Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 7SaZ/4/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017201125 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 10. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beata Jurgošová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1017201125.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Beátou Jurgošovou v právnej veci žalobcu: X. B., nar. XX.XX.XXXX, ukrajinskej štátnej príslušnosti a národnosti, ukrajinský občiansky preukaz č. V. XXXXXX, posledný trvalý pobyt v zahraničí v meste E., H. Y. XXX, K. D., H., t.č. Pobytový tábor Rohovce, Slovenská republika, t.č. na dlhodobej priepustke na adrese B. XXXX/X, XXX XX F., zastúpeného: Centrum právnej pomoci, so sídlom Námestie slobody 12, Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, Pivonková 6, Bratislava, o správnej žalobe vo veci preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného ČAS: MU-PO-54-9/2017-Ž zo dňa 22.5.2017, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Žalobcovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím ČAS: MU-PO-54-9/2017-Ž zo dňa 22.5.2017 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) žalovaný v zmysle § 11 ods. 1 písm. f) zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o azyle“) zamietol žiadosť o udelenie azylu ako neprípustnú, pričom žiadosť o udelenie azylu bola podaná z dôvodu zlúčenia rodiny, nakoľko už 25 rokov žije so svojou priateľkou, ďalším dôvodom bola obava o život, pretože členovia ukrajinského podsvetia sa žalobcovi vyhrážajú likvidáciou. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že sa jedná už o tretiu žiadosť žalobcu o udelenie azylu, v predchádzajúcich správnych konaniach bolo už o žiadostiach žalobcu právoplatne rozhodnuté o neudelení azylu a neposkytnutí doplnkovej ochrany. Poukázal na to, že žalobca súčasnú žiadosť zakladá na tých istých dôvodoch, ktoré už boli predmetom posudzovania v predchádzajúcich konaniach. Neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by preukazovali podstatnú zmenu skutkového stavu v tomto prípade a odôvodňovali iné rozhodnutie vo veci, a preto bola žiadosť žalobcu o udelenie azylu na území Slovenskej republiky zamietnutá ako neprípustná v zmysle § 11 ods. 1 písm. f) zákona o azyle. 2. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote správnu žalobu zo dňa 12.07.2017 (ďalej len „žaloba“), ktorou sa domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia a namietal nedostatočne zistený skutkový stav v prípade bezpečnostnej situácie v jeho krajine pôvodu, a namietal, že vzhľadom na vojnový konflikt na Ukrajine a fakt, že v prípade jeho návratu existuje reálna a vysoká pravdepodobnosť, že bude stíhaný za vyhýbanie sa povinnosti nastúpiť do vojenskej služby. Uviedol, že z dôvodu pretrvávajúceho vojenského konfliktu nie je možné vysloviť úsudok, že pri jeho návrate mu nebude hroziť vážne bezprávie. Mal za to, že v jeho opätovnej žiadosti neboli dostatočne preskúmané okolnosti, ktoré nasvedčujú tomu, že pri návrate do krajiny pôvodu by mu hrozilo vážne bezprávie. Uviedol, že žalovaný nedostatočne skúmal hrozbu vážneho a individuálneho ohrozenia života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu v prípade jeho návratu do krajiny pôvodu a možnosti stíhania za úmyselné vyhýbanie sa povinnosti nastúpiť do povinnej vojenskej služby. Na základe zistených informácií sa žalobca domnieva, že v jeho prípade sú splnené zákonom stanovené podmienky pre poskytnutie doplnkovej ochrany. 3. Žalovaný navrhol vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 7.8.2017 napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu potvrdiť (správnu žalobu zamietnuť). Zotrval na vlastnej argumentácii a uviedol, že v prípade žalobcu ide o jeho tretiu žiadosť o udelenie azylu alebo poskytnutie doplnkovej ochrany na území Slovenskej republiky. Zdôraznil, že nakoľko v predchádzajúcom konaní o udelenie azylu už bolo v prípade žalobcu právoplatne rozhodnuté o neudelení azylu, resp. o neposkytnutí doplnkovej ochrany a sám žalobca po podaní opakovanej žiadosti zo dňa 30.03.2017 neuviedol žiadne také nové skutočnosti, ktoré by poukazovali na podstatnú zmenu skutkového stavu, a preto žiadosť o udelenie azylu bola zamietnutá ako neprípustná podľa § 11 ods. 1 písm. f) zákona o azyle. Poukázal na to, že zamietol opakovanú žiadosť o udelenie azylu ako neprípustnú, nakoľko sa v minulosti v konaní o azyle už právoplatne rozhodlo o tom, že sa žiadosť zamieta ako zjavne neopodstatnená, neudeľuje sa azyl, odníma sa azyl, nepredlžuje sa doplnková ochrana alebo sa zrušuje doplnková ochrana a od právoplatnosti rozhodnutia nedošlo k podstatnej zmene skutkového stavu. 4. Krajský súd v Bratislave ako správny súd (ďalej len „súd“) vec prejednal a rozhodol ako miestne a vecne príslušný súd podľa § 13 ods. 3 SSP, v prítomnosti žalobcu, právneho zástupcu žalobcu a žalovaného. Po riadnom preskúmaní napadnutého rozhodnutia a postupu žalovaného v rozsahu podanej žaloby za použitia § 190 SSP, súd dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť. 5. Súd v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil, podrobne sa však oboznámil s obsahom spisu žalovaného ČAS: MU-PO-54/2017-Ž, ČAS: MU-PO-231/2016-Ž, ČAS: MU-PO-414//PO-Ž-2013. 6. Z obsahu administratívneho spisu č.p.: MU-PO-54/2017-Ž-2012 súd zistil, že žalobca požiadal prvýkrát o azyl vyhlásením dňa 4.9.2013 z dôvodu obavy o život z dôvodu prenasledovania ľuďmi, ktorých riešil na území Ukrajiny ako policajt. Rozhodnutím Ministerstva vnútra SR, migračného úradu zo dňa 26.9.2013 bola žiadosť žalobcu zamietnutá. Proti uvedenému rozhodnutiu sa žalobca odvolal na Krajský súd v Bratislave, ktorý rozsudkom sp. zn. 9SaZ/67/2013 rozhodnutie migračného úradu potvrdil. Následne Najvyšší súd SR rozsudkom sp. zn. 1Sža 10/2014 zmenil rozhodnutie krajského súdu tak, že zrušil rozhodnutie migračného úradu zo dňa 26.9.2013 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 7. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že rozhodnutím ČAS: MU-414-33/PO-Ž-2013 zo dňa 9.9.2014 nebol žalobcovi udelený azyl a nebola mu poskytnutá doplnková ochrana. Proti rozhodnutiu žalobca podal odvolanie na Krajský súd v Bratislave, ktorý potvrdil rozhodnutie Migračného úradu. Najvyšší súd SR rozsudkom sp. zn. 10Sža/15/20015 potvrdil rozhodnutie migračného úradu v časti neudelení azylu a zrušil v časti o neposkytnutí doplnkovej ochrany. Po doplnení dokazovaní migračný úrad rozhodnutím ČAS: MU-414-54/PO-Ž-2013 zo dňa 16.12.2015 neposkytol žalobcovi doplnkovú ochranu podľa § 13c ods. 1 a § 20 ods. 4 zákona o azyle. Krajský súd v Bratislave rozsudkom sp. zn. 9SaZ/3/2016-34 zo dňa 11.5.2016 rozhodnutie migračného úradu potvrdil. Žalobca sa odvolal na Najvyšší súd SR, ktorý rozhodnutím 1Sža/185/2016-50 zo dňa 27.09.2016 potvrdil rozsudok krajského súdu a rozhodnutie migračného úradu nadobudlo právoplatnosť dňa 14.11.2016. 8. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že žalobca počas neoprávneného pobytu na území SR opätovne požiadal o udelenie azylu. Po preskúmaní žiadosti migračný úrad pod sp. zn. ČAS: MU- PO-231-9/2016-Ž zo dňa 24.01.2017 zamietol žiadosť ako neprípustnú podľa § 11 ods. 1 písm. f) zákona o azyle. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 26.02.2017. 9. Z obsahu aktuálneho administratívneho spisu ČAS: MU-PO-54/2017-Ž súd zistil, že navrhovateľ tretíkrát požiadal o udelenie azylu dňa 30.03.2017 z dôvodu z obavy pred členmi ukrajinského podsvetia aj na Slovensku, a zlúčenia rodiny, nakoľko už 25 rokov žije so svojou priateľkou. Ďalej uviedol, že mal byť trikrát ukrajinskou vládou vyzvaný, aby sa zapojil do bojov na východe Ukrajiny. Na základe tých skutočností žalovaný o žiadosti žalobcu o udelenie azylu rozhodol rozhodnutím ČAS: MU- PO-54-9/2017-Ž zo dňa 22.05.2017 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým v zmysle § 11 ods. 1 písm. f) zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o azyle“) zamietol žiadosť o udelenie azylu ako neprípustnú. Podľa § § 11 ods. 1 písm. f) zákona o azyle ministerstvo zamietne žiadosť o udelenie azylu ako neprípustnú, ak ide o opakovanú žiadosť o udelenie azylu, v minulosti sa v konaní o azyle už právoplatne rozhodlo o tom, že sa žiadosť zamieta ako zjavne neopodstatnená, neudeľuje sa azyl, odníma sa azyl, nepredlžuje sa doplnková ochrana alebo sa zrušuje doplnková ochrana a od právoplatnosti rozhodnutia nedošlo k podstatnej zmene skutkového stavu; ministerstvo môže rozhodnúť, či žiadosť o udelenie azylu bola podaná výlučne s cieľom odvrátiť bezprostredne hroziaci výkon vyhostenia zo Slovenskej republiky. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v intenciách podanej správnej žaloby nasledovne: 10. K žalobnému bodu podľa ktorého žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav veci: Podľa názoru súdu táto námietka nie je dôvodná. Žalovaný vyhľadal a do spisu založil relevantné informácie z rôznych zdrojov, obsahovo sa viažuce na dôvody žiadosti o azyl, na ktoré žalobca poukazoval. Z ich obsahu získal dostatok informácií, potrebných ku kvalifikovanému posúdeniu žalobcovej žiadosti o azyl. Žalobca pochádza zo zakarpatskej časti Ukrajiny, kde je bezpečnostná situácia stabilizovaná a od vydania rozhodnutia neprišlo k žiadnej zmene všeobecnej bezpečnostnej situácie. Žalobca počas ústneho pohovoru uviedol, že na Ukrajinu sa plánuje vrátiť niekedy v auguste 2017 za účelom vybavenia si cestovného dokladu. Pokiaľ ide o zhoršenú bezpečnostnú situáciu na Ukrajine z dôvodu vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu a možnosti potrestania žalobcu za nenastúpenie na vojenskú službu, je potrebné uviesť, že žalobca nepredložil žiadny povolávací rozkaz do armády, ktorý mu mal byť doručený. V prípade žalobcu boli všetky dôvody už v predchádzajúcom konaní preskúmané v rámci odvolacieho konania. Súd zároveň konštatuje, že pri rozhodovaní o zamietnutí žiadosti o azyl ako neprípustnej sa jedná o rozhodovanie vo svojej podstate procesného charakteru a neposudzuje sa žiadosť o azyl v jeho merite, teda sa ani neskúma čí sú splnené predpoklady na udelenie azylu, resp. poskytnutia doplnkovej ochrany a konštatuje sa iba splnenie jedného z predpokladov v § 11 ods. 1 zákona o azyle. Z ustanovenia § 11 ods. 1 písm. f) zákona o azyle vyplýva, že žiadosť o udelenie azylu sa zamietne ako neprípustná v prípade, že sa jedná o opakovanú žiadosť o udelenie azylu, v minulosti sa v konaní o azyle už právoplatne rozhodlo o tom, že sa žiadosť zamieta ako zjavne neopodstatnená, neudeľuje sa azyl, odníma sa azyl, nepredlžuje sa doplnková ochrana alebo sa zrušuje doplnková ochrana a od právoplatnosti rozhodnutia nedošlo k podstatnej zmene skutkového stavu. V novom konaní o opakovanej žiadosti o azyl je teda podstatná tá skutočnosť, či už v minulosti bolo o žiadosti o azyl právoplatne rozhodnuté a či od tohto právoplatného rozhodnutia došlo k podstatnej zmene pomerov, ktorá môže byť jednak v uvádzaných dôvodoch o azyl resp. sa môže jednať o závažnú zmenu pomerov v krajine pôvodu žiadateľa. Z pripojených administratívnych spisov žalovaného vyplýva, že o predchádzajúcich žalobcových žiadostiach o azyl bolo právoplatne rozhodnuté. Rozhodnutím žalovaného ČAS: MU- PO-231-9/2016-Ž zo dňa 24.01.2017 bola žiadosť žalobcu zamietnutá ako neprípustná podľa § 11 ods. 1 písm. f) zákona o azyle, pričom rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 26.02.2017. Žalobca svoju v poradí tretiu žiadosť o azyl, odôvodnil rovnakými dôvodmi ako v predchádzajúcich konaniach. 11. Pretože súd nevyhodnotil vznesenú námietku ako dôvodnú, podanú žalobu zamietol. 12. O trovách žalobcu súd rozhodol za použitia ust. § 167 ods. 1 S.s.p. s poukazom na výsledok konania. 13. Záverom súd poznamenáva, že i keď bol žalobca v konaní neúspešný, je zo zákona oslobodený od platenia súdnych poplatkov za toto konanie (§ 4 ods. 2 písm. m) zákona č. 71/1992 Zb.), a preto ho súd nezaviazal k povinnosti zaplatiť súdny poplatok. Poučenie: Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP). Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu. (§ 438 ods. 1 SSP) Prípadne podaná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu (§ 443 ods. 1 SSP). Podáva sa krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde (§ 444 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (z kasačnej sťažnosti musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísaná a datovaná; kasačnú sťažnosť treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) označiť napádané rozhodnutie, údaj, kedy napádané rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností tak, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (§ 445 ods. 1 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. (§ 440 SSP).