Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 7Co/276/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1104119249 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1104119249.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členov senátu Mgr. Adely Unčovskej a JUDr. Mariany Harvancovej, v právnej veci žalobkýň: 1/ J.. P.. Q. Y., nar. X.XX.XXXX, bytom R. X, A. a 2/ F.. V.. V. Y., W.., nar. X.X.XXXX, bytom R.K. X, Bratislava, zastúpených: Mgr. Michal Šaling, advokát, IČO: 31 810 781, so sídlom Konventná 9, Bratislava proti žalovaným: 1/ W. X.Á., nar. XX.X.XXXX, bytom R. X, A., 2/ J. H., nar. X.X.XXXX, bytom R. X, A. a 3/ J. K., nar. XX.X.XXXX, bytom R. X, A. o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, na odvolanie žalovaného 1/ a žalovaného 3/ proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 15.12.2016, č. k. 9C/103/2004-474, jednomyseľne takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti, ktorou rozhodol o trovách konania m e n í tak, že žalobkyniam 1/ a 2/ sa priznáva spoločný a nerozdielny nárok na plnú náhradu trov konania voči spoločne a nerozdielne zaviazaným žalovaným 1/, 2/ a 3/. Žalobkyniam 1/ a 2/ sa p r i z n á v a spoločný a nerozdielny nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania voči spoločne a nerozdielne zaviazaným žalovaným 1/, 2/ a 3/. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zrušil podielové spoluvlastníctvo sporových strán k nehnuteľnostiam - dom, súp.č. XXXX, postavený na parcele CKN č. XXXX/X a pozemok parcela CKN č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 337 m2, v kat. území Bratislava - Staré mesto, zapísanými na Liste vlastníctva č. XXXX a vyporiadal ho tak, že do výlučného vlastníctva žalovaného 2/ prikázal byt č. X s podlahovou plochou 59,68 m2 na prvom n. p. a pivnicu č. X ako príslušenstvo bytu s podlahovou plochou 6,09 m2 na prvom p. p. (spolu 65,77 m2) ako aj spoluvlastnícky podiel 6577/53258 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu ako aj na pozemku, do výlučného vlastníctva žalovaného 1/ prikázal byt č. X s podlahovou plochou 66,52 m2 na prvom nadzemnom podlaží a pivnicu č. X ako príslušenstvo bytu s podlahovou plochou 4,03 m2 na prvom p.p. (spolu 70,55 m2) ako aj spoluvlastnícky podiel 7055/53258 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu ako aj na pozemku, do výlučného vlastníctva žalovaného 1/ prikázal byt č. X s podlahovou plochou 24,06 m2 na prvom p.p. v dome ako aj spoluvlastnícky podiel 2406/53258 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu ako aj na pozemku, do výlučného vlastníctva žalovaného 1/ prikázal byt č. X s podlahovou plochou 33,01 m2 na p.p. podlaží ako aj spoluvlastnícky podiel 3301/53258 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu ako aj na pozemku, do výlučného vlastníctva žalovaného 3/ prikázal byt č. X s podlahovou plochou 150,25 m2 na treťom n.p. a pivnicu č. X ako príslušenstvo bytu s podlahovou plochou 14,34 m2 na p.p. podlaží a pivnicu ako súčasť bytu s podlahovou plochou 16,44 m2 na p.p. podlaží (spolu 181,03 m2) ako aj spoluvlastnícky podiel 18103/53258 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu ako aj na pozemku, do podielového spoluvlastníctva žalobkyne 1/ v podiele 4/7 a žalobkyne 2/ v podiele 3/7 prikázal byt č. X s podlahovou plochou 143,92 m2 na druhom n.p. a pivnicu č. X ako príslušenstvo bytu s podlahovou plochou 14,24 m2 na p.p. podlaží (spolu 158,16 m2) ako aj spoluvlastnícky podiel 15816/53258 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu ako aj na pozemku. Zároveň uložil žalobkyniam 1/ a 2/ povinnosť spoločne a nerozdielne uhradiť ako finančné vyrovnanie žalovanému 1/ sumu 1 199,73 eur, žalovanému 2/ sumu 13 642,67 eur a žalovanému 3/ sumu 2 078,47 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. O trovách konania rozhodol tak, že žalovaným 1/, 2/ a 3/ uložil povinnosť zaplatiť žalobkyniam 1/ a 2/ náhradu trov konania v plnej výške. 2. Rozhodnutie v časti o náhrade trov konania právne odôvodnil § 262 a § 256 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) a vecne tým, že žalobkyne mali vo veci plný úspech, preto im priznal plnú náhradu trov konania s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 3. Proti rozsudku v časti výroku, ktorým súd prvej inštancie rozhodol o trovách konania podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný 1/. V odvolaní uviedol, že súd prvej inštancie nevzal do úvahy, že už jeho nebohá matka, voči ktorej pôvodne smerovala žaloba a ani on ako priamy dedič, nemali od začiatku zásadné výhrady k rozdeleniu nehnuteľnosti, nesúhlasili však s ohodnotením nehnuteľnosti, a teda aj s navrhovanou výškou finančného vyrovnania, nakoľko podľa ich názoru bol odhad podhodnotený a obsahoval viaceré chyby v zameraní a výpočtoch. Konštatoval, že z uvedeného dôvodu bol v r. 2010 vypracovaný nový znalecký posudok č. 140/2010. Poukázal, že návrh žalovaného 3/, podľa ktorého súd prvej inštancie nakoniec vyporiadal podielové spoluvlastníctvo, a s ktorým súhlasili aj žalobkyne, vychádzal práve z uvedeného znaleckého posudku. Upozornil, že v r. 2011 vzniesli žalobkyne niekoľko námietok voči tomuto znaleckému posudku, najmä čo do výšky vypočítanej hodnoty. Uviedol, že až na úpravy vo využívaní pivničných priestorov súd prvej inštancie v podstate potvrdil stav, ktorý je v súlade s pôvodnou zmluvou z r. 1950, predovšetkým však potvrdil, že výška finančného vyrovnania ponúkaného žalobkyňami bola nedostatočná. Vzniesol otázku, čím dosiahli žalobkyne v spore plný úspech, keď nimi navrhovaná celková suma vyrovnania bola vo výške 8 360 eur, a napokon súhlasili so sumou 14 842 eur, ktorá je takmer dvojnásobkom čiastky nimi ponúkanej. Poukázal na to, že konečné rozhodnutie prvoinštančného súdu nie je v súlade ani s návrhmi žalobkýň pred podaním žaloby, ani s petitom žaloby podanej v r. 2004. Na základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd zmenil prvoinštančný rozsudok v napadnutej časti tak, že vysloví, že žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania. 4. Proti rozsudku v časti výroku, ktorým súd prvej inštancie rozhodol o trovách konania podal v zákonnej lehote odvolanie aj žalovaný 3/. Rovnako uviedol, že konečné rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je v súlade ani s návrhmi žalobkýň pred podaním žaloby, ani s petitom žaloby podanej v r. 2004. Namietal tvrdenie právneho zástupcu žalobkýň, že zásadne nesúhlasil so zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva, iba chcel zároveň zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo ku garážam pri dome, na ktorý žalobkyne nereagovali a prvostupňový súd jeho návrh vylúčil na samostatné konanie. Poukázal na to, že žalobkyne počas sporu menili žalobný petit, na základe ktorého súd prvej inštancie vydal v r. 2014 rozsudok, avšak tento bol na základe jeho odvolania zrušený odvolacím súdom, nakoľko neboli medzi spoluvlastníkov rozdelené všetky nebytové priestory v dome a nebolo možné zistiť, ako súd prvej inštancie dospel k sumám, ktoré si mali spoluvlastníci vyplácať. Upozornil, že návrh, podľa ktorého prvoinštančný súd napokon vyporiadal podielové spoluvlastníctvo, a ktorý bol prijateľný pre všetkých spoluvlastníkov, skoncipoval práve on, s tým, že žalobkyne na pojednávaní dňa 15.12.2016 uviedli, že v zásade súhlasia s navrhovaným petitom s nasledovnými úpravami. Výrok rozsudku, ktorým ho súd prvej inštancie zaviazal spolu so žalovanými 1/ a 2/ nahradiť žalobkyniam trovy konania, považoval za nesprávny a nespravodlivý. Na základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd zmenil výrok prvoinštančného rozsudku o trovách konania tak, že vysloví, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania. 5. K odvolaniu žalovaných 1/ a 2/ sa žalobkyne 1/ a 2/ prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyjadrili podaním doručeným prvoinštančnému súdu dňa 10.3.2017, v ktorom uviedli, že listom zo dňa 18.5.2003 p. X. (právna predchodkyňa žalovaného 1/) prednostne ponúkla súčasným spoluvlastníkom na odkúpenie svoj spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach, ktoré sú predmetom konania o zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva, pričom s jej návrhom súhlasili a bol vypracovaný návrh kúpnej zmluvy, napokon si to p. X. s predajom rozmyslela. Konštatovali, že nakoľko sa so žalovanými nedalo mimosúdne dohodnúť (návrh dohody o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva zo dňa 26.9.2003), boli nútené dňa 26.4.2004 podať na súd žalobu o zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva. Pridržiavali sa svojho vyjadrenia ohľadom náhrady trov konania uvedeného na pojednávaní dňa 15.12.2016, nakoľko zo strany žalovaného 3/ došlo k návrhu zmeny petitu až po 12 rokoch, a aj to len v tom, že žiadal priznať o jednu pivnicu a malý priestor pod schodmi naviac. Poukázali na to, že vzhľadom na prakticky totožný petit, ako samé navrhovali, súhlasili s uvedeným riešením, nakoľko boli 12 rokov trvajúcim sporom unavené a 1 pivnica a 1 malý priestor pod schodmi im nestáli za vznik ďalších prieťahov v konaní. Konštatovali, že súd prvej inštancie im priznal náhradu trov konania, pretože v podstate mali vo veci plný úspech, keďže konečné rozhodnutie súdu je v súlade s ich podaným petitom, s minimálnou úpravou v zmysle akceptovania požiadavky žalovaného 3/ prikázať do jeho vlastníctva ďalšie priestory v suteréne a namiesto pôvodných 521,11 m2 sa rozdelilo 532,58 m2 (rozdiel 11,48 m2). Poukázali na to, že z ich strany nebol problém sa na uvedenom dohodnúť ešte v r. 2010, keď bol vypracovaný nový znalecký posudok, avšak dňa 10.10.2013 boli nútené požiadať súd o nariadenie termínu pojednávania, nakoľko medzi sporovými stranami nedošlo k mimosúdnej dohode, aj keď až na žalovaného 3/ ostatné strany s navrhovaným vyporiadaním súhlasili. Upozornili, že prvoinštančný súd opomenul v napadnutom rozsudku rozhodnúť o poplatkovej povinnosti odvolateľa v zmysle pokynu odvolacieho súdu, ktorý vyslovil vo svojom zrušujúcom rozhodnutí. Na základe uvedeného žiadali, aby odvolací súd odvolanie žalovaných 1/ a 3/ ako nedôvodné zamietol a výrok rozsudku súdu prvej inštancie ohľadom náhrady trov konania potvrdil a priznal im náhradu trov odvolacieho konania a aby bolo rozhodnuté o poplatkovej povinnosti žalovaného 3/ za odvolanie v zmysle uznesenia Krajského súdu v Bratislave zo dňa 10.2.2016, č.k. 7Co/66/2015-431 a 7Co/67/2015 a o poplatkovej povinnosti žalovaného 3/ za odvolanie zo dňa 8.2.2017 a žalovaného 1/ za odvolanie zo dňa 13.2.2017. K vyjadreniu právneho zástupcu bolo pripojené samostatné vyjadrenie žalobkýň 1/ a 2/, v ktorom uviedli, že suma 43 870 Sk bola vypočítaná v súlade so znaleckým posudkom č. XX/XXXX a jeho dodatkom, pričom všeobecná hodnota celej nehnuteľnosti bola stanovená vo výške 8 124 000 Sk (269 667,40 eur). S tvrdením žalovaného 1/ nesúhlasili, nakoľko podľa zrušeného rozsudku z r. 2014 bola celková finančná kompenzácia, ktorú mala žalujúca strana vyplatiť určená vo výške 15 207,60 eur a nie 8 360 eur, pričom v novom rozsudku bola finančná kompenzácia určená vo výške 14 842,40 eur, t.j. v menšej výške ako pôvodne. Poukázali aj na to, že výška podielu vo vlastníctve matky žalovaného 1/ bola viackrát zmenená, pretože došlo postupne k rozdeleniu podielu 1 a odpredaju podielu, čím sa menilo spoluvlastníctvo k nehnuteľnosti a aj využívanie bytu aktuálne užívanom žalovaným 2/. Upozornili na to, že žalovaný 1/ opakovane spochybňoval všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti, napokon bol vypracovaný nový znalecký posudok, v ktorom bola určená všeobecná hodnota nehnuteľnosti vo výške 316 000 eur. Vo vzťahu k k dvom vypracovaným alternatívam vyrovnania uviedli, že alternatívu II odmietli ako hrubo nespravodlivú, a rovnako tak urobil aj žalovaný 3/. Tvrdili, že konečné rozhodnutie súdu je v súlade s ich podávaným petitom s minimálnou úpravou v zmysle akceptovania požiadavky žalovaného 3/. Poukázali na to, že žalovaný 3/ v priebehu sporu predložil písomný návrh rozdelenia nehnuteľnosti, v ktorom bola zásadná zmena rozdelenia suterénnych priestorov, pričom navrhol prikázať do svojho vlastníctva jeden zo suterénnych bytov a pivnica, ktorú na záver požiadal prikázať do vlastníctva, mala byť ponechaná ako spoločný priestor. Uviedli, že žalovaný 3/ opakovane menil návrh na spôsob rozdelenia nehnuteľnosti, napokon akceptoval vypracovaný znalecký posudok s výhradou, pričom prikázanie pivnice do jeho vlastníctva nezmenilo v akomkoľvek ohľade spôsob zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva. 6. V replike doručenej prvoinštančnému súdu dňa 13.4.2017 žalovaný 3/ nesúhlasil s tvrdením žalobkýň, že sa so žalovanými nedalo mimosúdne dohodnúť, nakoľko vo svojom vyjadrení zo dňa 4.10.2003 nevyjadril nesúhlas so zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva. Rovnako nesúhlasil s tvrdením, že žiadal priznať o jednu pivnicu a malý priestor pod schodmi naviac, nakoľko problémom petitu žalobkýň pri vydaní rozsudku v r. 2014 bolo nelogické a nepreskúmateľné určenie výplaty pre tých spoluvlastníkov, ktorí dostali menší podiel než zodpovedalo ich spoluvlastníckemu podielu. Uviedol, že rozdiel podľa nového rozsudku bol pri finančnej kompenzácii viac než dvojnásobný. Nesúhlasil ani s tvrdením žalobkýň, že v novom rozhodnutí sa namiesto pôvodných 521,11 m2 rozdelilo navyše 11,48 m2, čo je spolu 532,58 m2, nakoľko v pôvodnom (zrušenom) rozsudku sa rozdelili iba priestory s výmerou 512,11 m2, t.j. o 20,47 m2 menej, než v novom rozhodnutí. Vysvetlil, že v pôvodnom rozsudku nebola zohľadnená veľkosť jeho spoluvlastníckeho podielu, čo mu prekážalo o to viac, že cena celého domu v znaleckom posudku bola mimoriadne nízka, z čoho by profitovali predovšetkým žalobkyne. V súvislosti s tvrdením žalobkýň, že ním predložený petit obsahoval chyby, uviedol, že nie je si vedomý žiadnych chýb (okrem drobných formálnych), pričom sformulovať výrok rozsudku bolo úlohou súdu, nie jeho ako žalovaného. Vo vzťahu k zaradeniu bytov č. X a X do kategórie „byty“ uviedol, že mal za to, že tieto nemožno považovať za byty, ale v záujme ukončenia sporu už na tento problém nepoukazoval. 7. Žalobkyne v duplike doručenej súdu prvej inštancie dňa 30.5.2017 trvali na tom, že pred podaním žaloby sa so žalovanými nedalo mimosúdne dohodnúť, nakoľko nedošlo k žiadnemu konsenzu. Súhlasili s tým, že pôvodným (zrušeným) rozsudkom bola rozdelená výmera 512,11 m2, z ktorej bolo žalovanému 3/ prikázaných 164,59 m2 a rozdiel 1,3% v jeho neprospech (6,11 m2) malo byť kompenzované sumou 3 254,86 eur, čo je 532,71 eur/m2, nie 273,52 eur/m2. V novom rozhodnutí bolo rozdelených 529,46 m2, pričom odlišný údaj spočíval v zaradení práčovne a priestoru pod schodiskom do rozdeľovanej plochy. V súvislosti s tvrdením o mimoriadne nízkej všeobecnej hodnoty domu uviedli, že žalovaný 3/ v priebehu sporu túto cenu nenamietal, pričom uvedená cena bola určená znaleckým posudkom vypracovaným v konaní, nakoľko žalovaní spochybnili v tomto ohľade nimi predložený posudok. Ohradili sa voči tvrdeniu o profitovaní z nízkej ceny domu a o tom, že desaťročia užívali priestory vo väčšej výmere, než zodpovedalo veľkosti ich spoluvlastníckeho podielu, nakoľko ich právna predchodkyňa pravidelne uhrádzala žalovanému 3/ od r. 1996 podľa jeho pokynov nájomné za nadužívanie neprislúchajúcej čiastky. V ostatnom zopakovali svoju predchádzajúcu argumentáciu. 8. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 9. Podľa § 470 ods. 2 C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 10. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1, § 379, § 380 v spojení s § 470 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného 1/ a žalovaného 3/ nie je dôvodné. 11. Podľa § 255 ods. 1, 2 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 12. Podľa § 257 C.s.p. výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. 13. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobkyne pôvodne 1/, 2/ a 3/ (žalobkyňa 3/ vystúpila z konania a na jej miesto vstúpili žalobkyne 1/ a 2/, ktorý úkon procesne pripustil súd prvej inštancie uznesením zo dňa 9.7.2014) sa voči žalovaným 1/, 2/ a 3/ (žalovaná 1/ P. X. v priebehu sporu zomrela a jej právnym nástupcom sa stal W. X.) domáhali zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k pozemku parc.č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 337 m2 a na ňom postavenej stavby - bytového domu so súp.č. XXXX, na R. L.. X M. A., kat. územie B. V., zapísaných na Liste vlastníctva č. XXXX. 14. Odvolací súd prihliadajúc na okolnosti prejednávaného prípadu dospel k záveru, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o trovách konania správne aplikoval zásadu úspechu v spore. Uvedená zásada (zásada zodpovednosti za výsledok sporu) sa uplatňuje v sporových konaniach tak, že neúspešná strana sporu je povinná nahradiť v spore úspešnej strane trovy konania, ktoré úspešnej strane vznikli. Odvolací súd dáva do pozornosti, že zásada úspechu sa vzťahuje aj na konania, v rámci ktorých súd rozhoduje o spôsobe vyporiadania, napr. na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva alebo bezpodielového spoluvlastníctva, a to z dôvodu, že strana v spore neúspešná mohla súdnemu konaniu predísť tým, že by sa sama dohodla na vypriadaní. Procesný úspech v spore sa pritom určuje vo vzťahu k predmetu sporu úspechom v spore a plný úspech v spore sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku, ktorým sa rozhodlo vo veci samej. 15. Z obsahu súdneho spisu je zrejmé, že napriek návrhu žalobkýň 1/ a 2/ na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam (zo dňa 16.9.2003), nedošlo k dohode medzi spoluvlastníkmi pred začatím súdneho sporu; v tomto ohľade je irelevantné, či s návrhom dohody vyjadrili nesúhlas všetci žalovaní alebo iba niektorí z nich, resp. či sa k dohode niektorí zo spoluvlastníkov vôbec nevyjadril. Nemožno opomenúť ani skutočnosť, že žalobkyne v spore napokon akceptovali aj výsledky znaleckého dokazovania nariadeného prvoinštančným súdom, predovšetkým čo do výšky všeobecnej hodnoty nehnuteľností a výplaty finančného vyporiadania medzi spoluvlastníkmi; rovnako zohľadnili navrhované pripomienky žalovaných ohľadom vyporiadania jednotlivých častí nehnuteľností, ktoré premietli do zmeny petitu žaloby, ktorému bolo napokon súdom prvej inštancie úplne vyhovené. Je teda zrejmé, že výrok napadnutého rozhodnutia, týkajúci sa zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti zodpovedá poslednému žalobnému petitu navrhnutému žalobkyňami 1/ a 2/, preto možno konštatovať, že žalobkyne 1/ a 2/ mali plný úspech v konaní, čomu zodpovedá aj výrok o nároku na plnú náhradu trov konania. V danej veci odvolací súd nevzhliadol ani dôvody pre použitie ust. § 257 C.s.p., nakoľko zohľadňujúc všetky okolnosti prípadu nemožno konštatovať existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa a výnimočnosť situácie pre nepriznanie náhrady trov konania žalobkyniam ako plne úspešnej strane v spore. Na okraj odvolací súd poznamenáva, že rozdielna výška všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti pred podaním žaloby v rámci predkladanej dohody na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva (na základe znaleckých posudkov vypracovaných v r.2003) a po vykonaní súdom nariadeného znaleckého dokazovania v r.2010, nemôže byť pri rozhodovaní o trovách konania na ťarchu žalobkýň, keďže je potrebné zohľadniť plynutie času a s tým spojenú možnosť zmeny cien na trhu nehnuteľností a tiež skutočnosť, že žalobkyne výšku všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti určenú znaleckým posudkom akceptovali formou zmeneného žalobného petitu. 16. Odvolací súd však konštatuje, že v súvislosti s procesným spoločenstvom sporových strán, je potrebné, aby samotný výrok o náhrade trov konania zodpovedal uvedenému typu procesného spoločenstva. V danej veci ide o nútené spoločenstvo v zmysle § 78 C.s.p., kedže ust. §§ 137 až 142 Občianskeho zákonníka ako osobitného predpisu upravujúceho hmotnoprávny vzťah sporových strán vyžadujú pre úspech v spore účasť všetkých subjektov právneho vzťahu. Zároveň ide o nerozlučné spoločenstvo v zmysle § 77 C.s.p., keďže ide o také spoločné práva a povinnosti, že sa rozsudok musí vzťahovať na každého, kto vystupuje ako žalobca alebo žalovaný a procesný úkon jedného z nich platí i pre ostatných. Odvolací súd na základe uvedeného dospel k záveru, že aj právo na náhradu trov konania a tomu zodpovedajúca povinnosť nahradiť trovy konania by mala korešpondovať uvedenému procesnému spoločenstvu. 17. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti podľa § 388 C.s.p. zmenil tak, že priznal žalobkyniam 1/ a 2/ spoločne a nerozdielny nárok na plnú náhradu trov konania proti spoločne a nerozdielne zaviazaným žalovaným 1/, 2/ a 3/. 18. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 378 ods. 1 a § 396 ods. 2 C.s.p., a priznal úspešným žalobkyniam 1/ a 2/ spoločne a nerozdielny nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania proti spoločne a nerozdielne zaviazaným žalovaným 1/, 2/ a 3/, s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktorý vydá súdny úradník. 19. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).