Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Co/378/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1105233457 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1105233457.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členov senátu JUDr. Blanky Malichovej a Mgr. Adely Unčovskej, v právnej veci žalobcov: 1/ A.. E. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. M. XX, L. a 2/ V. J., nar. XX.X.XXXX, bytom G. M. XX, L., zastúpených: JUDr. Janka Hazlingerová, advokátka, so sídlom Nobelova 9, Bratislava proti žalovanému: Univerzita Komenského v Bratislave, IČO: 397 865, so sídlom Šafárikovo nám. 6, Bratislava, o nahradenie prejavu vôle, na odvolanie žalobcov v 1/ a 2/ rade proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 24.3.2014, č.k. 16C/219/2005-96, jednomyseľne takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e. Žalovanému sa proti žalobcom v 1/ a 2/ rade p r i z n á v a nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobcovia v 1/ a 2/ rade domáhali nahradenia prejavu vôle žalovaného uzavrieť s nimi zmluvu o prevode vlastníctva bytu č. X na X. poschodí v bytovom dome súp.č. XXXX na G. M. Č.. XX v L. v súlade s návrhom pripojenej zmluvy. Žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania. 2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 80 písm. b) zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“) a § 29 ods. 2 a 8 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej len „zákon č. 182/1993 Z.z.) a vecne tým, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobcovia užívali byt bez dohody o odovzdaní a prevzatí bytu uzavretou so žalovaným ako investorom, čím nedošlo k vzniku osobného užívania bytu, ktoré by sa mohlo zmeniť na nájom. Na základe uvedeného potom žalobcom nevzniklo ani právo žiadať o uzavretie zmluvy o prevode vlastníctva bytu, keďže v zmysle zákona č. 182/1993 Z.z. takéto právo prislúcha iba nájomcovi, ktorý má s vlastníkom bytu uzavretú nájomnú zmluvu. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1, prvá veta O.s.p. a úspešnému žalovanému nepriznal náhradu trov konania, keďže mu žiadne nevznikli. 3. Proti rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie žalobcovia v 1/ a 2/ rade z dôvodu, že súd prvej inštancie vydal rozhodnutie na základe riadne vykonaného dokazovania, pričom vykonané dôkazy nesprávne skutkovo posúdil a následne aj nesprávne právne posúdil. Namietali, že v konaní preukázali, že byt im bol riadne pridelený a odovzdaný do užívania, z ktorého dôvodu im vzniklo právo osobného užívania bytu ešte v r. 1968, pričom tento byt nerušene a nepretržite užívajú až doposiaľ. Uviedli, že byt bol pridelený žalobcovi v 1/ rade ako služobný byt na základe rozhodnutia jeho zamestnávateľa Pozemné stavby n.p. X. v súlade so schvaľovacím protokolom bývalého Povereníctva SNR pre školstvo zo dňa 21.12.1967, na základe ktorého bolo rozhodnuté, že XX bytov v bytovom dome na G. M. v L. slúžia ako služobné byty pre Pozemné stavby n.p. X. a pre inžiniersko-projektovú dokumentáciu školských stavieb. V súlade s týmto rozhodnutím Pozemné stavby n.p. X. rozhodol dňa 9.2.1968, že 13 bytov v bytovom dome prideľuje do užívania svojim zamestnancom, konkrétne dňa 9.2.1962 pridelil žalobcovi predmetný byt, pričom toto rozhodnutie možno podľa názoru odvolateľov vykladať ako rozhodnutie o pridelení služobného bytu v zmysle § 25 zákona č. 41/1964 Zb. Poukázali na to, že Pozemné stavby n.p. X. v tom čase bol organizáciou hospodáriacou s bytmi, preto mal právo a pridelil byt žalobcovi v 1/ rade, pričom toto právo žalobcovi v 1/ rade nezaniklo ani po skončení jeho pracovného pomeru, nakoľko podľa stanoviska Pozemných stavieb n.p. X. právo užívania prideleného bytu nezanikne ani pri zmene zamestnávateľa a aj podľa rozhodnutia Povereníctva SNR zo dňa 21.12.1967 mohli byť služobné byty pridelené aj pracovníkom IPS (Inžiniersko-projektová organizácia školských stavieb na Slovensku v Bratislave). Uvedené potvrdzujú aj listy IPS Bratislava zo dňa 8.12.1997 a 1.7.1970. Právo žalobcu v 1/ rade nezaniklo ani zmenou vlastníka bytového domu. Súd prvej inštancie mal podľa názoru odvolateľov posúdiť ich právo užívania bytu v zmysle § 871 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa právo osobného užívania mení na nájom. Poukázali na to, že žalovaný pritom uzavrel zmluvy o prevode vlastníctva bytu s inými užívateľmi, ktorí užívali byty na základe tých istých rozhodnutí Povereníctva SNR zo dňa 21.12.1967 a rozhodnutia Pozemných stavieb n.p. X. zo dňa 9.2.1968 a priznal im postavenie nájomcov. Na základe uvedeného žiadali zmeniť rozhodnutie súdu prvej inštancie tak, že rozhodne o povinnosti žalovaného uzavrieť so žalobcami zmluvu o prevode vlastníctva k bytu. 4. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcov v 1/ a 2/ rade vyjadril podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 19.6.2014. Vo vyjadrení uviedol, že otázka vzniku nájomného vzťahu už bola predmetom súdneho konania sp.zn. 8C/133/99 (odvolacieho konania sp.zn. 9Co/203/02) o splnenie povinnosti uzavrieť nájomnú zmluvu, v ktorom súd dospel k záveru, že medzi stranami sporu nevznikol žiadny zmluvný vzťah, ktorý by odôvodňoval vznik nájomného vzťahu. Napriek uvedenému žalobcovia podali žalobu o určenie právneho vzťahu sp.zn. 11C/30/03, v ktorom konaní bola konštatovaná prekážka rozhodnutej veci (rozhodnutie bolo potvrdené odvolacím súdom v konaní sp.zn. 9Co/88/07). Odvolanie považoval za nedôvodné a zbytočné. 5. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 a 378 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov nie je podané dôvodne. Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 185 C.s.p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti uplatnenej žaloby na nahradenie prejavu vôle, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 ods. 1 C.s.p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite a dostatočne odôvodnil ( § 220 ods. 2 C.s.p.). 6. Odvolací súd, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, nezistiac v postupe súdu prvej inštancie žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods.2 C.s.p.), sa v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.) s dôvodmi týkajúcimi sa odvolaním napadnutého rozsudku prvoinštančného súdu, ktorým žalobu v celom rozsahu zamietol, a v ktorom dostatočne zodpovedal na v konaní nastolené otázky majúce pri rozhodovaní o uplatnenom nároku podstatný význam, pričom sa v rozhodnutí vyporiadal i s podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie ( § 387 ods.2,3 C.s.p.). 7. K doplneniu dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie a v záujme dôsledného vyporiadania sa s odvolacími námietkami odvolací súd udáva nasledovné. 8. V prejednávanej veci z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobcovia v 1/ a 2/ rade sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 3.10.2005 domáhajú nahradenie prejavu vôle žalovaného uzavrieť s nimi zmluvu o prevode vlastníctva bytu, ktorý nárok odvodzovali od ich práva užívania bytu na základe rozhodnutia Pozemných stavieb, n.p., ktoré sa následne transformovalo na nájom. 9. Odvolací súd ako prvoradé konštatuje, že v prejednávanej veci súd prvej inštancie postupoval v konaní a pri rozhodovaní s použitím ustanovení Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.6.2016. O odvolaní žalobcov rozhodoval odvolací súd po nadobudnutí účinnosti zák.č. 160/2015 Z.z., viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.). 10. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. Podľa § 29 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z.z. štátne podniky, štátne podniky v likvidácii, štátne rozpočtové organizácie a štátne príspevkové organizácie, právnické osoby, ktoré podľa osobitného zákona spravujú majetok štátu a bytové družstvá sú povinné s nájomcom bytu, garáže alebo s nájomcom ateliéru uzatvoriť zmluvu o prevode vlastníctva bytu, garáže alebo ateliéru do dvoch rokov odo dňa, keď nájomca požiada o prevod vlastníctva bytu, garáže alebo ateliéru. Nájomca môže po uplynutí tejto lehoty podať návrh na súd, aby uložil splnenie tejto povinnosti. Podľa § 29 ods. 8 zákona č. 182/1993 Z.z. vlastníci domov uvedení v odseku 7 a v § 17 ods. 3 písm. c) až f) sú povinní s nájomcom bytu uzatvoriť zmluvu o prevode vlastníctva bytu do dvoch rokov odo dňa, keď nájomca požiada o prevod vlastníctva bytu. To platí aj o vlastníkoch domov uvedených v § 17 ods. 3 písm. g) a h). Ak nájomca požiadal o prevod vlastníctva bytu pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, vlastník domu je povinný s nájomcom bytu uzatvoriť zmluvu o prevode vlastníctva bytu do dvoch rokov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Nájomca môže po uplynutí tejto lehoty podať návrh na súd, aby uložil splnenie tejto povinnosti. Cena bytu a cena pozemku nesmie presiahnuť cenu uvedenú v § 18 ods. 1 a v § 18a ods. 1. 11. V posudzovanej veci bolo nesporné, že žalobcovia v 1/ a 2/ rade a žalovaný boli stranami sporu v konaní vedenom pred Okresným súdom Bratislava I, sp.zn. 8C/133/1999 o splnenie povinnosti uzavrieť nájomnú zmluvu, predmetom ktorej bol byt č. X na 2. nadzemnom podlaží bytového domu na G. M. Č.. XX v L. (v dôsledku vykonanej pasportizácie bol byt neskôr preznačený na č. 5). Prvoinštančný súd v tejto veci rozhodol tak, že žalobu žalobcov v 1/ a 2/ rade zamietol. Zároveň vyslovil, že žalovaný nikdy žalobcom byt právne relevantným spôsobom nepridelil, preto nemohlo dôjsť k vzniku práva osobného užívania žalobcov k predmetnému bytu a teda ani neskôr nájmu. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd rozhodujúci o odvolaní žalobcov proti uvedenému rozhodnutiu tento potvrdil, zároveň sa stotožnil s vyhodnotením skutkového stavu súdom prvej inštancie ako aj s jeho právnym záverom. Žalobcovia v 1/ a 2/ rade a žalovaný boli stranami sporu aj v konaní vedenom pred Okresným súdom Bratislava I, sp.zn. 11C/30/2003 o určenie, že žalovaný je ako prenajímateľ v nájomnom vzťahu so žalobcami, predmetom ktorého mal byť identický byt ako vo vyššie uvedenom konaní (a tiež v tomto konaní). Prvoinštančný súd konanie zastavil z dôvodu, že právoplatný rozsudok o žalobe na plnenie (v tomto prípade v konaní sp.zn. 8C/133/1999) tvorí z hľadiska identity predmetu konania prekážku veci rozsúdenej pre konanie o žalobe na určenie, či tu právo alebo právny vzťah je alebo nie je, čo predstavuje neodstrániteľnú prekážku konania. Uvedené rozhodnutie bolo potvrdené uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 31.7.2007, č.k. 9Co/88/2007-124. 12. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie postupoval správne, ak pri rozhodovaní konštatoval rovnaké právne závery, ako boli vyslovené v rozhodnutí Okresného súdu Bratislava I zo dňa 10.12.2001, č.k. 8C/133/1999-89, potvrdenom rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 13.2.2003, č.k. 9Co/203/2002-111, ktoré rozhodnutia boli zároveň aj predmetom vykonaného dokazovania (a tiež vyčkal na právoplatné rozhodnutie vo veci sp.zn. 11C/30/2003). V právoplatne skončenom konaní sp.zn. 8C/133/1999 sa riešila otázka vzniku nájomného vzťahu, a to na základe možnosti transformácie práva osobného užívania predmetného bytu žalobcami na nájom. Podľa ustálenej judikatúry ak už v skončenom občianskom súdnom konaní bola právoplatným rozsudkom vyriešená určitá otázka hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého sa žalobou podanou v ďalšom súdnom konaní pri nezmenenom skutkovom stave za účasti tých istých účastníkov vyvodzuje iný, neidentický nárok, je súd v konaní o tomto ďalšom nároku viazaný tým, ako bola uvedená otázka vyriešená v právoplatne skončenom občianskom súdnom konaní (uznesenie NS SR zo dňa 29.4.2010, sp.zn. 1Cdo/133/2009, uznesenie NS SR zo dňa 31.1.2012, sp.zn. 1Cdo/44/2010). Hmotnoprávnym vzťahom, z ktorého vychádza nárok žalobcov, je nájomný vzťah, nakoľko práve z tohto vzťahu žalobcovia uplatňujú nárok na uzavretie zmluvy o prevode vlastníctva bytu. Z uvedených skutkových okolností je zrejmé, že podstatná otázka hmotnoprávneho vzťahu (nájomného vzťahu) potrebná pre posúdenie nároku žalobcov o nahradenie prejavu vôle žalovaného uzavrieť s nimi zmluvu o prevode vlastníckeho práva, t.j., že žalobcom nevzniklo právo osobného užívania bytu, ktoré sa mohlo podľa § 871 Občianskeho zákonníka zmeniť na nájom, bola právoplatne vyriešená v konaní pred Okresným súdom Bratislava I, sp.zn. 8C/133/1999. Vyriešením tejto otázky bol prvoinštančný súd viazaný, preto správne konštatoval a zopakoval rovnaký právny záver v otázke vzniku práva osobného užívania bytu a vzniku nájmu, ktorého absencia bola dôvodom pre nemožnosť vyhovenia žalobe o nahradenie prejavu vôle žalovaného uzavrieť so žalobcami zmluvu o prevode vlastníckeho práva bytu, a to s poukazom na citované ustanovenia zákona č. 182/1993 Z.z., v zmysle ktorých má právo dožadovať sa uzavretia zmluvy o prevode vlastníctva bytu iba nájomca tohto bytu. 13. Odvolatelia pripojili k odvolaniu nasledujúce listinné dôkazy: záznam z operatívnej porady riaditeľa STAS (Pozemné stavby n.p. X.) zo dňa 9.2.1968, list IPS zo dňa 1.7.1970 a 8.12.1997, list Pozemných stavieb n.p. Nitra zo dňa 14.12.1977, ponuka na prevod bytu do vlastníctva Univerzity Komenského v Bratislave zo dňa 20.9.2004, zoznam majiteľov, nájomcov a užívateľov bytov, list žalobcov premiérovi zo dňa 26.2.2008, žiadosť o odpredaj bytu zo dňa 15.10.1993, žiadosť o odpredaj bytu zo dňa 26.11.1993, rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo dňa 28.6.2000, sp.zn. 8C/133/99, potvrdenie o podaní žaloby o splnenie povinnosti zo dňa 3.10.2005 spolu so žalobou, list Univerzity Komenského v Bratislave zo dňa 16.5.2005, vyúčtovanie nákladov za byt za rok 2006. Okrem dôkazov, ktoré boli predmetom vykonaného dokazovania na súde prvej inštancie (a nie je potrebné vykonať nimi opakované dokazovanie odvolacím súdom), nejde o dôkazy, ktoré odvolatelia nemohli bez svojej viny uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (a odvolatelia to v odvolaní ani netvrdili, naviac v odvolaní uviedli, že súd prvej inštancie riadne vykonal dokazovanie), preto sa nimi odvolací súd nemohol zaoberať. 14. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne a právne správne potvrdil. 15. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1 a § 396 ods. 1 C.s.p. a ich plnú náhradu priznal úspešnému žalovanému voči žalobcom v 1/ a 2/ rade, s tým, že o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktorý vydá súdny úradník. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).