Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Sa/46/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017200855 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 06. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milota Tóthová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1017200855.1 Rozhodnutie Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Blankou Malichovou, v právnej veci žalobcu: T. A. D.. G., narodený XX.XX.XXXX, štátny príslušník Pakistanskej Islamskej republiky, v krajine pôvodu bytom v meste U., L., aktuálne Útvar policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov, zastúpený Centrom právnej pomoci, kancelária Bratislava, Nám. Slobody 12, 810 05 Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky - Prezídium policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície, oddelenie cudzineckej polície PZ Bratislava, Hrobákova 44, Bratislava, o správnej žalobe žalobcu vo veci prepustenia zo zaistenia zo dňa 25.05.2017, podanej proti rozhodnutiu žalovaného č. PPZ-HCP-BA6-21-025/2017-AV zo dňa 30.01.2017, takto r o z h o d o l : Žaloba sa z a m i e t a . Žalobcovi sa n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozhodnutím zo dňa 30.01.2017 č. PPZ-HCP-BA6-21-025/2017-AV (ďalej len „napadnuté rozhodnutie") žalovaný podľa § 88 ods. 1 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov rozhodol o predĺžení lehoty zaistenia. Odôvodnenie svojho rozhodnutia založil na slede skutkových okolností so začiatkom dňa 31.07.2016, keď v čase o 1005 hod. dostal cez operačné stredisko výzvu na preverenie neznámych utečencov, pohybujúcich sa na čerpacej stanici OMV na diaľnici D2 smerom do Bratislavy. Tri osoby, ktoré boli spozorované, nevedeli preukázať svoju totožnosť a boli v zmysle ust. § 79 zákona o pobyte cudzincov predvedené na oddelenie cudzineckej polície PZ Bratislava, kde žalovaný ako správny orgán začal konanie vo veci ich administratívneho vyhostenia podľa § 82 ods. 1 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov o ktorom rozhodol toho istého dňa, rozhodnutím o administratívnom vyhostení žalobcu pod č. PPZ-HCP-BA6-279-010/2016-AV ktorým žalobcovi uložil zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky na dobu 4 rokov, súčasne rozhodol o odňatí odkladného účinku odvolania voči uvedenému rozhodnutiu. Na základe uvedeného žalovaný rozhodol dňa 31.07.2016 rozhodnutím pod č. PPZ-HCP-BA6-279-012/2016-AV o zaistení žalobcu a lehotu zaistenia určil do 30.11.2016, pričom počas celej doby zaistenia žalobcu, skúmal trvanie jeho dôvodov. V ďalšom poukázal na informáciu, doručenú mu dňa 28.11.2016, zaprotokolovanú pod č. PPZ-HCP-BA6-279-020/2016- AV z ktorej vyplýva, že žalobca dňa 12.09.2016 požiadal o udelenie azylu jeho žiadosť bola zamietnutá ako zjavne neopodstatnená a rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 16.11.2016. Na základe uvedeného potom žalovaný rozhodnutím zo dňa 30.11.2016 č. PPZ-HCP-BA6-279-022/2016- AV, doručeným žalobcovi dňa 30.11.2016, rozhodol o predĺžení zaistenia žalobcu a lehotu zaistenia určil do 30.01.2017. Z ďalšej informácie, zaprotokolovanej pod č. PPZ-HCP-BA6-21-023/2017-AV, doručenej žalovanému správnemu orgánu z Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov dňa 18.01.2017 vyplýva, že ÚPZC Medveďov odovzdal na konzulárnom odbore Ministerstva zahraničných vecí a Európskych záležitostí žiadosť o sprostredkovanie žiadosti o vystavenie náhradného cestovného dokladu pre účastníka konania, ku ktorej boli priložené fotografie a daktyloskopická karta žalobcu. Výkon vyhostenia žalobcu ale nebolo možné v zákonom stanovenej lehote zaistenia realizovať, pre nevydanie náhradného cestovného dokladu zastupiteľským úradom, čo bezprostredne viedlo k nutnosti predĺženia lehoty zaistenia. V ďalšom správny orgán s odkazom na čl. 7 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES zo dňa 16.12.2008 o spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na ich území, v spojení s postupom podľa čl. 5 ods. 1 písm. f/ Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd a s poukazom na ust. § 88 ods. 1 písm. b/ v spojení s § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov, rozhodol o predĺžení zaistenia žalobcu na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 30.06.2017. 2. Uvedené rozhodnutie napadol žalobca žalobou zo dňa 25.05.2017, doručenou dňa 31.05.2017 Krajskému súdu v Bratislave, ako súdu vecne a miestne príslušnému na konanie, ktorou sa postupom podľa ust. § 221 ods. 2 zák. č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „S.s.p.“) domáhal bezodkladného prepustenia zo zaistenia. 3. Žalobou, procesne podriadenou ust. § 182 ods.1 S.s.p., žalobca rozhodnutiu správneho orgánu vytkol nesprávne právne posúdenie veci, nepreskúmateľnosť a nezrozumiteľnosť pre nedostatok dôvodov, nedostatočné zistenie skutkového stavu pre riadne posúdenie veci, podstatné porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. Právne svoje dôvody založil na porušení ust. § 32 ods.1 a 2, § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok), čl. 15 ods. 1,3 až 6 Smernice 2008/115-ES o spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na ich území (ďalej len „návratová smernica“) a na porušení ust § 88 ods.4, § 90 ods. 1 pís. d/ a ods. 2 zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov (ďalej len „zákon o pobyte cudzincov alebo ZoPC“). 4. Východisko poznania skutkových okolností, založil na dvoch základných líniách: 1/ nedostatočnom odôvodnením dĺžky doby zaistenia a 2/ zlej bezpečnostnej situácii v domovskej krajine žalobcu, Pakistane. Vo vzťahu k prvému skutkovému žalobnému dôvodu poukázal na posledné rozhodnutie žalovaného, č. p.: PPZ-HCP-BA6-31-025/2017-AV z 30.01.2017, v ktorom uviedol, že presnú dobu zaistenia nie je možné predbežne presne určiť alebo odhadnúť ani z jeho aplikačnej praxe. V tejto súvislosti žalobca vytkol rozhodnutiu žalovaného nedostatočné odôvodnenie dĺžky doby zaistenia, do 30.06.2017, s poukazom na porušovanie povinností žalovaného vyplývajúcich z ust. § 90 zákona o pobyte cudzincov, so zameraním sa na skutočnosť, že žalovaný okrem dopytu na Útvar policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov (ďalej len „ÚPZC“) z 18.01.2017 či bol vydaný náhradný cestovný doklad (ďalej len „NCD“) nevykonal žiadne úkony, smerujúce k realizácii faktického vyhostenia žalobcu a že mu ani nie sú známe žiadne aktivity žalovaného alebo ÚPZC Medveďov, ktoré by smerovali k realizácii vyhostenia žalobcu. Vo vzťahu k druhému namietanému žalobnému dôvodu, teda že žalovaný, ktorý si je vedomý zlej bezpečnostnej situácie v Pakistane (krajine pôvodu žalobcu), provincii Punjabi, v ktorej je zlá bezpečnostná situácia - počas februára 2017 sa v nej stal jeden z najhorších teroristických útokov - vytkol žalovanému, že ani z tohto pohľadu neskúmal prípadnú existenciu prekážok vyhostenia podľa § 81 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov, keď sa vôbec nezaoberal bezpečnostnou situáciou v tejto oblasti. Žalobca na podporu svojich tvrdení citoval časť správy Amnesty International Report 2016/17 publikovanej dňa 22.02.2017 a poukázal na správu, označenú ako <http://zpravy.idnes.cz/v-pakiustanu-se-odpalil-clen-is-zemreloé-pres-70-lidi f7j/ zahranicni.aspx?c=A170216_180029_zahranicni_jol>. V žalobnom návrhu potom titulom nepretržitého porušovania povinností správneho orgánu konať efektívne a skúmať skutkový stav, ako aj z dôvodu existencie prekážok vyhostenia, žiadal konajúci súd, aby nariadil žalovanému bezodkladné prepustenie žalobcu zo zaistenia. 5. K žalobe sa vyjadril žalovaný, ktorý k poukazu žalobcu hlavne na stanovenú dĺžku zaistenia do 30.06.2017 ozrejmil, že ide o hraničný termín doby zaistenia na čas nevyhnutne potrebný a je jeho povinnosťou po celý čas skúmať, či účel zaistenia po celú dobu zaistenia trvá. Na namietané porušenie Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES, ktorá bola plne implementovaná do príslušných právnych predpisov, žalovaný žalobcovi vytkol, že ju nemôže používať podľa vlastného uváženia a jednotlivé články si vykladať vo svoj prospech. Uviedol, že nie sú mu známe žiadne prekážky vyhostenia žalobcu do domovskej krajiny, so zameraním na žiadosť žalobcu o udelenie medzinárodnej ochrany, ktorá mu poskytnutá nebola a preto jeho žiadosť bola ako zjavne neopodstatnená zamietnutá. Poukázal na konanie vo veci administratívneho vyhostenia žalobcu z územia SR, v ktorom odpovedal na otázky, že mu v domovskej krajine nič nehrozí, odišiel z finančných dôvodov a okrajovo uviedol, že sú tam extrémistické skupiny, ktoré navzájom bojujú a tie ich prenasledujú. Žalovaný vyjadril, že prekážky vyhostenia boli z jeho strany riadne skúmané, v súčasnosti je už potvrdená identita žalobcu a bude mu vydaný aj náhradný cestovný doklad na jednu cestu, v ktorom bude uvedené číslo príslušného leteckého spojenia, na ktorý bude platný a poukázal na mailovú komunikáciu medzi zastupiteľským úradom Pakistanskej islamskej republiky vo Viedni a ÚPZC Medveďov. 6. Žalobca sa k tomuto vyjadreniu žalovaného nevyjadril. 7. Predvolanie na pojednávanie určené na deň 06.06.2017 bolo z dôvodu dodržania lehoty zakotvenej v ust. § 228 S.s.p., doručené právnemu zástupcovi žalobcu ako aj žalovanému mailom dňa 02.06.2017. Nakoľko sa účastníci konania na pojednávanie nedostavili, súd za použitia § 114 S.s.p. vec prejednal a rozhodol v ich neprítomnosti a nakoľko dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, podľa ust. § 229 S.s.p. ju zamietol. 8. Podľa § 77 ods. 6 zákona o pobyte cudzincov ak cudzinec podá žiadosť o udelenie azylu po nadobudnutí vykonateľnosti rozhodnutia o administratívnom vyhostení alebo rozhodnutia o zákaze vstupu, policajný útvar rozhodnutie nevykoná až do rozhodnutia o jeho žiadosti o udelenie azylu; to neplatí, ak cudzinec nie je oprávnený zdržiavať sa na území Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu. Ak bola v rozhodnutí o administratívnom vyhostení určená lehota na vycestovanie, táto lehota začne plynúť znova po vykonateľnosti rozhodnutia o jeho žiadosti o udelenie azylu alebo ak nastane skutočnosť podľa osobitného predpisu. 9. Podľa § 88 ods. 1 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny na účel výkonu administratívneho vyhostenia alebo výkonu trestu vyhostenia. 10. Podľa § 88 ods. 3 zákona o pobyte cudzincov podanie žiadosti o udelenie azylu alebo požiadanie štátneho príslušníka tretej krajiny o asistovaný dobrovoľný návrat nie je dôvodom na prepustenie zaisteného štátneho príslušníka tretej krajiny. Konanie podľa osobitného predpisu nie je zaistením štátneho príslušníka tretej krajiny dotknuté. 11. Podľa § 88a ods. 1 písm. c/ zákona o pobyte cudzincov policajt je oprávnený zaistiť žiadateľa o udelenie azylu, ak na dosiahnutie účelu zaistenia nie je možné využiť iné menej závažné prostriedky ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny zaisteného podľa § 88 ods. 1 písm. a) alebo písm. b/ a ktorý podal žiadosť o udeleniu azylu, ak existuje dôvodné podozrenie, že podal žiadosť o udeleniu azylu výlučne s cieľom oddialiť alebo zmariť jeho administratívne vyhostenie. 12. Podľa § 90 ods. 1 písm. d/ zákona o pobyte cudzincov policajný útvar je povinný skúmať po celý čas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia. 13. Podľa § 90 ods. 2 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov zariadenie je povinné prepustiť bez zbytočného odkladu zaisteného štátneho príslušníka tretej krajiny, 1. ak zanikol účel zaistenia, 2. na základe rozhodnutia súdu, 3. ak uplynula lehota zaistenia, 4. ak rozhodnutie o zaistení stratilo platnosť podľa § 88 ods. 9, 5. ak na základe rozhodnutia policajného útvaru zložil peňažnú záruku na účet Policajného zboru alebo ak policajný útvar rozhodol o uložení povinnosti podľa § 89 ods. 1 písm. a/, 6. ak policajný útvar, ktorý rozhodol o zaistení, vydá príkaz na prepustenie. 14. Podľa § 90 ods. 2 písm. d/ zákona o pobyte cudzincov zariadenie je povinné skúmať po celý čas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia. 15. Podľa § 221 ods. 2 S.s.p. žalobca sa môže správnou žalobou domáhať prepustenia zo zaistenia vykonaného podľa osobitného predpisu. 16. Podľa § 229 S.s.p. ak správny súd po preskúmaní zistí, že správna žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. 17. Z hľadiska procesného, k námietke žalobcu, že napadnuté rozhodnutie správneho orgánu súdu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci treba uviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu alebo správneho orgánu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak nebol nepoužitý správny právny predpis alebo ak síce správny právny predpis aplikovaný bol, nesprávne bol ale interpretovaný alebo ak zo správnych skutkových záverov boli vyvodené nesprávne právne závery. V posudzovanom prípade, v ktorom konajúci správny orgán zo správnych skutkových záverov vyvodil správne právne závery a aplikoval správny právny predpis, namietaná vadu konania nemožno jeho rozhodnutiu vytknúť. 18. K námietke nedostatočného zistenia skutkového stavu veci, konajúci súd uvádza, že správnemu orgánu nemožno vytknúť nedostatočné vykonanie dôkazov alebo to, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov nevyplynuli, ani inak nevyšli za jeho konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z príslušných ustanovení zákona alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. 19. Žalobca vo svojej žalobnej argumentácii namietol neodôvodnenie dĺžky jeho zaistenia, s poukazom na aplikačnú prax, z ktorej vyplýva, že nemožno automaticky určiť lehotu najdlhšie prípustnú, ale naopak primeranú a odôvodnenú a v tejto súvislosti žalovanému vytkol, že nie sú mu známe žiadne jeho aktivity ani aktivity ÚPZC Medveďov, ktoré by smerovali k realizácii vyhostenia žalobcu, neustále porušovanie minimálne dvoch z jeho povinností a to riadne zisťovať, či je daný účel zaistenia ako aj povinnosti efektívneho konania správneho orgánu. Uviedol, že obidva orgány doposiaľ stále nezískali náhradný cestovný doklad za účelom vycestovania žalobcu, ktorý uvádzal správne informácie o svojej totožnosti, podrobil sa odňatiu daktyloskopických odtlačkov a urobil všetko pre rýchle a efektívne konanie. Jediným úkonom, ktorý žalovaný vykonal bol dopyt na Útvar policajného zaistenia Medveďov dňa 18.01.2017, či bol medzičasom vydaný náhradný cestovný doklad pre žalobcu. Žalobcovi nie je známe, či bolo nejakým spôsobom urgované Ministerstvo zahraničných vecí a Európskych záležitostí SR, alebo či sa žalovaný iným spôsobom domáhal získania tohto dokumentu, dôvody pre ktoré zatiaľ vydaný nebol a či vôbec existuje predpoklad, že bude vydaný. Uvedený postup žalovaného vyhodnotil ako v rozpore so znením návratovej smernice, podľa ktorej členské štáty môžu lehotu zaistenia podľa ods. 5 predĺžiť len na obmedzený čas, nie dlhšie ako 12 mesiacov a to v prípadoch, keď je pravdepodobné, že proces odsunu bude trvať dlhšie. Skonštatoval, že lehota zaistenia u žalobcu ďaleko prevyšuje 6 mesiacov doby zaistenia. Ďalej poukázal na povinnosť správneho orgánu po celý čas skúmať účel zaistenia a či bude vôbec vyhostenie možné aj z hľadiska existencie prekážok administratívneho vyhostenia podľa § 81 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov. 20. Inštitút zaistenia cudzinca je zákonným titulom pre obmedzenie osobnej slobody jednotlivca (Čl. 8 ods. 2 Charty základných práv a slobôd), ktorá je ako základné ľudské právo zaručená (čl. 8 ods. 1 charty). Podľa § 90 ods. 1 písm. d/ zákona o pobyte cudzincov, policajný útvar je povinný skúmať po celý čas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia. Presnú dobu zaistenia účastníka konania nie je možné predbežne presne určiť. Dĺžka zaistenia závisí od množstva podstatných faktorov, medzi ktoré okrem iného patrí zdravotný stav účastníka konania, jeho spolupráca, ako aj komunikácia medzi štátnymi orgánmi Slovenskej republiky a ostatnými štátmi, ktorých sa nútený návrat účastníka konania týka, ako aj vybavenie všetkých potrebných náležitostí potrebných na riadne dodržanie postupu, ktoré upravujú medzinárodné dohody, ktorými sú dotknuté krajiny signatármi. 21. Súd si od ÚPZC Medveďov vyžiadal správu o úkonoch žalovaného, vykonaných za účelom zrealizovania faktického výkonu vyhostenia žalobcu. Vo vyjadrení zo dňa 05.06.2017 žalovaný uviedol, že hneď pri osobnom pohovore bol žalobca upozornený, že na základe existujúceho rozhodnutia o administratívnom vyhostení musí opustiť územie SR. Dňa 12.09.2016 žalobca (za prítomnosti tlmočníka) požiadal o udelenie azylu na území SR, na základe čoho až do právoplatného ukončenia azylového konania nebolo zo strany ÚPZC Medveďov možné konať. Rozhodnutím MÚ MV SR zo dňa 08.11.2016 bola žiadosť žalobcu o udelenie azylu zamietnutá a rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 06.12.2016. Až následne bolo možné na konzulát na odbore MZV EZ podať žiadosť o sprostredkovanie žiadosti na vystavenie náhradného cestovného dokladu so štyrmi kusmi fotografií a daktyloskopickou kartou menovaného. Vzhľadom k reálnemu predpokladu, že do zákonom stanovenej lehoty zaistenia (30.01.2017) Zastupiteľský úrad Pakistanskej islamskej republiky (ďalej len ZÚ PAK) so sídlom vo Viedni náhradný cestovný doklad nevystaví, bolo požiadané OCP PZ Bratislava o predĺženie lehoty zaistenia a nakoľko do uvedeného dátumu ZÚ PAK vo Viedni náhradný cestovný doklad nevystavil, bolo opätovne požiadané o predĺženie lehoty zaistenia a to do 30.06.2017. Príslušníci ÚPZC Medveďov boli so ZÚ PAK vo Viedni v kontakte po celý čas, prostredníctvom telefonickej aj e-mailovej komunikácie ako aj osobnou účasťou v dňoch 09.02.2017 a 24.04.2017. Až dňa 08.05.2017 poskytol ZÚ PAK informáciu o stotožnení žalobcu príslušnými policajnými autoritami Pakistanskej islamskej republiky spolu s informáciou, že je pripravený predmetný doklad vystaviť. 22. Zo samotnej podstaty preskúmavacieho súdneho konania vyplýva, že administratívny spis je obrazom a výsledkom správneho konania, pretože dokladá priebeh a skutkový stav, ktorý tu bol v čase rozhodovania správneho orgánu. Zásadne pritom platí, že skutkové dôvody, o ktoré sa opiera správne rozhodnutie, musia byť podložené obsahom administratívneho spisu. 23. Obsahom administratívneho spisu i z citovaného vyjadrenia žalovaného je preukázané, že v danom prípade žalovaný postupoval v súlade s ust. § 2 ods. 1 písm. f/ a § 88 ods. 1 písm. b/ ZoPC, vzhľadom na skutočnosť, že žalobca na základe rozhodnutia žalovaného má byť z územia Slovenskej republiky vyhostený. Vyhostenie by sa v tomto prípade nemohlo realizovať bez zaistenia z dôvodu, že cieľovou krajinou žalobcu nie je Slovenská republika a jeho útek z krajiny pôvodu nasvedčuje tomu, že bez kontroly prechádzal hraničné priechody EÚ bez jeho legalizácie v ďalších krajinách EÚ. Žalovaný neporušil ani svoju povinnosť neustále skúmať účel zaistenia a ani mu nemožno vytknúť pasivitu v jeho konaní s priamym dopadom na dĺžku trvania zaistenia, ako sa snaží prezentovať žalobca. Tak z oznámenia ÚPZC Medveďov ako i z rozhodovacej praxe súdu je zrejmé, že proces vystavenia NCD cudziemu štátnemu príslušníkovi v rámci realizácie vyhostenia je procesom predovšetkým časovo náročným, obzvlášť v prípadoch, keď cudzí štátny príslušník nedisponuje relevantným dokladom svojej totožnosti - čo je aj prípad žalobcu. ÚPZC, ktorý fakticky vykonáva potrebné úkony k zabezpečeniu vydania NCD a vyhostenia ako takého, musí cestou MZVaEZ požiadať príslušný zastupiteľský úrad o vydanie NCD a priložiť súčasne žiadosť samotného cudzieho štátneho príslušníka o jeho vydanie. Následne príslušný zastupiteľský úrad kontaktuje „svoje“ ministerstvo (zahraničných vecí, resp. vnútra), ktoré žiadosť postúpi príslušnému vnútroštátnemu úradu za účelom stotožnenia osoby žiadateľa o vydanie NCD. Po stotožnení osoby, ktorý úkon trvá spravidla niekoľko mesiacov (podľa ochoty, rýchlosti a flexibility konania príslušných úradov) obdrží príslušný zastupiteľský úrad oznámenie o možnosti vydania NCD. Ako je zrejmé z úkonov, vykonaných ÚPZC vo veci vystavenia NCD žalobcovi, ÚPZC vykonával permanentne úkony smerujúce k tomu, aby bol žalobcovi NCD vydaný v čo najkratšom čase, za tým účelom (telefonicky, mailom a aj osobnou návštevou ZÚ Pakistanu vo Viedni) kontaktoval tento úrad. Výsledkom tejto činnosti je oznámenie ZÚ Pakistanu z 08.05.2017 o kladnom výsledku stotožnenia osoby žalobcu a o pripravenosti vydať NCD. Teda tvrdenia žalobcu, že odôvodnenie trvania zaistenia (rozhodnutie o predĺžení jeho zaistenia č.p.: PPZ-HCP-BA6-21-025/2017-AV z 30.01.2017) nie je dostatočným a tiež neodôvodneným sú v preskúmavanej veci nepreukázané a obsahom administratívneho spisu aj vyvrátené, keďže je z neho zrejmá efektivita v konaní žalovaného. 24. Žalobca vo svojej žalobe, žalovanému vytkol i ďalšie pochybenie (§ 81 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov) a to že sa otázkou bezpečnostnej situácie vôbec nezaoberal. Zdôraznil, že situácia v Pakistane sa v roku 2017 značne zhoršila a žalobca má obavy z návratu do krajiny pôvodu, nakoľko pochádza z provincie Punjabi, v ktorej bol počas februára 2017 jeden z najhorších teroristických útokov. Nakoľko Pakistan bol terčom mnohých teroristických útokov aj pred vydaním rozhodnutia o predĺžení zaistenia, mala byť táto skutočnosť vzatá do úvahy. Ako dôkaz zhoršenej bezpečnostnej situácie v Pakistane citoval časť správy AI, publikovanej 22.02.2017, tiež poukázal na tlačovú správu internetového portálu idnes. cz. Súd po oboznámení sa s týmito dôkazmi zistil, že správa AI publikovaná 22.02.2017 mapuje iba v stručnosti situáciu v Pakistane za obdobie roku 2016 a roky staršie, teda podľa nej nie je možné hodnotiť aktuálnu situáciu v Pakistane; tlačová správa portálu idnes.cz síce opisuje samovražedný útok, ku ktorému došlo 16.02.2017, avšak z jej obsahu je jednoznačne preukázané, že k tomuto útoku došlo v provincii Sindh, ktorá sa nachádza na juhu Pakistanu. Žalobca pochádza z úplne inej provincie - Azad Kashmir, ktorá sa nachádza na severovýchode Pakistanu. Žalobca teda nepreukázal zhoršenie bezpečnostnej situácie v Pakistane (osobitne ani v provincii jeho pôvodu), ktoré by malo za následok aplikáciu § 81 zákona o pobyte cudzincov. Preto z dôvodov vyššie uvedených súd nemohol pri svojom rozhodnutí o podanej žalobe zohľadniť ani tento žalobný dôvod. 25. Pretože po preskúmaní podanej žaloby dospel súd k presvedčeniu, že žaloba nie je dôvodná, vyhostenie žalobcu je podľa jeho názoru za súčasnej situácie možné a držanie v zaistení z uvedených dôvodov zákonné, postupom podľa ust. § 229 S.s.p. túto zamietol. 26. O trovách žalobcu rozhodol v zmysle ust. § 167 S.s.p. s poukazom na výsledok konania, keď žalobca úspech v konaní nemal ani čiastočný. 27. Žalobcu, pre jeho zákonné oslobodenie od súdnych poplatkov (§ 4 ods. 2 písm. m, ods. 3 zák. č. 71/1992 Zb.), na ich úhradu nezaviazal. Poučenie: Rozsudok krajského súdu o správnej žalobe vo veciach zaistenia nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty siedmich dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku (§ 145 ods. 3 S.s.p.). Kasačná sťažnosť má odkladný účinok, ak bola podaná proti rozhodnutiu krajského súdu vo veci samej vydanému v konaní o správnej žalobe vo veciach zaistenia a administratívneho vyhostenie (§ 446 ods. 2 písm. d/ S.s.p.). Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak: a) sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440; b) sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred krajským súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol; c) smeruje len proti dôvodom rozhodnutia krajského súdu (§ 439 ods. 3 S.s.p.). Podľa § 440 S.s.p.: (1) Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (2) Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g/ až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde (§ 444 S.s.p.). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b/ údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c/ opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (sťažnostné body) d/ návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 S.s.p.). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b/ ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/; c/ je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 S.s.p.).