Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Co/351/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1108215743 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1108215743.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov senátu JUDr. Silvie Walterovej a JUDr. Evy Mészárosovej v právnej veci žalobcu: J.. F. S. , narodený dňa XX.X.XXXX, zomrel dňa XX.X.XXXX, naposledy evidovaný trvalý pobyt V. úrad, miestna časť K.-Q., B. č. 4, K., proti žalovanej: Slovenská republika, za ktorú v rozsahu svojej pôsobnosti koná Ministerstvo financií Slovenskej republiky, so sídlom Štefanovičova č. 5, Bratislava, v konaní o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 22. februára 2013, č.k. 12 C 88/2008-355, takto r o z h o d o l : I. Rozsudok Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 22. februára 2013, č.k. 12 C 88/2008-355, z r u š u j e a konanie z a s t a v u j e . II. Žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1.1. Okresný súd Bratislava I. rozsudkom zo dňa 22.2.2013, č.k. 12 C 88/2008-355, žalobu zamietol a žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 28.4.2008, doplnenou dňa 3.11.2008, sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 1.000.000.000.000,-- € z titulu náhrady majetkovej a nemajetkovej ujmy spôsobenej mu žalovaným porušením základných práv a slobôd. Uznesením zo dňa 6.10.2010, č.k. 12 C 88/2008-130, súd prvej inštancie podanie žalobcu doručené súdu prvej inštancie dňa 28.4.2008 odmietol podľa ustanovenia § 43 ods. 2 O.s.p. Na včas podané odvolanie žalobcu a opravu žalobného návrhu súdom prvej inštancie ustanoveným advokátom zo dňa 28.10.2010 súd prvej inštancie uznesením zo dňa 23.11.2010, č.k. 12 C 88/2008-153, podľa ustanovenia § 210a O.s.p. svoje uznesenie zo dňa 6.10.2010, č.k. 12 C 88/2008-130, zrušil. Podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 28.10.2010 a 22.12.2010 žalobca opravil žalobný návrh; navrhol uložiť žalovanej povinnosť nahradiť mu škodu v sume 21.157,34 €, nahradiť mu nemajetkovú ujmu v sume 21.157,34 € titulom porušenia osobnostného práva žalobcu vlastniť majetok opísaným konaním žalovanej; súd prvej inštancie uznesením zo dňa 20.1.2011, č.k. 12 C 88/2008-157, v spojení s opravným uznesením zo dňa 7.3.2011, č.k. 12 C 88/2008-162, v zmysle ustanovenia § 95 ods. 1 O.s.p. zmenu žaloby pripustil. Žalobca dôvodil, že v období od 7.3.1991 do 31.3.2006 bol podnikateľom podľa živnostenského zákona s obchodným menom: J. F. S., IČO: XXXXXXXX, miesto podnikania B. č. XX, D., kde do 3.5.1999 bolo pôvodné miesto podnikania S. č. XX, K. I. Rozsudkom Okresného súdu v Žiline zo dňa 21.2.2007, sp.zn. 28 T 22/2007, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 21.2.2007, bol uznaný za vinného z dvojnásobného pokračovacieho trestného činu skrátenia dane a poistného podľa § 148 ods. 3 Trestného zákona. Primárnym podkladom pre vedenie predmetného trestného stíhania boli najmä listinné dôkazy, a to podklady k daňovému priznaniu, daňové priznania na dani z príjmov fyzických osôb za jednotlivé zdaňovacie obdobia, protokoly a platobné výmery príslušného správcu dane za jednotlivé obdobia. Uznesením Okresného súdu Žilina zo dňa 19.11.2009, sp.zn. 22 Nt 12/2008, právoplatným dňa 19.11.2009, bola povolená obnova trestného konania v prospech žalobcu ako odsúdeného, nakoľko Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky zrušilo rozhodnutia Daňového úradu Žilina II. zo dňa 30.8.2005 a zo dňa 2.6.2006, ktorými vyrubil správca dane žalobcovi rozdiel dane z príjmu fyzických osôb za zdaňovacie obdobie rokov 1999, 2002, 2003, 2004, ktoré boli podkladom predmetného trestného konania. Dôvodom na zrušenie uvedených rozhodnutí bolo zistenie nesúladu medzi výrokovou časťou rozhodnutí a odôvodnením napadnutých rozhodnutí. Uvedeným protiprávnym konaním Daňového úradu Žilina II., t.j. nezákonným úradným postupom a vydaním piatich nezákonných rozhodnutí, ktoré boli následne zrušené, vznikla žalobcovi majetková i nemajetková ujma, ktorú si uplatňuje v tomto súdnom konaní. Na pojednávaní dňa 9.11.2012 žalobca špecifikoval žalobný nárok tak, že sa domáha 1/ náhrady škody v sume 21.157,34 € podľa zákona 514/2003 Z.z. a/ z titulu piatich nezákonných rozhodnutí Daňového úradu Žilina II., za ktoré označil rozhodnutia č. XXX/XXX/XXXXX/XX/dol zo dňa 30.8.2005, č. XXX/XXX/XXXXX/XX/dol zo dňa 30.8.2005, č. XXX/XXX/XXXXX/XX/dol zo dňa 30.8.2005, č. XXX/XXX/XXXXX/XX/dol zo dňa 30.8.2005, č. XXX/XXX/XXXXX/XX/Ryb zo dňa 2.3.2006, ktorými boli vydané dodatočné platobné výmery za roky 1999 - 2004, b/ z titulu nesprávneho úradného postupu Daňového úradu Žilina II. pri daňovej kontrole, ktorý predchádzal vydaniu piatich nezákonných rozhodnutí, ktorým Daňový úrad Žilina II. pri určovaní výšky dane postupoval v rozpore s účtovnými zákonmi, zákonom č. 511/1992 Zb., keď daňovú kontrolu začal bez oznámenia o jej začatí, na jej základe vydal rozhodnutia, ktoré boli zrušené a daň vyrubil podľa pomôcok. Nebol daný ani dôvod na zahájenie daňovej kontroly. 2/ Domáha sa tiež náhrady nemajetkovej ujmy v sume 21.157,34 € z titulu ochrany osobnosti podľa § 13 Občianskeho zákonníka ako satisfakcie za porušenie jeho osobnostných práv, práva vlastniť majetok pri daňovej kontrole, v dôsledku ktorého sa dostal do postavenia bezdomovca, od roku 2006 je nezamestnaný, boli zmarené jeho obchodné transakcie pripravované s politickou stranou, musel si požičiavať peniaze na bývanie a nevyhnutné životné náklady. Na pojednávaní dňa 9.11.2012 žalobca zmenil žalobný návrh v časti týkajúce sa náhrady nemajetkovej ujmy tak, že žiadal, aby súd prvej inštancie zaviazal žalovanú zaplatiť mu sumu 21.157,34 € titulom porušenia jeho osobnostného práva vlastniť majetok opísaným konaním daňového úradu a titulom zodpovednosti žalovanej za porušenie jeho práva na riadne daňové konanie opísaným konaním daňového úradu, vzhľadom na ujmu spôsobenú piatimi nezákonnými rozhodnutiami a nesprávnym úradným postupom v týchto piatich konaniach vedúcich k piatim nezákonným rozhodnutiam daňového úradu. Súd prvej inštancie na pojednávaní dňa 9.11.2012 v zmysle § 95 ods. 1 O.s.p. zmenu žaloby pripustil. 1.2. Žalovaný so žalobou nesúhlasil majúc za to, že nie sú splnené zákonné podmienky zodpovednosti štátu za škodu podľa zákona č. 514/2003 Z.z. Žalobca sa s poukazom na vydané rozhodnutia, ktoré označil za nezákonné, nemôže domáhať aj náhrady škody titulom nesprávneho úradného postupu, ku ktorému malo dôjsť pred vydaním týchto rozhodnutí. Vydaním nezákonného rozhodnutia ide vždy o nesprávny úradný postup. Je pravdou, že všetky rozhodnutia vydané Daňovým úradom Žilina II., ktoré žalobca označil za nezákonné, boli zrušené a následne bola znížená dovyrubená daň, žiadne však nebolo zrušené na základe riadneho opravného prostriedku, ale mimo odvolacieho konania a žiadne z nich nebolo zrušené pre nezákonnosť, čo je zákonná podmienka pre priznanie nároku na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. Uvedenými rozhodnutiami žalobcovi škoda nevznikla z dôvodu, že daň nimi vyrubenú neuhradil; nie je preto splnená ani podmienka príčinnej súvislosti medzi žalobcom označenou škodou a nezákonnými rozhodnutiami. Nesúhlasil tiež s argumentáciou žalobcu, že v pôvodnom trestnom konaní vedenom proti nemu boli nezákonné daňové výmery Daňového úradu Žilina II. primárnym podkladom pre trestné stíhanie, pretože sám žalobca poukázal na uznesenie Okresného súdu Žilina, v ktorom sa uvádza, že otázka kvalifikovaného posúdenia riadneho plnenia povinností žalobcu je pre orgány činné v trestnom konaní otázkou predbežnou, pričom výsledky daňových kontrol by mali byť v trestnom konaní len jedným z dôkazov, nie dôkazom jediným. Trestné stíhanie voči žalobcovi nie je právoplatne skončené a on (žalovaný) za nesprávny úradný postup orgánov činných v trestnom konaní nezodpovedá. V časti, v ktorej žalobca namietal nesprávny úradný postup daňových orgánov tým, že daňová kontrola v roku 2004 sa začala bez oznámenia, vzniesol námietku premlčania, pretože o tejto škode sa žalobca dozvedel začatím tejto kontroly, teda v roku 2004 a keď žalobca nárok uplatnil na súde v roku 2008, urobil tak po lehote určenej zákonom. K uplatnenému nároku na náhradu nemajetkovej ujmy podľa Občianskeho zákonníka namietal nedostatok pasívnej vecnej legitimácie štátu. Nemajetkovej ujmy proti štátu sa môže žalobca domáhať len podľa zákona č. 514/2003 Z.z. 1.3. Súd prvej inštancie tak rozhodol po tom, ako mal z vykonaného dokazovania preukázané nasledovné právne skutočnosti. Oznámením o výkone daňovej kontroly č. XXX/XXX/XXXXX/XXXX/Cib. zo dňa 13.4.2005 (vyplýva z pripojeného spisu daňovej kontroly žalobcu za zdaňovacie obdobie 1999) Daňový úrad Žilina II. žalobcovi oznámil vykonanie kontroly uvedených daní za zdaňovacie obdobie: daň z príjmov FO za rok 1999, 2000, 2002, 2003, s tým, že daňová kontrola sa začne dňa 10.5.2005 o 8,00 hod. v priestoroch Daňového úradu Žilina II. v miestnosti č. 816 na 8. poschodí. Dodatočným platobným výmerom č. XXX/XXX/XXXXX/XX/ dol zo dňa 30.8.2005, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 11.10.2005, Daňový úrad Žilina II. vyrubil žalobcovi rozdiel dane z príjmov fyzických osôb za zdaňovacie obdobie 1999 v sume 130.607,-- Sk. Na žiadosť žalobcu o preskúmanie daňového rozhodnutia mimo odvolacieho konania zo dňa 5.3.2008 Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky rozhodnutím č. I/XXX/XXXX-XXXXX/XXXX/XXXXXX-r zo dňa 24.7.2008, právoplatným dňa 1.8.2008, zrušilo rozhodnutie Daňového úradu Žilina II. č. XXX/XXX/ XXXXX/XX/dol zo dňa 30.8.2005 a vec vrátilo daňovému úradu na ďalšie konanie a rozhodnutie. Dôvodom na zrušenie rozhodnutia bolo procesné pochybenie a nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia. K námietkam žalobcu súvisiacim s určovaním dane podľa pomôcok sa odvolací orgán nevyjadril z dôvodu nepreskúmateľnosti rozhodnutia. Dodatočným platobným výmerom č. XXX/XXX/ XXXXX/XX/Kir zo dňa 20.9.2010 Daňový úrad Košice IV. vyrubil žalobcovi rozdiel dane z príjmov fyzických osôb za zdaňovacie obdobie 1999 v sume 1.005,44 €. Na odvolanie žalobcu Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky rozhodnutím č. I/XXX/XXXX-XXXXX/XXXX/XXXXXX-r zo dňa 28.2.2011, právoplatným dňa 15.3.2011, rozhodnutie Daňového úradu Košice IV. zo dňa 20.9.2010, č. XXX/XXX/XXXXX/XX/Kir, potvrdilo. Oznámením o výkone daňovej kontroly (vyplýva z pripojeného spisu daňovej kontroly žalobcu za zdaňovacie obdobie 2000) zo dňa 13.4.2005, č. XXX/XXX/XXXXX/XXXX/Cib., Daňový úrad Žilina II. žalobcovi oznámil vykonanie kontroly uvedených daní za zdaňovacie obdobie: daň z príjmov FO za roky 1999, 2000, 2002, 2003, s tým, že daňová kontrola sa začne dňa 10.5.2005 o 8,00 hod. v priestoroch Daňového úradu Žilina II. v miestnosti č. 816 na 8. poschodí. Dodatočným platobným výmerom zo dňa 30.8.2005, č. XXX/XXX/XXXXX/XX/Dol, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 11.10.2005, Daňový úrad Žilina II. vyrubil žalobcovi rozdiel dane z príjmov fyzických osôb za zdaňovacie obdobie 2000 v sume 192.460,-- Sk. Na žiadosť žalobcu o preskúmanie daňového rozhodnutia mimo odvolacieho konania zo dňa 5.3.2008 Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky rozhodnutím zo dňa 24.7.2008, č. I/XXX/XXXX-XXXXX/XXXX/XXXXXX-r, právoplatným dňa 1.8.2008, zrušilo rozhodnutie Daňového úradu Žilina II. zo dňa 30.8.2005, č. XXX/ XXX/XXXXX/XX/Dol, a vec vrátilo daňovému úradu na ďalšie konanie a rozhodnutie. Dôvodom na zrušenie rozhodnutia bolo procesné pochybenie a nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia. Dodatočným platobným výmerom č. XXX/XXX/XXXXX/XX/Kir zo dňa 17.9.2010 Daňový úrad Košice IV. vyrubil žalobcovi rozdiel dane z príjmov fyzických osôb za zdaňovacie obdobie 2000 v sume 1.767,57 €. Na odvolanie žalobcu Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky rozhodnutím zo dňa 1.3.2011, č. I/XXX/ XXXX-XXXXX/XXXX/XXXXXX-r, právoplatným dňa 15.3.2011, rozhodnutie Daňového úradu Košice IV. zo dňa 17.9.2010, č. XXX/XXX/XXXXX/XX/Kir, zrušilo a vec vrátilo daňovému úradu na ďalšie konanie a rozhodnutie. Postup správcu dane pri vyrubovaní rozdielu dane z príjmov fyzických osôb za zdaňovacie obdobie 2000 nebol správny a uložil správcovi dane, aby v ďalšom konaní vyrubil rozdiel dane tak, že bude vychádzať z príjmov, ktoré si daňový subjekt priznal v daňovom priznaní k dani z príjmov fyzických osôb za rok 2000. Dodatočným platobným výmerom zo dňa 17.5.2010, č. XXX/XXX/XXXXX/XX/Kir, Daňový úrad Košice IV. vyrubil žalobcovi rozdiel dane z príjmov fyzických osôb za zdaňovacie obdobie 2000 v sume 3.397,39 €. Na odvolanie žalobcu Daňový úrad Košice IV. rozhodnutím zo dňa 22.9.2011, č. XXX/XXX/XXXXX/XX/Kir, právoplatným dňa 28.9.2011, zastavil konanie vo veci odvolania daňového subjektu. Oznámením o výkone daňovej kontroly zo dňa 13.4.2005, č. XXX/XXX/XXXXX/XXXX/Cib. (vyplýva z pripojeného spisu daňovej kontroly žalobcu za zdaňovacie obdobie 2002), Daňový úrad Žilina II. žalobcovi oznámil vykonanie kontroly uvedených daní za zdaňovacie obdobie: daň z príjmov FO za roky 1999, 2000, 2002, 2003, s tým, že daňová kontrola sa začne dňa 10.5.2005 o 8,00 hod. v priestoroch Daňového úradu Žilina II. v miestnosti č. 816 na 8. poschodí. Dodatočným platobným výmerom zo dňa 30.8.2005, č. XXX/XXX/XXXXX/XX/Dol, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 11.10.2005, Daňový úrad Žilina II. vyrubil žalobcovi rozdiel dane z príjmov fyzických osôb za zdaňovacie obdobie 2002 v sume 220.222,-- Sk. Na žiadosť žalobcu o preskúmanie daňového rozhodnutia mimo odvolacieho konania zo dňa 5.3.2008, Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky rozhodnutím zo dňa 24.7.2008, č. I/XXX/XXXX-XXXXX/XXXX/ XXXXXX-r, právoplatným dňa 1.8.2008, zrušilo rozhodnutie Daňového úradu Žilina II. zo dňa 30.8.2005, č. XXX/XXX/XXXXX/XX/Dol, a vec vrátilo daňovému úradu na ďalšie konanie a rozhodnutie. Dôvodom na zrušenie rozhodnutia bolo procesné pochybenie a nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia. Dodatočným platobným výmerom zo dňa 22.9.2010, č. XXX/XXX/XXXXX/XX/Kir, Daňový úrad Košice IV. vyrubil žalobcovi rozdiel dane z príjmov fyzických osôb za zdaňovacie obdobie 2002 v sume 2.077,14 €. Na odvolanie žalobcu Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky rozhodnutím zo dňa 1.3.2011, č. I/XXX/ XXXX-XXXXX/XXXX/XXXXXX-r, právoplatným dňa 11.3.2011, rozhodnutie Daňového úradu Košice IV. zo dňa 22.9.2010, č. XXX/XXX/XXXXX/XX/Kir, zrušilo a vec vrátilo daňovému úradu na ďalšie konanie a rozhodnutie. Dôvodom na zrušenie rozhodnutia bolo to, že postup správcu dane pri vyrubovaní rozdielu dane z príjmov fyzických osôb za zdaňovacie obdobie 2002 nebol správny a uložil správcovi dane, aby v ďalšom konaní vyrubil rozdiel dane tak, že bude vychádzať z príjmov, ktoré si daňový subjekt priznal v daňovom priznaní k dani z príjmov fyzických osôb za rok 2002. Dodatočným platobným výmerom zo dňa 17.5.2010, č. XXX/XXX/XXXXX/XX/Kir, Daňový úrad Košice IV. vyrubil žalobcovi rozdiel dane z príjmov fyzických osôb za zdaňovacie obdobie 2002 v sume 2.822,55 €. Na odvolanie žalobcu Daňový úrad Košice IV rozhodnutím zo dňa 4.7.2011, č. XXX/XXX/XXXXX/XX/Kir, právoplatným dňa 28.9.2011, zastavil konanie vo veci odvolania daňového subjektu. Oznámením o výkone daňovej kontroly (vyplýva z pripojeného spisu daňovej kontroly žalobcu za zdaňovacie obdobie 2003) zo dňa 13.4.2005, č. XXX/ XXX/XXXXX/XXXX/Cib., Daňový úrad Žilina II. žalobcovi oznámil vykonanie kontroly uvedených daní za zdaňovacie obdobie: daň z príjmov FO za roky 1999, 2000, 2002, 2003, s tým, že daňová kontrola sa začne dňa 10.5.2005 o 8,00 hod. v priestoroch Daňového úradu Žilina II. v miestnosti č. 816 na 8. poschodí. Dodatočným platobným výmerom zo dňa 30.8.2005, č. XXX/XXX/ XXXXX/XX/Dol, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 11.10.2005, Daňový úrad Žilina II. vyrubil žalobcovi rozdiel dane z príjmov fyzických osôb za zdaňovacie obdobie 2003 v sume 62.336,-- Sk. Na žiadosť žalobcu o preskúmanie daňového rozhodnutia mimo odvolacieho konania zo dňa 5.3.2008 Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky rozhodnutím zo dňa 24.7.2008, č. I/XXX/XXXX-XXXXX/XXXX/ XXXXXX-r, právoplatným dňa 1.8.2008, zrušilo rozhodnutie Daňového úradu Žilina II. zo dňa 30.8.2005, č. XXX/XXX/XXXXX/XX/Dol, a vec vrátilo daňovému úradu na ďalšie konanie a rozhodnutie. Dôvodom na zrušenie rozhodnutia bolo procesné pochybenie a nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia. Dodatočným platobným výmerom zo dňa 20.9.2010, č. XXX/XXX/XXXXX/XX/Kir, Daňový úrad Košice IV. vyrubil žalobcovi rozdiel dane z príjmov fyzických osôb za zdaňovacie obdobie 2003 v sume 563,63 €. Na odvolanie žalobcu Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky rozhodnutím zo dňa 1.3.2011, č. I/XXX/XXXX-XXXXX/XXXX/XXXXXX-r, právoplatným dňa 11.3.2011, rozhodnutie Daňového úradu Košice IV. zo dňa 20.9.2010, č. XXX/XXX/XXXXX/XX/Kir, zrušilo a vec vrátilo daňovému úradu na ďalšie konanie a rozhodnutie. Dôvodom na zrušenie rozhodnutia bolo to, že postup správcu dane pri vyrubovaní rozdielu dane z príjmov fyzických osôb za zdaňovacie obdobie 2003 nebol správny a uložil správcovi dane, aby v ďalšom konaní vyrubil rozdiel dane tak, že bude vychádzať z príjmov, ktoré si daňový subjekt priznal v daňovom priznaní k dani z príjmov fyzických osôb za rok 2003. Dodatočným platobným výmerom zo dňa 17.5.2010, č. XXX/XXX/XXXXX/XX/Kir, Daňový úrad Košice IV. vyrubil žalobcovi rozdiel dane z príjmov fyzických osôb za zdaňovacie obdobie 2003 v sume 795,99 €. Na odvolanie žalobcu Daňový úrad Košice IV. rozhodnutím zo dňa 4.7.2011, č. XXX/XXX/XXXXX/XX/Kir, právoplatným dňa 28.9.2011, zastavil konanie vo veci odvolania daňového subjektu. Oznámením o výkone daňovej kontroly (vyplýva z pripojeného spisu daňovej kontroly žalobcu za zdaňovacie obdobie 2004) zo dňa 9.11.2005, č. XXX/XXX/XXXXX/XXXX/Cib., Daňový úrad Žilina II. žalobcovi oznámil vykonanie kontroly uvedených daní za zdaňovacie obdobie: daň z príjmov FO za rok 2004 s tým, že daňová kontrola sa začne dňa 14.12.2005 o 8,00 hod. v priestoroch Daňového úradu Žilina II. v miestnosti č. 816 na 8. poschodí. Žalobcovi bolo uvedené oznámenie doručené dňa 11.11.2005. Dodatočným platobným výmerom zo dňa 2.3.2006, č. XXX/XXX/XXXXX/XX/Ryb, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 23.3.2006, Daňový úrad Žilina II. vyrubil žalobcovi rozdiel dane z príjmov fyzických osôb za zdaňovacie obdobie 2004 v sume 31.761,-- Sk. Na žiadosť žalobcu o preskúmanie daňového rozhodnutia mimo odvolacieho konania zo dňa 5.3.2008 Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky rozhodnutím zo dňa 24.7.2008, č. I/XXX/XXXX-XXXX/XXXX/XXXXXX-r, právoplatným dňa 1.8.2008, zrušilo rozhodnutie Daňového úradu Žilina II. z 2.3.2006, č. XXX/XXX/ XXXXX/XX/Ryb, a vec vrátilo daňovému úradu na ďalšie konanie a rozhodnutie. Dôvodom na zrušenie rozhodnutia bolo procesné pochybenie a nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia. Dodatočným platobným výmerom zo dňa 20.9.2010, č. XXX/XXX/XXXXX/XX/Kir, Daňový úrad Košice IV. vyrubil žalobcovi rozdiel dane z príjmov fyzických osôb za zdaňovacie obdobie 2004 v sume 17,65 €. Na odvolanie žalobcu Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky rozhodnutím zo dňa 28.2.2011, č. I/XXX/XXXX-XXXXX/XXXX/XXXXXX-r, právoplatným dňa 11.3.2011, rozhodnutie Daňového úradu Košice IV. zo dňa 20.9.2010, č. XXX/XXX/XXXXX/XX/Kir, potvrdilo. Žalobca podnikateľskú činnosť pod obchodným menom J.. F. S., IČO: XXXXXXXX, miesto podnikania B. č. XX, D., ukončil dňa 31.3.2006. Uznesením Okresného riaditeľstva PZ v Žiline zo dňa 12.9.2006, ČVS: ORP-1076/OEK-ZI-2005, bolo začaté voči žalobcovi trestné stíhanie za trestný čin skrátenia dane a poistného podľa § 148 ods. 3 Trestného zákona. Žalobca dňa 7.2.2007, č.k. 1 Pv 64/2006-33, uzavrel s Okresnou prokuratúrou Žilina dohodu o vine a treste ktorou žalobca priznal, že ako fyzická osoba podnikajúca pod obchodným menom J.. F. S. s miestom podnikania B. č. XX, D., IČO: XXXXXXXX, v zdaňovacom období roku 1999 a 2000 skrátil daň z príjmov FO v súhrnnej výške 323.067,-- Sk a v zdaňovacom období rokov 2002, 2003 a 2004 v súhrnnej výške 314.319,-- Sk, čím spáchal dvojnásobný pokračujúci trestný čin skrátenia dane a poistného podľa § 148 ods. 3 Trestného zákona účinného do 31.12.2005. Rozsudkom Okresného súdu Žilina zo dňa 21.2.2007, sp.zn. 28 T 22/2007, právoplatným dňa 21.2.2007, bol žalobca uznaný za vinného z dvojnásobného pokračovacieho trestného činu skrátenia dane a poistného podľa § 148 ods. 3 Trestného zákona a bol odsúdený na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 roky s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 2 roky. Uznesením Okresného súdu v Žiline zo dňa 19.11.2009, sp.zn. 22 Nt 12/2008, právoplatným dňa 19.11.2009, bola povolená obnova konania v prospech žalobcu a bol zrušený rozsudok Okresného súdu Žilina zo dňa 21.2.2007, sp. zn. 28 T 22/2007. Trestné konanie ku dňu rozhodnutia súdu prvej inštancie v tejto veci ukončené nebolo. Žalobca je od 1.4.2006 (v čase rozhodovania súdu prvej inštancie napadnutým rozsudkom) evidovaný ako nezamestnaný na Úrade práce sociálnych vecí a rodiny Košice. Rozhodnutím Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Košice zo dňa 19.8.2008, č. K2/08/17420, bol žalobca uznaný za občana s ťažkým zdravotným postihnutím, miera jeho funkčnej poruchy bola určená na 60 % podľa prílohy č. 4 skup. IV. 4. c/ zákona č. 195/1998 Z.z. V čase daňovej kontroly žalobca bol vlastníkom priemyselných práv zaregistrovaných Úradom priemyselného vlastníctva Banská Bystrica a Praha v nevyčísliteľnej hodnote, ale znalcom ohodnotenej sumou 65 miliárd Sk. Na základe dodatočných platobných výmerov žalovaná nepočkala na uloženie sankcií, ale rovno ho poslala na políciu a bol trestne stíhaný. Voči dodatočným platobným výmerom sa neodvolal preto, že ich považoval za nulitné a nemal peniaze na poštovné. Vyrubenú daň nezaplatil. V konaní sa domáha náhrady škody vo výške vyrubenej dane nezákonnými rozhodnutiami, pretože bolo porušené jeho právo vlastniť majetok, keď v uvedenom čase vlastnil majetkové hodnoty v sume 65 miliárd SK, v hodnote patentov a Daňovým úradom Žilina II. mu nebolo dovolené zaradiť tento majetok ako majetkovú hodnotu. Ani novovyrubenú daň v sume 8.029,03 € nezaplatil, podal žalobu na ochranu pred daňovou kontrolou a daňovým konaním. Exekučné konanie na vymoženie vyčíslenej dane sa voči nemu nevedie. V roku 1996 sa presídlil do Žiliny, stal sa vplyvným človekom. Od roku 2002 mal vysoké postavenie v odborných kruhoch SNS, bol tvorcom poľnohospodárskej politiky tejto strany, pohyboval sa vo vysokých lobistických kruhoch, pred tým pôsobil v diplomacii vo Francúzsku ako lobista. V roku 2007 sa SNS dostala do vlády a on mal rozbehnuté rokovanie so spoločnosťou Porsche Holding, ktoré malo v Slovenskej republike investovať minimálne 40 miliónov eur, z čoho on mal získať 9 %. Ďalej mal rokovanie so spoločnosťou Enel na výstavbu geotermálnej elektrárne v Slovenskej republike, katastrálne územie Klasov, a to v neobmedzenej hodnote, z čoho on mal mať podiel 9 % a iné benefity poskytované spoločnosťou Enel a množstvo iných projektov, ktoré sa nedali realizovať, pretože bol orgánom štátu označený za podvodníka. Pod vplyvom nesprávneho úradného postupu a nezákonných rozhodnutí sa stal nezamestnaným. Dva roky bol šikanovaný, a preto dňa 30.3.2006 ukončil živnosť, ktorú mal od roku 1991 v oblasti obchodu, financovania, faktoringu; je ekonóm, finančník. Konaním orgánu štátu stratil reálnu šancu na ďalšie projekty, ujma ktorú utrpel, je nevyčísliteľná, daňový úrad nezohľadnil vo svojich výmeroch jeho pohľadávky. Uplatnená nemajetková ujmy vychádza z toho, že neboli realizované projekty, ktorých sa zúčastňoval, stratil spoločenskú prestíž on a aj jeho rodina, v roku 2004 sa pod vplyvom týchto konaní rozviedol. V čase vykonávaných daňových kontrol býval u syna, ktorý sa v rokoch 2004 - 2005 presťahoval do Košíc, on zostal v Žiline; je bezdomovec. Žalobca dňa 6.11.2007 požiadal Ministerstvo financií Slovenskej republiky o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a nemajetkovú ujmu v zmysle § 15 zákona č. 514/2003 Z.z. z titulu nezákonných rozhodnutí a nesprávneho úradného postupu Daňového úradu Žilina II., listom zo dňa 14.3.2008, č. MF/7147/2008-241, Ministerstvo financií Slovenskej republiky žalobcovi oznámilo, že jeho nárok považuje za neopodstatnený. 1.4. Po právnej stránke súd prvej inštancie rozsudok odôvodnil ustanoveniami § 3 ods. 1, ods. 2, § 5 ods. 1, § 6 ods. 1, § 9 ods. 1, § 17 zákona č. 514/2003 Z.z. v znení účinnom od 1.7.2004 do 31.12.2012. Po zmenách žaloby so súhlasom súdu sa žalobca napokon domáha zaplatenia 1/ náhrady škody v sume 21.157,34 € v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z., 2/ náhrady nemajetkovej ujmy v sume 21.157,34 € z titulu porušenia jeho osobnostného práva vlastniť majetok opísaným konaním daňového úradu a titulom zodpovednosti žalovanej za porušenie práva žalobcu na riadne daňové konanie opísaným konaním daňového úradu, vzhľadom na ujmu spôsobenú piatimi nezákonnými rozhodnutiami daňového úradu a nesprávnym úradným postupom daňového úradu v týchto piatich konaniach vedúcich k piatim nezákonným rozhodnutiam. Ad 1/ Náhrady škody v sume 21.157,34 € sa žalobca domáhal jednak z titulu piatich nezákonných rozhodnutí Daňového úradu Žilina II., a jednak z titulu nesprávneho úradného postupu Daňového úradu Žilina II. pri daňovej kontrole, ktorý predchádzal vydaniu piatich nezákonných rozhodnutí. Nezákonnými rozhodnutiami Daňového úradu Žilina II. podľa jeho názoru je päť dodatočných platobných výmerov: č. XXX/XXX/XXXXX/XX/dol zo dňa 30.8.2005, č. XXX/XXX/XXXXX/XX/ dol zo dňa 30.8.2005, č. XXX/XXX/XXXXX/XX/dol zo dňa 30.8.2005, č. XXX/XXX/XXXXX/ XX/dol zo dňa 30.8.2005, č. XXX/XXX/XXXXX/XX/Ryb zo dňa 2.3.2006 za zdaňovacie obdobie rokov 1999 až 2004. Súd dôvodil, že štát zodpovedá za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím objektívne za súčasného splnenia troch podmienok: vznik škody, existencia nezákonného rozhodnutia, škoda je v príčinnej súvislosti s týmto nezákonným rozhodnutím. Nie je splnená už základná podmienka, a síce zrušenie rozhodnutia pre jeho nezákonnosť; otázku nezákonnosti nie je možné riešiť ako otázku predbežnú. Rozhodnutie, ktorým bolo nezákonné rozhodnutie zrušené, musí byť právoplatné. V danom prípade žalobca za nezákonné rozhodnutie, ktorým mu bola spôsobená škoda, označil päť vyššie uvedených dodatočných platobných výmerov Daňového úradu Žilina II. Daňový úrad Žilina II. nimi vyrubil žalobcovi rozdiel dane z príjmov fyzických osôb za uvedené zdaňovacie obdobie v sume 605.656,76 Sk, ktorú sumu žalobca nezaplatil. Zostalo nepochybné, že dodatočné platobné výmery Daňového úradu Žilina II. boli zrušené a veci boli vrátené daňovému úradu na ďalšie konanie a rozhodnutie. Žiadne zo zrušených dodatočných platobných výmerov však nebolo zrušené pre nezákonnosť, ale z dôvodu procesných pochybení a ich nepreskúmateľnosti. Súd prvej inštancie preto žalobu na náhradu škody z titulu nezákonného rozhodnutia zamietol. Ďalšie podmienky zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, vznik škody a príčinnú súvislosť s nezákonným rozhodnutím, už z dôvodu hospodárnosti konania, neskúmal. Odhliadnuc od uvedeného súd prvej inštancie uzavrel, že žalobcovi škoda nevznikla, keď sám potvrdil, že daň vyrubenú ním označenými nezákonnými rozhodnutiami nezaplatil a nie je voči nemu vedené ani exekučné konanie na jej vymoženie. Vo vzťahu k nároku žalobcu na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom súd prvej inštancie dôvodil, že štát za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom zodpovedá objektívne za súčasného splnenia troch podmienok: príslušný orgán štátu sa dopustil nesprávneho úradného postupu, poškodenému vznikla škoda, škoda je v príčinnej súvislosti s týmto nesprávnym úradným postupom. Žalobca v predmetnom konaní za nesprávny úradný postup označil postup Daňového úradu Žilina II. pri daňovej kontrole, ktorý predchádzal vydaniu vyššie uvedených piatich nezákonných rozhodnutí, keď Daňový úrad Žilina II. pri určovaní výšky dane postupoval v rozpore s účtovnými zákonmi, zákonom č. 511/1992 Zb., daňovú kontrolu začal bez oznámenia o jej začatí, na jej základe vydal rozhodnutia, ktoré boli zrušené a daň vyrubil podľa pomôcok. Podľa ustálenej súdnej praxe činnosť priamo smerujúcu k vydaniu rozhodnutia nie je možné posudzovať ako nesprávny úradný postup, pretože prípadné nesprávnosti a vady tohto postupu sa prejavia práve v obsahu rozhodnutia a z hľadiska zodpovednosti štátu môžu zakladať len zodpovednosť štátu za nezákonné rozhodnutie. Súd prvej inštancie preto v predmetnom konaní nemohol pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu posudzovať správnosť postupu daňového orgánu pri predmetných daňových kontrolách a skúmať, či Daňový úrad Žilina II. pri daňovej kontrole, ktorá predchádzala vydaniu piatich nezákonných rozhodnutí, postupoval v zmysle účtovných zákonov, v zmysle zákona č. 511/1992 Zb., a či správne vyrubil daň. Konanie o náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. nie je obnovou konania o vykonanej daňovej kontrole, a teda žalobca si nemôže v predmetnom konaní uplatňovať ako nesprávny úradný postup také pochybenia v postupe daňového orgánu, ktoré sa týkajú hmotnoprávneho posúdenia vzniku nároku a výšky daňovej povinnosti, pretože takéto hmotnoprávne či procesné pochybenia sa môžu priamo odraziť v rozhodnutiach, ktorých nezákonnosť môže byť vyslovená jedine na základe podaného riadneho alebo mimoriadneho opravného prostriedku daňového subjektu. Preto aj v tejto časti považoval nárok žalobcu na náhradu škody za nedôvodný. Ďalšie podmienky zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, vznik škody a príčinnú súvislosť s nesprávnym úradným postupom, už z dôvodu hospodárnosti konania skúmať nemusel. Pre úplnosť súd uviedol, že žalobcovi škoda z titulu nesprávneho úradného postupu Daňového úradu Žilina II. nevznikla. Žalobca sa v predmetnom konaní z titulu náhrady škody nesprávnym úradným postupom Daňového úradu Žilina II. domáhal náhrady škody vo výške vyrubenej dane, sám ale potvrdil, že takto vyrubenú daň nezaplatil a nie je voči nemu vedené ani exekučné konanie na jej vymoženie. Námietku premlčania vznesenú žalovaným na pojednávaní dňa 9.11.2012 v časti, v ktorej žalobca namietal nesprávny úradný postup daňových orgánov tým, že daňová kontrola v roku 2004 začala bez oznámenia, súd považoval za dôvodnú, pretože žalobca sa o tejto škode dozvedel už začatím tejto kontroly, teda v roku 2004, a keď žalobný nárok uplatnil na súde v roku 2008, urobil tak po lehote určenej zákonom. Náhrady nemajetkovej ujmy v sume 21.157,34 € sa žalobca domáhal z titulu porušenia jeho osobnostného práva vlastniť majetok opísaným konaním daňového úradu a titulom zodpovednosti žalovaného za porušenie jeho práva na riadne daňové konanie opísaným konaním daňového úradu, vzhľadom na ujmu spôsobenú piatimi nezákonnými rozhodnutiami daňového úradu a nesprávnym úradným postupom daňového úradu v týchto piatich konaniach vedúcich k piatim nezákonným rozhodnutiam. Súd prvej inštancie dôvodil, že pri posudzovaní nároku žalobcu nie je viazaný právnym zdôvodnením žalobného nároku. Vychádzajúc z uplatneného nároku žalobcu dospel k záveru, že žalobca sa nemôže v súvislosti s údajným porušením jeho práva pri daňovej kontrole domáhať náhrady nemajetkovej ujmy podľa Občianskeho zákonníka. Štát nie je v konaní o ochranu osobnostných práv žalobcu pasívne vecne legitimovaný. Zodpovednosť štátu za porušenie povinností štátnych orgánov pri výkone ich pôsobnosti ako orgánov verejnej moci je upravená osobitnou právnou úpravou, zákonom č. 514/2003 Z.z. To znamená, že v prípade škody vzniknutej pri výkone verejnej moci, t.j. pri rozhodovaní a úradnom postupe orgánov verejnej moci o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických a právnických osôb, je potrebné posudzovať zodpovednosť štátu za škodu podľa zákona č. 514/2003 Z.z. Ten v ustanovení § 17 umožňuje aj priznanie náhrady nemajetkovej ujmy, avšak len v prípade, ak iba samostatné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom a nie je ju možné uspokojiť inak. Žalobca v predmetnom konaní porušenie práva vlastniť majetok nepreukázal, daň vyrubenú Daňovým úradu Žilina II. nezaplatil a nebolo voči nemu vedené ani exekučné konanie. Všetky rozhodnutia - dodatočné platobné výmery Daňového úradu Žilina II., ktoré žalobca označil za nezákonné, boli na základe jeho žiadosti o preskúmanie daňového rozhodnutia mimo odvolacieho konania zrušené a vrátené daňovému orgánu na ďalšie konanie a rozhodnutie z procesných dôvodov a pre ich nepreskúmateľnosť. Následne bolo vydaných päť nových dodatočných výmerov, ktoré sú právoplatné a ktorými bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane z príjmov fyzických osôb za obdobie rokov 1999 až 2004 v celkovej sume 8.039,02 €. Z týchto skutočností súd prvej inštancie vychádzal, neprihliadol na námietka žalobcu v tom, že mu daňový úrad pri daňovej kontrole nedovolil zaradiť do majetkového priznania majetkovú hodnotu patentov vo výške 65 miliárd Sk, ani v tom, že daňová kontrola voči nemu nebola vedená riadne, pretože už vyššie je uvedené, že súd v konaní o náhradu škody a nemajetkovej ujmy podľa zákona č. 514/2003 Z.z. nemôže posudzovať správnosť úradného postupu daňového úradu, ktorý viedol k vydaniu rozhodnutia, pretože len vydané rozhodnutie môže zakladať zodpovednosť štátu za nezákonné rozhodnutie. Nedoplnil dokazovanie na návrh žalobcu k otázke nesprávneho úradného postupu výsluchom označených svedkov, pracovníkov Daňového úradu Žilina a Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky, pretože súd v tomto súdnom konaní nemôže skúmať postup daňového úradu pri daňovej kontrole, ktorý predchádzal vydaniu piatich nezákonných rozhodnutí; pre vec nebolo podstatné ani doplnenie dokazovania o zdravotnom stave žalobcu. Úspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznal, hoci rozhodoval podľa ustanovenia § 142 ods. l O.s.p., keďže mu žiadne trovy nevznikli. 2. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca dôvodiac ustanovením § 205 ods. 1, ods. 2 písm. a/, b/, c/, d/, e/, f/ O.s.p. v spojení s ustanovením § 221 ods. 1 písm. h/, f/ O.s.p. Navrhol, aby všetky jeho doterajšie písomné podania a ústne prednesy v konaní pred súdom prvej inštancie boli považované za súčasť tohto odvolania. V úvode odvolania zopakoval, čoho a na základe čoho sa svojou žalobou, po jej zmene so súhlasom súdu, domáhal. Procesné pochybenia, pre ktoré, podľa súdu prvej inštancie, boli platobné výmery zrušené, považoval za vady konania, ktoré spôsobil Daňový úrad Žilina II., pretože pri daňovej kontrole nepostupoval podľa zákona. Pri vyrubovaní dane z príjmov fyzických osôb Daňový úrad Žilina II. nesprávne zistil skutkový stav a práve preto vyrubil nesprávny, teda nezákonný, rozdiel v dani. Odvolateľ upozornil najmä na fakt, že legálna definícia pojmu nezákonnosť neexistuje. Každé procesné pochybenie je možné považovať za nezákonné. Podľa (nesprávneho) názoru súdu prvej inštancie však k zrušeniu týchto platobných výmerov Daňového úradu Žilina II. došlo nie z dôvodu nezákonnosti, ale z dôvodu procesných pochybností, v čom odvolateľ ale nevidí žiaden rozdiel. Rozsudok súdu prvej inštancie považoval za nesprávny a nezákonný, pretože a/ súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam tým, že za dôvod zrušenia platobných výmerov Daňového úradu Žilina II. nepovažoval nezákonnosť, ale procesné pochybenia, čo podľa názoru odvolateľa neobstojí, pretože procesné pochybenia sú rovnako nezákonné. b/ Súd neúplné zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, a to tým, že súd prvej inštancie sa ďalej už podmienkami zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím nezaoberal, pričom túto skutočnosť odôvodnil hospodárnosťou konania. c/ Rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, pretože súd prvej inštancie mal zato, že nebola splnená podmienka podľa § 6 zákona 514/2003 Z.z., a to zrušenie rozhodnutia pre nezákonnosť, pričom podľa odvolateľa táto podmienka jednoznačne splnená bola. d/ Súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkových zisteniam, keď po vykonanom dokazovaní neuznal nezákonnosť platobných výmerov Daňového úradu Žilina II.; e/ súd neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal ním navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, vrátane dokazovania o jeho zdravotnom stave. Odvolaciemu súdu navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Alternatívne navrhol rozsudok zmeniť a jeho žalobe vyhovieť; žiadal priznať náhradu trov konania. 3. Odvolací súd preskúmal vec súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, ale aj skutočnosťami odôvodňujúcimi existenciu/neexistenciu podmienok konania [§ 470 ods. l, ods. 2, ods. 3, § 378 ods. l, § 379 a § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z.z.; C.s.p.), ktorým bol s účinnosťou od 1.7.2016 zrušený zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (O.s.p.)], túto prejednal bez nariadenia pojednávania keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 C.s.p. neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť a konanie podľa § 62, § 63 ods. 1, ods. 2 C.s.p. zastaviť. 4. Ako je uvedené vyššie žalobca sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 28.4.2008, doplnenou dňa 3.11.2008, domáhal zaplatenia 1.000.000.000.000,-- € žalovaným z titulu náhrady majetkovej a nemajetkovej ujmy podľa zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov. Podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 28.10.2010 a dňa 22.12.2010 žalobca zmenil (so súhlasom súdu) žalobný návrh tak, že sa domáha náhrady škody v sume 21.157,34 € a náhrady nemajetkovej ujmy v sume 21.157,34 €. Rozsudkom (odvolaním žalobcu napadnutým) zo dňa 22.2.2013, č.k. 12 C 88/2008-355, súd prvej inštancie žalobu v celom rozsahu zamietol a žalovanej náhradu trov konania nepriznal. 5. V odvolacom konaní nastala pre vec podstatná právna skutočnosť. Žalobca zomrel dňa 18.5.2017 v S. E., dedičské konanie po ňom bolo vedené na Okresnom súde Košice II. pod sp. zn. 16 D 331/2017. Uznesením zo dňa 31.8.2017, sp.zn. 16 D 331/2017, Dnot 110/2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 28.9.2017, bolo dedičské konanie zastavené z dôvodu nemajetnosti poručiteľa podľa § 187 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku (zákon č. 161/2015 Z.z.; C.m.p.). Z uvedeného uznesenia vyplýva, že poručiteľ (žalobca) zomrel rozvedený, bez zanechania závetu, listiny o vydedení, ako dedičia zo zákona podľa § 473 Občianskeho zákonníka v I. dedičskej skupine boli povolaní rovným dielom dediť jeho deti dcéra B. S., narodená dňa XX.X.XXXX, bytom K., T. č. XX, syn W. S., narodený dňa X.XX.XXXX, bytom K. - Q., T. č. XXXX/XX. Poručiteľ nezanechal žiaden majetok, práva, pohľadávky; ani o dlhoch poručiteľa jeho deti vedomosť nemali. Dedičské konanie po poručiteľovi zostalo právoplatne skončené skôr, ako boli jeho deti prichádzajúci do úvahy ako dedičia v prvej skupine zákonných dedičov poučení o svojich právach (dedičských). Samotným preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že nie sú dané podmienky na pokračovanie v konaní s deťmi poručiteľa (žalobcu) z nižšie uvedených dôvodov. 6. Žalobca sa domáhal - náhrady nemajetkovej ujmy podľa zákona č. 514/2003 Z.z. v sume 21.157,34 €, keď základom bola ochrana osobnosti podľa § 13 Občianskeho zákonníka pre údajné porušenie práva vlastniť majetok, pričom v konaní nebol preukazovaný žiaden priamy zásah do konkrétnych majetkových práv žalobcu, napr. zriadením daňového záložného práva, exekučným predajom veci a podobne, - náhrady škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. v sume 21.157,34 € z titulu údajnej škody vzniknutej vydaním viacerých právoplatných rozhodnutí v daňovom konaní, pričom je v konaní nesporné, že daň z nich nebola nikdy zaplatená, a že teda mu škoda nevznikla. 7.1. Podľa § 161 C.s.p. ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ods. l). Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví (ods. 2). 7.2. Podľa § 61 C.s.p. procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva. 7.3. Podľa § 62 C.s.p. ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví. 7.4. Podľa § 63 C.s.p. ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí, súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať (ods. 1). V konaní súd pokračuje najmä vtedy, ak ide o majetkový spor. Súd rozhodne, že v konaní pokračuje s dedičmi strany, prípadne s tými, na ktorých podľa výsledku dedičského konania prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve (ods. 2). Ak to povaha sporu pripúšťa, môže sa v konaní pokračovať aj pred skončením konania o dedičstve (ods. 3). 8. Žalobca teda skôr, ako bola vec právoplatne skončená, zomrel, stratil spôsobilosť byť stranou sporu (procesnú subjektivitu). Odvolací súd preto posudzoval, či má konanie zastaviť alebo či má v konaní pokračovať s dedičmi žalobcu. V konaní súd pokračuje najmä vtedy, ak ide o majetkový spor. 9. Pre úvahu súdu o tom, či v prípade smrti žalobcu počas súdneho konania o náhradu škody sa má konanie zastaviť, alebo sa má v ňom pokračovať, je spravidla rozhodujúce, či smrťou žalobcu dochádza k zániku uplatneného nároku, alebo či tento nárok prechádza na dedičov. Právo na ochranu osobnosti je právom osobnej povahy, ktoré zaniká smrťou fyzickej osoby a neprechádza na dedičov. Preto súdna prax dospela k záveru, že ak žalobca počas konania zomrie, súd konanie zastaví. Tým vo všeobecnosti nie je dotknuté originálne právo osôb uvedených v § 15 Občianskeho zákonníka na ochranu osobnosti, ktoré vzniká smrťou fyzickej osoby, do práv ktorej bolo zasiahnuté. Tieto osoby však nemajú právo na náhradu nemajetkovej ujmy, ktorá plní funkciu finančného odškodnenia výlučne pre osobu, ktorá ťažko znášala dôsledky hrubého zásahu do jej dôstojnosti a vážnosti v spoločnosti. Ak nejakú ujmu v dôsledku zásahu voči právnemu predchodcovi pociťujú subjekty uvedené v § 15 Občianskeho zákonníka, majú právo uplatniť si náhradu nemajetkovej ujmy ako vlastný nárok osobitne, za seba, za svoje znášanie dôsledkov vyplývajúcich zo zásahu do práv zomrelej osoby, a nie „prebrať“ nárok zomrelého právneho predchodcu. Ako je už uvedené vyššie, nárok uplatnený z titulu údajného porušenia práva vlastniť majetok nenadväzuje na žiadne konanie žalovanej, ktorým by došlo k zmenšeniu majetku žalobcu, prípadne k zamedzeniu, resp. obmedzeniu, realizácie jeho majetkových práv zakotvených predovšetkým v čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky a druhej časti Občianskeho zákonníka. Uvádzané skutkové okolnosti, podľa ktorých mal Daňový úrad Žilina II. nedovoliť žalobcovi zaradiť patenty ako majetkovú hodnotu, nemajú vplyv na to, či bol žalobca v danom čase vlastníkom týchto patentov a nie je tu daná ani žiadna prekážka na nakladanie s patentmi formami, ktoré definuje osobitný predpis. Postup Daňového úradu Žilina II. je tak otázkou posúdenia korektnosti účtovnej evidencie žalobcu v daňovom konaní, aj to však nebolo v konaní riadne preukázané a za stavu, keď treba konanie zastaviť, je nadbytočné. 10. Pokiaľ žalobca žiadal priznať náhradu (majetkovej) škody v sume 21.157,34 € podľa zákona 514/2003 Z.z. vyplývajúcej z piatich nezákonných rozhodnutí Daňového úradu Žilina II. a z titulu nesprávneho úradného postupu Daňového úradu Žilina II. pri daňovej kontrole, ktorý predchádzal vydaniu piatich nezákonných rozhodnutí, vo veci samej by úspešný nemohol byť už len z toho dôvodu, že žalobcovi ním tvrdená majetková škoda nevznikla, pretože vyrubenú daň nikdy nezaplatil. Na tomto mieste je potrebné zdôrazniť, že nijaké práva a povinnosti poručiteľa (v prejednávanej veci žalobcu) majetkového charakteru, ktoré zákonodarca dovoľuje v dedičskom konaní zaradiť do masy dedičstva, neprešli na jeho dedičov, keďže dedičské konanie bolo zastavené pre nemajetnosť; v konečnom dôsledku to znamená, že žalobca zomrel (stratil procesnú subjektivitu) bez právneho nástupcu (bez právnych nástupcov). 11. Nadväzne na všetko vyššie uvedené odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 22.2.2013, č.k. 12 C 88/2008-355, zrušil postupom podľa ustanovenia § 389 ods. l písm. a/ C.s.p. a konanie zastavil (§ 391 ods. l, § 62, § 63 ods. 1, ods. 2 C.s.p. v spojení s ustanovením § 470 ods. l, ods. 2 C.s.p.). V neposlednom rade odvolací súd uvádza, že zrušenie odvolaním žalobcu napadnutého rozsudku a zastavenie konania je výlučne dôsledkom právne relevantnej udalosti, ku ktorej došlo po podaní odvolania, a síce smrti žalobcu, nezanechal práva, povinnosti, ktoré by prešli na jeho dedičov. 12. O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 256, § 257 v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. Keďže po podaní odvolania došlo k právne relevantnej skutočnosti, t.j. smrti žalobcu, ktorá bola dôvodom na zastavenie konania, odvolací súd má za to, že zavinenie na zastavení nemožno pričítať žiadnej zo strán sporu, a preto žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania. 13. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 393 ods. 2 veta druhá C.s.p. v spojení s § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).