Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/152/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017201041 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 12. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1017201041.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Mesto Senec, Mierové námestie 8, 903 01 Senec, IČO: 00 305 065, zastúpený: Bobák, Bollová a spol., s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Dr. Vladimíra Clementisa 10, 821 02 Bratislava, IČO: 35 855 673, proti žalovanému: Slovenská inšpekcia životného prostredia, Jeséniova 17, 831 01 Bratislava, IČO: 00 156 906, v konaní o preskúmanie zákonnosti správy žalovaného o environmentálnej kontrole č. 7/2017/Sob/P, číslo 3615-14184/37/2017/Sob zo dňa 12.05.2017 v spojení so zápisnicou o prerokovaní výsledkov environmentálnej kontroly č. 7/2017/Sob/P, číslo 3615-16782/37/2017/Sob zo dňa 23.05.2017, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu o d m i e t a . Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : I. 1. Žalobou zo dňa 29.06.2017, osobne podanou na Krajskom súde v Bratislave (ďalej len „súd“) dňa 30.06.2017, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti správy žalovaného o environmentálnej kontrole č. 7/2017/Sob/P, číslo 3615-14184/37/2017/Sob zo dňa 12.05.2017 v spojení so zápisnicou o prerokovaní výsledkov environmentálnej kontroly č. 7/2017/Sob/P, číslo 3615-16782/37/2017/Sob zo dňa 23.05.2017. Žalovaný vykonal u žalobcu environmentálnu kontrolu v zmysle § 34 zákona č. 39/2013 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o integrovanej prevencii“), a to kontrolu regionálnej skládky komunálneho odpadu Senec. Na základe vykonanej environmentálnej kontroly žalovaný zistil na strane žalobcu nedostatky a porušenia všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré zhrnul v správe o environmentálnej kontrole. Žalovaný zároveň vyzval žalobcu na zaslanie vyjadrenia k správe o environmentálne kontrole a na prerokovanie výsledkov vykonanej environmentálnej kontroly. Žalobca podal v stanovenej lehote vyjadrenie k predmetnej správe o environmentálnej kontrole, v ktorom v celom rozsahu nesúhlasil s výsledkami environmentálnej kontroly. Dňa 23.05.2017 bola spísaná zápisnica o prerokovaní výsledkov environmentálnej kontroly; na tomto prerokovaní žalovaný trval na výsledkoch environmentálnej kontroly a námietky žalobcu k správe o environmentálnej kontrole považoval za neopodstatnené, žalobca naopak s výsledkami environmentálnej kontroly v celom rozsahu nesúhlasil. Na základe vykonanej environmentálnej kontroly začal žalovaný voči žalobcovi upovedomením zo dňa 23.06.2017 správne konanie vo veci uloženia pokuty a oznámením zo dňa 23.06.2017 správne konanie vo veci uloženia nápravného opatrenia. 2. Predmetná správa žalovaného o environmentálnej kontrole i zápisnica o prerokovaní výsledkov environmentálnej kontroly majú podľa žalobcu povahu správneho aktu - opatrenia. Tým, že tieto opatrenia konštatujú, že zo strany žalobcu došlo k porušeniam všeobecne záväzných právnych predpisov, sú tieto opatrenia podľa žalobcu spôsobilé významným spôsobom zasiahnuť do práv a právom chránených záujmov žalobcu, a to vrátane finančného dopadu vo forme uloženia pokuty za správny delikt. 3. Žalovaný podľa názoru žalobcu vykonal environmentálnu kontrolu v rozpore s príslušnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, v dôsledku čoho je ním vydané opatrenie orgánu verejnej správy zo dňa 12.05.2017 nezákonné. Nezákonnosť tohto opatrenia spočíva predovšetkým v tom, že žalovaný vykonával environmentálnu kontrolu voči žalobcovi bez právneho základu, pretože žalobca nebol a nie je prevádzkovateľom skládky odpadov, preto nemohol byť ani kontrolovanou osobou. Keďže žalobca nebol prevádzkovateľom skládky odpadov, nemohol ani porušiť povinnosti prevádzkovateľa skládky odpadov. 4. Žalovaný podľa žalobcu ďalej pochybil v tom, že do kontrolných zistení zahrnul aj skutočnosti za obdobie, ktoré nebolo žalobcovi vopred oznámené. Žalovaný sa relevantným spôsobom nevysporiadal s námietkami žalobcu, čo spôsobuje nepreskúmateľnosť opatrení žalovaného. Žalovaný nepostupoval v súlade so zásadou materiálnej pravdy, keďže žalovaným zistený skutkový stav je v príkrom rozpore so skutkovým stavom vyplývajúcim z dokumentácie obsiahnutej v administratívnom spise. 5. Vzhľadom na vyššie uvedené považuje žalobca opatrenie žalovaného zo dňa 12.05.2017 za nezákonné z nasledovných dôvodov: a) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej, b) skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutého opatrenia, nemá oporu v administratívnych spisoch, c) žalobou napadnuté opatrenie žalovaného je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, d) žalobou napadnuté opatrenie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 6. Na základe vyššie uvedeného žalobca žiadal, aby súd napadnuté opatrenia žalovaného zrušil a aby priznal žalobcovi náhradu trov konania. Rozhodnutie správneho súdu by malo byť podľa žalobcu konečné, pretože nie je dôvod vrátiť vec žalovanému na ďalšie konanie, keďže environmentálna kontrola nemala byť voči žalobcovi vôbec vedená. II. 7. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 19.10.2017 uviedol, že správna žaloba nesmeruje proti rozhodnutiu - správnemu aktu, ktoré by bolo vydané na základe postupu podľa Správneho poriadku. Žaloba smeruje proti postupom a výsledkom environmentálnej kontroly vykonanej podľa §§ 34 a 35 zákona o integrovanej prevencii. Tento postup je realizovaný mimo Správneho poriadku. Postup žalovaného bol v plnom súlade so zákonom o integrovanej prevencii. Žalovaný sa v celom procese riadne vysporiadal so všetkými vznesenými námietkami a pripomienkami žalobcu. Žalobca napáda konanie a jeho výsledok, ktorý bude slúžiť ako jeden z podkladov v samotnom správnom konaní vedenom podľa Správneho poriadku. V tomto konaní môže žalobca uplatniť svoje pripomienky a námietky, s ktorými sa žalovaný musí vysporiadať. Následne žalobca môže podať voči rozhodnutiu odvolanie, ktoré bude predmetom skúmania odvolacím orgánom. V prípade neuspokojivého výsledku odvolacieho konania môže žalobca podať správnu žalobu. Žalobca však tieto postupy v konaní nevyužil. 8. Vzhľadom na vyššie uvedené preto žalovaný navrhol, aby súd podľa § 98 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) žalobu žalobcu odmietol. III. 9. Krajský súd v Bratislave preskúmal v prvom rade podmienky prípustnosti súdneho preskúmania žalobou napadnutých opatrení žalovaného, pričom dospel k záveru, že žalobu je potrebné odmietnuť pre jej neprípustnosť, keďže smeruje proti opatreniam predbežnej povahy, ktoré nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach žalobcu. 10. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 11. Podľa § 7 písm. e) SSP správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania. 12. Podľa § 27 ods. 1 vety prvej SSP pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy správny súd na návrh žalobcu posúdi i zákonnosť skôr vydaného rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, z ktorého preskúmavané rozhodnutie alebo opatrenie vychádza, ak bolo preň skôr vydané rozhodnutie alebo opatrenie záväzné a ak skôr vydané rozhodnutie alebo opatrenie nebolo samostatne možné preskúmať správnym súdom podľa § 6 ods. 2. 13. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná. 14. V systéme správneho súdnictva je právo na prístup k súdnemu preskúmaniu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy na základe správnej žaloby determinované princípom generálnej klauzuly s negatívnou enumeráciou, z ktorého vyplýva, že súdy v zásade preskúmavajú všetky rozhodnutia alebo opatrenia orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia, zrušujú alebo deklarujú práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté, a to okrem tých, ktoré zákon výslovne z prieskumu vylučuje (§ 7 SSP). Takto vylúčenými zo súdneho preskúmavania sú tiež rozhodnutia alebo opatrenia orgánov verejnej správy, ktoré majú predbežnú, procesnú alebo poriadkovú povahu, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníkov konania. 15. Žalovaný v prejednávanej veci vykonal v rámci zákona o integrovanej prevencii environmentálnu kontrolu regionálnej skládky komunálneho odpadu Senec zameranú na dodržiavanie vybraných podmienok integrovanej prevencie. Keďže žalovaný predmetnou kontrolou zistil porušenia zákona o integrovanej prevencii, o výsledku kontroly spracoval správu o environmentálnej kontrole. Žalovaný umožnil žalobcovi písomne sa k tejto správe vyjadriť a súčasne túto správu so žalobcom aj ústne prerokoval, výsledkom čoho je zápisnica o prerokovaní výsledkov environmentálnej kontroly. Správa o environmentálnej kontrole obsahuje predovšetkým opis priebehu predmetnej kontroly a zhrnutie kontrolných zistení, ktoré viedli žalovaného k záveru o porušení zákona o integrovanej kontrole. Zápisnica o prerokovaní výsledkov environmentálnej kontroly okrem toho obsahuje vyjadrenia (námietky) žalobcu k výsledkom kontroly a stanovisko žalovaného k týmto námietkam. Správa o environmentálnej kontrole ani zápisnica o prerokovaní výsledkov environmentálnej kontroly neukladajú žalobcovi žiadne konkrétne práva ani povinnosti. Naopak, z týchto opatrení (ako aj z ďalšieho postupu žalovaného) je zrejmé, že na ich základe žalovaný začal samostatné administratívne konania o uloženie nápravného opatrenia, resp. o uloženie pokuty. 16. Vzhľadom na vyššie uvedené je správny súd toho názoru, že správa o environmentálnej kontrole ani zápisnica o prerokovaní výsledkov environmentálnej kontroly nie sú rozhodnutiami ani opatreniami orgánu verejnej správy v administratívnom konaní, ktoré by zakladali, menili, zrušovali alebo deklarovali práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti žalobcu alebo sa ich priamo dotýkali. Ide o opatrenia predbežnej povahy, ktoré samy osobe nemôžu mať za následok ujmu na subjektívnych právach žalobcu, pretože slúžia len ako prípadný podklad pre ďalší postup žalovaného, ktorý na základe zistených porušení zákona mohol voči žalobcovi začať administratívne konanie o uloženie nápravného opatrenia alebo o uloženie pokuty podľa zákona o integrovanej prevencii. Uloženie pokuty, príp. nápravného opatrenia by nepochybne predstavovali zásah do právneho postavenia žalobcu, do jeho práv a právom chránených záujmov, to však žalobca v samotnej žalobe netvrdil a ani nepreukazoval. Samotná správa o environmentálnej kontrole a zápisnica o prerokovaní výsledkov environmentálnej kontroly, hoci konštatujú porušenia zákona zo strany žalobcu, nemôžu zasiahnuť do právneho postavenia žalobcu. Preto je ich súdne preskúmanie v správnom súdnictve samostatnou správnou žalobou neprípustné. Uvedené však nevylučuje ich prieskum súdom v súlade s § 27 ods. 1 SSP v rámci súdneho preskúmavania zákonnosti rozhodnutí žalovaného vydaných v nadväzujúcich administratívnych konaniach. 17. Keďže súd dospel k záveru, že správna žaloba žalobcu proti opatreniam žalovaného je neprípustná, postupoval podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP a žalobu odmietol pre neprípustnosť tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. S ohľadom na uvedený záver sa súd nezaoberal námietkami žalobcu o nezákonnosti kontrolných zistení uvedených v napadnutých opatreniach. Z rovnakého dôvodu tiež súd nerozhodoval samostatným uznesením o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. 18. O trovách konania rozhodol súd podľa § 170 písm. a) SSP tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania, keďže žaloba bola odmietnutá. 19. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.