Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 7Sa/101/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017202012 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beata Jurgošová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1017202012.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci žalobcu: P. J., narodeného XX.X.XXXX, štátneho príslušníka O. islamskej republiky, bez dokladu totožnosti, aktuálne s miestom pobytu v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov, zastúpeného: Liga za ľudské práva, občianske združenie so sídlom Štúrova 3, Bratislava proti žalovanému: Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Bratislava Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Bratislava so sídlom Hrobákova 44, Bratislava o správnej žalobe žalobcu vo veci zaistenia zo dňa 28.11.2017 proti rozhodnutiu žalovaného PPZ-HCP-BA6-308-009/2017-AV z 21.11.2017 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave: 1/ zrušuje rozhodnutie žalovaného PPZ-HCP-BA6-308-009/2017-AV z 21.11.2017, ktorým bol žalobca P. J., narodený XX.X.XXXX, štátny príslušník O. islamskej republiky, bez dokladu totožnosti, dňom 21.11.2017 zaistený najviac do 8.3.2018; 2/ nariaďuje žalovanému, aby bol žalobca P. J., narodený XX.X.XXXX, štátny príslušník O. islamskej republiky, bez dokladu totožnosti, bezodkladne prepustený zo zaistenia, realizovaného v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov od 21.11.2017. Žalobcovi nepriznáva náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1/ Dňa 6.12.2017 bola Krajskému súdu v Bratislave ako správnemu súdu (ďalej len „súd“) prostredníctvom žalovaného doručená žaloba datovaná 28.11.2017, ktorou sa žalobca postupom podľa § 230 zák. č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného PPZ-HCP-BA6-308-009/2017-AV z 21.11.2017 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) a svojho bezodkladného prepustenia zo zaistenia. Žalobnými bodmi namietal, že: 1) Napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia vo vzťahu k aplikácii menej prísnych donucovacích opatrení. 2) V konaní bol nedostatočne zistený stav veci vo vzťahu k riziku úteku. 3) Napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci vo vzťahu k stanoveniu dĺžky doby zaistenia. S poukazom na tieto žalobné body tiež namietal nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov, resp. pre nezrozumiteľnosť. Náhradu trov žalobca nepožadoval. Po uplynutí lehoty na podanie žaloby podaním z 8.12.2017 žalobca namietal porušenie svojho práva na účinný prístup k právnej pomoci v konaní o zaistení poukazujúc na to, že i napriek tomu, že v konaní o zaistení označil svoju zástupkyňu v konaní, žalovaný túto zástupkyňu nevyrozumel o realizácii zaistenia. 2/ Žalovaný vo svojom vyjadrení zo 6.12.2017 navrhol súdu žalobu zamietnuť, pričom zotrval na správnosti a dôvodnosti napadnutého rozhodnutia. 3/ Podľa platného rozvrhu práce bola predmetná žaloba zapísaná do súdneho oddelenia 7Sa, ktorého zákonnou sudkyňou je JUDr. Beata Jurgošová. Nakoľko v období od 7. do 29.12.2017 táto zákonná sudkyňa čerpá dovolenku, vo veci konal a rozhodol podľa platného rozvrhu práce zastupujúcu sudca JUDr. Ľubomír Šramko. 4/ Predvolanie na pojednávanie určené na 15.12.2017 bolo doručované poštou, avšak z dôvodu časovej tiesne aj mailom z 8.12.2017. Nakoľko žalovaný sa na pojednávanie nedostavil, súd za použitia § 114 SSP vec prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti. 5/ Pred rozhodnutím o podanej žalobe sa súd podrobne oboznámil s obsahom administratívneho spisu žalovaného. Z jeho obsahu o. i. zistil, že žalobca bol 21.11.2017 prepustený z jeho predchádzajúceho zaistenia, realizovaného z dôvodu § 88 ods. 1 písm. c) zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o pobyte cudzincov“). Žalobca bol v zmysle § 4 ods. 6 zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o azyle“) považovaný za žiadateľa o azyl, nakoľko v priebehu zaistenia požiadal o azyl. Žalovaný konštatoval, že k 21.11.2017 neexistuje vykonateľné rozhodnutie o zamietnutí jeho žiadosti o azyl. Následne bol žalobca predvedený pred žalovaného, bola vykonaná lustrácia jeho osoby v informačných systémoch. Po vykonaní zákonných poučení bola so žalobcom za prítomnosti tlmočníka spísaná zápisnica o podaní vyjadrenia v priebehu ktorej bolo žalobcovi oznámené začatie konania vo veci jeho zaistenia podľa § 88a ods. 1 písm., e) zákona o pobyte cudzincov. V nej žalobca o. i. uviedol, že v konaní má splnomocnenú osobu - p. M. R. z Ligy za ľudské práva, ktorú splnomocnil na podanie opravného prostriedku voči meritórnemu rozhodnutiu vo veci jeho zaistenia, na doručenie takéhoto rozhodnutia. Uviedol, že v Pakistane mu hrozí smrť, že v Bulharsku mu ukradli doklady a peniaze. Pretože v Bulharsku a v Srbsku mu nebolo dobre, rozhodol sa prísť na Slovensko (pretože mu prevádzač povedal, že tu môže dostať azyl), kde však nikoho nepozná. V blízkosti hraníc sa zdržiaval preto, lebo sa nachádzal v skupine ľudí, ktorí chceli ísť do Rakúska. Nemá žiadne peniaze. Tiež uviedol, že do Rakúska ísť nechcel lebo vedel, že ak by ho tam „chytili“, bol by vrátený do Bulharska, kde mu zobrali odtlačky prstov. Následne žalovaný vydal napadnuté rozhodnutie, ktoré bolo doručované aj zvolenej zástupkyni. (Podľa vyjadrenia zástupkyni žalobcu predneseného na pojednávaní pred súdom, napadnuté rozhodnutie jej bolo doručené 29.11.2017.) 6/ Napadnutým rozhodnutím žalovaný dňom 21.11.2017 zaistil žalobcu v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov, najviac do 8.3.2018 z dôvodu § 88a ods. 1 písm. e) zákona o pobyte cudzincov. Skonštatoval v ňom, že žaloba je žiadateľom o azyl v Bulharsku, na základe čoho začalo Dublinské stredisko Migračného úradu MVSR konanie (ďalej len „dublinské stredisko“) pod ČAS: MU- DS-301/2017-Ž, pričom počas zaistenia požiadal žalobca 7.9.2017 o azyl na Slovensku. Dublinské stredisko 27.10.2017 vydalo rozhodnutie, ktorým žiadosť o azyl zamietlo ako neprípustnú a určilo, že na konanie je príslušná Bulharská republika. K riziku úteku žalovaný skonštatoval, že má za preukázané jeho existenciu podľa § 88 ods. 2 zákona o pobyte cudzincov. V tejto súvislosti poukázal žalovaný na to, že keďže žalobca vedel (ako to uviedol), že ak by bol v Rakúsku kontrolovaný, bol by vrátený do Bulharska, teda si bol vedomý že rovnaké pravidlo platí aj na Slovensku, tak sa bude brániť procesu vrátenia do Bulharska a bude chcieť opustiť slovenské územie. K otázke využitia menej závažných donucovacích prostriedkov podľa § 89 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov uviedol, že žalobca nedisponuje žiadnymi finančnými prostriedkami ani zabezpečením ubytovania a teda že vznikla vysoká miera ohrozenia účelu zaistenia, ktorým je jeho návrat do Bulharska v zmysle Dublinského nariadenia. K určeniu doby zaistenia uviedol, že počas doby zaistenia rozhodne príslušný správny orgán o jeho žiadosti o udelenie azylu, ktorú podal na Slovensku. 7/ Zo spisu tunajšieho súdu sp. zn.: 8SaZ/6/2017 súd zistil, že dublinské stredisko rozhodnutím ČAS: MU-DS-29-23/1017-Ž z 27.10.2017 rozhodlo, že žalobcova žiadosť o udelenie azylu sa zamieta ako neprípustná a že na jej posúdenie je príslušná Bulharská republika. Z obsahu tohto rozhodnutia je o. i. zrejmé, že 5.9.2017 Bulharská republika akceptovala žiadosť dublinského strediska o prijatie späť žalobcu. Žalobca 20.11.2017 doručil tunajšiemu súdu žalobu voči tomuto rozhodnutiu, pričom súčasne požiadal o priznanie odkladného účinku. V čase vydania rozsudku v prejednávanej veci nebolo o žiadosti o priznanie odkladného účinku rozhodnuté. Podľa § 88a ods. 1 písm. e) zákona o pobyte cudzincov: Policajt je oprávnený zaistiť žiadateľa o udelenie azylu, ak na dosiahnutie účelu zaistenia nie je možné využiť iné menej závažné prostriedky z dôvodu podľa § 88 ods. 1 písm. c). Podľa § 88 ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov: Policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny na účel zabezpečenia prípravy alebo výkonu jeho prevozu podľa osobitného predpisu, ak existuje značné riziko jeho úteku. Podľa § 88 ods. 2 zákona o pobyte cudzincov: Rizikom úteku štátneho príslušníka tretej krajiny sa rozumie stav, keď na základe dôvodnej obavy alebo priamej hrozby možno predpokladať, že štátny príslušník tretej krajiny ujde alebo sa bude skrývať, najmä ak nemožno jeho totožnosť ihneď zistiť, nemá udelený pobyt podľa tohto zákona alebo ak mu hrozí uloženie zákazu vstupu na viac ako tri roky. Podľa § 89 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov: Policajný útvar, ktorý koná vo veci zaistenia, môže štátnemu príslušníkovi tretej krajiny namiesto jeho zaistenia uložiť povinnosť a) hlásenia pobytu alebo b) zložiť peňažnú záruku. Podľa ods. 3, veta prvá citovaného zákonného ustanovenia: Policajný útvar môže uložiť povinnosť podľa odseku 1 len vtedy, ak štátny príslušník tretej krajiny preukáže zabezpečenie ubytovania počas trvania tejto povinnosti a finančné zabezpečenie pobytu vo výške podľa § 6; to neplatí, ak ide o žiadateľa o azyl. Podľa Článku 28 ods. 3 tretí pododsek nariadenia (EÚ) č. 604/2013 (ďalej len „Dublinské nariadenie“): Ak je osoba zaistená podľa tohto článku, jej odovzdanie zo žiadajúceho členského štátu do zodpovedného členského štátu sa vykoná ihneď, ako je to možné, najneskôr však do šiestich týždňov od implicitného alebo výslovného akceptovania dožiadania o prevzatie alebo prijatie späť dotknutej osoby iným členským štátom alebo odvtedy, keď zanikol odkladný účinok odvolania alebo preskúmania podľa článku 27 ods. 3. Podľa štvrtého pododseku tohto článku: Ak žiadajúci členský štát nedodrží lehoty na podanie dožiadania o prevzatie alebo prijatie späť, alebo ak sa odovzdanie nevykoná v šesťtýždňovej lehote uvedenej v treťom pododseku, osoba nesmie byť dlhšie zaistená. Články 21, 23, 24 a 29 sa naďalej zodpovedajúcim spôsobom uplatňujú. Podľa § 221 ods. 1 SSP: Žalobca sa môže správnou žalobou domáhať zrušenia rozhodnutia o zaistení, o predĺžení zaistenia, o predĺžení lehoty zaistenia vydaného podľa osobitného predpisu alebo určenia takého rozhodnutia za nezákonné, ak bol žalobca zo zaistenia prepustený. Podľa § 230 ods. 1 písm. a) SSP: Ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť správnej žaloby podľa § 221 ods. 1, rozsudkom podľa povahy veci zruší napadnuté rozhodnutie o zaistení, rozhodnutie o predĺžení zaistenia alebo rozhodnutie o predĺžení lehoty zaistenia a nariadi žalovanému bezodkladné prepustenie žalobcu zo zaistenia. K žalobnému bodu ad. 1) - nesprávne právne posúdenie menej prísnych donucovacích opatrení: 8/ Podľa názoru súdu tento je dôvodný. Je nepochybnou skutočnosť, že žalobca bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia o jeho zaistení v postavení žiadateľa o azyl, ako to vyplýva zo samotného obsahu napadnutého rozhodnutia, ako aj z obsahu spisu žalovaného. Žalovaný neaplikáciu § 89 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov odôvodnil tým, že žalobca nespĺňa podmienky tohto ustanovenia z dôvodu, že nedisponuje žiadnymi finančnými prostriedkami ani ubytovaním. Takúto správnu úvahu žalovaného súd vyhodnotil ako nesprávnu, pretože preukázanie zabezpečenia ubytovania ako aj finančného zabezpečenia nebolo v tomto prípade potrebné, ako to priamo vyplýva z textu § 89 ods. 3 veta prvá zákona o pobyte cudzincov („...; to neplatí, ak ide o žiadateľa o azyl.“) Ako to bolo uvedené, žalobca bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia objektívne žiadateľom o azyl, ako to je zrejmé tak z obsahu spisu žalovaného, ako aj zo samotného napadnutého rozhodnutia (a aj z obsahu príslušnou žalobou napadnutého rozhodnutia dublinského strediska ČAS: MU-DS-29-23/1017-Ž z 27.10.2017). Ako žiadateľ o azyl teda (zo zákona) nemusel spĺňať podmienku zabezpečenia ubytovania a dispozície finančnými prostriedkami pre prípadnú aplikáciu § 89 ods. 1 zákona o azyle. K žalobnému bodu ad 2) - nesprávne posúdenie rizika úteku: 9/ Podľa názoru súdu tento je dôvodný. Žalovaný videl dôvodnú obavu rizika úteku žalobcu v tom, že tento nemá na Slovensku udelený pobyt, platný cestovný doklad, že nemá zabezpečené ubytovanie ani žiadne finančné prostriedky a že musel vedieť, že tak ako v Rakúsku aj na Slovensku by bol po kontrolovaní jeho osoby vrátený do Bulharska v dôsledku čoho bude chcieť opustiť slovenské územie. Avšak, ako to vyplýva z obsahu výpovede žalobcu pred žalovaným, žalobca prišiel na Slovensko na radu prevádzača (ktorý mu mal povedať, že na Slovensku môže azyl dostať), tiež preto, lebo mu v Srbsku a aj v Bulharsku „nebolo dobre“, pričom v blízkosti hraníc s Rakúskom sa nachádzal preto, lebo bol v skupine cudzincov, ktorí sa chceli dostať do Rakúska. Z týchto odpovedí žalobcu na jemu položené otázky nevyplýva, že by chcel Slovensko opustiť. Osobitne, ak žalovaný žalobcovi ani nepoložil otázku (otázky), napr. ako by sa správal potom, ako by bol (prípadne) prepustený z predvedenia, resp. ako sa bude správať potom, ako bolo vydané rozhodnutie dublinského strediska z 27.10.2017 o zamietnutí jeho žiadosti o azyl ako neprípustnej a pod. Teda žalovaný na zistenie okolností ev. dôvodnej obavy z rizika úteku žalobcu nevykonal žiadne dokazovanie a jeho správna úvaha v tomto smere je založená iba na jeho domnienkach. K žalobnému bodu ad 3) - stanovenie dĺžky doby zaistenia: 10/ Podľa názoru súdu aj tento je dôvodný. Žalovaný dobu zaistenia (od 21.11.2017 do 8.3.2018) odôvodnil tým, že počas jej plynutia príslušný správny orgán (zjavne MÚ MVSR) rozhodne vo veci žiadosti o udelenie azylu, ktorú žalobca podal na území Slovenskej republiky. Takéto odôvodnenia je však zjavne zmätočným, nakoľko dublinské stredisko o žalobcom podanej žiadosti rozhodlo už dňa 27.10.2017 rozhodnutím ČAS: MU-DS-29-23/1017-Ž, teda pred vydaním napadnutého rozhodnutia. 11/ Zo samotného napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že žalobca bol už 21.7.2017 zaistený z dôvodu § 88 ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov (na účel zabezpečenia prípravy alebo výkonu jeho prevozu podľa osobitného predpisu - Dublinského nariadenia). Ako to je zrejmé z obsahu rozhodnutia dublinského strediska z 27.10.2017 Bulharská republika 5.9.2017 akceptovala prijať späť žalobcu. 12/ Ako to vyplýva zo zisteného stavu veci, ako aj z citovaných ustanovení Článku 29 Dublinského nariadenia, zaistenie žalobcu z titulu dublinského transferu mohlo trvať najdlhšie 6 týždňov od 5.9.2017 (deň akceptácie Bulharskou republikou), t.j. do 17.10.2017. Na tejto skutočnosti nič nemení fakt, že dublinské stredisko vydalo rozhodnutie o zamietnutí žalobcovej žiadosti o azyl ako neprípustnej až 27.10.2017. V tejto súvislosti súd vyslovuje presvedčenie, že ak by žalovaný v priebehu zaistenia bol v kontakte s dublinským strediskom, tak potom by bol oboznámený s vyššie uvedenými skutočnosťami a zjavne by nedošlo k vydaniu napadnutého rozhodnutia. 13/ I keď námietka žalobcu, týkajúca sa prezentovaného porušenia jeho práva na účinný prístup k právnej pomoci v konaní o zaistení bola uplatnená po uplynutí lehoty na podanie žaloby voči napadnutému rozhodnutiu žalovaného, súd ju vyhodnotil ako nedôvodnú. Niet pochýb o tom, že žalobca v priebehu podania vysvetlenia 21.11.2017 na položenú otázku odpovedal, že má splnomocnenú osobu (p. M. z Ligy za ľudské práva), avšak uviedol, že ju splnomocňuje na doručenie rozhodnutia vo veci jeho zaistenia, na podanie opravného prostriedku voči nemu (a na následné zastupovanie jeho osoby v konaní pred súdom). Dokladom toho, že žalovaný akceptoval tento prejav žalobcu je skutočnosť, že i napriek nepredloženiu plnomocenstva napadnuté rozhodnutie doručil aj označenej zástupkyni. Súd však do budúcnosti, pre prípad obdobného spôsobu zvolenia si zástupcu cudzincom v konaní o jeho zaistení žalovanému odporúča, aby otázke prítomnosti zvoleného či označeného zástupcu na jednotlivých úkonoch konania, resp. otázke splnomocnenia ako takého venoval náležitú pozornosť. A to za rešpektovania platnej právnej úpravy v tomto smere. Jednoznačne tým predíde prípadným následným nejasnostiam, ktoré môžu byť spôsobené rôznymi faktormi. 14/ Pretože súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia dospel k presvedčeniu, že žaloba bola podaná dôvodne (viď vyššie uvedené odôvodnenie tohto rozsudku), napadnuté rozhodnutie zrušil. Pretože sa žalobca v čase vyhlásenia tohto rozsudku stále nachádzal v zaistení, súčasne nariadil žalovanému, aby bol žalobca bezodkladne zo zaistenia prepustený. 15/ O trovách žalobcu súd rozhodol tak, že mu ich náhradu nepriznal a to z dôvodu, že žalobca výslovne uviedol, že si ich náhradu neuplatňuje. 16/ Žalobca je zo zákona oslobodený od súdnych poplatkoch (§ 4 ods. 2 písm. m), ods. 3 zák. č. 71/1992 Zb.). Poučenie: Rozsudok krajského súdu o správnej žalobe vo veciach zaistenia nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty siedmich dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku (§ 145 ods. 3 SSP). Kasačná sťažnosť má odkladný účinok, ak bola podaná proti rozhodnutiu krajského súdu vo veci samej vydanému v konaní o správnej žalobe vo veciach zaistenia a administratívneho vyhostenie (§ 446 ods. 2 písm. d) SSP). Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak: a) sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440; b) sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred krajským súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol; c) smeruje len proti dôvodom rozhodnutia krajského súdu (§ 439 ods. 3SSP). Podľa § 440 SSP: (1) Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (2) Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde (§ 444 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (sťažnostné body) d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).