Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/236/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017200868 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 07. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1017200868.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a členiek senátu Mgr. Aleny Čakváriovej a Mgr. Patrície Železníkovej, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: G. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpený kolíznym opatrovníkom Z. práce sociálnych vecí a rodiny, so sídlom Malacky, Záhorácka 2942/60A dieťa rodičov: matka - K. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. G. XXX, zastúpená advokátkou JUDr. Ingrid Haulíkovou, so sídlom Malacky, Záhorácka 100, otec - G. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom J., G. XX, zastúpený JUDr. Evou Fridrichovou, bytom Bratislava, Pribišova 31, o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému o návrhu na zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti, na odvolanie otca proti rozhodnutiu Okresného súdu Malacky, č.k. 8P/8/2014-569 zo dňa 18.10.2016 a proti uzneseniu toho istého súdu č.k. 8P/8/2014-622 zo dňa 25.11.2015, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Uznesenie súdu prvej inštancie č.k. 8P/8/2014-622 zo dňa 25.11.2015 sa z r u š u j e. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie zveril maloletého G. S., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky s tým, že zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok sú oprávnení obaja rodičia. Otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého G. za obdobie od 22.10.2013 do 31.08.2015 výživným vo výške XXX,- eur mesačne a za obdobie od 01.09.2015 výživným vo výške XXX eur mesačne, ktoré výživné je otec povinný zasielať k rukám matky vždy do 10 dňa v mesiaci vopred. Zročné výživné za obdobie od 22.10.2013 do 18.10.2016 vo výške X XXX,XX eur uložil otcovi zaplatiť k rukám matky do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Do zaplateného výživného započítal súd prvej inštancie otcovi sumu X XXX,XX eur. Súd prvej inštancie v stretávaní sa otca s maloletým G. neupravil. Vo zvyšku súd návrh matky zamietol. Návrh otca na zverenie maloletého G. do striedavej osobnej starostlivosti zamietol. Žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania. 2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie správne posúdil podľa § 24 ods. 2, 4, 5, § 25 ods. 2, § 28 ods. 1, 2, § 36 ods. 1 a v časti vyživovacej povinnosti podľa § 62, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 77 ods. 1 Zákona o rodine. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní mal preukázané, že sú dané zákonné podmienky na základe, ktorých je úprava zverenia maloletého dieťaťa nevyhnutná, keďže rodičia spolu nežijú, tento stav nie je prechodný a rodičia sa o týchto právach nedohodli. Súd prvej inštancie mal preukázané, že matka riadne vykonáva svoje povinnosti vyplývajúce z rodičovstva a zabezpečuje riadnu starostlivosť o maloletého. V starostlivosti matky neboli zistené žiadne nedostatky. Otec sa o maloletého skutočne nezaujíma, nestará sa o neho, neprispieva pravidelne na jeho výživu aj to iba v minimálnej výške a túto povinnosť si začal plniť až po nariadení predbežného opatrenia. Súd prvej inštancie zistil, že pre zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti nie sú splnené podmienky. Otec podľa celého konania mohol preukázať svoj skutočný záujem o dieťa aj keď s matkou maloletého nekomunikujú. Mohol maloletého navštevovať v škole, mohol sa zúčastňovať jeho mimoškolských aktivít. Návrh otca na zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti rodičov vyhodnotil ako nedôvodný. Konštatoval, že jeden z predpokladov striedavej osobnej starostlivosti rodičov o maloletého je schopnosť rodičov spolu komunikovať a spolupracovať. V konaní bolo jednoznačne preukázané, že rodičia maloletého nie sú schopní spolupracovať a komunikovať, podávajú jeden na druhého trestné oznámenie, robia si naschvál, vyjadrujú sa o sebe nelichotivo a žiadne maloleté dieťa si nezaslúži vyrastať v takomto rodinnom prostredí. Tiež nebolo možné vyhovieť návrhu otca na zverenie maloletého do jeho osobnej starostlivosti, keď otec sám priznal, že maloletého viac ako rok nevidel. Tvrdenie, že matka mu bráni v stretávaní považoval súd prvej inštancie len ako výhovorky, keďže aj maloletý sám by sa rád s otcom stretával, avšak sám maloletý konštatoval, že otec sa o neho nezaujíma. Súd prvej inštancie vychádzal aj z názoru maloletého G., ktorý ho vyjadril slobodne a vážne, s tým, že si bol vedomý svojho vyjadrenia. Súd prvej inštancie skonštatoval, že zverenie dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov nie je dotknuté právom druhého rodiča, jeho rodičovské práva a povinnosti ostávajú zachované. Súd prvej inštancie ponechal stretávanie sa otca s maloletým neupravené s poukazom na to, že je na otcovi, aby si našiel cestu k maloletému a opätovne si musí vybudovať kontakt s dieťaťom. Je teda na otcovi ako na dospelom človeku, aby tento vzťah udržiaval najmä kým je dieťa ešte malé a ovplyvniteľné. Otec nemôže túto iniciatívu ponechávať na maloletého G., maloletý musí cítiť, že otec o neho má záujem a je to záujem skutočný. Otec má možnosť sa s maloletým stretnúť, chodiť za ním na zápasy a tréningy. Otec sám priznal, že ani jednu z týchto možností nevyužil. Pri určovaní výživného vychádzal súd prvej inštancie zo skutočnosti, že pri určovaní rozsahu vyživovacej povinnosti k maloletým deťom je treba mať na zreteli zaistenie výživy dieťaťa vo vlastnom slova zmysle ale aj všetkých nevyhnutných potrieb pre život kultúrneho človeka. Súd prvej inštancie zohľadnil osobnú starostlivosť matky o dieťa resp. len jej starostlivosť, pretože otec o dieťa nejaví záujem, ako aj skutočnosť, že do nariadenia predbežného opatrenia neprispieval na výživu maloletého. Súd prvej inštancie zohľadnil vek dieťaťa, jeho školskú dochádzku, aktívny šport, vývojové potreby a celkový vývoj životných nákladov. Vzhľadom na to, že otec sa s maloletým stretáva zriedka, je možné konštatovať, že citovú a materiálnu starostlivosť o dieťa zabezpečuje matka výlučne zo svojich zdrojov aj s ohľadom na skutočnosť, že dieťa vychováva výlučne sama. Matka bola počas rozhodného obdobia viac menej zamestnaná, dosahuje príjem v rozmedzí XXX-XXX eur mesačne, okrem maloletého G. inú vyživovaciu povinnosť nemá. Otec je od 07.04.2011 jediným spoločníkom S., s.r.o., ktorá dlhodobo vykazuje negatívne výsledky hospodárenia okrem maloletého má vyživovaciu povinnosť dcére L. vo výške XXX,XX eur a k plnoletému synovi S. vo výške XXX,XX eur. Je vlastníkom motorového vozidla, obýva neskolaudovaný rodinný dom, ktorý je predmetom sporu medzi ním a matkou maloletého G.. Súd prvej inštancie na strane otca nemohol akceptovať jeho tvrdenie, že nedosahuje zisk, lebo nemá zákazky, pretože podnikanie slúži na dosahovanie zisku a ak tomu tak nie je, musí si otec hľadať prácu adekvátnu svojím schopnostiam. Otec nepreukázal žiadne také skutočnosti, ktoré by mu bránili riadne sa zamestnať prípadne pracovať. Podľa názoru súdu prvej inštancie je otec schopný súdom určené výživné platiť. Matka nepreukázala žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, aby jej bolo priznané výživné spätne, preto bolo matke prizvané výživné od podania návrhu. Pri takto určenom výživnom vypočítal súd prvej inštancie zročné výživné vo výške X.XXX,XX eur po odpočítaní sumy X.XXX,XX eur, ktorú sumu otec uhradil a uložil otcovi uvedenú sumu v zmysle ustanovenia § 232 ods. 3 C.s.p. uhradiť do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 52 C.m.p.. 3. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie otec maloletého. Odvolanie podal v časti zverenia maloletého do osobnej starostlivosti matky, vo výške výživného ako aj v časti, že nebol upravený styk s maloletým. Namietal, že prvostupňový súd sa dôkladne zaujímal o jeho zárobkové pomery, bolo mu vytýkané, že nezarába viac, keď v O. zarábal X.XXX eur, ale toto ani takto nepovedal. Jeho zamestnaním je práca v jeho firme, kde sám nemá zamestnancov, je murár. Niekoľkokrát vysvetľoval prečo zarábal v O. uvedenú sumu. Namietal, že sa súd prvej inštancie nezaoberal dôkladne príjmami matky, spochybňoval priebeh jej zamestnaní, tiež nie je pravdou, že by dosahovalapríjem, aký uviedla. Uviedol, že nie je pravda, že matka dosahuje príjemXX do XXX eur mesačne. Výšku príjmu XXX eur nikdy nemala a aj XXX eur mala málokedy, čo v iných súdnych konaniach tiež vytýkal. Súd nebral do úvahy, že synovi matka nedovoľuje sa s ním stretávať, so synom je v telefonickom kontakte, píšu si sms, kúpil mu darčeky, bol sa informovať v škole, informuje sa tiež elektronickou poštou. Týmto chce prezentovať svoj záujem o syna, nie tak ako to prezentuje právna zástupkyňa matky. Tiež nie je pravdou, že začal platiť výživné, až keď bolo naňho podané trestné oznámenie. Dôvodom tejto skutočnosti bolo, že matka úmyselne uviedla jeho zlú adresu, preto sa nemohla naplniť fikcia doručenia a on o uznesení ani nevedel. V rozsudku je vykreslený ako najhorší otec hoci v tom čase platil výživné vo výške XX eur. Nevedel, kde sa jeho syn nachádza. Uviedol, že nepochopil, prečo celý spis o výživné bol preložený zo D. do C., keď pobyt matky aj syna je v G. G., ktorý patrí pod okres D.. Matka síce predložila dôkaz, že býva v D. na D. 6, avšak na tejto adrese ho nevie nájsť. Tiež namietal, že mu bola uložená poriadková pokuta XXX eur, keď mu bola uložená povinnosť, ktorú nemohol splniť. Nemohol prinútiť ekonómku, aby sa dostavila na pojednávanie, keď to ona odmietla zo zdravotných dôvodov, bola vo vysokom štádiu tehotenstva. V odvolaní spochybňoval bydlisko matky, okolnosti ich rozchodu, nie je pravdou, že by matku vyhodil z domu. Príčinou toho, že syna nemôže vidieť je samotný postoj matky, ktorá sa vyjadrila, že mu zničí život a syna mu nedá. Súd prvej inštancie neupravil styk so synom preto, že konštatoval, že keď ho videl v aute, že nezastavil. Domnieva sa, že ani matka maloletého by aj tak určite nezastavila a ak áno verbálne by ho napádala. On nemá predpoklady negatívne vplývať na maloletého, ak by bol styk určený, nemá problém ho zaviesť do školy, alebo vybrať zo školy. Spochybňoval mesačné náklady na maloletého syna, ktorí matka vyčíslila v sume XXX,XX eur mesačne, tieto sú nadhodnotené sú nielen nad príjem matky, ale aj nad jeho príjem. Žiadal zrušiť aj poriadkovú pokutu 150 eur a žiadal zmeniť rozhodnutie súdu prvej inštancie tak, že bude maloletý zverený do striedavej osobnej starostlivosti v 2 týždňových intervaloch. 4. Kolízny opatrovník navrhol potvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie ako správny, pretože je v záujme maloletého dieťaťa. 5. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65 § 66 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej C.mp.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1, § 378 ods. 1, § 219 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej C.s.p.), s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 219 ods. 3 C.s.p., a dospel k záveru, že k odvolaniu otca maloletého nie je možné vyhovieť. 6. Súd prvej inštancie vo veci vykonal potrebné dokazovanie svoje rozhodnutie aj riadne zdôvodnil a v odvolaní neboli uvedené žiadne nové skutočnosti, ktoré by mali za následok zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie. Odvolací súd zároveň konštatuje, že konanie vo veci sa začalo 22.10.2013 za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok účinný k 30.06.2016, ktorý bol zrušený zákonom č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ktorý svoju účinnosť nadobudol dňa 01.07.2016. Procesné ustanovenia v rodinnoprávnych veciach, akým je aj toto konanie boli upravené Zákonom č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok, ktorý nadobudol účinnosť tiež 01.07.2016. V tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že procesné právo na rozdiel od hmotného práva v prípade stretu novej a starej právnej úpravy je charakterizované princípom okamžitej aplikability nových procesno právnych noriem na všetky konania prebiehajúce na súde a začaté podľa doterajších - zrušených predpisov. Obsahom tohto princípu je skutočnosť, že procesné úkony subjektov súdneho konania, ktoré sú vykonané počas platnosti a účinnosti skoršieho právneho predpisu sa vo sfére svojich účinkov prejavujú s relevanciou aj počas účinnosti nového predpisu. 7. Pri posudzovaní veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne. Námietky, ktoré otec maloletého v odvolaní uviedol vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodné. Súd prvej inštancie správne zveril maloletého do osobnej starostlivosti matky, ktorá riadne zabezpečuje starostlivosť o maloletého. Z obsahu spisu a vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie riadne preukázané, že nie sú dané podmienky na zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti už aj vzhľadom na názor maloletého, skutočnosť, že otec s maloletým neudržuje pravidelný kontakt ako aj skutočnosť, že medzi rodičmi vládne nepriateľský vzťah takého stupňa, ktorý by pri výchove maloletého a potrebe zhody v určitých otázkach výchovy maloletého nedokázali prekonať. Tu aj správne konštatuje súd prvej inštancie, že maloletý si takéto nezdravé prostredie nezaslúži. V ostatnom odvolací súd poukazuje na správne závery súdu prvej inštancie, s ktorými sa stotožňuje. Správne rozhodol súd prvej inštancie aj pokiaľ ide o výšku vyživovacej povinnosti. Vyživovacia povinnosť rodiča k dieťaťu je jeho prvoradá povinnosť a túto si musí rodič plniť aj na úkor svojich osobných potrieb. Pod samotným výživným sa nerozumie len zabezpečenie stravy dieťaťa, ale zabezpečenie všetkých odôvodnených potrieb, ktoré súvisia s výchovou a výživou maloletého dieťaťa, pričom treba vychádzať z poznatkov o cenách tovaru a služieb a primeranosti ich obvyklej spotreby pre dieťa v určitom veku ako aj opakujúce sa mimoriadne výdavky s dieťaťom súvisiace. Súd prvej inštancie zohľadnil náklady na maloleté dieťa a pokiaľ otec tieto spochybňuje odvolací súd k tomu dopĺňa, že určeným výživným sa bude na výžive podieľať otec a zvyšok výdavkov na maloletého bude uhrádzať matka. Je na matke ako v súlade s potrebami dieťaťa a svojim príjmom bude uvedené náklady na dieťa korigovať. Neobstojí ani tvrdenie otca, že mu bolo doručované uznesenie o nariadení predbežného opatrenia na nesprávnu adresu (č.k. 8P/14/2014-75 zo dňa 21.02.2014), keď otec si musel byť vedomý svojej vyživovacej povinnosti a túto si mohol plniť dobrovoľne. Skutočnosť, že otec prispieval na výživu maloletého sumou XX eur nemožno vyhodnotiť v prospech otca, keď uvedená suma nezabezpečí ani základné potreby maloletého dieťaťa, v prípade, že rodič má vyživovacie povinnosti musí si svoje pomery usporiadať tak, aby bol schopný nie len platiť výživné, ale svoje dieťa aj uživiť. Za takejto situácie je potom možné konštatovať, že matka uhrádzala za uvedené obdobie všetky potreby maloletého. Správne určil súd prvej inštancie aj výšku zročného výživného ako aj podmienky jeho splatnosti. Odvolací súd zdôrazňuje, že výživné má spotrebný charakter. Dieťa ho potrebuje v aktuálnom období, preto je potrebné, aby uvedenú sumu uhradil otec maloletého matke maloletého naraz už aj vzhľadom na jeho doterajšiu disciplínu pri poskytovaní výživného. Neobstoja tvrdenia otca, že matka negatívne ovplyvňuje maloletého proti nemu, keď maloletý sa sám vyjadril, že by sa chcel s otcom stretávať a že má aj dobrý vzťah k deťom otca z predchádzajúceho vzťahu, s ktorými sa aj stretáva. Ak by skutočne matka negatívne maloletého ovplyvňovala, nebolo by vyjadrenie maloletého takto prezentované. Pokiaľ bude mať otec takýto vysoko nepriateľský vzťah k matke maloletého, len veľmi ťažko sa upravia jeho vzťahy s maloletým, pretože maloleté dieťa zle znáša nevraživosť jedného rodiča voči druhému. Maloletý nemôže niesť zodpovednosť za vyriešenie tohto sporu a tiež nie je v záujme, aby znášal takéto konfliktné správanie sa rodičov. Ak si chce otec maloletého získať maloletého je potrebné, aby prehodnotil vzťah k jeho matke a nanajvýš nevyhnutné je, aby rodičia vzájomne kooperovali v záujme maloletého dieťaťa. Vzhľadom na názor maloletého, ktorý sa chce s otcom stretávať po dohode, správne je aj rozhodnutie súdu prvej inštancie, keď styk neupravil. V odvolacom konaní ani otec styk nežiadal upraviť, trval na zverení maloletého do striedavej osobnej starostlivosti, na čo zistené podmienky neboli už v konaní pred súdom prvej inštancie. 8. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne odvolací súd ho potvrdil podľa § 387 C.s.p.. 9. Predmetom odvolacieho konania je aj uznesenie súdu prvej inštancie č.k. 8P/8/2014-622 zo dňa 25.11.2015, kde súd prvej inštancie uložil otcovi maloletého poriadkovú pokutu XXX eur, pričom svoje rozhodnutie zdôvodnil tak, že uložil otcovi na pojednávaní dňa 24.09.2015 povinnosť, aby zabezpečil prítomnosť ekonómky, ktorá vypracovala daňové priznanie za spoločnosť otca na pojednávaní dňa 25.11.2015 resp., aby v lehote 10 dní oznámil jej meno, adresu, s tým, že bude predvolaná ako svedok. V odvolaní otec uviedol, že uvedenú povinnosť nemohol zabezpečiť, spomínaná ekonómka sa súdu ospravedlnila, že sa na súd nemôže dostaviť z dôvodu svojho zdravotného stavu - tehotenstvo, jej adresa aj meno bola súdu známa. 10. Odvolací súd prejednal vec a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je správne. 11. Odvolací súd posudzoval vec podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku platného do 30.6.2016, pričom konštatuje, že § 53 stanovoval zásady na základe, ktorých bolo možné uložiť účastníkovi konania pokutu. Odvolací súd má však za to, že súd prvej inštancie uložil otcovi povinnosť, ktorú otec splniť nemohol. V prípade, že súd ukladá účastníkovi pokutu, môže tak urobiť len v zákonom vymedzených dôvodoch a pokiaľ ukladá účastníkovi povinnosť túto môže uložiť tak, aby ju bol účastník schopný splniť. Odvolací súd v ďalšom uvádza, že adresa aj meno ekonómky bola súdu prvej inštancie známa. 12. Odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie podľa § 389 ods. 1 písm. b/ C.s.p., pretože nie je správne. 13. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 C.m.p.. 14. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).