Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Cob/30/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1107223449 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 05. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Bahníková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1107223449.2 Rozhodnutie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a sudkýň JUDr. Ľubici Kriškovej a JUDr. Ľubici Břouškovej v právnej veci žalobcu: I.. S. J., Q.., L. B. X, XXX XX J., zast. Mgr. Zuzana Bdžochová, advokátka, Mickiewiczova 6, 811 07 Bratislava proti žalovanému: BSM, s.r.o., Ružová dolina 8, 821 09 Bratislava, IČO: 31 358 691, zast. KUTAN & PARTNERS s.r.o., Rajská 15/ A, 811 08 Bratislava, IČO: 36 861 308, o zaplatenie 3.319,39 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 27Cb/134/2007-189 zo dňa 4.9.2015 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 27Cb/134/2007-189 zo dňa 4.9.2015 vo výroku, ktorým návrh žalobcu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania p o t v r d z u j e . Čo do výšky priznaných trov konania rozsudok súdu prvej inštancie zrušuje a v tejto časti mu vec vracia na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava I napadnutým rozsudkom zamietol návrh žalobcu a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému trovy konania vo výške 2.710,01 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. 2. V odôvodnení súd uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 3.319,39 eur s príslušenstvom z titulu náhrady škody. Žalobca pôvodne žaloval ako žalovaného v 1. rade P.., ale svoj návrh voči nej vzal späť, preto súd konanie voči nej uznesením zo dňa 6.12.2007 zastavil. 3. Svoj nárok žalobca odôvodnil tým, že má vedený podnikateľský účet pod č. klienta XXXXXX na jeho meno v P. J., pobočka na A.. XX. S. v J.. Na tento podnikateľský účet mu banka vystavila bankomatovú kartu č.k. E.. V júli 2006 došlo k odcudzeniu bankomatovej karty a jej následnému zneužitiu. Odcudzenie bankomatovej karty nezistil, lebo ju prakticky nepoužíval a mal ju len ako rezervnú zálohu pre nepredvídaný prípad. Dňa 11. júla 2006 bol realizovaný prvý výber v sume 5.000,- Sk, dňa 11.7.2006 na sumu 15.000,- Sk a takto pokračovali výbery až do marca 2007 z tejto bankomatovej karty. Dňa 15.5.2007 sa obrátil na banku so žiadosťou o mimosúdne usporiadanie jeho nárokov, čo odmietla. So žalovaným uzavrel Zmluvu o dielo 3.3.1998 podľa § 536 Obch. zák. č. 513/1991 Zb. v znení noviel. Žalovaný k jeho spokojnosti vykonával účtovníctvo, sledoval jeho príjmy a výdavky, informoval ho o stave jeho účtovníctva. V zmluve o dielo sa zaviazal poskytovať žalovanému okrem iného všetky doklady o príjmoch a výdavkoch v hotovosti, bankové výpisy, všetky ďalšie podklady a žalovaný sa zaviazal „podklady riadne spravovať". Žalovaný túto povinnosť nesplnil. Hoci neoprávnené výbery začali 11.7.2006 a trvali do marca 2007, neupozornil žalobcu na podozrivé opakované výbery, hoci nikdy dovtedy takto s účtom nedisponoval. Zodpovednosť žalovaného je daná tým skôr, že pre nedostatok finančných prostriedkov na bežnom podnikateľskom účte, musel žalobca finančné prostriedky dotovať z vlastných súkromných prostriedkov, aby uhradil náklady prevádzky kancelárie, ako sú odvody, mzdy atď. Tieto skutočnosti boli žalovanému známe. U žalovaného došlo k porušeniu zmluvného záväzku starať sa riadne o plnenie svojich záväzkov vyplývajúcich zo Zmluvy o dielo a § 536 a nasl. Obchodného zákonníka. a preto zodpovedá za škodu. 4. Vo vyjadrení k návrhu ho žalovaný žiadal zamietnuť v plnom rozsahu ako bezdôvodný. Cíti sa ako pasívne nelegitimovanou stranou, nakoľko výbery boli uskutočnené z karty z účtu, ku ktorému mal prístup iba žalovaný, výpisy z účtu chodili iba pánovi doktorovi, podklady boli zaúčtované cez asistentku, ktorá kontrolovala faktúry a až takto pripravený balíček dodala žalovanému, ktorý v zmysle zmluvy iba spracoval tieto údaje. Nikde nie je uvedené, že mal radiť, nemal nikdy dispozičné právo. Domnieva sa, že ku škode, ktorá nebola ani preukázaná, nedošlo výkonom činnosti spoločnosti žalovaného. Z ust. § 562 ods. 1 vyplýva, že objednávateľ je povinný predmet diela skontrolovať a to čo najskôr po jeho odovzdaní. Tu žalovaný z opatrnosti podľa § 562 ods. 3 namieta skutočnosť, že nebol včas zo strany žalobcu upovedomený žalovaný, že boli vady diela. List žalobcu prišiel až 15.5.2007, teda rok po prvom výbere. Podľa slov žalobcu už v roku 2006 diskutovali o tejto skutočnosti so žalovaným. Taktiež upozorňuje na bod 1.3 zmluvy o dielo, kde sa zhotoviteľ zaväzuje podklady riadne spracovať, nie spravovať ako je uvedené v návrhu. Nedomnieva sa, že došlo k porušeniu povinnosti, ktorá bola dojednaná v písomnej zmluve. 5. Súd vykonaným dokazovaním listinným dôkazmi, vypočutím žalobcu a konateľky žalovaného, ako aj svedeckými výpoveďami W. I., C. G. a W.. K. C. zistil, že medzi žalobcom ako zhotoviteľom a žalovaným ako objednávateľom došlo 3.3.1998 k uzavretiu zmluvy o dielo predmetom ktorej bol záväzok zhotoviteľa na svoj náklad zabezpečiť účtovné poradenstvo a automatizované spracovanie údajov pre jednoduché účtovníctvo. Zhotoviteľ sa zaviazal podklady objednávateľa - účtovné doklady riadne a bez zbytočného odkladu spracovať. Dňa 25.4.2007 sa zmluvné strany dohodli na ukončení tejto zmluvy. Žalobca uviedol, že v júli 2006 došlo k odcudzeniu bankomatovej karty a jej následnému zneužitiu. Odcudzenie bankomatovej karty nezistil, lebo ju prakticky nepoužíval a mal ju len ako rezervnú zálohu pre nepredvídaný prípad. Dňa 11. júla 2006 bol realizovaný prvý výber v sume 5.000,- Sk, dňa 11.7.2006 na sumu 15.000,- Sk a takto pokračovali výbery až do marca 2007 z tejto bankomatovej karty. O výške neoprávnene vybranej sumy, žalobca nepredložil súdu dôkazy. Z vyjadrenia P. J. S..D.. súd zistil, že pri výberoch z platobnej karty, šlo o riadne výbery hotovosti platobnou kartou v bankomatoch s používaním správneho PINu ku platobnej karte, pričom PIN bol stále zadávaný správne už na prvý pokus. Žalobca bol o vykonávaných transakciách riadne informovaný vo výpisoch z bežného účtu, ktoré mu boli doručované každý mesiac. Napriek riadnemu informovaniu o pohyboch na účte a výberoch platobnou kartou žalobca ani raz od júla 2006 až do marca 2007 nenamietal spornosť vykonávaných výberov v bankomatoch, transakcie nijako nereklamoval a ani neoznámil banke stratu platobnej karty. Druhá osoba, ktorá mala bankové výpisy v ruke, bola asistentka žalobcu, ktorá mu viedla pokladňu a výbery boli zaúčtované ako osobná spotreba žalobcu. Podľa tvrdenia samotného žalobcu nikto okrem neho nemal podpisové právo k účtu. Že došlo k strate karty zistil, keď zistil že došlo k nezákonným výberom z jeho účtu. V priebehu druhého polroka 2006 viackrát upozornil pani J., že sa mu strácajú peniaze z účtu. Požiadal W.. J., aby sa stretli, v jeho kancelárii kde prebrali, ako to vyzerá s účtom a zároveň jej žalobca povedal, že považuje to čo sa deje s jeho účtom za neprirodzené, že sa tam strácajú peniaze. Odpovedala, že toto preverí. Volala a povedala, že ide o veľké výdavky a veľké výbery, to je dôvod, prečo žalobca nemá na účte peniaze. 6. Súd prvej inštancie poukázal na ust. § 373 Obch. zák., § 536 ods. 1, § 537 ods. 2 a § 562 ods. 1 Obch. zák. a konštatoval, že predpokladmi zodpovednosti za škodu je porušenie právnej povinnosti, existencia - výška škody a príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou. 7. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázanú existenciu riadneho zmluvného vzťahu, a to, že medzi žalobcom ako zhotoviteľom a žalovaným ako objednávateľom došlo k uzavretiu zmluvy o dielo zo dňa 3.3.1998, kde sa žalovaný zaviazal k vykonávaniu účtovníctva t.j. spracovania účtovných dokladov a s nimi súvisiacim účtovným poradenstvom a že dňa 25.4.2007 došlo k jej ukončeniu. Ak je pravdivé tvrdenie žalobcu, že svoju bankovú kartu nepoužil, potom svoju platobnú kartu VISA Electron nepoužíval v súlade s Obchodnými podmienkami P. J., S..D.. k medzinárodnej debetnej platobnej karte VISA Electron, a to tým, že svoju platobnú kartu bol povinný v zmysle ustanovenia bodu 4.9. obchodných podmienok riadne chrániť pred stratou, poškodením, zničením alebo zneužitím inou osobou. Podľa tohto bodu bol povinný znemožniť resp. zabrániť používaniu platobnej karty inou osobou. Zároveň sa zaviazal dodržiavať bankou zverejnené zásady ochrany pri používaní platobných kariet. Keďže však pri všetkých transakciách žalobcovou platobnou kartou došlo k zadaniu pravého PINu, je zrejmé, že osoba ktorá kartu použila ho poznala. Je teda možné sa domnievať, že žalobca nekonal v súlade s vyššie uvedenou povinnosťou a ani v súlade s ustanovením § 26 zákona č. 510/2002 Z.z. o platobnom styku. 8. Súd tak dospel k záveru, že žalobca nepreukázal výšku škody, porušenie právnej povinnosti žalovaného a už vôbec nie existenciu príčinnej súvislosti medzi vznikom škody a protiprávnym konaním žalovaného. Ak by aj žalobcovi vznikla nejaká škoda, ktorá v zmysle zákona musí byt' následkom porušenia povinností zo strany žalovaného, spôsobil si ju svojim vlastným konaním. Ak, ako sám uviedol, že zistil, že sa mu strácajú z účtu peniaze a to dokonca podľa jeho listu žalobkyni z 15.5.2007, už v druhom polroku 2006, mohol to riešiť v spolupráci s bankou a to bezprostredne. O tom, že je držiteľom platobnej karty vedel. Žalovaná nebola podľa zmluvy povinná upozorňovať žalobcu, že má veľké výdavky na osobnú spotrebu. Takéto upozornenie nie je účtovným poradenstvom. S poukazom na uvedený skutkový a právny stav má súd za to, že žalovaný neporušil žiadnu svoju povinnosť vyplývajúcu mu zo zákona alebo zo zmluvy a žalobca nepreukázal splnenie ani jedného zo zákonných predpokladov na vznik zodpovednosti za škodu. Súd návrh žalobcu preto zamietol. 9. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP. Uviedol, že výška trov konania žalovaného predstavuje sumu 2.710,01 EUR náhrady trov právneho zastúpenia podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z. pozostávajúcich z úkonov právnej služby, ktoré žalovaný preukázal. Súd v plnom rozsahu akceptoval vyúčtovanie trov zo dňa 4.9.2015. 10. Proti rozsudku podal odvolanie žalobca a navrhol, aby ho odvolací súd zmenil tak, že návrhu v celom rozsahu vyhovie, alebo ho zruší a vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a prizná mu plnú náhradu trov konania. 11. Žalovaný namietal, že súd odôvodnil rozhodnutie svojimi domnienkami o údajnom skutkovom stave vo vzťahu k tretej osobe - banke, a tým, že poukazoval na obsah vyjadrenia banky, avšak súd nevykonal riadne dokazovanie v zmysle § 122 ods. 1, § 129 ods. 1 OSP a súd postupoval v rozpore s § 153 ods. 3 OSP. 12. Žalobca namietal, že súd nedostatočne a nesprávne posúdil existenciu povinnosti žalovaného na základe zmluvného vzťahu v zmysle § 536 a nasl. Obch. zák. Súd síce v odôvodnení rozsudku rozsiahle uviedol výpovede svedkýň W.. I. a W.. R.. J., tieto však nesprávne vyhodnotil. 13. Žalobca zdôraznil, že je všeobecne známe, že môže dochádzať k neoprávneným výberom z účtu prostredníctvom výberu hotovosti z bankomatu, preto žalovaný, ktorý bol povinný kontrolovať bankové výpisy a pri dodržaní náležitej odbornej starostlivosti ho žalovaný mal upozorniť na neobvyklý pohyb peňazí na jeho účte. 14. Z vykonaného dokazovania podľa žalobcu vyplýva, že žalovaný porušil povinnosť postupovať s odbornou starostlivosťou tak, ako mu to ukladá § 556 Obch. zák., a to; opomenutím tým, že žalovaný ho neupozornil na zjavne neobvyklé denné výbery a na nevhodnú povahu vecí, ktoré prevzal (§ 551 Obch. zák.), tým, že W.. K.. C. do jeho dokladov ani len nenazerala, a konaním tým, že žalovaný zaúčtoval neoprávnené výbery z účtu bez konzultácie so žalobcom ako jeho osobné výbery, čo malo vplyv na jeho daňovú povinnosť, a teda v rámci poradenstva žalovaný postupoval v hrubom rozpore so svojimi povinnosťami. 15. V zmysle § 373 Obch. zák., je zodpovednosť za škodu založená na princípe objektívnej zodpovednosti a v danom prípade je postup žalovaného, ktorý konal v rozpore s § 556 Obch. zák., protiprávnym úkonom, ktorý zakladá vznik zodpovednosti žalovaného za škodu. Súd neprihliadol na nesporný vznik škody a nesprávne sa vysporiadal s existujúcou príčinnou súvislosťou medzi protiprávnym úkonom žalovaného a vznikom škody vo výške 96.976,06 eur, z ktorej si žalobca uplatňuje len v minimálnej výške 3.319,39 eur. 16. Žalobca preto považuje rozsudok za nezákonný, v rozpore s právom na súdnu ochranu. Zároveň namietal nesprávne právne posúdenie veci, keď súd opomenul aplikovať súvisiace ustanovenia právnym predpisov. 17. Žalobca taktiež namietal, že písomné podanie vyčíslenie trov konania žalovaného nie je nedeliteľnou prílohou rozsudku a preto je rozsudok vo výroku o trovách konania nezrozumiteľný, nepreskúmateľný a nezákonný. Zároveň namietal, že vo vyčíslení trov konania si žalovaný uplatnil trovy v rozsahu, ktorý nemá oporu v ustanoveniach právnych predpisov. Taktiež namietal, že žalovaný nepredložil súdu riadne vyčíslenie trov konania v zákonnej 3- dňovej lehote podľa § 151 ods. 1 OSP, čo treba pričítať na ťarchu žalovaného a súd mu náhradu trov právneho zastúpenia nemal priznať. 18. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok potvrdiť a priznať mu trovy právneho zastúpenia za vyjadrenie vo výške 155,70 eur. Zároveň žalovaný podal návrh na zaplatenie sumy vo výške 15,- eur a 100,- eur podľa ust. § 147a) ods. 1 v spojení s ods. 3 OSP. 19. Žalovaný má za to, že konajúci súd vykonal dokazovanie v súlade s OSP. V zmluve o dielo sa žalovaný zaviazal spracovávať predkladanú dokumentáciu, nie spravovať a ani kontrolovať využitie finančných prostriedkov. V kontexte toho sa vyjadrili aj svedkovia. Žalovaný považuje za preukázané, že si splnil všetky povinnosti, preto bez jeho povinností zo zmluvného vzťahu so žalobcom nemohla vzniknúť škoda, ktorú si žalobca nárokuje. 20. Žalovaný poukázal na to, že pri výberoch z bankomatov išlo o riadené výbery s použitím správneho PIN-u k platobnej karte, ktorý bol zadávaný správne už pri prvom pokuse. Žalobca bol povinný platobnú kartu chrániť pred stratou, poškodením zničením alebo zneužitím inou osobou, preto žalobca nekonal v súlade s obchodnými podmienkami banky ani v súlade s § 26 zák. č. 510/2002 Z.z. o platobnom styku. 21. Pokiaľ žalobca namietal, že jeho účtovnú dokumentáciu nespracovávala W.. C., ktorá disponovala osvedčením daňového poradcu a licenciou, ale p. J., ktorá nemala titul, žalovaný poukázal na to, že účtovné poradenstvo je voľnou živnosťou, na ktorú nie je potrebné osobitné vzdelanie konateľky žalovaného. 22. Tvrdenia žalobcu ohľadom trov konania považuje žalovaný za účelovo zavádzajúce, nakoľko presný výpočet trov právneho zastúpenia je súčasťou spisu a súd z tohto výpočtu vychádzal. Žalovaný nesúhlasí s tým, že výpočet trov bol priznaný nad rámec zákona, namietané úkony porady s klientom boli vykonané s slúžili na účelné bránenie práva. 23. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol oznámený na úradnej tabuli súdu a webovej stránke súdu v súlade s § 219 ods. 3 CSP dňa 15.5.2017. Po preskúmaní obsahu spisu a oboznámení sa s dôvodmi odvolania žalobcu ako aj s vyjadrením žalovaného k odvolaniu odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť, pretože rozsudok je vo výroku vecne správny. 24. Podľa § 387 ods. 2 a 3 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní. 25. Odvolací súd s v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a na zdôraznenie správnosti a k podstatným tvrdeniam uvedených v odvolaní žalobcu odvolací súd uvádza nasledovné: 26. V konaní nebolo sporné, že dňa 3.3.1998 bola medzi žalobcom a žalovaným uzavretá Zmluva o dielo podľa § 536 a nasl. Obch. zák., predmetom ktorej bol záväzok zhotoviteľa (žalovaného) na svoj náklad zabezpečiť účtovné poradenstvo a automatizované spracovanie údajov pre jednoduché účtovníctvo (bod 1.1. zmluvy). V zmysle bodu 1.2 sa objednávateľ (žalobca) zaviazal poskytnúť zhotoviteľovi všetky podklady a informácie potrebné k vyhotoveniu diela (špecifikované v zmluve). 27. Podľa bodu 1.3 veta prvá Zmluvy, zhotoviteľ sa zaväzuje podklady riadne a bez zbytočného predlžovania spracovať. 28. Zo zmluvy o dielo nevyplýva pre žalovaného povinnosť, aby kontroloval využitie finančných prostriedkov žalobcom, ktoré doklady - bankové výpisy pritom sám žalobca predkladá žalovanému na spracovanie, teda sám žalobca mohol z výpisov vedieť, že z jeho účtu boli realizované neoprávnené výbery. Žalovanému zo zmluvy nevyplývala ani povinnosť upozorňovať žalobcu na akékoľvek aj neoprávnené resp. neobvyklé výbery z účtu kartou, preto nemožno konštatovať, že žalovaný porušil svoje povinnosti postupovať s odbornou starostlivosťou v zmysle § 556 Obch. zák., na čo v odvolaní poukazoval žalobca. 29. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie a jednotlivé dôkazy súd prvej inštancie vyhodnotil v súlade s § 122 ods. 1 a § 153 ods. 1 OSP. Na základe vykonaných dôkazov súd prvej inštancie dospel k správnemu právnemu záveru, keď konštatoval, že žalobca nepreukázal výšku škody, porušenie právnej povinnosti žalovaného a už vôbec nie existenciu príčinnej súvislosti medzi vznikom škody a protiprávnym konaním žalovaného v zmysle § 373 Obch. zák. 30. Podľa § 373 Obch. zák., kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť. 31. Predpokladom na úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody je teda preukázanie porušenia právnej povinnosti, vzniku škody a príčinnej súvislosti medzi konaním alebo opomenutím (porušenie právnej povinnosti) a následkom (vzniknutou škodou). Vzniknutá škoda (v podobe skutočnej škody alebo ušlého zisku) musí byť spôsobená bez pochybností práve porušením právnej povinnosti. Škoda, ani porušenie právnej povinnosti ešte nezakladajú zodpovednosť za škodu a tomu korelujúce právo na jej náhradu. Príčinná súvislosť musí byť nielen tvrdená (domnelá), ale musí byť bezpečne preukázaná, pričom povinnosť tvrdenia, teda dôkazné bremeno, čo sa týka príčinnej súvislosti, zaťažuje toho účastníka, ktorého tvrdenie má byť preukázané, teda žalobcu. 32. V danom prípade nebolo preukázané porušenie právnej povinnosti žalovaného, pretože žalovaný nemal zo zmluvného vzťahu so žalobcom povinnosť upozorniť žalobcu na vysoké denné výbery kartou z bankového účtu, ani nemal povinnosť pred zaúčtovaním výberov z účtu konzultovať ich (výbery) so žalobcom. Takéto povinnosti žalovanému zo zmluvy o dielo nevyplývali, preto dôvody odvolania žalobcu v tomto smere považuje odvolací súd za právne irelevantné. 33. Súd prvej inštancie svoje závery o nepreukázaní splnenia ani jedného zo zákonných predpokladov na vznik zodpovednosti za škodu v rozsudku riadne odôvodnil a rozsudok nemožno považovať za nepresvedčivý 34. Medzi základné prvky práva na spravodlivé súdne konanie (spravodlivý súdny proces) patrí podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. O. P. c/a Španielsko), Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. I. ÚS 226/03, I. ÚS 344/10), ale i rozsiahlej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky právo na riadne a vyčerpávajúce odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré dáva odpoveď nielen na skutkové a právne otázky daného prípadu, ale i na rozhodujúce (relevantné) argumenty jednotlivých strán. Požiadavka riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia vyplýva nielen z potreby účastníkov mať možnosť dozvedieť sa o dôvodoch a príčinách, pre ktoré súd rozhodol určitým spôsobom, ale aj z prípadnej potreby skutkovo a právne argumentovať proti vydanému rozhodnutiu súdu v rámci využitia riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov, pričom Ústavný súd Slovenskej republiky v tejto súvislosti už vyslovil, že všeobecný súd nemusí v odôvodnení rozhodnutia dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi (IV. ÚS 115/03, II. ÚS 76/07, I. ÚS 241/07). Podobný záver zaujal i Európsky súd pre ľudské práva, ktorý vyslovil, že od súdov sa nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument. Ako vyplýva aj z judikatúry Ústavného súdu SR, do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/2004), ani právo na to, aby bol účastník konania v konaní pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/2004). 35. V danom prípade súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská oboch procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. 36. Vzhľadom k uvedenému, odvolací súd napadnutý rozsudok vo výroku, ktorým návrh žalobcu zamietol a úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil. 37. Odvolací súd považoval za dôvodné len odvolanie žalobcu čo do priznanej výšky trov konania žalovaného. 38. Súd prvej inštancie priznal žalovanému náhradu trov konania vo výške 2.710,01 eur, predstavujúcu náhradu trov právneho zastúpenia podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z., pričom na odôvodnenie len uviedol, že v plnom rozsahu akceptoval vyúčtovanie trov zo dňa 4.9.2015. 39. Uvedený výrok rozsudku (čo do výšky trov konania) bez presnej špecifikácie, za aké úkony právnej služby, v akej výške za každý jednotlivý úkony boli trovy právneho zastúpenia priznané, je nepreskúmateľný. Vyčíslenie trov konania zo dňa 4.9.2015, na ktoré poukázal v odôvodnení súd prvej inštancie, nie je neoddeliteľnou prílohou rozsudku a preto len odkaz na vyúčtovanie spôsobuje nepreskúmateľnosť rozsudku čo do výšky trov konania. 40. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 41. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 42. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 43. Vzhľadom k nepreskúmateľnosti výšky priznaných trov konania odvolací súd výrok čo do výšky trov konania podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP vec vrátil súdu prvej inštancie za účelom opätovného rozhodnutia o výške trov konania v zmysle § 262 ods. 2 CSP. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie náležite odôvodní tak, aby bolo preskúmateľné. 44. Uvedené rozhodnutie je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).