Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Co/299/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1105215154 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mario Dubaň ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1105215154.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Maria Dubaňa a sudcov JUDr. Romana Bolebrucha a JUDr. Alexandry Hanusovej v právnej veci žalobcu: Vojenské lesy a majetky SR, štátny podnik, Lesnícka 23, Pliešovce, zastúpeného advokátkou JUDr. Renátou Barbušovou, Štúrova 13, Bratislava, proti žalovanej: Y. Z., Z. X, Z., zastúpenej advokátom JUDr. Martinom Gajerom, Záhradnícka 7, Bratislava, o určenie neúčinnosti právnych úkonov, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 19C/116/2005-754, zo dňa 21.4.2015, v spojení s opravným uznesením č.k. 19C/116/2005-791, zo dňa 10.9.2015, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e . Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanej plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1.Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom vo výroku I. určil, že darovacia zmluva a dohoda o zriadení vecného bremena z 6.2.2004 uzatvorená medzi Ing. L. Z.N., Z. X, Z. ako darcom a žalovanou ako obdarovanou, na základe ktorej došlo k prevodu: vlastníckeho práva k bytu č. XX na X. poschodí bytového domu na Z. X v Bratislave, súpisné číslo domu: XXXX, číslo vchodu: 1, postaveného na pozemku parcela registra „C“ č. XXXX/X o výmere 643 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu na Z.N. X v Bratislave, súpisné číslo domu: XXXX, postaveného na pozemku parcela registra „C“ č. XXXX/ X, veľkosť podielu: XXX/XXXXX, spoluvlastníckeho podielu k zastavanému pozemku parcela registra „C“ č. XXXX/X o výmere 643 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, veľkosť podielu: XXX/ XXXXX, zapísaných na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Bratislava pre okres: Bratislava I, obec: BA - m.č. Staré Mesto, katastrálne územie: Staré Mesto, ktorých vklad do katastra nehnuteľností bol povolený bývalou Správou katastra Bratislava I rozhodnutím pod č. V-154/04 (resp. VZ 404/04), je voči žalobcovi právne neúčinná. Ďalej určil, že darovacia zmluva z 24.2.2004 uzatvorená medzi Ing. L. Z. - S., Z. X, Bratislava, v zastúpení Ing. Radoslav Belcák, Jašíkova 20, Bratislava ako darcom a žalovanou ako obdarovanou, na základe ktorej došlo k prevodu: vlastníckeho práva k nebytovému priestoru č. X, vchod: garáž BB-22 o výmere 11,40 m2, nachádzajúcemu sa v suteréne polyfunkčného domu Centrum B, súpisné číslo domu: XXXX, postaveného na pozemku parcela registra „C“ č. XXXX/ X o výmere 1.697 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, k nebytovému priestoru (garáž BB-22) prislúchajúceho spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach polyfunkčného domu Centrum B, súpisné číslo domu: XXXX, postaveného na pozemku parcela registra „C“ č. XXXX/X, veľkosť podielu: XXX/XXXXX, k nebytovému priestoru (garáž BB-22) prislúchajúceho spoluvlastníckeho podielu k zastavanému pozemku parcela registra „C“ č. XXXX/X o výmere 1.697 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria a spoluvlastníckeho podielu k priľahlému pozemku parcela registra „C“ č. XXXX/XX o výmere 313 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, veľkosť podielu: XXX/XXXXX, vlastníckeho práva k nebytovému priestoru č. 2, vchod: garáž BB-23 o výmere 11,50 m2, nachádzajúcemu sa v suteréne polyfunkčného domu Centrum B, súpisné číslo domu: XXXX, postaveného na pozemku parcela registra „C“ č. XXXX/X o výmere 1.697 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, k nebytovému priestoru (garáž BB-23) prislúchajúceho spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach polyfunkčného domu Centrum B, súpisné číslo domu: XXXX, postaveného na pozemku parcela registra „C“ č. XXXX/X, veľkosť podielu: XXX/XXXXX, k nebytovému priestoru (garáž BB-23) prislúchajúceho spoluvlastníckeho podielu k zastavanému pozemku parcela registra „C“ č. XXXX/X o výmere 1.697 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria a spoluvlastníckeho podielu k priľahlému pozemku parcela registra „C“ č. XXXX/XX o výmere 313 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, veľkosť podielu: XXX/XXXXX, vlastníckeho práva k nebytovému priestoru č. 2, vchod: garáž BB-24 o výmere 11,40 m2, nachádzajúcemu sa v suteréne polyfunkčného domu Centrum B, súpisné číslo domu: XXXX, postaveného na pozemku parcela registra „C“ č. XXXX/X o výmere 1.697 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, k nebytovému priestoru (garáž BB-24) prislúchajúceho spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach polyfunkčného domu Centrum B, súpisné číslo domu: XXXX, postaveného na pozemku parcela registra „C“ č. XXXX/X, veľkosť podielu: XXX/XXXXX, k nebytovému priestoru (garáž BB-24) prislúchajúceho spoluvlastníckeho podielu k zastavanému pozemku parcela registra „C“ č. XXXX/X o výmere 1.697 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria a spoluvlastníckeho podielu k priľahlému pozemku parcela registra „C“ č. XXXX/XX o výmere 313 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, veľkosť podielu: XXX/XXXXX, vlastníckeho práva k nebytovému priestoru č. X, vchod: garáž BB-25 o výmere 11,50 m2, nachádzajúcemu sa v suteréne polyfunkčného domu Centrum B, súpisné číslo domu: XXXX, postaveného na pozemku parcela registra „C“ č. XXXX/X o výmere 1.697 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, k nebytovému priestoru (garáž BB-25) prislúchajúceho spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach polyfunkčného domu Centrum B, súpisné číslo domu: XXXX, postaveného na pozemku parcela registra „C“ č. XXXX/X, veľkosť podielu: XXX/XXXXX, k nebytovému priestoru (garáž BB-25) prislúchajúceho spoluvlastníckeho podielu k zastavanému pozemku parcela registra „C“ č. XXXX/X o výmere 1.697 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria a spoluvlastníckeho podielu k priľahlému pozemku parcela registra „C“ č. XXXX/XX o výmere 313 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, veľkosť podielu: XXX/XXXXX, vlastníckeho práva k nebytovému priestoru č. 2, vchod: garáž BB-26 o výmere 11,40 m2, nachádzajúcemu sa v suteréne polyfunkčného domu Centrum B, súpisné číslo domu: XXXX, postaveného na pozemku parcela registra „C“ č. XXXX/X o výmere 1.697 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, k nebytovému priestoru (garáž BB-26) prislúchajúceho spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach polyfunkčného domu Centrum B, súpisné číslo domu: XXXX, postaveného na pozemku parcela registra „C“ č. XXXX/X, veľkosť podielu: XXX/XXXXX, k nebytovému priestoru (garáž BB-26) prislúchajúceho spoluvlastníckeho podielu k zastavanému pozemku parcela registra „C“ č. XXXX/X o výmere 1.697 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria a spoluvlastníckeho podielu k priľahlému pozemku parcela registra „C“ č. XXXX/XX o výmere 313 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, veľkosť podielu: XXX/XXXXX, vlastníckeho práva k nebytovému priestoru č. 2, vchod: garáž BB-27 o výmere 11,50 m2, nachádzajúcemu sa v suteréne polyfunkčného domu Centrum B, súpisné číslo domu: XXXX, postaveného na pozemku parcela registra „C“ č. XXXX/X o výmere 1.697 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, k nebytovému priestoru (garáž BB-27) prislúchajúceho spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach polyfunkčného domu Centrum B, súpisné číslo domu: XXXX, postaveného na pozemku parcela registra „C“ č. XXXX/X, veľkosť podielu: XXX/XXXXX, k nebytovému priestoru (garáž BB-27) prislúchajúceho spoluvlastníckeho podielu k zastavanému pozemku parcela registra „C“ č. XXXX/X o výmere 1.697 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria a spoluvlastníckeho podielu k priľahlému pozemku parcela registra „C“ č. XXXX/XX o výmere 313 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, veľkosť podielu: XXX/XXXXX, (všetky vyššie uvedené nehnuteľnosti sú zapísané na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Malacky pre okres: Malacky, obec: Malacky, katastrálne územie: Malacky), vlastníckeho práva k pozemku parcela registra „C“ č. XXX/X o pôvodnej výmere 623 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, (ktorý je k dnešnému dňu rozdelený na pozemok parcela registra „C“ č. XXX/X o výmere 521 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria a pozemok parcela registra „C“ č. XXX/X o výmere 102 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria) zapísanému na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Malacky pre okres: Malacky, obec: V., katastrálne územie: V., vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Malacky pre okres: Malacky, obec: B. Š., katastrálne územie: B. Š., a to: pozemku parcela registra „C“ č. XXXX/ XX o výmere 893 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, pozemku parcela registra „C“ č. XXXX/XX v časti o pôvodnej výmere 2.923 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria a v časti o pôvodnej výmere 294 m2, pôvodný druh pozemku: orná pôda, ktorého časti sú k dnešnému dňu scelené a pozemok parcela registra „C“ č. XXXX/XX má výmeru 3.217 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, pozemku parcela registra „C“ č. XXXX/XX o výmere 6.522 m2, druh pozemku: orná pôda, stavby - skladu stavebného materiálu, súpisné číslo: XXX, druh stavby: budova obchodu a služieb, postavenej na pozemku parcela registra „C“ č. XXXX/XX o výmere 893 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, stavby - hala RCH3 a RCH4, druh stavby: poľnohospodárska budova, bez súpisného čísla, postavené na parcele č. XXXX/X registra „C“ o výmere 8.652 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, ku ktorej nie je založený LV, ktorej vklad bol povolený rozhodnutím Katastrálneho úradu Bratislava, Správy katastra Malacky pod č. V-431/04-335/04, V-431/04-13/04, V-431/04-27/04, je voči žalobcovi právne neúčinná. Súd prvej inštancie napokon určil, že darovacia zmluva, uzatvorená medzi Ing. L. Z., ako darcom a žalovanou ako obdarovanou, vklad ktorej bol bývalou Správou katastra Bratislava povolený pod č. V-3166/04-211/04, na základe ktorej došlo k prevodu: vlastníckeho práva k stavbe - hala RCH 3 a RCH 4, stavba bez súpisného čísla, druh stavby: poľnohospodárska budova, zapísanej na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Malacky pre okres: Malacky, obec: Kostolište, katastrálne územie: N., postavenej na pozemku parcela registra „C“ č. XXXX/X o výmere 5.257 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, ku ktorému nie je založené LV, je voči žalobcovi právne neúčinná. 2. Súd prvej inštancie vo výroku II. protinávrh žalovanej na určenie právnej účinnosti právnych úkonov špecifikovaných vo výroku I. napadnutého rozsudku zamietol a rozhodol, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. 3. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa návrhom vo veci samej podaným na súde dňa 6.9.2005, upresnený podaním z 5.3.2015, domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd určil neúčinnosť právnych úkonov, ktoré zrealizoval otec žalovanej Ing. L. Z. v jej prospech, a to darovacej zmluvy, ktorej vklad bol povolený rozhodnutím Správy katastra Bratislava I pod č. V-154/04. Návrh odôvodnil tým, že otec žalovanej Ing. L. Z. podnikajúci pod obchodným menom Ing. L. Z. - S., spísal 28.11.2003 so spoločnosťou STAVA J.H.N., spol. s r.o. dohodu o prevzatí dlhu, ktorý prevzal od pôvodného dlžníka žalobcu spoločnosti STAVA J.H.N., spol. s r.o., a to dlh v celkovej výške 18.821.111,- Sk. Následne 1.12.2003 bolo formou notárskej zápisnice spísané uznanie dlhu, kde Ing. L. Z. (dlžník) vyhlásil, že uznáva svoj dlh voči žalobcovi vo výške 18.821.111,- Sk, ktorý mu vznikol titulom v už uvedenej dohode o prevzatí dlhu. Dlžník zároveň prehlásil, že ak neuhradí svoj dlh voči žalobcovi súhlasí s exekúciou na podklade tejto notárskej zápisnice. Vzhľadom na skutočnosť, že dlžník nezaplatil žalobcovi ani jednu splátku dlžnej sumy v zmysle uvedenej dohody o prevzatí dlhu, žalobca podal návrh na vykonanie exekúcie. Mal za zrejmé, že dlžník potom, ako sa proti nemu začalo exekučné konanie a niekoľko dní predtým, ako mu boli upovedomenia o začatí exekúcie doručené, previedol svoje vlastnícke právo k bytu č. XX na Z. X v Bratislave na svoju dcéru - žalovanú, a obdobne tak previedol na žalovanú aj nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, XXXX, XXXX a č. XXXX. Uviedol, že Ing. L. Z. ako žalobcov dlžník previedol všetok svoj nehnuteľný majetok na inú osobu, a to bezodplatne, čím sa úmyselne zbavil svojho majetku, a tým reálne zmaril uspokojenie žalobcovej vymáhateľnej pohľadávky. Žalobca sa preto domáhal určenia, že dlžníkove právne úkony sú voči nemu neúčinné podľa § 42 ods. 1 v spojení s § 42a ods. 2 a § 42a ods. 3 písm. a) Občianskeho zákonníka. 4. Súd prvej inštancie mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že 27.11.2003 došlo medzi obchodnou spoločnosťou STAVA J.H.N., spol. s r.o. a Ing. L. Z. podnikajúcim ako fyzická osoba pod obchodným menom Ing. L. Z. -S. k uzatvoreniu platnej dohody o prevzatí dlhu v zmysle § 531 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Predmetnou dohodou Ing. L. Z.N. - S., prevzal dlh spoločnosti STAVA J.H.N., spol. s r.o. voči Vojenským lesom a majetkom SR, štátny podnik, vo výške 18.821.111,- Sk a stal sa tak dlžníkom veriteľa Vojenské lesy a majetky SR, štátny podnik, namiesto spoločnosti STAVA J.H.N., spol. s r.o. Súd prvej inštancie uviedol, že predmetný záväzok sa dlžník zaviazal splniť v troch splátkach splatných dňa 31.12.2003, 31.3.2004 a 30.6.2004. Za spoločnosť STAVA J.H.N., spol. s r.o. dohodu podpísal konateľ firmy Ing. L. W., za nového dlžníka Ing. L. Z.. Poukázal, že pravosť oboch podpisov na predmetnej dohode bola notársky osvedčená 28.11.2003 na notárskom úrade JUDr. W. B.; dohoda bola uzatvorená so súhlasom veriteľa Vojenské lesy a majetky SR, štátny podnik, odštepný závod Malacky v zastúpení jeho štatutárnym orgánom Ing. Ľ. K.. Uviedol, že k predmetnej dohode bola pripojená kniha odberateľských faktúr, preukazujúca odber tovaru v období roku 2003 odberateľa STAVA J.H.N., spol. s r.o. od Vojenských lesov na celkovú sumu 18.821.111,- Sk. Súd prvej inštancie konštatoval, že zároveň bola 1.12.2003 na notárskom úrade JUDr. W. B. v Malackách spísaná notárska zápisnica č. N 683/2003, Nz 112722/2003, v ktorej je poňaté vyhlásenie Ing. L. Z. - S. ako osoby povinnej o súhlase s vykonateľnosťou notárskej zápisnice podľa § 274 písm. e) O.s.p. a s exekúciou podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku. V tejto notárskej zápisnici dlžník Ing. L. Z. - S. uznal záväzok vo výške 18.821.111,- Sk čo do právneho dôvodu a výšky, a zaviazal sa ho splatiť veriteľovi za pôvodného dlžníka v troch splátkach, a to sumu 10.000.000,- Sk do 31.12.2003, sumu 5.000.000,- Sk do 31.3.2004 a sumu 3.821.111,- Sk do 30.6.2004. Ing. L. Z. vyhlásil, že v prípade nesplnenia záväzkov vyplývajúcich z bodu 1 a 2 notárskej zápisnice súhlasí s vykonateľnosťou a s exekúciou tohto záväzku. V notárskej zápisnici je jasne označený právny dôvod záväzku, výška plnenia, ako aj čas plnenia. Konštatoval, že Ing. L. Z. uzatvoril 6.2.2004 ako darca so žalovanou, svojou dcérou, ako obdarovanou, darovaciu zmluvu, predmetom ktorej bola nehnuteľnosť zapísaná na LV č. XXXX, katastrálne územie Staré Mesto, a to byt č. XX na X. poschodí bytového domu na Z. X v Bratislave, súpisné číslo domu: XXXX, číslo vchodu: 1, postaveného na pozemku parcela registra „C“ č. XXXX/X o výmere 643 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria. Vklad uvedenej zmluvy bol Katastrálnym úradom Bratislava povolený 11.2.2004 pod č. V-154/04. Súd prvej inštancie uviedol, že obdobne tak došlo začiatkom roka 2004 aj k ďalším bezodplatným prevodom nehnuteľného majetku povinného Ing. L. Z. na žalovanú. Išlo o poľnohospodársky objekt v katastrálnom území N., vklad darovacej zmluvy bol povolený pod č. V-3166/04, pozemku a garáží v katastrálnom území Malacky, zapísané na LV č. XXXX, vklad povolený na základe darovacej zmluvy pod č. V-431/04, pozemku a poľnohospodárskeho objektu v katastrálnom území B. Š. zapísané na LV č. XXXX na základe darovacej zmluvy pod č. V-431/04. Vychádzal z toho, že žalovaná následne predmetné nehnuteľnosti, s výnimkou bytu č. XX na Z. X v Bratislave, previedla darovacou zmluvou z 2.2.2005 na obdarovaného PVL, spol. s r.o. Ďalej poukázal na to, že z obsahu exekučného spisu vedeného na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 2Er/72/2004 vyplýva, že exekučný súd vydal 4.2.2004 poverenie súdnemu exekútorovi JUDr. O. N.i na vymoženie istiny 10.000.000,- Sk v prospech oprávneného Vojenské lesy a majetky SR, štátny podnik proti povinnému Ing. L. Z. - S., a to na základe notárskej zápisnice napísanej notárkou JUDr. W. B. číslo konania N 683/2003, Nz 112722/2003 z 1.12.2003. Námietky povinného podané 10.3.2004 exekučný súd zamietol, a uznesenie nadobudlo právoplatnosť 15.5.2004. Zhrnúc vyššie uvedené skutkové zistenia súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca v konaní preukázal naplnenie zákonných podmienok úspešnej odporovateľnosti právnych úkonov, a to darovacej zmluvy a dohody o zriadení vecného bremena z 6.2.2004, ktorej vklad bol povolený bývalou Správou katastra Bratislava I rozhodnutím č. V-154/04, darovacej zmluvy z 24.2.2004, ktorej vklad bol povolený rozhodnutím Katastrálneho úradu Bratislava, Správy katastra Malacky pod č. V-431/04, V-431/04-13/04 a V-431/04-27/04, darovacej zmluvy, ktorej vklad bol povolený bývalou Správou katastra Bratislava pod č. V-3166/04-211/04, uzatvorených medzi Ing. L. Z. - S. ako darcom a žalovanou ako obdarovanou. 5. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie založil na konštatovaní, že všetky darovacie zmluvy boli uzatvorené bezprostredne v časovom slede po uzatvorení dohody o prevzatí dlhu, spísaní vyhlásenia povinného do notárskej zápisnice č. N 683/2003, Nz 112722/2003 o uznaní dlhu čo do právneho dôvodu a výšky, a začatí samotného exekučného konania. Dospel k záveru, že z vykonaného dokazovania, najmä z výsluchu svedkov Ing. L. Z., Ing. L. W., ako aj z obsahu výsluchu samotnej žalovanej možno jasne ustáliť úmysel povinného ukrátiť svojich veriteľov. Z vykonaného svedeckého dokazovania, z výsluchu Ing. L. Z. a z výsluchu žalovanej mu vyplynulo, že všetky prevody boli realizované na základe iniciatívy Ing. L. Z., otca žalovanej. Mal za to, že v čase uzatvorenia predmetných darovacích zmlúv bola žalovaná plnoletá, plne spôsobilá na právne úkony, preto úmysel jej otca a sledovaný účel darovania jej musel byť známy, a to vzhľadom k jej veku a predpokladanej primeranej rozumovej vyspelosti. Skonštatoval, že následný prevod týchto nehnuteľností žalovanou v časovom slede jedného roka na ďalší subjekt a to spoločnosť PVL, spol. s r.o., ktorú pri predaji zastupoval jej otec Ing. L. Z., a ktorý bol zároveň od 18.11.2003 spoločníkom tejto obchodnej spoločnosti a jej ďalšie štúdium na STU, tento právny záver len potvrdzuje. Žalovaná vypovedala, že predmetné nehnuteľnosti nikdy nevidela, príslušným podnikateľským oprávnením nedisponovala, teda neprejavila ozajstný záujem tieto nehnuteľnosti vlastniť a spravovať. Súd prvej inštancie vyslovil názor, že predmetná dohoda má všetky náležitosti podľa § 531 Občianskeho zákonníka, otec žalovanej Ing. L. Z. uznal dlh vo výške 18.821.111,- Sk voči Vojenským lesom a majetkom SR, štátny podnik čo do právneho dôvodu a výšky, súhlasil s vykonateľnosťou tejto dohody v zmysle exekučného poriadku. Uviedol, že pohľadávka vo výške 18.821.111,- Sk bola pohľadávkou vymáhateľnou, čo vyplýva z notárskej zápisnice č. N 683/2003, Nz 112722/2003, ako aj z poverenia na vykonanie exekúcie vydaného príslušným exekučným súdom. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 17.12.2001, sp. zn. 3Cdo 71/1998, v ktorom sa dovolací súd vysporiadal s pasívnou legitimáciou z odporovacej žaloby upravenej v § 42b ods. 2 a ods. 3 Občianskeho zákonníka; vyslovil v ňom právnu vetu, že žaloba o určenie, že dlžníkov právny úkon je voči veriteľovi neúčinný môže byť úspešná len vtedy, ak bola podaná voči osobe, s ktorou alebo v prospech ktorej bol právny úkon urobený, t.j. voči žalovanej. Na uvedenom základe súd prvej inštancie v zmysle § 42a ods. 1, ods. 2, § 42a ods. 3 písm. a), § 42b a § 531 ods. 1 Občianskeho zákonníka návrhu na určenie neúčinnosti vyššie uvedených právnych úkonov vyhovel, a zároveň v druhom výroku zamietol protinávrh žalovanej na určenie účinnosti týchto úkonov, ktorý dala v rámci svojho vyjadrenia k žalobnému návrhu, keďže mal v konaní preukázaný opak. O trovách konania rozhodol v zmysle § 151 ods. 3 O.s.p. 6. Proti výroku I. rozsudku, ktorým bola určená neúčinnosť právnych úkonov voči žalobcovi, podala žalovaná odvolanie a žiadala rozsudok v napadnutej časti zmeniť a žalobu zamietnuť, prípadne zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Namietala, že v konaní neboli splnené podmienky pre vyslovenie relatívnej neúčinnosti predmetných právnych úkonov. Nestotožnila sa s názorom súdu prvej inštancie, že nepreukázala liberačný dôvod (že dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať) a podotkla, že podľa súdu prvej inštancie jej musel byť úmysel otca a sledovaný účel darovania známy vzhľadom na skutočnosť, že v čase uzatvorenia predmetných darovacích zmlúv bola plnoletá; zároveň však súd prvej inštancie konštatoval, že všetky prevody boli realizované na základe iniciatívy otca žalovanej. Bola názoru, že súd prvej inštancie túto skutočnosť nevzal dostatočne do úvahy. Práve to, že je dcérou Ing. L. Z. nasvedčuje tomu, že prianie svojho otca absolútne nespochybňovala a úplne prirodzene nezisťovala zákulisie rozhodnutia svojich rodičov. Potvrdila, že v čase uzatvárania predmetných zmlúv bola plnoletá, avšak v tom čase mala iba devätnásť rokov a teda, keď jej otec povedal, aby podpísala zmluvy, išla ich podpísať, a to aj keď majetok nadobúdala, a aj keď ho scudzovala. Mala za to, že keby sa jednalo o cudziu osobu, bola by jej neznalosť problematiky nepravdepodobná a vyžadovala by sa od nej určitá miera opatrnosti, no práveže, keď ide o jej vlastného otca, je jej nevedomosť o jeho úmysloch veľmi pravdepodobná a uveriteľná. Uviedla, že darovacie zmluvy uzatvárala podľa vôle otca, o jeho podnikateľských aktivitách, resp. prípadných dlhoch nebola informovaná, preto nemohla vedieť k akému dôsledku môžu tieto úkony smerovať. Nepoznala otcov úmysel, ani ho pri náležitej starostlivosti nemohla poznať. Súdu prvej inštancie vyčítala, že konštatovaním o jej znalosti o otcovom úmysle ukrátiť veriteľa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Ďalej uviedla, že v súčasnosti už predmetné nehnuteľnosti, ktoré boli na ňu prevedené darovacími zmluvami nevlastní. Dodala, že aj byt č. XX zapísaný na LV č. XXXX pre katastrálne územie Staré Mesto je v súčasnosti, teda aj v deň vyhlásenia rozsudku súdu prvej inštancie, vo výlučnom vlastníctve tretej osoby. Z tohto dôvodu podľa jej názoru neprichádza do úvahy možnosť žalobcu uspokojiť svoju pohľadávku z týchto nehnuteľností. Argumentovala tým, že ak tento postup neprichádza do úvahy, má žalobca právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech. Táto náhrada je limitovaná výškou prospechu. Nakoľko predmetné nehnuteľnosti nadobudla, a aj ďalej scudzila darovacou zmluvou, nemala z týchto úkonov žiaden prospech. Právo odporovať právnemu úkonu by bolo možné len pokiaľ by nehnuteľnosti nadobudla darovacou zmluvou a následne odplatne previedla na tretiu osobu, resp. so ziskom. Upozornila, že na základe uvedeného nie je možné domáhať sa voči nej ani náhrady v zmysle § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka, a preto je rozsudok nevykonateľný. Ďalej súdu prvej inštancie vytkla procesné pochybenie, že pôvodná žaloba z 6.9.2005 neobsahovala ani zmienku o záložnom práve, resp. dvoch záložných právach - práva doživotného užívania bytu na Z. ulici v Bratislave, v prospech G. Z., rod. J., zriadené pôvodne v roku 2001 a K. Z., rod. N., zriadené darovacou zmluvou z 6.2.2004. Uviedla, že súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku rozhodol, že aj dohoda o zriadení vecného bremena z 6.2.2004 je voči žalobcovi právne neúčinná, čím podľa jej názoru rozhodol nad rámec žaloby. Vo svojom záverečnom návrhu žiadala súd prvej inštancie, aby procesne rozhodoval o zmene žaloby práve z dôvodu, že sa nejednalo o totožný petit, z dôvodu zmeny obsahu žaloby; súd prvej inštancie však o zmene žaloby nerozhodoval. V rozsudku teda rozhodol o neúčinnosti právneho úkonu, ktorý z procesného hľadiska nebol predmetom konania, a týmto pochybením sa jej odňala možnosť konať pred súdom. Súd prvej inštancie vo svojich záveroch nerozoberal ani možné právne následky výrokov rozsudku, vo vzťahu k existujúcemu záložnému právu zriadenému v roku 2001. Mala za zrejmé, že existencia skôr zriadeného záložného práva je prekážkou určenia neúčinnosti predmetnej darovacej zmluvy z 6.2.2004 a z tohto pohľadu považovala napadnutý rozsudok za zmätočný a nevykonateľný. 7. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žiadal rozsudok v napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že žalovanej, v tom čase „čerstvo“ plnoletej dcére dlžníka, sa v konaní nepodarilo preukázať, že úmysel svojho otca (ako dlžníka) ukrátiť veriteľa ani pri náležitej starostlivosti nemohla poznať (liberačný dôvod). Mal za to, že žalovaná v čase napadnutých prevodov s ohľadom na svoj vek disponovala dostatočnou rozumovou vyspelosťou, aby náhly prevod všetkých nehnuteľností jej otca na ňu, u nej vzbudil dôvodnú pochybnosť o tom, čo skutočne týmto prevodom jej otec mienil. Išlo pritom o veľké množstvo nehnuteľností, medzi ktorými sa nachádzali napríklad garáže a výrobné haly. Dôvodom prevodov bolo jednoznačne ukrátenie veriteľa a za danej dôkaznej situácie (keď žalovaná vôbec nevedela pred súdom rozumne vysvetliť, akým spôsobom chcela s nehnuteľnosťami naložiť, resp. načo jej vlastne boli) považoval za neobhájiteľné tvrdenie žalovanej, že táto ani pri náležitej starostlivosti nemohla úmysel svojho otca poznať. Práve naopak, z dôkaznej situácie vyplynulo, že žalovaná úmysel svojho otca (ako dlžníka) musela pri náležitej starostlivosti poznať. Argumentoval tým, že predmetom dokazovania nie je subjektívna skutočnosť, či žalovaná tento úmysel poznala alebo nie, ale objektivizovaná kategória možnosti takejto vedomosti pri vynaložení náležitej starostlivosti. V zmysle judikatúry je potom referenčným rámcom pre takéto posudzovanie skutočnosť, či by iná osoba v obdobnom postavení ako žalovaná nemohla pri náležitej starostlivosti skutočný úmysel dlžníka poznať. Za danej situácie, keď žalovaná je dokonca dcérou dlžníka, bolo podľa názoru žalobcu neobhájiteľné, že žalovaná pri náležitej starostlivosti nemohla vedieť, aký bol skutočný úmysel jej otca pri prevádzaní predmetných nehnuteľností. O skutočnosti, že žalovaná jednoznačne vedela o úmysle svojho otca a o dôvodoch, ktoré ho viedli k prevodu nehnuteľností na ňu, svedčí aj fakt, že žalovaná nehnuteľnosti, ktoré bezodplatne nadobudla od svojho otca, následne opäť bezodplatne previedla; byt v Bratislave na sestru svojej matky (manželky dlžníka) a všetky ostatné nehnuteľnosti na tretiu osobu (firmu PVL, spol. s r.o.), ktorej spoločníkom bol v tom čase dokonca dlžník - otec žalovanej, a ktorý túto spoločnosť pri podpise zmlúv aj zastupoval. Ďalej poukázal na tvrdenia žalovanej že „prianie svojho otca absolútne nespochybňovala a úplne prirodzene nezisťovala zákulisie rozhodnutia svojich rodičov“, a že „nemohla vedieť k akému dôsledku môžu tieto úkony smerovať“. V tejto súvislosti poznamenal, že takéto tvrdenia možno smerujú k preukázaniu subjektívnej nevedomosti žalovanej o úmysle dlžníka ukrátiť svojho veriteľa (táto vedomosť je však v danom prípade podľa jeho názoru irelevantná), avšak zároveň priamo vylučujú vynaloženie náležitej starostlivosti. Náležitú starostlivosť je potrebné skúmať s ohľadom na všetky okolnosti; týmito okolnosťami sú predovšetkým okolnosti týkajúce sa rozumovej vyspelosti žalovanej (napríklad s ohľadom na jej vek) a nie až tak okolnosti týkajúce sa vzťahu žalovanej a dlžníka. V tejto súvislosti uviedol, že osobitná skutková podstata odporovateľnosti sa v danom prípade týka blízkych osôb, je vzťah žalovaného a dlžníka vždy vzťahom pomerne blízkym. Dôvodil, že táto skutočnosť (a z nej vyplývajúce závery) však sama osebe nestačí na preukázanie liberačného dôvodu a poukázal na závery rozsudku Najvyššieho súdu ČR zo dňa 1.10.2004, sp. zn. 30Cdo 808/2004. Ďalej žalobca namietal tvrdenia žalovanej, že právo odporovať právnemu úkonu by bolo možné len pokiaľ by nehnuteľnosti nadobudla darovacou zmluvou a následne odplatne previedla na tretiu osobu, resp. so ziskom, a preto sa voči žalovanej nie je možné domáhať ani náhrady v zmysle § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka, v dôsledku čoho je rozsudok nevykonateľný. V nadväznosti na uvedené uviedol, že takéto závery sú absolútne nesprávne a nemajú zákonnú oporu. Podmienkou úspešnej odporovateľnosti je existencia vymáhateľnej pohľadávky, ukrátenie veriteľa a v danom prípade vzťah žalovanej a dlžníka (blízke osoby), a nepreukázanie liberačného dôvodu. To či mala žalovaná z týchto úkonov nejaký majetkový prospech nie je pri určovaní neúčinnosti právnych úkonov podľa § 42a a nasl. Občianskeho zákonníka vôbec podstatné. Táto otázka bude predmetom dokazovania v ďalšom konaní, v ktorom si bude žalobca uplatňovať voči žalovanej finančnú náhradu. Vo vzťahu k predmetu konania upriamil pozornosť na to, že žalovaná vo svojom odvolaní namietala, že v pôvodnej žalobe z 6.9.2005 nebola zmienka o záložných právach. Týmito „záložnými právami“ pritom podľa jeho názoru zrejme myslela vecné bremená spočívajúce v práve doživotného bývania, zriadené v prospech K. Z. pod č. V-1745/01 a G. Z. a opäť K. Z. pod č. V-154/04 (rovnaké číslo vkladu ako napadnuté darovanie), ktoré zaťažujú nehnuteľnosť na Z. ulici v Bratislave (LV č. XXXX, katastrálne územie Staré Mesto). Zdôraznil, že zriadenie vecného bremena v prospech K. Z. pod č. V-1745/2001 nikdy nebolo predmetom žaloby a nie je ani obsahom súdneho rozhodnutia. Považoval za potrebné uviesť, že súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku rozhodol o neúčinnosti darovania z 6.2.2004 a jeho rozhodnutie sa netýkalo zriadenia vecného bremena (V-154/04). Hoci výroková časť napadnutého rozsudku uvádza, že určenie neúčinnosti sa týka „Darovacej zmluvy a dohody o zriadení vecného bremena z 6.2.2004“, v danom prípade išlo iba o presné označenie zmluvy, ktorou došlo k darovaniu nehnuteľnosti dlžníkom v prospech žalovanej. Skutočnosť, že predmetom žaloby bolo určenie neúčinnosti len tej časti (resp. právneho úkonu) zmluvy, ktorá sa týka darovania, bola podľa neho úplne jasná z celého znenia príslušnej časti výroku napadnutého rozsudku, ktorá presne vymedzuje, že napadnutou časťou zmluvy je len darovanie. S ohľadom na uvedené súd prvej inštancie nemusel rozhodovať o pripustení zmeny žaloby. V súvislosti s tvrdením, že existencia ťarchy na nehnuteľnosti je prekážkou určenia neúčinnosti prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti uviedol, že takýto záver nemá absolútne žiadnu oporu v zákone. 8. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ďalej len „C.s.p.“), preskúmal rozsudok v napadnutej časti, prejednal odvolanie žalovanej bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 23.2.2017 (§ 378 ods. 1, § 219 ods. 3 C.s.p.). 9. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie odvolací súd potvrdil, pretože je vecne správny a nakoľko sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 1, ods. 2 C.s.p.). 10. Podľa § 470 ods. 1, ods. 2 veta prvá C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 11. Podľa § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený. 12. Podľa § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi (§ 116 a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech tretích osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať. 13. Právna úprava odporovateľnosti právnych úkonov je obsiahnutá v ustanoveniach §§ 42a a 42b Občianskeho zákonníka. Z hľadiska jej systematiky treba rozlišovať medzi aktívnou vecnou legitimáciou na uplatnenie odporovateľnosti (§ 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka), podmienkami odporovateľnosti (§ 42a ods. 2 až 5 Občianskeho zákonníka), spôsobom uplatnenia odporovateľnosti (§ 42b ods. 1 Občianskeho zákonníka), pasívnou vecnou legitimáciou (§ 42b ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka) a právnymi následkami spojenými s úspešným odporovaním právnemu úkonu (§ 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka). 14. Zmyslom odporovacej žaloby je dosiahnuť rozhodnutie súdu, ktorým by bolo určené, že je voči žalobcovi neúčinný dlžníkom urobený právny úkon, ktorý skracuje uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky. Odporovateľným je - ako vyplýva z § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka - taký právny úkon dlžníka, ktorý učinil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa a musel by byť tento úmysel druhej strane známy; bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno v tomto smere nesie veriteľ. Preukázanie úmyslu dlžníka ukrátiť svojho veriteľa nie je podmienkou odporovateľnosti vtedy, ak „druhou stranou“ sú osoby dlžníkovi blízke (osoby uvedené v § 116 Občianskeho zákonníka); úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa v takomto prípade zákon predpokladá a je na osobách dlžníkovi blízkych, aby preukázali, že úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa vtedy (t.j. v dobe právneho úkonu) nemohli ani pri náležitej starostlivosti poznať. Osobou blízkou je podľa § 116 Občianskeho zákonníka jednak príbuzný v priamom rade, súrodenec, manžel a partner, jednak iná osoba v pomere rodinnom alebo obdobnom, kedy by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako ujmu vlastnú. V týchto prípadoch teda zákon úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa i vedomosť blízkej osoby o existencii tohto úmyslu priamo predpokladá a blízka osoba musí preukázať (ona znáša dôkaznú povinnosť a dôkazné bremeno), že úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa nemohla ani pri vynaložení náležitej starostlivosti rozpoznať. Možno teda zhrnúť, že v prípade právneho úkonu medzi dlžníkom a osobou blízkou alebo právneho úkonu urobeného dlžníkom v prospech osoby jemu blízkej nemusí žalujúci veriteľ tvrdiť ani preukazovať, že žalovanému (v danom prípade žalovanej) musel byť úmysel dlžníka odporovaným právnym úkonom ukrátiť veriteľa známy; zákon v tomto prípade predpokladá, že žalovaný o úmysle dlžníka ukrátiť veriteľa v konaní preukázaným odporovaným právnym úkonom veriteľa vedel a je na žalovanom, aby preukázal, že v dobe právneho úkonu dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa i pri náležitej starostlivosti nemohol poznať. I keby bolo zistené, že žalovaná dlžníkovi blízka osoba o jeho úmysle ukrátiť odporovaným právnym úkonom veriteľa nevedela a ani nemusela vedieť, nepostačuje to samo o sebe k úspešnej obrane proti odporovateľnej žalobe. Žalovaná dlžníkovi blízka osoba sa za tejto situácie odporovateľnej žalobe ubráni iba vtedy, ak preukáže, že úmysel dlžníka ukrátiť odporovaným právnym úkonom veriteľa nemohla i pri náležitej starostlivosti poznať. 15. Súd prvej inštancie v preskúmavanej veci vykonal náležité dokazovanie potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností dôležitých pre posúdenie opodstatnenosti žaloby ohľadom naplnenia všetkých zákonom stanovených podmienok pre úspešnú odporovateľnosť právnych úkonov vymedzených vo výroku napadnutého rozsudku ako aj na relevantnosť tvrdení žalovanej z hľadiska skutočností uvádzaných na svoju obranu. V konaní nebola sporná existencia záväzkového vzťahu žalobcu a dlžníka (aktívna vecná legitimácia žalobcu podľa § 42b ods. 1 Občianskeho zákonníka), ani to, že na základe dohody o prevzatí dlhu (formou notárskej zápisnice so súhlasom dlžníka s exekúciou podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku) išlo o vymáhateľnú pohľadávku žalobcu; nebol sporný ani vzťah dlžníka a tretej osoby, t.j. žalovanej (ktorá sa stala nástupcom majetkových hodnôt dlžníka), ktorá je v konaní pasívne vecne legitimovanou osobou ako blízka osoba, dcéra dlžníka, u ktorej platí vyvrátiteľná domnienka vedomosti o úmysle ukrátiť veriteľa. Žalobca podal žalobu v prekluzívnej trojročnej lehote, ktorá v prípade právnych úkonov, na základe ktorých práva vznikajú vkladom do katastra nehnuteľností (teda aj pri darovacej zmluve), začína plynúť dňom nasledujúcim po dni, ku ktorému vznikli účinky vkladu práva do katastra nehnuteľností. Zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s § 191 ods. 1 C.s.p. dospel súd prvej inštancie k správnym skutkovým záverom a na ich základe vyvodil aj správny právny záver o dôvodnosti žalobcom uplatňovaného nároku; na vec náležite aplikoval zodpovedajúce ustanovenia § 42a ods. 1, ods. 2, § 42a ods. 3 písm. a), § 42b a § 531 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré aj správne vysvetlil a svoje dôvody vedúce k vyhoveniu návrhu na určenie neúčinnosti právnych úkonov spočívajúce v tom, že v čase uzatvorenia predmetných darovacích zmlúv bola žalovaná plne spôsobilá na právne úkony s tým, že v dôsledku jej veku a primeranej rozumovej vyspelosti jej musel byť známy sledovaný účel darovania aj riadne v súlade s § 220 ods. 2 C.s.p. odôvodnil. 16. Súd prvej inštancie rozhodol správne, keď vychádzal z prezumpcie úmyslu dlžníka (otca žalovanej) ukrátiť veriteľa, aplikujúc ustanovenie § 42a ods. 3 Občianskeho zákonníka (žalovaná spĺňa definičné znaky blízkej osoby podľa § 116 Občianskeho zákonníka a to príbuzenstvo v priamom rade s dlžníkom). Práve kategória blízkych osôb, ako osôb majúcich prospech z dlžníkových úkonov (s ktorými ma špecifický blízky vzťah) odlišuje právne úkony takéhoto dlžníka, od ostatných, u ktorých nie je daná osobná väzba s druhou zmluvnou stranou. Pre úspešnú obranu žalovanej nepostačovalo jej tvrdenie, že o úmysle dlžníka ukrátiť odporovaným právnym úkonom veriteľa nevedela a ani nemohla vedieť; pre úspech v konaní mala tvrdiť a preukázať, že o tomto úmysle nevedela a ani nemohla vedieť napriek tomu, že vyvinula starostlivosť k poznaniu tohto úmyslu dlžníka a že z jej strany išlo o „náležitú starostlivosť“. Žalovaná svoju obranu založila na presne opačných východiskách, keď tvrdila, že ako dlžníkova dcéra absolútne nespochybňovala prianie svojho otca a prirodzene nezisťovala zákulisie rozhodnutia svojich rodičov; keď jej otec povedal, aby podpísala zmluvy, tak ich podpísala; darovacie zmluvy uzatvárala podľa vôle otca, o jeho podnikateľských aktivitách, resp. prípadných dlhoch nebola informovaná, preto nemohla vedieť k akému dôsledku môžu tieto úkony smerovať. Z uvedeného je nepochybné, že žalovaná ako osoba dlžníkovi blízka nevykonala s ohľadom na okolnosti prípadu a s prihliadnutím na obsah napadnutých právnych úkonov žiadnu aktivitu, aby úmysel jej otca ukrátiť žalobcu, ktorý tu v dobe odporovaného právneho úkonu objektívne vzaté musel byť, z jej výsledkov poznala (t.j. aby sa o tomto úmysle dozvedela). Odvolací súd na tomto mieste zdôrazňuje, že vynaloženie náležitej starostlivosti pritom predpokladá činnosť, t.j. aktivitu (nie pasivitu) blízkej osoby, aby dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa, z jej výsledkov spoznala, t.j. aby sa o tomto úmysle dozvedela. Žalovanú v konaní zaťažovalo dôkazné bremeno preukázať, že vynaložila náležitú starostlivosť a pri napadnutých právnych úkonoch, ktoré žalobca urobil v jej prospech, sa týmto spôsobom presvedčila, že predmetné darovacie zmluvy neukracujú žalobcu (veriteľa dlžníka) a že sa tak nepodieľa na právnych úkonoch na ujmu práv žalobcu. Žalovaná však nevyvinula ani minimálnu mieru aktívnej snahy zistiť, čo viedlo jej otca k náhlemu prevodu dotknutých nehnuteľností, preto absencia akéhokoľvek aktívneho konania žalovanej, smerujúceho k poznaniu úmyslu a pohnútky jej otca (ako dlžníka), ktorá vyplynula z dokazovania, v danom prípade svedčí o zanedbaní náležitej starostlivosti. V prípade, že žalovaná takúto aktívnu snahu vo svoj prospech nepreukáže, musí byť uzrozumená s tým, že bude v spore neúspešná. Jej odvolanie sa na dobré vzťahy v rodine a vzájomnú dôveru s jej otcom, ktorý jej iba tak daroval nehnuteľnosti (navyše v takom rozsahu) nenahradzuje taký dôkaz. 17. Žalovaná v podanom odvolaní namietala, že nehnuteľnosti, ktoré boli na ňu prevedené darovacími zmluvami v súčasnosti už nevlastní a sú vo výlučnom vlastníctve tretej osoby; žalobca by mal právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech, avšak táto náhrada je limitovaná výškou prospechu a keďže ich scudzila darovacou zmluvou, z týchto úkonov nemala žiaden prospech. Rozsudok mala za nevykonateľný, lebo nie je možné domáhať sa voči nej náhrady v zmysle § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka. Odvolací súd reagujúc na tieto odvolacie námietky poznamenáva, že predmetná argumentácia žalovanej môže mať význam až pri posudzovaní možností žalobcu vyplývajúcich z úspešného odporovania; odporovateľnosť právneho úkonu nemožno totiž riešiť ako predbežnú otázku. Neúčinnosť právneho úkonu nastáva až právoplatnosťou rozsudku, ktorým bolo žalobe podľa § 42a Občianskeho zákonníka vyhovené. Vlastnícke právo toho, kto mal z odporovateľného právneho úkonu prospech k veci, ktorá bola predmetom tohto úkonu, nie je podmienkou úspešného uplatnenia odporovateľnosti právneho úkonu podľa § 42a ods. 2 až ods. 5 Občianskeho zákonníka. V danom prípade je rozhodujúce znenie § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka v zmysle ktorého právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je právne neúčinný a veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku; ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech. Neúčinnosť právneho úkonu sa voči veriteľovi prejaví tak, že na uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky možno vykonať exekúciu napr. predajom veci tak, ako by k zmene jej vlastníctva z dlžníka na iný subjekt (t.j. na žalovanú) nebolo došlo. Ak to však nie je možné, napr. preto, že vec sa už nenachádza u žalovaného, tak ako je tomu aj v predmetnom spore, priznáva zákon veriteľovi právo na náhradu voči tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu prospech. Treba pripomenúť, že táto náhrada je limitovaná výškou prospechu, ktorý mala pasívne legitimovaná osoba v spore (osoba dlžníkovi blízka) z odporovateľného právneho úkonu; zákon priznáva veriteľovi požadovať od osoby, ktorá mala z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech, náhradu za prospech získaný z odporovateľného právneho úkonu a nie náhradu za prospech získaný (alebo nezískaný) z následných scudzovacích úkonov; zostáva bez právneho významu, ako napr. s darovanými nehnuteľnosťami z neúčinných právnych úkonov takáto osoba ďalej nakladala, napr. či ich tretím osobám scudzila bezodplatne a pod. V konečnom dôsledku, ako už bolo uvedené vyššie, však posúdenie tejto otázky nie je v prejednávanom spore (pri žalobe o určenie neúčinnosti právnych úkonov podľa § 42a a nasl. Občianskeho zákonníka) ani podstatné, lebo bude predmetom dokazovania v inom konaní (pokiaľ ho žalobca inicializuje) proti žalovanej na finančnú náhradu. Vykonateľnosť rozsudku spočíva v danom prípade práve v tom, že bude oprávňovať žalobcu domáhať sa ďalším postupom náhrady voči žalovanej s tým, že pre takýto postup je nevyhnutné určiť neúčinnosť napadnutých právnych úkonov, ktorá nastáva až právoplatnosťou rozsudku, ktorým bolo žalobe podľa § 42a a nasl. Občianskeho zákonníka vyhovené. 18. Správnosť napadnutého rozsudku nie sú spôsobilé zmeniť ani ďalšie námietky žalovanej; odvolací súd zhodne so žalobcom uvádza, že zriadenie vecného bremena v prospech K. Z., rod. N. pod č. V-1745/2001 nebolo predmetom žaloby a nie je ani obsahom napadnutého rozsudku. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku rozhodol o.i. o neúčinnosti darovania bytu č. XX na 2. poschodí bytového domu na Z. X v Bratislave z darovacej zmluvy uzatvorenej dňa 6.2.2004 a je nepochybne zrejmé, že napadnutý rozsudočný výrok sa nijako netýka zriadeného vecného bremena v prospech G. Z., rod. J. alebo v prospech K. Z., rod. N.. V danom prípade súd prvej inštancie presne označil zmluvu (Darovacia zmluva a dohoda o zriadení vecného bremena z 6.2.2004) tak, aby nebola zameniteľná s inými zmluvami, pričom v napadnutom výroku presne vymedzil, ktorých právnych úkonov sa určenie neúčinnosti týka. Možno tiež zhrnúť, že konečný rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti korešponduje s občianskoprávnymi nárokmi v petite žaloby, tak, ako bol predmet konania žalobcom vymedzený už v pôvodnej žalobe zo 6.9.2005. K upresneniu žaloby došlo v dôsledku skutočnosti, že v čase podávania žaloby žalobca nemal k dispozícii zmluvy, ktorými došlo k prevodu vyššie uvedených nehnuteľností, ktoré sa však presne zhodujú s nehnuteľnosťami vymedzenými v pôvodnom žalobnom petite. Neobstojí ani argument žalovanej, že existencia skôr zriadeného vecného bremena je prekážkou určenia neúčinnosti darovacej zmluvy uzatvorenej dňa 6.2.2004; zákon nevylučuje odporovať právnym úkonom v prípade, kedy sú veci, ktoré majú byť postihnuté výkonom rozhodnutia zaťažené právom tretích osôb. 19. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalobcovi priznal proti žalovanej plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko mal vo veci plný úspech. 20. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).