Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 7Sa/74/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017201425 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 09. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beata Jurgošová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1017201425.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Beátou Jurgošovou v právnej veci žalobcu: H. S. S., nar. XX.XX.XXXX, bez dokladu totožnosti, štátna príslušnosť: Pakistanská islamská republika, t.č. umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov, zastúpeného: Centrum právnej pomoci, so sídlom Námestie slobody 12, Bratislava, proti žalovanému: Prezídium policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Bratislava, Hrobákova 44, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného o zaistení č. PPZ-HCP-BA6-189-008/2017-AV zo dňa 26.07.2017, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu zamieta. Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. Predmet konania 1. Žalovaný predložil na Krajský súd v Bratislave dňa 24.08.2017 správnu žalobu podanú právnym zástupcom žalobcu zo dňa 16.08.2017 proti jeho rozhodnutiu č. PPZ-HCP-BA6-189-008/2017-AV vydanému dňa 26.07.2017, ktorým bol žalobca zaistený podľa ustanovenia § 88 ods. 1 písm. c) zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov na účel zabezpečenia prípravy a výkonu jeho prevozu podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 z 26.06.2013, ktorým sa stanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov dňom vydania rozhodnutia , t.j. 26.07.2017 a následne bol umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov, pričom podľa § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov zároveň bola stanovená dĺžka doby zaistenia na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 26.01.2018. Žalovaný spolu s predložením správnej žaloby predložil svoje vyjadrenie k správnej žalobe ako aj kompletný administratívny spis, ktorý sa týka danej veci. 2. Predmetom súdneho konania na základe podanej správnej žaloby žalobcu je vyššie uvedené rozhodnutie žalovaného, ktorým rozhodol o zaistení žalobcu podľa § 88 ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov na účel zabezpečenia prípravy a výkonu prevozu podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 604/2013, ktorý sa stanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov. 3. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia žalovaný uviedol, že dňa 26.07.2017 v čase o 9.20 hod. bol žalobca spolu s inými cudzincami kontrolovaný na území Slovenskej republiky, v obci Jarovce, v motorovom vozidle Chrysler Voyager, evidenčné číslo W92233X. Žalobca nepreukázal svoju totožnosť a oprávnenosť pobytu na území Slovenskej republiky, nedisponoval žiadnym dokladom totožnosti. Všetci prítomní cudzinci uvádzali, že cestujú z Rumunska, kde im boli odobraté odtlačky prstov. Vzhľadom na uvedené, vzniklo podozrenie, že žalobca naplnil dôvod na postup podľa § 88 ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov. Po vykonaní lustrácií sa zistilo, že žalobca je žiadateľom o udelenie azylu v jednom z členských štátov. Žalovaný dňa 26.07.2017 začal konanie vo veci zaistenia žalobcu podľa § 88 ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov na účel zabezpečenia prípravy alebo výkonu prevozu žalobcu podľa Dublinského nariadenia z dôvodu, že existuje značné riziko jeho úteku. Žalobca v zápisnici o vyjadrení účastníka konania podľa § 22 ods. 1 správneho poriadku, číslo PPZ- HCP-BA6-189-007/2017-AV zo dňa 26.07.2017 uviedol, že sa chce dostať do Nemecka, nežiada o udelenie azylu, nedisponuje žiadnymi finančnými prostriedkami, ani žiadnym ubytovaním. Žalobca po oboznámení sa s podkladmi a preštudovaní listinných dôkazov, ktoré má žalovaný k dispozícii sa viac nechcel žiadnym spôsobom vyjadriť. Žalobca bol zadržaný počas jeho nelegálnej migrácie z územia Maďarska ako aj iných členských krajín, kde žiadal o udelenie medzinárodnej ochrany. Na základe uvedených skutočností ako aj doterajšieho konania žalobcu, ktorý nezotrval na územiach týchto krajín, ale bez oprávnenia vycestoval, a teda v prípade žalobcu existuje riziko jeho úteku, nakoľko existuje reálny predpoklad, že sa chce dostať na územie Nemeckej republiky, čo aj sám uviedol. Žalovaný uviedol, že žalobca na území schengenského priestoru nemá udelený pobyt podľa zákona o pobyte cudzincov, čo jednoznačne preukazuje existenciu značného rizika jeho úteku. Žalovaný skúmal aj možnosť uloženia menej závažného prostriedku ako zaistenia v súlade s ustanovením § 9 ods. 1 písm. a) a b) zákona o pobyte cudzincov a zistil, že žalobca nespĺňa podmienky, za ktorých by mu mohla byť uložená povinnosť podľa § 89 ods. 1 písm. a) a b) zákona o pobyte cudzincov, nakoľko prípadným uložením uvedenej povinnosti by mohlo prísť k zmareniu sledovaného cieľa, a to návratu na územie členského štátu, keďže Slovenská republika je v prípade žalobcu iba tranzitnou krajinou, na ktorej území nechce zotrvať. Žalovaný uviedol, že dobu dĺžky zaistenia stanovil v súlade s § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov, do 26.01.2018, počas ktorej vykoná všetky úkony potrebné na odovzdanie žalobcu na územie zodpovedného členského štátu. V danom prípade pôjde hlavne o zabezpečenie akceptácie prevzatia zo strany zodpovedného členského štátu, ako aj samotnú prípravu prevozu, jeho technické, materiálne a personálne zabezpečenie, pričom po celý čas zaistenia žalovaný bude postupovať v súlade s ustanovením § 90 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov a samotnú dĺžku doby, nutnú na reálny výkon prevozu žalobcu nie je možné presne určiť. Z tohto dôvodu dĺžka zaistenia závisí od množstva podstatných faktorov medzi, ktoré okrem iného patrí komunikácia medzi štátnymi orgánmi Slovenskej republiky a zodpovednými členskými štátmi ako aj vybavenie všetkých potrebných náležitostí na riadne dodržanie postupu, ktoré upravujú medzinárodné dohody, ktorými sú obe krajiny signátormi, prípadne iné nepredvídateľné okolnosti, ktoré nemožno predbežne určiť. Žalovaný v závere rozhodnutia konštatoval, že predmetné zaistenie je v súlade s článkom 5 ods. 1 písm. f) Európskeho dohovoru o ľudských právach a základných slobodách. II. Žaloba 4. Žalobca v správnej žalobe namietal, že žalovaný v konaní nedostatočne zistil skutkový stav veci, napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, a rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné. Žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť, a nariadiť bezodkladné prepustenie žalobcu zo zaistenia. 5. Žalobca namietal, že žalovaný nešpecifikoval štát, do ktorého má byť žalobca vrátený, a to ani vo výroku rozhodnutia, a ani v jeho odôvodnení. Napriek preskúmaniu, či žalobca podal žiadosť o medzinárodnú ochranu v niektorom z členských štátov žalovaný neuviedol, ktorý štát je príslušný na prevzatie žalobcu. Mal za to, že skutkový stav nebol dostatočne preskúmaný a rozhodnutie disponuje vadami, ktoré spôsobujú jeho nepreskúmateľnosť a nezákonnosť. Poukázal na to, že žalovaný sa k existencii značného rizika úteku síce vyjadril, ale ho odôvodnil nedostatočne. Uviedol, že žalovaný neuviedol ani krajinu, ktorá je zodpovedná za prevzatie žalobcu, teda krajinu voči ktorej by žalobca mohol potenciálne porušiť právnu úpravu, je tvrdenie neodôvodnené a nemôže byť preukázaním značného rizika úteku. Mal za to, že rozhodnutie žalovaného trpí v časti skúmania a vyhodnotenia možností uloženia miernejších donucovacích opatrení voči zaisteniu vadou nedostatočne zisteného skutkového stavu veci. Namietal aj stanovenú dĺžku doby zaistenia , t.j. do 26.01.2018. Mal za to, že dĺžka doby zaistenia je neprimerane dlhá. Žalovaný uvedenú dĺžku doby zaistenia neodôvodnil žiadnymi konkrétnymi dôvodmi a konkrétnymi skutkovými okolnosťami prejednávanej veci. III. Vyjadrenie žalovaného 6. K žalobe sa vyjadril žalovaný, ktorý s odkazom na ustanovenie § 225 ods. 1 SSP žiadal žalobu ako oneskorene podanú odmietnuť, z dôvodu doručenia napadnutého rozhodnutia žalobcovi dňa 26.07.2017 a podania žaloby na prepravu dňa 16.08.2017, teda po uplynutí sedem dňovej zákonnej lehoty. IV. Posúdenie právnej argumentácie 7. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a mieste príslušný na konanie preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v správnej žalobe žalobcu ako aj konanie, ktoré vydaniu rozhodnutia predchádzalo na nariadenom súdnom pojednávaní konanom dňa 6.9.2017, oboznámil sa s obsahom pripojeného administratívneho spisu žalovaného a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je v súlade so zákonom. 8. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chránených záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach stanovených týmto zákonom. 9. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 10. Podľa § 88 ods. 1 písm. c) zákona číslo 404/2011 Z. z. policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny na účel zabezpečenia prípravy alebo výkonu jeho prevozu podľa osobitného predpisu, ak existuje značné riziko jeho úteku. 11. Podľa § 88 ods. 4 veta prvá zákona číslo 404/2011 Z. z. štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac na 6 mesiacov. 12. Podľa § 89 ods. 1 zákona číslo 404/2011 Z. z. policajný útvar, ktorý koná vo veci administratívneho vyhostenia, môže štátnemu príslušníkovi tretej krajiny namiesto jeho zaistenia uložiť povinnosť a) hlásenia pobytu alebo b) zložiť peňažnú záruku. 13. Podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a plne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. 14. Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 15. Ku konštatovaniu žalovaného, že žalobca nepodal žalobu v zákonnej lehote ustanovenej § 225 ods. 1 SSP, súd odkazuje na ustanovenie §71 ods. 2 SSP, podľa ktorého ak žalobca pred podaním žaloby požiada Centrum právnej pomoci o ustanovenie advokáta podľa osobitného predpisu, od podania takejto žiadosti do právoplatného rozhodnutia o nej neplynú lehoty ustanovené na podanie žaloby na správny súd. Súd z administratívneho spisu zistil, že žalobca prevzal rozhodnutie žalovaného dňa 26.07.2017, Centrum právnej pomoci, Kanceláriu Bratislava požiadal o poskytnutie právnej pomoci dňa 1.8.2017, rozhodnutie o priznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci nadobudlo právoplatnosť dňa16.8.2017 a správna žaloba bola podaná na poštovú prepravu dňa 16.8.2017, teda bola podaná včas. 16. Úlohou súdu v prebiehajúcom konaní bolo posúdenie zákonnosti rozhodnutia žalovaného v rozsahu dôvodov vyplývajúcej z podanej žaloby, a to námietky podstatného porušenia ustanovení o konaní, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. Súd pri preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného, vychádzal z jednotlivých námietok uvedených v správnej žalobe žalobcu a konštatuje, že preskúmavané rozhodnutie je vecne správne a žalobcom podané námietky voči nemu uvedené v jeho žalobe nie sú dôvodné. 17. K žalobnej námietke žalobcu, že žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav veci, následne vec nesprávne posúdil a napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné, správny súd uvádza, že žalovaný riadne zistil skutkový stav a v konaní bolo preukázané, že žalobca vstúpil na územie Slovenskej republiky neoprávnene a zdržiaval sa na území Slovenskej republiky bez víza alebo povolenia na pobyt. V zápisnici o podaní vyjadrenia č. PPZ-HCP-BA6-189-007/2017-AV zo dňa 26.07.2017 žalobca uviedol, že v Rumunsku požiadal o azyl, z dôvodu, že bol postrelený. Nakoľko v Rumunsku mu zamietli azyl, rozhodol sa odísť s priateľkou do Rakúska, ale ich chytili policajti. Žalobca uviedol, že na území Slovenskej republiky nežiada o udelenie azylu. Žalobca na otázku, akou finančnou čiastkou momentálne disponuje, uviedol, že nemá finančné prostriedky na vycestovanie z územia Slovenskej republiky. Na otázku, či má zabezpečené ubytovanie na území Slovenskej republiky uviedol, že nie. Na otázku na základe akého oprávnenia a za akým účelom pricestoval na územie Slovenskej republiky uviedol, že nemá žiadne oprávnenie. 18. K žalobnej námietke, že žalovaný nedostatočne odôvodnil v rozhodnutí značné riziko úteku žalobcu súd poukazuje ne to, že existencia značného rizika úteku žalobcu je preukázaná z vyjadrení žalobcu ako aj samotným konaním žalobcu, ktorý nelegálne vstúpil na územie Slovenskej republiky z dôvodu, že nemá udelený pobyt. Žalobca bol zadržaný počas jeho nelegálnej migrácie z územia Maďarska ako aj iných členských krajín, kde žiadal o udelenie medzinárodnej ochrany. Na podklade uvedených skutočností ako aj doterajšieho konania žalobcu, ktorý bez oprávnenia vycestoval z iných krajín, existuje značné riziko jeho úteku, nakoľko je predpoklad, že sa žalobca chce dostať na územie Nemeckej republiky, čo aj sám potvrdil. Tieto skutočnosti vedú k predpokladu, že žalobca ujde, alebo sa bude skrývať, pričom nezaistením žalobcu by hrozilo, že sa bude pokúšať o útek do iných krajín Európskej únie. Žalobca na území schengenského priestoru nemá udelený azyl podľa zákona o pobyte cudzincov. Vzhľadom na opodstatnenú obavu rizika úteku žalobcu, bolo potrebné žalobcu zaistiť. 19. K žalobnej námietke, že žalovaný sa nezaoberal alternatívami zaistenia, správny súd uvádza, že zo zápisníc jednoznačne vyplýva, že žalobca nemá finančné prostriedky a nemá žiadne ubytovanie na Slovensku. V tejto súvislosti súd konštatuje, že žalobca nespĺňa podmienky, za ktorých by mu mohla byť uložená povinnosť podľa § 89 ods. 1 písm. a) a b) zákona o pobyte cudzincov. Slovenská republika je v prípade žalobcu len tranzitnou krajinou, na území ktorej nechce zotrvať. 20. K žalobnej námietke týkajúcej sa dĺžky doby zaistenia správny súd uvádza, že žalovaný dĺžku doby zaistenia stanovil na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 26.01.2018 (§ 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov), ktorá doba je nevyhnutná na vykonanie všetkých dostupných úkonov smerujúcich k inému štátu Európskej únie, čo trvá určitú dobu (t.j. zaslanie žiadosti, čakanie na odpoveď, zrealizovanie odovzdania). Lehota zaistenia je zákonná a oprávnená. Žalobca sa na území Slovenskej republiky nachádza bez povolenia na pobyt a odovzdanie žalobcu na územie zodpovedného členského štátu zo žiadajúceho členského štátu sa uskutoční v súlade s vnútroštátnym právom žiadajúceho členského štátu, po porade medzi dotknutými členskými štátmi ako náhle je to prakticky možné a najneskôr do šiestich mesiacov od akceptovania dožiadania iným členským štátom o prevzatí alebo prijatí späť dotknutej osoby alebo konečného rozhodnutia o odvolaní alebo preskúmaní (čl. 29 ods. 1 Dublinského nariadenia). Podľa § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov môže byť štátny príslušník tretej krajiny zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac na šesť mesiacov. Podľa § 90 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov je správny orgán povinný skúmať po celý čas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel jeho zaistenia. 21. Žalovaný správne vychádzal z jemu dostupných informácii a tieto objektívne posúdil, najmä z pohľadu dôveryhodnosti osoby žalobcu a posudzoval aj relevantnosť dôvodov na strane žalobcu v súvislosti s jeho zaistením. V tejto súvislosti treba uviesť, že povinnosť zistiť skutkový stav veci podľa § 32 zákona č. 71/1967 Zb (Správny poriadok) má žalovaný len v rozsahu dôvodov, ktoré žalobca v priebehu správneho konania uviedol. 22. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd konštatoval, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, je plne v súlade so zákonom o pobyte cudzincov, ako aj so správnym poriadkom. Žalovaný pred jeho vydaním riadne zistil skutkový stav (v súlade s § 32 ods. 1 správneho poriadku), odôvodnenie rozhodnutia je dostatočné, zrozumiteľné a obsahuje všetky zákonom požadované náležitosti (§ 47 správneho poriadku) s uvedením skutočností, ktoré boli podkladom pre vydanie rozhodnutia, z rozhodnutia je zrejmé, akými úvahami sa žalovaný viedol pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a tiež to, ako sa vyrovnal s vyjadreniami žalobcu, a preto súd podľa § 190 SSP žalobu zamietol. 23. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 168 SSP. Žalovanému, ktorý bol vo veci úspešný žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli, ani si žiadne neuplatnil, ide o orgán štátnej správy a preto mu súd náhradu trov konania nepriznal. 24. Žalobca v konaní o správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia je od poplatku oslobodený (§ 4 ods. 2 písm. m) Zákona o súdnych poplatkoch). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote siedmich dní od doručenia rozhodnutia, na Krajskom súde v Bratislave ( § 443 ods. 2 písm. b) SSP). Kasačná sťažnosť má odkladný účinok ( § 446 ods. 2 písm. d) SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva a návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP).