Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2To/127/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1107010641 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 03. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľudmila Králiková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1107010641.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľudmily Králikovej a členov senátu JUDr. Kamila Ivánka a Mgr. Marcely Kosovej v trestnej veci obžalovanej P.. M. E., pre trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 4 Tr. zákona účinného do 31.12.2005, o odvolaní okresného prokurátora a poškodeného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 1T/89/2007 zo dňa 13.06.2016, na verejnom zasadnutí konanom dňa 09. marca 2017 takto r o z h o d o l : Podľa § 319 Tr. poriadku sa odvolanie Okresnej prokuratúry Bratislava I z am i e t a. Podľa § 316 ods. 1 Tr por. sa odvolanie poškodeného PN-E. družstvo, S., P. č. X z a m i e t a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 1T/89/2007 zo dňa 13.06.2016 bola obžalovaná P.. M. E. podľa § 285 písm. b/ Tr.por. oslobodená spod obžaloby, podľa ktorej sa mala dopustiť trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. účinného do 31.12.2005 na tom skutkovom základe, že - dňa 16. júla 2004 podpísala mandátnu zmluvu číslo XX, ktorou sa zaviazala pre mandanta uzatvorenie zmluvy o poskytovaní a čerpaní hypotekárneho úveru s tuzemskou bankovou inštitúciou vo výške 1,1 miliardy slovenských korún na realizáciu investičného zámeru mandanta v zmysle zmluvných podmienok, na základe čoho bola spoločnosti K. s.r.o. vyplatená záloha na províziu vo výške 200.000,- Sk vkladom na účet číslo XXXXXXX/XXXX v V. C. a.s., C., - dňa 24. septembra 2004 podpísala mandátnu zmluvu číslo XX, ktorou sa zaviazala pre mandanta uzatvorenie úverovej zmluvy na čerpanie úverových zdrojov tuzemskou bankovou inštitúciou vo výške 200 miliónov slovenských korún na realizáciu kúpy pozemku a výstavbu liečebných apartmánov v S. v zmysle zmluvných podmienok, na základe čoho bola spoločnosti K. s.r.o. vyplatená záloha na províziu vo výške 800.000,- Sk vkladom na účet číslo XXXXXXXX/XXXX v V. C. a.s., C. vo výške XXX.XXX,- Sk a prevodom na účet číslo XXXXXXXXXX/XXXX v R. banke a.s., C. vo výške 600.000,- Sk, pričom po vypracovaní podkladov pre úvery a vyplnení príslušných žiadostí mandantom a po ich odovzdaní na regionálnej pobočke M. a.s. v T. na 04.04.2005, hoci koncom marca 2005 vedela, že stanovisko banky k poskytnutiu úverov je záporné, na rokovanie sa nedostavila, na ústredí banky nemali o rokovaní vedomosť a doposiaľ zálohu nevrátila, čím poškodenej spoločnosti PN-E., družstvo, S. spôsobila škodu vo výške 1.000.000,- Sk lebo skutok nie je trestným činom. Podľa § 228 ods. 3 Tr. por. súd poškodenú stranu PN-E. družstvo, S., P. X so svojim nárokom na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie. Proti tomuto rozsudku ihneď po jeho vyhlásení zahlásili odvolanie okresný prokurátor a zástupca poškodenej strany P.. M. Z.. V písomných dôvodoch odvolania okresný prokurátor konštatoval, že súd svoje rozhodnutie zdôvodnil tým, že nebola preukázaná skutočnosť, že obžalovaná mala úmysel a vedomosť už pri podpise mandátnych zmlúv, že úver nevybaví. Podľa súdu sa jedná o občiansko-právny vzťah. S takýmto záverom súdu sa odvolateľ nestotožnil a poukázal na mandátne zmluvy, ktorých sa obžalovaná zaviazala zabezpečiť úverovú zmluvu s tuzemskou bankou na financovanie investičného zámeru poškodenej strany. Podľa odvolateľa viceprezident pre obchod M. banky K. v T. P.. S. Z. mal obžalovanej vysvetliť postup v prípade poskytnutia úverov. V tom čase (v roku 2004) nemala žiaden prísľub od banky týkajúci sa poskytnutia hypotekárneho úveru. Poukázal na výpoveď P.. A. N. ako aj listinné dôkazy, z ktorých je zrejmé, že obžalovaná uzatvorila s poškodenou stranou dve mandátne zmluvy, a to 16.07.2004 a 24.09.2004. Je zrejmé z dôkazov, že do uvedených termínov obžalovaná pobočky M. banky K. nenavštívila, napriek tomu, že prevzala províziu v celkovej hodnote 1.000.000,- Sk. Prokuratúra má za to, že z výpovedí P.. M. B. a P.. N. Z. vyplýva, že prvýkrát obžalovaná navštívila banku koncom roku 2004 s tým, že 31.03.2005 jej bol vrátený bankou ňou predložený materiál týkajúci sa poskytnutia úveru s negatívnym stanoviskom. Napriek tomu obžalovaná zabezpečila stretnutie s riaditeľom pobočky P.. N. Z. dňa 04.04.2005, pričom sa tohto stretnutia nezúčastnila a poškodenej strane bolo oznámené záporné stanovisko banky, o ktorom obžalovaná už vedela. Tiež uviedol v odvolaní, že obhajoba obžalovanej bola čiastočne potvrdená, a to svedkom P.. N. Z., ktorý uviedol, že pri prvej návšteve obžalovanej to vyzeralo tak, že bude možné požadovaný úver poškodenej strane poskytnúť. S poukazom aj na vyjadrenie spolukonateľa spoločnosti K. s.r.o., C., ktorý uviedol, že obžalovaná konala samostatne bez jeho vedomia, pri jeho plnej dôvere sa odvolateľ domáhal zrušenia napadnutého rozsudku a vrátenia veci súdu prvého stupňa, nakoľko má za to, že obžalovaná konala s úmyslom sebaobohatiť tým, že iného uviedla do omylu. T. poškodenej strany P.. M. Z. napriek vyzvaniu odvolacieho súdu svoje zahlásené odvolanie bližšie písomne nezdôvodnil. K dôvodom odvolania okresnej prokuratúry sa vyjadrila obžalovaná prostredníctvom svojho obhajcu. Mal za to, že rozsudok súdu prvého stupňa je správy, pričom poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 26.02.2014 sp. zn. 1Tdo 51/2013. Obžalovaná uviedla, že zo strany poškodeného veľmi ťažko zháňala potrebné doklady požadované bankou. K. P.. Z. a P.. B. potvrdili, že spočiatku vyzeralo reálne vyhovenie úveru. Taktiež bolo preukázané, že vo viacerých prípadoch navštívila pobočky banky M.. Svojím aktívnym prístupom v zmysle dohodnutých mandátnych zmlúv má za to, že nešlo o trestno- právny spor, ale že sa jedná o obchodno-právny spor. Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu sa zástupca krajskej prokuratúry pridržiaval písomného odvolania zo dňa 06.10.2016 a navrhol tomuto vyhovieť. Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu obhajca obžalovanej sa pridržiaval písomného vyjadrenia k odvolaniu okresnej prokuratúry zo dňa 16.11.2016 a navrhol odvolanie okresnej prokuratúry zamietnuť ako nedôvodné. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd (§ 315 ods. 1 Tr. por.) primárne konštatoval prípustnosť odvolania (§ 306 ods. 1 Tr. por.) a tým absenciu dôvodov u nich na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo ods. 3 Tr. por. V intenciách § 317 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadal len za predpokladu, že by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku, pričom zistil, že odvolanie okresného prokurátora nie je dôvodné, pričom odvolanie podané poškodenou stranou treba považovať za odvolanie podané neoprávnenou osobou. Z vyššie uvedeného vyplýva, že povinnosťou odvolacieho súdu na základe revízneho princípu determinovaným uvedeným ustanovením je preskúmanie len tých výrokov, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie a preskúmanie správnosti postupu konania, ktoré predchádzalo týmto napadnutým výrokom rozsudku. Výnimku z uvedenej zásady a to, že odvolací súd musí prihliadnuť aj na chyby, ktoré síce odvolaním neboli vytýkané, ale ktoré sú takej povahy, že by odôvodňovali (po právoplatnosti rozsudku) podanie mimoriadneho opravného prostriedku a to dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Na verejnom zasadnutí odvolací súd v rámci prieskumnej povinnosti zistil, že prvostupňový rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a všetky jeho výroky spolu s odôvodnením, sú v súlade s § 163 ods. 1 Tr. por. Krajský súd po preskúmaní zákonnosti a odôvodnenosti napadnutých výrokov konštatoval, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je správne a zákonné. Jednou zo základných zásad rekodifikovaného trestného konania je zásada náležitého zistenia skutkového stavu veci upravená v § 2 ods. 10 Tr. por. Podľa § 2 ods. 10 Tr. poriadku orgány činné v trestnom konaní potupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie. Podľa § 2 ods. 12 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu, jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstarával súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Podľa § 2 ods. 19 Tr. por. pri rozhodovaní na hlavnom pojednávaní smie súd prihliadnuť len na dôkazy, ktoré boli v tomto konaní vykonané, ak zákon neustanovuje inak. Podľa § 319 Tr. por. odvolací súd zamietne odvolanie, ak zistí, že toto nie je dôvodné. V uvedenej trestnej veci tak ako správne konštatoval aj súd prvého stupňa predchádzalo rozhodovanie na Krajskom súde v Bratislave, a to uznesením sp. zn. 3To/32/2010 zo dňa 25.05.2010 a 3To/22/2013 zo dňa 23.04.2013. V konečnom dôsledku bolo rozhodnuté aj rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Tdo/51/2013 zo dňa 26.02.2014, kedy došlo k zrušeniu tak uznesenia Krajského súdu Bratislava (3To/22/2013), ako aj rozsudku Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 1T/89/2017 zo dňa 16.04.2012. Z rozsudku Najvyššieho súdu SR, ktorý konštatoval porušenie práv na obhajobu je zrejmé, že bolo povolené dovolanie a napriek tomu, že toto bolo prípustné len proti výroku napadnutého súdneho rozhodnutia § 371 ods. 1, ods. 2, ods. 6 Tr. por. sa súd rozhodujúci o veci na základe dovolania nemohol meritórne zaoberať odôvodnením napadnutých rozhodnutí súdu, konštatoval, že argumentácia súdov najmä vo vzťahu k subjektívnej stránke skutkovej podstaty trestného činu podvodu nie je komplexná a nevyvolávajúca možnosť diskutability. Tento nedostatok bude možné v konaní pred súdmi napraviť. S poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu SR okresný súd doplnil dokazovanie opätovným výsluchom svedkyne P.. M. B. a svedka P.. N. Z., ktorí zotrvali na svojich predchádzajúcich prednesoch a uviedli, že konanie s obžalovanou bolo na viacerých stretnutiach a bolo štandardné, pričom svedok P.. Z. konštatoval, že v minulosti uzatvárali s obžalovanou dva projekty, pričom v jednom prípade bol projekt uzatvorený. Súd zabezpečil následne aj chýbajúce výsluchy týchto svedkov zo dňa 06.07.2016, ktoré boli vykonané na OR PZ Banská Bystrica. Z týchto výpovedí svedkov P.. M. B. a P.. N. Z. vyplýva, že obžalovanú poznali ako klientku banky, s ktorou spolupracovali pri poskytnutí úveru pre iného klienta a potvrdili, že táto ich oslovila aj v prípade poskytnutia úveru pre PN-E. družstvo. K. B. uviedla, že obžalovanou neboli poskytnuté všetky požadované dokumenty. Svedok P.. Z. v podstate vypovedal zhodne ako svedkyňa P.. B., potvrdil, že s obžalovanou jednal z dôvodu poskytnutia úveru pre PN-E. družstvo počas roku 2004, pričom si na odstup času na presné dátumy nepamätal. Obžalovaná mala na druhé stretnutie predložiť podnikateľský zámer a ďalšie doklady. S poukazom na predložené doklady svedok uviedol, že s obžalovanou bol v kontakte od júla 2004 až do marca 2005. K dôkaznej situácii, ktorú bližšie rozobral v napadnutom rozsudku súd prvého stupňa a s ktorou sa odvolací súd stotožnil, treba naviac poukázať na výpoveď svedka P.. M. Z., ktorý okrem iného uviedol, že obžalovanou bola daná požiadavka na doloženie dokladov od zahraničnej firmy, ktorá mala spolupatriciovať na výstavbe hotela, pričom požadované doklady od zahraničnej firmy neboli doložené. Vychádzajúc z doplnených dôkazov, ako aj z výpovedí pracovníkov banky je zrejmé, že obžalovaná P.. M. E. aktívne s bankou spolupracovala za účelom získania úveru pre poškodenú stranu. Nebolo preukázané, že by od počiatku kedy došlo k podpísaniu mandátnych zmlúv konala s úmyslom uviesť poškodenú stranu do omylu a získať tak neoprávnený majetkový prospech. S poukazom na zásadu ultima ratio ako aj s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn . 1Tdo/51/2013 zo dňa 26.02.2014 bolo potrebné vykladať dôkaznú situáciu v prospech obžalovanej, pretože nebol bez akýchkoľvek pochybností preukázaný prvotný podvodný úmysel obžalovanej, naviac aj pri skutočnosti, že obžalovaná s M. bankou spolupracovala pri poskytnutí úveru pre inú spoločnosť aj v minulosti. Krajský súd poukazuje na závery odvolania rozsudku súdu prvého stupňa a nakoľko nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by opodstatňovali iný záver, ako ten, ktorý uviedol súd prvého stupňa, keď v zmysle § 285 písm. b/ Tr. por. konštatoval, že konanie obžalovanej, resp. skutok nie je trestným činom, odvolanie okresného prokurátora zamietol podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné Podľa § 316 ods. 1 Tr. por. bolo súčasne zamietnuté aj odvolanie poškodenej strany PN-E. družstvo, S., P. č. X ako odvolanie neoprávnenej osoby s poukazom na § 228 ods. 3 Tr. por., ktoré je obligatórne pri postupe § 285 Tr. por. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.