Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14Co/12/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1107236138 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 02. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kuchtová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1107236138.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Kuchtovej a členov senátu JUDr. Kataríny Javorčíkovej a Mgr. Barbory Bartekovej, v právnej veci žalobcu: A. S., A. XXX/X, V., proti žalovanému: Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR, Župné nám. 13, Bratislava, v konaní o zaplatenie 1327,76 eur (40.000,- Sk), na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I v Bratislave zo dňa 13.04.2012, č.k. 12C/84/2007-246 a na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I v Bratislave zo dňa 08.08.2012, č.k. 12C/84/2007-285 a proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I v Bratislave zo dňa 23.11.2012, č.k. 12C/84/2007-305 takto r o z h o d o l : I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I v Bratislave zo dňa 13.04.2012, č.k. 12C/84/2007-245 p o t v r d z u j e . Žalovanému sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. II. Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava I v Bratislave zo dňa 08.08.2012, č.k. 12C/84/2007-285 z r u š u j e . III. Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava I v Bratislave zo dňa 23.11.2012, č.k. 12C/84/2007-305 p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu zo dňa 30.10.2007, doplnenú 30.08.2011 a na pojednávaní dňa 08.02.2012, ktorou sa domáhal doplatenia finančného príspevku podľa zákona č. 105/2002 Z.z. vo výške 1327,76 eur (40.000,- Sk). 2. Súd prvej inštancie po vykonaní dokazovania výsluchom žalobcu a oboznámením sa s listinnými dôkazmi, špecifikovanými v odôvodnení rozhodnutia súdu prvej inštancie mal z potvrdenia Generálneho štábu ozbrojených síl ZSSR z 09.10.1991 za preukázané, že žalobca v období od 07.07.1944 do 09.05.1945 slúžil v 896. streleckom pluku 211. streleckej divízie Červenej armády, ktorý v uvedenom čase patril do stavu operujúcej armády a zúčastňoval sa bojových akcií proti nemecko-fašistickým vojakom počas 2. svetovej vojny. Podľa osvedčenia podľa § 8 zákona č. 255/1946 Zb. Federálneho ministerstva obrany, č.j. 309727/1991-38, zo dňa 17.01.1992, z ktorého vyplýva, že žalobca je účastníkom národného boja za oslobodenie podľa zákona č. 255/1946 Zb., konal vojenskú službu v spojeneckej armáde od 07.07.1944 do 05.05.1945. 3. Súd prvej inštancie z listu Ministerstva obrany SR č. 78115, zo dňa 28.05.1996, založeného v spise žalovaného č. 24422/2002-549/7921 zistil, že žalobca viackrát požiadal o rozšírenie osvedčenia podľa zákona č. 255/1946 Zb. za účasť v domácom hnutí v dobe od roku 1943 do 06.07.1944 a od 06.05.1945 do 01.08.1946 ako príslušníka sovietskej armády. Ministerstvo obrany SR, ale jeho žiadostiam nevyhovelo z dôvodu, že žalobca dostatočne nepreukázal odbojovú činnosť v domácom ilegálnom hnutí z dôvodu, že svedecké prehlásenia, ktoré k žiadostiam predložil, nespĺňajú požiadavky zákona č. 255/1946 Zb. na priznanie účasti v národnom boji za oslobodenie za obdobie od roku 1943 do 06.07.1946 a výkon služby v sovietskej armáde v dobe od 06.05.1945 do 01.08.1946 nespadá do národnooslobodzovacieho boja. 4. Žalovaný rozhodnutím č. 24422/02-549/7921/Ve, zo dňa 01.10.2003 priznal žalobcovi ako oprávnenej osobe podľa § 2 ods. 1 a § 4 ods. 3 zákona č. 105/2002 Z.z., v znení neskorších predpisov, jednorazový príspevok vo výške 40.000,- Sk. Pri rozhodovaní vychádzal z osvedčenia bývalého Federálneho Ministerstva obrany podľa zákona č. 255/1946 Zb., č.j. 309727/1991-38 zo dňa 17.01.1992 o tom, že v dobe od 07.07.1944 do 05.05.1945 bol účastníkom národného odboja za oslobodenie, t.j. v období kratšom ako jeden rok, ale dlhšom ako tri mesiace. V rozhodnutí uviedol, že ak žalobca nie je so stanoviskom žalovaného spokojný, môže sa domáhať odškodnenia žalobou na súde proti Slovenskej republike, najneskôr do jedného roka odo dňa doručenia tohto stanoviska. Žalobca predmetné stanovisko žalovaného riadne dňa 14.10.2003 prevzal. 5. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na ust. § 2 ods. 1, § 3 ods. 1 - 3, § 4 ods. 1 a 3 a § 5 ods. 6 zákona č. 105/2002 Z.z. ako aj na ust. § 8 zákona č. 255/1946 Zb. a § 1 a § 5 ods. 1 zákona č. 34/1946 Zb. 6. Na základe vykonaného dokazovania, aj spisom žalovaného č. 24422/02-549/7921/Ve, mal za preukázané, že navrhovateľ dňa 10.04.2002 v zákonom stanovenej lehote požiadal odporcu o jednorazový finančný príspevok podľa zákona č. 105/2002 Z.z. Vo svojej žiadosti uviedol, že vojenskú službu v spojeneckej armáde vykonával v dobe od 07.07.1944 do 05.05.1945 a jeho bojová činnosť trvala spolu 10 mesiacov. K žiadosti pripojil osvedčenie podľa § 8 zákona č. 255/1946 Zb. Federálneho Ministerstva obrany č.j. 309727/1991-38 zo dňa 17.01.1992, že je účastníkom národného boja za oslobodenie podľa zákona č. 255/1946 Zb., že konal vojenskú službu v spojeneckej armáde od 07.07.1944 do 05.05.1945. Potvrdením Generálneho štábu ozbrojených síl ZSSR zo dňa 09.10.1991, mal súd za preukázané, že žalobca v období od 07.07.1944 do 09.05.1945 slúžil v 896. streleckom pluku 211. streleckej divízie Červenej armády, ktorý v uvedenom čase patril do stavu operujúcej armády a zúčastňoval sa bojových akcií proti nemecko-fašistickým vojakom počas 2. svetovej vojny. Uvedené medzi účastníkmi sporné nebolo a žalovaný rozhodnutím zo dňa 01.10.2003 priznal žalobcovi jednorazový finančný príspevok podľa § 2 ods. 1 a § 4 ods. 3 zákona č. 105/2002 Z.z. vo výške 40.000,- Sk. Uvedené rozhodnutie bolo žalobcovi doručené dňa 14.10.2003. Žalobca nebol spokojný s týmto rozhodnutím, a preto sa v zmysle § 5 ods. 6 zákona č 105/2002 Z.z., účinnom v čase rozhodnutia žalovaného, do 29.12.2003, mohol v lehote jedného roka odo dňa doručenia rozhodnutia žalovaného domáhať odškodnenia žalobou na súde proti Slovenskej republike. Žalobca však žalobu na doplatenie odškodnenia podal na súde dňa 30.10.2007, teda po lehote určenej zákonom a preto súd námietku premlčania, vznesenú odporcom dňa 21.12.2011 vyhodnotil ako dôvodnú a žalobný návrh zamietol. 7. Zároveň súd prvej inštancie uviedol, že že ani pri dodržaní zákonom stanovenej lehoty na uplatnenie nároku na doplatenie jednorazového finančného príspevku podľa zákona č. 105/2002 Z.z. by žalobca nemohol byť úspešný. Súd na základe vykonaného dokazovania, spisom žalovaného č. 24422/02-549/7921/Ve, mal za preukázané, že žalobca dňa 10.04.2002 v zákonom stanovenej lehote požiadal žalovaného o jednorazový finančný príspevok podľa zákona č. 105/2002 Z.z. Vo svojej žiadosti uviedol, že vojenskú službu v spojeneckej armáde vykonával v dobe od 07.07.1944 do 05.05.1945 a jeho bojová činnosť trvala spolu 10 mesiacov. K žiadosti pripojil osvedčenie podľa § 8 zákona č. 255/1946 Zb. Federálneho Ministerstva obrany č.j. 309727/1991-38 zo dňa 17.01.1992, že je účastníkom národného boja za oslobodenie podľa zákona č. 255/1946 Zb., že konal vojenskú službu v spojeneckej armáde od 07.07.1944 do 05.05.1945. Po rozhodnutí žalovaného zo dňa 01.10.2003, ktorým žalovaný priznal žalobcovi jednorazový finančný príspevok podľa § 2 ods. 1 a § 4 ods. 3 zákona č. 105/2002 Z.z. vo výške 40.000,- Sk už žalobca tvrdil, že vojenskú službu v spojeneckej armáde vykonával viac ako 1 rok, od 07.07.1944 do 01.07.1946 a od roku 1943 do 07.07.1944 robil spojku partizánom, preto má nárok na finančný príspevok vo výške 80.000,- Sk. Podľa § 1 a 2 ods. 1 a § 4 ods. 4 zákona č. 105/2002 Z.z. má oprávnená osoba nárok na jednorazový finančný príspevok vo výške 80.000,- Sk ak vykonávala vojenskú službu v československých zahraničných alebo spojeneckých armádach, ako aj v domácom odboji v rokoch 1939-1945 aspoň jeden rok a bolo jej vydané osvedčenie podľa § 8 zákona č. 255/1946 Zb. alebo má doklad, ktorý toto osvedčenie nahrádza. Osvedčením podľa § 8 zákona č. 255/1946 Zb. Federálneho Ministerstva obrany č.j. 309727/1991-38 zo dňa 17.01.1992, mal súd za preukázané že žalobca je účastníkom národného boja za oslobodenie podľa zákona č. 255/1946 Zb., konal vojenskú službu v spojeneckej armáde od 07.07.1944 do 05.50.1945. Zo spisu žalovaného č. 24422/02-549/7921/Ve, listom Ministerstva obrany SR č. 78115 zo dňa 28.05.1996 mal súd za preukázané, že žalobca sa viac krát snažil o rozšírenie vydaného osvedčenia za účasť v domácom hnutí v dobe od roku 1943 do 06.07.1944 a od 06.05.1945 do 01.08.1946 ako príslušníka sovietskej armády, ale jeho žiadosti vyhovené nebolo z dôvodu, že odbojovú činnosť v domácom ilegálnom hnutí dostatočne nepreukázal, svedecké prehlásenia totiž nespĺňajú požiadavku zákona č. 255/1946 Zb. na priznanie účasti v národnom boji za oslobodenie za obdobie od roku 1943 do 06.07.1944 a služba v sovietskej armáde v dobe od 06.05.1945 do 01.08.1946 nespadá do národnooslobodzovacieho boja. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 34/1946 Sb. Výkon partizánskej činnosti sa preukazuje potvrdením vydaným ministerstvom národnej obrany. Žalovaný takéto potvrdenie nevlastní a pretože zákon jeho náhradu svedeckými výpoveďami neumožňuje, dospel súd k záveru, že žalobca výkon v domácom odboji od roku 1943 do 07.07.1944 nepreukázal. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že žalovaným priznané jednorazové finančné odškodnenie vo výške 40.000,- Sk zo dňa 01.10.2003 je správne. 8. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 OSP podľa zásady úspešnosti a úspešnému odporcovi náhradu trov konania nepriznal, pretože mu žiadne trovy nevznikli. 9. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca, prostredníctvom zástupcu - Centra právnej pomoci v Bratislave a žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Mal za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že dňa 10.04.2002 požiadal žalovaného o jednorazový finančný príspevok v zmysle § 3 zákona č. 105/2002 Z.z. (Zákon o poskytnutí jednorazového finančného príspevku príslušníkom československých zahraničných alebo spojeneckých armád, ako aj domáceho odboja v rokoch 1939-1945). Dňa 01.10.2003 žalovaný priznal žalobcovi ako oprávnenej osobe podľa § 2 ods. 1 a § 4 ods. 3 zákona č. 105/2002 Z.z. finančný príspevok vo výške 40.000,- Sk (1327,76 eur), ktoré rozhodnutie bolo žalobcovi doručené dňa 14.10.2003. Návrhom doručeným súdu dňa 30.10.2007 sa žalobca domáhal doplatenia finančného príspevku podľa zákona č. 105/2002 Z.z. vo výške 1327,76 eur (40.000,- Sk). V odôvodnení rozsudku sa síce konštatuje, že pokiaľ žalobca nebol spokojný so stanoviskom žalovaného do 29.12.2003 mohol v lehote do jedného roka odo dňa doručenia rozhodnutia žalovaného domáhať sa odškodnenia žalobou na súde proti Slovenskej republike. Žalobca však žalobu podal na súde dňa 30.10.2007, teda po lehote určenej zákonom a preto súd námietku premlčania vznesenú žalovaným vyhodnotil ako dôvodu a žalobný návrh zamietol. Žalobca však rozhodnutie súdu považuje za nesprávne, pretože poučenie žalovaného o lehote na podanie žaloby na súd pre žalobcu nebolo dostatočne jasné a zrozumiteľné, keďže žalovaný podľa názoru žalobcu neuviedol presný dátum, do kedy môže žalobca uplatniť svoj nárok o odškodnenie na súde. 10. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku tiež poukázal i na skutočnosť, že ani pri dodržaní zákonom stanovenej lehoty na uplatnenie nároku na doplatenie jednorazového finančného príspevku podľa zákona č. 105/2002 Z.z. by žalobca nemohol byť úspešný. Žalobca preukázal výkon vojenskej služby v spojenej armáde od 07.07.1944 do 05.05.1945, t.j. bojová činnosť žalobcu trvala 10 mesiacov na základe osvedčenia podľa § 8 zákona č. 255/1946 Zb. Federálneho ministerstva obrany č.j. 309727/1991-38, zo dňa 17.01.1992. Žalobcovi nebolo rozšírené vydané osvedčenie za účasť v domácom hnutí v dobe od roku 1943 do 06.07.1944 a od 06.05.19945 do 01.08.1946 ako príslušníka sovietskej armády, svedecké prehlásenia nespĺňajú požiadavku zákona č. 255/1946 Zb. na priznanie účasti v národnom boji za oslobodenie za obdobie od roku 1943 do 06.07.1944 a služba v sovietskej armáde v dobe od 06.05.1945 do 01.08.1946 nespadá do národnooslobodzovacieho boja. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 34/1946 a zákona č. 255/1946 Zb. výkon partizánskej činnosti sa preukazuje potvrdením vydaným Ministerstvom národnej obrany. Žalobca takéto potvrdenie nevlastní a pretože zákon jeho náhradu svedeckými výpoveďami neumožňuje, dospel súd k záveru, že žalobca výkon v domácom odboji od roku 1943 do 07.07.1944 nepreukázal. Žalobca však s takýmto záverom súdu prvej inštancie nesúhlasí, nakoľko má za to, že vykonával vojenskú službu v československých zahraničných alebo spojeneckých armádach, ako aj v domácom odboji v rokoch 1939 až 1945 po dobu dlhšiu ako jeden rok. Žalobcovi síce nebolo vydané osvedčenie o účasti na národnom boji za oslobodenie, avšak poukazuje na svedecké výpovede, ktoré preukazujú, že žalobca v období od roku 1942 do 07.07.1944 vykonával vojenskú službu v domácom odboji, t.j. robil spojku súdruha V., aktívneho člena ilegálnej Komunistickej strany Slovenska v myjavskom regióne a od 05.05.1945 do mája 1946 vykonával vojenskú službu v spojeneckých armádach. Žalobca má za to, že tieto doklady nahrádzajú dané osvedčenie o účasti na národnom boji za oslobodenie. Preto žalobca sa domnieva, že mu v zmysle § 4 ods. 1 zákona č. 105/2002 Z.z. patrí príspevok vo výške 2655,52 eur. 11. K odvolaniu sa písomne vyjadril žalovaný a uviedol, že navrhuje rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť, nakoľko súd prvej inštancie vo veci vykonal potrebné dokazovanie, výsledky ktorého náležite vyhodnotil a následne vo veci aj správne rozhodol. Žalobca v odvolaní neuvádza také nové skutočnosti, ktoré by mohli privodiť zmenu odvolaním napadnutého rozsudku. 12. K vyjadreniu žalovaného k odvolaniu žalobcu sa žalobca písomne nevyjadril. 13. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 Civilného sporového poriadku - ďalej len „CSP“), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 14. Žalobca sa svojou žalobou domáha voči žalovanému zaplatenia finančného príspevku v zmysle zákona č. 105/2002 Z.z. vo výške 40.000,- Sk (1327,76 eur) s odôvodnením, že žalovaný priznal žalobcovi príspevok len vo výške 40.000,- Sk, pričom nezohľadnil i ďalšie dôkazy, ktorými žalobca preukázal, že vykonával vojenskú službu v československých zahraničných alebo spojeneckých armádach v období dlhšom ako jeden rok a preto žalobca má nárok na finančný príspevok celkom vo výške 80.000,- Sk v súlade s ust. § 2 ods. 1 a § 4 ods. 1 zákona č. 105/2002 Z.z. Poukázal na vydané osvedčenie podľa zákona č. 255/1946 Zb. ako i na ďalšie listinné dôkazy v ruštine, pripojené k žalobe, ktorými žalobca preukazoval dĺžku výkonu jeho vojenskej služby. V priebehu prvostupňového konania na pojednávaní dňa 08.02.2012 žalovaný vzniesol námietku premlčania, keď z pripojeného odškodňovacieho spisu vyplýva, že žalovaný rozhodnutím zo dňa 01.10.2003 priznal žalobcovi jednorazový finančný príspevok podľa § 2 ods. 1 a § 4 ods. 3 zákona č. 105/2002 Z.z. vo výške 40.000,- Sk, ktoré rozhodnutie bolo žalobcovi doručené dňa 14.10.2003. Z tohto rozhodnutia vyplýva, že v prípade, ak žalobca nebol spokojný s týmto rozhodnutím, mohol v lehote jedného roka odo dňa doručenia rozhodnutia žalovaného domáhať sa odškodnenia žalobou na súde proti Slovenskej republike. Žalobca však žalobu na doplatenie odškodnenia podal na súde dňa 30.10.2007, teda po lehote určenej zákonom. Z týchto dôvodov súd prvej inštancie vzhľadom na vznesenú námietku premlčania zo strany žalovaného podaním zo dňa 21.12.2011 vyhodnotil ako dôvodnú a žalobu žalobcu zamietol. 15. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 16. Odvolací súd v prvom rde upriamil svoju pozornosť na právneho zástupcu žalobcu. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie uznesením zo dňa 08.03.2011, č.k. 12C/84/2007-63 ustanovil žalobcovi právneho zástupcu Centrum právnej pomoci, so sídlom Námestie slobody 12, Bratislava, v súlade s vtedy platným ust. § 30 Občianskeho súdneho poriadku. Z obsahu spisu ďalej odvolací súd mal za preukázané, že rozhodnutím Centra právnej pomoci zo dňa 03.10.2012, pod sp.zn. US 446/2011 Centrum právnej pomoci (ďalej len CPP) odňalo žalobcovi A. S. nárok na poskytovanie právnej pomoci, pričom po prehodnotení príjmovej situácie žalobcu a po zistení, že čistý príjem tejto oprávnenej osoby v mesiacoch január 2012 až august 2012 sa pohyboval vo výške 462,40 eur a presahoval 1,6-násobok sumy životného minima, Centrum právnej pomoci malo za pomoci, že žalobca - ako oprávnená osoba má dostatok finančných prostriedkov na ochranu a uplatňovanie svojich práv a právom chránených záujmov, a preto mal za preukázané, že táto oprávnená osoba nespĺňa zákonom stanovenú podmienku - stav materiálnej núdze v zmysle § 25b ods. 3 zákona č. 327/2005 Z.z. Predmetné rozhodnutie CPP zaslalo súdu prvej inštancie v prílohe listu zo dňa 07.11.2012, doručené súdu prvej inštancie 12.11.2012 s tým, že toto rozhodnutie o odňatí nároku na poskytovanie právnej pomoci žalobcovi nadobudlo právoplatnosť už dňa 23.10.2012. Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené mal za to, že odo dňa 12.11.2012 žalobca už nie je právne zastúpený CPP vzhľadom s poukazom na rozhodnutie o odňatí nároku na poskytovanie právnej pomoci vo veci vedenej pod sp.zn. 12C/84/2007. 17. S poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP, prihliadnuc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, sa odvolací súd, ktorý nezistil v postupe súdu prvej inštancie z hľadiska procesno-právneho žiadne vady, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s dôvodmi, týkajúcimi sa odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým žalobe žalobcu nevyhovel. Z obsahu pripojeného spisu žalovaného č. 24422/02-549/7921/Ve súd prvej inštancie mal za preukázané a ani medzi účastníkmi táto skutočnosť nebola sporná, že žalovaný rozhodnutím zo dňa 01.10.2003 priznal žalobcovi jednorazový finančný príspevok podľa § 2 ods. 1, § 4 ods. 3 zákona č. 105/2002 Z.z. vo výške 40.000,- Sk. Predmetné rozhodnutie bolo žalobcovi doručené dňa 14.10.2003. Predmetná doručenka sa nachádza v pripojenom spise. Pokiaľ žalobca v odôvodnení odvolania poukazuje na tú skutočnosť, že poučenie žalovaného o lehote na podanie žaloby bolo nedostatočne jasné a zrozumiteľné z dôvodu, že žalobca v tomto rozhodnutí o priznaní jednorazového finančného príspevku v sume 40.000,- Sk neuviedol presný dátum dokedy môže žalobca uplatniť svoj nárok o odškodnenie na súde, k tomuto odvolací súd uvádza, že v predmetnom rozhodnutí zo dňa 01.10.2003, žalovaný v dostatočnom rozsahu a správne poučil žalobcu ako oprávnenú osobu o možnosti domáhať sa odškodnenia žalobou na súde proti Slovenskej republike zastúpenej Ministerstvom spravodlivosti SR, keď uviedol, že je tak možné učiniť najneskôr do jedného roka odo dňa doručenia tohto stanoviska. Jednak v čase vydania rozhodnutia, t.j. 01.10.2003 žalovaný ešte nemal vedomosť, kedy konkrétne žalobca ako oprávnená osoba prevezme predmetné rozhodnutie, žalovaný preto v súlade s ust. § 5 ods. 6 zákona č. 105/2002 Z.z. správne, jasne, zrozumiteľne a v súlade so zákonom poučil oprávnenú osobu - žalobcu o možnosti domáhať sa odškodnenia na súde najneskôr do jedného roka odo dňa doručenia stanoviska Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky. Z pripojenej doručenky v pripojenom spise Ministerstva spravodlivosti SR č. 24422/02-549/7921 vyplýva, že predmetné rozhodnutie žalobca prevzal dňa 14.10.2003, pričom nasledujúcim dňom mu začala plynúť jednoročná premlčacia lehota. Správne preto súd prvej inštancie konštatoval, že ak žalobca podal žalobu, ktorou sa domáhal doplatenia finančného príspevku podľa zákona č. 105/2002 Z.z. vo výške 40.000,- Sk žalobou, ktorá bola doručená súdu prvej inštancie dňa 30.10.2007, táto žaloba bola podaná po uplynutí lehoty určenej v zákone č. 105/2002 Z.z. (§ 5 ods. 6 cit. zákona) a vzhľadom na vznesenú námietku premlčania žalovaným v písomnom podaní zo dňa 21.12.2011, správne súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol. 18. K ďalšej odvolacej námietke, že v prípade dodržania zákonom stanovenej lehoty na uplatnenie nároku na doplatenie jednorazového finančného príspevku podľa zákona č. 105/2002 Z.z. by žalobca bol v danej veci úspešný, nakoľko vykonával vojenskú službu v československých zahraničných alebo spojeneckých armádach, ako aj v domácom odboji v rokoch 1939 až 1945, po dobu dlhšiu ako jeden rok, čo žalobca preukazoval svedeckými výpoveďami a ďalšími písomnými dokladmi, ktoré podľa jeho názoru nahrádzajú dané osvedčenie o účasti v národnom boji za oslobodenie a preto mu v zmysle § 4 ods. 1 zákona č. 105/2002 Z.z. patrí príspevok, odvolací súd uvádza, že vzhľadom na opodstatnenú vznesenú námietku premlčania žalovaného považoval námietku žalobcu za nedôvodnú, nakoľko zákonom stanovenú lehotu na uplatnenie nároku na doplatenie jednorazového finančného príspevku žalobca nedodržal, žalobu podal po uplynutí takto zákonom stanovenej lehote, a preto tvrdenia žalobcu uvedené v odvolaní sú irelevantné. Tieto skutočnosti by súd prvej inštancie, ako i odvolací súd bol povinný skúmať v prípade, že by predmetnú lehotu žalobca dodržal. S prihliadnutím na zásadu hospodárnosti konania preto odvolací súd po zistení, že nárok žalobcu je premlčaný, rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. Nič nemení na tom, že žalobca poukázal na tú skutočnosť, že vykonával vojenskú službu v československých zahraničných alebo spojeneckých armádach po dobu dlhšiu ako jeden rok, čo preukazoval svedeckými výpoveďami, ktoré mali nahradiť dané osvedčenie o účasti na národnom boji za oslobodenie. Účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občiansko-právnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť svoje povinnosti. Ak uplynula zákonom stanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej stanoveným spôsobom svoje právo nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť námietku premlčania a tým dosiahnuť stav, v rámci ktorého sa už oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať na súde svojho práva. Následkom účinne vznesenej námietky premlčania v občianskom súdnom konaní je, že premlčané právo nemožno oprávnenému priznať (§ 100 ods. 1 tretia veta Občianskeho zákonníka). S prihliadnutím na zásadu hospodárnosti konania súd posudzuje prednostne opodstatnenosť vznesenej námietky premlčania ešte pred prípadným zisťovaním výšky žalovanej sumy (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3CDo/146/2010 zo dňa 27.01.2011, porovnaj R29/1983). Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie, pokiaľ prihliadol na vznesenú námietku premlčania žalovaným, postupoval v súlade s príslušnými ustanoveniam Občianskeho zákonníka a zákona č. 105/2002 Z.z. § 5 ods. 6 citovaného zákona a preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. 19. Napadnutým uznesením zo dňa 08.08.2012 č.k. 12C/84/2007-285 súd prvej inštancie uložil žalobcovi, aby v lehote 10 dní od doručenia tohto uznesenia zaplatil súdny poplatok za podané odvolanie vo výške 79,50 eur podľa položky 1, písm. a/ Sadzobníka súdnych poplatkov zákona č. 71/1992 Zb. 20. Proti tomuto uzneseniu v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca a žiadal, aby súd uznesenie súdu prvej inštancie zrušil, keď mal za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávne skutkovým zisteniam. Poukázal na ust. § 4 ods. 3 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v zmysle ktorého od poplatku je oslobodený aj účastník, ktorému bol priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci podľa osobitného predpisu podľa zákona č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi, v znení neskorších predpisov. Žalobcovi bolo na zastupovanie v danom konaní ustanovené Centrum právnej pomoci, a preto u žalobcu bola preukázaná nepriaznivá sociálne situácia, resp. hmotná núdza. 21. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, účinný od 01.07.2016 (ďalej len „CSP“), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 22. V ustanovení § 357 CSP je uvedený taxatívny výpočet uznesení súdu prvej inštancie, proti ktorým je odvolanie prípustné. Napadnuté uznesenie nespadá do ustanoveného okruhu takýchto uznesení. Žalobca podal odvolanie dňa 23.08.2012, t.j. ešte za platnosti a účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. - Občiansky súdny poriadok, kedy bolo proti uzneseniu o poplatkovej povinnosti odvolanie prípustné. Pretože o odvolaní žalobcu nebolo rozhodnuté do nadobudnutia účinnosti CSP, vychádzajúc z ust. § 470 ods. 2, veta prvá CSP mal odvolací súd za to, že je potrebné o tomto odvolaní, ako o prípustnom rozhodnúť bez ohľadu na aktuálny procesný režim, aby bol zachovaný právny účinok procesného úkonu žalobcu - odvolania. Preto odvolací súd pristúpil k vecnému prejednaniu odvolania žalobcu a viazaný odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP) dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné. Podľa § 1 ods. 1 ZoSP súdne poplatky (ďalej len „poplatky“) sa vyberajú za jednotlivé úkony alebo konanie súdov, ak sa vykonávajú na návrh a za úkony orgánov štátnej správy, súdov a prokuratúry (ďalej len „poplatkový úkon“) uvedené v Sadzobníku súdnych poplatkov a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len „sadzobník“), ktorý tvorí prílohu tohto zákona. Podľa § 2 ods. 1 písm. a/ ZoSP poplatníkom je navrhovateľ poplatkového úkonu, ak je podľa sadzobníka ustanovený poplatok z návrhu. Podľa § 4 ods. 3 Zákona o súdnom poplatku v znení účinnom k 01.01.2017, od poplatku je oslobodený aj ten, komu bol priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci podľa osobitného predpisu. Takýmto zákonom v zmysle ust. § 4 ods. 3 Zákona o súdnom poplatku je i zákon č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi v platnom znení. 23. Odvolací súd z obsahu spisu mala za preukázané, že uznesením zo dňa 08.03.2011 súd prvej inštancie ustanovil žalobcovi v tomto konaní právneho zástupcu: Centrum právnej pomoci so sídlom Námestie slobody 12, Bratislava, pričom toto právne zastupovanie trvalo do 12.11.2012, kedy Centrum právnej pomoci oznámilo súdu prvej inštancie, že došlo k ukončeniu právneho zastupovania žalobcu, a to na základe rozhodnutia o odňatí nároku na poskytnutie právnej pomoci žalobcovi pod č. US446/11, zo dňa 03.10.2012. Nakoľko v čase podania odvolania voči rozsudku súdu prvej inštancie zo dňa 01.06.2012 žalobcovi bol priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci podľa osobitného predpisu a to i v čase, keď súd prvej inštancie vydal napadnuté uznesenie o uložení súdneho poplatku za podané odvolanie (napadnuté uznesenie zo dňa 08.08.2012), odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené zrušil napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, ktorým žalobcovi uložil zaplatiť súdny poplatok za odvolanie. Tiež podľa § 2 ods.3 zákona č. 71/1992 Zb., od poplatku je oslobodený aj ten, komu bol priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci podľa osobitného predpisu, t.j. zákona č. 327/2005 Z.z. v platnom znení (Zákon o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi). 24. Napadnutým uznesením zo dňa 23.11.2012, č.k. 12C/84/2007-305 súd prvej inštancie nepriznal žalobcovi oslobodenie od súdnych poplatkov. V odôvodnení napadnutého uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že v predmetnej veci rozsudkom zo dňa 13.04.2012 súd žalobu žalobcu zamietol, avšak žalobca sa 01.06.2012 voči predmetnému rozsudku odvolal, na čo mu súd uznesením zo dňa 08.08.2012 vyrubil súdny poplatok za podané odvolanie vo výške 79,50 eur. Následne žalobca podaním zo dňa 13.08.2012, doplnením dňa 12.09.2012 požiadal o oslobodenie od súdnych poplatkov podľa § 138 OSP (v súčasnosti ust. § 254 ods. 1 CSP). Súd prvej inštancie konštatoval, že v návrhu o oslobodenie od súdnych poplatkov musia byť pomery účastníka zdokladované jednak vyplneným tlačivom a jednak rozhodnutím o hmotnej núdzi podľa osobitných predpisov. Vzhľadom k tomu, že na priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov v konaní nie je právny nárok, je vecou účastníka konania, aby súdu preukázal, že jeho pomery mu objektívne neumožňujú splnenie si svojej poplatkovej povinnosti. Žalobca si túto povinnosť nesplnil, keď súdu nedoručil vyplnené tlačivo o majetkových pomeroch. Zároveň súd prvej inštancie poukázal na právoplatné rozhodnutie Centra právnej pomoci sp.zn. US446/11, zo dňa 3.10.2012, ktorým bolo žalobcovi odňaté poskytovanie právnej pomoci. Žalobca je príjemcom dôchodku zo sociálnej poisťovne v celkovej sume 462,40 eur. S prihliadnutím na uvedené, t.j. na nečinnosť žalobcu pri preukazovaní jeho majetkových pomerov a tiež vzhľadom na výšku ním poberaného dôchodku, súd mu oslobodenie od súdnych poplatkov nepriznal. 25. Proti tomuto uzneseniu v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca podaním, ktoré bolo súdu prvej inštancie doručené dňa 07.12.2012 (č.l. 373). Uviedol, že nakoľko mu súd nepriznal oslobodenie od súdnych poplatkov žiadal súd, aby vyzval advokátku P. F., aby spravila rozvrh na poplatky za byt a plyn a vodu a čo žalobcovi zostáva z dôchodku na živobytie, keď to nespočítal Centrum právnej pomoci, namietal, že nie je mu zrejmé, prečo súd priamo od neho žiada vyplniť tlačivo o oslobodení od súdnych poplatkov, keď to má robiť advokátka P. F., prípadne pani z Centra právnej pomoci P. S.. Advokátke preto zasiela doklad, kde sa účtujú poplatky za byt, vodu, stočné, telefón, plyn, elektrinu a stravu a ostatné splátky, poplatky, opravy, za televízor, známku na dopis. Zároveň uviedol, že žiada, aby v predmetnej veci odvolanie urobila v mene žalobcu pani Q.. P. F.. 26. Odvolací súd poukazuje opätovne na ust. § 470 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z.z. CSP, účinný od 01.07.2016 (ďalej len „CSP“) ako i na ust. § 357 CSP, v zmysle ktorého napadnuté uznesenie o nepriznaní oslobodenia od súdneho poplatku nespadá do okruhu uznesení uvedených v § 357 CSP. Nakoľko však o odvolaní žalobcu nebolo rozhodnuté do nadobudnutia účinnosti CSP s poukazom na ust. § 470 ods. 2 veta prvá CSP odvolací súd mal za to, že o odvolaní žalobcu je potrebné ako o prípustnom rozhodnúť bez ohľadu na aktuálny procesný režim, aby bol zachovaný právny účinok procesného úkonu žalobcu, t.j. odvolania. Preto odvolací súd opätovne pristúpil k vecnému prejednaniu odvolania žalobcu. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP) prejednal odvolanie a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 27. Podľa § 254 CSP, ak súd na návrh prizná oslobodenie od súdneho poplatku, ak to odôvodňujú pomery strany. Podľa princípu arbitrárneho poriadku je na sudcovi, aby všeobecne nastavené kritérium „pomerov strán“ vyhodnotil po zohľadnení podrobnejších kritérií - z praktického hľadiska ide najmä o majetkové, zárobkové, sociálne, zdravotné a iné pomery strán. Je potrebné zohľadniť i povahu uplatňovaného nároku a výšku súdneho poplatku. Pomery strán/účastníkov musia byť riadne zdokladované. 28. I keď súd prvej inštancie v čase rozhodovania vychádzal z ust. § 138 ods. 1 a 2 OSP (ustanovenie platné do 30.06.2016) i po 01.07.2016 v zmysle nového ust. § 2545 CSP, síce nová právna úprava, nevyžaduje kumulatívne splnenie podmienky, že nejde o svojvoľné alebo zjavne bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva (v danej veci súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol), avšak v zmysle nového právneho procesného predpisu je potrebné skúmať najmä majetkové pomery strany/ účastníka, pričom u fyzických osôb je potrebné posudzovať nielen pomery majetkové, ale i osobné, zárobkové, rodinné, sociálne a zdravotné. Správne súd prvej inštancie postupoval ak vyzval žalobcu, aby svoje pomery účastníka dokladoval vyplneným tlačivom, ktorého vzor je uverejnený na webovom sídle ministerstva spravodlivosti, alebo rozhodnutím o hmotnej núdzi podľa osobitných predpisov. Je výlučne na žalobcovi, aby svoje tvrdenie o nepriaznivých pomeroch sám preukázal, na čo slúži okrem iného i vyššie uvedené tlačivo. Súd nie je povinný sám zisťovať rozhodujúce skutočnosti. 29. Z obsahu spisu v predmetnej právnej veci vyplýva, že žalobca požiadal o oslobodenie od súdnych poplatkov podaním zo dňa 13.08.2012, následne bol súdom prvej inštancie prípismi vyzvaný na doručenie vyplneného tlačiva, ktorým sa preukazujú pomery účastníka. Žalobca na výzvu súdu v stanovenej lehote predmetné tlačivo nezaslal. V prílohe odvolania síce bolo doručené súdu prvej inštancie tlačivo, a to potvrdenie o osobných majetkových a zárobkových pomeroch na oslobodenie od súdnych poplatkov a na ustanovenie zástupcu v právnej veci, avšak jednalo sa o vyplnené tlačivo z 08.12.2009, t.j. o tlačivo, ktorým žalobca nezdokladoval svoje majetkové pomery. Žalobca i napriek výzve súdu prvej inštancie svoje pomery odôvodňujúce priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov ničím nepreukázal a nepredložil. Súd prvej inštancie preto podľa názoru odvolacieho súdu postupoval správne, keď žalobcovi oslobodenie od súdnych poplatkov nepriznal, nakoľko nemal k dispozícii žiadne relevantné doklady, t.j. vyplnené tlačivo pre dokladovanie pomerov účastníka konania, ktorý navrhuje, aby mu bolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov, z ktorých by mohol vychádzať pri posudzovaní žiadosti žalobcu o oslobodenie od súdnych poplatkov. Ak totiž žalobca požiadal o oslobodenie od súdnych poplatkov bolo jeho povinnosťou súdu vierohodným spôsobom preukázať svoje majetkové, zárobkové, osobné, sociálne, rodinné a zdravotné pomery. Súd je orgánom prieskumným a nie vyhľadávacím. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že v právoplatnom rozhodnutí Centra právnej pomoci zo dňa 03.10.2012, ktorým bolo žalobcovi odňaté poskytovanie právnej pomoci vyplýva, že žalobca je príjemcom dôchodku zo sociálnej poisťovne v celkovej sume 462,40 eur a teda i vzhľadom na výšku ním poberaného dôchodku správne súd prvej inštancie oslobodenie od súdnych poplatkov žalobcovi nepriznal. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie uvádza, že súd prvej inštancie o nepriznaní oslobodenia od súdnych poplatkov žalobcovi rozhodoval dňa 23.11.2012, t.j. už v čase, keď žalobcu Centrum právnej pomoci nezastupovalo, nakoľko Centrum právnej pomoci o odňatí nároku na poskytovanie právnej pomoci rozhodoval rozhodnutím, ktoré bolo súdu prvej inštancie doručené dňa 12.11.2012, teda ešte pred rozhodnutím súdu prvej inštancie o nepriznaní oslobodenia od súdnych poplatkov žalobcovi. 30. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP, v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP a to tak, že žalovanému, ktorý bol síce úspešný v odvolacom konaní, nepriznal právo na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko mu žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli. 31. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha - dovolací návrh (§ 428 CSP).