Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Sa/45/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017200852 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 06. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1017200852.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci žalobcu: Q. G., narodeného XX.X.XXXX, štátneho príslušníka Pakistanskej islamskej republiky, aktuálne s miestom pobytu v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov, zastúpeného: Centrum právnej pomoci so sídlom Námestie slobody 12, Bratislava proti žalovanému: „Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky Prezídium Policajného zboru Úrad hraničnej a cudzineckej polície Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava Oddelenie cudzineckej polície PZ Bratislava" so sídlom Hrobákova 44, Bratislava o správnej žalobe žalobcu zo dňa 25.5.2017 vo veci prepustenia žalobcu zo zaistenia takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . Žalobcovi n e p r i z n á v a náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1/ Dňa 31.5.2017 bola Krajskému súdu v Bratislave ako správnemu súdu (ďalej len „súd“) prostredníctvom žalovaného doručená žaloba datovaná 25.5.2017, ktorou sa žalobca postupom podľa § 221 ods. 2 zák. č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) domáhal svojho bezodkladného prepustenia zo zaistenia. Žalobnými bodmi namietal: a/ - že žalovaný posledným rozhodnutím č.p.: PPZ-HCP-BA6-26-026/2017-AV (z 30.1.2017) nedostatočne odôvodnil dĺžku doby zaistenia (do 30.6.2017) keď uviedol, že presnú dobu zaistenia nie je možné predbežne presne určiť alebo odhadnúť ani z jeho aplikačnej praxe, pričom súčasne poukázal na porušovanie povinností žalovaného vo vzťahu k § 90 zák. č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o pobyte cudzincov“). Konkrétne poukázal na skutočnosť, že žalovaný okrem dopytu na Útvar policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov (ďalej len „ÚPZC“) z 18.1.2017 či bol vydaný náhradný cestovný doklad (ďalej len „NCD“) nevykonal žiadne úkony, smerujúce k realizácii faktického vyhostenia žalobcu a že mu ani nie sú známe žiadne aktivity žalovaného alebo ÚPZC, ktoré by smerovali k realizácii vyhostenia žalobcu. b/ - že žalovaný si je vedomý zlej bezpečnostnej situácie v Pakistane (krajine pôvodu žalobcu), že žalobca pochádza z provincie Pandžáb v ktorej tak isto je zlá bezpečnostná situácia - ako dôkaz toho citoval časť správy Amnesty International Report 2016/17 publikovanej 22.2.2017 a poukázal na správu, označenú ako <http://zpravy.idnes.cz/v-pakiustanu-se-odpalil-clen-is-zemreloé-pres-70-lidi-f7j/ zahranicni.aspx?c=A170216_180029_zahranicni_jol>). S poukazom na uvedené dôvodil, že žalovaný neskúmal prípadnú existenciu prekážok vyhostenia podľa § 81 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov. 2/ Žalovaný vo svojom vyjadrení z 31.5.2017 k podanej žalobe navrhol súdu túto ako nedôvodnú zamietnuť. Poukázal na fakt, že Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES zo 16.12.2008 bola plne implementovaná do zákona o pobyte cudzincov a tiež, že mu nie sú známe žiadne aspekty, ktoré by predstavovali prekážku vyhostenia žalobcu do domovskej krajiny. Poukázal tiež na zamietnutie žalobcovej žiadosti o azyl ako zjavne neopodstatnenej, tiež na vyhlásenia samotného žalobcu o tom, že v krajine jeho pôvodu mu v prípade návratu nič nehrozí. V ďalšom dôvodil, že medzičasom bola už potvrdená žalobcova identita a že následne bude žalobcovi vydaný NCD. Na dôkaz toho pripojil aj mailovú komunikáciu medzi ÚPZC a pakistanským zastupiteľským úradom. Žalobca sa k tomuto vyjadreniu žalovaného nevyjadril. 3/ Súd prostredníctvom Migračného úradu MVSR do spisu zadovážil kópiu právoplatného rozhodnutia ČAS: MU-PO-184-24/2016-Ž z 8.11.2016, ktorým bola žalobcova žiadosť o azyl zamietnutá ako zjavne neopodstatnená. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia o. i. vyplýva aj to, žalobca pochádza z provincie Azad Kashmir, že žalobcovi v prípade návratu do Pakistanu nehrozí žiadne bezpečnostné riziko vo forme vážneho bezprávia (v zmysle § 2 písm. f) zák. č. 480/2002 Z.z. o azyle). 4/ Súd z vlastnej iniciatívy založil do súdneho spisu: - Správu Amnesty International Report 2016/17 z 22.2.2017, z ktorej citoval žalobca v podanej žalobe. Ako to je zrejmé z obsahu celej správy, táto v stručnosti mapuje situáciu v Pakistane za rok 2016 a roky staršie. - V žalobe citovaný článok z internetového portálu idnes.cz z obsahu ktorého je zrejmé, že k samovražednému útoku zo 16.2.2017 došlo v južnom Pakistane - v provincii Sindh. - Mapu Pakistanu z ktorej je zrejmé, že provincia pôvodu žalobcu - Azad Kashmir sa nachádza na severovýchode Pakistanu. 5/ Súd si vyžiadal od ÚPZC správu o jeho úkonoch, vykonaných za účelom zabezpečenia faktického výkonu vyhostenia žalobcu. Listom z 5.6.2017 ÚPZC súdu oznámil, že od podania žiadosti žalobcu o azyl (12.9.2016) do právoplatného ukončenia tohto azylového konania nemohol vo veci vydania NCD konať. Následne ÚPZC prostredníctvom Konzulárneho odboru Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky (ďalej len „MZVaEZ“) požiadal o sprostredkovanie žiadosti o vydanie NCD. Pakistanský zastupiteľský úrad vo Viedni do 30.11.2016 ani do 31.1.2017 NCD nevydal. ÚPZC bol s pracovníkmi zastupiteľského úradu Pakistanu po celý čas v osobnom, telefonickom ako aj mailovom kontakte. Dňa 8.5.2017 zastupiteľský úrad oznámil, že po preverení pakistanskými autoritami bola osoba žalobcu stotožnená a je pripravený NCD vydať. 6/ Predvolanie na pojednávanie určené na 9.6.2017 bolo doručené zástupcovi žalobcu ako aj žalovanému z dôvodu časovej tiesne mailom 2.6.2017. Nakoľko sa účastníci konania na pojednávanie nedostavili, súd za použitia § 114 SSP vec prejednal a rozhodol v ich neprítomnosti. Súd dospel k názoru, že žaloba nie je dôvodná a preto ju zamietol. 7/ Pred rozhodnutím o podanej žalobe sa súd podrobne oboznámil s obsahom administratívneho spisu žalovaného. Podľa § 221 ods. 2 SSP žalobca sa môže správnou žalobou domáhať prepustenia zo zaistenia vykonaného podľa osobitného predpisu. Podľa § 229 SSP ak správny súd po preskúmaní zistí, že správna žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. K žalobnému bodu ad. a/: 8/ Podľa názoru súdu námietky, obsiahnuté v tomto žalobnom bode nie sú dôvodné. Tak z rozhodovacej praxe súdu a koniec-koncov aj z oznámenia ÚPZC (z 5.6.2017) je zrejmé, že proces vystavenia NCD cudziemu štátnemu príslušníkovi v rámci realizácie vyhostenia je procesom predovšetkým časovo náročným, obzvlášť v prípadoch, keď cudzí štátny príslušník nedisponuje relevantným dokladom svojej totožnosti - čo je aj prípad žalobcu. ÚPZC, ktorý útvar fakticky vykonáva potrebné úkony k zabezpečeniu vydania NCD a vyhostenia ako takého, musí cestou MZVaEZ požiadať príslušný zastupiteľský úrad o vydanie NCD a priložiť súčasne žiadosť samotného cudzieho štátneho príslušníka o jeho vydanie. Následne príslušný zastupiteľský úrad kontaktuje „svoje“ ministerstvo (zahraničných vecí, resp. vnútra), ktoré ministerstvo žiadosť postúpi príslušnému vnútroštátnemu úradu za účelom stotožnenia osoby žiadateľa o vydanie NCD. Po stotožnení osoby, ktorý úkon trvá spravidla niekoľko mesiacov (podľa ochoty, rýchlosti a flexibility konania príslušných úradov) obdrží príslušný zastupiteľský úrad oznámenie o možnosti vydania NCD. Ako to je zjavné z úkonov, vykonaných ÚPZC vo veci vystavenia NCD žalobcovi, ÚPZC vykonával permanentne úkony smerujúce k tomu, aby bol žalobcovi NCD vydaný v čo najkratšom čase. Za tým účelom telefonicky, mailom a aj osobnou návštevou zastupiteľského úradu Pakistanu (vo Viedni) kontaktoval tento úrad. Výsledkom tejto jeho činnosti je oznámenie zastupiteľského úradu Pakistanu z 8.5.2017 o kladnom výsledku stotožnenia osoby žalobcu a o pripravenosti vydania NCD. Teda tvrdenie žalobcu, že odôvodnenie trvania zaistenia (rozhodnutie o predĺžení jeho zaistenia č.p.: PPZ-HCP-BA6-26-026/2017-AV z 30.1.2017) nie je dostatočným a tiež neodôvodneným nie sú relevantnými. Podobne ako argumentácia žalobcu, že odporca nevykonal žiadne úkony, smerujúce k realizácii faktického vyhostenia žalobcu. Žalovaný teda vo veci vystavenia žalobcovho NCD, ktorého vystavenie je predpokladom faktického výkonu rozhodnutia o jeho zaistení, konal efektívne. K žalobnému bodu ad. b/: 9/ Ani námietky, obsiahnuté v tomto žalobnom bode nie sú dôvodné. Žalobca v nich poukazoval na nemožnosť jeho vyhostenia z dôvodu existenciu prekážok vyhostenia podľa § 81 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov, pričom ako dôkaz zhoršenej bezpečnostnej situácie v Pakistane citoval časť správy AI, publikovanej 22.2.2017, tiež poukázal na tlačovú správu internetového portálu idnes. cz. Ako to vyplynulo z oboznámenia sa súdom s týmito dôkazmi: - správa AI publikovaná 22.2.2017 mapuje iba v stručnosti situáciu v Pakistane za obdobie roku 2016 a roky staršie, teda podľa nej nie je možné hodnotiť aktuálnu situáciu v Pakistane; - tlačová správa portálu idnes.cz síce opisuje samovražedný útok ku ktorému došlo 16.2.2017, avšak - ako to je jednoznačne preukázané z jej obsahu - k tomuto útoku došlo v provincii Sindh, ktorá sa nachádza na juhu Pakistanu, ako to je zrejmé aj z mapy Pakistanu. Žalobca však (ako je zrejmé z obsahu rozhodnutia Migračného úradu MVSR ČAS: MU-PO-184-24/2016- Ž z 8.11.2016) pochádza z úplne inej provincie - Azad Kashmir, ktorá sa nachádza na severovýchode Pakistanu. Žalobca teda nepreukázal zhoršenie bezpečnostnej situácie v Pakistane (osobitne ani v provincii jeho pôvodu), ktoré by malo za následok aplikáciu § 81 zákona o pobyte cudzincov. Preto z dôvodov vyššie uvedených súd nemohol zohľadniť pri svojom rozhodnutí o podanej žalobe ani tento žalobný dôvod. 10/ Pretože po preskúmaní podanej žaloby dospel k presvedčeniu, že žaloba nie je dôvodná, za použitia § 229 SSP túto zamietol. 11/ O trovách navrhovateľa súd rozhodol za použitia § 167 SSP s poukazom na výsledok konania. 12/ Žalobca je zo zákona oslobodený od súdnych poplatkoch (§ 4 ods. 2 písm. m), ods. 3 zák. č. 71/1992 Zb.) Poučenie: Rozsudok krajského súdu o správnej žalobe vo veciach zaistenia nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty siedmich dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku (§ 145 ods. 3 SSP). Kasačná sťažnosť má odkladný účinok, ak bola podaná proti rozhodnutiu krajského súdu vo veci samej vydanému v konaní o správnej žalobe vo veciach zaistenia a administratívneho vyhostenie (§ 446 ods. 2 písm. d) SSP). Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak: a) sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440; b) sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred krajským súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol; c) smeruje len proti dôvodom rozhodnutia krajského súdu (§ 439 ods. 3SSP). Podľa § 440 SSP: (1) Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (2) Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde (§ 444 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (sťažnostné body) d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).