KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Bratislava27. 2. 2017plný text

Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5Co/455/2016 z 27. 2. 2017

CitáciaRozsudok Krajského súdu Bratislava z 27. februára 2017, sp. zn. 5Co/455/2016, ECLI:SK:KSBA:2017:1107216786.2

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5Co/455/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1107216786
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Chalupka
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1107216786.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Chalupku a členov senátu
JUDr. Juraja Považana a JUDr. Janky Richterovej, v právnej veci žalobcu: DEBUT, s. r. o., IČO: 31 393
667, so sídlom: Cintorínska 2, Šamorín, proti žalovaným: 1/ Hlavné mesto SR Bratislava, IČO: 603 481,
so sídlom: Primaciálne nám. 1, Bratislava, 2/ Mestská časť Bratislava - Staré Mesto, IČO: 00 603 147,
so sídlom: Vajanského nábr. 3, Bratislava, o zaplatenie 56.424,38 eur s príslušenstvom, na odvolanie
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I, č. k.: 22C/92/2007-402 zo dňa 30. 07. 2015, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovaným 1/ a 2/ sa p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu zamietol. Žalovanému v 1/ a 2/ rade nepriznal
náhradu trov konania.

2.Svoj rozsudok súd prvej inštancie právne odôvodnil podľa § 663, § 664, § 665 ods. 1, 2, § 667
ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a vecne tým, že žalobca (ďalej aj ako „navrhovateľ“) sa návrhom
podaným dňa 24. 05. 2007 na tunajší súd domáhal, aby súd uložil žalovaným (ďalej aj ako „odporcovia“)
povinnosť zaplatiť mu 1.900 000,- Sk, každý po 950.000,- Sk s príslušenstvom ako náhradu nákladov,
ktoré vynaložil do vlastníctva prenajímateľa - budovy amfiteátra.

3.Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi: zmluva o nájme nebytových
priestorov zo dňa 03. 05. 1995, list Mestskej časti Bratislava Staré Mesto zo dňa 06. 10. 2005, zmluva
o nájme nebytových priestorov zo dňa 31. 05. 2005, list navrhovateľa zo dňa 28. 10. 2005, uznesenie
Okresného súdu Bratislava I, č. k. 12C/160/05-33 zo dňa 21. 10. 2005, faktúry dodávateľov, list
Magistrátu Hlavného mesta SR Bratislava zo dňa 10. 12. 2004, protokol o zverení majetku Hl. mesta
zo dňa 15. 04. 2004, žiadosť navrhovateľa zo dňa 07. 06. 2007, list odporcu v 2/ rade zo dňa 14. 06.
2007 a 07. 05. 2007, súhlas so zámenou nehnuteľností zo dňa 11. 04. 2007, list odporcu v 1/ rade zo
dňa 18. 06. 2007, uznesenie mestského zastupiteľstva č. 170/2007, súhlas so stavebnou úpravou zo
dňa 06. 06. 1995, žiadosť navrhovateľa zo dňa 21. 08. 1998, 04. 04. 1996, súhlas s prenájmom zo
dňa 12. 06. 1995, preberací protokol zo dňa 24. 08. 2005, list znalca zo dňa 15. 10. 2012, list zo dňa 01.
10. 2012, znalecký posudok č. 11/2013, vysvetlenie k znaleckému posudku zo dňa 10. 02. 2015 a 15.
05. 2015, výsluchom svedka H.. X. R. a ostatným obsahom spisu, keď ustálil nasledovný skutkový stav:

4.Navrhovateľ uzatvoril s odporcom v 1/ rade dňa 03. 05. 1995 zmluvu o nájme nebytových priestorov
č. 6/95, predmetom ktorej bolo užívanie nehnuteľnosti Amfiteátra 40. výročia SNP pre potreby živnosti
na dobu určitú od 03. 05. 1995 do 30. 05. 2005. Podľa čl. V, bod 5.4 bol nájomca oprávnený vykonať v



prenajatých priestoroch iba úpravy (stavebné) interiéru, ďalej pre účely zateplenia priestorov a prípadné
nevyhnutné malé úpravy v exteriéri umožňujúce vykonávať v dohode uvedené činnosti, a to na vlastné
náklady a po predchádzajúcom súhlase prenajímateľa bez zbytočných prieťahov. V zmysle čl. V, bod
5.5 po skončení nájmu je nájomca povinný vrátiť prenajaté priestory v stave v akom ich prevzal, s
prihliadnutím na obvyklé opotrebovanie.

5.Listom zo dňa 06. 06. 1995 navrhovateľ požiadal odporcu v 1/ rade (adresovaný H.. R., námestníkovi
primátora) o súhlas so zateplením schodišťa vymurovaním kantovej priečky s dvojkrídlovými dverami a
vytvorením priestoru pre stabilné stánky občerstvenia v hľadisku pre návštevníkov vymurovaním priečok
o celkovom rozmere 2 x 4 m2. Na liste je uvedené "súhlasím", 13. 06. 1995 a podpis.

6.Listom zo dňa 04. 04. 1996 navrhovateľ požiadal odporcu v 1/ rade (adresovaný H.. R., námestníkovi
primátora) o súhlas dokončiť plynofikáciu budovy amfiteátra, pokračovať v zatepľovaní vnútorných stien
a stropov v priestoroch pripravených pre účinkujúcich a hostí, kompletne rekonštruovať elektroinštalácie
a sprevádzkovanie nefunkčných vodovodných rozvodov a telefónnej siete. Na liste je uvedené
"súhlasím", 18. 04. 1996 a podpis.

7.Listom zo dňa 12. 06. 1995 navrhovateľ požiadal odporcu v 1/ rade (adresovaný H.. R., námestníkovi
primátora) o súhlas na poskytovanie prenájmu pre firmu OSKA, s. r. o. v jednej miestnosti. Na liste
je uvedené "súhlasím" s podpisom.

8.Listom zo dňa 21. 08. 1998 navrhovateľ požiadal odporcu v 1/ rade (adresovaný H.. R., námestníkovi
primátora) o schválenie riešenia trvalej ochrany budovy rekonštrukciou bývalej šatne na 1-izbový
domovnícky byt. Na liste je uvedené "prevzal" 27. 08. 1998 a podpis.

9.Faktúry predložené navrhovateľom obsahujú materiál, stavebné a rekonštrukčné práce fakturované
dodávateľmi navrhovateľovi v období počas trvania nájmu.

10.Listom zo dňa 06. 10. 2005 oznámil odporca v 2/ rade, že je ochotný nahradiť navrhovateľovi náklady
technického a stavebného zhodnotenia nebytových priestorov, ktoré sa nachádzajú na prízemí hlavnej
budovy amfiteátra, pričom výšku zhodnotenia stavebných úprav žiadal určiť nezávislým znaleckým
posudkom a vyplatiť cenu do 10 dní od doručenia posudku. Navrhovateľ s listom zo dňa 28. 10. 2005
predložil znalcovi požadovanú dokumentáciu potrebnú k znaleckému posudku.

11.Uznesením Okresného súdu Bratislava I, č. k. 12C/160/05-33 zo dňa 21. 10. 2005 súd uložil
konateľom, spoločníkom a zamestnancom spoločnosti navrhovateľa zákaz vstupovať a zdržovať sa v
areáli Amfiteátra.

12.Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že medzi navrhovateľom a odporcom v 1/ rade
došlo k uzavretiu nájomnej zmluvy, na základe ktorej navrhovateľ užíval nebytové priestory s tým, že
za predchádzajúceho súhlasu prenajímateľa mohol vykonávať stavebné úpravy uvedené v zmluve na
vlastné náklady.

13.Medzi účastníkmi bolo okrem iného sporné, či došlo k udeleniu predchádzajúceho súhlasu odporcu
v 1/ rade s vykonanými prácami, za ktoré si navrhovateľ uplatňuje náhradu. Navrhovateľ argumentoval
súhlasom udeleným na listoch zo dňa 04. 04. 1996 a 06. 06. 1995. Súd vychádzajúc zo skutočnosti, že
v zmluve o nájme nebytových priestoroch nebol presne určený spôsob udelenia súhlasu s vykonaním
prác na predmete nájmu a s poukazom na výpoveď svedka dospel k záveru, že možno vyvodiť, že
k udeleniu predchádzajúceho súhlasu zo strany odporcu v 1/ rade došlo, a to na práce, ktoré boli v
listoch (žiadostiach o udelenie súhlasu) zo dňa 04. 04. 1996 a 06. 06. 1995 uvedené. Svedok H.. X.
R., ktorý v čase udelenia súhlasov bol námestníkom primátora hlavného mesta SR Bratislavy, potvrdil,
že na uvedených žiadostiach uviedol "súhlasím" a spolu s datovaním ich aj podpísal. Ďalej uviedol,
že udeleniu súhlasu predchádzali rokovania, a že udelenie súhlasu vždy korešpondovalo prácam
uvedeným v žiadostiach, pričom uvedené vykonával na základe osobitného poverenia od primátora
mesta pri rozdelení funkcií k mestským podnikom.

14.V ďalšom sa súd zaoberal otázkou, o aký nárok navrhovateľa ide, či mu na požadovanú náhradu
vznikol nárok a či tento nárok bol zo strany navrhovateľa riadne preukázaný.



15.Navrhovateľ počas konania špecifikoval svoj nárok ako nárok na zhodnotenie predmetu nájmu po
skončení nájmu. Uvedené korešponduje so zákonnou úpravou uvedenou v § 667 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, posledná veta, na základe ktorého ak prenajímateľ dal súhlas so zmenou, ale nezaviazal sa
na úhradu nákladov, môže nájomca požadovať po skončení nájmu protihodnotu toho, o čo sa zvýšila
hodnota veci. Aj podľa názoru súdu ide o nárok, ktorý môže navrhovateľ požadovať od odporcu v
1/ rade, keďže v danom prípade došlo k súhlasu prenajímateľa na vykonanie prác, avšak na vlastné
náklady nájomcu. Je potrebné však zdôrazniť, že v takomto prípade môže ísť iba o náhradu nákladov
na zhodnotenie predmetu nájmu a iba v rozsahu, v ktorom došlo k udeleniu súhlasu s vykonaním prác.
Navrhovateľ počas konania predložil znalecký posudok č. 11/2013 vypracovaný Ústavom stavebnej
ekonomiky, s. r. o. dňa 30. 01. 2013 na objednávku navrhovateľa. Predmetom znaleckého posudku bolo
posúdenie investovaných nákladov do zrealizovanej rekonštrukcie kancelárskeho priestoru v objekte
dnes už asanovaného objektu Amfiteátra, čomu aj zodpovedá záver posudku, v zmysle ktorého je suma
dokázateľne preinvestovaných prostriedkov vo výške 56.424,38 Eur. Uvedený znalecký posudok však v
žiadnom prípade nepreukazuje zhodnotenie predmetu nájmu, t. j. o čo sa zvýšila hodnota nehnuteľnosti
po skončení nájmu oproti jej hodnote pred vznikom nájomného vzťahu. Na uvedenom nič nemení ani
dodatočné vyjadrenie znalca ohľadom potvrdenia rozsahu prác v relácii s vykonanou obhliadkou a
preskúmaním faktúr a účteniek. Znalecký posudok totiž preukazuje iba skutočnosť, v akom rozsahu
navrhovateľ preinvestoval prostriedky na práce v nebytovom priestore, nepreukazuje však zhodnotenie
predmetu nájmu tak, ako to vyžaduje citované ustanovenie § 667 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Naviac,
zo znaleckého posudku nevyplýva skutočnosť, či preinvestované prostriedky súvisia práve s prácami,
na ktoré bol udelený súhlas odporcu v 1/ rade.

16.Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že navrhovateľ v konaní
neuniesol dôkazné bremeno, keď nepreukázal svoj nárok spočívajúci v zhodnotení predmetu nájmu,
predložený znalecký posudok tento nárok nepreukazuje a navrhovateľ v konaní nenavrhol žiadne iné
dôkazy na preukázanie svojho nároku. Z uvedeného dôvodu preto nárok navrhovateľa zamietol ako
nedôvodný.

17.Pokiaľ ide o námietku odporcu v 2/ rade ohľadom nedostatku jeho pasívnej vecnej legitimácie, súd sa
s uvedenou námietkou stotožnil. Odporca v 2/ rade nebol v záväzkovo právnom vzťahu s navrhovateľom,
nakoľko zmluvu o nájme nebytových priestorov uzatváral odporca v 1/ rade, pričom nemožno vyvodiť, že
práva a povinnosti s uzavretej zmluvy prešli na odporcu v 1/ rade. List starostu mestskej časti Bratislava -
Staré Mesto zo dňa 06. 10. 2005 o ochote uhradiť náklady zhodnotenia nebytových priestorov nemožno
považovať za vznik záväzku odporcovi v 1/ rade, jednak z dôvodu, že takýto úkon nemá charakter
uznania záväzku, pristúpenia záväzku, zmluvy o budúcej zmluve ani iného právneho úkonu, ktorý by
zakladal záväzok odporcu v 1/ rade voči navrhovateľovi. Naviac, z protokolu o zverení majetku Hlavného
mesta SR Bratislavy Mestskej časti Bratislava Staré Mesto č. 11 88 1091 03 00 zo dňa 15. 04. 2004 (č.
l. 44 - 45) vyplýva iba vykonávanie správy predmetnej nehnuteľnosti v zmysle štatútu Hlavného mesta
SR Bratislavy, pričom v zmysle Štatútu sa pod správou zvereného majetku rozumie oprávnenie zverený
majetok držať, užívať, brať úžitky a nakladať s ním v súlade so štatútom a uzneseniami mestského
zastupiteľstva. Náhradu nákladov navrhovateľovi pritom mestské zastupiteľstvo neschválilo žiadnym
uznesením.

18.Pokiaľ ide o námietku premlčania nároku vznesenú odporcom v 2/ rade, ku ktorej sa pripojil aj
odporca v 1/ rade, súd ju vyhodnotil ako nedôvodnú. Nárok navrhovateľa na zhodnotenie prenájmu veci
mohol vzniknúť až po skončení nájomného vzťahu (30. 05. 2005). Navrhovateľovi teda začala plynúť
premlčacia lehota na vydanie bezdôvodného obohatenia dňa 31. 05. 2005 a uplynula dňa 30. 05. 2007,
pričom nárok uplatnil na súde dňa 24. 05. 2007, teda v rámci premlčacej lehoty.

19.O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p., podľa ktorého úspešným odporcom
vznikol nárok na náhradu trov konania voči neúspešnému navrhovateľovi. Vzhľadom k tomu, že
odporcovia si náhradu trov konania neuplatnili, súd im náhradu trov konania nepriznal.

20.Proti predmetnému rozhodnutiu podal odvolanie žalobca, ktorý žiada odvolací súd, aby rozsudok
súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Svoje odvolanie odôvodnil žalobca tým, že
§ 205a, § 221 ods. 1 O. s. p. Žalobca namieta nedôvodné prieťahy v konaní, taktiež považuje rozsudok
súdu prvej inštancie za nelogicky štrukturovaný. V rozsudku sa úplne abstrahuje od skutočnosti, keď



nehnuteľná vec teraz neexistuje neznamená to, že nikdy táto nehnuteľnosť neexistovala. V tomto
je podstata nezákonnej kamufláže skutočnosti zo strany žalovaných 1/ a 2/. Žalobca namieta, že v
rozsudku sa síce uvádza, že zmluva bola uzatvorená so žalovaným 1/, súhlas na úpravu dával žalovaný
1/ a zhodnotenie bolo vykonané počas platnosti nájomnej zmluvy, ale ďalej sa tieto vzťahy rozoberajú
len letmo. Nikdy žalobca netvrdil, že prenajímateľ sa zaviazal na úhradu týchto revitalizačných úprav
ktoré odsúhlasí. Žalobca namieta, že zo žiadneho súdu predloženého dokladu, nevyplýva, žeby sa vzdal
svojich práv § 667 ods. 1 O. s. p. Rozsudok pokladá žalobca za porušujúci všeobecné zásady OSP
a OZ. Podľa žalobcu zo záznamov, ktoré súdu predložil vyplýva, že nehnuteľnosť bola žalovanému
2/ odovzdaná 24. 08. 2005 spolu so všetkými investíciami, ktoré žalobca do nej počas nájmu vložil
so súhlasom žalovaného 1/. Po tomto termíne už žalovaný 2/ nedovolil, aby do nehnuteľnosti vstúpil
a aby si prevzali ich veci. Presný stav objektu v čase uzatvorenia nájomnej zmluvy č. 6/95 nebol
opísaný. Hodnota areálu amfiteátra pri jeho prevzatí do nájmu žalobcu bola 87.478.240,- Sk. Žalobca
namieta, že zhodnotenie samostatnej časti amfiteátra sa realizovalo počas viacerých rokov. Žalovaný
1/ o vykonávaných prácach vedel a teda s vykonávaním prác žalobcu v amfiteátri konkludentne
súhlasil. Predstavitelia žalovaných nikdy vo svojich vyjadreniach nepopreli to, že by práce, ktoré
zhodnotili nehnuteľnosť neboli vykonané a nikdy nevznášali námietku k rozsahu revitalizačných prác.
Žalobca poukazuje na to, že k zapáleniu a vyhoreniu amfiteátra prišlo až v čase, keď s majetkom,
ktorý žalobca zhodnotil narábal už niekto iný. Žalobca ďalej namieta, že žalovaný nemôžu žiadnym
spôsobom preukázať, že by nimi bolo žalobcovi vytýkané, že revitalizáciou amfiteátra spôsobuje škodu
na žalovaných majetku. Žalobca poukazuje na to, že jeho architektonickou invenciu bol zhodnotený
majetok žalovaného 1/. Svedok H.. R. podľa žalobcu vyvrátil všetky nezmysly žalovaného 1/a 2/, že
žalobca postupoval v amfiteátri svojvoľne bez súhlasu vlastníka. Pokiaľ teda súd ignoroval svedeckú
výpoveď H.. R., rozsudok právne znehodnotil. Žalobca nesúhlasí s názorom súdu prvej inštancie o tom,
že neuniesol dôkazné bremeno a namieta, že po revitalizovaní predmetného amfiteátra sa v ňom konali
rôzne verejné podujatia. Podľa názoru žalobcu je evidentné, že hodnota amfiteátra sa po jeho revitalizácii
žalobcom zvýšila, o čom svedčí aj znalecký posudok vypracovaný na požiadavku žalovaného 1/. Súd
ignoroval nezákonné machinácie s majetkom Hl. mesta. Znalec vo svojom znaleckom posudku potvrdil,
že investície do tejto časti amfiteátra boli uskutočnené v rozsahu faktúrami doloženými žalobcom.
Hmotnoprávny obsah zdôvodnenia rozsudku ignoruje elementárne ekonomické kategórie.

21.K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný 2/, ktorý považuje napadnutý rozsudok za vecne správny
a nevidí dôvody na jeho zrušenie. Žalovaný 2/ sa plne stotožňuje s právnym názorom súdu prvej
inštancie, ktorý vychádzal zo správneho posúdenia stavu veci. Žalobca nijakým relevantným spôsobom
nepreukázal v celom konaní nárok, ktorého sa domáha, resp. nepredložil žiadne relevantné listinné
dôkazy, ktoré by preukazovali požadovaný nárok od žalovaných zaplatiť spoločne a nerozdielne sumu
56.424,38 eur.

22.K odvolaniu žalobcu sa vyjadril taktiež žalovaný 1/, ktorý považuje rozsudok súdu prvej inštancie za
správny a žiada odvolací súd, aby ho ako taký aj v celom rozsahu potvrdil. Žalobca podľa žalovaného 1/
žiadnym spôsobom nepreukázal, že nároku, ktorého sa domáha je potrebné poskytnúť právnu ochranu,
nepredložil žiadne relevantné dôkazy a listiny, ktoré by bez akejkoľvek pochybnosti preukazovali, že
žalovaní sú povinní zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 56.424,38 eur.

23.Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
platného a účinného od 1. 7. 2016 (ďalej len „C. s. p“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na
konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

24.Odvolací súd, viazaný rozsahom (§ 379 C. s. p.) a odvolacími dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 C. s.
p.), preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C. s. p.) a dospel k záveru,
že odvolanie žalobcu nie je opodstatnené.

25.Súd prvej inštancie vo veci samej riadne zistil skutkový stav veci, vykonal dokazovanie v rozsahu
potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 185 ods. 1, 2, 3 C. s. p.) z hľadiska posúdenia
opodstatnenosti návrhu, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 C. s. p.) a na ich
základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite,
jasne a výstižne odôvodnil (§ 220 ods. 1, 2 C. s. p.).



26.Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením
napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, obmedzil odvolací súd odôvodnenie potvrdzujúceho
rozhodnutia na konštatovanie správnosti dôvodov uvedených súdom prvej inštancie v zmysle ust. § 387
ods. 2 C. s. p.

27.Pre doplnenie odvolací súd uvádza, že sa plne stotožnil s názorom súdu prvej inštancie.

28.Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387
ods. 1 C. s. p. ako vecne správny potvrdil.

29.O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 255 ods. 1
C. s. p. V odvolacom konaní súd vzhľadom na to, že potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie úspešným
žalovaným náhradu trov odvolacieho konania priznáva v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením (§ 262 ods. 2 C. s. p.).

30.Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods.
2 C. s. p., § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C. s. p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C. s. p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,



c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C. s. p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C. s. p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C. s. p.).

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

Priebeh sporu (identifikačné číslo spisu 1107216786)

  1. 30. 7. 2015Rozsudok Mestského súdu Bratislava I sp. zn. 22C/92/2007 z 30. 7. 2015potvrdené
  2. 27. 2. 2017Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5Co/455/2016 z 27. 2. 2017 (toto rozhodnutie)
  3. 28. 2. 2017Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5Co/455/2016 z 28. 2. 2017