Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 7SaZ/5/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017201631 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 12. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beata Jurgošová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1017201631.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Beátou Jurgošovou v právnej veci žalobcu: B. P., nar. XX.XX.XXXX, indickej štátnej príslušnosti, pandžábskej národnosti, sikhského vierovyznania, rozvedený, bez cestovného dokladu, posledný trvalý pobyt v krajine pôvodu obec R., okres W., U., I., t.č. Pobytový tábor Rohovce, Slovenská republika, zastúpeného: Liga za ľudské práva, občianske združenie, Štúrova 3, Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, Pivonková 6, Bratislava, o správnej žalobe vo veci preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného ČAS: MU-PO-87-24/2017-Ž zo dňa 5.9.2017, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Žalobcovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozhodnutím ČAS: MU-PO-87-24/2017-Ž zo dňa 5.9.2017 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) žalovaný v zmysle § 11 ods. 1 písm. f) zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o azyle“) zamietol žiadosť o udelenie azylu ako neprípustnú, pričom žiadosť o udelenie azylu bola podaná z dôvodu jeho politickej príslušnosti k strane Khalistan, ďalším dôvodom bol jeho zdravotný stav, lebo na Slovensku bol zbitý, následkom čoho bol operovaný, jeho zdravotný stav vyžaduje dlhodobo liečbu a doposiaľ berie lieky, ďalším dôvodom bolo to, že na Slovensku žije dlhodobo, bol tu ženatý a v Indii už nemá žiadnu rodinu. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že sa jedná už o dvanástu žiadosť žalobcu o udelenie azylu, v predchádzajúcich správnych konaniach bolo už o žiadostiach žalobcu právoplatne rozhodnuté o neudelení azylu a neposkytnutí doplnkovej ochrany. Poukázal na to, že žalobca súčasnú žiadosť zakladá na tých istých dôvodoch, ktoré už boli predmetom posudzovania v predchádzajúcich konaniach. Neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by preukazovali podstatnú zmenu skutkového stavu v tomto prípade a odôvodňovali iné rozhodnutie vo veci, a preto bola žiadosť žalobcu o udelenie azylu na území Slovenskej republiky zamietnutá ako neprípustná v zmysle § 11 ods. 1 písm. f) zákona o azyle. 2. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote správnu žalobu zo dňa 02.10.2017 (ďalej len „žaloba“), ktorou sa domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia a namietal nedostatočne zistený skutkový stav v prípade bezpečnostnej situácie v jeho krajine pôvodu, a namietal, že vzhľadom na to, že v minulosti bol v Indii niekoľko dní zadržaný na polícii, kde ho príslušníci polície bili a dávali mu elektrické šoky. Taktiež bol členom politickej strany nezávislý Khalistan, pričom vykonával aktivity spojené s propagáciou strany. Preto sa domnieva, že sa nemôže vrátiť do krajiny pôvodu, nakoľko mu tam naďalej hrozí nebezpečenstvo zlého zaobchádzania. Uviedol, že z týchto dôvodov požiadal opakovane aj o azyl z humanitných dôvodov podľa § 9 zák. č. 480/2002 Z. z. o azyle v znení neskorších predpisov. Humanitné dôvody spočívajú v jeho zdravotných problémoch, ktoré nastali po tom, čo ho neznámy útočník v Rohovciach v roku 2013 zbil, na základe čoho dostal krvácanie do mozgu a bol operovaný v nemocnici v Nových Zámkoch. Necíti sa fyzicky fit a stále znáša negatívne dôsledky v jeho zraneniach v podobe pravidelných bolestí hlavy, problémov s pamäťou, koncentráciou a zhoršeným zrakom. Návrat do krajiny pôvodu by s poukazom na jeho zhoršený zdravotný stav v spojitosti so skutočnosťou, že v Indii už nemá žiadnu blízku rodinu, priateľov ani finančné zázemie mohol byť pre neho obzvlášť neznesiteľný. Na základe zistených informácií sa žalobca domnieva, že jeho prípad je prípadom hodným osobitného zreteľa, kedy prichádza do úvahy aplikácia princípov humanity a žalovaný nepostupoval s dostatočným porozumením a predčasne jeho prípad nesprávne právne posúdil. 3. Žalovaný navrhol vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 19.10.2017 napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu potvrdiť (správnu žalobu zamietnuť). Zotrval na vlastnej argumentácii a uviedol, že v prípade žalobcu ide o jeho dvanástu žiadosť o udelenie azylu na území Slovenskej republiky. Zdôraznil, že nakoľko v predchádzajúcom konaní o udelenie azylu už bolo v prípade žalobcu právoplatne rozhodnuté o neudelení azylu, resp. o neposkytnutí doplnkovej ochrany a sám žalobca po podaní opakovanej žiadosti zo dňa 27.06.2017 neuviedol žiadne také nové skutočnosti, ktoré by poukazovali na podstatnú zmenu skutkového stavu, a preto žiadosť o udelenie azylu bola zamietnutá ako neprípustná podľa § 11 ods. 1 písm. f) zákona o azyle. Poukázal na to, že zamietol opakovanú žiadosť o udelenie azylu ako neprípustnú, nakoľko sa v minulosti v konaní o azyle už právoplatne rozhodlo o tom, že sa žiadosť zamieta ako zjavne neopodstatnená, neudeľuje sa azyl, odníma sa azyl, nepredlžuje sa doplnková ochrana alebo sa zrušuje doplnková ochrana a od právoplatnosti rozhodnutia nedošlo k podstatnej zmene skutkového stavu. 4. Krajský súd v Bratislave ako správny súd (ďalej len „súd“) vec prejednal a rozhodol ako miestne a vecne príslušný súd podľa § 13 ods. 3 SSP, v prítomnosti žalobcu a právneho zástupcu žalobcu. Po riadnom preskúmaní napadnutého rozhodnutia a postupu žalovaného v rozsahu podanej žaloby za použitia § 190 SSP, súd dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť. 5. Súd v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil, podrobne sa však oboznámil s obsahom spisu žalovaného ČAS: MU-PO-87/2017-Ž, ako aj s predchádzajúcimi azylovými spismi žalobcu. 6. Z obsahu administratívneho spisu Č.p.: MU-4801/PO-Ž/2002 súd zistil, že žalobca požiadal prvýkrát o priznanie statusu utečenca dňa 20.3.2001 z dôvodu prenasledovania z náboženských a politických dôvodov, tento mu nebol priznaný rozhodnutím č.p.:MU-406/PO-Ž/2001 zo dňa 6.6.2001. Druhýkrát požiadal o azyl dňa 2.1.2002 z rovnakých dôvodov, rozhodnutím č.p. : PO-Ž/220 zo dňa 22.3.2002 mu azyl nebol udelený. Tretíkrát požiadal o azyl dňa 6.9.2002 tak isto z rovnakých dôvodov, rozhodnutím č.p.: U-4801/PO-Ž zo dňa 23.10.2002 mu azyl nebol udelený. Štvrtýkrát požiadal o azyl dňa 24.2.2003 z dôvodu obavy o život, rozhodnutím č.p.: 673/PO-Ž/2003 zo dňa 11.3.2003 mu bola jeho žiadosť o azyl zamietnutá ako zjavne neopodstatnená. Piatykrát požiadal o azyl dňa 24.2.2003 z dôvodu nepriaznivej politickej situácie, zotrval na svojich predchádzajúcich dôvodoch svojich žiadostí o azyl, rozhodnutím zo dňa 8.10.2004 mu nebol azyl udelený, bolo rozhodnuté aj o tom, že sa na neho nevzťahuje zákaz vyhostenia alebo vrátenia do krajiny pôvodu. Šiestykrát požiadal o azyl dňa 9.7.2008 z dôvodu obavy o život, právoplatným rozhodnutím zo dňa 21.10.2009 žalovaný navrhovateľovi azyl neudelil a neposkytol mu ani doplnkovú ochranu. Siedmykrát požiadal o azyl dňa 16.9.2010 z politických dôvodov, právoplatným rozhodnutím z 24.9.2010 bolo toto konanie zastavené. Ďalej ôsmykrát požiadal o azyl z obavy o svoj život, právoplatným rozhodnutím z 1.6.2012 bolo toto konanie zastavené. Deviatykrát požiadal o azyl z dôvodu obavy o život, právoplatným rozhodnutím z 19.2.2013 bolo toto konanie zastavené. Desiatykrát požiadal o azyl dňa 18.7.2013 z dôvodu obavy o život a z dôvodu zlého zdravotného stavu, právoplatným rozhodnutím z 9.12.2013 bolo toto konanie zastavené. Jedenásty krát požiadal o azyl dňa 11.4.2014 z dôvodu obavy o život, nakoľko mu doma zabili brata, bol mučený a tiež zo zdravotných dôvodov. Pokiaľ ide o dôvody žiadosti o azyl, pridržiaval sa svojich predchádzajúcich výpovedí. Žalovaný rozhodnutím z 29.4.2015 žalobcovi azyl neudelil a neposkytol mu doplnkovú ochranu. Po podaní opravného prostriedku proti rozhodnutiu, tunajší súd rozsudkom zo dňa 16.9.2015 rozhodnutie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie žalovanému. Dňa 29.3.2016 rozhodol migračný úrad pod číslom MU-129-77/PO-Ž-2014 tak, že žalobcovi neudelil azyl na území Slovenskej republiky a neposkytol doplnkovú ochranu. Krajský súd v Bratislave rozsudkom sp. zn. 10SaZ/1/2016-43 zo dňa 14.12.2016, napadnuté rozhodnutie žalovaného ČAS:MU-129-77/PO-Ž-2014 zo dňa 29.3.2016 potvrdil. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutím č. 10Sža/2/2017 zo dňa 31. mája 2017 rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 10SaZ/1/2016-43 zo dňa 24. decembra 2016 v spojení s opravným uznesením č.k. 10SaZ/1/2016-84 zo dňa 9. marca 2017 potvrdil. 7. Z obsahu aktuálneho administratívneho spisu ČAS: MU-PO-87/2017-Ž súd zistil, že navrhovateľ dvanástykrát požiadal o udelenie azylu alebo poskytnutie doplnkovej ochrany na území Slovenskej republiky z dôvodu jeho politickej príslušnosti k strane Khalistan. Druhým dôvodom je jeho zdravotný stav, lebo bol na Slovensku zbitý, následkom čoho bol operovaný, jeho zdravotný stav vyžaduje dlhodobo liečbu a doposiaľ berie lieky. Tretí dôvod je, že na Slovensku žije dlhodobo, bol tu ženatý, pracoval a bol liečený a v Indii už nemá žiadnu rodinu. Na základe tých skutočností žalovaný o žiadosti žalobcu o udelenie azylu rozhodol rozhodnutím ČAS: MU-PO-87-24/2017-Ž zo dňa 5.9.2017 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým v zmysle § 11 ods. 1 písm. f) zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o azyle“) zamietol žiadosť o udelenie azylu ako neprípustnú. Podľa § § 11 ods. 1 písm. f) zákona o azyle ministerstvo zamietne žiadosť o udelenie azylu ako neprípustnú, ak ide o opakovanú žiadosť o udelenie azylu, v minulosti sa v konaní o azyle už právoplatne rozhodlo o tom, že sa žiadosť zamieta ako zjavne neopodstatnená, neudeľuje sa azyl, odníma sa azyl, nepredlžuje sa doplnková ochrana alebo sa zrušuje doplnková ochrana a od právoplatnosti rozhodnutia nedošlo k podstatnej zmene skutkového stavu; ministerstvo môže rozhodnúť, či žiadosť o udelenie azylu bola podaná výlučne s cieľom odvrátiť bezprostredne hroziaci výkon vyhostenia zo Slovenskej republiky. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v intenciách podanej správnej žaloby nasledovne: 8. K žalobnému bodu podľa ktorého žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav veci a nesprávne právne posúdil vec : Podľa názoru súdu táto námietka nie je dôvodná. Žalovaný vyhľadal a do spisu založil relevantné informácie z rôznych zdrojov, obsahovo sa viažuce na dôvody žiadosti o azyl, na ktoré žalobca poukazoval. Z ich obsahu získal dostatok informácií, potrebných ku kvalifikovanému posúdeniu žalobcovej žiadosti o azyl. Žalobca opakovane uvádza dôvody, kvôli ktorým žiada o udelenie azylu tak, ako v predchádzajúcich azylových konaniach. Čo sa týka zdravotného stavu, kvôli, ktorému sa nemôže vrátiť do krajiny pôvodu, je potrebné uviesť, že žalobca po lekárskom vyšetrení jeho zdravotného stavu odmietol užívať lieky, ktoré mu boli predpísané, čím teda sám odmietol dobrovoľne sa liečiť, pričom navyše požíval aj alkoholické nápoje. Žalobca počas pobytu na území Slovenskej republiky nadmerne požíval alkoholické nápoje, čo bolo aj dôvodom, že jeho bývalá manželka podala návrh na rozvod. Pobyt na Slovensku mal žalobca povolený na účely uzavretia manželstva so Slovenskou štátnou občiankou, ktorému vyhovel aj súd. Žalobca pochádza z Indie, kde z aktuálnych informácií, je India považovaná za relatívne bezpečnú krajinu pôvodu. Štát Pandžáb je hodnotený ako relatívne bezpečný a neboli zistené žiadne okolnosti, ktoré by bránili žalobcovi v návrate do krajiny pôvodu z dôvodu zlej bezpečnostnej situácie. Taktiež v Indii sú zdravotné služby poskytované vo vládnych centrách zadarmo, teda je možnosť poskytnúť žalobcovi primeranú liečbu aj v krajine pôvodu. V Indii sú v sikhských komplexoch prostredníctvom finančných alebo vecných darov poskytované služby, a to ubytovanie, strava a zdravotná starostlivosť pre tých, čo ju nutne potrebujú. Čo sa týka udelenia azylu z humanitných dôvodov, podľa zákona o azyle žiadateľ nemá právny nárok. Vzhľadom na to, že nikto nemá právny nárok na to, aby mu bol azyl z humanitných dôvodov udelený, nikto nemôže byť na takomto práve ani ukrátený. V prípade žalobcu boli všetky dôvody už v predchádzajúcom konaní preskúmané v rámci odvolacieho konania. Súd zároveň konštatuje, že pri rozhodovaní o zamietnutí žiadosti o azyl ako neprípustnej sa jedná o rozhodovanie vo svojej podstate procesného charakteru a neposudzuje sa žiadosť o azyl v jeho merite, teda sa ani neskúma čí sú splnené predpoklady na udelenie azylu, resp. poskytnutia doplnkovej ochrany a konštatuje sa iba splnenie jedného z predpokladov v § 11 ods. 1 zákona o azyle. Z ustanovenia § 11 ods. 1 písm. f) zákona o azyle vyplýva, že žiadosť o udelenie azylu sa zamietne ako neprípustná v prípade, že sa jedná o opakovanú žiadosť o udelenie azylu, v minulosti sa v konaní o azyle už právoplatne rozhodlo o tom, že sa žiadosť zamieta ako zjavne neopodstatnená, neudeľuje sa azyl, odníma sa azyl, nepredlžuje sa doplnková ochrana alebo sa zrušuje doplnková ochrana a od právoplatnosti rozhodnutia nedošlo k podstatnej zmene skutkového stavu. V novom konaní o opakovanej žiadosti o azyl je teda podstatná tá skutočnosť, či už v minulosti bolo o žiadosti o azyl právoplatne rozhodnuté a či od tohto právoplatného rozhodnutia došlo k podstatnej zmene pomerov, ktorá môže byť jednak v uvádzaných dôvodoch o azyl resp. sa môže jednať o závažnú zmenu pomerov v krajine pôvodu žiadateľa Z pripojených administratívnych spisov žalovaného vyplýva, že o predchádzajúcich žalobcových žiadostiach o azyl bolo právoplatne rozhodnuté. Rozhodnutím žalovaného bola žiadosť žalobcu zamietnutá ako neprípustná podľa § 11 ods. 1 písm. f) zákona o azyle. Žalobca svoju v poradí dvanástu žiadosť o azyl, odôvodnil rovnakými dôvodmi ako v predchádzajúcich konaniach. 9. Pretože súd nevyhodnotil vznesenú námietku ako dôvodnú, podanú žalobu zamietol. 10. O trovách žalobcu súd rozhodol za použitia ust. § 167 ods. 1 S.s.p. s poukazom na výsledok konania. 11. Záverom súd poznamenáva, že i keď bol žalobca v konaní neúspešný, je zo zákona oslobodený od platenia súdnych poplatkov za toto konanie (§ 4 ods. 2 písm. m) zákona č. 71/1992 Zb.), a preto ho súd nezaviazal k povinnosti zaplatiť súdny poplatok. Poučenie: Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP). Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu. (§ 438 ods. 1 SSP) Prípadne podaná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu (§ 443 ods. 1 SSP). Podáva sa krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde (§ 444 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (z kasačnej sťažnosti musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísaná a datovaná; kasačnú sťažnosť treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) označiť napádané rozhodnutie, údaj, kedy napádané rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností tak, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (§ 445 ods. 1 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. (§ 440 SSP).