Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1Cob/293/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1108220164 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 02. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Haitová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1108220164.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Haitovej a členov senátu Mgr. Soni Pekarčíkovej a JUDr. Andrei Sedlačkovej v právnej veci žalobcu: F. N., nar. XX.XX.XXXX, X. XX, XXX XX R. B. X., právne zastúpený JUDr. Dušan Repák, advokát, Krížna 47, 811 07 Bratislava proti žalovanému: 1/ R.. V. Y., nar. X.X.XXXX, Ľ. XX, XXX XX Z., právne zastúpený: Mgr. Ľubomíra Liptáková, Pribišová 1, 841 05 Bratislava: 2/ KOOPERATIVA poisťovňa a.s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova ul. 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441 o zaplatenie sumy 5.208,91 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného 1/ a žalovaného 2/ proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I, č.k. 29Cb/110/2008-96 zo dňa 16.02.2015 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I, č.k. 29Cb/110/2008-96 zo dňa 16.02.2015 z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaných 1/ a 2/ zaplatiť žalobcovi sumu 5.208,81 eur spolu s 9% úrokom z omeškania ročne od 14.10.2006 do zaplatenia, trovy konania vo výške 767,06 eura a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, na účet právneho zástupcu žalobcu. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa 19.06.2008 a opravenou podaním doručeným súdu dňa 03.08.2009 sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia, ktorým súd zaviaže žalovaného 1/ a vedľajšieho účastníka na strane žalovaného (neskôr žalovaného 2/) spoločne a nerozdielne na zaplatenie sumy 5.208,81 eur s príslušenstvom. 2. Žalobca svoj žalobný návrh odôvodnil tým, dňa 28.08.2006 došlo k dopravnej nehode tak, že žalovaný 1/ so svojim osobným motorovým vozidlom zn. ŠKODA OCTAVIA 98, ŠPZ Z. XXX H. na križovatke nerešpektoval dopravnú značku „Daj prednosť v jazde“, pričom došlo k zrážke medzi vozidlami žalovaného 1/ a žalobcu. V protokole o nehode cestnej premávky Okresný dopravný inšpektorát Oddelenie dopravných nehôd v Bratislave - okolie sa jednoznačne konštatuje, že vodič Y. - žalovaný 1/ porušil ustanovenie § 19 ods.1 zák. NR SR č. 315/1996 Z.z.. Predmetné poškodené vozidlo si dal opraviť žalobcovi v servisnom podniku DRUTECHNA, autodružstvo Bratislava, opravu predmetného vozidla opravovňa vyúčtovala faktúrou č. 076220237 na sumu 193.020,- Sk a faktúrou č. 076220268 sumu 28.400,50 Sk celková čiastka predstavovala sumu 221.420,50 Sk. Vedľajší účastník-žalovaný 2/ rade uhradil len sumu 64.500,- Sk. Žalobca vyzval listom zo dňa 3. januára 2008 vedľajšieho účastníka - žalovaného 2/ o zaplatenie nedoplatku 156.920,50 Sk, ktorý však žalovaný 2/ neuhradil. Žalobca ďalej uviedol, že pre výšku náhrady škody nie je rozhodný faktor, akú cenu malo motorové vozidlo v čase vzniku škody, ale rozhodujúca je skutočnosť, aká škoda vznikla. Žalobca tvrdil, že škodu si nezavinil, a teda nemusel mať výdavky za opravu, keby žalovaný 1/ neporušil svoju povinnosť pri riadení motorového vozidla. Žalobca ďalej uviedol, že ani opravu, ani výmenu poškodených častí si žalobca nedal urobiť z vlastného rozhodnutia, aby si vylepšil jazdné vlastnosti poškodeného motorového vozidla ale k oprave bol donútený konaním žalovaného 1/, ktorý poškodenie zavinil tým, že porušil predpisy o prevádzke motorových vozidiel. Poukázal, že vykonanou opravou sa cena motorového vozidla znížila. Podľa žalobcu jeho vozidlo opravou nebolo zhodnotené, ale bolo len uvedené do predošlého stavu. Žalobca v žalobe ďalej uviedol, že boli odstránené len tie vady, ktoré vznikli v príčinnej súvislosti so zavinenou haváriou. Opravou poškodeného motorového vozidla nebolo zhodnotené vozidlo, naopak sa jeho hodnota znížila, čo by sa odzrkadlilo napr. pri predaji takéhoto vozidlo, na ktoré by sa pozeralo ako na vozidlo havarované a nie vozidlo zhodnotené opravou. 3. Žalovaný 1/ rade sa k žalobe vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa 18.11.2009, v ktorom uviedol, že škody spôsobené prevádzkou motorového vozidla iným účastníkom cestnej prevádzky sú hradené poisťovňou na základe Povinného zmluvného poistenia, výšku náhrady určuje poisťovňa, do ktorej nemôže škodca zasahovať, taktiež sa nemôže vyjadrovať ku skutočnosti, či došlo k zhodnoteniu opravovaného vozidla nakoľko to riešia interné predpisy poisťovne. 4. Vedľajší účastník na strane žalovaného (neskôr žalovaný 2/) sa k žalobe žalobcu vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa 28.09.2009, v ktorom uviedol , že dopravnou nehodou zo dňa 28.08.2006, ktorú zavinil žalovaný 1/, ktorý má so žalovaným 2/ uzatvorenú poistnú zmluvu č. 6526687131 vznikla poistná udalosť, ktorá je vedená pod číslom PU č. 9509347497. Pri likvidácii poistnej udalosti bol vypracovaný výpočet hodnoty vozidla a výšky škody, podľa ktorého všeobecná hodnota vozidla pred poškodením bola 125.000,- Sk, (ktorá bola vypočítaná podľa systému AUDATEX). Nakoľko náklady na opravu poškodenia boli vyššie ako všeobecná hodnota vozidla pred poškodením, jednalo by sa o neekonomickú opravu, a z uvedeného dôvodu bola predmetná škodová udalosť likvidovaná ako totálna škoda. Vo výpočte všeobecnej hodnoty vozidla bol realizovaný aj: výpočet „zvyškov“ vozidla teda vraku vozidla po škodovej udalosti, podľa ktorého bola hodnota použiteľných „zvyškov“ vozidla vo výške 60.500,- Sk (2.008,23 eur), a plnenie z predmetnej škodovej udalosti bolo realizované všeobecnou hodnotou vozidla pred poškodením a hodnotou použiteľných zvyškov po poškodení, ktorý predstavuje sumu vo výške 64.500,- Sk (2.141,- eur), ktorá suma bola žalobcovi poukázaná dňa 13.10.2006. Ďalej žalovaný 2/ poukázal na judikát R 27/1977, v ktorom sa uvádza, že pri škode, spôsobenej na starších použitých a čiastočne už opotrebovaných veciach, postupujú súdy správne, keď zisťujú všeobecnú cenu, ktorú mali v čase poškodenia, a preto navrhol, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol. 5. Na pojednávaní konanom dňa 16.02.2015 žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu zmenil označenie vedľajšieho účastníka na strana žalovaného tak, že správne má byť označený ako žalovaný 2/, od začiatku sa jednalo len o chybu pri písaní. 6. Súd prvej inštancie uznesením na pojednávaní pripustil zmenu žaloby v označení „žalovaný v I. rade R.. V.I. Y., žalovaný v II. rade KOOPERATIVA poisťovňa, a.s.“, zároveň pripustil zmenu žaloby v znení, že „ žalovaní v I. a II. rade sú povinní zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne 5.208,81 eur s 9% úrokom z omeškania od 14.10.2006 do zaplatenia ako aj trovy konania, ktoré tvoria zaplatený súdny poplatok a trovy právneho zastúpenia.“ 7. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania konštatoval, že medzi stranami sporu nebolo sporné, že došlo ku škode na osobnom motorovom vozidle žalobcu, ktorá vznikla pri dopravnej nehode, ktorú zavinil žalovaný v I. rade, ktorý mal riadne uzavreté povinné zmluvné poistenie so žalovaným 2/, takže na neho ako poisťovateľa prešlo právo na náhradu škody poškodenému t.j. žalobcovi. Žalovaný 2/ odmietol plniť uplatnenú náhradu škody v plnej výške a uhradil len sumu 2.141,- eur (64.500,-Sk) čo odôvodnil tým, že, že ide o sumu, ktorú si odpočítal titulom amortizácie motorového vozidla. 8. K argumentu žalovaného, že opravou poškodeného vozidla žalobcu došlo k jeho zhodnoteniu, a že celkové náklady na opravu by boli nerentabilné, nakoľko sa podľa žalovaného 2/ jednalo o totálnu škodu, prvoinštančný súd uviedol, že v prejednávanej veci je potrebné prihliadnuť aj na to, že skutočná hodnota havarovaného vozidla bude nepochybne vždy nižšia, ako pôvodná hodnota hoci jazdeného, ale nehavarovaného vozidla. Podľa názoru súdu prvej inštancie neobstojí ani žalovaným 2/ tvrdená výška všeobecnej hodnoty vozidla a ani jeho tvrdenie, že sa jedná o neekonomickú opravu vozidla. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie jednoznačne preukázané, že škodu si žalobca nespôsobil sám, teda nenesie žiadnu zodpovednosť za vzniknutú škodu. Žalobca neutrpel len škodu, ale podľa tvrdenia žalovaného 2/, že sa jednalo o neekonomickú opravu, by sa žalobca dostal do situácie, že by nielenže nemal vozidlo ale vypočítaná všeobecná hodnota znamenala, žeby žalobca, nemohol ďalej vykonávať svoju podnikateľskú činnosť, pretože žalovaným 2/ vyplatená hodnota vozidla by žalobcovi nepostačovala ani na kúpu jazdeného vozidla, ktoré v tom čase nutne potreboval k svojej podnikateľskej činnosti. Aj v uvedenom prípade bol žalovaným 2/ žalobcovi vnútený výpočet všeobecnej hodnoty vozidla so záverečným stanoviskom žalovaného 2/ o neekonomickosti opravy vozidla. Súd prvej inštancie mal v konaní za preukázané, že škoda, ktorá žalobcovi na jeho motorovom vozidle vznikla bola v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou, ktorú spôsobil žalovaný 1/, ako zmluvne poistený u žalovaného 2/. Taktiež mal súd prvej inštancie za preukázané, že na odstránenie následkov poškodenia motorového vozidla a jeho ďalšie prevádzkovanie bolo potrebné vynaložiť sumu žalobcom uplatnenú, ktorá predstavuje skutočnú škodu, ktorá žalobcovi na jeho vozidle reálne vznikla, a ktorú sumu musel vynaložiť na opravu poškodeného vozidla, tak aby bolo prevádzky schopné. Súd prvej inštancie žalobe žalobcu vyhovel a zaviazal žalovaných zaplatiť žalobcovi sumu 5.208,81 eur s úrokom z omeškania vo výške 9% z istiny ročne od 14.10.2006 t.j. od nasledujúceho dňa po čiastočnej úhrade žalovaným 2/, kedy sa žalovaní dostali do omeškania s plnením svojho peňažného dlhu. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. 9. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie vedľajší účastník na strane žalovaného (žalovaný 2/) z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p. (účinného do 30.06.2016). Namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Vedľajší účastník vo svojom odvolaní namietal procesné postavenie strán sporu. V odvolaní uviedol, že nemá žiadnu vedomosť o tom, že by sa v priebehu konania jeho procesné postavenie zmenilo „na žalovaného v 2. rade“. Dňa 08.09.2014 bolo vedľajšiemu účastníkovi doručené predvolanie na pojednávanie, ktoré sa malo konať dňa 06.10.2014 o 10:00 hod. a kde KOOPERATIVA bola stále v postavení vedľajšieho účastníka. Súčasťou predvolania bolo vyjadrenie žalobcu k obrane vedľajšieho účastníka zo dňa 16.04.2009, kde KOOPERATIVA je zo strany žalobcu stále označovaná ako vedľajší účastník. Predmetné vyjadrenie bolo na konajúci súd doručené 24.03.2010. Pojednávanie, vytýčené na deň 06.10.2014 bolo odročené. Nové pojednávanie bolo vytýčené na deň 16.02.2015 o 10:00 hod., kde v záhlaví bola KOOPERATIVA označená ako žalovaný 2/, ale vedľajšiemu účastníkovi nebol doručený žiaden návrh zo strany žalobcu, ktorým by požadoval zmenu procesného postavenia strán sporu. Preto KOOPERATIVA pri žiadosti o ospravedlnenie neúčasti na vytýčenom pojednávaní z dôvodu kolízie, ktoré bolo na konajúci súd poslané dňa 09.02.2015 najprv elektronicky a následne dňa 12.02.2015 doručené osobne do podateľne, sa stále situovala do postavenia vedľajšieho účastníka. Vedľajší účastník nesúhlasil ani s názorom prvoinštančného súdu, že žalobca označil poisťovňu ako vedľajšieho účastníka, pričom z obsahu podaní žalobcu vyplýva, že má postavenie ako žalovaný v 2. rade. Uvedené vyjadrenie nie je v súlade s požiadavkou konajúceho súdu zo dňa 24.08.2009, kde súd vyzýval KOOPERATIVU, aby sa vyjadrila, či má právny záujem na výsledku konania, a či chce v predmetnom konaní popri žalovanom vystupovať ako vedľajší účastník. KOOPERATIVA na uvedenú výzvu odpovedala dňa 16.09.2009. Vedľajší účastník zároveň uviedol, že v žiadosti o ospravedlnenie neúčasti zo dňa 05.02.2015 žiadal konajúci súd o ospravedlnenie jeho neúčasti na pojednávaní, vytýčenom na deň 16.02.2015, z dôvodu kolízie s iným pojednávaním, č.k. 12C/102/2005 a žiadal do konania ustanoviť súdneho znalca z dôvodu objektívneho posúdenia uplatneného nároku zo strany žalobcu. Vedľajší účastník nesúhlasil s vyjadrením prvoinštančného súdu, že žalovaný 2/ (pôvodne v procesnom postavení vedľajší účastník) sa písomne ospravedlnil a požiadal aby súd vec prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti z predložených listinných dôkazov. Podľa názoru vedľajšieho účastníka prvoinštančný súd rozhodol len v kontexte žalobcom predložených dokladov, pričom nezobral do úvahy vedľajším účastníkom predložené podklady. Vedľajší účastník uviedol, že pre obdobné spory s rýdzo technickým charakterom je obvyklé v súdnych sporoch prizvať do konania nezávislého súdneho znalca z odboru doprava cestná, odvetvie stanovenie všeobecnej hodnoty motorových vozidiel, ktorý objektívne posúdi, aká vysoká náhrada škody žalobcovi prislúcha. Prvoinštančný súd sa v odôvodnení k rozsudku vôbec nevysporiadal s požiadavkou vedľajšieho účastníka ohľadne ustanovenia súdneho znalca do konania a žiadnym spôsobom nezdôvodnil, prečo tento dôkazný prostriedok nedal zabezpečiť. Aj s odstupom času od nehody, ku ktorej došlo dňa 28.08.2006 je v systéme vedľajšieho účastníka zachovaná fotodokumentácia poškodeného motorového vozidla, o čom bol konajúci súd informovaný. V čase dopravnej nehody, t.j. 28.08.2006 bolo poškodené motorové vozidlo s rokom výroby 1998 a s počtom najazdených kilometrov 118779 ocenené vedľajším účastníkom na 125.000,- Sk (4.149,25 Eur) čo znamená, že za uvedenú cenu by si žalobca v tom čase dokázal kúpiť obdobne staré a ojazdené motorové vozidlo, opravené za 221.420,60 Sk (7.349,80 Eur). Vedľajší účastník je toho právneho názoru, že v ustanoveniach § 442 a 443 Občianskeho zákonníka v platnom znení je zakotvená zásada, že pre určenie výšky škody je rozhodujúca cena veci v čase, keď bola poškodená. Vedľajší účastník navrhol odvolaciemu súdu, aby odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne alebo aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 10. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie aj žalovaný v 1. rade z dôvodov, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 205 ods. 2 písm. b) O.s.p.), že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.2 písm. b) O.s.p., že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods.2 písm. d) O.s.p.), že rozsudok súdu prvej inštancie je nepreskúmateľný z dôvodu nedostatočného odôvodnenia rozsudku. Mal za to, že už samotná žaloba je zmätočná a súd ani nedal za povinnosť žalobcovi odstrániť vady podanej žaloby. Žaloba trpí vadou, akou je aktívna legitimácia žalobcu. Nie je zrejmé, kto je v tomto konaní aktívne legitimovaný, či žalobca ako fyzická osoba, alebo žalobca ako živnostník. Rovnako aj celý petit žaloby vo je zmätočný. Žalobca jednak nemal jasno, kto je pasívne legitimovaný a jednak nemal jasno od akého dátumu žiada úroky z omeškania. Žalovaný v 1. rade má za to, že pokiaľ ide o otázku aktívnej legitimácie, tak sa súd s ňou nevysporiadal a otázku pasívnej legitimácie a dátum odkedy žiada žalobca úroky z omeškania riešil súd veľmi špecificky s poukazom na predmetný rozsudok je týmto dátumom „......ročne od 14.10.2006", hoci sám žalobca v žalobe žiadal od 28. augusta 2006. Podľa názoru žalovaného v 1. rade je dosť zarážajúce, že súd v poradí na druhom pojednávaní vyniesol rozsudok v tak závažnom súdnom procese akým je žaloba o náhradu škody. Rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. I keď v danej veci žalobca v dôsledku poškodenia motorového vozidla úplne stratil možnosť jeho ďalšieho využívania, ako tvrdí na podnikanie jeho skutočnú škodu v zmysle § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ujmu v jeho majetkovej sfére) nepredstavuje celá hodnota rovnakého alebo porovnateľného opotrebovaného motorového vozidla. Žalobca by mohol byť odškodnený sumou 125.000,- Sk (4.149,24 eur) zodpovedajúcou reprodukčnej obstarávacej cene motorového vozidla pred poškodením, len ak by došlo k úplnému zničeniu všetkých častí a súčiastok jeho motorového vozidla. V danom prípade, ale k takémuto rozsahu poškodenia nedošlo. Hoci na vozidle, ako takom bola konštatovaná tzv. totálna škoda, so zreteľom na ktorú nebolo vhodné a účelné pristúpiť k jeho oprave, nemožno prehliadnuť, že v dôsledku poškodenia vozidla nenastala úplná majetková strata žalobcu, lebo mu zostali zvyšky motorového vozidla. Z hľadiska určenia výšky škody spôsobenej na motorovom vozidle treba vziať na zreteľ, že zachované a nepoškodené zvyšky vozidla (súčasti a súčiastky poškodeného vozidla) majú objektívne vždy majetkovú hodnotu pri určovaní výšky, ktorej nie je rozhodujúci subjektívny aspekt (akým spôsobom je v individuálnom prípade ten - ktorý je poškodený subjekt spôsobilý, alebo schopný naložiť s touto hodnotou). Pokiaľ by žalobcovi bola vyplatená náhrada škody vo výške 125.000,- Sk (4.149,24 eur) bol by žalobca neodôvodnene zvýhodnený o sumu 60.500,- Sk t.j. 2.008,23 eur vyjadrujúcu hodnotu predajných zvyškov jeho poškodeného motorového vozidla. Ak by hodnota zvyškov vozidla 60.500,- Sk t.j. 2.008,23 eur nebola odpočítaná od reprodukčnej zostatkovej ceny hodnoty došlo by k jeho neodôvodnenému zvýhodneniu. Treba dodať, že potvrdenie správnosti výpočtu skutočnej škody spôsobenej úplným zničením motorového vozidla, pri ktorom sa od časovej ceny motorového vozidla odpočíta hodnota zvyškov poškodeného vozidla, vyplýva tiež z ďalších rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, a to sp. zn. S Cdo 120/2007 a sp. zn. 1Cdo 226/2005. Súd prvej inštancie nevypočul žalovaného v 1. rade a ani neskúmal ani sa nezaoberal argumentami žalovaného v 2. rade. Žalobca nevyprodukoval žiaden dôkaz na preukázanie pravdivosti svojich tvrdení. Skutočnosť, že žalobca pokračoval v oprave motorového vozidla bolo jeho rozhodnutie, ktoré na základe vyššie citovaných rozhodnutí Najvyššieho súdu bolo nesprávne. To, že súd v tomto konaní už v priebehu prvého pojednávania vyhodnotil, ako bude znieť rozsudok sa odzrkadlilo aj v nepostačujúcom zistení skutkového stavu a v odôvodnení rozsudku a o tom svedčí aj celý priebeh tohto súdneho procesu. Súd prvej inštancie mal v každom prípade vyhodnotiť, každý dôkaz. Túto povinnosť má súd ustanovenú v § 132 O.s.p. Povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva strany sporu na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, žalovanému v 1. rade sa uprelo právo dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia a odňala možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov, čím s poukazom na ust. § 211 ods. 1 písm. f) O.s.p. a nález Ústavného súdu SR z 12. mája 2004, sp. zn. IÚS 226/03, nedostatok riadneho odôvodnenia je porušením práva na spravodlivé súdne konanie a konanie trpí tzv. inou vadou konania. V danej veci z odôvodnenia napádaného rozsudku vôbec nevyplýva, akými dôkazmi boli preukázané skutkové zistenia tvoriace podklad pre záver. Z odôvodnenia napádaného rozsudku nie je zrejmé, ktoré tvrdenia žalobca a skutočnosti súd považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Nie je jasné prečo súd v rámci svojej úvahy použil nález Ústavného súdu ČR US 2221/07 z 19.08.2008 i keď Slovenská republika má svoje judikáty NS SR, ktoré riešia túto problematiku. V odôvodnení napádaného rozsudku chýba akékoľvek hodnotenie dôkazov, aj osobitné, aj v príčinnej súvislosti. Odôvodnenie rozsudku nie je presvedčivé. S poukazom na vyššie uvedené je nesporné, že rozhodnutie je zaťažené závažnými procesnoprávnymi chybami a vec je nesprávne právne posúdená. Z rozsudku, jeho odôvodnenia vôbec nevyplýva, ktoré relevantné skutočnosti a aké dôkazy mal súd prvej inštancie za preukázané a na základe čoho dospel k v petite rozsudku. Žalovaný v 1. rade navrhol odvolaciemu súdu, aby rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu zamietne, prípadne zruší a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 11. Písomným podaním doručeným súd dňa 19.06.2015 sa k odvolaniu žalovaného v 1. rade vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že tvrdenia žalovaného v 1. rade o tom, že žaloba trpí rôznymi vadami, na ktorých odstránenie súd žalobcu nevyzval sa nezakladajú na pravde. Je pravdou, že žalobcom podaná žaloba mala drobné nedostatky, na ktorých odstránenie ho ale konajúci súd vyzval, a to uznesením č. k. 29Cb/110/ 2008-16 zo dňa 06-04-2009 (tvrdenie žalovaného v 1. rade o absencii výzvy súdu navrhovateľovi na odstránenie vád konania je nepravdivé). V nadväznosti na predmetné uznesenie žalobca písomným podaním doručeným konajúcemu súdu dňa 03.08.2009 tieto nedostatky odstránil. Od uvedeného písomného podania žalobcu je jednoznačné, čoho sa žalobca v konaní domáha a zároveň, aké subjekty sú stranami sporu. Z priebehu konania je zrejmé, že sa žalobca pôvodne domáhal zaplatenia žalovanej istiny ako podnikateľ podnikajúci na základe živnostenského oprávnenia, počas súdneho konania (ku dňu 30.06.2010) ale svoju podnikateľskú činnosť ukončil. Predmetnú skutočnosť žalobca konajúcemu súdu oznámil na pojednávaní dňa 16.02.2015, kedy súdu zároveň predložil výpis zo živnostenského registra Okresného úradu M. č. XXX-XXXX, preukazujúci uvedenú skutočnosť. Na námietku žalovaného v 1. rade ohľadne úrokov z omeškania žalobca uviedol, že súd pripustil zmenu žalobného petitu na pojednávaní dňa 16.02.2015, tak ako je toto zrejmé zo zápisnice o pojednávaní. Žalovaný v 1. rade v odvolaní ďalej tvrdí, že konajúci súd nesprávne posúdil skutočnú výšku škody, ktorá vznikla žalobcovi, v dôsledku čoho vec nesprávne právne posúdil. V nadväznosti na argumentáciu žalovaného v 1. rade žalobca opätovne poukázal na odôvodnenie Rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 2 Obdo 48/ 2012 zo dňa 28.03.2013, podľa ktorého: „škoda, ktorá vznikla žalobcovi v dôsledku dopravnej nehody, vykonanej opravy poškodeného vozidla, predstavuje hodnotu vynaložených nákladov na opravu vozidla, bez zohľadnenia amortizácie pri tých náhradných dieloch, ktoré boli do vozidla zamontované ako nové. V konečnom dôsledku poškodenie vozidla dopravou nehodou a následne vykonaná oprava v použití nových náhradných dielov vozidlo nezhodnocuje, pretože každou dopravnou nehodou, ktorou je vozidlo poškodené, sa vo všeobecnosti jeho technická hodnota znižuje. Žalobcovi musí byť kompenzovaná ujma, ktorá mu vznikla z titulu dopravnej nehody, za súčasného stavu, že žalovaný a ani vedľajší účastník na strane žalovaného nepreukázali, že by sa žalobca bezdôvodne obohatil, t.j. že by na opravu vozidla boli použité nové diely, ktoré nesmerovali k obnoveniu prevádzkyschopnosti vozidla, resp. že by nové diely s opravou poškodeného vozidla nesúviseli. Uplatnenie „amortizácie" by bolo porušením zásady neminem laedere - nikoho nepoškodzovať. Totožný právny názor uviedol aj Ústavný súd Českej republiky, ktorý v náleze II. ÚS 2221/07 zo dňa 19.03.2008, okrem iného uviedol, že skutočnou škodou sa rozumie zmenšenie existujúceho majetku poškodeného v porovnaní so stavom, aký tu bol pred spôsobením škody. Pokiaľ po vykonaní opravy havarovaného vozidla má poškodený vo svojom majetku vozidlo zodpovedajúce stavu pred poškodením, opravou nedošlo k zhodnoteniu vozidla, ale naopak sám poškodený musel na uvedenie vozidla do predchádzajúceho stavu vynaložiť predmetnú čiastku, z čoho je zrejmé, že sa jeho majetková sféra v dôsledku škodovej udalosti zmenšila. K námietke žalovaného v 1. rade, podľa ktorej nie je jasné, prečo súd v rámci svojej úvahy použil nález Ústavného súdu Českej republiky II. ÚS 2221/07 zo dňa 19.08.2008, keď Slovenská republika má svoje judikáty, ktoré riešia túto problematiku„ , žalobca uviedol, že rovnako i táto je absurdná. Vzhľadom na podobnosť slovenského a českého právneho poriadku je bežnou praxou, že konajúce slovenské súdy pri rozhodovaní prihliadajú aj na rozhodnutia českých súdov. Žalobca poukázal na skutočnosť, že aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. 2 Obdo 48/ 2012 zo dňa 28.03.2013 poukázal na nález Ústavného súdu Českej republiky II. ÚS 2221/07 zo dňa 19.03.2008. Žalobca uviedol, že predvolanie na pojednávanie bolo žalovanému 1/ riadne doručené, žalovaný 1/ nepožiadal o odročenie pojednávania nariadeného na termín 16.02.2015 ako ani o ospravedlnenie svojej neúčasti na nariadenom termíne pojednávania. Z uvedeného dôvodu súd konal v súlade s ust. § 101 ods. 2 O.s.p., keď na pojednávaní 16.02.2015 vo veci konal a rozhodol bez prítomnosti žalovaného v 1. rade. Žalovaný 1/ mal v priebehu konania všetky procesné práva a povinnosti strany sporu, mohol predkladať dôkazy, zúčastniť sa nariadeného termínu pojednávania, vypovedať a vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam. Žalovaný ale toto svoje právo nevyužil, pojednávania sa nezúčastnil, v priebehu konania nepredložil žiadny dôkaz na svoju obranu, len nanajvýš stručné písomné vyjadrenie vo veci samej. Žalobca zdôraznil, že v konaní nikdy nebola sporná skutočnosť (ktorá bol zistená a preukázaná v trestnom konaní), a to že v dôsledku porušenia dopravných predpisov žalovaným v 1. rade došlo k dopravnej nehode, pri ktorej bolo poškodené motorové vozidlo žalobcu, kedy predmetom konania je nárok na náhradu škody, ktorá žalobcovi vznikla v súvislosti s uvedením predmetného motorového vozidla do stavu pred dopravnou nehodou. Nie je pravdivé tvrdenie žalovaného 1/, že žalobca v konaní nevyprodukoval žiaden dôkaz na preukázanie svojich tvrdení. Žalobca v konaní predložil relevantné dôkazy, z ktorých jednoznačne vyplýva výška jeho nároku na náhradu škody, ktorú možno ako jedinú považovať v tomto konaní za spornú. Pre úplnosť žalobca uviedol, že náklady, ktoré žalobca zaplatil za opravu poškodeného motorového vozidla, aby toto uviedol do stavu pred dopravnou nehodou, sú takmer identické ako odhad nákladov na opravu motorového vozidla, ktorých vyčíslenie zabezpečil žalovaný 2/ (žalobca zaplatil sumu 7.349,81 eur = 221.420,50 Sk), žalovaný 2/ odhad nákladov určil v sume 7.165,34 € (215.863,07 Sk)). Žalobca žiadal odvolací súd, aby rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil a zároveň rozhodol o trovách odvolacieho konania. 12. Písomným podaním doručeným súd dňa 19.06.2015 sa k odvolaniu žalovaného 2/ rade (vedľajšieho účastníka na strane žalovaného) vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že sa s názorom žalovaného 2/, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, nestotožňuje. Žalovaný 2/ (vedľajší účastník na strane žalovaného) v podanom odvolaní uviedol, že nemá k dnešnému dňu žiadnu vedomosť o tom, že by sa v priebehu konania jeho procesné postavenie zmenilo na žalovaného 2/. V tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že súd prvej inštancie ho vo všetkých písomných podaniach označoval ako vedľajšieho účastníka, kedy zároveň tomuto nikdy nebol doručený návrh zo strany žalobcu, ktorým by požadoval zmenu procesného postavenia strán sporu. Žalovaný 2/ v odvolaní ďalej uviedol, že nemôže súhlasiť s názorom prvoinštančného súdu uvedenom v odôvodnení Rozsudku, kde súd konštatoval: Žalobca označil poisťovňu ako vedľajšieho účastníka, pričom z obsahu podania žalobcu vyplýva, že má postavenie ako žalovaný 2/. Od začiatku konania žalobca žiadal konajúci súd, aby na plnenie (zaplatenie sumy 5.208,81 €) zaviazal R.. V. Y. a spoločnosť KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group spoločne a nerozdielne. Z uvedeného je nepochybné, že hoci žalobca žalovaného 2/ rade nesprávne označil za vedľajšieho účastníka, tento v konaní nikdy nemal procesné postavenie vedľajšieho účastníka, ktorý mal pomáhať žalovanému 1/ v spore, ale bol riadnou stranou sporu, od ktorého žalobca požadoval plnenie. Spoločnosť KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group je stranou sporu od začiatku konania, kedy jej vstup nenavrhol žalovaný 1/ani nevstúpila do konania z vlastnej iniciatívy, ale žalobca túto označil v žalobnom návrhu ako subjekt, od ktorého žiada plniť, t.j. ako ďalšieho žalovaného. Je teda nepochybné, že spoločnosť KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group má od začiatku konania procesné postavenie žalovaného 2/ rade a nie vedľajšieho účastníka. V podanom odvolaní žalovaný 2/ rade ďalej uvádza, že nemôže súhlasiť s odôvodnením rozsudku, v ktorom prvoinštančný súd konštatoval: Žalovaný 2/ (pôvodne v procesnom postavení vedľajší účastník) sa písomne ospravedlnil a požiadal, aby súd vec prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti z predložených listinných dôkazov. Žalovaný 2/ v tejto súvislosti zdôraznil, že vo svojej žiadosti o odročenie pojednávania zo dňa 05.02.2015 doručenej dňa 12.02.2015 žiadal len o ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní z dôvodu kolízie s iným pojednávaním a o ustanovenie znalca z dôvodu objektívneho posúdenia uplatneného nároku zo strany žalobcu. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný 2/ nepožiadal o odročenie pojednávania nariadeného na termín 16.02.2015 ale len o ospravedlnenie svojej neúčasti na nariadenom termíne pojednávania. Z uvedeného dôvodu súdu konal v súlade s ust. § 101 ods. 2 O.s.p., keď na pojednávaní 16.02.2015 vo veci konal a rozhodol bez prítomnosti žalovaného 2/. Podľa názoru žalovaného 2/ prvoinštančný súd vec nesprávne právne posúdil, keď žalobcovi v celom rozsahu priznal požadovaný nárok na náhradu škody. Žalovaný 2/ znovu zdôraznil, že všeobecná hodnota vozidla žalobcu pred poškodením bola v sume 4.149,24 eur (125.000,- Sk) a odhadované náklady na opravu predstavovali podľa kalkulácie opravy zabezpečenej žalovaným v II. rade sumu 7.165,34 eur (215.863,07 Sk). Z uvedeného dôvodu údajne išlo o neekonomickú opravu predmetného motorového vozidla. S vyjadrením žalovaného 2/ žalobca absolútne nesúhlasí, tento je v celom rozsahu nesprávny, kedy žalobca opätovne poukazuje na aktuálnu rozhodovaciu prax súdov pri škodových udalostiach založených na rovnakom skutkovom základe. Rovnako neobstojí ani tvrdenie žalovaného 2/, podľa ktorého len príslušný znalec z odboru cestná doprava posúdi, aká náhrada škody žalobcovi prislúcha, nakoľko faktúra za opravu je len výsledkom dohody medzi opravcom a majiteľom poškodeného vozidla, vzťahom na voľnom trhu, existujúcou ponukou a dopytom. Žalovaný 2/ v podanom odvolaní namietal, že prvoinštančný súd v konaní rozhodol len na základe žalobcom predložených dokladov, pričom nezobral do úvahy doklady predložené žalovaným 2/. Uvedené tvrdenia žalovaného 2/ sú nepravdivé, výlučne účelové a tendenčné. Ako je zrejmé z odôvodnenia napadnutého rozsudku, prvoinštančný súd pri rozhodovaní zohľadnil všetky listinné dôkazy predložené stranami sporu, vrátane podkladov vypracovaných spoločnosťou SLOVEXPERTA, s.r.o. Pre úplnosť žalobca uviedol, že náklady, ktoré žalobca zaplatil za opravu poškodeného motorového vozidla, aby toto uviedol do stavu pred dopravnou nehodou, sú takmer identické ako odhad nákladov na opravu motorového vozidla, ktorých vyčíslenie zabezpečil žalovaný v 2/ (žalobca zaplatil sumu 7.349,81 eur = 221.420,50 Sk), žalovaný 2/ odhad nákladov určil v sume 7.165,34 € (215.863,07 Sk)). Žalobca žiadal odvolací súd, aby rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil a zároveň rozhodol o trovách odvolacieho konania. 13. Odvolací súd konštatuje, že konanie na súde prvej inštancie sa viedlo a odvolanie žalovaných bolo podané v rámci účinnosti zákonnej úpravy procesného konania podľa Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb., avšak o odvolaní rozhodoval odvolací súd dňa 16.02.2017, teda po nadobudnutí účinnosti právnej úpravy Civilného sporového poriadku č. 160/2015 Z. z. (ďalej ako „CSP“) a postupoval tak v súlade s § 470 ods. 1 CSP a § 473 CSP, podľa ktorých sa počnúc účinnosťou CSP ruší úprava Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. a aj na konania začaté pred účinnosťou CSP sa počnúc dátumom 01.07.2016 vzťahuje aktuálna procesná úprava CSP. 14. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal odvolanie žalovaného 1/ a vedľajšieho účastníka na strane žalovaného (žalovaného v 2. rade) podľa § 379 - 380 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je potrebné v celom rozsahu zrušiť a vec vrátiť prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie. 15. V prejednávanej veci odvolateľ - vedľajší účastník na strane žalovaného (žalovaný v 2. rade) namietal, že nemá vedomosť, že by sa v priebehu konania zmenilo jeho právne postavenie z vedľajšieho účastníka na stane žalovaného na žalovaného v 2. rade. Z obsahu predloženého spisu vyplýva, že žalobca podal žalobu, v ktorej označil žalovaného R.. V. Y. a ako vedľajšieho účastníka označil spoločnosť KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group. Prvoinštančný súd počas konania teda konal so žalovaným a vedľajším účastníkom na strane žalovaného. Na pojednávaní konanom dňa 16.02.2015 žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu zmenil označenie vedľajšieho účastníka na strana žalovaného tak, že správne má byť označený ako „žalovaný v 2. rade“, keďže podľa jeho názoru od začiatku sa jednalo len o chybu pri písaní. Súd prvej inštancie na základe uvedeného teda uznesením na pojednávaní pripustil zmenu žaloby v označení „žalovaný v 1. rade R.. V. Y., žalovaný v 2. rade KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., zároveň pripustil zmenu žaloby v znení: „žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne 5.208,81 eur s 9% úrokom z omeškania od 14.10.2006 do zaplatenia ako aj trovy konania, ktoré tvoria zaplatený súdny poplatok a trovy právneho zastúpenia.“ Na predmetnom pojednávaní nebol prítomný ani žalovaný a ani vedľajší účastník na strane žalovaného. Súd prvej inštancie o prípustnosti zmeny žaloby rozhodol na pojednávaní, na ktorom bola zmena navrhnutá, avšak toto rozhodnutie nevypracoval a nedoručil do vlastných rúk stranám sporu, ktoré neboli prítomné na predmetnom pojednávaní. 16. Podľa § 139 CSP žalobca môže počas konania so súhlasom súdu meniť žalobu. Podľa § 140 ods. 1 CSP zmena žaloby je návrh, ktorým sa rozširuje uplatnené právo alebo sa uplatňuje iné právo. Podľa § 141 ods. 1 CSP o prípustnosti zmeny žaloby súd rozhodne spravidla na pojednávaní, na ktorom bola zmena navrhnutá, alebo na pojednávaní, ktoré nasleduje bezprostredne po tom, ako bola zmena žaloby uplatnená podaním mimo pojednávania. Podľa § 142 ods. 2 CSP uznesenie, ktorým súd pripustil zmenu žaloby, doručuje súd subjektom, ak neboli prítomné na pojednávaní, na ktorom nastala zmena, do vlastných rúk. 17. Preskúmaním spisového materiálu odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie pochybil, keď uznesenie, ktorým pripustil zmenu žaloby nedoručil žalovanému 1/ a žalovanému 2/ do vlastných rúk, nakoľko tieto strany sporu neboli prítomné na pojednávaní, na ktorom nastala zmena. Súd prvej inštancie teda nepostupoval v súlade s § 142 ods. 2 CSP a jeho rozhodnutie je z tohto dôvodu nepreskúmateľné. Uvedený nesprávny procesný postup má za následok znemožnenie strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Za odňatie možnosti konať pred súdom sa považuje taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa strane sporu znemožní realizácia jeho procesných práv, za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Podľa ustálenej judikatúry o postup odnímajúci strane možnosť konať pred súdom ide tiež v prípade, ak sa súd v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiada s argumentmi, resp. námietkami strany sporu. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je aj právo strany sporu na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému rozhodnutiu. 18. Keďže v danej veci bol naplnený odvolací dôvod v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a podľa ods. 2 uvedeného ustanovenia mu vec vrátil na ďalšie konanie s tým, že súd prvej inštancie písomne vypracuje uznesenie, ktorým pripustil zmenu žaloby na pojednávaní a doručí ju neprítomným stranám sporu. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia následne opätovne posúdi dôvodnosť žalobcovho nároku. 19. O náhrade trov konania vrátane trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci v súlade s § 396 ods. 3 O.s.p. 20. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).