Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/473/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1108228901 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 06. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1108228901.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu JUDr. Moniky Holickej a JUDr. Ondreja Krajča v právnej veci žalobcu: T. W., bytom B. XXXX/XX, V., zastúpeného: JUDr. Vladimírom Čillom, advokátom, so sídlom Blatnica 241, proti žalovanému: Profi Credit Slovakia s. r. o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35792752, zastúpeného: JUDr. Andreou Cvikovou, advokátkou a konateľkou: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubányho 16, Bratislava, o určenie neplatnosti zmluvy, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I, zo dňa 2. novembra 2011, č.k. 14C 151/2008-98 v spojení s opravným uznesením zo dňa 2. apríla 2012, č.k 14C 151/2008-115 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v znení opravného uznesenia zo dňa 02.04.2012 m e n í tak, že žalobu z a m i e t a . Žalovaný má nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že zmluva o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 19. 12. 2005 uzatvorená medzi žalovaným a žalobcom je neplatná a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 99,58 eur titulom náhrady súdneho poplatku a sumu 1 219,39 eur titulom náhrady trov právneho zastúpenia na účet právneho zástupcu žalobcu. Rozhodol tak podľa § 54 ods. 1, 2, § 51, § 3 ods. 1, § 4, § 39, § 657 Občianskeho zákonníka a čl. 17 bod 7.1 zmluvných dojednaní, keď vykonaným dokazovaním zistil, že rozhodcovským rozsudkom rozhodcu JUDr. Michala Krnáča sp. zn. RK 334/2008 - NK zo dňa 25. 8. 2008 bol žalobca ako dlžník zaviazaný na povinnosť zaplatiť žalovanému sumu 121 474 Sk spolu so 14,25 % ročným úrokom od 16. 5. 2008 až do zaplatenia a náhradu trov rozhodcovského konania v sume 1 500 Sk. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 5. 8. 2008 a vykonateľnosť 9. 8. 2008. Zo žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru (zmluvy o revolvingovom úvere) č. 8000009723, uzavretej dňa 6. 12. 2005, zistil, že bola uzatvorená medzi W. E. B. B.. T.. Y.. (W. T. B. B.. B.. T.. Y..) ako veriteľom a T. W. ako dlžníkom; predmetom zmluvy bola požadovaná výška úveru v sume 122 004 Sk, splatnosť úveru 30 a počet splátok 36, poskytnutá bola suma 61 002 Sk, mesačná splátka v sume 3 389 Sk, poplatok za uzatvorenie zmluvy 1 500 Sk a RPMN po poskytnutí úveru 26,57 %. Súčasťou boli zmluvné dojednania zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti W. T. B.. T.. Y.., ktoré boli súčasťou zmluvy, a ktoré sú písané neštandardným, malým, nečitateľným písmom, používaným v bežnej kancelárskej praxi. Z oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi zo dňa 19. 12. 2005 zistil, že bola schválená výška úveru pre žalobcu v sume 122 004 Sk, splatnosť úveru 36 mesiacov, výška splátky 3 389 Sk, max. výška úveru 122 004 Sk, zmluvná odmena za poskytnutie úveru 61 002 Sk. Z hodnotenia dlžníka (žiadateľa o poskytnutí úveru) zo dňa 19. 12. 2005 zistil, že žalovaný dňa 19. 12. 2005 schválil úver pre žalobcu, pričom požadovaná výška úveru je 122 004 Sk, poskytnutá suma úveru 61 002 Sk, splatnosť 36 mesiacov po 3 389 Sk, poplatok za uzatvorenie zmluvy 1 500 Sk. Z karty klienta predloženej žalovaným zistil, že žalobca platil úver nepravidelne, avšak zaplatil 2 701,29 eur, čo predstavuje cca 81 000 Sk. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že z predložených listinných dôkazov vyplýva, že nie sú totožné pojmy požadovaného úveru 122 004 Sk a schváleného úveru 122 004 Sk, pričom v zmluve nie je zmienka o zmluvnej odmene v sume 61 002 Sk a v schválenej žiadosti žalovaného o schválení úveru zo daň 19. 12. 2005 je uvedená zmluvná odmena za poskytnutie úveru v sume 61 002 Sk, čo by malo predstavovať polovicu požadovaného úveru. Dospel k záveru, že ide o závažnú nerovnováhu a porušenie práva žalobcu ako spotrebiteľa zo strany žalovaného v jednostrannom určení zmluvnej odmeny vo výške poskytnutého úveru žalobcovi. Ďalej poukázal na to, že v súčasnosti žalobca už zaplatil 81 000 Sk, čo zjavne prevyšuje skutočne požičanú sumu a rozhodcovským rozsudkom bol zaviazaný na zaplatenie sumy 121 474 Sk so 14,25 % úrokom z omeškania od 16. 5. 2008 do zaplatenia a trov rozhodcovského konania v sume 1 500 SK, pričom predmetná suma nie je zdôvodnená a nie je zrejmé, z čoho istina 121 474 Sk pozostáva a nie sú špecifikované sankcie alebo dohodnutá zmluvná odmena úveru v sume 61 002 Sk. Nestotožnil sa s námietkou žalovaného, že konanie malo byť zastavené, pretože bolo rozhodnuté rozhodcovským súdom a k tejto námietke uviedol, že každý z účastníkov sa môže dovolať ochrany svojho práva na súde v zmysle § 3 ods. 1 a § 4 Občianskeho zákonníka a bolo právom žalobcu ako účastníka zmluvného vzťahu domáhať sa ochrany svojho práva na súde, a to vyslovením neplatnosti zmluvy o úvere. Poukázal na to, že žalobca ako dlžník nemohol ovplyvniť ani znenie zmluvy o úvere ani zmluvné dojednania zmluvy o revolvingovom úvere. Uviedol, že predmetný vzťah je vzťahom občianskoprávnym, keď žalobca ako fyzická osoba uzatvoril zmluvu so žalovaným. Ďalej dospel k záveru, že zmluva o revolvingovom úvere je neplatná, odporuje § 3 a § 39 Občianskeho zákonníka, pretože svojím obsahom je v rozpore s dobrými mravmi a je tiež v rozpore s ustanovením § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, keď jednoznačne zvýhodňuje žalovaného, z hľadiska požadovanej výšky úveru 122 004 Sk a poskytnutej výšky úveru 61 002 Sk je nejasná, nezrozumiteľná a absentuje v nej zmluvná dohoda o odmene vo výške 61 002 Sk, čo nemôže byť na ujmu žalobcu ako spotrebiteľa. Odmena za poskytnutie úveru v sume 61 002 Sk je uvedená len v schválenej žiadosti o poskytnutie úveru zo dňa 19. 12. 2005, táto je neprimeraná a zodpovedá výške skutočne poskytnutých finančných prostriedkov žalobcovi a znevýhodňuje postavenie žalobcu. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. 2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote žalovaný, a to z dôvodu nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, čím mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, z dôvodu neúplných a nesprávnych skutkových záverov, z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia a z dôvodu porušenia ustanovení Občianskeho súdneho poriadku najmä o dokazovaní, čo má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Z uvedených dôvodov žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a žalobu zamietnuť a priznať mu náhradu trov prvoinštančného aj druhoinštančného konania. Namietal, že súd prvej inštancie a v odôvodnení rozsudku ani neuviedol, v čom spočíva naliehavý právny záujem na požadovanom určení, čo je základným procesným predpokladom konania o určovacom návrhu v zmysle § 80 písm. c/ O. s. p. a nevysporiadal sa so žiadnym z jeho argumentov, týkajúcich sa nedostatku naliehavého právneho záujmu žalobcu na tomto určení. Namietal, že súd prvej inštancie sa nezaoberal ani jeho námietkou prekážkou rozsúdenej veci, ako bola písomne predložená, ale pozmenil jeho argumentáciu a pripísal mu neexistujúce tvrdenia, ktoré v konaní neuviedol, keď nenamietal, že rozhodcovskou doložkou bola pre tento spor medzi zmluvnými stranami daná právomoc rozhodcovského súdu v zmysle § 3 a násl. zákona č. 244/2002 Z. z. a zároveň bola vylúčená právomoc civilného súdu na konanie v zmysle ustanovení § 7 ods. 1 O. s. p. tak, ako uviedol súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku. V konaní namietal, že rozhodcovský rozsudok je s prihliadnutím na ustanovenie § 51 ods. 3 Zákona o rozhodcovskom konaní v spojení s § 80 písm. b/ O. s. p. rozhodnutím o návrhu na plnenie a v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou súdov rozhodnutie o návrhu na plnenie vytvára prekážku právoplatne rozhodnutej veci v zmysle § 159 ods. 3 O. s. p. pre určovací návrh, týkajúci sa tej istej veci a tých istých účastníkov. Táto skutočnosť je daná tým, že právoplatný rozsudok o návrhu na plnenie v sebe zahŕňa kladné alebo záporné riešenie otázky existencie práva alebo právneho vzťahu, ktoré by malo byť rozhodnuté na základe určovacieho návrhu. Vzhľadom na ustanovenie § 159 ods. 3 O. s. p. považuje preto žalobu za neprípustnú, keďže rozhodcovský rozsudok sp. zn. RK - 334/08 NK predstavuje prekážku rozsúdenej veci a ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť. S poukazom na judikatúru Ústavného súdu SR a Najvyššieho súdu SR namietal nepreskúmateľnosť a zmätočnosť napadnutého rozhodnutia, keďže súd prvej inštancie sa s jeho námietkami nezaoberal a nevysporiadal. Nestotožnil sa ani so záverom súdu prvej inštancie o neplatnosti zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXX z dôvodu, že tento vzťah nemožno posudzovať ako obchodno-záväzkový vzťah, ale ide o vzťah občianskoprávny a namietal, že spôsob právnej kvalifikácie zmluvného vzťahu nemôže spôsobiť jeho neplatnosť a za nepreskúmateľné a neurčité považoval tvrdenie súdu, že predmetná zmluva je v rozpore s dobrými mravmi, keď v odôvodnení nie je uvedené, v čom dobré mravy, aplikované v prejednávanej veci spočívajú, o aký rozpor s dobrými mravmi v danom prípade ide, pričom v konaní tvrdenie o rozpore odplaty s dobrými mravmi nebolo ani konkretizované, a ani nebol predložený žiadny dôkaz umožňujúci takýto záver. Tvrdenie súdu o rozpore zmluvy o úvere s ustanovením § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka považoval za zmätočné a nepreskúmateľné, keďže z odôvodnenia rozsudku nemožno zistiť, v čom sa predmetná zmluva odchyľuje od zákona v neprospech spotrebiteľa, teda od ktorého konkrétneho zákonného ustanovenia a namietal, že závery o nejasnosti a nezrozumiteľnosti zmluvy z hľadiska požadovanej výšky úveru a poskytnutej výšky úveru súd nezdôvodnil. S poukazom na čl. 5 ods. 5.1 a čl. 7 ods. 7.1 písm. g/ zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX namietal, že tvrdenie súdu o absencii dohody o zmluvnej odmene je v rozpore s obsahom zmluvy a taktiež v rozpore so skutkovým stavom potvrdzujúcim existenciu dohody a vyplývajúcim zo správania strán zmluvy po jej uzavretí, pričom poukázal na to, že žalobca nemal žiadne pochybnosti, či námietky voči schválenej výške úveru, výške vyplatenej sumy, počtu splátok a ich výšky pri uzavretí zmluvy a taktiež pri obdržaní finančných prostriedkov, od zmluvy z akéhokoľvek dôvodu neodstúpil a zmluvný vzťah bol medzi stranami až do porušenia zmluvy žalobcom nesporný. Namietal, že tvrdenie súdu, že výška zmluvnej odmeny 61 002 Sk je neprimeraná, je založené len na vecne nesprávnom porovnávaní vyplatenej časti schváleného úveru a výšky zmluvnej odmeny za jeho poskytnutie, poukázal na to, že suma zmluvnej odmeny je odmenou za celé obdobie trvania dočasného prenechania peňažných prostriedkov na užívanie, ktoré bolo tri roky, a namietal, že súd sa pri posudzovaní primeranosti odplaty nezaoberal základným ukazovateľom, a to ročnou percentuálnou mierou nákladov (RPMN). Namietal aj nesprávnu výšku priznaných trov konania žalobcovi. 3. Žalobca vo svojom vyjadrení navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Podľa jeho názoru súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav, vyvodil správne právne závery a následne aj spravodlivo rozhodol. Uviedol, že spotrebiteľská zmluva obsahuje nedovolené zmluvné podmienky, je nevyvážená, nerešpektuje dobré mravy, na základe čoho je v rozpore s § 39 Občianskeho zákonníka, ktorý ju robí absolútne neplatnou, preto aj všetky na ňu viazané právne úkony, ktoré na jej základe vznikli, sú neplatné, a to vrátane rozhodnutia rozhodcovského súdu, pretože rozhodoval o právnom úkone, ktorý mal pôvod v neplatnej spotrebiteľskej zmluve. 4. Odvolací súd; s poukazom na § 470 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP") účinného od 01. 07. 2016; preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný, (§ 380 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie nie je vecne správny z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. 5. V prejednávanej veci sa žalobca žalobou domáhal určenia, že zmluva o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 19. 12. 2005 uzavretá medzi stranami je neplatná. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že rozhodcovským rozsudkom JUDr. Michala Krnáča so sídlom Mydlárska 185, Žilina, sp. zn. RK 334/2008 - NK zo dňa 25. 8. 2008 bol žalobca ako dlžník zaviazaný zaplatiť žalovanému sumu 121 474 Sk spolu so 14,25 % ročným úrokom od 16. 5. 2008 až do zaplatenia a náhradu trov konania v sume 1 500 Sk, ktorý rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 5. 8. 2008 a vykonateľnosť 9. 8. 2008. Žalovaný v konaní namietol, že uvedený rozsudok rozhodcovského súdu predstavuje prekážku rozsúdenej veci a ide teda o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, a to z dôvodu, že predmetný rozhodcovský rozsudok je rozhodnutím o návrhu na plnenie. Vzhľadom na ustanovenie § 51 ods. 3 Zákona o rozhodcovskom konaní v spojení s § 80 písm. b/ O. s. p. a podľa ustálenej rozhodovacej praxe súdov rozhodnutie o návrhu na plnenie vytvára prekážku právoplatne rozhodnutej veci v zmysle § 159 ods. 3 O. s. p. pre určovací návrh, týkajúci sa tej istej veci a tých istých účastníkov. Súd prvej inštancie sa s uvedenou námietkou žalovaného zaoberal, uviedol v odôvodnení napadnutého rozsudku, že s touto námietkou žalovaného sa nestotožnil, a aj dôvody, pre ktoré ju posúdil ako nedôvodnú. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že žalovaný nedôvodne namietal v konaní prekážku právoplatne rozhodnutej veci v zmysle § 159 ods. 3 O. s. p., avšak považuje za potrebné odôvodnenie napadnutého rozsudku v tejto časti doplniť poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. januára 2015 sp. zn. 3Cdo 27/2011, v ktorom Najvyšší súd SR konštatoval, že aj rozhodcovský rozsudok ukladajúci povinnosť niečo plniť podľa spotrebiteľskej zmluvy môže predstavovať prekážku veci rozsúdenej pre občianske súdne konanie, v ktorom sa žalobca domáha, že spotrebiteľská zmluva je neplatná, avšak tento právny záver je opodstatnený len vtedy, ak bol rozhodcovský rozsudok vydaný na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky, keď iba platná rozhodcovská doložka a rozhodcovská zmluva zakladá oprávnenie rozhodcovského súdu prejednať a rozhodnúť spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Ďalej uviedol, že neplatná rozhodcovská doložka nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu, preto ním vydaný rozhodcovský rozsudok nepredstavuje prekážku veci právoplatne rozhodnutej. V danom prípade je rozhodcovská doložka upravená v zmluvných dojednaniach zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti W. T. B.. B.. T.. Y.., ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou predmetnej zmluvy o revolvingovom úvere, a to v čl. 17., pričom podľa bodu 17.1. akékoľvek spory, nezrovnalosti medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami tejto zmluvy, s porušením, ukončením, či neplatnosťou zmluvy, budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo pred rozhodcom v rozhodcovskom konaní podľa rozhodcovskej doložky uvedenej v čl. 17.2. tejto zmluvy, s tým, že výber jednej z alternatív riešenie sporov podľa tejto zmluvy spočíva na žalobcovi. Z uvedeného vyplýva, že v prípade, že ak dlžník bude žalovaný veriteľom, je veriteľ oprávnený uplatniť si svoje práva na rozhodcovskom súde a dlžník je v takom prípade povinný podriadiť sa rozhodcovskému konaniu, bez možnosti požiadať o ochranu všeobecný súd, teda v prípadoch, ak je žalobcom poskytovateľ úveru, resp. jeho právny nástupca, nie je možné sa brániť mimo rozhodcovského súdu, čo sťažuje prístup dlžníka ako spotrebiteľa k spravodlivosti a spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach predmetnej spotrebiteľskej zmluvy. Taktiež z odôvodnenia vyššie uvedeného rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyplýva, že rozhodcovská doložka, ktorá od spotrebiteľa fakticky vyžaduje, aby sa podriadil výlučne rozhodcovskému konaniu, spôsobuje v neprospech spotrebiteľa značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán, a je preto neprijateľnou a neplatnou zmluvnou podmienkou. Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade rozhodcovská doložka, podľa ktorej je dlžník povinný podriadiť sa rozhodcovskému konaniu, ak poskytovateľ úveru si svoje práva uplatní proti nemu v rozhodcovskom konaní a nemá možnosť brániť sa v súdnom konaní pred všeobecným súdom, je neplatná, pretože spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán spotrebiteľskej zmluvy, ktorá nerovnováha je spôsobená znemožnením voľby dlžníka dosiahnuť rozhodovanie sporu všeobecným súdom, ak v tomto spore nie je žalobcom. Táto neplatná rozhodcovská doložka nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu, a preto vydaný rozhodcovský rozsudok nepredstavuje prekážku veci právoplatne rozhodnutej. 6. Odvolací súd sa však stotožnil s námietkou žalovaného, že súd prvej inštancie sa nezaoberal existenciou naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení, ako základnou podmienkou vecného prejednania určovacej žaloby v zmysle § 80 písm. c/ O. s. p. (§ 137 písm. c/ CSP), v dôsledku čoho napadnuté rozhodnutie súd prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. 7. Podľa § 80 písm. c/ O. s. p., účinného v čase vydania napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. 8. V zmysle citovaného ustanovenia je existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení základnou podmienkou prípustnosti vecného prejednania určovacej žaloby a dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti preukázať, že na určení právneho vzťahu alebo práva, v čase rozhodovania je daný naliehavý právny záujem, zaťažuje žalobcu. Určovacou žalobou sa možno domáhať vydania autoritatívneho výroku súdu, že určitý právny vzťah alebo právo tu je (pozitívne určenie) alebo tu nie je (negatívne určenie), pokiaľ má žalobca na takomto určení naliehavý právny záujem, ktorý spočíva v tom, že jeho právo, resp. ohrozenie alebo neistotu alebo neurčitosť v právnom postavení žalobcu odstraňuje bez toho, aby ukladal splnenie nejakej povinnosti. Naliehavý právny záujem na určení je potom daný vtedy, ak je tu daný stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho práva, resp. postavenia, a ktorý možno týmto právnym prostriedkom odstrániť. 9. Určovacia žaloba má preventívnu povahu a má za účel poskytnúť ochranu právnemu postaveniu žalobcu skôr, než dôjde k porušeniu právneho stavu alebo práva; nie je preto opodstatnená tam, kde právny vzťah alebo právo už boli porušené, a kde je preto právnym prostriedkom ochrany právneho vzťahu alebo práva žaloba o plnenie. V prípade, ak možno žalovať o splnenie povinnosti, môže však byť naliehavý právny záujem na určení daný vtedy, ak sa určovacou žalobou vytvorí pevný základ pre právne vzťahy medzi účastníkmi sporu a predíde sa tak prípadným ďalším žalobám o plnenie, alebo ak žaloba o plnenie nerieši alebo ani nemôže riešiť celý obsah a dosah sporného právneho vzťahu alebo práva. Určovacie žaloby však slúžia potrebám praktického života a nemôžu viesť ku zbytočnému rozmnožovaniu sporov. 10. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 11. Podľa § 137 písm. c/ CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu. 12. Keďže súd prvej inštancie sa dôvodnosťou žaloby žalobcu z hľadiska ustanovení § 80 písm. c/ O. s. p., resp. § 137 písm. c/ CSP nezaoberal. Odvolací súd v súlade s ustanovením § 382 CSP vyzval strany, aby sa vyjadrili aj k možnému použitiu týchto ustanovení. Žalobca vo svojom vyjadrení uviedol, že už v konaní pred prvoinštančným súdom uviedol, že pokiaľ ide o naliehavý právny záujem, po návrate zo zahraničnej pracovnej cesty našiel žalobu rozhodcovského súdu o zaplatenie 121 474 Sk spolu so 14,25 % ročným úrokom napriek tomu, že celý úver už mal splatený, mal požičané 61 002 Sk a vrátil 81 379 Sk, teda o 20 376 Sk viac. Keď sa vrátil z pracovnej cesty, bolo už neskoro a rozhodnutie rozhodcovského súdu nadobudlo právoplatnosť. Ak chcel zabrániť exekúcii, zostala mu len možnosť domáhať sa ochrany súdu podaním žaloby o neplatnosť predmetnej úverovej zmluvy, ktorá je predmetom tohto konania. Žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že požaduje uplatnenie § 137 písm. c/ CSP, podľa ktorého predmetom určenia môže byť len skutočnosť, či tu právo je alebo nie je. Uviedol, že na požadovanom určení v zmysle uvedeného ustanovenia nie je daný naliehavý právny záujem. 13. Odvolací súd dospel k záveru, že žalobca v konaní pred súdom prvej inštancie neuviedol v zmysle § 80 písm. c/ O. s. p., v čom konkrétne spočíva jeho naliehavý právny záujem na určení neplatnosti predmetnej zmluvy o úvere a existenciu naliehavého právneho záujmu na tomto určení ani nepreukázal. Vo svojom stanovisku zo dňa 17. 10. 2010 uviedol len, že jeho naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy je dostatočne odôvodnený už samotnou žalobou. Ďalej na pojednávaní dňa 22. 2. 2011 uviedol, že sa nedomáha neplatnosti rozhodcovského rozsudku, ale neplatnosti úverovej zmluvy a podľa jeho názoru je preukázaný naliehavý právny záujem na určení neplatnosti podľa § 80 písm. c/ O. s. p. a poukázal na to, že podmienky v zmluve sú nevyvážené. Taktiež na pojednávaní dňa 18. 5. 2011 k otázke existencie naliehavého právneho záujmu podľa § 80 písm. c/ O. s. p. namietal, že obchodné podmienky sú zmätočné a nečitateľné. Z uvedených skutočností však podľa názoru odvolacieho súdu existencia naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení nevyplýva a taktiež nevyplýva zo skutočnosti, na ktorú žalobca poukázal vo svojom vyjadrení v odvolacom konaní, a to jeho snahu zabrániť exekúcii. Odvolací súd sa stotožnil s námietkami žalovaného, že rozhodnutie o určovacej žalobe žalobcu nemá žiadne právne účinky na rozsudok vydaný v rozhodcovskom konaní na základe predmetnej zmluvy o úvere, taktiež nemá vplyv na výkon rozhodcovského rozhodnutia, pričom potrebné je prihliadnuť aj na ustálenú súdnu prax, podľa ktorej v exekučnom konaní v súvislosti s posudzovaním, či rozhodcovský rozsudok je alebo nie je vykonateľným exekučným titulom, môže súd pristúpiť aj k riešeniu otázky platnosti rozhodcovskej doložky. Žalobca teda nepreukázal také ohrozenie jeho práva alebo právneho postavenia, prípadne aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi stranami, ktoré by boli odstránené rozhodnutím súdu o neplatnosti predmetnej zmluvy o úvere. 14. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP zmenil tak, že žalobu zamietol pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. 15. O náhrade trov (celého) konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 2 v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovaný, ktorý mal úspech v konaní, má nárok na náhradu (prvoinštančného a odvolacieho) konania proti žalobcovi v celom rozsahu. 16. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).