Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 7Sa/92/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017201885 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beata Jurgošová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1017201885.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Beátou Jurgošovou v právnej veci žalobcu: D. D., nar. XX.XX.XXXX, bez cestovného dokladu, štátna príslušnosť: Iránska islamská republika, t.č. umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov, zastúpeného: Centrum právnej pomoci, so sídlom Námestie slobody 12, Bratislava, proti žalovanému: Prezídium policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Bratislava, Hrobákova 44, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného o zaistení č. PPZ-HCP-BA6-261-026/2017-AV zo dňa 13.10.2017, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu zamieta. Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. Predmet konania 1. Žalovaný predložil na Krajský súd v Bratislave dňa 9.11.2017 správnu žalobu podanú právnym zástupcom žalobcu zo dňa 31.10.2017 proti jeho rozhodnutiu č. PPZ-HCP-BA6-261-026/2017-AV vydanému dňa 13.10.2017, ktorým bol žalobca zaistený podľa ustanovenia § 88a ods. 1 písm. b) zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov, ako žiadateľ o udelenie azylu na účel zistenia tých skutočností, na ktorých je založená jeho žiadosť o udelenie azylu, ktoré by bez zaistenia nebolo možné získať, najmä ak existuje riziko jeho úteku, a to dňom vydania rozhodnutia , t.j. 13.10.2017 a následne bol umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov, pričom podľa § 88a ods. 2 zákona o pobyte cudzincov zároveň bola stanovená dĺžka doby zaistenia na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 07.02.2018. Žalovaný spolu s predložením správnej žaloby predložil svoje vyjadrenie k správnej žalobe ako aj kompletný administratívny spis, ktorý sa týka danej veci. 2. Predmetom súdneho konania na základe podanej správnej žaloby žalobcu je vyššie uvedené rozhodnutie žalovaného, ktorým rozhodol o zaistení žalobcu podľa § 88a ods. 1 písm. b) zákona o pobyte ako žiadateľa o udelenie azylu na účel tých skutočností, na ktorých je založená jeho žiadosť o udelenie azylu, ktoré by bez zaistenia nebolo možné získať, najmä ak existuje riziko jeho úteku. 3. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia žalovaný uviedol, že dňa 6.10.2017 bol žalobca kontrolovaný na území Slovenskej republiky, na diaľničnom hraničnom prechode Čuňovo - Rajka v smere z územia Maďarska na územie Slovenskej republiky v osobnom motorovom vozidle. Žalobca nepreukázal svoju totožnosť a oprávnenosť pobytu na území Slovenskej republiky, nedisponoval žiadnym dokladom totožnosti. Následne bol dňa 7.10.2017 v čase o 2.15 hod. podľa § 79 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov predvedený na Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Bratislava. Dňa 7.10.2017 bolo so žalobcom začaté konanie vo veci zaistenia podľa § 88 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov na účel vrátenia žalobcu podľa Dohody medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Maďarska o readmisii na spoločnej štátnej hranici. Dňa 11.10.2017 bola žalovanému doručená informácia od štátnych orgánov Maďarska, v ktorej je uvedené, že žalobcu v rámci readmisnej dohody neprevezmú. Žalobca dňa 12.10.2017 požiadal o udelenie azylu na území Slovenskej republiky. Na podklade uvedených skutočností žalovaný dňa 13.10.2017 začal správne konanie podľa § 88a ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov. Žalobca požiadal o udelenie azylu na území Slovenskej republiky až po jeho obmedzení na osobnej slobode, t.j. po preukázaní, že jeho pobyt je neoprávnený. Žalovaný konštatoval, že v prípade žalobcu je potrebné jeho zaistenie počas doby zisťovania skutočností, na ktorých je založená jeho žiadosť o azyl ako aj preukázané riziko jeho úteku. Po celý čas zaistenia žalovaný bude postupovať v súlade s ustanovením § 90 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov. Žalovaný v závere rozhodnutia konštatoval, že predmetné zaistenie je v súlade s článkom 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru o ochrane ľudských práv. II. Žaloba 4. Žalobca v správnej žalobe namietal, že žalovaný v konaní nedostatočne zistil skutkový stav veci, napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, a rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné. Žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť, a nariadiť bezodkladné prepustenie žalobcu zo zaistenia. 5. Žalobca poukázal na to, že žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia konštatuje, že v prípade žalobcu je potrebné zaistenie počas doby zisťovania skutočností, na ktorých je založená jeho žiadosť o azyl ako aj je jasne preukázané riziko jeho úteku, pričom podľa názoru žalobcu z napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, ktoré skutočnosti o žalobcovej žiadosti o azyl je potrebné zistiť, prípadne ako žalovaný dospel k záveru, že takéto skutočnosti je potrebné zistiť. Žalovaný k azylovému konaniu uviedol, že žalobca požiadal o azyl dňa 12.10.2017, na základe čoho bolo dňa 13.10.2017 začaté správne konanie podľa § 88a ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov. Poukázal aj na to, že riziko úteku je síce jednou z podmienok, ktorú je potrebné skúmať pri zaistení žalobcu podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov, avšak len riziko úteku žalobcu nie je samo o sebe dôvodom na pozbavenie osobnej slobody žalobcu, a to najmä vtedy, ak riziko úteku nie je ani dôvodne preukázané. Namietal, že dĺžka doby zaistenia je neprimerane dlhá a žalovaný neodôvodnil žiadnymi konkrétnymi dôvodmi a žiadnymi konkrétnymi skutkovými okolnosťami prejednávanej veci. Mal za to, že skutkový stav nebol dostatočne preskúmaný a rozhodnutie disponuje vadami, ktoré spôsobujú jeho nepreskúmateľnosť a nezákonnosť. III. Vyjadrenie žalovaného 6. K žalobe sa vyjadril žalovaný, ktorý poukázal na to, že dĺžka doby zaistenia bola určená na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 7.2.2018. Konanie vo veci udelenia azylu na území Slovenskej republiky vedie Migračný úrad , teda nie žalovaný. Preto sa nevie vyjadriť, ktoré konkrétne úkony bude Migračný úrad vykonávať v prípade žalobcu. IV. Posúdenie právnej argumentácie 7. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a mieste príslušný na konanie preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v správnej žalobe žalobcu ako aj konanie, ktoré vydaniu rozhodnutia predchádzalo na nariadenom súdnom pojednávaní konanom dňa 21.11.2017, oboznámil sa s obsahom pripojeného administratívneho spisu žalovaného a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je v súlade so zákonom. 8. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chránených záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach stanovených týmto zákonom. 9. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 10. Podľa § 88a ods. 1 písm. b) zákona číslo 404/2011 Z. z. policajt je oprávnený zaistiť žiadateľa o udelenie azylu, ak na dosiahnutie účelu zaistenia nie je možné využiť iné menej závažné prostriedky na účel zistenia tých skutočností, na ktorých je založená jeho žiadosť o udelenie azylu, ktoré by bez zaistenia nebolo možné získať, najmä ak existuje riziko jeho úteku. 11. Podľa § 88 ods. 4 veta prvá zákona číslo 404/2011 Z. z. štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac na 6 mesiacov. 12. Podľa § 89 ods. 1 zákona číslo 404/2011 Z. z. policajný útvar, ktorý koná vo veci administratívneho vyhostenia, môže štátnemu príslušníkovi tretej krajiny namiesto jeho zaistenia uložiť povinnosť a) hlásenia pobytu alebo b) zložiť peňažnú záruku. 13. Podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a plne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. 14. Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 15. Úlohou súdu v prebiehajúcom konaní bolo posúdenie zákonnosti rozhodnutia žalovaného v rozsahu dôvodov vyplývajúcej z podanej žaloby, a to námietky podstatného porušenia ustanovení o konaní, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. Súd pri preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného, vychádzal z jednotlivých námietok uvedených v správnej žalobe žalobcu a konštatuje, že preskúmavané rozhodnutie je vecne správne a žalobcom podané námietky voči nemu uvedené v jeho žalobe nie sú dôvodné. 16. K žalobnej námietke žalobcu, že žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav veci, následne vec nesprávne posúdil a napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné, správny súd uvádza, že žalovaný riadne zistil skutkový stav a v konaní bolo preukázané, že žalobca vstúpil na územie Slovenskej republiky neoprávnene a zdržiaval sa na území Slovenskej republiky bez víza alebo povolenia na pobyt. V zápisnici o podaní vyjadrenia č. PPZ-HCP-BA-261-025/2017-AV zo dňa13.10.2017 je uvedené, že dňa 12.10.2017 žalobca počas doby zaistenia požiadal o udelenie azylu na území Slovenskej republiky. Žalovaný dňom 13.10.2017 začal voči žalobcovi správne konanie vo veci zaistenia podľa § 88a ods. 1 písm. b) zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov a to na účel zistenia tých skutočností, na ktorých je založená žiadosť žalobcu o udelenie azylu, ktoré by bez zaistenia nebolo možné získať, najmä ak existuje riziko úteku žalobcu. Žalobca na otázku, akou finančnou čiastkou momentálne disponuje, uviedol, že má cca 600 eur. Na otázku, či má zabezpečené ubytovanie na území Slovenskej republiky uviedol, že nemá žiadne ubytovanie. 17. K žalobnej námietke, že žalovaný nedostatočne odôvodnil v rozhodnutí značné riziko úteku žalobcu súd poukazuje na to, že existencia značného rizika úteku žalobcu je preukázaná z vyjadrení žalobcu ako aj samotným konaním žalobcu, ktorý nelegálne vstúpil na územie Slovenskej republiky z dôvodu, že nemá udelený pobyt. Žalobca bol zadržaný počas jeho nelegálnej migrácie z územia Maďarska. Na podklade uvedených skutočností ako aj doterajšieho konania žalobcu, ktorý bez oprávnenia vycestoval z iných krajín, existuje značné riziko jeho úteku, nakoľko je predpoklad, že sa žalobca chce dostať na územie Nemeckej republiky, čo aj sám potvrdil. Tieto skutočnosti vedú k predpokladu, že žalobca ujde, alebo sa bude skrývať, pričom nezaistením žalobcu by hrozilo, že sa bude pokúšať o útek do iných krajín Európskej únie. Žalobca na území schengenského priestoru nemá udelený azyl podľa zákona o pobyte cudzincov. Vzhľadom na opodstatnenú obavu rizika úteku žalobcu, bolo potrebné zaistenie počas doby zisťovania skutočností, na ktorých je založená žiadosť žalobcu o azyl. 18. K žalobnej námietke, že žalovaný sa nezaoberal alternatívami zaistenia, správny súd uvádza, že zo zápisníc jednoznačne vyplýva, že žalobca má finančné prostriedky, a to cca 600 eur. Nemá žiadne ubytovanie na Slovensku. V tejto súvislosti súd konštatuje, že žalobca nespĺňa podmienky, za ktorých by mu mohla byť uložená povinnosť podľa § 89 ods. 1 písm. a) a b) zákona o pobyte cudzincov. 19. K žalobnej námietke týkajúcej sa dĺžky doby zaistenia správny súd uvádza, že žalovaný dĺžku doby zaistenia stanovil na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 07.02.2018 (§ 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov), ktorá doba je nevyhnutná, počas trvania dôvodov podľa § 88a ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov. Lehota zaistenia je zákonná a oprávnená. Žalobca sa na území Slovenskej republiky nachádza bez povolenia na pobyt. Podľa § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov môže byť štátny príslušník tretej krajiny zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac na šesť mesiacov. Podľa § 90 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov je správny orgán povinný skúmať po celý čas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel jeho zaistenia. 20. Žalovaný správne vychádzal z jemu dostupných informácii a tieto objektívne posúdil, najmä z pohľadu dôveryhodnosti osoby žalobcu a posudzoval aj relevantnosť dôvodov na strane žalobcu v súvislosti s jeho zaistením. V tejto súvislosti treba uviesť, že povinnosť zistiť skutkový stav veci podľa § 32 zákona č. 71/1967 Zb. (Správny poriadok) má žalovaný len v rozsahu dôvodov, ktoré žalobca v priebehu správneho konania uviedol. 21. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd konštatoval, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, je plne v súlade so zákonom o pobyte cudzincov, ako aj so správnym poriadkom. Žalovaný pred jeho vydaním riadne zistil skutkový stav (v súlade s § 32 ods. 1 správneho poriadku), odôvodnenie rozhodnutia je dostatočné, zrozumiteľné a obsahuje všetky zákonom požadované náležitosti (§ 47 správneho poriadku) s uvedením skutočností, ktoré boli podkladom pre vydanie rozhodnutia, z rozhodnutia je zrejmé, akými úvahami sa žalovaný viedol pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a tiež to, ako sa vyrovnal s vyjadreniami žalobcu, a preto súd podľa § 190 SSP žalobu zamietol. 22. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 168 SSP. Žalovanému, ktorý bol vo veci úspešný žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli, ani si žiadne neuplatnil, ide o orgán štátnej správy a preto mu súd náhradu trov konania nepriznal. 23. Žalobca v konaní o správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia je od poplatku oslobodený (§ 4 ods. 2 písm. m) Zákona o súdnych poplatkoch). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote siedmich dní od doručenia rozhodnutia, na Krajskom súde v Bratislave ( § 443 ods. 2 písm. b) SSP). Kasačná sťažnosť má odkladný účinok ( § 446 ods. 2 písm. d) SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva a návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP).