Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Sa/67/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017201296 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 08. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milota Tóthová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1017201296.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Milotou Tóthovou v právnej veci žalobcu: T. O., nar. XX.X.XXXX, štátny príslušník Alžírskej demokratickej ľudovej republiky /DZA/, naposledy bytom: W., C. A. J. O., H., bez cestovného dokladu, naposledy tolerovaný pobyt na území Slovenskej republiky Ústav na výkon trestu odňatia slobody, Sládkovičova 80, Banská Bystrica, zastúpeného: Centrum právnej pomoci, kancelária Bratislava, Námestie slobody 12, Bratislava proti žalovanému: Prezídium policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Banská Bystrica, Sládkovičova 25, Banská Bystrica, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného o zaistení číslo: PPZ-HCP-BB5-36-016/2017-AV zo dňa 03.07.2017, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu zamieta. Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. Predmet konania 1. Žalovaný predložil na Krajský súd v Bratislave dňa 27.07.2017 správnu žalobu podanú právnym zástupcom žalobcu zo dňa 18.07.2017 proti jeho rozhodnutiu číslo: PPZ-HCP-BB5-36-016/2017-AV zo dňa 03.07.2017, ktorým bol žalobca zaistený podľa ustanovenia § 88 ods. 1 písm. b) zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov dňom 03.07.2017 a následne bol umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov, pričom zároveň bola stanovená dĺžka doby zaistenia na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 3.1.2018. Žalovaný spolu s predložením správnej žaloby predložil svoje vyjadrenie k správnej žalobe ako aj kompletný administratívny spis, ktorý sa týka danej veci. 2. Predmetom súdneho konania na základe podanej správnej žaloby žalobcu je vyššie uvedené rozhodnutie žalovaného, ktorým rozhodol o zaistení žalobcu dňom 03.07.2017 podľa § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 3.1.2018. 3. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia žalovaný uviedol, že podľa registratúrneho záznamu Ústavu na výkon trestu odňatia slobody, Sládkovičova 80, Banská Bystrica bol žalobca dňa 21.3.2017 ako odsúdený dodaný do výkonu trestu odňatia slobody z ústavu v Leopoldove. Žalobca v zariadení vykonával trest odňatia slobody v trvaní 5 mesiacov nepodmienečne, ktorý bol uložený Okresným súdom Bratislava II pod sp. zn. OT/44/2017 pre prečin podľa § 352 ods. 1 Trestného zákona. Trest vykonal dňa 3.7.2017, kedy bol prepustený na slobodu. Žalovaný ďalej uviedol, že už počas výkonu trestu odňatia slobody bolo vykonané dokazovanie za účelom zistenia presného a skutočného stavu veci vykonanými previerkami v príslušných policajných evidenciách a zadovážením si listinných dôkazov z týchto evidencií, zadovážením si trestného rozkazu Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 0T/44/2017, dňa 30.3.2017 bol vyžiadaný odpis z registra trestov na osobu žalobcu, boli sústredené registratúrne záznamy v konaní o udelenie azylu a poskytnutí doplnkovej ochrany na území Slovenskej republiky a registratúrne záznamy v konaní o návrhu na určenie otcovstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu. Nakoľko na konanie vo veci administratívneho vyhostenia žalobcu v zmysle zákona o pobyte cudzincov je príslušné Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Banská Bystrica, ktoré zistilo dôvody na administratívne vyhostenie, z uvedeného dôvodu bol žalobca dňa 3.7.2017 o 09.00 hod. podľa § 79 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov predvedený na správny orgán v súvislosti s konaním o administratívnom vyhostení. Žalobca na území Slovenskej republiky má neoprávnený pobyt, pretože sa na jej území zdržiava v rozpore so zákonom o pobyte cudzincov, osobitným predpisom alebo medzinárodnou zmluvou a taktiež bolo zistené, že žalobca sa na území Slovenskej republiky opakovane dopúšťa úmyselnej trestnej činnosti, pričom mu nebol uložený trest vyhostenia, a preto dňa 3.7.2017 začal správny orgán konanie vo veci administratívneho vyhostenia žalobcu podľa § 82 ods. 1 písm. b) a § 82 ods. 2 písm. c) zákona o pobyte cudzincov z dôvodu neoprávneného pobytu na území Slovenskej republiky a z dôvodu, že bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin a nebol mu uložený trest vyhostenia. Dňa 3.7.2017 bolo žalobcovi vydané rozhodnutie o administratívnom vyhostení č. PPZ-HCP-BB5-36-014/2017-AV z dôvodu, že žalobca má na území Slovenskej republiky neoprávnený pobyt, bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin a nebol mu uložený trest vyhostenia, pričom v predmetnom rozhodnutí nebola žalobcovi určená lehota na vycestovanie a bol vylúčený odkladný účinok z dôvodu naliehavého všeobecného záujmu ako aj nebezpečenstva, že odkladom výkonu rozhodnutia bude opätovne ohrozený verejný poriadok, čo malo za následok, že toto rozhodnutie sa jeho doručením stalo vykonateľným. Z uvedeného dôvodu bolo voči žalobcovi začaté správne konanie vo veci zaistenia. Žalovaný v zápisnici o vyjadrení účastníka konania zo dňa 3.7.2017 č. PPZ-HCP-BB5-36-012/2017- AV uviedol, že využije svoje právo a k veci sa nebude vyjadrovať. Žalovaný uviedol, že sa zaoberal možnosťou alternatívy zaistenia podľa § 89 ods. 1 písm. a), b) zákona o pobyte cudzincov a uviedol, že u žalobcu neprichádza alternatíva zaistenia nakoľko zo získaných dôkazov je zrejmé, že nemá zabezpečené ubytovanie na území Slovenskej republiky a taktiež nemá dostatočné finančné prostriedky a nevedel by tieto stanovené podmienky splniť a je zrejmé, že žalobca nesplnil podmienku podľa § 89 ods. 3 zákona o pobyte cudzincov, nakoľko nepreukázal finančné zabezpečenie pobytu vo výške podľa § 6 zákona o pobyte cudzincov. Z doterajšieho spôsobu života žalobcu je zrejmé, že nie je schopný si zabezpečiť primeranú nehnuteľnosť na bývanie, prípadne primerané ubytovanie počas pobytu na území Slovenskej republiky a finančné prostriedky na pokrytie pobytu pre seba. Žalovaný uviedol, že u žalobcu existuje reálne riziko, že sa bude naďalej pohybovať v členských štátoch nelegálne a neoprávnene, pretože nie je držiteľom oprávnenia na pobyt alebo sa bude skrývať v komunite svojich krajanov, pričom miesto jeho pobytu nebude správnemu orgánu známe, keďže žalobca nemá na území Slovenskej republiky povolený pobyt, udelenú medzinárodnú ochranu, zabezpečené ubytovanie ani prístup k finančným prostriedkom. Skutočnosť, že žalobca je bez dostatočných finančných prostriedkov, ktorými by si vedel zabezpečiť vhodné ubytovanie pre seba by mohlo mať za následok ujmu žalobcu na verejný poriadok a zdravie a bez uvedených základných potrieb a finančných prostriedkov sa žalobca môže dostať do stavu núdze či už sociálnej, hmotnej finančnej alebo aj protiprávnej (preukázané). Žalovaný uviedol, že predpokladaná doby zaistenia na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 3.1.2018 je nevyhnutná na vykonanie všetkých dostupných smerujúcich k vyhosteniu žalobcu z územia Slovenskej republiky a bola stanovená aj s prihliadnutím na to, žalobca, ktorý je štátny príslušník Alžírska, nedisponuje platným cestovným dokladom a odmieta spoluprácu s pracovníkmi útvaru. Na výkon vyhostenia je potrebné preštudovanie spisového materiálu, vykonať lustrácie a zisťovanie totožnosti, odovzdanie žiadosti o vystavenie dokladu na príslušnom zastupiteľskom útvare, pričom potvrdenie totožnosti, vystavenie NCD a samotný proces výkonu vyhostenia je v tomto prípade je zdĺhavejší i v prípade ak k predmetnej žiadosti o vystavenie NCD bude priložená kópia dokumentu potvrdzujúca totožnosť, pričom počas celej doby zaistenia žalovaný bude postupovať v súlade s ustanovením § 90 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov. Žalovaný ďalej uviedol, že sa zaoberal počas konania o zaistení aj otázkou rešpektovania súkromného a rodinného života žalobcu, pričom bolo preukázané, že žalobca nemá na území Slovenskej republiky žiadne záväzky, nemá k nej žiadne väzby, ani relevantné dôvody na zotrvanie na jej území a správny orgán rešpektoval súkromný a rodinný život žalobcu. Žalovaný uviedol, že konal v jeho záujme a nebola mu spôsobená ujma, ktorá by mala za negatívny následok na jeho života a zdraví a sociálnej existencii, nakoľko žalobca sa nachádza na území Slovenskej republiky bez víz, bez udelenia medzinárodnej ochrany, dostatočných finančných prostriedkov a zabezpečeného ubytovania, ktorými by si vedel zabezpečiť svoju existenciu a pobyt na území Slovenskej republiky. Žalovaný v závere rozhodnutia konštatoval, že predmetné zaistenie je v súlade s článkom 5 ods. 1 písm. f) Európskeho dohovoru o ľudských právach a základných slobodách. II. Žaloba 4. Žalobca v správnej žalobe namietal, že žalovaný v konaní nedostatočne zistil skutkový stav veci a následne vec nesprávne posúdil. Žiadal, aby súd vydal rozsudok, ktorým nariaďuje bezodkladné prepustenie žalobcu zo zaistenia. 5. Žalobca namietal, že potencionálna hrozba nerešpektovania zákonov o pobyte cudzincov nie je dôvodom na tak závažný zásah ako je obmedzenie práva na osobnú slobodu žalobcu, ktorá je ústavným právom na území Slovenskej republiky a mal za to, že žalobca nespĺňa podmienky stanovené zákonom na jeho zaistenie a rozhodnutie žalovaného je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky. Ďalej namietal, že žalovaný sa nezaoberal niektorou z alternatív k zaisteniu a reálne nepreskúmal možnosti žalobcu na zabezpečenie si bývania, obstarania si finančných prostriedkov na život a rodinné väzby a súkromný život. Žalobca tiež namietal dĺžku jeho zaistenia. III. Vyjadrenie žalovaného 6. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 24.7.2017 a žiadal ju zamietnuť. 7. Žalovaný k podanej správnej žalobe uviedol, že žalobca bol zaistený na účel výkonu administratívneho vyhostenia podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov (nie „c“) na základe vykonateľného rozhodnutia o administratívnom vyhostení žalobcu zo dňa 3.7.2017. Poukázal na to, že dňa 3.7.2017 v čase o 14,05 hod. bol na policajný útvar predvedený žalobca v súvislosti s konaním o administratívnom vyhostení a zákaze vstupu podľa zákona o pobyte cudzincov, ktoré predchádzalo a nie je nezávislé konaniu o zaistení. Žalovaný poukázal na to, že vykonával šetrenie a sústreďoval dôkazy na rozhodnutie v konaní o administratívnom vyhostení, určení zákazu vstupu a zaistení už od 29.3.2017, kedy bol žalobca ako odsúdený dodaný do výkonu trestu do Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Banská Bystrica, vykonal previerky v príslušných policajných evidenciách a zadovážil si listinné dôkazy z týchto evidencií, ktoré sú založené v spise, zadovážil si trestný rozkaz Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 0T/44/2017, ktorým bol žalovaný uznaný naposledy vinný a odsúdený z prečinu falšovania a pozmeňovania verejnej listiny na trest odňatia slobody v trvaní 5 mesiacov, dňa 30.3.2017 bol vyžiadaný odpis z registra trestov na osobu žalobcu, boli sústredené registratúrne záznamy v konaní o udelenie azylu a poskytnutí doplnkovej ochrany na území Slovenskej republiky a registratúrne záznamy v konaní o návrhu na určenie otcovstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, pričom žalovaný má v spise všetky dôkazy, ktoré posúdil v napadnutom rozhodnutí jednotlivo aj komplexne všetky vo vzájomných súvislostiach s pohľadom na žalobcu. Žalovaný poukázal ďalej na to, že žalobca nie je žiadateľom o medzinárodnú ochranu ani osobou požívajúcou medzinárodnú ochranu, čo bolo potvrdené vykonanou lustráciou v príslušnej evidencii, a preto sa voči nemu uplatňuje postup podľa zákona o pobyte cudzincov ako osobitného zákona a neuplatňuje sa voči nemu zákon o azyle, žalobca je nelegálny migrant, ktorého totožnosť do dnešného dňa nebola oficiálne potvrdená (orgánmi štátu, ku ktorému sa sám hlási) napríklad vydaním náhradného cestovného dokladu alebo zaslaním platného cestovného dokladu z domovského štátu a bol zaistený z dôvodov podľa ustanovenia § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov, pretože je to potrebné na účel výkonu administratívneho vyhostenia s cieľom zabezpečiť vycestovanie žalobcu do krajiny podľa § 77 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov. Žalovaný uviedol, že zákonom stanovené podmienky na zaistenie boli splnené a naďalej existujú, konanie o administratívnom vyhostení s cieľom zabezpečenia vycestovania žalobcu z územia Slovenskej republiky stále prebieha a nebolo ukončené. Poukázal tiež na to, že riziko úteku žalobcu existovalo a stále existuje, nakoľko bolo zistené, že žalobca nemá platný cestovný doklad, ktorý mu naposledy vydalo Alžírsko, nemá udelený pobyt a jeho pobyt sa považuje za neoprávnený. Bolo zistené falšovanie dokladov, žalobca bol opakovane odsúdený za úmyselný trestný čin a v súčasnosti je trestne stíhaný. Žalobca nedodržal podmienku zákazu činnosti. Žalobcovi nebol udelený azyl ani doplnková ochrana, avšak napriek tejto skutočnosti dobrovoľne neodcestoval. Žalobca sa dlhodobo zdržoval na území členských štátov a na území Slovenskej republiky neoprávnene, je bez finančných prostriedkov a na základe získaných dôkazov je preukázané riziko úteku žalobcu podľa § 88 ods. 2 zákona o pobyte cudzincov ako aj vylúčenie použitia alternatívy zaistenia uvedenej v § 89 zákona o pobyte cudzincov. IV. Posúdenie právnej argumentácie 8. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a mieste príslušný na konanie preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v správnej žaloby žalobcu ako aj konanie, ktoré vydaniu rozhodnutia predchádzalo na nariadenom súdnom pojednávaní konanom dňa 7.8.2017, oboznámil sa s obsahom pripojeného administratívneho spisu žalovaného a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je v súlade so zákonom. 9. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chránených záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach stanovených týmto zákonom. 10. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 11. Podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona číslo 404/2011 Z. z. policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny na účel výkonu administratívneho vyhostenia alebo výkonu trestu vyhostenia. 12. Podľa § 88 ods. 4 zákona číslo 404/2011 Z.z. štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac na šesť mesiacov. Policajný útvar je oprávnený počas tohto obdobia opakovane predĺžiť zaistenie štátneho príslušníka tretej krajiny, pričom celkový čas zaistenia nesmie presiahnuť šesť mesiacov. Ak možno predpokladať, že napriek vykonaným úkonom potrebným na výkon administratívneho vyhostenia alebo trestu vyhostenia štátneho príslušníka tretej krajiny sa tento výkon predĺži z dôvodu, že štátny príslušník tretej krajiny dostatočne nespolupracuje, alebo z dôvodu, že mu zastupiteľský úrad nevydal náhradný cestovný doklad v lehote podľa prvej vety, môže policajný útvar rozhodnúť, a to aj opakovane, o predĺžení lehoty zaistenia, pričom celková doba predĺženia lehoty zaistenia nesmie presiahnuť 12 mesiacov. Lehotu zaistenia nemožno predĺžiť, ak ide o rodinu s deťmi alebo zraniteľnú osobu. Štátny príslušník tretej krajiny je zaistený dňom vydania rozhodnutia o zaistení. 13. Podľa § 89 ods. 1 zákona číslo 404/2011 Z. z. policajný útvar, ktorý koná vo veci administratívneho vyhostenia, môže štátnemu príslušníkovi tretej krajiny namiesto jeho zaistenia uložiť povinnosť a) hlásenia pobytu alebo b) zložiť peňažnú záruku. 14. Podľa § 90 ods. 1 písm. d) zákona číslo 404/2011 Z.z. policajný útvar je povinný skúmať po celý čas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia. 15. Podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. 16. Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 17. Úlohou súdu v prebiehajúcom konaní bolo posúdenie zákonnosti rozhodnutia žalovaného v rozsahu dôvodov vyplývajúcej z podanej žaloby, a to námietky neexistencie dôvodnosti zaistenia žalobcu a nepreukázania existencie rizika úteku v zmysle § 88 zákona o pobyte cudzincov, námietky nezaoberania sa niektorou z alternatív k zaisteniu, námietky dĺžku zaistenia, námietky narušenia rodinných väzieb s dcérou a nerešpektovania jeho súkromného a rodinného života a námietky nedostatočne zisteného skutkového stavu. Súd pri preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného vychádzal z jednotlivých námietok uvedených v správnej žalobe žalobcu a konštatuje, že preskúmavané rozhodnutie je vecne správne a žalobcom podané námietky voči nemu uvedené v jeho žalobe nie sú dôvodné. 18. K žalobnej námietke žalobcu, týkajúcej sa námietky neexistencie dôvodnosti zaistenia žalobcu správny súd uvádza, žalobca bol naposledy trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava II sp. zn. OT/44/2017 zo dňa 05.02.2017 uznaný a odsúdený z prečinu falšovania a pozmeňovania verejnej listy, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky na trest odňatia slobody v trvaní 5 mesiacov a nebol mu uložený trest vyhostenia. Žalobca trest vykonal 3.7.2017, kedy bol prepustený na slobodu. Nakoľko žalobca nemal iné oprávnenie na pobyt na území Slovenskej republiky, jeho tolerovaný pobyt, ktorým sa podľa § 58 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov aj obdobie výkonu trestu odňatia slobody zanikol a jeho zdržiavanie sa na území Slovenskej republiky sa považuje za neoprávnený pobyt a žalobca sa na území Slovenskej republiky zdržiava v rozpore so zákonom o pobyte cudzincov. Nakoľko žalobca má na území Slovenskej republiky neoprávnený pobyt, opakovane sa dopúšťa úmyselnej trestnej činnosti, čo potvrdzuje výpis z registra trestov zo dňa 30.03.2017, pričom mu nebol uložený trest vyhostenia, naplnil dôvod vyhostenia podľa § 82 ods. 2 písm. c) zákona o pobyte cudzincov. Z administratívneho spisu súd zistil, že žalobcovi rozhodnutím číslo ČAS: MU-6-35/ PO-Ž-2012 zo dňa 2.4.2012 podľa § 13 ods. 1 zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nebol udelený azyl a súčasne podľa § 13c ods. 1 a § 20 ods. 4 zákona mu nebola poskytnutá doplnková ochrana. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 18.6.2015. Rozhodnutím číslo PPZ-HCP-BB5-36-014/2017-AV zo dňa 03.07.2017 bol žalobca podľa § 82 ods. 1 písm. b) a § 82 ods. 2 písm. c) zákona o pobyte cudzincov administratívne vyhostený zákona o pobyte cudzincov, pretože má neoprávnený pobyt na území Slovenskej republiky a z dôvodu, že bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin a nebol mu uložený trest vyhostenia a zároveň mu bol v zmysle § 82 ods. 3 písm. b) zákona o pobyte cudzincov uložený zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky a na územie všetkých členských štátov na dobu 5 (päť) rokov. Žalobca bol v zmysle § 77 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov administratívne vyhostený na územie Alžírska, pretože ide o krajinu pôvodu, o krajinu odkiaľ prišiel, o krajinu, ktorá mu naposledy vydala cestovný doklad a krajinu, do ktorej sa žalobca môže vrátiť. V rozhodnutí o administratívnom vyhostení nebola určená lehota na vycestovanie z dôvodu, že možno predpokladať, že žalobca ujde alebo bude iným spôsobom mariť alebo sťažovať výkon rozhodnutia o administratívnom vyhostení, najmä ak jeho totožnosť nie je možné zistiť a z dôvodu, že žalobcu je možné zaistiť podľa § 88 zákona o pobyte cudzincov ako aj z dôvodu, že žalobca ohrozuje verejný poriadok, verejné zdravie alebo práva a slobody iných. Zároveň bol vylúčený odkladný účinok odvolania proti tomuto rozhodnutiu. Predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 03.07.2017. Rozhodnutím číslo: PPZ-HCP-BB5-36-016/2017-AV zo dňa 03.07.2017 bol žalobca zaistený podľa ustanovenia § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov dňom 03.07.2017 a následne bol umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov, pričom zároveň bola stanovená dĺžka doby zaistenia na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 3.1.2018. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 03.07.2017. V zápisnici o vyjadrení číslo PPZ-HCP-BB5-36-012/2017-AV zo dňa 03.07.2017 žalobca uviedol, že využíva právo na odopretie výpovede a vypovedať nebude. Žalobca bol zaistený na výkon rozhodnutia o administratívnom vyhostení, pričom k výkonu administratívneho vyhostenia priamo slúži inštitút zaistenia. 19. K žalobnej námietke, že žalovaný sa nezaoberal alternatívami zaistenia správny súd uvádza, že z dokladov založených v administratívnom spise jednoznačne vyplýva, že žalobca nemá dostatočné finančné prostriedky, nie je schopný si zabezpečiť primeranú nehnuteľnosť na bývanie a nemá na území Slovenskej republiky ubytovanie. Žalobca by podmienky ustanovené v § 89 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov nevedel splniť ani nesplnil podmienku podľa § 89 ods. 3 zákona o pobyte cudzincov, pretože nepreukázal finančné zabezpečenie pobytu vo výške podľa § 6 zákona o pobyte cudzincov, a preto žalovaný nemohol namiesto zaistenie uložiť žalobcovi povinnosť hlásenia pobytu alebo zložiť peňažnú záruku. 20. K žalobnej námietke týkajúcej sa dĺžky doby zaistenia správny súd uvádza, že žalovaný predĺženia doby zaistenia stanovil na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 3.1.2018, pričom nejde o konkrétny dátum doby zaistenia, ale o hraničný termín doby zaistenia. Žalobca bol zaistený na výkon rozhodnutia o administratívnom vyhostení, pričom dĺžka zaistenia závisí od množstva podstatných faktorov, medzi ktoré patrí komunikácia štátnych orgánov Slovenskej republiky so štátnymi orgánmi Alžírskej demokratickej ľudovej republiky, pričom pôjde najmä o overenie totožnosti žalobcu a zabezpečenie cestovného dokladu, čo je sťažované aj skutočnosťou, že žalobca, ktorý je štátny príslušník Alžírska, nedisponuje platným cestovným dokladom a odmieta spoluprácu s pracovníkmi útvaru. 21. K žalobnej námietke týkajúcej sa nepreskúmania rodinných väzieb a nerešpektovania jeho súkromného a rodinného život správny súd uvádza, že žalobca na území Slovenskej republiky nemá žiadne záväzky a nemá k nej žiadne väzby. Rozsudkom Okresného súdu Zvolen č.k. 11P /162/2011-11025.5.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 11.7.2012 súd určil, že žalobca je otcom maloletého S. X., nar. XX.XX.XXXX matky T. X., rod. X., nar. XX.XX.XXXX, zároveň maloletého syna zveril do osobnej starostlivosti matky a žalobcovi stanovil povinnosť platiť výživné. Z vyjadrenia matky maloletého v úradnom zázname zo dňa 10.4.2017 vyplýva, že žalobca je iba otcom dieťaťa, o syna sa nikdy nezaujímal a manželstvo s ním nikdy nechcela uzavrieť, nie je so žalobcom v žiadnom kontakte, vo výkone trestu odňatia slobody ho nenavštívila a chce mať od neho pokoj. Uviedla, že žalobca syna naposledy videl keď mal 1,5roka. Syn je od narodenia nemocný, otca vôbec nepozná a nemá žiaden záujem, aby sa to zmenilo. Ďalej uviedla, že žalobca požiadal o určenie otcovstva k synovi až dňa 5.12.2011 (asi len z dôvodu udelenia azylu), na dieťa nikdy dobrovoľne neprispieval a neujímal sa o nich. Výživné, ako určil súd, žalobca neplatil a zameškané výživné uhradil až posledný deň v celej výške 3891,00 eur ale až potom, ako podala podnet na Okresné riaditeľstvo Policajného zboru Zvolen vo veci marenia výkonu úradného rozhodnutia vo veci platenia výživného a to bolo všetko, čo žalobca uhradil. Uviedla, že peniaze, čo získava od odboru sociálneho zabezpečenia musí vracať a získať ich od žalobcu je prakticky nemožné. Z uvedených skutočností je jednoznačné, že žalobca už pred zaistením neudržiaval s kontakt s maloletým synom a nemal ani záujem o neho. 22. K žalobnej námietke nedostatočne zisteného skutkového stavu správny súd uvádza, že žalovaný správne vychádzal z jemu dostupných informácii a tieto objektívne posúdil, najmä z pohľadu dôveryhodnosti osoby žalobcu a posudzoval aj relevantnosť dôvodov na strane žalobcu v súvislosti s jeho zaistením. V tejto súvislosti treba uviesť, že povinnosť zistiť skutkový stav veci podľa § 32 zákona č. 71/1967 Zb (Správny poriadok) má žalovaný len v rozsahu dôvodov, ktoré žalobca v priebehu správneho konania uviedol. 23. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd konštatoval, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, je plne v súlade so zákonom o pobyte cudzincov, ako aj so správnym poriadkom. Žalovaný pred jeho vydaním riadne zistil skutkový stav (v súlade s § 32 ods. 1 správneho poriadku), odôvodnenie rozhodnutia je dostatočné, zrozumiteľné a obsahuje všetky zákonom požadované náležitosti (§ 47 správneho poriadku) s uvedením skutočností, ktoré boli podkladom pre vydanie rozhodnutia, z rozhodnutia je zrejmé, akými úvahami sa žalovaný viedol pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a tiež to, ako sa vyrovnal s vyjadreniami žalobcu, a preto súd podľa § 190 SSP žalobu zamietol. 24. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 168 SSP. Žalovanému, ktorý bol vo veci úspešný žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli, ani si žiadne neuplatnil, ide o orgán štátnej správy a preto mu súd náhradu trov konania nepriznal. 25. Žalobca v konaní o správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia je od poplatku oslobodený (§ 4 ods. 2 písm. m) Zákona o súdnych poplatkoch). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote siedmich dní od doručenia rozhodnutia, na Krajskom súde v Bratislave ( § 443 ods. 2 písm. b) SSP). Kasačná sťažnosť má odkladný účinok ( § 446 ods. 2 písm. d) SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva a návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP).