Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Co/457/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1107220075 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 07. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Považan ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1107220075.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a sudcov JUDr. Janky Richterovej a JUDr. Milana Chalupku v spore žalobcu: V. M., I.. X.X.XXXX, Z. N. Č.. XXX, zastúpeného JUDr. Jurajom Kusom, advokátom so sídlom v Michalovciach, Nám. osloboditeľov č. 10, proti žalovanému: Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky so sídlom v Bratislave, Župné nám. č. 13, o náhradu nemajetkovej ujmy, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 7. mája 2012, č. k. 11C/102/2007-173, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalovanému n e p r i z n á v a právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou žalobca i s odvolaním sa nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL.ÚS 17/08 zo dňa 20.5.2009 podľa antidiskriminačného zákona (zák. č. 365/2004 Z.z.) uplatňoval nemajetkovú ujmu z dôvodu jeho diskriminácie v porovnaní s odmeňovaním sudcov špeciálneho súdu podľa § 69 ods. 2 zák. č. 382/200 Z.z. 2. V odôvodnení konštatoval, že funkčný príplatok, ktorého samotnú podstatu ústavný súd nespochybnil, vo výške šesťnásobku priemernej nominálnej mesačnej mzdy (oproti pôvodnému dvojnásobku) predstavoval diskrimináciu v odmeňovaní sudcov špeciálneho súdu a všeobecných súdov, v dôsledku čoho sa jednalo o porušenie zásady rovnakého zaobchádzania v zmysle § 2 ods. 1 a 3 zák. č. 365/04 Z.z. Žalobu však zamietol, keď dospel k záveru, že uvedená diskriminácia v odmeňovaní sudcov už bola odstránená prijatím zák. č. 291/2009 Z.z., účinného dňom vyhlásenia nálezu 20.5.2009, v dôsledku čoho došlo i k napraveniu protiprávneho stavu. Túto formu nápravy súd prvej inštancie považoval za dostačujúcu. Okrem toho žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom zníženia jeho dôstojnosti a cti v spoločnosti v značnej miere, odôvodňujúce aj požadované priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch. Súd dospel k záveru, že v konaní vypočutí svedkovia nepreukázali zníženie dôstojnosti a cti žalobcu v značnej miere, z ich výpovedí vyplývalo, že v súvislosti so zriadením špeciálneho súdu medzi žalobcom a nimi dochádzalo k rôznym názorom na potrebu zriadenia takéhoto súdu; ústavný súd samotné zriadenie špeciálneho súdu nikdy nepovažoval za protiústavné. Pre rozdielne skutkové okolnosti neprihliadal na rozhodnutie dovolacieho súdu, týkajúce sa zásahu do súkromia sudcu, ktoré si nevyžaduje preukazovanie existencie nemajetkovej ujmy. 3. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca, domáhajúc sa jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Nesúhlasil zo závermi súdu prvej inštancie, že nedošlo k zníženiu dôstojnosti a vážnosti žalobcu na verejnosti značným spôsobom, keď už samotnou právnou úpravou o platovej diskriminácií sa vytvorilo zahanbujúce a ponižujúce prostredie, či už v spoločnosti, na pracovisku alebo aj v rodinnom živote žalobcu. Poukazoval pritom na výpovede v konaní vypočutých svedkov, z ktorých vyplynulo, že za neskorumpovaných sudcov považovali sudcov špeciálneho súdu. Poukázal tiež na rozhodovaniu prax iných súdov v obdobných veciach. 4. Žalovaný sa k odvolaniu písomne nevyjadril. 5. Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu v rozsahu a z dôvodov v ňom vymedzených (§ 379 a 380 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že nie je opodstatnené. 6. Odvolací súd v plnej miere poukazuje na argumentáciu súdu prvej inštancie, týkajúcu sa vyhodnotenia vykonaného dokazovania a na jeho základe prijatých skutkových záverov, ako aj právneho posúdenia veci. 7. Žalobca v konaní uplatňoval náhradu nemajetkovej ujmy podľa zák. č. 365/2004 Z.z. (antidiskriminačný zákon), keď porušenie zásady rovnakého zaobchádzania videl v ust. § 69 ods. 2 zák. č. 385/2000 Z.z. v znení, keď sudcom špeciálneho súdu prislúchal funkčný príplatok vo výške šesťnásobku priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR ako motivačného nástroja pre uchádzanie sa o výkon funkcie sudcu na tomto novozriadenom súde. Nemajetkovú ujmu ustálil vo výške tohto príplatku za obdobie od 15. apríla 2005 do 31. júna 2009. Súd prvej inštancie správne poukázal na vyššie citovaný nález Ústavného súdu SR, v zmysle ktorého je príplatok vo výške šesťnásobku pre nezistenie žiadnych mimoriadnych okolností výkonu funkcie na špeciálnom súde rozporný s ústavou, avšak možnosť funkčného príplatku ako takého nespochybnil. Ak by súd prvej inštancie priznal náhradu nemajetkovej ujmy v požadovanom rozsahu, diskrimináciu by neodstraňoval. Nenaplnil by sa tak účel antidiskriminačných opatrení, cieľom ktorých je odstrániť závadný stav, nie závadný stav rozšíriť na okruh viacerých subjektov, ako to fakticky v konaní požadoval odvolateľ. 8. Je teda nesporné, že k diskriminácii žalobcu ako sudcu všeobecného súdu vo vzťahu k sudcom špeciálneho súdu v istom období došlo. Súd prvej inštancie však dospel k správnemu názoru, že k odstráneniu tejto diskriminácie už došlo legislatívnou zmenou, prijatím zák. č. 291/2009 Z.z., ktorý funkčný príplatok sudcov špeciálneho súdu opätovne znížil na dvojnásobok priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR. 9.Súd prvej inštancie dospel tiež k správnym záverom o neunesení dôkazného bremena žalobcom v otázke tvrdeného zníženiu dôstojnosti a cti žalobcu v značnej miere. 10.Odvolací súd sa stotožňuje s vyhodnotením výpovedí svedkov, navrhnutých žalobcom, ktorí predovšetkým potvrdzovali, že mali rozdielne názory o potrebe zriadenia špeciálneho súdu, o morálnych vlastnostiach sudcov tohto súdu a všeobecných súdov a pod. Ako správne uzavrel súd prvej inštancie, nevyplynulo z nich, že v príčinnej súvislosti s rozdielnym odmeňovaním sudcov došlo k zníženiu dôstojnosti a cti žalobcu v kvalifikovanej miere. Za kvalifikovanú mieru nemožno považovať prípadné obmedzenie alebo ukončenie kontaktu s niektorým zo svedkov. Sudca ako verejná osoba musí mať schopnosť povzniesť sa nad prípadné animozity, vyplývajúce z jeho príslušnosti k sudcovskému stavu. Hodnotenie sudcu okolím má základ predovšetkým v jeho výkone funkcie sudcu v konkrétnych ním prejednávaných veciach, bezprostredne nemôže vyplývať z legislatívnych zmien a ich verejného odôvodňovania z úst politikov. I keď sudca má ako každý iný právo domáhať sa ochrany svojich práv na súde, práve s ohľadom na vnímanie sudcovského stavu verejnosťou musí veľmi starostlivo zvažovať uplatnenie ochrany práv bezprostredne sa viažúcich k výkonu jeho funkcie. Zákonný sudca v takom prípade koná o nárokoch, na ktorých by prípadne sám mohol participovať (sudca o sudcoch). Súd prvej inštancie preto správne žalobu zamietol, hoci diskrimináciu konštatoval. Správne vychádzal zo stavu veci v čase vyhlásenia rozhodnutia a prihliadol na jej odstránenie legislatívnou úpravou. 11.Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP). 12.V odvolacom konaní úspešnému žalovanému nepriznal právo na ich náhradu, keďže mu žiadne trovy nevznikli (§ 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP). 13. Rozhodnutie bolo senátom odvolacieho súdu prijaté jednomyseľne. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).