Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14Co/443/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1106227015 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Barbora Barteková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1106227015.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Javorčíkovej a členiek senátu Mgr. Barbory Bartekovej a JUDr. Dariny Kuchtovej, v spore žalobcu: X.. K. J., Z. E. XX, Z., zastúpeného advokátom JUDr. Petrom Dobrovodským, so sídlom Česká 7, Bratislava, proti žalovanému: V.. Y. V., M. S., S.G. Ú. Z., E. XX, Z., zastúpenému advokátom JUDr. Miroslavom Hlivákom, so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, o zaplatenie 14.584,38 eur s prísl., na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I v Bratislave zo dňa 06.06.2012, č. k. 11C/181/2006-137, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava I v Bratislave zo dňa 06.06.2012, č. k. 11C/181/2006-137 p o t v r d z u j e . Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : Súd prvej inštancie napadnutým rozhodnutím (druhým v poradí) posúdiac vec podľa § 17 ods. 1 a 2 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška č. 288/1995 Z. z.“), § 36 ods. 1 a 2, § 46 ods. 1 a 3, § 47 ods. 3, § 54 ods. 1 a 2, § 62, § 63 ods. 1, § 196 a § 200 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, žalobný návrh v celom rozsahu zamietol. Zaviazal žalobcu uhradiť žalovanému trovy konania vo výške 2.709,77 eur na účet právneho zástupcu a zároveň ho zaviazal zaplatiť trovy štátu vo výške 70,40 eur na účet Okresného súdu Bratislava I. 2. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa 22.08.2006 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 14.584,38 eur (439.369,- Sk) s príslušenstvom titulom vrátenia neoprávnene zadržanej odmeny pri výkone exekučnej činnosti žalovaného. 3. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 08.04.2009, č. k. 11C/181/2006-72, žalobný návrh v celom rozsahu zamietol a zaviazal žalobcu zaplatiť žalovanému trovy konania. 4. Na odvolanie žalobcu, odvolací súd uznesením zo dňa 28.02.2011, č. k. 14Co/298/2009-100, napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie s odôvodnením, že súd prvej inštancie konal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu, čím mu odňal možnosť (právo) konať pred súdom. 5. Po opätovne vykonanom dokazovaní mal súd prvej inštancie za preukázané, že dňa 25.11.2004 spoločnosť AVANT, a.s. so sídlom v Lučenci a R.. arch. V. X. v notárskej zápisnici N 666/2004, Nz 84524/2004 uznali dlh vo výške 116.178,72 eur voči žalobcovi a zároveň súhlasili s exekúciou v zmysle ust. § 41 Exekučného poriadku (v ďalšom len „exekučný titul“). Exekučný titul sa stal vykonateľným dňa 02.10.2005. Dňa 10.10.2005 žalobca doručil na Exekútorský úrad V.. Y. V. návrh na vykonanie exekúcie pre vymoženie sumy uvedenej v exekučnom titule. Dňa 07.10.2005 sporové strany uzavreli zmluvu o výkone exekúcie, kde si v článku VI. dohodli, okrem iného, v bode 1. výšku zmluvnej odmeny 10% bez DPH z vymoženej čiastky, a v bode 4. tohto článku špecifikovali situáciu, že v prípade, ak došlo k celkovému alebo čiastočnému uspokojeniu pohľadávky s príslušenstvom a trovami exekúcie, vzniknutými do zaplatenia, preukázateľným pričinením oprávneného a zároveň exekútor ešte nezačal s vykonávaním exekúcie podľa § 63 a nasl. Exekučného poriadku, tak nárok na zmluvnú odmenu zaniká. 6. Okresný súd Lučenec dňa 10.11.2005 vydal žalovanému poverenie na vykonanie exekúcie v zmysle § 44 Exekučného poriadku. Žalovaný vykonal právne kroky k zisteniu majetku povinných. Následne vydal príkazy na začatie exekúcie - adresované jednotlivým bankovým inštitúciám, v ktorých mali povinní vedené peňažné účty - na zablokovanie sumy vo výške vymáhanej pohľadávky, príkaz na začatie exekúcie adresovaný Centrálnemu depozitáru cenných papierov SR, a.s., na pozastavenie nakladania s cennými papiermi, príkaz na začatie exekúcie, v ktorom zisteným leasingovým spoločnostiam prikázal, aby odo dňa doručenia príkazu nevydali povinným právo kúpy prenajatých motorových vozidiel. 7. Ďalej mal súd prvej inštancie za preukázané, že dňa 20.12.2005 prevzal povinný v 2. rade písomné prehlásenie žalovaného, ktorým žalovaný žiadal povinných, aby pohľadávku žalobcu uhradili na účet vedený vo O., a.s. s tým, že ak pohľadávka žalobcu bude uhradená do 20.12.2005, povinný zaplatí súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v zmysle § 47 ods. 3 Exekučného poriadku. V ten istý deň prebehlo rokovanie medzi povinnými a žalovaným, na ktorom bola uzavretá dohoda, v ktorej boli dohodnuté trovy exekútora vo výške 10% zo sumy 116.178,72 eur + DPH, dátum úhrady 16.02.2006 a dátum uvoľnenia stanovený na rovnaký deň. Dňa 21.12.2005 povinný uhradil pohľadávku oprávneného čo do vymáhanej istiny a úrokov z omeškania, neuhradil však trovy exekúcie. Žalovaný vydal dňa 21.12.2005 príkazy na odblokovanie účtov, ktorými prikázal bankám odblokovať všetky účty povinných len do výšky istiny a úrokov z omeškania spolu vo výške 118.017,20 eur (3.555.386,30 Sk) z dôvodu dohody uzavretej medzi oprávneným a povinným, zároveň žiadal, aby účty povinných zostali zablokované do výšky 50% predbežných trov exekúcie a 19% DPH z trov exekúcie. Dňa 23.12.2005 vydal žalovaný upovedomenie o spôsobe vykonania exekúcie, ktorým upovedomil povinných, že exekúciu na vymoženie príslušenstva pohľadávky vo výške 11.817,04 eur vykoná prikázaním pohľadávky z účtu, nakoľko povinní uhradili len pohľadávku vo výške 116.178,72 eur, úroky z omeškania vo výške 1.991,27 eur. Upovedomenie bolo povinným doručené dňa 18.01.2006. Dňa 23.12.2005 vydal žalovaný exekučný príkaz, ktorým prikázal R.., po doručení tohto exekučného príkazu odpísať príslušenstvo pohľadávky vo výške 14.584,39 eur z účtov povinných. 8. Dňa 09.01.2006 zaslal žalovaný žalobcovi vyúčtovanie exekučného konania, v ktorom uviedol, že trovy exekúcie vo výške 12.255,79 eur a 19% DPH mu do dnešného dňa neboli uhradené povinným. Dňa 18.01.2006 povinný v 2. rade oznámil žalovanému, že odmenu exekútora a hotové výdavky bude realizovať z účtu v G., a.s., a preto žiadal žalovaného, aby pri ostatných účtoch v iných bankách uvoľnil blokáciu účtov povinných. Toho istého dňa žalovaný vydal príkazy na odblokovanie účtov vo O., a.s., J., a.s.. v R., a.s. a Tatra banke, a.s. až dňa 16.3.2006. Dňa 16.03.2006 požiadal žalovaný Okresný dopravný inšpektorát Lučenec o odblokovanie všetkých vozidiel povinných. 9. Listom zo dňa 23.03.2006 právny zástupca žalobcu konštatoval, že podmienky k zaplateniu zmluvnej odmeny podľa zmluvy o vykonaní exekúcie neboli v celom rozsahu naplnené, a tak žalovanému nevznikol nárok na zmluvnú odmenu. Súčasne žalovanému navrhol mimosúdne riešenie sporu tak, že mu žalobca vyplatí odmenu vo výške 3.319,39 eur. Právny zástupca nespochybňoval právne kroky a úkony, ktoré boli žalovaným v danej veci vykonané, ani pričinenie vedúce k zaplateniu záväzku povinného, na základe čoho bola ponúknutá odmena vo výške 3.319,39 eur. Podľa jeho tvrdenia sa však názor žalobcu v danej veci neopieral o pričinenie žalovaného, ale o obojstranne zmluvne dohodnutú podmienku vzniku nároku na zmluvnú 10%-nú odmenu. Žalovaný sa s týmto tvrdením nestotožnil. Uviedol, že po stretnutí s povinným v 2. rade tento navrhol, že pohľadávku žalobcu okamžite vyplatí s podmienkou, že odmena žalovaného bude polovičná, t.j. 10% z vymoženej pohľadávky. S prihliadnutím na osobu žalobcu a okolnosti, za ktorých sa exekúcia vykonávala, žalovaný s návrhom povinného súhlasil. Toto konanie malo byť dôkazom toho, že žalovanému išlo o uspokojenie pohľadávky žalobcu. 10. Dňa 11.04.2006 žalovaný vrátil Okresnému súdu v Lučenci poverenie na vykonanie exekúcie. 11. Súd prvej inštancie poukázal na ustanovenia Exekučného poriadku a vyhlášky č. 288/1995 Z. z., z obsahu ktorých vyplýva, že oprávnený a súdny exekútor sa môžu dohodnúť vopred aj na zmluvnej odmene za výkon exekučnej činnosti. Túto odmenu uhrádza oprávnený, pričom dohodnutím zmluvnej odmeny nie je dotknutý nárok súdneho exekútora na odmenu určenú touto vyhláškou (zákonná odmena). Zákon viaže platnosť takto dojednanej odmeny na písomnú formu zmluvy, ktorá bola v prejednávanej veci dodržaná. V zmysle článku VI. bod 4 zmluvy predmetnej zmluvy na zánik nároku exekútora na zmluvnú odmenu sa vyžadovalo splnenie dvoch kumulatívnych podmienok, a to, že došlo k celkovému alebo čiastočnému uspokojeniu pohľadávky s príslušenstvom a trovami exekúcie, vzniknutými do zaplatenia, preukázateľným pričinením oprávneného a zároveň, že exekútor ešte nezačal s vykonávaním exekúcie podľa § 63 a nasl. Exekučného poriadku. 12. Pod prvou z kumulatívnych podmienok, ktorou sa vyžadovalo preukázateľné pričinenie oprávneného (žalobcu), súd prvej inštancie rozumel vyššiu formu súčinnosti oprávneného smerujúcu k uspokojeniu pohľadávky, jej príslušenstva a trov exekúcie. Za bežnú súčinnosť označil samotnú povinnosť oprávneného k dosiahnutiu účelu exekúcie (§54 Exekučného poriadku). Súd prvej inštancie uviedol, že pod preukázateľným pričinením sa oprávneného treba rozumieť situáciu, že zo strany povinného by nebolo došlo k plneniu dlhu s príslušenstvom, keby sa oprávnený voči povinnému určitým dohodnutým spôsobom nesprával (t.j. niečo konal, zdržal sa určitého konania, niečo strpel, alebo opomenul konať). Inak povedané, k plneniu povinného by došlo len v dôsledku určitého konania (správania sa) oprávneného. Ak by totiž išlo o akúkoľvek súčinnosť oprávneného pri vymáhaní dlhu, tak by predmetné ustanovenie zmluvy „postrádalo“ zmysel a účel, pre ktorý bolo dohodnuté. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalovaný vykonal v čase od doručenia poverenia na vykonanie exekúcie do uzavretia dohody zo dňa 29.11.2005 o tom, že povinní uhradia dlžnú pohľadávku do 15.12.2005 (čo však ani nesplnili, nakoľko istinu a úroky uhradili až 21.12.2005 a trovy exekúcie až 15.3.2006) potrebné úkony (najmä blokácia účtov v bankách, blokácia motorových vozidiel, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie), ktoré primäli povinných dňa 29.11.2005 sadnúť si za spoločný stôl a uzavrieť dohodu o čase a spôsobe úhrady dlžnej pohľadávky s príslušenstvom (čo pripustil vo svojej výpovedi aj samotný žalobca). Uvedenú skutočnosť potvrdzuje aj fakt, že k takémuto stretnutiu došlo v priestoroch žalovaného. V prípade, ak by oprávnený a povinní chceli uzavrieť dohodu o splnení dlhu (bez súčinnosti exekútora), tak by sa ich stretnutie neodohrávalo na exekútorskom úrade, ale by jednoducho uzavreli dohodu, ktorú by následne iba predložili exekútorovi, ktorý by ju musel akceptovať. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že návrh dohody o tom, že povinný splní pohľadávku do 15.12.2005 sformuloval a vypracoval samotný žalovaný. 13. Súd prvej inštancie považoval za dôveryhodnú a pravdivú časť vyjadrenia žalovaného, v ktorom uviedol, že mu povinný sľúbil, že pohľadávku oprávneného (žalobcu) okamžite vyplatí pod podmienkou, že odmena žalovaného bude polovičná, t.j. 10% z vymoženej pohľadávky a že týmto konaním sa vlastne žalovaný dobrovoľne vzdal polovice svojej zákonnej odmeny v záujme včasného a riadneho uspokojenia pohľadávky žalobcu. Aj toto je skutočnosť preukazujúca, že k splneniu dlhu povinným došlo v dôsledku pričinenia žalovaného, a nie žalobcu. Žalobca sa podľa vykonaného dokazovania pričinil o uspokojenie svojej pohľadávky iba tým, že sa dostavil na stretnutie, ktoré sa konalo u žalovaného dňa 29.11.2005 a uzavrel s povinným dohodu (ktorú rovnako pripravil žalovaný) o tom, že tento zaplatí dlh do 15.12.2005. Uvedené konanie však súd prvej inštancie nevyhodnotil ako preukázateľné pričinenie sa o uspokojenie svojej pohľadávky v dôsledku svojho konania, ale len za všeobecnú súčinnosť, ktorá bola v jeho záujme a na ktorú by bol povinný za každých okolností. Súd prvej inštancie mal vykonaným dokazovaním preukázané, že práve konanie žalovaného (blokovanie účtov povinných v bankách a pod.) primälo povinného v 2. rade (B. uhradiť vymáhaný dlh (rovnako tak uzavrieť dohodu, že dlh splní do 15.12.2005). Samotná hrozba exekúciou bola spúšťačom toho, že sa povinný v 2. rade dostavil do kancelárie žalovaného, kde bola spísaná dohoda o plnení dlhu do 15.12.2005. Žalobca v konaní nepreukázal, že k splneniu dlhu došlo jeho preukázateľným pričinením, keďže v tomto smere nepredložil žiaden dôkaz preukazujúci túto skutočnosť. Sám žalobca nemal ani vedomosť o tom, že žalovaný a povinný uzavreli dohodu, kde sa žalovaný vzdal časti svojej zákonnej odmeny v prospech urýchlenia splnenia dlhu povinným. 14. V ďalšom súd prvej inštancie poukázal na čl. VI bod 4 Zmluvu o výkone exekúcie, kde z písomného prejavu vôle je zrejmé, že nárok na zmluvnú odmenu zanikne za splnenia dvoch podmienok (nie jednej), a to podmienky, že k uspokojeniu pohľadávky došlo preukázateľným pričinením žalobcu a súčasne, že exekútor nezačal s vykonávaním exekúcie podľa § 63 a nasl. Exekučného poriadku. Nenaplnením čo i jednej z týchto kumulatívnych podmienok nárok na zmluvnú odmenu exekútorovi vznikol (a contrario). Uviedol, ak by mal nárok na zmluvnú odmenu zaniknúť len za predpokladu, že exekútor ešte nepristúpil k samotnému speňažovaniu majetku povinného (ako sa domnieval žalobca), tak tento úmysel by musel korešpondovať aj s obsahom, a najmä jazykovým (slovným) vyjadrením tohto úmyslu v samotnej dohode o zmluvnej odmene, a nebolo by potrebné v zmluve dohadovať aj prvú z kumulatívnych podmienok. Súd prvej inštancie mal za to, že v tomto smere k vzniku samotného sporu došlo preto, že žalobca sa mylne domnieval, že nárok na odmenu vzniká len vtedy, ak exekútor pristúpi ku skutočnému (reálnemu) výkonu exekúcie. V tomto smere však súd prvej inštancie poukázal na to, že na zakomponovaní uvedeného ustanovenia o dojednaní podmienok zániku nároku na zmluvnú odmenu do zmluvy trval práve žalobca, to znamená, že tento výraz „preukázateľné pričinenie žalobcu“ v zmluve použil žalobca, a preto v prípade pochybností ho treba vykladať na jeho ťarchu. 15. V konaní žalobca nepreukázal, že by boli naplnené podmienky pre zánik takto vzniknutého nároku na zmluvnú odmenu, a teda súd prvej inštancie nemal za preukázanú prvú z dvoch kumulatívnych podmienok pre zánik nároku žalovaného na dojednanú zmluvnú odmenu. 16. Podľa druhej kumulatívnej podmienky, nárok žalovaného na zmluvnú odmenu zaniká, ak exekútor ešte nezačal s vykonávaním exekúcie podľa § 63 a nasl. Exekučného poriadku. Poverenie na vykonávanie exekúcie bolo žalovanému udelené dňa 10.11.2005. Od tohto okamihu bol exekútor oprávnený a zároveň povinný začať vykonávať exekúciu niektorým zo spôsobov uvedených v označenom ustanovení. Žalovaný dňa 21.11.2005 začal vykonávať úkony smerujúce k dosiahnutiu uspokojenia pohľadávky žalobcu tým, že požiadal Sociálnu poisťovňu o poskytnutie súčinnosti pri vykonávaní exekúcie zisťovaním platiteľa mzdy povinného v 2. rade, požiadal o súčinnosť Okresný dopravný inšpektorát Lučenec, Centrálny depozitár cenných papierov SR, a.s., vydal príkazy na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v jednotlivých peňažných ústavoch v SR, vyzval na poskytnutie súčinnosti aj samotných povinných a pod. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s argumentáciou žalobcu, že až na základe exekučného príkazu (§ 52 Exekučného poriadku) mohol žalovaný relevantným spôsobom pristúpiť k samotnému výkonu exekúcie, a keďže k jeho vydaniu nedošlo, nevznikol mu ani nárok na zmluvnú odmenu. Zdôraznil, že účastníci si v zmluve dohodli, že nárok na zmluvnú odmenu zaniká, ak exekútor nezačal s vykonávaním exekúcie a nie ak nepristúpil k samotnému výkonu exekúcie podľa § 52 Exekučného poriadku. Poukázal na potrebu tieto situácie od seba odlišovať, keďže exekútor môže začať vykonávať exekúciu už udelením poverenia súdu na jej vykonanie, avšak vydať exekučný príkaz (t.j. príkaz na vykonanie exekúcie niektorým zo spôsobov ustanovených týmto zákonom) môže až po uplynutí lehoty na vznesenie námietok proti exekúcii alebo po tom, keď sa mu doručí právoplatné rozhodnutie súdu o námietkach, ktorým sa námietky zamietli, čo však v zmluve o výkone exekúcie dohodnuté nebolo. Z uvedeného vyplýva, že súd prvej inštancie nemal za preukázané splnenie ani druhej kumulatívnej podmienky na zánik nároku žalovaného na dojednanú zmluvnú odmenu. 17. S námietkou žalobcu o absolútnej neplatnosti samotnej zmluvy o vykonaní exekúcie z dôvodu, že zmluva o vykonaní exekúcie bola podpísaná skôr ako bol žalovanému doručený samotný návrh na začatie exekúcie, sa súd prvej inštancie vysporiadal tak, že v zmysle vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, sa môžu súdny exekútor a oprávnený dohodnúť vopred aj o zmluvnej odmene; túto odmenu uhrádza oprávnený. Tým nie je dotknutý nárok súdneho exekútora na odmenu určenú touto vyhláškou. Zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Súdny exekútor a oprávnený sa nesmú dohodnúť o zmluvnej odmene v inej ako ustanovenej forme. 18. Na základe uvedených skutočností súd prvej inštancie dospel k záveru, že uplatnený nárok je nedôvodný, a preto žalobný návrh v celom rozsahu zamietol. O trovách konania a trovách štátu rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 a § 148 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, v znení neskorších predpisov (ďalej len OSP). 19. Rozsudok bol doručený právnemu zástupcovi žalobcu dňa 09.07.2012 a právnemu zástupcovi žalovaného dňa 09.07.2012. 20. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote, dňa 24.07.2012, odvolanie žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu (č.l. 155 spisu). Namietol, že v konaní opakovane poukazoval na Zmluvu o výkone exekúcie zo dňa 07.10.2005 ako absolútne neplatný právny úkon, nakoľko dňa 03.10.2005 zo strany žalobcu nebol žalovanému doručený žiadny návrh na vykonanie exekúcie. V priebehu súdneho konania bolo svedeckými výpoveďami preukázané, že žalovaný sa domáhal uzavretia predmetnej zmluvy, ktorou požadoval mimo svojej zákonnej 20 %- nej odmeny zaplatenie ďalšej - zmluvnej odmeny vo výške 10 % z vymoženej čiastky. Jej uzavretím podmieňoval prijatie návrhu na začatie exekučného konania. Právny poradca žalobcu sa snažil zmierniť nadštandardné požiadavky žalovaného tým, že návrh zmluvy doplnil o ustanovenie, ktorým podmieňoval vznik nároku preukázaním pričinenia žalobcu v danej veci. Žalovaná istina, ako zmluvná odmena žalovaného, bola ním zadržaná na základe absolútne neplatného právneho úkonu, nakoľko, ako už bolo uvedené vyššie, jej predmetom bol návrh zo dňa 03.10.2005, pričom exekučné konanie bolo vykonané na základe návrhu zo dňa 07.10.2005, doručené žalovanému dňa 10.10.2005. Jej uzavretie bolo vykonané v rozpore s dobrými mravmi. V ďalšom žalobca poukázal na ustanovenie článku VI. bod 4 predmetnej zmluvy, v zmysle ktorého, ak došlo k celkovému alebo čiastočnému uspokojeniu pohľadávky preukázateľným pričinením oprávneného a zároveň exekútor ešte nezačal s vykonávaním exekúcia podľa § 63 a nasl. Exekučného poriadku, nárok na zmluvnú odmenu zaniká. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí popieral pričinenie žalobcu na uspokojení jeho pohľadávky. V priebehu prvoinštančného konania bol opakovane predvolaný Ing. arch. X., ktorý svoju neprítomnosť ospravedlnil dlhodobým pracovným pobytom mimo územia SR. Po doručení prvoinštančného rozsudku sa žalobca stretol s R.. arch. X. osobne a tento vyhlásil, že je pripravený v odvolacom konaní podať k veci svedeckú výpoveď. Z čestného vyhlásenia R.. arch. V. X. zo dňa 20.07.2012 vyplýva, že žalobca s povinným priebežne intenzívne rokoval o vrátení dlhu, o prípadných alternatívnych možnostiach riešenia veci, pričom žalovaný sa týchto rokovaní nikdy nezúčastnil. Z vyhlásenia vyplýva aj tá skutočnosť, že povinný pristúpil k zaplateniu dlhu na základe jeho osobnej vôle uspokojiť žalobcu, ktorému bol zaviazaný i z dôvodov iných zmluvných vzťahov. Dohoda o vykonaní úhrady záväzku bola dňa 29.11.2005, t.j. počas plynutia lehoty na dobrovoľné splnenie záväzku, s termínom úhrady do 15.12.2005, spísaná na exekútorskom úrade žalovaného najmä z iniciatívy žalobcu a povinného, a tento ju aj s malým omeškaním splnil. Následne podpísaná dohoda o znížení zákonnej odmeny exekútora podpísaná bez prítomnosti a vedomia oprávneného (žalobcu) na zaplatenie nemala žiaden vplyv, nakoľko žalobca s povinným už viac dní vyjednával, v akej mene mu bude dlh zaplatený. O tom, že k úhrade dlhu došlo na základe preukázateľného pričinenia žalobcu, svedčí aj jeho vlastná korešpondencia voči bankám - príkazy na odblokovanie účtov, v ktorých ako dôvod sám žalovaný uvádza dohodu medzi povinným a oprávneným. Táto dohoda bola uzavretá v čase, kedy žalovaný zo zákona nemohol vykonávať úkony podľa Exekučného poriadku, a ak ich vykonal, tak v rozpore so zákonom. Na takto vykonané úkony nie je možné prihliadať. Na základe týchto skutočností žalobca žiadal odvolací súd, aby napadnutý rozsudok zmenil a návrhu žalobcu v celom rozsahu vyhovel. Súčasne žiadal, aby odvolací súd zaviazal žalovaného k náhrade trov prvoinštančného, ako i odvolacieho konania žalobcu. Alternatívne žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. 21. Odvolanie žalobcu bolo doručené právnemu zástupcovi žalovaného dňa 06.08.2012 (č.l. 169 spisu). 22. K odvolaniu sa písomne vyjadril žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním doručeným súdu dňa 11.09.2012 (č.l. 179 spisu) s tým, že odvolanie je neodôvodnené a účelové. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, na základe ktorého zaujal správny právny názor a správne vo veci rozhodol. Žalobca tvrdenia o absolútnej neplatnosti zmluvy o výkone exekúcie nijakým relevantným spôsobom neodôvodnil. Vyhláška č. 288/2005 Z. z. umožňuje exekútorovi a oprávnenému dohodnúť vopred aj zmluvnú odmenu. Podmienka písomného uzatvorenia zmluvy bola splnená. Nestotožnil sa s názorom žalobcu, že predmetná zmluva je neplatná pre rozpor s dobrými mravmi. Vynútenie uzatvorenia predmetnej zmluvy žalovaným nebolo v prvoinštančnom konaní preukázané. Ide len o účelové tvrdenie žalobcu v záujme neoprávnene si týmto postupom privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Nie je možné označiť konanie žalovaného v rozpore s dobrými mravmi, keď takéto konanie umožňuje právny poriadok SR, a už vôbec nie, keď toto konanie predpokladá súhlasný prejav vôle oprávneného na základe osobitnej písomnej zmluvy. Žalobca mal možnosť ovplyvňovať obsah vzájomnej dohody, ako aj urobil. Navyše žalobcovi nič nebránilo v tom, aby predmetnú zmluvu neuzavrel a uskutočnil výkon exekúcie prostredníctvom ktoréhokoľvek iného súdneho exekútora zapísaného v zozname exekútorov. V odvolaní žalobca v tejto súvislosti neuviedol žiadne nové skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie v rámci odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevyporiadal. V ďalšom žalobca nesprávne posúdenie podmienok súdom prvej inštancie videl v tom, že súd popiera pričinenie žalobcu na zaplatení záväzku povinného. Žalobca v odvolaní neprípustným a účelovým spôsobom redukuje odôvodnenie nesplnenia podmienok čl. VI bodu 4 Zmluvy o výkone exekúcie. Súd prvej inštancie okrem skutočnosti, že k stretnutiu zúčastnených strán došlo v priestoroch žalovaného, nesplnenie uvedenej podmienky odôvodnil i ďalšími skutočnosťami, najmä úkonmi vykonanými žalovaným v čase od 21. do 23.11.2005, ktoré v konečnom dôsledku viedli k uskutočneniu uvedeného stretnutia, výsledkom ktorého bola dohoda s povinným o zaplatení pohľadávky, sformulovanej a vypracovanej žalovaným, a ďalšie úkony vykonané žalovaným potom, ako opätovne ani na základe uvedenej dohody nedošlo k úhrade pohľadávok, ktoré viedli k okamžitej úhrade pohľadávok žalobcu. Účasť žalobcu na rokovaniach bola potrebná a nevyhnutná na uzatvorenie dohody s povinným. Vzhľadom na množstvo zaisťovacích úkonov vykonaných žalovaným došlo k úhrade pohľadávky, a nie preukázateľným konaním žalobcu, ktorý v odvolaní nijakým spôsobom neodôvodnil, v čom vidí nesprávne právne posúdenie nesplnenia spomínanej podmienky. Namiesto toho uviedol prostredníctvom predloženého čestného prehlásenia nové skutkové okolnosti, ktorými sa snaží dodatočne preukázať splnenie tejto podmienky pre zánik nároku žalovaného na odmenu podľa Zmluvy o výkone exekúcie. V tejto súvislosti poukázal na § 120 a § 205a OSP a na skutočnosť, že žalobca sám v odvolaní uviedol, že na výpovedi povinného v konaní netrval. Žalobca nepovažoval výpoveď povinného za podstatnú, resp. považoval skutkový stav zistený súdom prvej inštancie za dostatočný na riadne skutkové a právne posúdenie a prijatie rozhodnutia vo veci. V prípade, že si žalobca nesplní svoju povinnosť svoje tvrdenia náležite preukázať, musí niesť za takéto konanie zodpovednosť. Neexistovali objektívne prekážky, pre ktoré nebolo možné tento dôkaz vykonať, len subjektívny dôvod, keď žalobca považoval dlhší pobyt povinného v zahraničí za neprekonateľnú prekážku. Predmetný dôkaz nespĺňa ani žiadnu inú z podmienok ustanovenia § 205a OSP. Navyše, povinného nie je možné v prejednávanej veci považovať za dôveryhodného svedka s prihliadnutím na skutočnosť, že žalovaný ako súdny exekútor vedie v súčasnosti, resp. v minulosti viedol, voči povinnému a/alebo iným právnickým osobách, v ktorých vystupuje povinný, viacero exekučných konaní. Správny je záver súdu prvej inštancie, že nebola splnená podmienka celkového alebo čiastočného uspokojenia pohľadávky na základe preukázateľného pričinenia sa žalobcu. Žalobca túto skutočnosť nepreukázal žiadnym dôkazom. Práve na základe početných úkonov žalovaného smerujúcich k vymoženiu záväzku povinného došlo k jeho splneniu. S argumentáciou žalobcu, že úkony smerujúce k vymoženiu pohľadávky žalovaným boli v rozpore s Exekučným poriadkom, sa nemožno stotožniť. Žalobca si zamieňa pojmy „príkaz na začatie exekúcie“ a „exekučný príkaz“, z čoho vyvodzuje nesprávny záver o nezákonnosti konania žalovaného. Úkony, na ktoré sa žalobca odvoláva, vykonané v dňoch 21.11.2005 až 23.11.2005 boli práve príkazy na začatie exekúcie, vydané v súlade s Exekučným poriadkom, ktorý nestanovuje žiadne ďalšie podmienky, teda ani podmienku uplynutia lehoty 14 dní po doručení upovedomenia o začatí exekúcie povinnému. Preto sa na tieto úkony riadne prihliada ako na úkony, ktorými žalovaný vykonával exekúciu. S uvedeným sa stotožnil aj súd prvej inštancie. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil a žalobcu zaviazal zaplatiť žalovanému trovy konania, ktoré si zároveň vyčíslil. 23. Vec s opravným prostriedkom žalobcu bola predložená odvolaciemu súdu dňa 13.09.2012. 24. Odvolací súd doručil vyjadrenie žalovaného k odvolaniu právnemu zástupcovi žalobcu dňa 16.11.2012 (č.l. 194 spisu). Žalobca sa k nemu v stanovenej lehote, ani do vyhlásenia rozsudku odvolacím súdom, nevyjadril. 25. V priebehu odvolacieho konania vstúpil do platnosti nový procesný predpis - zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, účinný od 01.07.2016 (ďalej len CSP). Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 26. Vzhľadom k tomu, že odvolanie bolo podané pred 01.07.2016, t. j. za účinnosti OSP, Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) postupoval v zmysle vyššie citovaného ust. § 470 ods. 2 CSP. Viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi, po preskúmaní odvolacích námietok žalobcu dospel k záveru, že nie je dôvod napadnutý rozsudok zmeniť alebo zrušiť, pretože súd prvej inštancie rozhodol vo veci vecne správne. Keďže nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania a postupom podľa § 219 ods. 3 v spojení s § 378 ods. 1 CSP svoj rozsudok vo veci verejne vyhlásil dňa 25.04.2017. 27. Odvolacie námietky žalovaného nemôžu obstáť. Súd prvej inštancie vo veci riadne zistil skutkový stav potrebný pre právne posúdenie veci a vyvodil z neho i správny právny záver. Vo veci vykonal náležité dokazovanie v potrebnom rozsahu a správnym smerom, zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s ust. § 132 OSP (účinnom do 30.06.2016) dospel k správnym skutkovým zisteniam a na ich základe vyvodil vo veci samej aj správny právny záver, keď na vec aplikoval zodpovedajúce právne normy, ktoré aj správne vyložil a svoje dôvody vedúce k zamietnutiu návrhu aj náležite a vyčerpávajúco odôvodnil. V hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť. Súd prvej inštancie ich posúdil súhrnne, a aj podrobne vyhodnotil. Prihliadnuc na obsah spisového materiálu a z neho vyplývajúci skutkový a právny stav veci, odvolací súd nezistil v postupe súdu prvej inštancie ani z hľadiska procesnoprávneho žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 3 OSP, účinný do 30.06.2016). 28. Vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení rozhodnutia bol súd prvej inštancie presvedčivý, odôvodnenie jeho rozhodnutia obsahuje všetky náležitosti vyplývajúce z ust. § 157 ods. 2 OSP (účinnom do 30.06.2016)<. Súd prvej inštancie v ňom dal kvalifikovanú argumentáciu o nedôvodnosti uplatneného nároku žalobcu na vrátenie zadržanej odmeny pri výkone exekučnej činnosti žalovaného. 29. V odvolaní žalobca neargumentuje skutočnosťami, ktoré by mali za následok zmenu súdom prvej inštancie zisteného stavu a jeho právneho posúdenia, alebo ktoré by mu neboli bývali známe. Z konania pred súdom prvej inštancie nevyplýva iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver, a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je vyčerpávajúce, a preto si nežiada ani obšírne doplniť dôvody na zdôraznenie jeho správnosti, nakoľko odvolací súd sa s ním v celom rozsahu stotožňuje (§ 387 ods. 2 CSP). Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dopĺňa preto len nasledovné: 30. Čo sa týka žalobcom tvrdenej absolútnej neplatnosti právneho úkonu -Zmluvy o výkone exekúcie, súd prvej inštancie správne uviedol, že oprávnený z exekúcie a exekútor môžu uzavrieť zmluvu o vykonaní exekúcie, kde zákon ako jedinú podmienku požaduje písomnú formu, a tá bola dodržaná. Zmluva môže byť uzatvorená v časovom predstihu, predtým, ako je exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie. V rámci zmluvnej voľnosti si môžu zmluvné strany mimo zákonnú odmenu exekútora (tá mu prináleží po vykonaní exekúcie a vždy ju platí povinný) dohodnúť aj zmluvnú odmenu (tu má byť exekútor motivovaný aj zo strany oprávneného na rýchle a včasné konanie), výšku je opäť možné dohodnúť. 31. Odvolací súd neuveril ani tvrdeniu žalobcu, že bol na neho vyvíjaný tlak zo strany exekútora, aby predmetnú zmluvu podpísal. Žalobcovi nič nebránilo pre prípad, že nesúhlasil so stanovením zmluvnej odmeny, aby sa s návrhom na vykonanie exekúcie obrátil na iného exekútora. 32. Je zrejmé, že žalobca si mýli pojem príkaz na začatie exekúcie a exekučný príkaz, tak ako to konštatuje aj súd prvej inštancie. Exekútor je oprávnený vykonávať exekúciu vydaním oprávnenia na jej vykonanie príslušným súdom. Následne exekútor prijíma opatrenia, aby nedošlo k znemožneniu vymáhania pohľadávky, predovšetkým deponáciou finančných prostriedkov na účtoch, mzdy u zamestnávateľa, príp. nakladania s hmotnými predmetmi. Exekútor vyvinul svoje maximálne úsilie na uspokojenie pohľadávky, dokonca privolením zníženia jeho zákonnej odmeny o 50 %, čo tak, ako tvrdí súd prvej inštancie, bolo impulzom pre povinného, aby dobrovoľne plnil. Jednoznačne bolo v konaní preukázané, že exekútor začal s výkonom exekúcie, čiže nebola splnená druhá podmienka na nepriznanie nároku na zmluvnú odmenu žalovaného. 33. Žalobca až k odvolaniu priložil čestné prehlásenie povinného - Ing. arch. X. na preukázanie, že medzi nimi prebehli rokovania, ktoré mali predstavovať „preukázateľné pričinenie žalobcu“ na vymáhaní pohľadávky. Odvolací súd však neprihliadol na tento listinný dôkaz, lebo žalobca žiadnym hodnoverným spôsobom nepreukázal, že ho nemohol predložiť do rozhodnutia súdu prvej inštancie. Pokiaľ žalobca považoval čestné prehlásenie za smerodajný dôkaz preukazujúci jeho pričinenie na vymáhaní pohľadávky, mohol a mal tento dôkaz v tejto podobe doručiť súdu už v rámci prvoinštančného konania. 34. Ako totižto vyplýva z obsahu spisu, Ing. arch. X. bol súdom prvej inštancie predvolaný ako svedok na pojednávanie nariadené na deň 01.02.2012. Súdna zásielka s jeho predvolaním bola síce z dôvodu neúspešného pokusu o doručenie do vlastných rúk od 12.01.2012 uložená na pošte, ale dňa 30.01.2012 ju riadne osobne prevzal (doručenka na č.l. 112 spisu). Z pojednávania sa ospravedlnil až písomným podaním zo dňa 06.02.2012 s tým, že v čase pojednávania sa zúčastnil ako svedok iného pojednávania na Okresnom súde Bratislava II (č.l. 121 spisu). Je tak zrejmé, že v tomto období sa zdržiaval na území SR. Až predvolanie na pojednávanie nariadené na deň 06.06.2012, vyexpedované zo súdu dňa 10.04.2012 (č.l. 132 spisu), si svedok neprevzal v odbernej lehote, a ani sa na pojednávanie nedostavil. Hoci bol žalobca súdom prvej inštancie riadne poučený v zmysle § 120 ods. 4 OSP na pojednávaní konanom dňa 06.06.2012 na povinnosť predloženia a oznámenia všetkých dôkazov a skutočností najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie, výslovne uviedol, že na výsluchu svedka R.. arch. X. netrvá, a nemá ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania. Z uvedeného dôvodu odvolací súd konštatuje, že listinný dôkaz priložený k odvolaniu, nie je dôkazom v zmysle § 205a ods. 1 písm. d) OSP (účinného do 30.06.2016), teraz § 366 písm. d) CSP). 35. Pretože súd prvej inštancie rozhodol o nároku žalobcu vecne správne, odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil. 36. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 37. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení priznal odvolací súd úspešnej strane v odvolacom konaní - žalovanému, nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie podľa 262 ods. 2 CSP. 38. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0. (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha - dovolací návrh (§ 428 CSP).