KAUZIS.SKTestovacia prevádzka
RozsudokKrajský súd Bratislava15. 10. 2017plný text

Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6Sa/83/2017 z 15. 10. 2017

Stav rozhodnutia: opravný prostriedok zamietnutý / odmietnutý

Opravný prostriedok proti tomuto rozhodnutiu bol zamietnutý alebo odmietnutý (rozhodnutie ostalo v platnosti) – rozsudok Najvyššieho súdu SR z 15. januára 2018, sp. zn. 10Szak/18/2017, ECLI:SK:NSSR:2018:1017201698.1 (15. 01. 2018). Zistené automaticky z výroku rozhodnutia vyššieho súdu; overte v jeho texte.

CitáciaRozsudok Krajského súdu Bratislava z 15. októbra 2017, sp. zn. 6Sa/83/2017, ECLI:SK:KSBA:2017:1017201698.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Sa/83/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017201698
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milota Tóthová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1017201698.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Milotou Tóthovou v právnej veci žalobcu:
C. S., J.. XX.XX.XXXX, Š. K.: F. V., bez dokladu totožnosti zastúpeného: Liga za ľudské práva,
občianske združenie, Štúrova 3, Bratislava, proti odporcovi: Prezídium policajného zboru, Úrad hraničnej
a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, Oddelenie cudzineckej
polície Policajného zboru Bratislava, Hrobákova 44, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného
o zaistení číslo: PPZ-HCP-BA6-233-009/2017-AV zo dňa 21.09.2017, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave žalobu zamieta.

Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Predmet konania

1. Žalovaný predložil na Krajský súd v Bratislave dňa 06.10.2017 správnu žalobu podanú právnym
zástupcom žalobcu zo dňa 28.09.2017 proti jeho rozhodnutiu PPZ-HCP-BA6-233-009/2017-AV
vydanému dňa 21.09.2017, ktorým bol žalobca zaistený podľa ustanovenia § 88a ods. 1 písm. b) zákona
č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov ako žiadateľ o udelenie azylu a to dňom 21.09.2017 a následne bol
umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov, pričom zároveň bola stanovená
dĺžka doby zaistenia na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 21.11.2017. Žalovaný spolu s predložením
správnej žaloby predložil svoje vyjadrenie k správnej žalobe, ako aj kompletný administratívny spis,
ktorý sa týka danej veci.
2. Predmetom súdneho konania na základe podanej správnej žaloby žalobcu je vyššie uvedené
rozhodnutie žalovaného, ktorým rozhodol o zaistení žalobcu podľa § 88a ods. 1 písm. b) zákona č.
404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov na účel zistenia tých skutočností, na ktorých je založená jeho žiadosť
o udelenie azylu, ktoré by bez zaistenia nebolo možné získať, najmä ak existuje riziko jeho úteku.

3. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia žalovaný uviedol, že dňa 21.09.2017 v čase o 15.00 hod.
bol žalobca prepustený z Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov. Následnou kontrolou
vykonanou v zmysle § 75 ods. 1 zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov bolo zistené, že žalobca
je na území Slovenskej republiky v zmysle § 4 ods. 6 zákona o azyle považovaný za žiadateľa o azyl z
dôvodu, že dňa 22.06.2017 na území Slovenskej republiky požiadal o azyl z dôvodu obavy o svoj život.
Predmetná žiadosť je vedená na Migračnom úrade Ministerstva vnútra pod číslom MU-PO-86/2017-
Ž. žalovaný uviedol, že žalobca následne dňa 25.07.122017 svojvoľne opustil ubytovacie priestory
Migračného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a z uvedeného dôvodu bolo predmetné
konanie zastavené podľa § 19 ods. 1 písm. f) zákona o azyle a následne bol žalobca v rámci „Dublinského



transferu“ dňa 05.09.2017 vrátený na územie Slovenskej republiky z Rakúskej republiky. Z dôvodu, že
žalobca sa na území Slovenskej republiky považuje za žiadateľa o azyl na území Slovenskej republiky,
bol dňa 21.09.2017 v čase o 15.00 hod. prepustený z Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov
Medveďov, v ktorom bol umiestnený na účel výkonu rozhodnutia o administratívnom vyhostení vedenom
pod číslom PPZ-HCP-BA6-158-009/2017-AV a nakoľko žalobca je považovaný za žiadateľa o azyl na
území Slovenskej republiky, jeho zaistenie na účel administratívneho vyhostenia nie je účelné. Žalovaný
ďalej uviedol, že na základe uvedených skutočností je potrebné preskúmať žiadosť žalobcu o udelenie
azylu, pričom na základe doterajšieho konania žalobcu na území Slovenskej republiky existuje riziko
úteku žalobcu a tým ohrozenie riadneho konania a preskúmania predmetnej žiadosti. Na základe
uvedených skutočností bol žalobca dňa 21.09.2017 v čase o 15.00 hod. predvedený na najbližší útvar
a to Útvar policajného zaistenia Medveďov za účelom ďalšieho služobného riešenia. V zápisnici PPZ-
HCP-BA6-233-006/2017-AV zo dňa 21.09.2017 o podaní vyjadrenia žalobca uviedol, že dňa 21.07.2017
odišiel na základe priepustky z tábora z Opatovskej Novej Vsi, autobusom šiel do Bratislavy a odtiaľ
vlakom do Viedne. Následne si kúpil lístok do Passau. Počas cesty vlakom bol následne kontrolovaný
hliadkou polície v Passau, ktorí ho dňa 23.07.2017 vrátili do Rakúska. Žalobca bol následne 40 dní v
tábore a potom bol vrátený na Slovensko. Žalobca ďalej uviedol, že cestoval do Nemecka, chcel ísť
za príbuznými, za rodinou. Peniaze na cestu mu poslal do tábora otec, bolo to 200 eur, za ktoré si
kúpil mobilný telefón a ostalo mu 100 eur, za ktoré si chcel kúpiť cestovný lístok do Nemecka, kam
chcel ísť len na návštevu a potom sa chcel vrátiť na Slovensko, lebo vedel, že ho na Slovensko vrátia.
Myslel si, že keď má na Slovensku odtlačky, tak môže ísť do ktorejkoľvek krajiny. Ďalej uviedol, že
v domovskom, štáte mu hrozí smrť. Uviedol, že nemá žiadne finančné prostriedky a nemá na území
Slovenskej republiky zabezpečené ubytovanie. K jeho možnosti vyjadrenia sa k podkladu i k spôsobu
jeho zistenia, prípadne návrhu na jeho doplnenie sa žalobca viac ku konaniu nechcel vyjadriť. Žalovaný
uviedol, že tvrdenia žalobcu týkajúce sa jeho účelu cesty mimo územia Slovenskej republiky sú účelové
a zavádzajúce, nakoľko žalobca po umiestnení do pobytového tábora na území Slovenskej republiky je
poučený o režime ubytovania a vychádzok mimo týchto táborov a za týmto účelom je vydaná krátkodobá
priepustka. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobcovi boli vydané tri krátkodobé priepustky, na ktorých je
vyznačená ich platnosť, pričom na dve tieto priepustky sa žalobca vrátil a tretiu už nerešpektoval a opustil
územie Slovenskej republiky. Žalovaný poukázal na to, že žalobca tvrdí, že mu jeho otec zaslal 200 eur,
pričom za 100 eur si kúpil mobilný telefón a za ostaných 100 eur si kúpil cestovný lístok za otcom, resp.
rodinou a v tejto súvislosti uviedol, že považuje za nepravdepodobné, že cieľom tejto cesty žalobcu je
návšteva rodiny a následne návrat na územie Slovenskej republiky, nakoľko žalobca využíval krátkodobé
priepustky a teda si bol vedomý, na čo tieto priepustky slúžia a ak sa chcel stretnúť s jeho rodinou, mohla
jeho rodina, prípadne otec ho navštíviť na území Slovenskej republiky a z toho dôvodu je možné tieto
tvrdenia žalobcu považovať za zavádzajúce a nepravdivé. Žalovaný ďalej poukázal na to, že žalobca
dňa 22.06.2017 požiadal na území Slovenskej republiky o azyl z dôvodu obavy o svoj život, pričom tak
urobil počas toho, ako mal na území Slovenskej republiky neoprávnený pobyt a teda nemal potrebné
oprávnenia na zdržiavanie sa na území Slovenskej republiky. Z tohto dôvodu bolo vydané rozhodnutie
o administratívnom vyhostení z územia Slovenskej republiky číslo PPZ-HCP-BA6-158-009/2017-AV
zo dňa 07.06.2017, ktorým bol žalobcovi uložený zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky a na
územie všetkých členských štátov na dobu 5 rokov. Žalovaný uviedol, že žalobca nezotrval na území
Slovenskej republiky do doby posúdenia jeho žiadosti o udelenie azylu na území Slovenskej republiky
a územie Slovenskej republiky opustil, na základe čoho bolo jeho žiadosť podľa § 19 ods. 1 písm. f)
zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle zastavená. Žalovaný uviedol, že na základe uvedených skutočností
v prípade žalobcu existuje riziko úteku, keďže žalobca bez potrebného oprávnenia opustil územie
Slovenskej republiky a hrozí mu zákaz vstupu na 5 rokov, takže v prípade žalobcu je potrebné, aby
bol k dispozícii Migračnému úradu Ministerstva vnútra ako príslušnému orgánu vo veci žiadosti o azyl,
ktorý tak bude môcť so žalobcom viesť riadne konania v predmetnej veci a po vykonaní všetkých
potrebných úkonov so žalobcom bude môcť vykonať riadne dokazovania a zákonne rozhodnúť a do
tejto doby je potrebná dispozícia žalobcu pre potreby Migračného úradu. Žalovaný poukázal na to, že
žalobca počas jeho žiadosti po udelenie azylu bol umiestnený vo voľnom tábore v Opatovskej Novej
Vsi, ktorý nedovolene opustil. Na základe týchto skutočností je preukázané, že na dosiahnutie účelu
zaistenia nie je možné využiť menej závažné prostriedky ako je zaistenie žalobcu, nakoľko existuje
riziko, že opätovným umiestnením do obdobného tábora Migračného úradu žalobca ujde a tým znemožní
posúdenie a zistenie skutočností na základe ktorých sa zakladá jeho žiadosť o udelenie azylu. Žalovaný
uviedol, že s poukazom na osobu žalobcu a na skutočnosť, že v jeho prípade existuje riziko jeho
úteku v zmysle § 88 ods. 2 zákona o pobyte cudzincov bolo potrebné postupovať podľa § 88a ods. 1
písm. b) zákona o pobyte cudzincov a v prípade žalobcu využiť inštitút zaistenia podľa § 88a zákona o



pobyte cudzincov, pričom v prípade využitia oprávnenie podľa § 89 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov
by vznikla vysoká miera ohrozenia účelu zaistenia, nakoľko žalobca nedisponuje žiadnymi finančnými
prostriedkami a nemá na území Slovenskej republiky zabezpečené ubytovanie. Žalovaný uviedol, že
dobu dĺžky zaistenia stanovil v súlade s § 88a ods. 2 zákona o pobyte cudzincov na čas nevyhnutne
potrebný, počas trvania dôvodov podľa § 88a ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov, ktorú však
predbežne ohraničil najviac do 21.11.2017 po dôkladnom vyhodnotení osoby žalobcu ako aj zákonnej
lehoty, do ktorej je Migračný úrad Ministerstva vnútra Slovenskej republiky povinný zabezpečiť všetky
potrebné podklady pre rozhodnutie vo veci žalobcu o udelenie azylu na území Slovenskej republiky,
pričom po celý čas zaistenia žalovaný bude postupovať v súlade s ustanovením § 90 ods. 1 písm. d)
zákona o pobyte cudzincov. Žalovaný v závere rozhodnutia konštatoval, že predmetné zaistenie je v
súlade s článkom 5 ods. 1 písm. f) Európskeho dohovoru o ľudských právach a základných slobodách.

II.

Žaloba

4. Žalobca v správnej žalobe uviedol, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo
nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne
posúdenie veci a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy,
ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.

5. Žalobca namietal nesprávny postup žalovaného pri jeho prepustení zo zaistenia a následnom novom
konaní o zaistení žalobcu ako žiadateľa o azyl v priestoroch Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov
Medveďov ako aj v odňatí prístupu k právnej pomoci v konaní o zaistenie. Uviedol, že dňa 21.09.2017
žalovaný nariadil jeho prepustenie z dôvodu, že zaistenie žalobcu na účel administratívneho vyhostenia
nie je účelné a k jeho prepusteniu dňa 21.09.2017 fakticky nedošlo. Poukazoval na to, že príslušníci
žalovaného sa dostavili za žalobcom priamo do Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov
a konali s ním priamo v zaistení, z čoho je zrejmé, že ešte pred začatím konania a výsluchom žalobcu
boli rozhodnutí ho opätovne zaistiť. Ďalej namietal, že pri spisovaní dotazníka nemal k dispozícii ani
právneho zástupcu, ani tlmočníka, a teda nemohol bez pochybností, či si týmto postupom nepriťaží,
riadne vyplniť dotazník, pričom povinnosťou správneho orgánu žalovaného bolo zabezpečiť žalobcovi
prítomnosť právneho zástupcu, resp. tlmočníka či dokonca oboch tak, aby mohol dotazník vyplniť.
Poukazoval tiež na to, že žalovaný nevykonal žiaden adekvátny úkon na zabezpečenie faktického
práva žalobcu na jeho zastúpenie zvoleným zástupcom v konaní, mal sa so zvoleným zástupcom
žalobcu spojiť a oznámiť mu rozhodnutie žalobcu zvoliť si ho za svojho zástupcu. Žalobca namietal, že
z napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, aké ďalšie skutočnosti momentálne migračný potrebuje vo
vzťahu k žalobcovi zisťovať, na ktorých je založená jeho žiadosť o azyl a ktoré by inak nebolo možné
ako jeho zaistením získať, či šlo o súčinnosť s migračným úradom, prípadne na aké skutočnosti malo
byť zisťovanie vykonané., resp. aké úkony si takého zisťovanie ešte vyžiada, už aj vzhľadom na to, že
potom, ako požiadal o azyl už dňa 22.09.2014 absolvoval vstupný pohovor. Žalobca žiadal napadnuté
rozhodnutie zrušiť a nariadiť bezodkladné prepustenie zo zaistenia.

III.

Vyjadrenie žalovaného

6. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 06.10.2017 a žalobu žiadal ako nedôvodnú zamietnuť.

7. Žalovaný k podanej správnej žalobe uviedol, že žalobca bol zaistený podľa § 88a ods. 1 písm. b)
zákona o pobyte cudzincov. Žalovaný nesúhlasil s námietkou žalobcu, že z prepustenia žalobcu ako aj zo
samotného konania vedeného v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov je dôkazom, že
žalovaný bol rozhodnutý o opätovnom zaistení žalobcu a uviedol, že je bežnou praxou, že sa jednotlivé
úkony potrebné do ktoréhokoľvek konania vedeného či už Policajným orgánom, Migračným úradom atď.
vykonávajú v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov, pričom ide o policajný tábor, ktorý
má k takýmto úkonom dokonca vytvorené podmienky. Žalovaný tiež nesúhlasil s námietkou žalobcu,
že splnomocnená osoba nebola o úkone prepustenia ani o následných úkonoch zo strany žalovaného
upovedomená a uviedol, že mu nie je z platnej legislatívy známe, že by bol povinný splnomocnenej



osobe v správnom konaní oznamovať každý jeden úkon, ktorý v predmetnom konaná vykonáva a
poukázal na to, že žalovaný počas konania vo veci zaistenia žalobcu ako žiadateľa o udelenie azylu
začínal úplne nové konanie, počas ktorého dotazoval žalobcu, či chce splnomocniť na toto konanie
konkrétnu osobu a žalobca splnomocnil p. Moniku Chaloupkovú konkrétne na úkon podania odvolania
voči rozhodnutiu vydanému v tomto konaní. Žalovaný taktiež poukázal na to, mu nie je jasné, prečo
splnomocnená zástupkyňa osoba žalobcu má za to, že pokiaľ je splnomocnená v jednom konaní, tak
automaticky musí byť splnomocnená aj v nasledujúcich konaniach a je bežnou praxou, že cudzinci
majú v každom konaní inú splnomocnenú osobu, a preto nie je možné z uvedeného dôvodu hovoriť o
tom, že by žalobcovi bola odňatá možnosť právnej pomoci, čoho dôkazom je aj táto podaná žaloba.
Žalovaný k námietkam uvedených v správnej žalobe ďalej uviedol, že námietky uvádzané žalobcom
nevychádzajú zo skutkového stavu veci a nekorešpondujú so zisteniami žalovaného a rozhodnutie
je obsahovo zrozumiteľné a plne v súlade so všeobecne záväznými právnymi normami platnými na
území Slovenskej republiky a s medzinárodnými zmluvami a dohovormi, ktorými je Slovenská republika
viazaná.

IV.

Posúdenie právnej argumentácie

8. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a mieste príslušný na konanie preskúmal napadnuté
rozhodnutie žalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v správnej žalobe žalobcu ako aj konanie,
ktoré vydaniu rozhodnutia predchádzalo na nariadenom súdnom pojednávaní konanom dňa 16.10.2017,
oboznámil sa s obsahom pripojeného administratívneho spisu žalovaného a dospel k záveru, že
napadnuté rozhodnutie žalovaného je v súlade so zákonom.

9. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chránených záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach stanovených týmto zákonom.

10. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

11. Podľa § 88a ods. 1 písm. b) zákona č. 404/2011 Z.z. policajt je oprávnený zaistiť žiadateľa o udelenie
azylu, ak na dosiahnutie účelu zaistenia nie je možné využiť iné menej závažné prostriedky na účel
zistenia tých skutočností, na ktorých je založená jeho žiadosť o udelenie azylu, ktoré by bez zaistenia
nebolo možné získať, najmä ak existuje riziko jeho úteku.

Podľa § 88a ods. 2 zákona č. 404/2011 Z.z. žiadateľ o udelenie azylu môže byť zaistený na čas
nevyhnutne potrebný, pokiaľ trvajú dôvody podľa odseku 1. Celkový čas zaistenia žiadateľa o udelenie
azylu podľa odseku 1 písm. a), b), c) alebo písm. e) nesmie presiahnuť šesť mesiacov. Celkový čas
zaistenia žiadateľa o udelenie azylu podľa odseku 1 písm. d) nesmie presiahnuť čas zaistenia podľa
§ 88 ods. 4.

12. Podľa § 88 ods. 4 veta prvá zákona číslo 404/2011 Z. z. štátny príslušník tretej krajiny môže byť
zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac na 6 mesiacov.

13. Podľa § 89 ods. 1 zákona číslo 404/2011 Z. z. policajný útvar, ktorý koná vo veci administratívneho
vyhostenia, môže štátnemu príslušníkovi tretej krajiny namiesto jeho zaistenia uložiť povinnosť
a) hlásenia pobytu alebo
b) zložiť peňažnú záruku.

Podľa § 89 ods. 2 zákona č. 404/2011 Z.z. o druhu a spôsobe uloženia povinnosti podľa odseku 1
rozhoduje policajný útvar, pričom prihliada na osobu štátneho príslušníka tretej krajiny, jeho pomery a
mieru ohrozenia účelu zaistenia. Povinnosť podľa odseku 1 však nemožno uložiť, ak ide o konanie vo
veci administratívneho vyhostenia z dôvodu podľa § 82 ods. 2 písm. a) alebo písm. b).



14. Podľa § 90 ods. 1 písm. d) zákona č. 404/2011 Z.z. policajný útvar je povinný skúmať po celý čas
zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia.

15. Podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav
veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi
účastníkov konania.

16. Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil
správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s
návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

17. Úlohou súdu v prebiehajúcom konaní bolo posúdenie zákonnosti rozhodnutia žalovaného v
rozsahu a dôvodov vyplývajúcej z podanej žaloby, a to námietky že rozhodnutie je nepreskúmateľné
pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy
bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní
pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo
opatrenia vo veci samej.

18. K žalobnej námietke žalobcu, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť
alebo nedostatok dôvodov, správny súd uvádza, že žalovaný riadne zistil skutkový stav veci, ako vyplýva
z napadnutého rozhodnutia žalovaný zaistil žalobcu podľa § 88a ods. 1 písm. b) zákona č. 404/2011 Z.z.
na účel zistenia tých skutočností, na ktorých je založená žiadosť žalobcu o azyl, ktoré by bez zaistenia
nebolo možné získať, pričom existuje riziko úteku žalobcu. Žalovaný skúmal možnosť uloženia menej
závažného prostriedku ako zaistenie. Zo zápisnice o podaní vyjadrenia č. PPZ-HCP-BA6-233-006/2017-
AV zo dňa 21.09.2017 vyplýva, že žalobca nevedel preukázať reálny dôkaz o finančných prostriedkov
a uviedol, že nemá žiadne finančné prostriedky a nemá zabezpečené žiadne ubytovanie na Slovensku.
Nakoľko žalobca nedisponuje s finančnými prostriedkami, je nesporné, že nepreukázal splnenie
podmienok týkajúcich sa dostatočných finančných prostriedkov a ani zabezpečenia ubytovania na území
Slovenskej republiky, nie sú splnené predpoklady pre uplatnenie možnosti alternatívy zaistenia v zmysle
§ 89 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov. Zo zápisnice o podaní vyjadrenia zo dňa 21.09.2017 ďalej
vyplýva, že žalobca dňa 21.07.2017 odišiel na základe priepustky z tábora z Opatovskej Novej Vsi,
autobusom šiel do Bratislavy a odtiaľ vlakom do Viedne a následne si kúpil lístok do Passau. Ako cestoval
vo vlaku bola policajná hliadka, skontrolovali ho a dňa 23.07.2017 vrátili do Rakúska. Následne 40 v
Rakúsku bol 40 dní v tábore a potom ho vrátili na Slovensko. Uviedol, že cestoval do Nemecka, chcel ísť
za príbuznými, za rodinou. Peniaze na cestu mu poslal do tábora otec, bolo to 200 eur, za ktoré si kúpil
mobilný telefón a ostalo mu 100 eur, za ktoré si chcel kúpiť cestovný lístok do Nemecka, kam chcel ísť
len na návštevu a potom sa chcel vrátiť na Slovensko, lebo vedel, že ho na Slovensko vrátia. Myslel si,
že keď má na Slovensku odtlačky, tak môže ísť do ktorejkoľvek krajiny. Ďalej uviedol, že v domovskom,
štáte mu hrozí smrť. Uviedol, že nemá žiadne finančné prostriedky a nemá na území Slovenskej
republiky zabezpečené ubytovanie. Žalobca sa k možnosti vyjadrenia sa k podkladu i k spôsobu jeho
zistenia, prípadne návrhu na jeho doplnenie viac ku konaniu nechcel vyjadriť. V predmetnej zápisnici
žalobca ďalej uviedol, že rozumel prítomnému tlmočníkovi a porozumel poučeniu. Ďalej uviedol, že
má splnomocnenú osobu na zastupovanie Moniku Chalupkovú, ktorú splnomocnil na podanie odvolania
voči vydanému rozhodnutiu v tomto konaní. Žalovaný správne vychádzal z jemu dostupných informácií
a tieto objektívne posúdil najmä z pohľadu dôveryhodnosti žalobcu a posudzoval aj relevantnosť
žalobcu v súvislosti s jeho zaistením vzhľadom na existenciu rizika úteku žalobcu s poukazom na
to, že žalobca bol poučený po umiestnení do pobytového tábora na území Slovenskej republiky o
režime ubytovania a vychádzok mimo takéhoto tábora a je preukázané, že žalobcovi boli vydané tri
krátkodobé priepustky, na ktorých je vyznačená ich platnosť, pričom na dve tieto priepustky sa žalobca
vrátil a tretiu už nerešpektoval, svojvoľne dňa 25.07.2017 opustil ubytovacie priestory Migračného
úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a opustil územie Slovenskej republiky. Žalobca dňa
22.06.2017 požiadal na území Slovenskej republiky o azyl z dôvodu obavy o život, pričom tak urobil
počas obdobia bez oprávnenia na zdržiavanie sa na území Slovenskej republiky. Rozhodnutím číslo
PPZ-HCP-Ba6-158-009/2017-Av zo dňa 07.06.2017 bol žalobca administratívne vyhostený z územia
Slovenskej republiky a bol mu uložený zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky a na územie
všetkých členských štátov na dobu 5 rokov. Nakoľko žalobca nezotrval na území Slovenskej republiky



do doby posúdenia jeho žiadosti o azyl a územie Slovenskej republiky opustil, bolo konanie o azyle
podľa § 19 ods. 1 písm. f) zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle zastavené. Nakoľko žalobca bol odovzdaný
na územie Slovenskej republiky z dôvodu jej príslušnosti na konanie o azyle, žalobca sa považuje za
žiadateľa o azyl a konanie sa začína jeho vstupom na územie Slovenskej republiky (§ 4 ods. 6 zákona
č. 480/2002 Z.z.). Z konania žalobcu, ktorý bez oprávnenia opustil územie Slovenskej republiky a hrozí
mu zákaz vstupu na 5 rokov vyplýva, že existuje riziko jeho úteku, čo v konečnom dôsledku ohrozí
konanie vo veci udelenia azylu. Dĺžku zaistenia a to do 21.11.2017 žalovaný stanovil podľa 88a ods. 2
zákona o pobyte cudzincov na čas nevyhnutne potrebný. Súd uvádza, že počas celej doby zaistenia
bude žalovaný postupovať v zmysle ustanovenia § 90 ods. 1 ods. 1 písm. d) zákona č. 404/2011 Z.z.
a skúmať, či trvá účel zaistenia.

19. K žalobnej námietke žalobcu, že k prepusteniu žalobcu fakticky nedošlo, je potrebné uviesť, že z
obsahu administratívneho spisu žalovaného vyplýva, že žalobca bol prepustený dňa 21.09.2017 z útvaru
policajného zaistenia pre cudzincov o 15,00 hod.

20. K žalobnej námietke žalobcu, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred
žalovaným správny súd uvádza, že sa jednalo jednoznačne o nové konanie vo veci zaistenia žalobcu,
k úkonom v tomto konaní bol riadne prizvaný tlmočník a ako už bolo vyššieuvedené zo zápisnice o
podaní vyjadrenia č. PPZ-HCP-BA6-233-006/2017-AV zo dňa 21.09.2017 žalobca uviedol, že rozumel
prítomnému tlmočníkovi a porozumel poučeniu a má splnomocnenú osobu na zastupovanie Moniku
Chaloupkovú, ktorú splnomocnil na podanie odvolania voči vydanému rozhodnutiu v tomto konaní.
Splnomocnenej osobe bolo dané právo pred vydaním rozhodnutí o zaistení nahliadnuť do celého
spisového materiálu a v zmysle splnomocnenia zo dňa 22.09.2017 podala správnu žalobu.

21. K žalobnej námietke, že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce
na riadne posúdenie veci správny súd uvádza, že žalovaný správne vychádzal z jemu dostupných
informácii a tieto objektívne posúdil, najmä z pohľadu dôveryhodnosti osoby žalobcu a posudzoval aj
relevantnosť dôvodov na strane žalobcu v súvislosti so zaistením tejto osoby. Súd v tejto súvislosti
uvádza, že povinnosť zistiť skutkový stav veci podľa § 32 zákona č. 71/1967 Zb (Správny poriadok) má
žalovaný len v rozsahu dôvodov, ktoré žalobca v priebehu správneho konania uviedol.

22. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd konštatoval, že preskúmavané rozhodnutie
žalovaného ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo je plne v súlade so zákonom o pobyte
cudzincov, ako aj so správnym poriadkom. Žalovaný pred vydaním rozhodnutia riadne zistil skutkový
stav (v súlade s § 32 ods. 1 správneho poriadku), odôvodnenie rozhodnutia je dostatočné, zrozumiteľné
a obsahuje všetky zákonom požadované náležitosti (§ 47 správneho poriadku), s uvedením skutočností,
ktoré boli podkladom pre vydanie rozhodnutia, z rozhodnutia je zrejmé akými úvahami sa žalovaný viedol
pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých
rozhodoval a tiež to, ako sa vyrovnal s vyjadreniami žalobcu, a preto súd podľa § 190 SSP žalobu
zamietol.

23. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 168 SSP v spojení s § 175 ods. 1 SSP.
Žalovanému, ktorý bol vo veci úspešný žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli, ani si žiadne
neuplatnil, ide o orgán štátnej správy, a preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.

24. Žalobca v konaní o správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia je
od poplatku oslobodený (§ 4 ods. 2 písm. m) Zákona o súdnych poplatkoch).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote siedmich dní od doručenia rozhodnutia,
na Krajskom súde v Bratislave ( § 443 ods. 2 písm. b) SSP).

Kasačná sťažnosť má odkladný účinok ( § 446 ods. 2 písm. d) SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie



rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva
a návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej
sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP).

Priebeh sporuIdentifikačné číslo spisu 1017201698

  1. 15. 10. 2017Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6Sa/83/2017 z 15. 10. 2017 (toto rozhodnutie)opravný prostriedok zamietnutý / odmietnutý
  2. 15. 1. 2018Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Szak/18/2017 z 15. 1. 2018