Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Cob/297/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1108214451 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Pastieriková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1108214451.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a členiek senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci žalobcu: ENVI-PAK, a.s., Galvaniho 7/B, 821 04 Bratislava, IČO: 35 858 010, zast.: Andrea Oršulová & Partners s.r.o., Rastislavova 325/10, 972 71 Nováky, IČO: 47 238 747, proti žalovanému: NATUR-PACK, a.s., Ružová dolina 6, 821 08 Bratislava, IČO: 35 979 798, zast.: LEGAL ADVISORY GROUP, s.r.o., advokátska kancelária, Lužná 1, 851 04 Bratislava, IČO: 35 967 081, vo veci uloženia povinnosti zdržať sa nekalosúťažného konania a zľahčovania, primeraného zadosťučinenia vo forme ospravedlnenia a náhrady škody vo výške 21.728,97 eur (654.606,80 Sk), o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 28 Cb/82/2008 - 970 zo dňa 17.06.2015, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 28 Cb/82/2008 - 970 zo dňa 17.06.2015 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej len súd) žalobu v celom rozsahu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že o nich rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku. Rozhodol tak s poukazom na §§ 41, 44 ods. 1, 44 ods. 2, 50 ods. 1, 2, 53 zák. č. 513/1991 Z.z. Obchodný zákonník (ďalej len OBZ), 120 ods. 1, 4 zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len O. s. p.). 2. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd uviedol, že návrhom doručeným Okresnému súdu Bratislava I dňa 29.04.2008 sa žalobca domáhal vydania rozsudku, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa uverejňovania a rozširovania nepravdivých, skresľujúcich a zavadzajúcich informácií v akejkoľvek forme, podobe a súvislostiach o žalobcovi v súvislosti s jeho právom používať individuálne obrazové ochranné známky „ZELENÝ BOD“ zaregistrované Svetovou organizáciou duševného vlastníctva pod číslami 0579144, 058713, 0653450 a 0653449 a individuálne kombinované ochranné známky „DER GRÜNE PUNKT“ zaregistrované Svetovou organizáciou duševného vlastníctva pod číslami 0579145 a 0585714, ktorých majiteľom je Duales System Deutschland AG, so sídlom Frankfurter Strasse 720-726, 51145 Kolín, Nemecko (ďalej len „ochranné známky ZELENÝ BOD“) a ktoré mu bolo udelené licenčnou zmluvou uzatvorenou medzi žalobcom a spoločnosťou Fackaging Recovery organization Europe s.p.r.l., so sídlom Rue Martin V 40, 1200 Brussels, Belgicko (ďalej len „Sublicencia“). Žalovaný je povinný do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku zdržať sa uverejňovania a rozširovania nepravdivých, skresľujúcich a zavádzajúcich informácií v akejkoľvek forme, podobe a v súvislostiach týkajúcich sa platieb za poskytovanie Sublicencie žalobcom tretím osobám a za umiestňovanie ochranných známok „ZELENÝ BOD“ na výrobkoch a ich obaloch. Žalovaný je povinný do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku zdržať sa uverejňovania a rozširovania skresľujúcich, nepravdivých a zavádzajúcich informácií v akejkoľvek forme, podobe a súvislostiach týkajúcich sa systému separovaného zberu a následnej recyklácie odpadov z obalov ZELENÝ BOD podporovaného žalobcom. Žalovaný je povinný do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku poskytnúť žalobcovi primerané zadosťučinenie v nepeňažnej forme, ktoré bude spočívať vo forme verejného ospravedlnenia sa žalovaného v súvislosti s jeho nekalosúťažným správaním sa voči žalobcovi v nasledovnom znení: „spoločnosť NATUR-PACK, a.s., so sídlom Ružová dolina 6, 821 08 Bratislava, IČO: 35 979 798, zapísaná v Obchodnom registri vedenom Okresným súdom Bratislava I, oddiel: Sa, vložka č. 3815/ B sa ospravedlňuje spoločnosti ENVI-PAK, a.s., so sídlom Galvaniho 7/B, 821 04 Bratislava, IČO: 35 858 010, zapísanej v Obchodnom registri vedenom Okresným súdom Bratislava I, oddiel: Sa, vložka č. 3128/B (ďalej len „ENVI-PAK“), za nekalosúťažné konanie spočívajúce v rozširovaní nepravdivých údajov o práve spoločnosti ENVI-PAK používať individuálne obrazové ochranné známky „ZELENÝ BOD“ a individuálne kombinované ochranné známky „DER GRÜNE PUNKT“, udeľovať sublicenciu tretím osobám v rámci územia Slovenskej republiky na používanie týchto ochranných známok a vyberať platby za poskytovanie predmetnej sublicencie.“ Verejné ospravedlnenie bude zverejnené na náklady žalovaného na jeho webovej stránke N..Z..sk, a to v úvodnej časti tejto webovej stránky žalovaného, na jej ľavej strane pod výrazným nadpisom „NOVINKY“, t.j. na mieste, na ktorom v čase podania žaloby bol zverejnený článok pod názvom „ZELENÝ BOD - rozhodnutie Protimonopolného úradu v Poľsku“. Žalovaný je povinný do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobcovi náhradu škody vo výške 21.728,97 eur (654.606,80 Sk). 3. Svoj návrh odôvodnil tým, že žalobca je spoločnosťou zaoberajúcou sa podnikaním v oblasti odpadového hospodárstva. Žalobca je oprávnený podnikať, okrem iného, v oblasti nakladania s komunálnymi odpadmi a s iným ako nebezpečným odpadom. Ako základnú službu poskytuje zabezpečenie zberu, zhodnotenia alebo recyklácie odpadov z obalov pre svojich klientov v zmysle § 8 ods. 2 zákona 529/2002 Z.z. o obaloch v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o obaloch“) vrátane plnenia limitov recyklácie v nadväznosti na Nariadenie vlády 220/2005 Z.z., ktorým sa ustanovujú záväzné limity pre rozsah zhodnocovania odpadov z obalov a pre rozsah ich recyklácie vo vzťahu k celkovej hmotnosti. Žalobca svojou činnosťou prevádzkuje systém fungovania a rozvoja separovaného zberu a následnej recyklácie odpadov z obalov, ktorý je známy pod názvom „ZELENÝ BOD“. Túto činnosť vykonáva na území Slovenskej republiky od roku 2003. Žalovaný je tiež oprávnený podnikať aj v oblasti iným ako nebezpečným odpadom, v zmysle Zákona o obaloch, zaoberá sa taktiež zabezpečením zberu, zhodnotenia recyklácie odpadov z obalov vrátane plnenia limitov recyklácie pre svojich klientov, pričom systém prevádzkovaný žalovaným je širokej verejnosti známy pod názvom NATUR-PACK. Žalobca je na základe zmluvy so spoločnosťou Packaging Recovery organization Europe s.p.r.l., výhradný držiteľ licencie ochrannej známky „ZELENÝ BOD“ pre Slovensko republiku, oprávnený v zmysle Licenčnej zmluvy poskytovať tretím osobám, na základe ktorých tieto osoby budú oprávnené používať ochrannú „ZELENÝ BOD“ na území Slovenskej republiky. Žalovaný prejavil záujem o získanie sublicencie na používanie ochrannej známky „ZELENÝ BOD“, čo vyplýva z listu zaslaného žalobcovi žalovaným dňa 16.04.2007. Cieľom tejto aktivity žalovaného bolo, aby aj on mohol svojim klientom udeľovať licencie na používanie ochrannej známky „ZELENÝ BOD“ na obaloch ich výrobkov. V dobe, kedy žalovaný požiadal žalobcu o udelenie sublicencie, sa zmenilo postavenie žalobcu v spoločnosti PRO EUROPE z pridruženého člena na akcionára. S touto zmenou súvisia aj rokovania o zmene podmienok poskytovania sublicencií na používanie ochrannej známky „ZELENÝ BOD“. K prehodnocovaniu týchto pravidiel prichádza v celoeurópskom meradle. Túto skutočnosť žalobca oznámil žalovanému listom zo dňa 06.08.2007 a žalovanému nevyhovel. 4. Žalovaný sa od mája 2007 správa voči žalobcovi nekalosúťažne a podniká voči nemu nasledovné kroky: a) rozširuje na svojej webovej stránke N..Z..sk na jej ľavej strane pod výrazným nadpisom „NOVINKY“ informácie súvisiace s ochrannou známkou „ZELENÝ BOD“ a so žalobcom, ktoré spochybňujú dôveryhodnosť žalobcu, jeho činnosť spočívajúcu v podpore systém fungovania a rozvoja separovaného zberu a následnej recyklácie odpadov z obalov ZELENÝ BOD, nárok žalobcu na ochrannú známku „ZELENÝ BOD“ a na jej poskytovanie tretím osobám formou sublicencie. b) kontaktoval (osobne alebo písomne) klientov žalobcu, jeho akcionárov, osoby, ktoré používajú ochrannú známku „ZELENÝ BOD“ a týmto spôsobom rozširoval nepravdivé argumenty týkajúce sa možnosti používania ochrannej známky „ZELENÝ BOD“ a udeľovania sublicencie na jej používanie. 5. Podľa žalobcu žalovaný na svojej webovej stránke dlhodobo (približne od októbra do konca novembra 2007) zverejňoval stanovisko advokátskej kancelárie LEGAL ADVISORY GROUP, kde sa medzi iným uvádzalo, že prihláška žalobcu na registráciu individuálnej ochrannej známky „ZELENÝ BOD“ nebola Úradom priemyselného vlastníctva SR zapísaná z dôvodu námietok jej vlastníka spoločnosti DSD, ktoré individuálne kombinované ochranné známky „ZELENÝ BOD“ má žalobca zaregistrované na území Slovenskej republiky. Stanovisko bolo v rozsiahlejšej miere zamerané len na individuálnu kombinovanú ochrannú známku „DER GRÜNE PUNKT“, ktorú má žalobca zaregistrovanú Úradom pre kategóriu 41 v zmysle medzinárodného triedenia tovarov a služieb, t.j. pre „školiacu činnosť v oblasti odpadového hospodárstva, týkajúcu sa najmä organizovania a vedenia seminárov, sympózií, konferencií a kongresov v oblasti odpadového hospodárstva“. V nadväznosti na túto informáciu bolo v predmetnom stanovisku konštatované, že žalobca nadobudol právo používať túto ochrannú známku na základe Licenčnej zmluvy a je oprávnený dávať súhlas s používaním individuálnej kombinovanej ochrannej známky „DER GRÜNE PUNKT“ výlučne len pre zapísaný predmet činnosti: „školiaca činnosť v oblasti odpadového hospodárstva, nakoľko ten predstavuje zhodu so zapísaným zoznamom zatriedených tovarov a služieb“, že „na základe uvedeného (i porovnaním zápisu Ochrannej známky v ČR) je možné sa dôvodne domnievať, že spoločnosť ENVI-PAK, nepoužíva Ochrannú známku celkom v súlade so zápisom v Registri ochranných známok, resp. že rozsah jej použitia (a uplatnenie práv z registrovanej ochrannej známky v zmysle ustanovení zákona o ochranných známkach) výrazne prekračuje rozsah zápisu ustálený platnou registráciou. V takomto prípade by prichádzalo do úvahy uvedené konanie posudzovať za konanie odporujúce zákonu, resp. ho obchádzajúce, a teda „nepožívajúce právnu ochranu“. 6. Ďalej v stanovisku bolo uvedené, že z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že napr. dovozca, ktorý na územie Slovenskej republiky dovezie tovar už značený ochrannou známkou „DER GRÜNE PUNKT“, pričom tento tovar bol s uvedeným označením uvedený na trh Európskeho spoločenstva, resp. Európskeho hospodárskeho priestoru so súhlasom majiteľa príslušnej ochrannej známky, resp. so súhlasom nadobúdateľa licencie, svojim konaním a priori neporušuje práva majiteľa (nadobúdateľa licencie) predmetnej ochrannej známky. Majiteľ ochrannej známky a ani majiteľ sublicencie teda v zmysle uvedeného nemá pri ďalšom predaji nárok na odmenu v súvislosti s používaním ochrannej známky. Autor článku túto svoju argumentáciu oprel o ustanovenie § 27 ods. 2 zákona č. 55/1997 Z.z. o ochranných známkach v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o ochranných známkach“), v zmysle ktorého „majiteľ ochrannej známky nemá právo zakázať tretím osobám jej používanie na tovare, ktorý bol s touto ochrannou známkou uvedený na trh v členskom štáte Európskej únie alebo v inom štáte tvoriacom Európsky hospodársky priestor samotným majiteľom alebo s jeho súhlasom.“ Ďalej v stanovisku sa uvádzalo, že na základe Rozsudku súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev zo dňa 24.05.2007, ktorým tento súd potvrdil platnosť dvoch rozhodnutí Európskej Komisie č. T-151/01 a č. T-289-01 z roku 2001 týkajúcich sa nemeckého vnútroštátneho systému odobratia a zhodnotenia obalov z odpadov na účely splnenia povinností vyplývajúcich z dekrétu o obaloch a v zmysle týchto rozhodnutí nie je možné obmedziť subjekty v používaní ochrannej známky „ZELENÝ BOD“ ako ani požadovať žiadny poplatok za používanie ochrannej známky v súlade so zásadou „žiadna služba, žiaden poplatok“ . Žalovaný toto stanovisko považuje za nepravdivé a zavádzajúce a žalovaný takýmto svojím konaním nepriamo nabádal iné spoločnosti, aby nedbali na upozornenia žalobcu, ktorými ich žalobca upozorňoval, že nemôžu používať ochrannú známku „ZELENÝ BOD“, ak si nevyžiadali od neho sublicenciu na jej používanie. Pri opise Rozhodnutia poľského Úradu pre hospodársku súťaž a ochranu spotrebiteľa uvádza, že Rozhodnutím bolo spoločnosti Rekopol, ktorá má licenciu na používanie ochrannej známky „ZELENÝ BOD“ nariadené, aby prestala uplatňovať postupy obmedzujúce hospodársku súťaž, z ktorých bola obvinená, pričom toto Rozhodnutie súviselo s označovaním výrobkov ochrannou známkou „ZELENÝ BOD“. 7. Svoju žalobu žalobca oprel o ustanovenie § 44 ods. 2, § 50 Obch. zák. a v nadväznosti na § 53 (osobitná úprava náhrady škody), 373 a nasl. (všeobecná úprava náhrady škody) Obchodného zákonníka a uplatňuje si voči žalovanému náhradu škody, ktorá mu bola spôsobená nekalosúťažným konaním žalovaného, vo výške 10.312,72 eur (310.680,90 Sk) za printovú reklamnú kampaň vo výške 11.416,25 eur (343.925,90 Sk) za poskytovanie právnych služieb v súvislosti s ochranou práva žalobcu. 8. Žalovaný vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 29.01.2009 a v jeho doplnení doručenom na pojednávaní dňa 30.01.2009 uviedol, že neinicioval svojvoľné konanie s cieľom poškodiť žalobcu a prípadne na jeho úkor získať akúsi konkurenčnú výhodu, naopak, žalobca začal ešte niekedy začiatkom júna 2007, možno i skôr, cielenú kampaň, ktorou začal široké podnikateľské spektrum upozorňovať na neoprávnené používanie ochrannej známky ZELENÝ BOD. Možno odôvodnene predpokladať, že kampaň pokryla množstvo spoločností - zrejme rádovo stovky, predovšetkým dovozcov. 9. Žalobca upozornil, že firmy neoprávnene používajú ochrannú známku „ZELENÝ BOD“. Súčasne im ponúkol 3 varianty možného riešenia, a to stať sa klientom žalobcu a získať tak právo používať Zelený bod bezplatne, nestať sa klientom žalobcu, ale uzatvoriť s ním zmluvu o udelení práva na používanie Zeleného bodu za poplatok, upustenie od používania Zeleného bodu. Uvedené požiadavky vzbudili značný rozruch medzi podnikateľskými subjektmi. Predovšetkým sa jednalo o dovozcov, ktorí dovážajú (uvádzajú na trh SR) z iných krajín najmä EÚ tovary, ktoré sú zabalené v krajine pôvodu spravidla do jednotných medzinárodných obalov, pričom dovozcovia nie sú schopní ovplyvniť ich vyhotovenie, dizajn a ani umiestnenie Zeleného bodu na ne. Tým pádom sa de facto stali rukojemníkmi uvedenej situácie. Prípadné upustenie od používania Zeleného bodu by v prípade väčšiny dovozcov znamenal alebo prebaľovanie už zabalených tovarov = dodatočné náklady, a teda trhová bariéra, alebo zastavenie obchodovania s označenými tovarmi - trhová bariéra. Jedinou reálnou alternatívou znamenajúcou kompromis predstavovalo stať sa klientom žalobcu. Akákoľvek iná z ponúkaných možností znamenala prinajmenšom zvýšené náklady, a teda možné zhoršenie konkurencieschopnosti. Takáto situácia jednoznačne znamenala, že žalobca využíva práva k ochrannej známke ako konkurenčnú výhodu na vlastné presadenie sa na trhu voči iným oprávneným organizáciám. Aktivita žalobcu znamenala reálny odliv klientov od žalovaného a pravdepodobne i iných oprávnených organizácii. Pod tlakom okolností (priamej či nepriamej požiadavky klientov) i žalovaný požiadal o licenciu na Zelený bod, hoci ju pre výkon svojej podnikateľskej činnosti nepotrebuje. Dôvodom bola práve skutočnosť, že klienti žalovaného pociťovali tlak žalobcu (prostredníctvom výlučných práv k Zelenému bodu) a žalovaný v snahe im pomôcť - resp. neprísť o klientov - sám požiadal žalobcu o licenciu za účelom ako to uvádza žalobca (cieľom tejto aktivity žalovaného bolo, aby aj on mohol svojim klientom udeľovať licencie na používanie ochrannej známky „ZELENÝ BOD“ na obaloch ich výrobkov). Vzhľadom na škody, ktoré činnosťou žalobcu žalovanému vznikli, ale najmä pod tlakom dotknutých klientov, si musel žalovaný začať brániť svoje postavenie na trhu. 10. V dôsledku konania žalobcu podal žalovaný podnet na Protimonopolný úrad Slovenskej republiky pre podozrenie zo zneužívania dominantného postavenia na trhu v súvislosti s používaním Zeleného bodu. Protimonopolný úrad SR v uvedenej veci vykonal šetrenie a začal proti žalovanému konanie. Cieľom namietaného stanoviska nebolo a ani nemohlo byť spochybnenie práv žalobcu z ochrannej známky. Hneď v úvode stanoviska sa explicitne uvádza, že Spoločnosť ENVI-PAK, a.s. nadobudla právo používať Ochrannú známku na základe Licenčnej zmluvy s organizáciou PRO-EUROPE s.p.r.l. (PACKAGING RECOVERY ORGANISATION EUROPE, Rue Martin V40, 1200 Brussels, Belgické kráľovstvo, ktorá právo na poskytovanie licencií nadobudla od vlastníka ochrannej známky: spoločnosti Der Grüne Punkt Duales System Deutschland GmbH), čím bolo jasne definovaná existencia medzinárodno-právneho zápisu. Nie je pravda, že by sa žalovaný snažil preukázať v stanovisku, že žalobca prekračuje svoje práva vyplývajúce z ochrannej známky ustálené medzinárodným zápisom. Takto formulované tvrdenie sa v stanovisku nikde nenachádza. 11. K oslovovaniu klientov a iných osôb žalovaný uviedol, že sa jedná o hrubo skreslené informácie vydávané za fakty. Vyslovil názor, že žalobca poukazuje na listy tretích spoločností a pravdepodobne z dôvodu, že sa nestotožňuje s ich obsahom a v danej chvíli mu vyhovuje použiť ich ako argument proti žalovanému, deklaruje jednoznačné tvrdenie, že uvedené spoločnosti vychádzajú z argumentácie, ktorú im mal podsunúť žalovaný. V tejto súvislosti žalovaný poukázal aj na skutočnosť, že spoločnosti FRAPE Slovensko s.r.o. a YOPLAIT SLOVAKIA, s.r.o. nie sú ani klientmi žalovaného. V dôsledku cielenej činnosti žalobcu „získal“ viacerých klientov. 12. Ďalej uviedol, zámerne a dlhodobo zavádzajúco informuje verejnosť o tom, čo vlastne Zelený bod symbolizuje. Nosnou informáciou odovzdávanou recipientom je, že Zelený bod symbolizuje pro- ekologický prístup výrobcu, ktorý ho umiestni na svoje obaly, že deklaruje naloženie obalu v súlade s obalovou smernicou a pod.. Dôkaz prezentácia Zeleného bodu spoločnosťou Slovnaft, a.s. (N..Q..sk) Okrajovo je uvedená i informácia, že ZB deklaruje skutočnosť, že za obal, na ktorom je ZB vyobrazený, bol zaplatený príslušný poplatok subjektu, ktorý má k nemu v danom štáte výlučné práva. Česká spoločnosť EKO-KOM, a.s. naproti tomu informuje, že nie je ekoznačkou. Deklaruje výlučne iba to, že výrobca sa zapojil do systému, ktorý pomáha obciam zaplatiť systém zberu triedeného odpadu. Značka nehovorí nič o ekologickej prijateľnosti či nenáročnosti výrobku. Jediným zmyslom značky „Zelený bod“ je, že informácia, že výrobca zaplatil za obal výrobku istý poplatok do systému Eko - kom. „Dobrovoľným“ rozhodnutím na používanie Zeleného bodu, na ktoré žalobca svoju prezentáciu odkazuje, zjavne nemá na mysli podnikateľské subjekty - dovozcov tovarov balených do medzinárodných obalov - ktorí si nemôžu vybrať, či budú používať Zelený bod alebo nie. U žalovaného to v každom prípade znamenalo preukázateľný odliv klientov odchádzajúcich výlučne z dôvodov Zeleného bodu a z toho plynúci vznik škôd v dôsledku poklesu tržieb, čo iba v minulom roku predstavovalo čiastku cca 470.000,00 Sk. 13. Z opatrnosti voči nároku žalobcu na náhradu škody si žalovaný ako obranu v zmysle § 98 O.s.p. uplatnil nárok na náhradu škody voči žalobcovi z titulu realizovanej billboardovej kampane vo výške 15.800,30 eur. Táto predstavuje škodu, ktorá vznikla žalovanému v príčinnej súvislosti s preukázaným protiprávnym konaním žalobcu. 14. Žalobca podaním doručeným súdu dňa 13.04.2015 písomne zhrnul svoje stanovisko k prebiehajúcemu sporu a podal ďalší, už tretí návrh na zmenu petitu v zmysle § 95 O. s. p.. 15. Súd pripustil zmenu návrhu na začatie konania tak, že petit návrhu na začatie konania bude znieť: 1) Žalovaný je povinný do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku odstrániť zo svojej webovej stránky N..Z..sk nasledovné správy a stanoviská: - „Stanovisko k použitiu ochrannej známky „DER GRÜNE PUNKT“ v SR“, - „ZELENÝ BOD - rozhodnutie Protimonopolného úradu v Poľsku“, - „ZELENÝ BOD - rozhodnutie Európskeho Súdu“, - „ZELENÝ BOD - rozhodnutie Európskej Komisie o zneužívaní dominantného postavenia na trhu“. 2) Žalovaný je povinný do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku poskytnúť žalobcovi primerané zadosťučinenie v nepeňažnej forme, ktoré bude spočívať vo forme verejného ospravedlnenia sa žalovaného za nekalosúťažné konanie voči žalobcovi v nasledovnom znení: „Spoločnosť NATUR-PACK, a.s. sa ospravedlňuje spoločnosti ENVI-PAK, a.s., so sídlom Galvaniho 7/ B, 821 04 Bratislava, IČO: 35 858 010, zapísanej v Obchodnom registri vedenom Okresným súdom Bratislava I, oddiel: Sa, vložka č. 3128/B (ďalej len „ENVI-PAK“), za nekalosúťažné konanie, ktoré spočívalo v rozširovaní nepravdivých údajov o tom, že (i) spoločnosť ENVI-PAK nepoužíva ochrannú známku ZELENÝ BOD celkom v súlade so zápisom v Registri ochranných známok, resp. že rozsah jej použitia (a uplatnenie práv z registrovanej ochrannej známky v zmysle ustanovení o ochranných známkach) výrazne prekračuje rozsah zápisu ustálený platnou registráciou; (ii) spoločnosť ENVI-PAK nemá právo požadovať, aby osoby, ktoré používajú ochrannú známku ZELENÝ BOD na obaloch svojich tovarov mali súhlas s jej používaním od spoločnosti ENVI-PAK, a to v duchu „žiadna služba, žiaden poplatok“; (iii) ochrannú známku ZELENÝ BOD je možné používať bez súhlasu spoločnosti ENVI-PAK; (iv) spoločnosť ENVI-PAK nemá právo požadovať poplatok za používanie ochrannej známky ZELENÝ BOD. Verejné ospravedlnenie bude zverejnené na náklady žalovaného na jeho webovej stránke N..Z..sk, a to v úvodnej časti tejto webovej stránky, v strede pod výrazným nápisom „NOVINKY“, ako prvá správa pod týmto názvom po dobu jedného kalendárneho roka odo dňa prvého zverejnenia. Ospravedlnenie musí byť zverejnené v rovnakej veľkosti písma ako bol v čase žaloby zverejnený článok pod názvom „ZELENÝ BOD - rozhodnutie Protimonopolného úradu v Poľsku“ so zvýrazneným nadpisom červenej farby OSPRAVEDLNENIE SA OPRÁVNENEJ ORGANIZÁCII ENVI-PAK ZA NEKALOSÚŤAŽNÉ KONANIE. V prípade, ak by žalovaný počas nasledujúceho kalendárneho roka zmenil podobu svojej webovej stránky, uverejní ospravedlnenie v hore uvedenej špecifikácii na titulnej strane webovej stránky žalovaného v rovnakej veľkosti písma v rovnakej časti svojej webovej stránky. 3) Žalovaný je povinný do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobcovi náhradu škody vo výške 21.728,97 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 14,25 % ročne zo sumy 21.728,97 eur od 24.07.2008 do zaplatenia. 4) Žalovaný je povinný do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku uhradiť trovy konania a trovy právneho zastúpenia stanovené súdom na účet právneho zástupcu žalobcu. 16. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalobca aj žalovaný podnikajú okrem iného v oblasti, kde sú priamymi konkurentmi v rámci trhu Slovenskej republiky. Ďalej súd poukázal na ust. § 41, 44 ods. 1, 2, 50 ods. 1, 2, 53 OBZ. Konštatoval. že po dôkladnom preštudovaní listinných dôkazov nezistil, že by došlo k protiprávnemu konaniu žalovaného. Nepreukázal, že informácie v minulosti poskytované žalovaným sú v rozpore s platnou legislatívou, nepreukázal jej klamlivosť, ani rozpor s dobrými mravmi. Podstatným znakom, ktorým sa súd zaoberal, je odstup času od vzniku súdneho sporu. Za uvedenú dobu žalobca mal vedieť vyčísliť a hlavne preukázať údajnú ujmu, ktorá mu bola podaním informácii žalovaného spôsobená. Generálna klauzula upravená v § 44 Obch. zák. jasne stanovuje, že musí ísť o konanie, ktoré je spôsobilé privodiť ujmu. Súd nemohol spoľahlivo zvážiť, či tvrdenie žalobcu je preukázané. Žalobca nepreukázal také skutočnosti, ktoré by súd presvedčili, že generálna klauzula v zmysle § 44 a § 50 boli naplnené. Súd mal za to, že žalovaný neuniesol bremeno tvrdenia, čiže dôkazné bremeno. Dôkazným bremenom rozumieme procesnú zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia a že v tomto konaní bolo rozhodnuté v jeho neprospech. Súd vykonal všetky dôkazy, ktoré boli účelné a ktoré účastníci navrhli a ktoré boli rozhodujúce z hľadiska hmotného práva. Vykonaným dokazovaním súd nezistil šírenie o nepravdivých, čiže klamlivých a pravdu skresľujúcich informáciách o žalobcovi majúce za následok negatívny zásah do dobrej povesti žalobcu. Žalovaný na svojich stránkach zverejňoval všeobecne dostupné informácie a rozhodnutia príslušných úradov. Naopak, žalovaný preukázal, že práve konaním žalobcu bol donútený brániť sa tak, ako mu umožňuje § 50 ods. 2 veta druhá OBZ. Žalovaný preukázal splnenie podmienok oprávnenej obrany. Taktiež žalobca nepreukázal vznik škody, alebo inej ujmy, ktorá mala byť údajne spôsobená žalobcovi a nepreukázal žiadny predpoklad vzniku zodpovednosti podľa § 420 OZ. Konanie žalovaného sa podľa názoru súdu nevymyká pravidlám a zvyklostiam, ktoré sa dodržiavajú v konkurenčnom prostredí a ktorú aj samostatní súťažitelia považujú za zodpovedajúce podnikateľskej korektnosti. Súd považuje predmetné konanie za akceptovateľné, teda rozhodne nie za konanie v rozpore s dobrými mravmi súťaže a nemal za preukázané naplnenie skutkových znakov v zmysle § 44 ods. 1 OBZ. Preto súd žalobný návrh v celom rozsahu zamietol. O trovách konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku. 17. Proti rozsudku súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca podľa § 204 ods. 1 v spojení s § 205 ods. 2 O. s. p.. Poukázal na to, že v rozsudku súd cituje ustanovenia generálnej klauzule § 44 OBZ, ako aj ustanovenia osobitnej skutkovej podstaty zľahčovania podľa § 50 OBZ, avšak sa vo svojej argumentácii obmedzuje len na nasledovné: Súd po dôkladnom preštudovaní listinných dôkazov však nezistil, že by došlo k protiprávnemu konaniu žalovaného. Nepreukázal, že informácie v minulosti poskytované žalovaným sú v rozpore s platnou legislatívou, nepreukázal jej klamlivosť, ani rozpor s dobrými mravmi. Podstatným znakom, ktorým sa súd zaoberal, je odstup času od vzniku súdneho sporu. Za uvedenú dobu žalobca mal vedieť vyčísliť a hlavne preukázať údajnú ujmu, ktorá mu bola podaním informácii žalovaného spôsobená. Generálna klauzula upravená v § 44 OBZ jasne stanovuje, že musí ísť o konanie, ktoré je spôsobilé privodiť ujmu. Z rozsudku nie je zrejmé vo vzťahu, ku ktorým okolnostiam namietaného nekalosúťažného konania nebola preukázaná klamlivosť tvrdení žalovaného a ani rozpor v konaní s dobrými mravmi. Žalobca totiž namietal nekalosúťažný zásah niekoľkými skutkami, a to prezentovaním názoru v „Stanovisku k použitiu ochrannej známky „Der Grüne Punkt“, prezentovaním názorov vo vzťahu k rozhodnutiu Protimonopolného úradu v Poľsku, prezentovaním názorov v súvislosti s rozsudkom Súdu prvého stupňa ES a rozhodnutí Európskej komisie o zneužívaní dominantného postavenia, v priamom oslovovaní klientov žalobcu a tretích strán. V „Stanovisku k použitiu ochrannej známky „Der Grüne punkt v SR“ totiž žalovaný tvrdil, že žalobca prekračuje rozsah oprávnení k ochrannej známke Zelený bod podľa registrácie, nemá právo zakázať, aby bola ochranná známka „Der Grüne Punkt“ používaná tretími osobami na tovare, ktorý bol už s touto ochrannou známkou uvedený v členskom štáte EÚ alebo EEA a informoval o tom, že nie je možné obmedziť subjekty v požadovaní ochrannej známky Zelený bod a ani požadovať poplatok v duchu vyjadrenia „žiadna služba, žiaden poplatok“. Žalobca v tejto súvislosti predložil súdu, že v čase nekalosúťažného konania bola ochranná známka zapísaná ako tovarová ochranná známka Zelený bod pre územie Slovenskej republiky ako aj službová ochranná známka a že naďalej požíva ochranu pre územie Slovenskej republiky ako známka službová. Žalobca riadne zdokladoval, že ochranná známka Zelený bod je ochrannou známkou a naďalej ňou zostáva. Navyše riadne zdokladoval, že ochranná známka Zelený bod je ochrannou známkou s dobrým menom. Nie je zrejmé, o aké skutočnosti oprel súd svoje tvrdenia ohľadom nepreukázania klamlivosti výrokov o tom, že žalobca prekračuje svoje oprávnenia zo zápisov k ochrannej známke Zelený bod a že nemá v podstate právo požadovať súhlas na jej používanie a ani poberať poplatok v prípade jej používania. V tomto smere je rozsudok nepreskúmateľný. V čase nekalosúťažného konania neexistovalo a neexistuje žiadne rozhodnutie, ktoré by spochybnilo, že žalobca ako držiteľ ochrannej známky Zelený bod, nebol oprávnený udeliť súhlas na jej užívanie na území Slovenskej republiky a že by za tento súhlas nebol oprávnený vyberať poplatok, a to aj od subjektov, ktoré na územie SR tovar dovážajú. Žalovaný pristúpil aj k priamemu oslovovaniu klientov žalobcu a tretích strán s informáciami, ktorými bola predkladaná argumentácia najmä spočívajúca v pozícii „žiadna služba, žiadne poplatky“. Nemožno súhlasiť so súdom, že žalovaný len zverejnil existujúce rozhodnutia, keďže jednoznačne v súvislosti s nimi žalovaný, nad rámec jednoduchého zverejnenia, podáva výklad záverov daných inštitúcií, ktorý nezodpovedá záverom rozhodnutí. Žalovaný prezentuje rozsudky európskych inštitúcií opätovne spôsobom „žiadna služba, žiaden poplatok“ a to tak, aby navodil atmosféru, že žalobca na území Slovenskej republiky vo vzťahu k ochrannej známke Zelený bod nie je oprávnený požadovať súhlas na jej používanie a vyberať poplatky za používanie. Žalovaný si vybral z daných rozhodnutí len tie časti pri svojich vyhláseniach (nie je možné predpokladať, že by čitateľ pozorne prešiel celé rozsudky), ktoré vyhovovali cieľu zdiskreditovať pozíciu žalobcu ako licencora ochrannej známky a pozíciu ochrannej známky Zelený bod na území SR ako takej. Z predmetných rozsudkov je však viac ako zrejmé, že Všeobecný súd (predtým Súd prvého stupňa ES) žiadnym spôsobom nelimitoval možnosť spoločnosti DSD (majiteľ ochrannej známky Zelený bod) vyberať poplatok iba za používanie ochrannej známky Zelený bod. Ani jedno z uvedených rozhodnutí nikde neuviedlo, že nie je potrebné za ochrannú známku Zelený bod platiť a ani nezobralo právo majiteľa ochrannej známky požadovať súhlas s jej používaním a určiť podmienky takéhoto súhlasu, vrátane možnosti spoplatniť tento súhlas. Žalovaný jednoznačne sám vyhodnocoval závery predmetných rozhodnutí, komentoval tieto rozhodnutia spôsobom, že aktivity žalobcu nie sú v súlade s jeho oprávneniami a vyzýva tak tretie strany, aby nerešpektovali práva žalobcu. Súd teda nepodáva pravdivú informáciu, ak tvrdí, že „žalovaný na svojich stránkach zverejňoval všeobecne dostupné informácie a rozhodnutia príslušných súdov.“ Podľa odvolateľa súd sa neoprel o žiadny dôkaz, ktorý by podporil jeho záver, že žalovaný prezentoval pravdivé informácie, avšak žalobca predložil dostatok dôkazov, podľa ktorých je ochranná známka Zelený bod známkou s dobrým menom a že jej používanie bez súhlasu majiteľa je porušením jeho práv. Pokiaľ ide o vyhlásenie súdu, že nebolo preukázané, že by žalovaný konal v rozpore s dobrými mravmi súťaže, tu žalobca uviedol, že toto vyjadrenie súdu nie je preskúmateľné. Podľa názoru žalobcu ide o konanie v rozpore s dobrými mravmi súťaže, keďže na dobré mravy súťaže sa nazerá prísnejšie ako na inštitút dobrých mravov a morálky v bežnom živote. Intenzívne konanie žalovaného a prezentovanie názorov o ochrannej známke Zelený bod, sú konaním, ktoré presahuje bežné aktivity na trhu a bežný spôsob informovanosti zákazníkov. Žalovaný nabádal a navádzal podnikateľov nerešpektovať práva žalobcu k ochrannej známke Žalobca poukázal na to, že žalovaný systematickým spôsobom v namietanom období prejavoval až neprimeraný záujem o ochrannú známku Zelený bod a aktivity žalobcu. Podľa žalobcu súd mal vyhodnotiť jednak rozsah nekalosúťažných aktivít, pravdivosť alebo klamlivosť uvádzaných informácií, intenzitu konania žalovaného, pričom však z rozsudku nevyplýva žiadne odôvodnenie, prečo považoval súd aktivity žalovaného za také, ktoré nie sú v rozpore s dobrými mravmi súťaže. Ak by sa súd zároveň pozrel na aktivity žalovaného ako celok, tvorený jednotlivými systematickými útokmi voči žalobcovi, nemohol by dospieť k záveru, že ide o bežné konanie v hospodárskej súťaži. Navyše, za zľahčovanie bolo judikatúrou považované i konanie v súťaži, kedy boli potenciálni zákazníci informovaní o tom, že súťažiteľ nevlastní prehlásenia o zhode alebo certifikát, povoľujúci predaj (Vyšší soud Praha sp. zn. 3 Cmo 17/2002), ako aj hodnotenia vo vzťahu k obchodným partnerom, že zmluvy uzatvorené so súťažiteľmi sú pre nich nevýhodné a jednostranné v prospech súťažiteľa (Vyšší soud Praha sp. zn. 3 Cmo 195/2009). Súd ďalej uviedol, že zamietol žalobu aj s ohľadom na uplynutie času od podania žaloby, kedy mal žalobca vedieť vyčísliť a hlavne preukázať údajnú ujmu, ktorá mu bola podaním informácii žalovaného spôsobená. Podľa žalobcu generálna klauzula je postavená na „spôsobilosti“ vzniku ujmy, a teda ide o ohrozovací delikt a v čase nekalosúťažného konania, kedy boli zásahy spôsobené, bola spôsobilosť vzniku ujmy daná a táto spôsobilosť vzniku ujmy riadne prezentovaná v žalobe ako aj v podaní žalobcu zo dňa 22.02.2012. Tým, že ide o ohrozovací delikt, nie je pre preukázanie „spôsobilosti“ ujmy dokonca ani nutné preukázať, či v dôsledku konania žalovaného skutočne došlo k strate, čo i len jedného zákazníka, či vyčísliť hodnotu akú mal zásah do dobrého mena ochrannej známky Zelený bod, či vyčísliť hodnotu licenčných poplatkov, o ktoré žalobca v dôsledku konania žalovaného prišiel. Je plne dostatočné, že ujma hrozila, čo už len minimálne prostredníctvom priameho oslovovania klientov a povinných osôb je viac ako nespochybniteľné. Požiadavka súdu na vyčíslenie ujmy je tak podľa názoru žalobcu nad rámec generálnej klauzuly nekalosúťažného konania. Navyše, žalobca v petite žiadal poskytnutie primeraného zadosťučinenie v nepeňažnej forme, a to formou verejného ospravedlnenia sa, a teda aj v tejto súvislosti požiadavka na vyčíslenie ujmy nie je na mieste. Rovnako je nepreskúmateľný záver súdu, že žalobca nepreukázal výšku škody, ktorá mu bola spôsobená. Žalobca uznáva, že v súvislosti priamo s obranou voči postupu žalovaného žalobca vynaložil prostriedky na právne služby ako aj na marketingovú kampaň, čo je podložené faktúrami v spise. Žalobca nepopiera, že má dôkaznú povinnosť preukázať svoje tvrdenia. Súd však žiadnym spôsobom neuviedol, prečo si myslí, že žalobca dôkazné bremeno neuniesol a v čom vidí jeho argumentáciu ako nedostatočnú. Súd sa opiera o to, že žalobca nepreukázal, že žalovaný rozširoval klamlivé údaje a informácie. Podľa názoru žalobcu k naplneniu skutkovej podstaty zľahčovania podľa § 50 ods. 2 OBZ by došlo aj uvedením a rozširovaním pravdivých údajov o pomeroch, výrobkoch alebo výkonoch iného súťažiteľa, pokiaľ sú spôsobilé privodiť súťažiteľovi ujmu. Túto skutočnosť však súd rovnako nevyhodnotil. Žalobcovi nie je celkom jasné, z akého dôvodu má súd za preukázané, že žalovaný preukázal splnenie podmienok oprávnenej obrany, ak nepodáva žiadne odôvodnenie k tomuto záveru, a teda aj v tomto smere je rozsudok nepreskúmateľný. Žalobca má za to, že rozsudok súdu nie je možné považovať za taký, z ktorého by jednoznačne a zreteľne vyplývali dôvody, na základe ktorých došlo k zamietnutiu žaloby. Z rozsudku nie je možné zistiť, či súd vôbec pristúpil k vyhodnoteniu predkladaných dôkazov a argumentácie v spore, keďže odôvodnenie rozsudku je len formálnym odcitovaním príslušných ustanovení OBZ. Súd tak pri vyhodnotení argumentácie žalobcu v spore zvolil príliš formalistický prístup v neprospech žalobcu. Podľa žalobcu konanie žalovaného bolo nekalosúťažným konaním. S ohľadom na skutočnosť, že súd nepodáva žiadne odôvodnenie svojich záverov a rozsudok je tak arbitrárny, nemôže žalobca brániť svoje postavenie z vecného hľadiska inak, ako tým, že sa, okrem vyššie uvedeného odvolá na doterajšiu argumentáciu v spore. Súd totiž postupoval tak, že v rozsudku iba zhrnul pozície sporových strán, zrekapituloval vývoj veci a rozhodol bez toho, aby svoj záver akýmkoľvek spôsobom odôvodnil. Preto žalobca žiada, aby odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. 28 Cb/82/2008 - 970 zo dňa 17.06.2015 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. 18. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok - ďalej len CSP) prejednal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP bez nariadenia pojednávania a po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalobcu dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. 19. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 20. Podľa ods. 2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 21. Podľa § 389 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali. 22. Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí. 23. Podľa ods. 2, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. 24. Podľa ods. 3 ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej inštancie vo veci ďalej postupovať. 25. Predmetom sporu je nárok žalobcu z titulu nekalosúťažného konania žalovaného v zmysle §§ 44 ods. 2, 50 v nadväznosti na § 53 OBZ (osobitná úprava náhrady škody), 373 a nasl. OBZ (všeobecná úprava náhrady škody). Konanie žalovaného, podľa žalobcu, naplnilo skutkovú podstatu generálnej klauzuly nekalosúťažného konania, naplnilo aj skutkovú podstatu zľahčovania, nakoľko žalovaný rozširoval a v čase podania naďalej rozširuje o žalobcovi, o jeho pomeroch a službách súvisiacich s jeho činnosťou spočívajúcou v podpore systému fungovania a rozvoja separovaného zberu a následnej recyklácie odpadov z obalov ZELENÝ BOD, o práve na používanie ochrannej známky ZELENÝ BOD a o poskytovaní sublicencie na používanie ochrannej známky ZELENÝ BOD tretím osobám v rámci územia SR nepravdivé údaje, ktoré sú spôsobilé privodiť žalobcovi ujmu. Zámerom žalovaného je, podľa žalobcu, u širokej verejnosti vyvolať dojem neoprávneného konania zo strany žalobcu súvisiaceho s poskytovaním sublicencie na používanie individuálnej obrazovej ochrannej známky „ZELENÝ BOD“ a individuálnej ochrannej známky „Der grüne punkt“. Pokiaľ ide o náhradu škody, tá mu bola spôsobená nekalosúťažným konaním žalovaného, vo výške 310.680,90 Sk za printovú reklamnú kampaň, vo výške 10.312,72 eur (310.680,90 Sk) za printovú reklamnú kampaň vo výške 11.416,25 (343.925,90 Sk) za poskytovanie právnych služieb v súvislosti s ochranou práva žalobcu 21.728,97 eur. 26. Podaním zo dňa 13.04.2015 žalobca zmenil petit žaloby a súd uznesením č.k. 28 Cb/82/2008 - 954 zo dňa 16.06.2015 zmenu petitu pripustil tak, ako uviedol vo svojom uznesení. 27. Odvolací súd považuje za dôvodné tvrdenie žalobcu k odôvodneniu napadnutého rozsudku, ktoré nespĺňa zákonné náležitosti. Zhrnutie argumentov žalobcu a žalovaného, ich stanovísk súdom, rekapitulácia skutkového stavu a uvedenie príslušných ustanovení OBZ bez bližšieho právneho rozboru rozhodujúcich skutočností pre rozhodnutie súdu, je v rozpore s právom žalobcu na riadne odôvodnenie rozhodnutia a na spravodlivý súdny proces. 28. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že odôvodnenie rozhodnutia súdu musí obsahovať výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozhodnutia. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Podľa rozhodnutia Ústavného súdu SR III. ÚS 209/2004 všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvoinštančného i odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces. Zákonom požadované riadne a presvedčivé odôvodnenie písomnej formy rozsudku (§ 220 ods. 2, 3 CSP) je nielen formálnou požiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydaniu obsahovo nezdôvodnených, nepresvedčivých alebo neurčitých a nezrozumiteľných rozhodnutí, ale má byť v prvom rade prameňom poznania úvah súdu tak v otázke zisťovania skutkového stavu veci, ako aj v právnom posúdení veci. Inak povedané, účelom odôvodnenia rozhodnutia je predovšetkým preukázať správnosť rozhodnutia a odôvodnenie súčasne musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí, t.j. musí byť preskúmateľné. 29. To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto súdu ale nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998). 30. Odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie napadnutého rozsudku nezodpovedá § 157 ods. 2 O. s. p., platnému a účinnému v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie, (po zmene právnej úpravy od 01.07.2016 ust. § 220 ods. 2 CSP). Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Súd mal v súlade s § 132 O.s.p., (po zmene právnej úpravy od 01.07.2016 podľa § 191 CSP) vykonané dôkazy vyhodnotiť každý jednotlivo a všetky v ich vzájomnej súvislosti a starostlivo prihliadnuť na všetko, čo vyšlo za konania najavo vrátane toho, čo uviedli strany. Vyhodnotenie dôkazov mal následne odôvodniť tak, aby odôvodnenie napadnutého rozsudku bolo presvedčivé a zaoberalo sa všetkými skutočnosťami podstatnými pre rozhodnutie vo veci samej. 31. V odôvodnení napadnutého rozsudku absentuje hodnotenie dôkazov zo strany súdu. Jednotlivé časti odôvodnenia a ich obsahová (materiálna) náplň nezakladá v súhrne jeho zrozumiteľnosť a všeobecnú interpretačnú presvedčivosť. Dôvodná je námietka žalobcu v odvolaní, že odôvodnenie je nezrozumiteľné, pretože súd neuviedol, prečo žalobca neuniesol dôkazné bremeno a v čom vidí jeho argumentáciu za nedostatočnú, nevyhodnotil rozsah nekalosúťažných aktivít žalovaného, nešpecifikoval, prečo aktivity žalovaného nie sú v rozpore s dobrými mravmi súťaže a z akého dôvodu mal súd za preukázané splnenie podmienok oprávnenej obrany zo strany žalovaného. Nedostatok alebo nezrozumiteľnosť dôvodov rozhodnutia predstavuje závažné procesné pochybenie súdu spočívajúce v odňatí možnosti konať pred súdom. Za postup odnímajúci sporovej strane možnosť konať pred súdom, možno označiť aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia rozhodnutia. Následkom nedostatku riadneho odôvodnenia rozhodnutia je jeho nepreskúmateľnosť. 32. Nato, aby mohol súd rozhodnúť, musel by najprv vyriešiť otázku generálnej klauzuly vymedzenú v § 44 OBZ, čo však súd neurobil. 33. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na § 44 ods. 1 OBZ, podľa ktorého nekalou súťažou je konanie v hospodárskej súťaži, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi súťaže a je spôsobilé privodiť ujmu iným súťažiteľom alebo spotrebiteľom. Nekalá súťaž sa zakazuje. 34. Podľa ods. 2 nekalou súťažou podľa odseku 1 je najmä: a) klamlivá reklama, b) klamlivé označovanie tovaru a služieb, c) vyvolávanie nebezpečenstva zámeny, d) parazitovanie na povesti podniku, výrobkov alebo služieb iného súťažiteľa, e) porušovanie obchodného tajomstva, f) ohrozovanie zdravia spotrebiteľov a životného prostredia. 35. Aby išlo o nekalú súťaž, musia byť súčasne splnené tri základné pojmové znaky generálnej klauzuly vymedzené v ust. § 44 ods. 1 Obch. zák., t.j. musí ísť o konanie v hospodárskej súťaži, konanie v rozpore s dobrými mravmi a spôsobilosť privodiť ujmu iným súťažiteľom alebo spotrebiteľom, pričom musí ísť o ujmu hroziacu alebo skutočne existujúcu. Všetky tri podmienky musia byť splnené kumulatívne. Pre naplnenie podmienok, ktoré vyžaduje generálna klauzula, je nevyhnutné, aby medzi rôznymi súťažiteľmi bol aj vzájomný súťažný vzťah. Tento vzťah môže byť vymedzený okrem iného aj vecne, keď súťažitelia dodávajú na trh zhodné, porovnateľné, alebo svojou funkciu vzájomne zastupiteľné výrobky. Pre zodpovedanie otázky, či konanie žalovaného bolo konaním v hospodárskej súťaži, je určujúcim zistenie, či v konkrétnom prípade išlo o súťažný vzťah. Vo vzťahu hospodárskej súťaže nie sú len priami súťažitelia, ale všetky subjekty, ktoré pôsobia v podobných hospodárskych činnostiach. Pre posúdenie, či konanie konkrétneho subjektu je konaním v hospodárskej súťaži, nie je rozhodné, či ide o podnikateľa, rozhodné je to, či ide o konanie uskutočnené za účelom súťažného zámeru. Pod dobré mravy súťaže sa zahŕňa konanie, ktoré síce podľa zásad všeobecnej morálky je nezávadné, môže však byť závadné z prísnejšieho hľadiska dobrých mravov súťaže. Merítkom sú mravné názory, obyčaje, zvyklosti, ktoré zachovávajú všetci spravodlivo, poctivo, čestne a svedomito konajúci účastníci súťažného zápasu. Ujma môže byť hmotná aj nehmotná, pričom postačí, keď ujma potenciálne hrozí, nemusí nastať. V konaní na ochranu proti nekalosúťažnému konaniu je na žalobcovi, aby opísal skutkové okolnosti úplne a ponúkol aj dôkazy. Súd rieši ako právnu otázku, či tvrdené konanie je porušením dobrých mravov súťaže, či k nemu došlo v rámci hospodárskej súťaže a či je spôsobilé privodiť ujmu iným súťažiteľom alebo spotrebiteľom. V situácii, keď nie je splnená podmienka objektívnej spôsobilosti ujmy iným súťažiacim, sa súd nezaoberá posudzovaním konania v rozpore s dobrými mravmi. Pre rozpor s dobrými mravmi súťaže a pre klamlivosť postačuje, že konanie je objektívne závadné a spôsobilé privodiť ujmu iným súťažiteľom. Nevyžaduje sa vedomie o nesprávnosti konania, ani úmysel klamať (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Obo/364/2005 zo dňa 01.01.2008). 36. Súd sa vo svojom rozhodnutí nezaoberal zistením, či tvrdené konanie je porušením dobrých mravov súťaže, či k nemu došlo v rámci hospodárskej súťaže a či je spôsobilé privodiť ujmu iným súťažiteľom alebo spotrebiteľom. Až po vyhodnotení, či je alebo nie je splnená podmienka objektívnej spôsobilosti ujmy iným súťažiacim, sa súd má zaoberať posudzovaním konania žalovaného v rozpore s dobrými mravmi. Jediné, čo súd konštatoval je to, že žalobca a žalovaný podnikajú v oblasti, kde sú priamymi konkurentmi v rámci trhu SR. 37. Odvolací súd dodáva, že pre naplnenie generálnej klauzuly stačí, aby takéto konanie žalovaného mohlo žalobcovi privodiť ujmu. Odvolací súd sa preto nestotožnil s názorom súdu o tom, že súd nezistil šírenie nepravdivých čiže klamlivých a pravdu skresľujúcich informácii o žalobcovi, ktoré mali za následok negatívny zásah do dobrej povesti žalobcu, ani s názorom, že nebola preukázaná klamlivosť tvrdení žalovaného. Ako už odvolací súd vyššie uviedol, pre rozpor s dobrými mravmi súťaže a pre klamlivosť postačuje, že konanie je objektívne závadné a spôsobilé privodiť ujmu iným súťažiteľom. Preto nie je rozhodujúce, či tvrdenia žalovaného sú klamlivé alebo pravdivé. Rozhodujúce je, či tieto tvrdenia môžu spôsobiť druhej strane (žalobcovi) ujmu. Touto skutočnosťou sa súd nezaoberal. 38. Odvolací súd ďalej poukazuje na ust. § 50 ods. 1 OBZ, podľa ktorého zľahčovaním je konanie, ktorým súťažiteľ uvedie alebo rozširuje o pomeroch, výrobkoch alebo výkonoch iného súťažiteľa nepravdivé údaje spôsobilé tomuto súťažiteľovi privodiť ujmu. 39. Podľa ods. 2 zľahčovaním je aj uvedenie a rozširovanie pravdivých údajov o pomeroch, výrobkoch alebo výkonoch iného súťažiteľa, pokiaľ sú spôsobilé tomuto súťažiteľovi privodiť ujmu. Nekalou súťažou však nie je, ak bol súťažiteľ k takému konaniu donútený okolnosťami (oprávnená obrana) alebo ak takéto údaje uviedol v porovnávacej reklame. Aby došlo k naplneniu skutkovej podstaty zľahčovania, je potrebné, aby uvedené alebo rozšírené údaje poškodeného súťažiteľa v očiach adresátov týchto údajov priamo alebo nepriamo identifikovali. Zľahčujúce údaje musia byť spôsobilé privodiť inému ako rozširujúcemu súťažiteľovi ujmu. Ujmu, hrozba ktorej vznikla uvedením alebo rozšírením zľahčujúceho údaja, treba chápať ako hrozbu zhoršenia súťažného postavenia poškodeného súťažiteľa. Povaha skutkovej podstaty ohrozovacieho deliktu sa prejavuje v tom, že nie je potrebné, aby k spôsobeniu ujmy skutočne došlo, stačí iba spôsobilosť uvádzaného alebo rozširovaného údaja ujmu spôsobiť. Spôsobilosť uvádzaného alebo rozširovaného údaja privodiť inému súťažiteľovi ujmu je podmienkou naplnenia skutkovej podstaty zľahčovania bez ohľadu na to, či je uvádzaný alebo rozširovaný údaj pravdivý alebo nepravdivý. 40. Pokiaľ ide o nárok žalobcu na primerané zadosťučinenie vo výške 21.728,97 eur (654.606,80 Sk), odvolací súd poukazuje na § 53 OBZ, podľa ktorého osoby, ktorých práva boli nekalou súťažou porušené alebo ohrozené, môžu sa proti rušiteľovi domáhať, aby sa tohto konania zdržal a odstránil závadný stav. Ďalej môžu požadovať primerané zadosťučinenie, ktoré sa môže poskytnúť aj v peniazoch, náhradu škody a vydanie bezdôvodného obohatenia. Primerané zadosťučinenie je náhradou za spôsobenú nemajetkovú ujmu, ktorá spočíva predovšetkým v zásahu do dobrej povesti právnickej osoby, resp. do dobrého mena fyzickej osoby. Formy, v akých možno primerané zadosťučinenie poskytnúť, sú rôzne; môže to byť ospravedlnenie, ale aj vyplatenie peňažnej sumy. Poskytnutie zadosťučinenia v peniazoch prichádza do úvahy najmä v prípade, ak ujma - svojou povahou nemajetková - bude mať negatívne majetkové dopady (najčastejšie v podobe straty klientely), ktoré ani zadosťučinenie vo forme ospravedlnenia nebude môcť zvrátiť. Primeranosť poskytnutého zadosťučinenia sa bude zrejme vzťahovať nielen na výber formy zadosťučinenia, ale aj na určenie rozsahu zadosťučinenia. Pokiaľ ide o rozsah, na rozdiel od žalobného nároku na náhrady škody, kde priznaná náhrada odškodňuje v zásade všetku spôsobenú škodu, poskytnuté zadosťučinenie bude spôsobenú ujmu nahrádzať iba primerane. Zákonná formulácia nevylučuje kombináciu peňažnej a nepeňažnej formy zadosťučinenia tak, aby v celkovom súhrne bolo zadosťučinenie primerané. V praxi často vzniká problém, ako dokazovať výšku nemajetkovej ujmy. Odvolací súd opätovne zdôrazňuje, že ujmu stačí len preukázať, čo nie je synonymom dokazovania ako pri náhrade škody (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Obo/147/2007 zo dňa 16.10.2008). Preto tvrdenie súdu o tom, že žalobca nepreukázal žiadny predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu podľa § 420 OZ, je v rozpore s citovaným ustanovením. 41. Na základe vyššie uvedených skutočností odvolací súd konštatoval, že súd nedostatočne zistil skutkový stav, na základe čoho dospel k nesprávnemu právnemu záveru. Vzhľadom na vyššie uvedený nesprávny procesný postup súd prvej inštancie znemožnil žalobcovi uskutočniť jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, v ktorom bude musieť súd postupovať v naznačenom smere a viazaný právnym názorom odvolacieho súdu odstráni vytknuté nedostatky. Súd sa bude musieť vysporiadať so všetkými podstatnými prostriedkami procesného útoku a obrany, ktoré majú pre rozhodnutie podstatný význam, predovšetkým skúmať, či boli naplnené všetky znaky generálnej klauzuly v zmysle § 44, 50, 53 OBZ. Opätovne posúdi aj obranu žalovaného v zmysle § 50 ods. 2 druhá veta OBZ, ktorú náležite odôvodní. 42. O náhrade trov konania rozhodne v zmysle § 396 ods. 3 CSP súd. 43. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).