Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 7Co/23/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1103899371 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1103899371.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členov senátu JUDr. Mariany Harvancovej a Mgr. Adely Unčovskej, v právnej veci žalobcu: K. Ž., nar. XX.X.XXXX, bytom E. XX, E., zastúpeného: JUDr. Anton Hencovský, advokát, Františkánska 3, 040 01 Košice, proti žalovanej: Slovenská kancelária poisťovateľov, Trnavská cesta 82, 826 58 Bratislava, IČO: 36 062 235, zastúpenej: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., Dostojevského rad 4, 815 74 Bratislava, IČO: 00 151 700, o mimoriadne zvýšenie bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 28.2.2014, č.k. 18Ct/2/2003-199, jednomyseľne, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutom zamietajúcom výroku m e n í tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 16.132,22 eur, do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia Vo zvyšku sa žaloba z a m i e t a. Žiadna zo strán n e m á p r á v o na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej zaplatiť žalobcovi 1.551,02 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, v časti 28.323,49 eur žalobu zamietol, s tým, že o náhrade trov konania a trov štátu bude rozhodnuté do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. 2. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil § 28 ods. 1,2,3 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla ( ďalej len „ zákon o PZP“ ), § 7 ods. 1,2,3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. ministerstiev zdravotníctva a spravodlivosti, Štátneho úradu sociálneho zabezpečenia a Ústrednej rady odborov o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia (ďalej len vyhláška), § 8 ods. 1,2 vyhlášky č. 423/1991 Zb. Ministerstva financií Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovuje rozsah a podmienky zákonného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len „ vyhláška MF SR „), § 100 ods. 1, § 101, § 104, § 444 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „ Občiansky zákonník“ ). 3. Vecne rozhodnutie zdôvodnil tým, že na základe vykonaného dokazovania - znaleckého posudku vypracovaného znalcom M.. Z.. F. N., L.., považoval za dôvodné priznať žalobcovi doplatok základného bodového ohodnotenia bolestného vo výške 612,43 eur znížený o plnenie zo strany žalovanej v sume 356 eur, a to sumu 256,43 eur. Uplatňovaný nárok na mimoriadne zvýšenie bolestného súd prvej inštancie s ohľadom na nepreukázanie zhoršenia zdravotného stavu žalobcu po 25.10.2011 (kedy bol vypracovaný Znalecký posudok č. 3/2011) ako aj skutočnosť, že odškodnenie za bolesť patrí za vytrpenú bolesť, nie za bolesť budúcu (následnú), ktorá sa odškodňuje v rámci nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia, žalobcovi nepriznal. V odôvodnení uviedol, že znalec bolestné ani v jednom prípade neohodnotil zvýšením o 100%, kedy by mohlo pripadať do úvahy aj mimoriadne zvýšenie bolestného, pričom u položky 107b ohodnotil bolestné zvýšením len o 50% a ostatných dokonca len 3/4 zo základného ohodnotenia. V časti mimoriadneho zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní vzal do úvahy obmedzenie uspokojovania životných potrieb žalobcu, nemožnosť plne sa realizovať v pracovnom živote, rodinnom živote, spoločenskom živote a v športovom vyžití a mal za to, že u žalobcu ide v zmysle § 7 ods. 3 vyhlášky o mimoriadny prípad hodný osobitného zreteľa. Vzhľadom k uvedenému dospel k záveru, že v prípade žalobcu je dôvodným priznanie zvýšenia sťaženie spoločenského uplatnenia o 30 násobok a vo zvyšku žalobu zamietol. Ako nedôvodnú posúdil námietku premlčania vznesenú v konaní žalovaným a poukázal na ust. § 28 ods. 2,3 zákona o PZP, na základe ktorého právne vzťahy vzniknuté zo zákonného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla do 31. decembra 2001 sa spravujú podľa doterajších právnych predpisov, pričom práva a povinnosti uplatňuje a vykonáva v mene a na účet kancelárie Slovenská poisťovňa, a.s. ako právny predchodca Allianz - Slovenská poisťovňa a.s., a teda aj voči nej sa uplatňujú priamo. 4. O náhrade trov konania a náhrade trov štátu súd prvej inštancie rozhodol podľa ust. § 151 ods. 3 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“), s tým, že o nich bude rozhodnuté do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. 5. Proti rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca v časti výroku, ktorým súd prvej inštancie žalobu v prevyšujúcej časti zamietol, a to z dôvodov, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d) O.s.p.) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci [§ 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.]. 6. Žalobca v odvolaní uviedol, že súd prvej inštancie nezvýšením základného bodového ohodnotenia bolestného postupoval neprimerane a nezodpovedajúc naplneniu požiadavky poskytnutia spravodlivej súdnej ochrany práv žalobcu, a to s ohľadom na jednorazovosť odškodnenia, satisfakčný charakter odškodnenia, formu doživotného zmiernenia zdravotných následkov a súčasnú súdnu prax. Uviedol, že ohľadom vytrpených bolestí bolo vykonaným dokazovaním preukázané, že počas liečby bol žalobca nútený pravidelne užívať lieky tlmiace výrazné, neutíchajúce bolesti (str. 11 Znaleckého posudku M.. Z.. F. N., L.. zo dňa 25.10.2011 (ďalej len „ZP")] a bezprostredne po úraze trpel žalobca v zmysle stupnice Svetovej zdravotníckej organizácie veľmi silnou, neznesiteľnou až zničujúcou bolesťou (str. 11 ZP). Doteraz žalobca pociťuje bolesti v driekovokrížovej oblasti, ktorá znemožňujú jeho riadnu sebarealizáciu (str. 12 ZP, odpoveď na otázku č. 4), pričom počas hospitalizácie bol navyše „pripútaný" na nemocničné lôžko (takmer 6 týždňov) a pri vykonávaní základných hygienických úkonov musel využívať pomoc nemocničného personálu. Po prepustení do domáceho liečenia podstúpil žalobca viaceré rehabilitačné a kúpeľne liečby, pričom v dôsledku poruchy dynamiky v driekovej časti chrbtice a tiež v hrudnej časti bol naďalej odkázaný na podporu zo strany rodinných príslušníkov. Vychádzajúc z výpovede žalobcu a výpovedí navrhnutých svedkov, prežívaná bolesť kumuláciou so zlým psychickým stavom z dôvodu hospitalizácie v nemocničnom zariadení, odkázanosti na pomoc iných, nedobrovoľného obmedzenia pohybu, sťaženia zdravotnej pohody a obáv o budúcnosť, spôsobovala žalobcovi miestami až mučivé útrapy. Vzhľadom k uvedenému mal žalobca za to, že jeho nárok na odškodnenie vytrpených bolestí v rozsahu ním požadovanom je plne primeraný, pričom poukázal na rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 18.6.2013, sp. zn. 16Co/144/2012. 7. Žalobca namietal aj spôsob, akým sa súd prvej inštancie vysporiadal s otázkou posúdenia závažnosti negatívnych zmien v kvalite jeho života v dôsledku dopravnej nehody zo dňa 8.12.2000. Mal za to, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil najmä vplyv funkčných a psychických trvalých následkov poškodenia zdravia na jeho každodenný život, v dôsledku čoho nedostatočným spôsobom ustálil výšku primeraného zvýšenia odškodnenia sťaženia spoločenského uplatnenia. Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 29.10.2009, sp. zn. 2Cdo/170/2008, podľa ktorého okolnosti hodné osobitného zreteľa by mali byť posudzované s ohľadom na individuálneho poškodeného, bez ohľadu na to, či jeho spôsob života pred poškodením vykazoval znaky vysokého spoločenského angažovania v oblastiach umenia, vedy, športu či politiky, alebo viedol tzv. bežný život. Zdôraznil, že do dopravnej nehody v roku 2000 nemal vážnejšie zdravotné problémy, plnohodnotne a aktívne prežíval svoj život spôsobom zodpovedajúcim jeho veku. Aktívne sa venoval športovým aktivitám, a to najmä bicyklovaniu, plávaniu, tenisu a lyžovaniu. Rád sa zúčastňoval rôznych spoločenských a kultúrnych podujatí, ktoré pred dopravnou nehodou tvorili prirodzenú a pravidelnú súčasť jeho života. Do úrazu netrpel žiadnymi psychickými problémami. Kvalita jeho života sa po dopravnej nehode výrazne znížila, čo má priamy dopad na jeho pracovný, rodinný, športový i spoločenský život. Možno tak konštatovať, že sťaženie spoločenského uplatnenia žalobcu v dôsledku dopravnej nehody zo dňa 8.12.2000 je charakteristické radikálnou zmenou jeho života, očakávaním možných zdravotných komplikácií, všeobecným narušením jeho fyzickej a duševnej integrity a z toho vyplývajúcej nemožnosti plnohodnotnej realizácie osobnosti žalobcu vo všetkých sférach uplatnenia sa, tak ako tomu bolo v čase pred úrazom. Preto považoval odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia priznané súdom prvej inštancie za výrazne neprimerané vo vzťahu k negatívnym zmenám v kvalite prežívania jeho života po úraze. Na podporu argumentácie poukázal na rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 29.4.2004, č.k. 13Co/63/04-108. Vzhľadom k uvedenému žiadal, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti zmenil a žalobe v celom rozsahu vyhovel. 8. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu v stanovenej lehote nevyjadrila. 9. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 a 378 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem. Po oboznámení sa s obsahom spisu odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 185 C.s.p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti uplatneného nároku, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 ods. 1 C.s.p.), vec aj správne právne posúdil, avšak pri výpočte výšky priznaného nároku titulom mimoriadneho zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia pochybil. 10. Odvolací súd ako prvoradé konštatuje, že v prejednávanej veci súd prvej inštancie postupoval v konaní a pri rozhodovaní s použitím ustanovení Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.6.2016. O odvolaní žalobcu rozhodoval odvolací súd po nadobudnutí účinnosti zák.č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.). 11. Podľa § 470 ods. 2 C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 12. Podľa § 444 Občianskeho zákonníka, pri škode na zdraví sa jednorazove odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia. 13. Podľa § 2 ods. 1 vyhlášky, odškodňovanie za bolesť sa poskytuje za bolesti spôsobené poškodením na zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov, a to podľa zásad a sadzieb ustanovených v prílohe tejto vyhlášky. Odškodnenie za bolesť musí byť primerané povahe poškodenia na zdraví a priebehu liečenia. 14. Podľa § 3 ods. 2 vyhlášky, ak sa vykoná po skončenom liečení operácia, ktorá má príčinu v poškodení na zdraví, patrí ďalšie odškodnenie za bolesť ako za poškodenie, s ktorým možno túto operáciu najskôr porovnávať. 15. Podľa § 4 ods. 1 vyhlášky, sťaženie spoločenského uplatnenia sa odškodňuje, ak poškodenie na zdraví má preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh (ďalej len "následky"). Odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia musí byť primerané povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a spoločnosti. 16. Podľa § 4 ods. 2 vyhlášky, ak spoločenské uplatnenie občana bolo už obmedzené predchádzajúcimi zmenami zdravotného stavu, hodnotia sa iba následky, ktoré vzniknú v dôsledku posudzovaného poškodenia na zdraví, prípadne viedli k podstatnému zhoršeniu predchádzajúcich zmien zdravotného stavu. Ak bol poškodený pre skoršie sťaženie spoločenského uplatnenia už poškodený a ak sa odškodňuje nastavšie zhoršenie pôvodného poškodenia na zdraví, ktoré sa nepredpokladalo pri pôvodnom hodnotení, odpočíta sa mu zo sumy, ktorá by zodpovedala jeho terajšiemu stavu (§ 6 ods. 2), suma pôvodne z tohto dôvodu priznaná. 17. Podľa § 6 ods. 1 vyhlášky, pri odškodňovaní sťaženia spoločenského uplatnenia sa vychádza zo základného počtu bodov, ktorým bolo toto sťaženie ohodnotené v lekárskom posudku. 18. Podľa § 7 ods. 3 vyhlášky, v prípadoch hodných osobitného zreteľa môže súd odškodnenie za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia primerane zvýšiť, a to i nad sumu ustanovenú v odsekoch 1 a 2. 19. Z obsahu spisu mal odvolací súd za preukázané, že dňa 8.12.2000 o 18.50 hod. neznámy páchateľ viedol osobné motorové vozidlo nezistenej značky a evidenčného čísla po ceste I/66, pričom v km 138.100 s vozidlom prešiel do protismerného jazdného pruhu, kde ohrozil protiidúceho vodiča osobného motorového vozidla zn. Š. U. G..Č.. E.-XXXAK, P.. Z. Z., ktorý v snahe vyhnúť sa zrážke strhol vedenie vozidla a havaroval. V dôsledku dopravnej nehody došlo k zraneniu žalobcu - spolujazdca. Okresné riaditeľstvo PZ, Okresný dopravný inšpektorát Brezno, uznesením zo dňa 21.5.2001 Č.p.: Č.- XX/XXXX trestné stíhanie vo veci trestného činu ublíženia na zdraví prerušil, nakoľko sa nepodarilo zistiť skutočnosti, ktoré by oprávňovali začať trestné stíhanie voči určitej osobe. Pri dopravnej nehode žalobca utrpel náraz hlavy do stropu auta, početné odierky na čele a kompresívnu zlomeninu tela druhého driekového stavca so znížením 1/3 výšky, mierny posun laterálne a ventrálne bez zasiahnutia do spinálneho kanála. Posudkom o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 17.1.2002, vypracovaným vo Fakultnej nemocnici L. Pasteura v Košiciach boli vytrpené bolesti žalobcu ohodnotené spolu na 178,75 bodov (zlomenina druhého driekového stavca trieštivá 175 b, pohmoždenie čelnej oblasti s odreninami 3,75 b). Sťaženie spoločenského uplatnenia bolo v posudku vyhodnotené na 250b (obmedzenie pohyblivosti driekovej chrbtice stredne ťažkého stupňa). V konaní bol vypracovaný znalcom M.. Z.. F. N., L.. dňa 25.10.2011 Znalecký posudok č. 3/2011, v ktorom znalec ohodnotil bolestné celkom v počte 307,5 bodu ( pol. č. 107b zlomeniny stavca roztrieštené so znížením prednej časti tela stavca o viac ako 1/3 - 175 bodov + zvýšenie o 50%, pol. č. 75 perforujúca bodná alebo rezná rana hrudníka vrátane chirurgického ošetrenia 3 zo 45 bodov - 33,75 bodu, pol. č. 5 odierky väčšieho rozsahu s väčším pomliaždením a následnými krvnými výronmi 3 z 15 bodov - 11,25 bodu). Medzi stranami nebolo sporným, že žalovaná žalobcovi poskytla plnenie titulom bolestného v sume 10.725 Sk a titulom sťaženia spoločenského uplatnenia v sume 15.000 Sk. 20. Odvolací súd konštatuje, že odvolaním nebolo napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti, ktorou súd prvej inštancie priznal žalobcovi nárok na doplatenie základného bodového ohodnotenia titulom bolestného v sume 612,43 eur zníženej o plnenie zo strany žalovanej v sume 356 eur, t.j. sumy 256,43 eur a v časti priznania mimoriadneho zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia v sume 1.294,59 eur (výrok I). Vzhľadom k uvedenému tak predmetom odvolacieho konania bolo preskúmavanie výroku súdu prvej inštancie, ktorým súd žalobu v časti 28.323,49 eur zamietol. 21. Odvolací súd dáva do pozornosti, že pri rozhodovaní o nároku na mimoriadne zvýšenie bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia, sa jedná o dve relatívne samostatné zložky náhrady škody na zdraví, preto zvýšenie odškodnenia u oboch nárokov treba posudzovať osobitne, lebo existencia dôvodov pre zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia neznamená zároveň aj existenciu dôvodov pre zvýšenie odškodnenia za bolesť a naopak (viď rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 26. februára 2002 sp. zn. 5 Cdo 117/2000 publikovaný v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 48/2004). 22. V napadnutom rozhodnutí súd prvej inštancie dospel k záveru, že nárok žalobcu na priznanie mimoriadneho zvýšenia bolestného vo výške zodpovedajúcej 50 násobku základného bodového ohodnotenia, nie je dôvodným. Svoj právny záver zdôvodnil tým, že žalobca dôkazne nepreukázal, ale ani netvrdil, že po 25.10.2011 t.z. po vypracovaní Znaleckého posudku č. 3/2011 u neho došlo k zhoršeniu zdravotného stavu Poukázal aj na závery znalca v Znaleckom posudku č. 3/2011, v ktorom znalec ani v jednom prípade bodové hodnotenie nezvýšil o 100%, pričom u položky 107b ohodnotil bolestné zvýšením len o 50% a ostatných dokonca len 3 zo základného ohodnotenia. V časti mimoriadneho zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia súd prvej inštancie priznal žalobcovi zvýšenie sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 30 násobku základného bodového ohodnotenia s prihliadnutím na obmedzenie uspokojovania životných potrieb žalobcu, nemožnosť plne sa realizovať v pracovnom živote, rodinnom živote, spoločenskom živote a v športovom vyžití. Vo zvyšku žalobu zamietol poukazujúc na to, že žalobcom požadované mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia v rozsahu 50 násobku základného bodového ohodnotenia nie je v danom prípade dôvodným. Vychádzajúc zo základného bodového ohodnotia v Znaleckom posudku č. 3/2011, priznal žalobcovi sumu 1 792,5 eur zníženú o žalovanou vyplatenú sumu 497, 908 eur (15.000 Sk) a priznal mu nárok vo výške 1.294,59 eur. 23. Žalobca namietal nesprávnosti úvah súdu prvej inštancie v časti, ktorou dospel k záveru, že u žalobcu nie sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa na postup v súlade s ust. § 7 ods. 3 vyhlášky na primerané zvýšenie odškodnenia za bolesť nad sumu ustanovenú v odsekoch 1 a 2 cit. ustanovenia vyhlášky. Poukazoval najmä na to, že bolo vykonaným dokazovaním preukázané, že počas liečby bol nútený pravidelne užívať lieky tlmiace výrazné, neutíchajúce bolesti, bezprostredne po úraze trpel v zmysle stupnice Svetovej zdravotníckej organizácie veľmi silnou, neznesiteľnou až zničujúcou bolesťou a doteraz pociťuje bolesti v driekovokrížovej oblasti, počas hospitalizácie bol pripútaný na nemocničné lôžko (takmer 6 týždňov) a pri vykonávaní základných hygienických úkonov musel využívať pomoc nemocničného personálu. 24. Odvolací súd uvádza, že mimoriadne zvýšenie odškodnenia za bolesť súdom je namieste vtedy, ak ani lekárom navrhnuté zvýšenie odškodnenia za bolesť na dvojnásobok základnej sadzby, nepostačuje na primerané zmiernenie následkov, pričom súdom priznané odškodnenie za bolesť potom musí byť primerané povahe poškodenia zdravia a priebehu liečenia. V danom prípade na bolestivosť liečby žalobcu prihliadol znalec v Znaleckom posudku č. 3/2011 vypracovanom v súdnom konaní, keď postupom podľa bodu 6 Prílohy vyhl. ÚRAZY, CHOROBY Z POVOLANIA A INÉ POŠKODENIA NA ZDRAVÍ, A. Zásady pre hodnotenie, zvýšil bodové ohodnotenie bolestného až o polovicu, a súd prvej inštancie v tomto rozsahu navýšené základné bodové ohodnotenie bolestného žalobcovi aj priznal, pričom v tejto časti ani nebolo rozhodnutie súdu prvej inštancie napadnuté. Znalcom ustanoveným v konaní tak boli pri stanovovaní základného bodového ohodnotenia bolestného žalobcu zohľadnené vykonané operácie, ďalšie operácie preukázané neboli, nebola preukázaná komplikácia pri liečbe ani potreba opakovaného operačného zákroku. Rovnako z vyjadrenia znalca v Znaleckom posudku zo dňa 25.10.2011 č. 3/2011 v odpovedi na otázku č. 3 (str. 11 znaleckého posudku) vyplýva, že žalobca trpel 4-5 stupňom bolesti len v čase bezprostredne po úraze, pričom bezprostredne po operácii bol stupeň bolesti 3. a počas rehabilitácie až po súčasnosť pretrváva 2. stupeň bolesti. 25. Je nesporným, že náhradu škody za bolesť je možné uplatniť len do doby pokiaľ zdravotný stav v dôsledku reparácie narušenia nie je stabilizovaný, pričom tak ako to vyplýva zo Znaleckého posudku č. 3/2011 zo dňa 25.10.2011 zdravotný stav žalobcu bolo možné považovať za ustálený za rok po vykonaní druhej operácie (29.4.2002). Ak žalobca argumentuje, že u neho aj po ustálení zdravotného stavu pretrvávajú bolesti a po prepustení do domáceho liečenia podstúpil viaceré rehabilitačné a kúpeľne liečby, pričom v dôsledku poruchy dynamiky v driekovej časti chrbtice a tiež v hrudnej časti bol naďalej odkázaný na podporu zo strany rodinných príslušníkov, uvedené nie je možné zahrnúť do bolestného a jeho prípadného zvýšenia. Pretrvávajúca bolesť aj po ustálení stavu sa posudzuje ako prípadné sťaženie spoločenského uplatnenia. 26. Vzhľadom k uvedenému odvolací súd dospel k záveru, že v časti nepriznania mimoriadneho zvýšenia bolestného dospel súd prvej inštancie k správnym skutkovým zisteniam a vec aj správne právne posúdil, keď žalobu v tejto časti ako nedôvodnú zamietol. Na správnosť uvedených záverov nemá vplyv ani argumentácia žalobcu, v ktorej poukazoval na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove zo dňa 18.6.2013, sp. zn. 16Co/144/2012. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že v uvádzanom rozhodnutí dospel Krajský súd v Prešove k záveru o priznaní 5 násobku základného bodového ohodnotenie bolestného, a to na základe opakovaného zásahu do organizmu žalobkyne a v dôsledku jej útrap aj v psychickej rovine, pričom sa jednalo v danom prípade žalobkyňu, ktorá utrpela úraz vo veku 16 rokov a lekár v posudku o bolestnom vzhľadom k okolnostiam zvýšil základné bodové ohodnotenie o dvojnásobok. Skutková rozdielnosť s porovnávaným prípadom žalobcu je okrem uvedeného aj v tom, že u žalobkyne bola preukázaná aj posttraumatická stresová porucha, a na tejto báze neurotického vývoja adolescentnej osobnosti, stavy nesústredenosti, zníženého intelektuálneho vývoja, zvýšenej únavy, poruchy spánku, poruchy menštruačného cyklu, potreba kontroly spánku. 27. Ohľadne žalobcom namietaného nesprávneho posúdenia mimoriadneho zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia u žalobcu a dôvodnosti priznania 50 násobku zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia odvolací súd uvádza, že odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia musí byť primerané povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a spoločnosti. V danom prípade odvolací súd vychádzajúc zo Znaleckého posudku zo dňa 25.10.2011 č. 3/2011 konštatuje, že postupom podľa § 6 ods. 2 vyhlášky už lekár zvýšil sumu zodpovedajúcu základnému počtu o dvojnásobok s ohľadom na vek žalobcu, v ktorom bol poškodený na zdraví, v dôsledku čoho došlo k obmedzeniu alebo strate pri jeho uplatnení v živote a v spoločnosti. 28. Odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia má vo svojej podstate tak predstavovať náhradu za preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre život a životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh. Sťažením spoločenského uplatnenia je preto potrebné rozumieť jednak vylúčenie či obmedzenie účasti poškodeného na plnom osobnom a rodinnom, spoločenskom, politickom, kultúrnom a športovom živote, jednak sťaženie či dokonca priamo znemožnenie výkonu či voľby povolania, voľbu životného partnera, prípadne možnosti ďalšieho sebavzdelávania. Vo výnimočných prípadoch hodných mimoriadneho zreteľa (§ 7 ods. 3 vyhlášky) môže súd sumy odškodnenia primerane zvýšiť nad stanovené najvyššie sadzby odškodnenia bez akéhokoľvek obmedzenia. 29. Odvolací súd dáva do pozornosti, že pre správne určenie výšky odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia je potrebné porovnať, aké mal poškodený svoje uplatnenie v živote a spoločnosti pred vznikom škody, a aké predpoklady má po vzniku škodovej udalosti. Žalobca utrpel poškodenie zdravia vo veku 45 rokov, v čase vzniku škody bol konateľom spoločnosti MSV s.r.o. v Košiciach, pred poškodením sa rekreačne venoval futbalu, hokeju, lyžovaniu a posilňoval, viedol bežný spoločenský život. V dôsledku úrazu u žalobcu došlo k obmedzeniu pohyblivosti do strán obojstranne len do 30st., trpí pretrvávajúcimi bolesťami v driekovokrížnej a hrudnej oblasti, ktoré mu vyžarujú do sedacích svalov a tŕpnu mu obe ruky, čoho následkom nemôže dlhšie stáť, chodiť, sedieť. Dôsledkom uvedeného nemôže viesť dlhšie obchodné jednaniach ani navštevovať spoločenské podujatia. Je obmedzený aj pri práci v záhrade, v športe, ktorý nemôže vykonávať ako predtým, je obmedzený v pohybe pri domácich prácach, šoférovať môže len na krátke trasy, aj to musí často zostať stáť, poprechádzať sa a oddýchnuť si pre bolesť v chrbte. Pri ležaní na chrbte má bolesti, musí často meniť svoju polohu aj počas spánku, ktorý je prerušovaný. 30. Odvolací súd prihliadol na skutočnosť, že znalec v Znaleckom posudku zo dňa 25.10.20115 pri hodnotení SSU pri položke č. 107b zvýšil bodové hodnotenie o 100% s ohľadom s ohľadom na vek žalobcu, v ktorom bol poškodený na zdraví, v dôsledku čoho došlo k obmedzeniu alebo strate pri uplatnení v živote a v spoločnosti. Preto predpokladom na primerané zvýšenie čiastky zodpovedajúcej základnému počtu bodov zisteného lekárom (v zmysle ustanovenia § 6 ods. 2 vyhlášky číslo 32/1965 Zb.) bola existencia takých skutočností, ktoré umožňujú záver, že obmedzenie poškodeného nemožno vyjadriť len základným odškodnením za bolesť alebo sťaženie spoločenského uplatnenia, ktoré už samo predstavuje náhradu za preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre životné úkony poškodeného a pre uspokojovanie a plnenie jeho životných a spoločenských potrieb a úloh. Pričom primerané zvýšenie nad stanovené najvyššie výmery odškodnenia v zmysle ustanovenia § 7 ods. 3 vyhlášky prichádza do úvahy len celkom výnimočne v prípadoch hodných mimoriadneho zreteľa, kedy kultúrne, športové, či iné zapojenie poškodeného pred úrazom bolo na vysokej úrovni a mimoriadne (Rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky z 31.10.1988, 1Cz 60/88). 31. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že následky úrazu spôsobili u žalobcu obmedzenie ale nie úplné vyradenie v celom rozsahu zo všetkých činností, ktoré vykonával pred poškodením zdravia. Nemožno opomenúť skutočnosť, že aj po úraze žalobca naďalej vykonával podnikateľskú činnosť, i keď s určitými obmedzeniami a rovnako nenastalo ani úplné vylúčenie žalobcu zo spoločenského života. Žalobca je schopný sa sám obslúžiť a v prevažnej miere nevyžaduje pomoc tretej osoby pri základných úkonoch. Argumentáciu žalobcu odôvodňujúca priznanie mimoriadneho zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia v rozsahu 50 násobku poukazujúc na rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 29.4.2004 č.k. 13Co 63/04-108, posúdil odvolací súd nie je správna, nakoľko sa jedná o skutkovo rozdielny prípad, kedy poškodený v danej veci utrpel úraz v mladom veku a dôsledku zranenia mu zostal trvalý následok kratšia končatina o 4 cm, čo možno považovať za doživotný hendicap. 32. So zreteľom na uvedené odvolací súd uzavrel, že súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec aj správne právne posúdil, keď priznal žalobcovi titulom mimoriadneho zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia zvýšenie o 30 násobok základného bodového ohodnotenia. 33. Súd prvej inštancie však nesprávne vypočítal výšku priznaného nároku titulom mimoriadneho zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia, preto odvolací súd v tejto časti napadnuté rozhodnutie zmenil. Vychádzajúc zo základného bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia 300 bodov (Znalecký posudok č. 3/2011) x 60 Sk (hodnota bodu) a priznaného 30 násobku zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia tak vznikol žalobcovi nárok v sume 540 000 Sk (17.924,71 eur). Nakoľko žalovaná žalobcovi titulom sťaženia spoločenského uplatnenia plnila v sume 15.000 Sk (497,90 eur), dôvodným je priznanie nároku vo výške 17.426,81 eur zníženého už o časť priznaného mimoriadneho zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia v sume 1.294,59 eur (ktorý výrok nebol prípadným odvolaním napadnutý) . 34. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku podľa § 388 C.s.p. zmenil tak, že priznal žalobcovi proti žalovanému titulom mimoriadneho odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia sumu 16.132,22 eur a vo zvyšku žalobu ako nedôvodnú zamietol. 35. Nakoľko zmenou rozhodnutia vo veci samej v odvolacom konaní došlo k zmene skutkových východísk pre rozhodnutie o trovách, bolo potrebné zmeniť aj výrok o trovách v napadnutom rozhodnutí. Pri rozhodovaní o trovách konania odvolací súd vychádzal z ust. C.s.p., kde je základným kritériom pre rozhodovanie o náhrade trov podľa C.s.p. pomer úspechu a neúspechu strán (§ 255 ods.1,2 C.s.p.). To však neznamená, že v každom prípade sa má mechanicky porovnať petit (to, čo žalobca žiadal) s tým, čo mu bolo priznané v peňažnom vyjadrení. Úspech alebo neúspech totiž môže mať aj nefinančné vyjadrenie, a aj keď to citované ustanovenie C.s.p. výslovne neuvádza, pri zisťovaní úspechu alebo neúspechu strán konania v situáciách, keď rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu, treba brať do úvahy aj úspech žalobcu čo do základu jeho nároku. Takáto interpretácia ustanovenia § 225 C.s.p. zohľadňuje úmysel zákonodarcu, keď v dôvodovej správe k tomuto ustanoveniu je výslovne uvedené, že „podľa tohto kritéria (t. j. podľa kritéria procesného úspechu) môže súd priznať náhradu trov konania v plnej výške aj v prípade, ak súd priznal nárok úspešnej strane, avšak nie v požadovanej výške. Ide o prípady, kedy výška nároku závisí od úvahy súdu.“ 36. V posudzovanej veci za úspech žalobcu treba považovať čiastočné uznanie jeho nároku titulom mimoriadneho zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia ako prípadu hodného osobitného zreteľa podľa § 7 ods. 3 vyhlášky a nároku titulom doplatku základného bodového ohodnotenia bolestného, teda úspech v právnom základe jeho nároku. Treba tiež prihliadnuť na postoj žalovanej vyjadrený v konaní, kde žalovaná tvrdila, že žalobca nepreukázal dôvodnosť uplatňovaného nároku. Podľa posúdenia odvolacím súdom bol teda žalobca procesne úspešný čo do základu jeho nároku (uznanie dôvodov na priznanie mimoriadneho zvýšenia náhrady za SSU) v časti zodpovedajúcej 300 bodom (bez ohľadu na to, že žiadal zvýšenie v rozsahu 50 násobku a bolo mu priznaný 30 násobok), v časti 128,75 bodov (doplatenie základného bodového ohodnotenia bolestného) a neúspešný v časti zodpovedajúcej 178,75 bodov (nárok na priznanie mimoriadne zvýšenie bolestného). Percentuálne to znamená úspech žalobcu 41 % a úspech žalovanej 59 %. Čistý úspech žalovanej je tak 18 %, žalovaná si trovy konania pred súdom prvej inštancie neuplatňovala, nakoľko jej žiadne nevznikli, a k odvolaniu žalobcu sa v stanovenej lehote nevyjadrila. Vzhľadom k uvedenému odvolací súd o trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 v spojení s § 378 ods. 1 a § 396 ods. 2 C.s.p., t.j. že žiadna zo strán nemá právo na náhradu konania zohľadňujúc mieru úspechu žalobcu v konaní. 37. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).