KAUZIS.SK
UznesenieKrajský súd Bratislava29. 11. 2017plný text

Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4Co/312/2016 z 29. 11. 2017

CitáciaUznesenie Krajského súdu Bratislava z 29. novembra 2017, sp. zn. 4Co/312/2016, ECLI:SK:KSBA:2017:1107219170.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Co/312/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1107219170
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Frimmelová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1107219170.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a
členov senátu JUDr. Valérie Kleinovej a Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej v právnej veci žalobcu:
Slovenská republika zast. Ministerstvom financií Slovenskej republiky, Štefanovičova 5, Bratislava,
proti žalovanému: AGMIN ITALY, S.r.l., so sídlom Vicolo Trave 4, 37 121 Verona, Taliansko, IČO:
03816641009, zast. advokátskou kanceláriou BUŽEK & TEREM advokáti, s.r.o., Mariánska 12,
Bratislava, o zaplatenie 69.397,40 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu
Okresného súdu Bratislava I zo dňa 7. decembra 2015, č.k. 21C/98/2007-310, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil konanie s tým, že po právoplatnosti uznesenia
vec postúpi Ministerstvu financií SR. O trovách konania rozhodol tak, že o nich rozhodne do 30 dní po
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 12.06.2007
voči žalovanému domáhal zaplatenia 69.397,40 eur spolu s penále vo výške 0,2 % denne zo sumy
69.397,40 eur od 19.02.2005 do zaplatenia, odôvodňujúc svoj nárok tým, že so žalovaným uzavrel
zmluvu o poskytnutí služieb pre vonkajšiu pomoc Európskeho spoločenstva SK0002.01.01.2007, na
základe ktorej bola žalovanému poskytnutá zálohová platba vo výške 60 % zo zmluvnej hodnoty, teda
sumy 339.926,40 eur a 157.627 eur, pričom poukázal na to, že jednou z príloh zmluvy bola analýza
rozpočtu a predpoveď finančného toku, kde bol uvedený rozpis rozpočtu skladajúci sa z poplatkov
vrátane režijných (365.024 eur) a neplánovaných vedľajších výdavkov (201.520 eur), a že žalovaný
mohol využiť finančné prostriedky do týchto výšok. Uviedol, že v súlade so zmluvou bol žalovaný povinný
vyhotoviť záverečnú správu, na základe ktorej mal audítor vyhotoviť certifikát o audite, ktorý mal byť
predložený Centrálnej finančnej a kontraktačnej jednotke (ďalej len „CFKJ“). Poukázal na to, že CFKJ
obdržala potvrdenie o audite len na neplánované výdavky, z ktorého vyplynulo, že z rozpočtovaných
201.520 eur bolo použitých len 90.556 eur, pričom CFKJ túto sumu znížil o 1.194 eur v položke „výcvikový
materiál“ a o 22 eur v položke „verejné a podporné služby“, na základe čoho boli skontrolované vedľajšie
výdavky znížené z 90.556 eur na 89.340 eur. Potvrdenie o audite pre časť poplatkov - odmien expertov
doručené nebolo, napriek tomu CFKJ uznala výdavky vo výške 338.816 eur. Na základe uvedeného
argumentoval, že CFKJ poskytla žalovanému finančné prostriedky vo výške 497.553,40 eur, pričom
uznané oprávnené výdavky boli 428.553,40 eur, z čoho je zrejmé, že žalovaný stále zadržiava finančné
prostriedky v žalovanej výške 69.397,40 eur. Žalobca tvrdil, že došlo k porušeniu podmienok v zmysle
ust. § 47 ods. 1 zákona č. 303/1995 Z.z. o rozpočtových pravidlách. Počas konania podaním zo
dňa 03.12.2014 upravil petit žaloby tak, že sa domáhal zaplatenia žalovanej istiny spolu s úrokom z
omeškania vo výške 8 % ročne zo žalovanej istiny od 19.02.2005 do zaplatenia. Žalovaný namietal



nedostatok právomoci súdu vo veci konať a žiadal konanie zastaviť, keďže uplatnený nárok patrí do
kompetencie Správy finančnej kontroly.

3. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalobca sa žalobou
domáhal, aby mu žalovaný vrátil neoprávnene zadržané finančné prostriedky, ktoré mu boli poskytnuté
ako finančné prostriedky európskej komisie, a to z dôvodu porušenia rozpočtovej disciplíny v zmysle
ust. § 47 ods. 1 zák. č. 303/1995 Z.z. o rozpočtových pravidlách. Vec posúdil právne podľa ust. § 7
ods. 1, § 103, § 104 ods. 1 O.s.p. a § 31 ods. 9 zák. č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách,
§ 47 ods. 1, § 2, § 3 zák. č. 303/1995 Z.z. o rozpočtových pravidlách a § 5 zák. č. 254/1993 Z.z.
o územných finančných orgánoch a vyhodnotil, že na uloženie povinnosti vrátiť príspevok resp. jeho
alikvotnú časť a na povinnosť ho vymáhať je daná právomoc príslušnej Správy finančnej kontroly
alebo Ministerstva financií SR. Z dôvodu nedostatku právomoci preto konanie zastavil. Skonštatoval,
že vzhľadom na sídlo žalovaného je v zmysle o rozpočtových pravidlách verejnej správy na konanie o
tomto nároku vecne príslušné Ministerstvo financií SR, ktorému následne vec postúpi. Na argumentáciu
žalobcu, že v posudzovanej veci sa nejedná o povinnosť žalovaného vrátiť finančné prostriedky z
titulu porušenia finančnej disciplíny, ale že ide o povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie podľa ust.
§ 451 a nasl. Obč. zák. neprihliadol, považujúc ju za nedôvodnú, nakoľko peňažné prostriedky, ktoré
boli žalovanému poskytnuté, majú verejnoprávny charakter a podliehali právnemu režimu zákona č.
303/1995 Z.z. o rozpočtových pravidlách, a preto ich vrátenie do štátneho rozpočtu nepodlieha právnemu
režimu bezdôvodného obohatenia podľa ust. § 451 Obč. zák.. O trovách konania rozhodol podľa ust.
§ 151 ods. 3 O.s.p.

4. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca včas odvolanie a žiadal napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie zrušiť a vec vrátiť na nové konanie. Nesúhlasil so zastavením konania z procesných dôvodov,
ani s právnym záverom súdu prvej inštancie, že v posudzovanej veci sa jedná o porušenie finančnej
disciplíny, a že uplatnené finančné prostriedky majú verejnoprávny charakter a podliehajú právnemu
režimu zákona č. 303/1995 Z.z. o rozpočtových pravidlách. Záver, že ich vrátenie nepodlieha režimu
bezdôvodného obohatenia podľa § 451 Obč. zák. považoval za nesprávny. V tejto súvislosti uviedol,
že pôvodne požadoval a uplatňoval žalovaný nárok na základe ustanovení § 47 ods. 1, 2 a 3 zák. č.
303/1995 Z.z., avšak počas konania petit žaloby upravil a nárok uplatnil podľa ustanovení Občianskeho
zákonníka (§ 451 nasl.). Mal za to, že zastavenie konania s odôvodnením, že uplatnené finančné
prostriedky majú verejnoprávny charakter a podliehajú právnemu režimu zákona č. 303/1995 Z.z.
neobstojí, nakoľko povinnosť vymáhať prostriedky Európskeho spoločenstva v zmysle uvedeného
zákona bola zavedená až na základe zákona č. 441/2000 Z.z., ktorým sa dopĺňal zákon č. 303/1995
Z.z.. Argumentoval, že až týmto doplňujúcim zákonom účinným od 01.01.2001 bola zavedená povinnosť
vymáhať prostriedky Európskeho spoločenstva prostredníctvom zákona č. 303/1995 Z.z., a preto
uplatnenie finančných prostriedkov právnemu režimu zákona č. 303/1995 Z.z. nepodlieha. Tento svoj
právny názor odôvodnil tým, že zmluva SK0002.01.01.2007, na základe ktorej vznikol ním uplatnený
nárok, bola jedným z čiastkových projektov Finančného memoranda, teda rámcovej zmluvy, pričom
predmetné Finančné memorandum, na základe ktorého sa postupne vykonávali konkrétne projekty,
a teda aj projekt upravený zmluvou SK0002.01.01.2007, bolo podpísané dňa 21.12.2000, teda pred
účinnosťou zákona č. 441/2000 Z.z., z čoho vyvodil, že žalovaný nárok nebolo možné vymáhať na
základe predpisu č. 303/1995 Z.z., ale podľa všeobecných právnych predpisov. V tejto súvislosti
poukázal na právoplatné rozhodnutie Okresného súdu Bratislava I č.k. 25C 110/2010-162 v spojení
s rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave č.k. 8Co 498/2013-201 v obdobnej veci, kde boli nároky
ohľadom finančných prostriedkov Európskeho spoločenstva uplatnené ako bezdôvodné obohatenie a
boli priznané.

5. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

6. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (ust. § 379 a § 380 C.s.p.), preskúmal
napadnuté uznesenie, prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania, a dospel k záveru,
že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil, pretože je vo
výroku vecne správne.

7. Podľa ust. § 470 ods. 1 a 2 veta prvá C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.



8. V zmysle prechodného ustanovenia § 470 C.s.p., podľa ktorého právne účinky úkonov, ktoré v konaní
nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované, a s prihliadnutím na
skutočnosť, že žaloba žalobcu, o ktorej bolo napadnutým uznesením rozhodnuté, samotné napadnuté
uznesenie súdu prvej inštancie, jeho poučenie o odvolaní, ako i odvolanie žalobcu, spadajú pod režim
procesných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.06.2016, posudzoval odvolací
súd napadnuté uznesenie a konanie, ktoré mu predchádzalo, podľa v čase konania a rozhodnutia
účinných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“), a rozhodol podľa aktuálneho
právneho predpisu, Civilného sporového poriadku účinného od 01.07.2016.

9. Nižšie odvolací súd uvádza ustanovenia § 7 ods. 1, § 103, § 104 ods. 1 O.s.p. v znení v čase
vydania napadnutého rozhodnutia, ktoré v napadnutom rozhodnutí správne aplikoval súd prvej inštancie
pri právnom posúdení veci a znenie ustanovení zákona č. 303/1995 Z.z. o rozpočtových pravidlách
účinného do 31.12.2004 a zákona č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene
a doplnení niektorých zákonov účinného od 01.01.2005 vzhľadom na odvolacie námietky žalobcu a na
podporu svojich argumentov o správnosti napadnutého uznesenia.

10. Podľa ust. § 7 ods. 1 O.s.p. v občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné
právne veci, ktoré vyplývajú z občianskoprávnych, pracovných, rodinných, obchodných a hospodárskych
vzťahov, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány.

11. Podľa ust. § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za
ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).

12. Podľa ust. § 104 ods. 1 O.s.p. ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť,
súd konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie,
súd postúpi vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky
spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.

13. Podľa ust. § 47 ods. 1 zák. č. 303/1995 Z.z. o rozpočtových pravidlách účinného do 31.12.2004 (ďalej
len „zák. č. 303/1995 Z.z.“) porušenie rozpočtovej disciplíny je neoprávnené použitie alebo zadržanie
prostriedkov štátneho rozpočtu, predvstupových prostriedkov, povstupových prostriedkov a odvodov do
rozpočtu Európskych spoločenstiev, rozpočtu štátneho fondu, rozpočtu obce alebo rozpočtu vyššieho
územného celku a neoprávnené použitie finančných prostriedkov, s ktorými hospodária rozpočtové
organizácie a príspevkové organizácie. Za porušenie rozpočtovej disciplíny sa považuje aj nedodržanie
podmienok, za ktorých sa rozpočtové prostriedky poskytli.

14. Podľa ust. § 47 ods. 2 zák. č. 303/1995 Z.z. subjekty, ktoré porušili rozpočtovú disciplínu, sú
povinné odviesť neoprávnene použitú alebo zadržanú sumu prostriedkov do štátneho rozpočtu, rozpočtu
štátneho fondu, rozpočtu obce alebo rozpočtu vyššieho územného celku; zároveň sú povinné zaplatiť
do príslušného rozpočtu penále vo výške 0,2 % z neoprávnene použitej alebo zadržanej sumy za každý
aj začatý deň omeškania s úhradou odvodu alebo za každý aj začatý deň neoprávneného použitia
poskytnutých prostriedkov, najviac však do výšky dvojnásobku tejto sumy. Ak porušenie rozpočtovej
disciplíny zistila vnútorná kontrola, penále sa znižuje na polovicu.

15. Podľa ust. § 47 ods. 3 zák. č. 303/1995 Z.z. odvod neoprávnene použitých alebo zadržaných
prostriedkov, ako aj penále uloží príslušná správa finančnej kontroly, ktorá ich aj vymáha. V prípade
potreby odvod a penále môže uložiť a vymáhať ministerstvo. Ak porušenie rozpočtovej disciplíny
zistí iná organizácia alebo iný orgán, je povinný oznámiť túto skutočnosť príslušnej správe finančnej
kontroly. Ukladanie a vymáhanie odvodu a penále sa riadi všeobecnými predpismi o správnom konaní.
Ustanovenia osobitného predpisu sa na tieto účely nepoužijú.

16. Podľa ust. § 47a ods. 1 zák. č. 303/1995 Z.z. pri porušení rozpočtovej disciplíny pri nakladaní
s predvstupovými prostriedkami, povstupovými prostriedkami a odvodmi do rozpočtu Európskych
spoločenstiev sa postupuje podľa § 47 s odchýlkami uvedenými v odsekoch 2 a 4.

17. Podľa ust. § 37 ods. 7 zák. č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o
zmene a doplnení niektorých zákonov účinného od 01.01.2005 (Všeobecné, prechodné a záverečné



ustanovenia) na účely tohto zákona sa prostriedky Európskych spoločenstiev poskytnuté Slovenskej
republike na realizáciu spoločných programov Slovenskej republiky a Európskych spoločenstiev
podľa medzinárodných zmlúv uzatvorených do 1. mája 2004 považujú za verejné prostriedky. Na
hospodárenie, postup používania a poskytovanie prostriedkov Európskych spoločenstiev poskytnutých
Slovenskej republike na realizáciu spoločných programov Slovenskej republiky a Európskych
spoločenstiev podľa medzinárodných zmlúv uzatvorených do 1. mája 2004 a na postup pri úhrade
sankcie za porušenie finančnej disciplíny pri hospodárení s týmito prostriedkami sa vzťahujú doterajšie
predpisy.

18. Po oboznámení sa s obsahom spisu odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie konštatuje,
že žalobca sa žalobou od žalovaného domáhal titulom nedodržania podmienok zmluvy vrátenia
neoprávnene zadržaných finančných prostriedkov, ktoré mu boli poskytnuté na základe zmluvy o
poskytnutí služieb pre vonkajšiu pomoc Európskeho spoločenstva č. SK 0002.01.01.2007, uzavretej dňa
31.12.2002 medzi Vládou SR zast. Úradom vlády SR - Centrálnou finančnou a kontraktačnou jednotkou
(ktorej činnosť bola Delimitačným protokolom zo dňa 03.02.2003 delimitovaná z Úradu vlády SR na
Ministerstvo financií SR) ako obstarávateľom a žalovaným ako konzultantom ako finančné prostriedky
Európskeho spoločenstva, a to podľa argumentácie žalobcu v žalobe z dôvodu porušenia rozpočtovej
disciplíny v zmysle ust. § 47 ods. 1 zák. č. 303/1995 Z.z. o rozpočtových pravidlách. Žalobca v žalobe
žiadal uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť mu 69.397,40 eur spolu s 0,2 % penále z neoprávnene
zadržaných prostriedkov od 19.02.2005 do zaplatenia. Odvolací súd konštatuje, že žalobca sa bez
akýchkoľvek pochybností domáhal, aby bol žalovanému súdom uložený odvod a penále podľa ust. § 47
ods. 2 zák. č. 303/1995 Z.z., teda sankcie v zmysle zákona o rozpočtových pravidlách.

19. Dňa 15.05.2014 doručil žalobca súdu prvej inštancie podanie, ktorým reagoval na výzvu súdu na
úpravu petitu, a žiadal vydať rozsudok v znení: „Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 69.397,40 eur ako
zadržiavané finančné prostriedky spolu s 0,2 % penále z týchto neoprávnene zadržiavaných finančných
prostriedkov za každý aj začatý deň omeškania na základe ust. § 47 ods. 1 a 2 zák. č. 303/1995
Z.z. a to od 19.02.2005 do zaplatenia“. Podaním zo dňa 03.12.2014, doručeným súdu prvej inštancie
dňa 08.12.2014, reagoval žalobca na vyjadrenie žalovaného, ktorý namietal, že všeobecný súd nemá
právomoc o žalobe konať, a uviedol, že svoj nárok nedopatrením opieral o zákon č. 303/1995 Z.z., a že
tento zákon sa na posudzovanú vec nevzťahuje z rovnakých dôvodov, aké uviedol v odvolaní. Uviedol,
že žalobný petit mení tak, že žiada uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 69.397,40 eur ako
bezdôvodné obohatenie podľa ustanovení Občianskeho zákonníka spolu s 8 % úrokom z omeškania
ročne od 19.02.2005 do zaplatenia. Argumentáciu, uvedenú v žalobe nezmenil, a návrh na pripustenie
zmeny žaloby ani návrh na pripustenie zmeny petitu nepodal. Súd prvej inštancie preto opätovne vyzval
žalobcu na odstránenie vady žaloby uznesením č.k. 21C 98/2007 zo dňa 27.01.2015, a vyzval ho, aby
uviedol, či si uplatňuje istinu s penále 0,2 % denne zo sumy 69.397,40 eur od 19.02.2005 do zaplatenia a
podaním zo dňa 03.12.2014 žiada pripustenie zmeny petitu jeho rozšírením o úroky z omeškania, alebo
či žiada konanie v časti o zaplatenie penále zastaviť a súčasne pripustiť zmenu petitu jeho rozšírením
o úroky z omeškania. Na toto uznesenie reagoval žalobca podaním, doručeným súdu prvej inštancie
dňa 26.02.2015, a navrhol konanie v časti o zaplatenie penále 0,2 % denne zo sumy 69.397,40 eur
od 19.02.2005 zastaviť a súčasne navrhol pripustiť zmenu petitu jeho rozšírením o úroky z omeškania
v zmysle jeho podania zo dňa 03.12.2014. Dňa 21.04.2015 vydal súd prvej inštancie uznesenie č.k.
21C 98/2007-266, ktorým konanie o žalobe žalobcu v časti o zaplatenie penále 0,2 % denne zo sumy
69.397,40 eur zastavil a zároveň pripustil zmenu petitu žaloby rozšírením o úrok z omeškania tak,
že požadovaný petit znie, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 69.397,40 eur spolu s úrokom z
omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 69.397,40 eur od 19.02.2005 do zaplatenia.

20. Z vyššie uvedených zistení zo spisu je nepochybné, že žalobca v žalobe opísaním rozhodujúcich
skutočností jasne a zrozumiteľne uviedol, čoho sa domáha, a aké rozhodnutie (po odstránení vád
požadovaného výroku na výzvu súdu) požaduje, pričom žiadal rozhodnúť tak, že „Žalovaný je povinný
zaplatiť žalobcovi 69.397,40 eur ako zadržiavané finančné prostriedky spolu s 0,2 % penále z týchto
neoprávnene zadržiavaných finančných prostriedkov za každý aj začatý deň omeškania na základe
ust. § 47 ods. 1 a 2 zák. č. 303/1995 Z.z. a to od 19.02.2005 do zaplatenia“. Ak potom žalobca počas
konania (so súhlasom súdu) zmenil petit svojej žaloby a požadoval výrok „Žalovaný je povinný zaplatiť
žalobcovi 69.397,40 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 69.397,40 eur
od 19.02.2005 do zaplatenia“, nezmenil tým obsah svojej žaloby ani tvrdené rozhodujúce skutkové
okolnosti (skutkový stav), na ktorých jeho žaloba spočíva, teda na základe ktorých si svoj nárok



uplatnil, ale zmenil len požadovaný výrok. Odvolací súd konštatuje, že z obsahu žaloby (bod 11.),
ktorej argumentácia nebola žalobcom zmenená, je nepochybné, že žalobca uplatnený nárok odôvodnil
tým, že žalovaný nedodržal podmienky vyššie uvedenej zmluvy, na základe ktorej mu boli poskytnuté
finančné prostriedky Európskeho spoločenstva, a že neoprávnene zadržiava finančné prostriedky v
žalovanej výške 69.397,40 eur, čím sa dopustil porušenia rozpočtovej disciplíny v zmysle ust. § 47 ods.
1 zák. č. 303/1995 Z.z. o rozpočtových pravidlách. Práve z týchto dôvodov žiadal uložiť žalovanému
povinnosť zaplatiť mu 69.397,40 eur spolu s 0,2 % penále z neoprávnene zadržaných prostriedkov od
19.02.2005 do zaplatenia, teda sankcie podľa cit. zákona o rozpočtových pravidlách. I keď požadovaný
petit žaloby zmenil tak, že namiesto penále žiadal úrok z omeškania, je zrejmé, že dôvody svojej
žaloby nezmenil, a že svoj nárok vyvodzuje z tvrdenia, že žalovaný neoprávnene zadržiava finančné
prostriedky Európskeho spoločenstva, čo je porušením rozpočtovej disciplíny v zmysle ust. § 47 ods. 1
zák. č. 303/1995 Z.z. o rozpočtových pravidlách, a preto žiada žalovaného zaviazať na ich zaplatenie
(s príslušenstvom). Niet potom vôbec žiadnych pochýb o tom, že o takomto nároku nemá všeobecný
súd právomoc rozhodovať, pretože rozhodovanie o tom, či došlo k porušeniu rozpočtovej disciplíny v
zmysle ust. § 47 ods. 1 zák. č. 303/1995 Z.z. o rozpočtových pravidlách (v posudzovanej veci tvrdeným
neoprávneným zadržiavaním verejných finančných prostriedkov) a následné ukladanie sankcií nepatrí
do jeho kompetencie, nespadá do právomoci súdov, a podlieha právnemu režimu a správnemu konaniu
podľa zákona č. 303/1995 Z.z. o rozpočtových pravidlách. Preto ak súd prvej inštancie konanie o žalobe
pre nedostatok právomoci zastavil a zároveň rozhodol, že po právoplatnosti uznesenia o zastavení
konania postúpi vec príslušnému orgánu, rozhodol správne.

21. Na odvolacie námietky žalobcu odvolací súd uvádza, že uplatnený nárok nie je možné právne
posúdiť ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa ustanovení Občianskeho zákonníka,
pretože skutkové okolnosti tvrdené žalobcom v žalobe to vylučujú. Napokon ani sám žalobca dokonca
ani v odvolaní neprezentoval žiadnu argumentáciu odôvodňujúcu ním požadované právne posúdenie,
keď neuviedol, z akého dôvodu by malo ísť o bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného a
neargumentoval ani plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu, plnením
z právneho dôvodu, ktorý odpadol, majetkovým prospechom získaným z nepoctivých zdrojov, ani
tým, že plnil za žalovaného. Odvolací súd nepovažoval za dôvodnú ani jeho námietku, že uplatnenie
finančných prostriedkov nepodlieha právnemu režimu zákona č. 303/1995 Z.z., keď skutočnosť, kedy
bolo podpísané Finančné memorandum (dňa 21.12.2000), na základe ktorého sa vykonávali konkrétne
projekty, a teda aj projekt upravený zmluvou SK0002.01.01.2007, nepovažoval za relevantnú. Zmluva
o poskytnutí služieb pre vonkajšiu pomoc Európskeho spoločenstva č. SK 0002.01.01.2007 bola
medzi Vládou SR zast. Úradom vlády SR - Centrálnou finančnou a kontraktačnou jednotkou ako
obstarávateľom a žalovaným ako konzultantom uzavretá dňa 31.12.2002 za účinnosti zákona č.
303/1995 Z.z. v znení zákona č. 441/2000 Z.z. (účinného od 01.01.2001), ktorým bola upravená
povinnosť vymáhať prostriedky Európskeho spoločenstva prostredníctvom zákona č. 303/1995 Z.z., čo
napokon žalobca podaním žaloby na súd aj urobil. Keďže právomoc všeobecného súdu rozhodovať
o ním uplatnenom nároku nie je daná, je rozhodnutie súdu prvej inštancie o zastavení konania pre
nedostatok právomoci (s tým, že po právoplatnosti uznesenia vec postúpi Ministerstvu financií SR)
správne.

22. Záverom odvolací súd už len uvádza, že ak žalobca v odvolaní argumentoval poukazom na
právoplatné rozhodnutie Okresného súdu Bratislava I č.k. 25C 110/2010-162 v spojení s rozhodnutím
Krajského súdu v Bratislave č.k. 8Co 498/2013-201, a tvrdil, že ide o rozhodnutie v obdobnej veci, a
že v spore boli priznané nároky ohľadom finančných prostriedkov Európskeho spoločenstva, ktoré boli
uplatnené ako bezdôvodné obohatenie, jeho argumentáciu opätovne vyhodnotil za nedôvodnú, keďže
nie je viazaný rozhodnutím iného senátu Krajského súdu v Bratislave, a už vôbec nie rozhodnutím v
skutkovo a právne odlišnej veci iných sporových strán. V rozhodnutiach, na ktoré žalobca poukazoval,
totiž súdy rozhodovali o úplne inom nároku ako v posudzovanej veci, keď predmetom ich konania
bol od počiatku žalovaný nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, spočívajúci v plnení za iného
(žalobcom 2/ za žalovaného) podľa ust. § 454 Obč. zák., uplatnený na tom skutkovom základe, že
Slovenská republika uhradila za žalovaného podľa ťarchopisu komisie v prospech rozpočtu ES dlžnú
sumu, ktorú bol povinný zaplatiť žalovaný, čím štátu proti žalovanému vznikla pohľadávka v sume
uhradených finančných prostriedkov. Z uvedeného je zrejmé, že poukazovanie žalobcu na vyššie
uvedené rozhodnutia je neopodstatnené, pretože predmet konania, ktorý súdy v ním označených
rozhodnutiach prejednávali, nemá s posudzovanou vecou žiadny súvis a ide o úplne iné konanie
založené na inom skutkovom a právnom stave.



23. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa ust. §
387 ods.1 C.s.p. ako vecne správne potvrdil.

24. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 v spojení s § 262
ods. 1 a § 396 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovanému, úspešnému v odvolacom konaní, nárok na náhradu
trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.

25. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

Rozhodnutia, na ktoré sa odkazuje

Priebeh sporu (identifikačné číslo spisu 1107219170)

  1. 7. 12. 2015Uznesenie Mestského súdu Bratislava I sp. zn. 21C/98/2007 z 7. 12. 2015potvrdené
  2. 29. 11. 2017Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4Co/312/2016 z 29. 11. 2017 (toto rozhodnutie)