Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Sa/82/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017201697 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 10. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milota Tóthová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1017201697.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Milotou Tóthovou v právnej veci žalobcu: W. X. Y. U. X., A.. XX.XX.XXXX Y. XX.XX.XXXX, W. I. T., Š. F.: G. H., S. F. G. H., t.č. umiestnený v útvare policajného zaistenia pre cudzincov v Medveďove, zastúpeného: Centrum právnej pomoci, Kancelária Bratislava, Námestie slobody 12, Bratislava proti žalovanému: Prezídium policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Bratislava, Hrobákova 44, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného o predĺžení lehoty zaistenia číslo: PPZ-HCP-BA6-57-026/2017-AV zo dňa 06.09.2017, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu zamieta. Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. Predmet konania 1. Žalovaný predložil na Krajský súd v Bratislave dňa 06.10.2017 správnu žalobu podanú právnym zástupcom žalobcu zo dňa 27.09.2017 proti jeho rozhodnutiu číslo: PPZ-HCP-BA6-57-026/2017-AV vydanému dňa 06.09.2017, ktorým bola predĺžená lehota zaistenia žalobcu podľa ustanovenia § 88 ods. 4 zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov na čas nevyhnutne potrebný najviac však do 06.09.2018. Žalovaný spolu s predložením správnej žaloby predložil svoje vyjadrenie k správnej žalobe ako aj kompletný administratívny spis, ktorý sa týka danej veci. 2. Predmetom súdneho konania na základe podanej správnej žaloby žalobcu je vyššie uvedené rozhodnutie žalovaného, ktorým rozhodol o predĺžení lehoty žalobcovho zaistenia podľa § 88a ods. 4 zákona o pobyte cudzincov a to do 06.09.2018. 3. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia žalovaný uviedol, že žalobca bol dňa 07.03.2017 v čase o 09.55 hod na bývalom hraničnom prechode Jarovce - Kitsee vrátený na územie Slovenskej republiky z územia Rakúskej republiky v zmysle Dublinského konania, nakoľko žalobca bol žiadateľom o azyl na území Slovenskej republiky. Žiadosť o udelenie azylu na území Slovenskej republiky bola dňa 19.10.2016 právoplatne zamietnutá ako neopodstatnená. Žalobca bol následne v čase o 09.55 hod predvedený na Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Bratislava, nakoľko nemal cestovný doklad ani iné oprávnenie na zdržiavanie sa na území Slovenskej republiky, resp. schengenského priestoru a jeho pobyt na území Slovenskej republiky bol neoprávnený. Žalovaný uviedol, že žalobca bol prvýkrát kontrolovaný dňa 22.07.2016 bez cestovného dokladu a oprávnenia k zdržiavaniu sa na území Slovenskej republiky, resp. schengenského priestoru a dňa 03.07.2016 bol zaistený a umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov v Medveďove, kde dňa 22.08.2016 požiadal o udelenie azylu na území Slovenskej republiky a dňa 23.10.2016 bol prepustený zo zaistenia. Rozhodnutím číslo PPZ-HCP-BA6-57-008/2017-AV zo dňa 07.03.2017 o administratívnom vyhostení bol žalobcovi uložený zákaz vstupu na územie všetkých členských štátov na dobu 5 rokov, v rozhodnutí nebola žalobcovi určená lehota na vycestovanie a bol vylúčený odkladný účinok, v dôsledku čoho rozhodnutie o administratívnom vyhostení sa stalo hneď po doručení žalobcovi vykonateľným. Na základe uvedených skutočností rozhodnutím číslo PPZ-HCP-BA6-57-012/2017-AV zo dňa 07.03.2017 bol žalobca podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov zaistený na výkon administratívneho vyhostenia a umiestnený do Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov, pričom bola stanovená lehota zaistenia do 07.09.2017. Predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 14.03.2017. Žalovaný dňa 31.08.2017 obdržal žiadosť Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov č. PPZ- HCP_BA6-57-023/2017-AV, v ktorej sú vedené všetky úkony, ktoré boli vykonané za účelom vystavenia náhradného cestovného dokladu pre žalobcu a zároveň žiadosť o predĺženie lehoty zaistenia žalobcu. Táto žiadosť obsahovala informáciu, že žalobca odmieta spoluprácu pri potrebných úkonoch ako aj skutočnosť, že sa doposiaľ nepodarilo zabezpečiť náhradný cestovný doklad. Žalovaný poukázal na to, že v prípade žalobcu je potrebné predĺžiť lehotu zaistenia z dôvodu, že zastupiteľský úrad mu nevydal náhradný cestovný doklad ako aj to, že žalobca dostatočne nespolupracuje a je reálny predpoklad, že tento doklad bude vydaný, nakoľko o predĺženie lehoty žiada Útvar policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov, ktorý priamo zabezpečuje všetky potrebné náležitosti k reálnemu vyhostenia žalobcu z územia Slovenskej republiky. V zápisnici o vyjadrení číslo PPZ-HCP-BA6-57-025/2017-AV zo dňa 7.3.2017 žalobca uviedol, že nedisponuje žiadnymi finančnými prostriedkami ani nemá zabezpečené žiadne ubytovanie a ďalej uviedol, že nespolupracuje pri vybavovaní jeho vyhostenia z dôvodu, že sa nechce vrátiť do Indie. Žalobca sa pred vydaním rozhodnutia o zaistení k jeho podkladom, spôsobu ich zistenia, prípadne navrhol doplnenie už viac nechcel vyjadriť. Žalovaný ďalej poukázal na to, že doterajšie konanie žalobcu dokazuje, že nerešpektuje medzinárodné právne predpisy a zmluvy, ktoré upravujú pohyb štátnych príslušníkov tretej krajiny. Žalovaný skúmal aj možnosť uloženia menej závažného prostriedku ako zaistenia a zistil, že žalobca nespĺňa podmienky, za ktorých by mu mohla byť uložená povinnosť podľa § 89 ods. 1 písm. a) a b) zákona o pobyte cudzincov, nakoľko nedisponuje žiadnymi finančnými prostriedkami a taktiež nedisponuje žiadnymi ubytovaním na území Slovenskej republiky. Žalovaný uviedol, že predĺžil dobu zaistenia v súlade s § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov, nakoľko v prípade žalobcu účel jeho zaistenia stále trvá. Dĺžka zaistenia závisí od množstva podstatných faktorov, medzi ktoré patrí komunikácia štátnych orgánov Slovenskej so štátnymi orgánmi Indickej republiky, prípadné nepredvídateľné zhoršenie zdravotného stavu žalobcu, vybavovanie prostriedkov na zabezpečenie prevozu žalobcu na územie Indickej republiky, komunikácia so žalobcom, jeho spolupráca ako aj vybavenie všetkých ostaných náležitostí potrebných na riadne dodržanie postupu , ktorý upravujú medzinárodné dohody, ktorými sú obe krajiny signátormi, pričom po celý čas zaistenia žalovaný bude postupovať v súlade s ustanovením § 90 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov. Žalovaný v závere rozhodnutia konštatoval, že predmetné zaistenie je v súlade s článkom 5 ods. 1 písm. f) Európskeho dohovoru o ľudských právach a základných slobodách. II. Žaloba 4. Žalobca v správnej žalobe považoval napadnuté rozhodnutie za nezákonné a nepreskúmateľné Žiadal, aby súd vydal rozsudok, ktorým nariaďuje bezodkladné prepustenie žalobcu zo zaistenia. 5. Žalobca namietal, že žalovaný stanovil dĺžku doby zaistenia do 06.09.2018, ktorá je neprimerane dlhá a uvedenú dĺžku doby zaistenia náležite neodôvodnil konkrétnymi dôvodmi a konkrétnymi skutkovými okolnosťami. III. Vyjadrenie žalovaného 6. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 06.10.2017 a žiadal ju zamietnuť. 7. Žalovaný k podanej správnej žalobe uviedol, že žalobca bol zaistený podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov, pričom mu bola stanovená doba zaistenia do 07.09.2017 a následne mu bola napadnutým rozhodnutím o predĺžení lehoty zaistenia stanovená lehota zaistenia do 06.09.2018. Žalovaný poukázal na to, že počas celej doby zaistenia vykonal Útvar policajného zaistenia pre cudzincov v Medveďove viacero úkonov na účelom vystavenia cestovného dokladu pre žalobcu a nakoľko sa počas celej doby zaistenia nepodarilo získať cestovný doklad pre žalobcu, čo bolo zapríčinené aj samotnou nespoluprácou žalobcu, bolo potrebné predĺžiť túto lehotu zaistenia napadnutým rozhodnutím, počas ktorej sa podarí zrealizovať vyhostenia žalobcu. Žalovaný nesúhlasil s námietkou žalobcu, že lehota zaistenia je neprimerane dlhá a poukázal na to, že lehota zaistenia ako aj lehota predĺženia lehoty zaistenia je v súlade so zákonom o pobyte cudzincov, z čoho je možné konštatovať, že zákonodarca myslel aj na prípady, kedy je potrebná dlhšia lehota zaistenia, ako je to v prípade žalobcu. Žalovaný ďalej uviedol, že využíva všetky prostriedky, aby zabezpečil vyhostenie žalobcu a v súčasnej dobe, po vykonaní úkonov je zrejmé, že je potrebné zotrvanie žalobcu v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov, nakoľko jeho prepustením by došlo k zmareniu jeho vyhostenia z územia Slovenskej republiky. Žalovaný k samotnej dĺžke zaistenia uviedol, že v prípade žalobcu stanovil dĺžku doby zaistenia na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 06.09.2018, pričom nejde o konkrétny dátum zaistenia, ale o hraničný termín doby zaistenia, pričom dĺžka doby zaistenia bude na čas nevyhnutne potrebný. Záverom poukázal na povinnosť, ktorá mu vyplýva z ustanovenia § 90 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov. IV. Posúdenie právnej argumentácie 8. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a mieste príslušný na konanie preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v správnej žaloby žalobcu ako aj konanie, ktoré vydaniu rozhodnutia predchádzalo na nariadenom súdnom pojednávaní konanom dňa 16.10.2017, oboznámil sa s obsahom pripojeného administratívneho spisu žalovaného a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je v súlade so zákonom. 9. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chránených záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach stanovených týmto zákonom. 10. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 11. Podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona číslo 404/2011 Z. z. policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny na účel výkonu administratívneho vyhostenia alebo výkonu trestu vyhostenia. 12. Podľa 88 ods. 4 zákona číslo 404/2011 Z.z. štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac na šesť mesiacov. Policajný útvar je oprávnený počas tohto obdobia opakovane predĺžiť zaistenie štátneho príslušníka tretej krajiny, pričom celkový čas zaistenia nesmie presiahnuť šesť mesiacov. Ak možno predpokladať, že napriek vykonaným úkonom potrebným na výkon administratívneho vyhostenia alebo trestu vyhostenia štátneho príslušníka tretej krajiny sa tento výkon predĺži z dôvodu, že štátny príslušník tretej krajiny dostatočne nespolupracuje, alebo z dôvodu, že mu zastupiteľský úrad nevydal náhradný cestovný doklad v lehote podľa prvej vety, môže policajný útvar rozhodnúť, a to aj opakovane, o predĺžení lehoty zaistenia, pričom celková doba predĺženia lehoty zaistenia nesmie presiahnuť 12 mesiacov. Lehotu zaistenia nemožno predĺžiť, ak ide o rodinu s deťmi alebo zraniteľnú osobu. Štátny príslušník tretej krajiny je zaistený dňom vydania rozhodnutia o zaistení. 13. Podľa § 89 ods. 1 zákona číslo 404/2011 Z. z. policajný útvar, ktorý koná vo veci administratívneho vyhostenia, môže štátnemu príslušníkovi tretej krajiny namiesto jeho zaistenia uložiť povinnosť a) hlásenia pobytu alebo b) zložiť peňažnú záruku. 14. Podľa § 90 ods. 1 písm. d) zákona číslo 404/2011 Z.z. policajný útvar je povinný skúmať po celý čas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia. 15. Podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. 16. Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 17. Úlohou súdu v prebiehajúcom konaní bolo posúdenie zákonnosti rozhodnutia žalovaného v rozsahu dôvodov vyplývajúcej z podanej žaloby, a to námietky neodôvodnenosti dĺžky zaistenia. Súd pri preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného vychádzal z námietky uvedenej v správnej žalobe žalobcu a konštatuje, že preskúmavané rozhodnutie je vecne správne a žalobcom podaná námietka voči nemu uvedená v jeho žalobe nie je dôvodná. 18. K žalobnej námietke týkajúcej sa dĺžky doby zaistenia správny súd uvádza, že žalovaný predĺženia doby zaistenia stanovil na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 06.09.2018, pričom nejde o konkrétny dátum doby zaistenia, ale o hraničný termín doby zaistenia. Žalobca bol zaistený na výkon rozhodnutia o administratívnom vyhostení, pričom dĺžka zaistenia závisí od množstva podstatných faktorov, medzi ktoré patrí komunikácia štátnych orgánov Slovenskej republiky so štátnymi orgánmi Indickej republiky a vybavovanie prostriedkov na zabezpečenie prevozu žalobcu na územie Indickej republiky, čo je sťažované aj skutočnosťou, že žalobca s príslušnými orgánmi nespolupracuje, čo vyplýva aj zo žiadosti o predĺženie lehoty zaistenia žalobcu Prezídia policajného zboru, úrad hraničnej a cudzineckej polície, útvar policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov číslo PPZ-HCP-ME-54-020/2017-U zo dňa 4.10.2016. Súd uvádza, že počas celej doby zaistenia bude žalovaný postupovať v zmysle ustanovenia § 90 ods. 1 ods. 1 písm. d) zákona č. 404/2011 Z.z. a skúmať, či trvá účel zaistenia. 19. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd konštatoval, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, je plne v súlade so zákonom o pobyte cudzincov, ako aj so správnym poriadkom. Žalovaný pred jeho vydaním riadne zistil skutkový stav (v súlade s § 32 ods. 1 správneho poriadku), odôvodnenie rozhodnutia je dostatočné, zrozumiteľné a obsahuje všetky zákonom požadované náležitosti (§ 47 správneho poriadku) s uvedením skutočností, ktoré boli podkladom pre vydanie rozhodnutia, z rozhodnutia je zrejmé, akými úvahami sa žalovaný viedol pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a tiež to, ako sa vyrovnal s vyjadreniami žalobcu, a preto súd podľa § 190 SSP žalobu zamietol. 20. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 168 SSP. Žalovanému, ktorý bol vo veci úspešný žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli, ani si žiadne neuplatnil, ide o orgán štátnej správy a preto mu súd náhradu trov konania nepriznal. 21. Žalobca v konaní o správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia je od poplatku oslobodený (§ 4 ods. 2 písm. m) Zákona o súdnych poplatkoch). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote siedmich dní od doručenia rozhodnutia, na Krajskom súde v Bratislave ( § 443 ods. 2 písm. b) SSP). Kasačná sťažnosť má odkladný účinok ( § 446 ods. 2 písm. d) SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva a návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP).