Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 15Co/217/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017201528 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 11. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1017201528.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov senátu JUDr. Silvie Walterovej a JUDr. Evy Mészárosovej v právnej veci žalobcu: Slovenská asociácia producentov v audiovízii, IČO: 36 061 182, Bratislava, Grösslingova č. 32, zastúpený spoločnosťou AK MS s.r.o., IČO: 47 237 767, Bratislava, Galandova č. 3, za ktorú koná JUDr. Miloslav Šimkovič, proti žalovanému: Orange Slovensko, a.s., IČO: 35 697 270, Bratislava, Metodova č. 8, zastúpený spoločnosťou Krechňák & Associates, s. r. o., IČO: 36 861 286, Bratislava, Ulica sv. Vincenta č. 2, za ktorú koná JUDr. Martin Krechňák, o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 9. júna 2017, č.k. 14 Ca 8/2017-36, takto r o z h o d o l : I. Uznesenie Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 9. júna 2017, č.k. 14 Ca 8/2017-36, p o t v r d z u j e . II. Žalovanému p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava I. uznesením zo dňa 9.6.2017, č.k. 14Ca 8/2017-36, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zložiť do úschovy peňažnú zábezpeku v sume 620.550,- €, zamietol. Žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že je občianskym združením registrovaným na Ministerstve vnútra Slovenskej republiky, ktorému na základe rozhodnutí Ministerstva kultúry Slovenskej republiky zo dňa 21.11.2013 a zo dňa 7.7.2016 bolo udelené oprávnenie na výkon kolektívnej správy k audiovizuálnemu dielu a audiovizuálnemu záznamu, okrem iného v odbore použitie audiovizuálneho diela jeho uvedením na verejnosti káblovou retransmisiou a výber primeranej odmeny za káblovú retransmisiu audiovizuálneho záznamu. Podľa § 144 ods. 3 zákona č. 185/2015 Z.z. zastupuje viacerých nositeľov autorských práv vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť a na účet nositeľov práv. Žalovaný je obchodnou spoločnosťou, ktorá je držiteľom oprávnenia na káblovú retransmisiu na základe registrácie retransmisie číslo TKR/257 vydanou Radou pre vysielanie a retransmisiu podľa zákona č. 308/2000 Z.z. s tým, že na základe oprávnenia prevádzkuje na územnom rozsahu miest: územie Slovenskej republiky so zverejneným počtom prípojok 210 (správne 210.000, poznámka odvolacieho súdu). Uviedol, že žalovaný denne používa audiovizuálne diela v rozpore s § 19 v spojení s § 86, § 119 Autorského zákona tým, že vykonáva ich káblovú retransmisiu prostredníctvom ponúkaných služieb, televíznych kanálov pre svojich zákazníkov bez udelenia súhlasu a odmeny za udelenie súhlasu, bez zaplatenia primeranej odmeny nositeľom práv, ktorých on zastupuje. Žalovanému spolu s listom zo dňa 16.3.2016 zaslal návrh Hromadnej licenčnej zmluvy o podmienkach používania audiovizuálnych diel káblovou retransmisiou, k čomu sa nevyjadril, návrh zmluvy neakceptoval a nepredložil ani žiaden vlastný návrh. Rokovania s asociáciou SAKT, ktorej je žalovaný členom a ktorej tiež zaslal návrh licenčnej zmluvy zo dňa 16.3.2016 (mailom dňa 29.3.2016), neviedli k uzatvoreniu hromadnej licenčnej zmluvy. Poukázal na skutočnosť, že pri káblovej retransmisii dochádza dlhodobo k právne neúnosnej situácii, keď žalovaný každý deň sprístupňuje audiovizuálne diela verejnosti bez toho, aby si vopred upravil svoje povinnosti vyplývajúce z autorského zákona a zaplatil za použitie primeranú odmenu, čím porušuje práva nositeľov autorských práv, ktorým vzniká škoda v podobe neuhradených odmien a primeraných odmien autorom a producentom. Uviedol, že žalovaný pokračuje v protiprávnom konaní a vedomej nečinnosti pri uzavretí licenčnej zmluvy, porušuje práva a nároky nositeľov práva priamo z autorského zákona a reálne tak vzniká škoda. Naliehavosť nariadenia neodkladného opatrenia vidí v tom, že ide o pokračujúcu nezákonnú činnosť žalovaného, pričom existuje reálna hrozba, že žalovaný bude v nezákonnej činnosti pokračovať s tým, že v konaní sa môže domáhať náhrady škody podľa § 63 ods. 2 písm. b/ v spojení s písm. d/ Autorského zákona. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zložiť peňažné prostriedky do úschovy odôvodňoval tým, že žalovaný porušuje práva nositeľov autorských práv, dochádza ku škode a vo veci samej bude požadovať náhradu škody za rok 2016 a prvý štvrťrok 2017, keď žalovaný by bol povinný zložiť peňažné prostriedky do súdnej úschovy a náhrada škody by sa hradila z peňažných prostriedkov z tejto súdnej úschovy. Výška odmeny za používanie audiovizuálnych diel je určená v súlade s autorským zákonom podľa jeho sadzobníka, ktorý je zverejnený aj na jeho webovej stránke www.slovacproducers.com <http:// www.slovacproducers.com>. Žalobca tvrdil, že výška odmeny a primeranej odmeny je cenou zvyčajnou, pretože v tejto výške uhrádzajú odmeny za súhlas s používaním audiovizuálnych diel aj iní používatelia káblovej retransmisie, s ktorými má uzavretú licenčnú zmluvu a je v súlade s aktuálnym zverejnením sadzobníkom odmien. Výška peňažnej zábezpeky v sume 620.550,- € predstavuje súhrn licenčnej odmeny za rok 2016 a prvý štvrťrok 2017 (15 mesiacov) pri sadzbe 0,197 € x počet prípojok, 210.000, t.j. 41.370,- € mesačne, za 15 mesiacov ide o sumu 620.550,- €. V prípade nariadenia neodkladného opatrenia a zloženia peňažných prostriedkov na náhradu škody do súdnej úschovy, žalovaný tým zhojí protiprávne konanie spočívajúce v používaní predmetov ochrany nositeľov práv bez súhlasu a zaplatenia príslušnej odmeny podľa autorského zákona. 2. Súd prvej inštancie uznesenie odôvodnil ustanoveniami § 324 ods. l, ods. 3, § 325 ods. 1, ods. 2 písm. d/, § 328 ods. 1, § 329 ods. l C.s.p. a po oboznámení sa s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, pripojených listinných dôkazov, dospel k záveru, že žalobca nepreukázal dôkazmi a neosvedčil existenciu právnych vzťahov medzi stranami sporu, ktoré by vyžadovali naliehavú a dočasnú úpravu právnych vzťahov v rozsahu, ako žiadal žalobca, t.j. zabezpečením finančnej zábezpeky do úschovy súdu vo výške 620.550,- €. Poukázal na skutočnosť, že navrhovateľ neodkladného opatrenia môže navrhnúť, aby ten, kto ohrozuje alebo porušuje právo duševného vlastníctva, mohol namiesto zdržania sa takého konania zložiť zábezpeku do úschovy súdu na náhradu škody alebo inej ujmy vzniknutej ohrozovaním alebo porušovaním práva duševného vlastníctva. O výške zábezpeky rozhodne súd uznesením, v ktorom určí výšku zábezpeky, ako aj lehotu, v ktorej je potrebné zábezpeku zložiť (§ 342 ods. 1 C.s.p.). Neodkladné opatrenie nie je konečným rozhodnutím a pri jeho zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Neodkladné opatrenie v zásade neprejudikuje práva a záujmy strán sporu. Nemožno ho však vydať iba na základe tvrdení žalobcu, bez osvedčenia aspoň základných skutočností umožňujúcich prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a bez osvedčenia neodkladnosti, t.j. takej naliehavosti, prípadne hrozby bezprostrednej ujmy, ktorá neznesie odklad a dôvodne vyžaduje úpravu práv. Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musí byť zrejmé a listinnými dôkazmi osvedčené, že žalobcom uplatnený návrh je konaním žalovaného ohrozený. Uviedol, že žalobca nepreukázal mimoriadnu naliehavosť nariadenia neodkladného opatrenia zložením finančnej zábezpeky do súdnej úschovy z dôvodu, že tvrdil, že od 1.1.2016 do 31.3.2017 žalovaný porušuje práva, že stav trvá, avšak nakoľko tento stav trvá od 1.1.2016, nie je možné dôvodiť tým, že je to naliehavé. Z predložených dôkazov žalobcom súd zistil, že list zo dňa 16.3.2016 je adresovaný žalovanému s tým, aby po preštudovaní návrhu Hromadnej licenčnej zmluvy požiadal o doplnenie údajov o spoločnosti žalovaného, žiadal zmluvu dvakrát podpísať a zaslať späť žalobcovi do 7 dní. Z podacieho lístka nie je vidno a ani nie je jasné, kedy sprievodný list mal žalovaný prevziať, či bol uvedený návrh zmluvy podpísaný žalobcom ako Hromadná licenčná zmluva, či bol žalovaným prijatý a dokedy mu uplynula lehota na vyjadrenie, prípadne podpísanie hromadnej zmluvy. Žalobca ním tvrdené skutočnosti nepreukázal, keď nestačí len tvrdiť, ale musí skutočnosť preukázať dôkazmi. Predložený dôkaz, Hromadná licenčná zmluva o podmienkach používania audiovizuálnych diel káblovou retransmisiou, je síce zmluva bez vyplnených údajov o žalovanom a bez podpísania zmluvnými stranami, ktorú žalobca považoval za návrh, ale nie je podpísaná ani z jeho strany. Žalobca ani neosvedčil základné skutočnosti umožňujúce prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako aj nebezpečenstvo hroziacej ujmy, keď navrhované neodkladné opatrenie by malo byť primerané zabezpečovanému nároku. V skutočnosti ale, podľa návrhu navrhovateľa, nerieši situáciu vo veci, iba zablokuje finančné prostriedky do úschovy súdu, avšak takéto neodkladné opatrenie by bolo neprimeraným zásahom do práv žalovaného. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie. Dôkazné bremeno spočíva výlučne na navrhovateľovi navrhovaného neodkladného opatrenia a jeho návrh by mal obsahovať všetky náležitosti umožňujúce jeho meritórne vybavenie. Neodkladné opatrenie však nemožno vydať iba na základe tvrdení žalobcu bez osvedčenia aspoň základných skutočností umožňujúcich prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť dočasná ochrana a bez osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. 3. Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie žalobca dôvodiac, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. f/, h/ C.s.p.). Uviedol, že nesprávne právne posúdenie veci v napadnutom uznesení je zapríčinené nedostatočnou aplikáciou a interpretáciou ustanovení zákona citovaných v uznesení súdu prvej inštancie, ktorý neaplikoval príslušné právne normy. Hodnoverné opísanie právneho stavu osvedčil porušovaním práva autorov na úhradu odmeny a primeranej odmeny (§ 19, § 119 Autorského zákona), nečinnosťou žalovaných a trvaním uvedených nárokov autorov, ktorí sú zo zákona zastúpení ním, ako kolektívnym správcom týchto práv. Taktiež osvedčil listinami svoje postavenie oprávneného správcu autorských nárokov vyplývajúcich z ich autorských a ďalších práv upravených v autorskom zákone. Jeho návrh na nariadenie neodkladného opatrenia spĺňa všetky podmienky a náležitosti, ako to vyžaduje ustanovenie § 326 ods. 1 C.s.p. a presne vymedzil vydania akého neodkladného opatrenia sa domáha, keď opísal všetky skutočnosti odôvodňujúce potrebu bezodkladnej úpravy pomerov a osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku. Vytkol súdu prvej inštancie, že sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s osobitnou právnou úpravou neodkladného opatrenia vo veciach práva duševného vlastníctva, keď neposúdil obsah jeho návrhu v celkovom kontexte požadovanej procesnej ochrany, pričom osvedčil existenciu právneho vzťahu, skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov uložením požadovanej povinnosti, teda možno dosiahnuť účel, ktorý svojim návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia sledoval s tým, že jeho nariadením nebude žalovaný obmedzený neprimeraným spôsobom nad nevyhnutný rámec. Ide o zachovanie proporcionality v plnom rozsahu a sledovaný účel neodkladného opatrenia nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Uviedol, že napadnuté rozhodnutie je v rozpore so zásadou viazanosti súdu žalobným návrhom v konaní o nariadení neodkladného opatrenia. Procesnou povinnosťou súdu je vysporiadať sa pre rozhodnutie podstatnými právnymi a skutkovými tvrdeniami žalobcu a je viazaný pritom ustanovením § 325 ods. 1 C.s.p., t.j., či sú preukázané podmienky na bezodkladnú úpravu pomerov v medziach osobitnej úpravy a možnosti alternatívne žiadať zloženie zábezpeky. V tomto smere je rozhodnutie súdu prvej inštancie a jeho dôvody nepreskúmateľné, uznesenie je svojvoľné (arbitrárne) v zmysle platnej judikatúry a požiadaviek kladených na odôvodnenie rozhodnutia. Vytkol prvoinštančnému súdu, že nesprávne právne posúdil náležitosti neodkladného opatrenia a skutočnosti, ktoré má v návrhu žalobca preukázať, pretože si ustanovenie § 325 ods. 1 C.s.p. vyložil svojvoľne. Argumentoval tým, že postup a rozhodovanie prvoinštančného súdu je v rozpore s čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, keď nepostupoval v súlade s čl. 16 C.s.p. a rozhodol aj v rozpore s čl. 2 ods. 1, ods. 2 C.s.p. Poukázal na to, že ide o novú právnu úpravu neodkladného opatrenia vo veciach práva duševného vlastníctva, ku ktorej ešte nie je ustálená rozhodovacia prax, ale očakáva, že jeho vec bude rozhodnutá spravodlivo. Pvoinštančný súd bez riadneho odôvodnenia (tak ako ho ustálila judikatúra najvyšších súdnych autorít a Európsky súd pre ľudské práva) hodnotil primeranosť zabezpečovacieho nároku a svojvoľne konštatoval, že zloženie finančných prostriedkov do úschovy súdu nerieši situáciu, ale len zablokuje finančné prostriedky žalovaného ich zložením do súdnej úschovy. Z toho je zrejmé, že súd prvej inštancie rozhodol v rozpore s účelom návrhu podľa § 342 C.s.p. a nevyhodnotil priložené listinné dôkazy s prihliadnutím na príslušné ustanovenia Autorského zákona a účel procesnej úpravy neodkladných opatrení vo veciach porušenia práva duševného vlastníctva. V dôsledku úpravy Autorského zákona nemá právnu možnosť vynútiť si podpísanie licenčnej zmluvy, žalovanému predložil návrh na uzavretie licenčnej zmluvy a ak s týmto návrhom nesúhlasil, iba žalovaný môže podľa § 165 ods. 8 Autorského zákona podať žalobu na súd o určenie obsahu zmluvy, vrátane odmeny, jej primeranosti a nahradenia vôle uzavrieť zmluvu. Nariadením neodkladného opatrenia by dosiahol stav, že prostriedky, ktoré zo zákona patria autorom od účinnosti zákona a sú zložené vo forme zábezpeky, budú jeho prostredníctvom vyplatené nositeľom autorských práv za podmienok upravených v § 342 ods. 2 C.s.p., prípadne budú vrátené žalovanému. V úvahe súdu prvej inštancie ide o zjavný omyl, predmetom zloženej zábezpeky sú zákonné nároky vyplývajúce z Autorského zákona, ktoré v rozpore s dobrými mravmi zadržiava žalovaný. Preukázal, že so žalovaným nemá od roku 2016 uzavretú licenčnú zmluvu (hromadnú), avšak žalovaný napriek tomu používa audiovizuálne diela tým, že vykonáva káblovú retransmisiu prostredníctvom ponúkaných programových služieb, tzn. denne porušuje autorské práva nositeľov týchto práv, keďže neplatí primeranú odmenu za používanie audiovizuálneho záznamu verejným prenosom výrobcovi audiovizuálneho záznamu a neplatí ani odmenu autorom audiovizuálnych diel za použitie diela káblovou retransmisiou, a preto takýto stav je potrebné neodkladne riešiť zákonným spôsobom, ktorým je nariadenie neodkladného opatrenia v ním navrhnutom znení. Odvolaciemu súdu preto navrhol napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmeniť a jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť s tým, aby mu bola zároveň uložená povinnosť podať v lehote 60 dní od právoplatnosti uznesenia žalobu vo veci samej. 4. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia, keď žalobca neosvedčil splnenie podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia spočívajúceho v potrebe bezodkladne upraviť pomery. Žalobca svoje tvrdenie o tom, že denne neoprávnene sprístupňuje verejnosti audiovizuálne diela a audiovizuálne záznamy, ku ktorým vykonáva žalobca kolektívnu správu, a že mu vzniká škoda, neosvedčil, pretože neexistuje žiadna vecná súvislosť medzi takto odôvodňovanou potrebou úpravy pomerov a navrhovaným neodkladným opatrením. Ak by bola zložená zábezpeka do súdnej úschovy, táto skutočnosť mu nezabráni v tom, aby pokračoval v údajnej nezákonnej činnosti a súvisiacemu vzniku škôd. Žiadnym spôsobom neovplyvní a neodstráni dôvod úpravy pomerov tvrdený žalobcom, ktorý svojimi tvrdeniami neodôvodnil a dôkazmi neosvedčil potrebu úpravy pomerov zložením peňažnej zábezpeky do úschovy súdu, ktorá musí byť bezodkladná, naliehavá a nevyhnutná. Rovnako žalobca neosvedčil dodržanie princípu efektívnosti neodkladného opatrenia, pretože navrhovaným neodkladným opatrením nie je možné dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalobca, podľa svojho tvrdenia, domáha, pretože z povahy veci je vylúčené, aby existovala potreba bezodkladne upraviť pomery neefektívnym neodkladným opatrením, ktorým nemožno dosiahnuť požadovanú ochranu. Poukázal na skutočnosť, že žalobca nemohol osvedčiť potrebu bezodkladnej úpravy pomerov navrhovaným neodkladným opatrením z dôvodu, že navrhované znenie výroku uznesenia by bolo v rozpore so zákonom, ustanovením § 342 ods. 1 C.s.p. V prípade, ak žalobca chcel, aby mu súd uložil povinnosť zložiť zábezpeku podľa uvedeného ustanovenia zákona, mohol tak urobiť v alternatívnom petite spolu s návrhom na uloženie povinnosti zdržať sa konania podľa § 341 ods. 1 C.s.p. s tým, že právo výberu z týchto dvoch alternatív má on ako žalovaný. Súd prvej inštancie preto správne návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, keďže zákon neumožňuje nariadiť neodkladné opatrenie výlučne výrokom podľa § 342 ods. 1 C.s.p. Žalobca ani nemohol osvedčiť potrebu bezodkladnej úpravy pomerov navrhovaným neodkladným opatrením, pretože toto opatrenie má slúžiť účelu, ktorý je v rozpore so zákonom. Z návrhu vyplýva, že účelom navrhovaného neodkladného opatrenia nie je zabezpečenie efektívnej vymožiteľnosti budúcich škôd, ale zabezpečenie úhrady škody za žalované obdobie (1.1.2016-31.3.2017), t.j. škody, ktorá už mala vzniknúť v minulosti a ktorú chce žalobca prijať zo zloženej zábezpeky. Takto navrhnuté neodkladné opatrenie by ale bolo v rozpore s účelom zábezpeky podľa § 342 C.s.p., nesledovalo by legitímny cieľ. Ďalej uviedol, že žalobca ani neosvedčil obavu, že exekúcia bude ohrozená, túto ani netvrdil s tým, že ak by aj existovala objektívna obava, že exekúcia bude ohrozená, takémuto návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia z tohto dôvodu by nemohlo byť vyhovené s poukazom na zákonnú subsidiaritu neodkladného opatrenia vo vzťahu k zabezpečovaciemu opatreniu podľa § 324 ods. 3 v spojení s § 343 C.s.p. Zabezpečovacím opatrením by sa dosiahol účel sledovaný v takom prípade neodkladným opatrením. Poprel tvrdenie žalobcu o výkone kolektívnej správy podľa Autorského zákona č. 185/2015 Z.z., pretože nie je na takýto výkon oprávnený. Žalobca síce predložil oprávnenie Ministerstva kultúry Slovenskej republiky na výkon kolektívnej správy, ale bol povinný osvedčiť, že je na základe dohôd s nositeľmi práv alebo na základe zákona oprávnený spravovať majetkové práva, ktoré majú byť predmetom vo veci samej, keď sám žalobca v návrhu tvrdí (neosvedčuje) existenciu zmlúv o zastúpení slovenských výrobcoch audiovizuálnych záznamov a zmluvy s AGICOA a údajné splnenie podmienok pre zákonné zastúpenie, tzv. zmluvne nezastupovaných nositeľov práv. Osvedčenie skutočného rozsahu práv zastupovaných žalobcom je potrebné preto, že rovnakým oprávnením Ministerstva kultúry Slovenskej republiky ako žalobca, disponujú aj iné organizácie kolektívnej správy. Vo vzťahu k audiovizuálnym dielam má rovnaké oprávnenie udelené LITA, vo vzťahu k audiovizuálnym záznamom má rovnaké oprávnenie udelené SLOVGRAM, s ktorými má uzavretú hromadnú zmluvu a aj dohodu o urovnaní. Žalobca bol ďalej povinný osvedčiť aj aké konkrétne audiovizuálne diela a audiovizuálne záznamy použil, pričom ničím neosvedčil rozsah zastupovaných práv a obmedzil sa iba na tvrdenie, že kolektívnu správu vykonáva na základe zmlúv o zastupovaní so slovenskými výrobcami audiovizuálnych záznamov a na základe zmluvy s AGICOA, ale žiadne zmluvy nepredložil. Žalobca tvrdí, že má uzavreté dohody iba s výrobcami audiovizuálnych záznamov (nie s autormi audiovizuálnych diel) a že právo autorov udeľovať súhlas na káblovú retransmisiu audiovizuálnych diel vykonáva iba v prípadoch podľa § 86 Autorského zákona, na čo musia byť splnené podmienky taxatívne určené v tomto ustanovení zákona, ktorými sú najmä písomný súhlas autorov a dohoda o odmene s autormi. Splnenie týchto podmienok žalobca taktiež neosvedčil a ani ich netvrdil. Bez splnenia týchto podmienok výrobcovia, s ktorými žalobca prípadne uzavrel zmluvy o zastupovaní, neboli oprávnení na výkon autorských práv k audiovizuálnemu dielu a takéto oprávnenie potom nemohli preniesť na žalobcu. Osvedčenie splnenia uvedených podmienok bolo nevyhnutnou podmienkou pre osvedčenie dôvodnosti nároku vo veci samej (pokiaľ ide o audiovizuálne diela). Žalobca neosvedčil, že by na základe dohôd s nositeľmi práv alebo na základe zákona bol oprávnený kolektívne spravovať majetkové práva, ktoré majú byť predmetom konania vo veci samej, z čoho vyplýva, že neosvedčil ani dôvodnosť svojho nároku vo veci samej. Rovnako by musel osvedčiť, že v rozhodnom období (rok 2016 a prvý kvartál roku 2017) predmety ochrany skutočne použil, t.j. káblovo retransmitoval, pretože bez ich použitia nemohol žalobcovi vzniknúť nárok na náhradu škody a ani iné peňažné plnenie. Tvrdená výška škody (nároku vo veci samej) podľa návrhu zodpovedá zvyčajnej výške odmeny a primeranej odmeny, pričom žalobca túto výšku oprel o svoj sadzobník, údajne jednu uzavretú zmluvu s prevádzkovateľom retransmisie a údaj z webu Rady pre vysielanie a retransmisiu, ale takúto výšku nároku vo veci samej nie je možné považovať za osvedčenú ani zvyčajnú škodu podľa § 442 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Počet prípojok 210.000 nezodpovedá skutočnému počtu jeho prípojok, sú tam zahrnuté aj iné prípojky ako prípojky káblovej retransmisie, skutočný počet prípojok v rozhodnom období bol iba cca 45.000 až 50.000. Nie je ani jasné vzhľadom na spôsob anonymizácie predloženej jedinej zmluvy, či bola skutočne uzavretá s jediným subjektom. Uzavretie jedinej zmluvy nemá takú dôkaznú silu, aby sa dalo hovoriť o zvyčajnej výške odmeny a primeranej odmeny, keď absolútna väčšina prevádzkovateľov retransmisie so žalobcom nikdy zmluvu neuzavrela a všetky dotknuté nároky vysporiadava prostredníctvom ostatných organizácií kolektívnej správy. Taktiež nebola zohľadnená výška spoločnej odmeny roky uplatňovaná v právnych vzťahoch členov SAKT vrátane neho so štyrmi tradičnými orgánmi kolektívnej správy. Totožné obchodné podmienky má dohodnuté aj iná asociácia združujúca prevádzkovateľov retransmisie, ktorým je APKT. Nijako nebol zohľadnený rozsah práv, ktoré majú byť vysporiadané prostredníctvom žalobcu v porovnaní s rozsahom práv, ktoré si on vysporiadava platením spoločnej odmeny pre všetky ostatné organizácie kolektívnej správy, a to najmä k 13 druhom predmetov ochrany (10 druhov diel vrátane audiovizuálnych, umelecké výkony, zvukové záznamy a audiovizuálne záznamy), vrátane oboch druhov predmetov ochrany, ku ktorým práva spravuje žalobca; k audiovizuálnym dielam, spravovaných žalobcom je podstatne obmedzený, pretože ich spravuje podľa svojho tvrdenia len v prípadoch, keď sú splnené všetky podmienky ex lege výkonu autorských práv výrobcom; je ďalšie enormné obmedzenie rozsahu práv k audiovizuálnym dielam spravovaných žalobcom, ktorý nemôže spravovať práva k týmto dielam, ak boli vytvorené pred 1.3.2007 (uvedené neplatí pre LITA. Poukázal na skutočnosť, že nebol zohľadnený podiel používania predmetov ochrany zastupovaných žalobcom vo vysielaní programových služieb káblovo retransmitovaných na území Slovenskej republiky. Výsledky analýz LITA ukázali, že na základe dohôd o zastupovaní, LITA zastupuje viac ako 90 % retransmitovaných audiovizuálnych diel a zvyšných 10 % tvoria spravidla diela tzv. nezastupovaných nositeľov práv. K výške sumy, ktorú by mal podľa žalobcu zložiť do úschovy, uviedol, že žalobca výšku svojho nároku riadne neosvedčil, vychádzal z nesprávnych údajov, pri jej určení nezohľadnil niekoľko rozhodujúcich skutočností, z dôvodu ktorého táto suma niekoľkonásobne prekračuje výšku odmeny a primeranej odmeny, na ktorú by mal žalobca hypoteticky nárok pri optimálnom unesení dôkazného bremena. Odvolaciemu súdu navrhol napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť; žiadal trovy konania. 5. Odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia pojednávania súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania [§ 324, § 325 ods. l, ods. 2 písm. d/, § 329 ods. l, ods. 2, § 378 ods. l, § 379, § 380 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z.z.), ďalej len C.s.p.] a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nemožno priznať úspech. 6. Uznesenie súdu prvej inštancie odvolací súd potvrdil, pretože je vo výroku vecne správne a keďže sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, ako správnym, uznesenie odvolacieho súdu už ďalšie dôvody neobsahuje (§ 387 ods. l, ods. 2, ods. 3 C.s.p.). 7. Na zdôraznenie správnosti uznesenia súdu prvej inštancie odvolací súd pripomína, že pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (§ 329 ods. 2 C.s.p.). Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Neodkladné opatrenie plní funkciu prostriedku regulujúceho právne vzťahy na obdobie po jeho vydaní a má preto výrazný preventívny zmysel i účinok, ktorý v naliehavých prípadoch môže zamedziť i vzniku škody alebo inej ujmy a ak k nej došlo, neodkladným opatrením je možné zabrániť jej rozširovaniu. 8. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia (po 1.7.2016) či už v konaní podľa Civilného sporového poriadku, ale aj podľa Civilného mimosporového poriadku, má obsahovať náležitosti uvedené v stanovení § 326 C.s.p. (opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana), spolu s pripojením listín, na ktoré sa odvoláva. 9. Odvolací súd sa stotožnil s argumentáciou súdu prvej inštancie v napadnutom uznesení, že žalobca nepreukázal (ani len neosvedčil) naliehavú potrebu nariadenia neodkladného opatrenia spočívajúceho v bezodkladnej úprave pomerov medzi stranami sporu, pretože iba tvrdil, že zo strany žalovaného dochádza k porušovaniu autorských práv a že neplatí odmeny autorov a producentov, ktorých on zastupuje, čím hrubo porušuje práva nositeľov autorských práv, ktorým vzniká škoda, pričom zložená finančná zábezpeka vo výške 620.550,- € do úschovy súdu má slúžiť ako náhrada škody za obdobie od 1.1.2016 do 31.3.2017 do právoplatného skončenia veci samej bez osvedčenia uvedených skutočností. 10. Cieľom neodkladného opatrenia je rýchlo a pružne vyriešiť situáciu, keď je potrebný okamžitý zásah súdu, pričom záujem na účinnej a rýchlej dočasnej ochrane práv je vyjadrený aj v menej striktných požiadavkách na formu neodkladného opatrenia. Potreba bezodkladnej úpravy pomerov (právnych vzťahov) strán sporu tak zahŕňa prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. Účelom neodkladného opatrenia je okamžite dočasne vytvoriť stav, kedy k porušovaniu alebo ohrozeniu práv strany, ktorá súdnu ochranu požaduje, nebude dochádzať. Zloženie zábezpeky na náhradu škody, resp. inej ujmy požadovanej žalobcom, tento cieľ nenaplní, pretože žalobca sám uviedol, že má obavu, že žalovaný bude aj naďalej zasahovať do autorských práv ich nositeľov používaním audiovizuálnych diel a audiovizuálnych záznamov káblovou retransmisiou. Žalobca tak nepreukázal, ani netvrdil, že uložením povinnosti žalovanému zložiť do úschovy súdu finančnú zábezpeku, dôjde k takej úprave pomerov strán sporu, že do skončenia konania vo veci samej nebude dochádzať k vzniku ďalšej škody. 11. Žalobca sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia podľa ustanovenia § 342 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého navrhovateľ neodkladného opatrenia môže navrhnúť, aby ten, kto ohrozuje alebo porušuje právo duševného vlastníctva, mohol namiesto zdržania sa takého konania zložiť zábezpeku do úschovy súdu na náhradu škody alebo inej ujmy vzniknutej ohrozovaním alebo porušovaním práva duševného vlastníctva. O výške zábezpeky rozhodne súd uznesením, v ktorom určí výšku zábezpeky, ako aj lehotu, v ktorej je potrebné zábezpeku zložiť. 12. Z citovaného ustanovenia zákona vyplýva, že v prípade, ak je ohrozené alebo porušené právo duševného vlastníctva, navrhovateľ neodkladného opatrenia môže navrhnúť, aby žalovaný namiesto zdržania sa konania ohrozujúceho alebo porušujúceho právo duševného vlastníctva, zložil zábezpeku do úschovy súdu za účelom náhrady škody alebo inej ujmy vzniknutej ohrozovaním alebo porušovaním práva duševného vlastníctva. Žalobcovi sa priznáva dispozičné oprávnenie spočívajúce v tom, že sa môže rozhodnúť, či bude v žalobnom petite žiadať, aby súd neodkladným opatrením uložil tomu, kto ohrozuje alebo porušuje právo duševného vlastníctva, povinnosť zdržať sa konania, ktorým sa porušuje alebo ohrozuje právo duševného vlastníctva, alebo sa rozhodne navrhnúť, aby ten, kto ohrozuje alebo porušuje práva duševného vlastníctva, mohol namiesto splnenia tejto povinnosti zložiť do úschovy súdu zábezpeku určenú na náhradu ujmy vzniknutú porušením alebo ohrozením práva duševného vlastníctva. Výber z uvedenej alternatívy je pritom na žalovanom. Žalobca návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia žiadal iba o uloženie povinnosti žalovanému, ktorý, podľa jeho názoru, porušuje, ohrozuje, práva duševného vlastníctva, zložiť do úschovy súdu zábezpeku určenú na náhradu ujmy (škody), ktorá mu vznikla v období od 1.1.2016 do 31.3.2017 bez toho, aby zároveň žiadal, aby bola žalovanému uložená povinnosť zdržať sa konania, ktorým porušuje, ohrozuje práva duševného vlastníctva, tak ako tvrdí. Vo veciach práv duševného vlastníctva sa má neodkladným opatrením v prvom rade zamedziť rušiteľovi v pokračovaní konania, ktorým porušuje alebo ohrozuje práva duševného vlastníctva a tým sa zamedzí, aby dochádzalo k ďalšej hroziacej škode alebo inej ujme s tým, že je tu zároveň daná možnosť nepokračovania v tejto činnosti zložením zábezpeky, ktorou sa zabezpečí vymožiteľnosť hroziacej škody alebo inej ujmy. Odvolací súd dodáva, že nie je ani len osvedčené, že k vzniku škody v danej veci už došlo, pričom zábezpeka (kaucia) slúži na krytie potenciálnych škôd, ktoré vzniknú úmyselným konaním žalovaného a predstavujú tak alternatívu nariadenia neodkladného opatrenia. 13. Odvolací súd sa stotožnil s argumentáciou žalovaného vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu, že žalobca ani len neosvedčil, že by zastupoval na základe zmlúv o zastúpení konkrétnych nositeľov autorských práv, ani konkrétne predmety ochrany a použitie konkrétnych audiovizuálnych diel a audiovizuálnych záznamov žalovaným v rozhodnom období, čím neosvedčil dôvodnosť svojho nároku požadovaného navrhovaným neodkladným opatrením. 14. Žalobca nepreukázal, či žalovanému zaslal návrh Hromadnej licenčnej zmluvy, v ktorej sú uvedené podmienky používania audiovizuálnych diel káblovou retransmisiou, či túto zmluvu sám podpísal, dokedy mu plynula lehota na vyjadrenie, alebo podpísanie tejto zmluvy. Odvolací súd poukazuje na to, že zmluva predstavuje dvojstranný alebo viacstranný právny úkon, na základe ktorého dochádza k vzniku, zmene alebo zániku súkromnoprávnych vzťahov. Zmluva vzniká na základe zhodného prejavu vôle zúčastnených osôb. Podmienkou právnej účinnosti návrhu ako jednostranného právneho úkonu je to, že je adresovaný individuálne určenej osobe, keďže určenie zmluvných strán patrí medzi podstatné náležitosti každej zmluvy. V danej veci však tieto náležitosti splnené neboli, nakoľko žalobca neosvedčil, že návrh Hromadnej licenčnej zmluvy, ktorú priložil k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bola adresovaná žalovanému, v tejto zmluve absentuje údaj o prevádzkovateľovi retransmisie (náležitosť osoby) a chýba v nej podpis žalobcu. 15. Neopodstatnené je aj tvrdenie žalobcu, že napadnuté uznesenie je nepreskúmateľné, resp. arbitrárne, pretože odôvodnenie napadnutého rozhodnutia zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie uznesenia v ustanovení § 236 C.s.p., keď podľa názoru odvolacieho súdu napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s nárokom žalobcu uplatnenom navrhovaným neodkladným opatrením, a preto jeho námietka týkajúca sa nepreskúmateľnosti, resp. arbitrárnosti napadnutého uznesenia, je absolútne neopodstatnená. 16. Odvolací súd záverom dodáva, že v napadnutom uznesení absentuje výrok o náhrade trov konania, ale nejde o takú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, keď žalovanému trovy konania pred súdom prvej inštancie nevznikli (do rozhodnutia súdu napadnutým uznesením o takomto konaní nemal vedomosť). 17. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. l, § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. Žalovanému, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, priznáva náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. V zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 18. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011; § 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).