Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/561/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1107212882 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 06. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1107212882.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu JUDr. Moniky Holickej a JUDr. Ondreja Krajča v právnej veci žalobcov: M. X. T. Q.N. R., M. X. T. F. R., Y. A. Ľ. Š. XXXX/XX, F. K., a zastúpení JUDr. Jánom Čarnogurským, advokátom so sídlom Dostojevského rad 1, Bratislava, proti žalovanému: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom, na odvolanie žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I, zo dňa 11. marca 2013, č. k. 22C/78/2007 - 179, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalovaný m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobcovia domáhali proti žalovanému zaplatenia sumy 175 454,68 eur (5 285 747 Sk) titulom náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom podľa zákona č. 58/1969 Zb., pričom zaplatenia sumy 42 678,98 eur (1 285 747 Sk) sa domáhali titulom náhrady škody a zaplatenia sumy 132 775,68 eur (4 000 000 Sk) sa domáhali titulom náhrady nemajetkovej ujmy. Rozhodol tak podľa § 27 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., § 1 ods. 1, 2, § 18 ods. 1, § 20 zákona č. 58/1969 Zb., § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka s odôvodnením, že žalobcovia namietali nesprávny úradný postup súdneho exekútora Q.. T. z dôvodu, že tento návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul (notársku zápisnicu) nepreskúmal na začiatku konania a podal súdu návrh na vydanie poverenia na výkon exekúcie a napriek neprípustnosti a nezákonnosti exekúcie pre jej predčasnosť a neoprávnenosť v nej pokračoval a doviedol ju až do konca, teda k dražbe rodinného domu žalobcov. Namietali aj nesprávny úradný postup Okresného súdu v Dolnom Kubíne pri vydávaní poverenia na vykonanie exekúcie, keď tento si nesplnil svoju povinnosť a neskúmal všetky podstatné náležitosti nevyhnutné pre začatie exekúcie a napriek tomu, že notárska zápisnica nebola ešte vykonateľná, poverenie na jej výkon vydal. Žalovaný na vznesenú námietku premlčania posúdil podľa § 22 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb., účinného v čase tvrdeného nesprávny úradný postupu štátneho orgánu a dospel k záveru, že pre začatie plynutia trojročnej premlčacej lehoty je rozhodujúci čas, kedy sa poškodený dozvedel o škode, a i keď upovedomenie o začatí exekúcie bolo žalobcom doručené dňa 20. 11. 2003, týmto samotným upovedomením im ešte škoda nevznikla, ale až právoplatnosťou uznesenia o schválení príklepu, t. j. dňa 4. 10. 2004, a keďže žalobcovia uplatnili svoj nárok na súde žalobou dňa 23. 4. 2007, nie je ich právo uplatnené v tomto konaní premlčané. Žalobcami uplatnený nárok na náhradu škody titulom nesprávneho úradného postupu exekútora posúdil ako nedôvodný pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalovaného z dôvodu, že v zmysle § 1 zákona č. 58/1969 Zb., platného a účinného v čase napadaného nesprávneho úradného postupu exekútora (29. 10. 2003), štát za škodu spôsobenú exekútorom pri výkone jeho činnosti nezodpovedal, ale v čase výkonu exekúcie voči žalobcom upravoval činnosť exekútora zákon č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, a podľa § 33 ods. 1 Exekučného poriadku (účinného od 1. 7. 2004), exekútor zodpovedal za škodu tomu, komu ju spôsobil on alebo jeho zamestnanci v súvislosti s činnosťou podľa tohto zákona. Nárok žalobcov uplatnený titulom nesprávneho úradného postupu súdu pri vydávaní poverenia a vedenia exekučného konania posúdil podľa § 44 Exekučného poriadku a dospel k záveru, že žalobcovia preukázali v konaní existenciu nesprávneho úradného postupu súdu pri vydávaní poverenia, keď súd s poukazom na uvedené ustanovenie bol povinný skúmať súlad exekučného titulu so zákonom a v danom prípade postupoval nesprávne, ak nezistil, že exekučný titul nie je vykonateľný, avšak žalobcovia neuniesli v konaní dôkazné bremeno v preukázaní príčinnej súvislosti medzi udelením poverenia a vznikom škody. Uviedol, že samotné vydanie poverenia nemalo vplyv na vznik škody, ale táto vznikla až v dôsledku vydania ďalších rozhodnutí v exekučnom konaní, voči ktorým sa žalobcovia žiadnym spôsobom nebránili a z toho dôvodu nemožno vylúčiť vznik príčinnej súvislosti medzi vznikom škody a ich nečinnosťou v exekučnom konaní. V prípade, ak by podali proti upovedomeniu o začatí exekúcie zo dňa 12. 11. 2003 námietky, bol by súd povinný sa s nimi v uznesení vysporiadať a v prípade, že by súd námietkam nevyhovel, boli by oprávnení podať voči tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal s odôvodnením, že mu trovy nevznikli. 2. Proti tomuto rozsudku podali odvolanie v zákonom stanovenej lehote žalobcovia v 1. a 2. rade, žiadali napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a ich žalobe vyhovieť. Uviedli, že v apríli 2003 si zobrali pôžičku 300 000 Sk od veriteľa Jozefa Štrbáňa, ten však napísal do zmluvy o pôžičke sumu 570 000 Sk a ústne im rozdiel odôvodnil tým, že rozdiel medzi skutočnou požičanou sumou a sumou uvedenou v zmluve sú úroky, ktoré sa však v zmluve takto nenazvali. Pôžičku zaručili ich rodinným domom v Dolnom Kubíne, ktorý mal podľa znaleckého posudku hodnotu takmer 2 000 700 Sk a po prepustení zo zamestnania sa ocitli vo finančnej núdzi a neboli schopní zaplatiť druhú a ďalšie splátky. Dom bol predaný na dražbe za zníženú cenu, z rozvrhu výťažku získal 1 111 408,40 Sk, a teda za pôžičku v sume 300 000 Sk prišli o rodinný dom a ich 5 členná rodina bola nútená sa z domu vysťahovať. Namietali, že v exekučnom konaní vystupuje a rozhoduje súd relatívne samostatne a z úradného postupu a rozhodovania súdu vznikajú samostatné právne vzťahy zodpovednosti. Exekúcia sa uskutočňovala podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku na základe notárskej zápisnice Notárskeho úradu Q.. V. K. v Dolnom Kubíne č. N 31/2003, NZ 28624/2003 zo dňa 16. 4. 2003, v ktorej podľa bodu 4., ak povinní (dlžníci) budú meškať so splátkami podľa splátkového kalendára uvedeného v bode 1. notárskej zápisnice 6 mesiacov, môže osoba oprávnená požadovať vrátenie celého zostatku dlžnej sumy pred dohodnutou dobou splatnosti, príp. odstúpiť od zmluvy, a povinné osoby vrátia celý zostatok dlžnej sumy do troch dní osobe oprávnenej odo dňa doručenia výzvy na vrátenie celého zostatku dlžnej sumy alebo odstúpenia od zmluvy. Uviedli, že dňa 16. 6. 2003 nesplatili splátku a oprávnený mohol odstúpiť od zmluvy až po uplynutí 6 mesiacov, t. j. najskôr 17. 12. 2003, oprávnený však podal návrh na výkon rozhodnutia celej sumy už dňa 29. 10. 2003. Dňa 29. 10. 2003 bolo začaté exekučné konanie, a teda exekúcia sa začala na základe exekučného titulu, ktorý ešte nebol splatný. Nesprávny úradný postup Okresného súdu v Dolnom Kubíne spočíval v tom, že sudca poveril exekútora vykonaním exekúcie bez toho, aby si dôkladne preštudoval, či je exekúcia oprávnená, či sa uskutočnila na základe platného exekučného titulu. Poukázali na to, že uznesenie o schválenie príklepu sp. značky 7ER 443/2003 je zo dňa 27. 9. 2004, t. j. už v čase účinnosti zákona č. 514/2003 Z. z., pričom z odôvodnenia tohto uznesenia vyplýva, že sudca opätovne preskúmal exekučný titul a nezistil na ňom žiadne vady, čo nasvedčuje nedôslednosti exekučného sudcu pri štúdiu exekučného spisu a v tom spočíva jeho nesprávny úradný postup. Škoda im vznikla až schválením príklepu, pretože až týmto rozhodnutím prišli o ich majetok. S poukazom na § 2 O. s. p. namietali, že rozhodovanie súdu v exekučnej veci sa začalo poverením exekútora vykonaním exekúcie dňa 29. 10. 2003, za platnosti a účinnosti zákona č. 58/1969 Zb., podľa ktorého štát nezodpovedal za exekučné konanie, rozhodovanie súdu však aj v tomto období bolo rozhodovaním súdu podľa Občianskeho súdneho poriadku a za nesprávny úradný postup štát zodpovedal aj podľa tohto zákona. Konečné rozhodnutie súdu a to schválenie príklepu sa uskutočnilo už za platnosti zákona č. 514/2003 Z. z. a v tomto období už štát zodpovedal aj za škodu spôsobenú v exekučnom konaní. Podľa ich názoru v danom prípade ide o solidárnu zodpovednosť exekútora a súdu, čiže štátu za nesprávny úradný postup a v takom prípade majú možnosť si vybrať ktoréhokoľvek zodpovedného, v tomto prípade exekútora alebo štát a od neho vymáhať celú škodu. Uviedli, že výška škody pozostáva zo sumy, ktorú utrpeli stratou rodinného domu a nemajetkovej ujmy, ktorú utrpeli v dôsledku útrap spôsobených stratou ich majetku a bývania pre 5 člennú rodinu, pričom žalobkyňa so stratou majetku utrpela psychickú ujmu tak, že je v súčasnosti invalidná. Príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody odôvodnili tým, že bez rozhodnutia súdu o poverení exekútora vykonaním exekúcie a bez rozhodnutia súdu o schválení príklepu by nebolo došlo ku vzniku škody. 3. Žalovaný sa v odvolacom konaní nevyjadril. 4. Odvolací súd; s poukazom na § 470 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP") účinného od 01. 07. 2016; preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach uplatnených odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP) dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny. 5. V prejednávanej veci súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom na zistenie skutočností potrebných pre posúdenie dôvodnosti žaloby žalobcov, ktorou sa domáhali proti žalovanému náhrady škody a nemajetkovej ujmy, spôsobenej im nesprávnym úradným postupom, ako aj na posúdenie opodstatneností tvrdení, ktoré žalovaný uviedol na svoju obranu, zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým záverom a na ich základe následne vyvodil aj správny právny záver, že žalovaný nie je pasívne legitimovaný v konaní, pokiaľ ide o žalobcami uplatnený nárok na náhradu škody titulom nesprávneho úradného postupu súdneho exekútora, a pokiaľ ide o nesprávny úradný postup súdu, neboli splnené zákonné podmienky zodpovednosti žalovaného za spôsobenú škodu, keď žalobcovia nepreukázali existenciu príčinnej súvislosti medzi udelením poverenia na vykonanie exekúcie a vznikom škody. Svoje dôvody, pre ktoré žalobe žalobcom nevyhovel a neprihliadol na ich námietky proti postupu súdu v exekučnom konaní, aj náležite odôvodnil, keď s poukazom na zodpovedajúcu právnu úpravu uviedol dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých založil svoje rozhodnutie po stránke skutkovej, tak aj po právnej stránke. 6. Predmetom konania bol žalobcami uplatnený nárok na náhradu škody a nemajetkovej ujmy spôsobenej im nesprávnym úradným postupom súdneho exekútora spočívajúci v tom, že návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul, ktorým bola notárska zápisnica, dostatočne nepreskúmal a podal súdu návrh na vydanie poverenia na výkon exekúcie a taktiež titulom nesprávneho úradného postupu súdu v exekučnom konaní, keď pri vydaní poverenia na vykonanie exekúcie, neskúmal dôsledne v súlade s ustanovením § 44 Exekučného poriadku žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul a udelil poverenie na vykonanie exekúcie napriek tomu, že notárska zápisnica nebola ešte vykonateľná. 7. V konaní medzi stranami nebolo sporné, že exekučné konanie voči žalobcom bolo začaté dňa 29. 10. 2003 a upovedomenie o začatí exekúcie im bolo doručené dňa 20. 11. 2003. Správne preto súd prvej inštancie dospel k záveru, že v čase začatia výkonu exekúcie voči žalobcom zákon č. 58/1969 Zb. neupravoval zodpovednosť žalovaného za škodu spôsobenú exekútorom pri výkone jeho činnosti, ale za túto škodu zodpovedal exekútor podľa § 33 ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 1. 7. 2004, a preto žalovaný nie je pasívne legitimovaný v konaní titulom zodpovednosti za škodu, spôsobenú nesprávnym úradným postupom exekútora. Nesprávnosť tohto záveru súdu prvej inštancie žalobcovia vo svojom odvolaní ani nenamietali. Namietali, že žalovaný zodpovedá za škodu, ktorá im vznikla nesprávnym úradným postupom súdu v exekučnom konaní, a to podľa zákona 514/2003 Z. z. a taktiež s poukazom na § 1 Občianskeho súdneho poriadku. 8. Občiansky súdny poriadok; účinný do 30.06.2016; upravoval postup súdu v občianskom súdnom konaní, ako aj procesné práva a povinnosti strán v občianskom súdnom konaní, a neupravoval zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Táto zodpovednosť štátu, titulom ktorej sa žalobcovia domáhajú proti žalovanému náhrady škody, bola upravená osobitným právnym predpisom, a to zákonom č. 58/1969 Zb. ; nahradeným od 01.07.2004 zákonom č. 514/2003 Z. z.; podľa ktorého zákonom stanovenými predpokladmi vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú jeho orgánmi, bola (je) existencia nesprávneho úradného postupu, vznik škody a príčinná súvislosť medzi namietaným nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodu. Tieto predpoklady zodpovednosti štátu za škodu musia byť splnené súčasne. Správne súd prvej inštancie v prejednávanej veci dospel k záveru, že nebolo preukázané splnenie všetkých týchto troch uvedených zákonom stanovených podmienok, pretože i keď došlo k nesprávnemu úradnému postupu súdu v exekučnom konaní tým, že nezistil, že exekučný titul nie je vykonateľný a napriek tomu exekútora poveril vykonaním exekúcie, nepreukázali žalobcovia splnenie ďalšej podmienky a to existencie príčinnej súvislosti medzi udelením poverenia súdom na vykonanie exekúcie exekútorovi a vznikom škody. S týmto záverom súdu prvej inštancie sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil a námietky žalobcov uvedené v ich odvolaní posúdil ako nedôvodné. 9. Vzťahom v príčinnej súvislosti sa v právnej teórii označuje priama väzba vzťahov (objektívnych súvislostí), v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). O vzťah príčinnej súvislosti ide, ak je medzi nesprávnym úradným postupom, či nezákonným rozhodnutím a škodou vzťah príčiny a následku, ak bola príčinou škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva. Otázka príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ide o jej skutkové posúdenie vo všetkých konkrétnych súvislostiach, pritom nie je rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a následku, časová súvislosť ale napomáha pri posudzovaní vecnej súvislosti (R 21/1992); príčinou vzniku škody nie je skutočnosť, ktorá je už sama následkom (R 7/1979). 10. Ustálená rozhodovacia činnosť súdov vychádza pri posudzovaní príčinnej súvislosti z úvah, že v postupnom slede javov je každá príčina niečím vyvolaná (sama je následkom niečoho) a každý s ňou spojený následok sa stáva príčinou ďalšieho javu. Zodpovednosť však nemožno robiť závislou na neobmedzenej kauzalite. Atribútom príčinnej súvislosti je totiž priamosť pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo - bezprostredne predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený, nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako priama príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu. 11. V zmysle vyššie uvedeného je pre posúdenie existencie príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom súdu v exekučnom konaní a vznikom žalobcami tvrdenej škody, ktorá im mala vzniknúť vydražením ich rodinného domu, rozhodujúca priamosť a bezprostrednosť pôsobenia konkrétnej príčiny v danom prípade vydanie poverenia súdom na výkon exekúcie exekútorovi, na konkrétny následok, ktorým je v danom prípade strata majetku žalobcov, a to rodinného domu, a teda či táto strata vznikla žalobcom ako bezprostredný následok vydania poverenia na vykonanie exekúcie, a či toto rozhodnutie bolo výlučnou príčinou vzniku tejto škody žalobcom. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobcom bolo doručené upovedomenie o začatí exekúcie dňa 20. 11. 2003, v ktorom zároveň boli poučení o tom, že proti nemu možno podať námietky, ktoré však žalobcovia nepodali, a teda zákonom stanovený spôsob právnej ochrany svojich práv nevyužili. Správne súd prvej inštancie v tejto súvislosti poukázal na to, že ak by žalobcovia proti upovedomeniu o začatí exekúcie podali námietky, bol by súd povinný sa s nimi vysporiadať a v prípade, ak by ich námietkam nevyhovel, boli by oprávnení podať voči takémuto rozhodnutiu opravný prostriedok. Žalobcovia nevyužili na ochranu svojich práv ani ďalší inštitút, ktorým je návrh na zastavenie exekúcie, o ktorom by taktiež súd bol povinný rozhodnúť. Skutočnosť, že žalobcovia nevyužili žiadny z prípustných právnych prostriedkov ochrany ich práv, vyplýva aj zo stanoviska Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky zo dňa 21. 9. 2005, v ktorom konštatovala, že poverenie na vykonanie exekúcie nemožno napadnúť mimoriadnym dovolaním a rozhodnutie súdu o námietkach proti exekúcii, ani o návrhu na zastavenie exekúcie vydané nebolo. Pokiaľ ide o ďalšie rozhodnutia súdu v exekučnom konaní, konštatovala, že pri ich vydaní sa súd nedopustil pochybení, odôvodňujúcich využitie mimoriadneho prostriedku. Správne súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia konštatoval, že samotným udelením poverenia na vykonanie exekúcie žalobcom škoda ešte nevznikla, škoda im vznikla až schválením príklepu dňa 4. 10. 2004, avšak pri vydaní uznesenia súdu o schválení príklepu neboli zistené žiadne pochybenia súdu, ktoré by bolo možné považovať za nesprávny úradný postup súdu v exekučnom konaní. Keďže žalobcovia sa po doručení im upovedomenia o začatí exekúcie dňa 20. 11. 2003 žiadnym spôsobom proti exekúcii nebránili a z toho dôvodu nemožno vylúčiť ako príčinu vzniku škody aj ich nečinnosť v exekučnom konaní, nemožno za priamu a bezprostrednú príčinu vzniku škody žalobcom považovať výlučne samotné vydanie poverenia na výkon exekúcie. Ďalej z obsahu spisu vyplýva, že uznesením zo dňa 27. 9. 2004 sp. značky 7 ER/443/2003 schválil Okresný súd v Dolnom Kubíne príklep udelený vydražiteľovi na dražbe konanej 6. 9. 2004, pričom žalobcovia nezaplatili veriteľovi splátku splatnú dňa 16. 6. 2003, v dôsledku čoho mohol veriteľ podľa notárskej zápisnice požadovať vrátenie celého zostatku dlžnej sumy, prípadne odstúpiť od zmluvy až po uplynutí 6-tich mesiacov odo dňa jej splatnosti, t. j. až 17. 12. 2003, z čoho vyplýva, že k predaju rodinného domu žalobcov na dražbe konanej dňa 6. 9. 2004 došlo až po uplynutí uvedenej 6 mesačnej lehoty, a teda v čase splatnosti celého zostatku dlžnej sumy. Správne preto súd prvej inštancie žalobu žalobcov, pokiaľ ide o nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom súdu, zamietol z dôvodu nedostatku príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom súdu pri vydávaní poverenia na vykonanie exekúcie a vznikom škody žalobcom. 12. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil. 13. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovaný, ktorý mal úspech v odvolacom konaní, má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. 14. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).