Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14Co/548/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1108237141 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kuchtová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1108237141.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Dariny Kuchtovej a členiek JUDr. Kataríny Javorčíkovej a Mgr. Barbory Bartekovej v právnej veci žalobcu: X.. D. S. I., r.č. XXXXXX/XXX, bytom Q. X, Q., proti žalovanej: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, Bratislava, o zaplatenie 153.629,43 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I v Bratislave zo dňa 5.4.2013, č.k. 26C/210/2008-310, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I v Bratislave zo dňa 5.4.2013, č.k. 26C/210/2008-310, v celom rozsahu p o t v r d z u j e . Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozhodnutím súd prvej inštancie konanie v časti o zaplatenie sumy 296.255,72 eur s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % p. a. od 1.6.2008 do zaplatenia a sumy 39.423,78 eur zastavil. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Žalovanej nepriznal náhradu trov konania. 2. Po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 101 ods. 1 a 2, § 120 ods. 1, § 121, § 123, § 125, § 132, § 153 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“), § 1, § 3 ods. 1, § 4 ods. 1 písm. a), § 5 ods. 1, § 6 ods. 1, § 9 ods. 1, § 17 ods. 1 a 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 514/2003 Z. z.). Uviedol, že žalobca sa domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd prvej inštancie zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 153.629,43 eur s príslušenstvom titulom nesprávneho úradného postupu súdneho exekútora S.. L. S., ktorý doručil spoločnosti VENUS PROJECT Slovakia s.r.o. nezákonný exekučný príkaz na obchodný podiel jediného spoločníka v obchodnej spoločnosti, t. j. žalobcu. Podľa tvrdení žalobcu mal súdny exekútor postupom podľa ustanovenia § 113b Exekučného poriadku v konaní E. XXX/XXXX znemožniť žalobcovi podnikanie a tým tvorbu zisku. Svoje pochybenie a zodpovednosť za nezákonné konanie v rámci exekučného konania (zneužitím poverenia vydaného Okresným súdom Bratislava V) mal priznať tým, že listom oznámil Okresnému súdu Bratislava I, že vec berie späť. Okresný súd Bratislava I uznesením zo dňa 24.4.2006, sp. zn. XXExre/XX/XXXX, konanie zastavil. Sudkyňa Okresného súdu Bratislava I a následne aj sudkyňa Krajského súdu Bratislava vo veci 3Cob/389-390/2006 však opätovne mali pochybiť. Nezákonnosti zo strany označených súdov boli ukončené vydaním uznesenia Krajského súdu v Bratislave dňa 31.12.2007, sp. zn. 4Cob/138/2007, po 1129 dňoch nezákonnosti vedomým a úmyselným konaním súdneho exekútora a sudkýň „s cieľom šikany žalobcu a jeho likvidácie hrubým obmedzením slobody podnikania a nakladania s majetkom aktívami spoločnosti do 25.1.2005“. Žalobca vyčíslil stratu za rok 2005 v sume 24.582,12 eur, za rok 2006 v sume 440.759,80 eur. V dôsledku obmedzenia slobody podnikania za účtovné obdobie od 1.1.2007 do 31.12.2007 uviedol žalobca stratu v sume 373.180,14 eur, obchodná spoločnosť dosiahla finančné a mimoriadne výnosy v sume 189.665,97 eur, vykázala finančné a mimoriadne náklady v objeme 562.846,11 eur, ktoré by za normálneho chodu spoločnosti nevznikli a podľa tvrdenia žalobcu by obchodná spoločnosť nesporne vykázala zisk minimálne v objeme 26.313,841,86 eur. V príčinnej súvislosti s danou stratou nemohol byť vyplatený jedinému spoločníkovi, t.j. žalobcovi, podiel na zisku, teda mu bola spôsobená škoda v sume 153.629,44 eur s úrokom z omeškania 8,5% p.a. od 1.1.2008 do zaplatenia. Túto škodu si žalobca uplatnil v návrhu na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody podaním zo dňa 5.5.2008. Žalovaná žiadosť žalobcu predbežne prerokovala, avšak z dôvodu neopodstatnenosti ju zamietla. Uviedla, že žalobca konštatoval vznik škody, pomenoval orgány verejnej moci zodpovedné za túto škodu, avšak nijako nepreukázal príčinnú súvislosť medzi uvedeným. Rovnako nepreukázal výšku škody, ktorej náhradu si vo svojom návrhu uplatnil. 3. Žalobca podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 2.3.2010 rozšíril žalobný návrh o sumu 296.255,72 eur s úrokom z omeškania 9,50 % p.a. od 1.6.2008 do zaplatenia a sumu 39.423,78 eur, čo odôvodnil tým, že nesprávnym úradným postupom súdneho exekútora mu bolo znemožnené zhodnotiť rekonštruované nehnuteľnosti v k.ú. K. R. U. o žalovanú sumu, ktorá predstavuje ušlý zisk - majetkovú ujmu predstavovanú stratou majetkového prínosu. Uplatňovaná suma 39.423,78 eur mala charakter ušlého zisku titulom časového znehodnotenia nezákonne vydražených nehnuteľností. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 8.4.2010 návrh na zmenu žaloby pripustil. 4. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že na Okresnom súde Bratislava I je vedené súdne konanie pod sp. zn. 10C/223/2009, v právnej veci žalobcov v 1. rade: X.. D.. S. I. a v 2. rade: D. I. proti žalovanej: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR, o náhradu škody (ušlého zisku a nemajetkovej ujmy) spôsobenej nesprávnym úradným postupom súdneho exekútora S.. L. S. pri dražbe nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX v k.ú. K. R. U.. V tomto súdnom konaní sa žalobcovia domáhajú od žalovanej zaplatenie ušlého zisku a nemajetkovej ujmy podľa zákona č. 514/2003 Z. z. vo výške 296.255,72 eur s úrokom z omeškania 9,50 % p.a. od 1.6.2008 do zaplatenia a sumu 39.423,78 eur, to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Súd prvej inštancie konštatoval, že v prejednávanej rozšírenej časti žalobného návrhu ide o identický návrh čo do právneho základu a výšky žalovanej sumy smerujúcej voči tej istej žalovanej. Na výzvu súdu, aby sa žalobca k duplicite vyjadril, tento žiadnym spôsobom nereagoval. Súd prvej inštancie z dôvodu prekážky skôr začatej veci konanie v tejto časti zastavil (§ 83 v spojení s § 103 O.s.p.). 5. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa na súdne pojednávanie nariadené na 5.4.2013 nedostavil, svoju neúčasť ospravedlnil a súhlasil, aby sa pojednávalo v jeho neprítomnosti. Aj s poukazom na skutočnosť, že žalobca už bol v konaní vypočutý, súd prvej inštancie vo veci rozhodol v jeho neprítomnosti, prihliadol pritom na obsah súdneho spisu, najmä na listinné dôkazy. 6. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie preukázané, že pri výkone exekúcie súdnym exekútorom S.. Q. S. došlo k administratívnemu pochybeniu, keď do pôvodného Exekučného príkazu č.k. E. XXX/XXXX vydaného na základe vykonateľného exekučného titulu na peňažné plnenie rozsudku Mestského súdu D. zo dňa 29.6.1995, sp. zn. 36Cb/179/94-St (povinný I.-E.-1, X.. S. I., r.č. XXXXXX/ XXX - t.j. žalobca), bolo zapísané nesprávne označenie poverenia na vykonanie exekúcie. Z uvedeného dôvodu bol exekútorom vyhotovený nový exekučný príkaz. Uznesením Okresného súdu Bratislava I, zo dňa 24.4.2006, sp. zn. XXExre/XX/XXXX, I. XXXX/B, došlo k zastaveniu konania vo veci zápisu do obchodného registra pri obchodnej spoločnosti VENUS PROJECT Slovakia, s.r.o. z dôvodu späťvzatia exekučného príkazu č.k. E. XXX/XXXX zo dňa 19.1.2005 súdnym exekútorom S.. Q. S.. 7. Súd prvej inštancie konštatoval, že napriek administratívnemu pochybeniu exekútora je nesporným faktom, že vyššie označený rozsudok Mestského súdu bol v čase exekučného konania právoplatným a vykonateľným exekučným titulom a teda existovala právna povinnosť žalobcu ako povinného poskytnúť plnenie oprávnenému z exekúcie. 8. V súvislosti so žalobcom namietaným pochybením Okresného súdu Bratislava I a Krajského súdu v Bratislave poukázal súd prvej inštancie na odložený podnet žalobcu na podanie mimoriadneho dovolania na preskúmanie zákonnosti rozhodnutí označených súdov Krajskou prokuratúrou z dôvodu jeho neprípustnosti (rozhodnutia trpeli len vadou v písaní, ktorú bolo možné odstrániť vydaním opravného uznesenia). 9. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná. Mal za to, že žalobca v konaní nepreukázal existenciu takého nesprávneho úradného postupu súdneho exekútora alebo súdu, v príčinnej súvislosti ktorého by mu mohla vzniknúť ním vyčíslená škoda. Túto škodu súd prvej inštancie považoval len za hypotetickú, nepodloženú žiadnymi relevantnými listinnými dôkazmi. Konštatoval, že žalobca v konaní nepreukázal naplnenie predpokladov potrebných na uplatnenie nároku na náhradu škody voči štátu v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z., čiže nepreukázal existenciu príčinnej súvislosti medzi vzniknutým administratívnym pochybením súdneho exekútora v exekučnom konaní, chybami v písaní v rozhodnutí všeobecného súdu a uplatňovanou škodou, ktorá by mala predstavovať podiel na zisku, o ktorý žalobca prišiel z dôvodu nezákonnej exekúcie. Žalobca v konaní nepredložil žiadny relevantný listinný dôkaz, preukazujúci, že mu vyčíslená škoda označená ako strata na podiele zo zisku vznikla. Predložené daňové priznanie spoločnosti VENUS PROJECT Slovakia, s.r.o. za zdaňovacie obdobie roka 2007, ani Výsledovku k 31.12.2007, nepovažoval súd prvej inštancie za listinné dôkazy hodnoverne preukazujúce tvrdenia žalobcu, nakoľko išlo o účtovné doklady právnickej osoby - obchodnej spoločnosti, navyše nepodložené auditom, ani prípadnou kontrolou zo strany príslušného daňového radu. Ani existencia záväznej objednávky, príp. riadnej kúpnej zmluvy v súvislosti s ponukou na dodávku cementu OPC 42,5 od spoločnosti TECHNOVA, s.r.o. nebola súdu prvej inštancie žalobcom preukázaná. Súd teda nemal preukázanú ani príčinnú súvislosť medzi nezrealizovaným obchodným prípadom medzi spoločnosťou VENUS PROJECT Slovakia, s.r.o. a spoločnosťou TECHNOVA, s.r.o. s vedenou exekúciou na obchodný podiel žalobcu v spoločnosti VENUS PROJECT Slovakia, s.r.o.. 10. Na základe týchto skutočností súd prvej inštancie dospel k záveru, že návrh žalobcu vo zvyšnej pre listispedenciu nezastavenej časti je nedôvodný a z tohto dôvodu ho zamietol. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 142 ods. 1 OSP. 11. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie zo dňa 1.7.2013, ktoré odôvodnil tým, že súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutkový stav veci a nesprávne ju právne posúdil. Zároveň namietol, že mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Uviedol, že v dostatočnom predstihu ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní dňa 19.3.2013 z dôvodu kolízie s termínmi iných pojednávaní. Pripustil, že súhlasil s pojednávaním v jeho neprítomnosti, avšak vzápätí sa odvolal na skutočnosť, že nemal vedomosť o tom, že súd prvej inštancie zamýšľa rozhodnúť vo veci na tomto pojednávaní. Vzniknutú situáciu vyhodnotil ako zneužitie súdom prvej inštancie, ktorý vydal podľa jeho názoru nezákonný a nespravodlivý rozsudok. K zmenenému návrhu zo dňa 2.3.2010 nebol podľa jeho tvrdení „komplexne“ vypočutý, čím mu mala byť odňatá možnosť konať pred súdom. V pomerne rozsiahlom odvolaní opakovane namietal postup súdu prvej inštancie, ktorým mal byť porušený princíp právnej istoty, právo na spravodlivý proces, odňaté právo konať pred súdom. Uviedol, že odôvodnenie napadnutého rozsudku nie je presvedčivé, je vo svojej podstave arbitrárne, z ústavného hľadiska je neudržateľné. Žiadal odvolací súd, aby napadnutý rozsudok zrušil v celosti a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie, žalobcovi priznal trovy provoinštančného a odvolacieho konania. 12. Žalovaná nevyužila prostriedky procesnej obrany a k predmetnému odvolaniu žalobcu sa v stanovenej lehote nevyjadrila. 13. V priebehu odvolacieho konania vstúpil do platnosti zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, účinný od 1.7.2016, (ďalej len „CSP“). Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. V súlade s citovanými ustanoveniami krajský súd ako súd odvolací prejednal odvolanie žalobcu v rozsahu podľa § 379 a 380 CSP, bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania riadne zistil skutkový stav veci (ust. § 215 ods. 1 CSP), vec správne právne posúdil a svoje rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodnil v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a poukazuje naň podľa § 387 ods. 1, 2 CSP. 14. Na zdôraznenie vecnej správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie považuje odvolací súd za potrebné zdôrazniť nasledovné: 15. Nedôvodná je odvolacia námietka žalobcu, že mu bola odňatá možnosť konať pred súdom tým, že súd 1. inštancie vo veci rozhodol dňa 05. 04. 2013 bez toho, aby sa žalobca fyzicky mohol zúčastniť pojednávania na Okresnom súde. Odvolací súd z obsahu spisu mal za preukázané, že súd prvej inštancie nariadil pojednávanie na deň 10.3.2011, na ktoré sa žalobca (doručenie predvolania bolo riadne vykázané) bez ospravedlnenia nedostavil. Žalobca doručil ospravedlnenie prostredníctvom elektronickej pošty až dňa 13.3.2011. Ďalší termín pojednávania bol vytýčený na dňa 17.5.2011, na ktorom svoju neúčasť ospravedlnila žalovaná. Ako dôvod uviedla kolíziu s pojednávaním vo veci žalobcu: VPS, s.r.o. (konateľ X.. S. I.) proti žalovanej: Slovenská republika v zastúpení Ministerstvo spravodlivosti SR. Súd prvej inštancie vytýčil pojednávania na 15.2.2013 a dňa 19.3.2013, ktoré boli odročené z dôvodu ospravedlnenia sporových strán. Svoju neúčasť na pojednávaní dňa 5.4.2013 z dôvodu kolízie s termínmi iných pojednávaní žalobca ospravedlnil podaním zo dňa 17.3.2013. Z dôvodu, aby nedochádzalo k prieťahom vo veci samej, vyjadril svoj súhlas s pojednávaním v jeho neprítomnosti. Súd prvej inštancie na predmetnom pojednávaní predniesol obsah dosiaľ vykonaných dôkazov a vypočul poverenú zástupkyňu žalovanej. Nakoľko mal súd prvej inštancie preukázané všetky skutočnosti potrebné pre rozhodnutie veci, vyhlásil rozsudok vo veci samej. Odvolací súd konštatuje, že postup súdu prvej inštancie bol správny. Pokiaľ žalobca v odvolaní namietal, že z predvolania nevyplynulo, že by súd žalobcu poučil, a že bude postupovať podľa ust. § 120 ods. 4 OSP odvolací súd z obsahu spisu má jednoznačne za preukázané, že súd 1. inštancie si túto povinnosť splnil, keď už na prvé vytýčené pojednávanie dňa 21. 01. 2010 spolu s predvolaním zaslal žalobcovi i poučenie, ktoré žalobca prevzal podľa doručenky dňa 13. 01. 2010 (čl. XX). Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na ust. § 101 ods. 2 OSP (procesný právny predpis platný do 30. 06. 2016) v zmysle ktorého súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie, ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliada pritom na obsah spisu a doposiaľ vykonané dôkazy. Vo vyššie citovanom ustanovení je vyjadrení princíp arbitrárneho poriadku, t.j. princíp v zmysle ktorého je súd povinný uskutočniť konania tak, aby vydal meritórne rozhodnutie i bez súčinnosti účastníkov s tým, že ak by účastníci boli nečinní, súd musel aplikovať princíp oficiality v tom zmysle, že je povinný uskutočniť konanie, a to aj so zreteľom na procesnú pasivitu účastníkov. Riadne predvolaný účastník môže požiadať súd, aby z dôležitého dôvodu nariadené pojednávanie odročil, avšak v zmysle konštantnej judikatúry nestačí na odročenie pojednávania také podanie účastníka, ktoré obsahuje len ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní. Ospravedlnenie neprítomnosti účastníka na konaní, nie je bez ďalšieho žiadosťou o odročenie pojednávania v zmysle § 101 ods. 2 OSP. Žalobca podaním zo dňa 17. 03. 2013 zaslal súdu 1. inštancie ospravedlnenie za neúčasti na pojednávaní dňa 05. 04. 2013 s tým, že nepožiadal súd, aby z dôležitého dôvodu nariadené pojednávanie odročil, naopak písomne súhlasil s pojednávaním v neprítomnosti žalobcu s odôvodnením, že v danej veci dochádza ku kolízii s termínmi pojednávaní na Okresnom súde v Pezinku vo veci 5C/813/2008, sp. zn. 4C/861/2008. 16. K odvolacej námietke žalobcu, že nebol dopočutý súdom k zmenenému žalobnému návrhu zo dňa 02. 03. 2010, odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na ust. § 101 ods. 1 OSP (procesný predpis platný do 30. 06. 2016) v zmysle ktorého účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky, a že dbajú na pokyny súdu. O zmenu žalobného petitu žiadal samotný žalobca. Bolo preto vecou samotného žalobcu, aby substancoval svoje skutkové tvrdenia už v žalobe. Odvolací súd vychádzajúc pri svojom rozhodovaní z obsahu predloženého spisového materiálu zistil, že žalobca od podania žalobného návrhu dňa 10.11.2008 sa zúčastnil na pojednávaní dňa 21.1.2010, na ktorom bol k prejednávanej veci vypočutý. Dňa 2.3.2010 bol súdu prvej inštancie doručený návrh na zmenu žaloby (jej rozšírenie), ktorú súd prvej inštancie uznesením zo dňa 8.4.2010, č.k. 26C/210/2008-247, pripustil. Následne súd prvej inštancie lustráciou zistil, že obsah týkajúci sa zmeny žalobného návrhu plne korešponduje so žalobou podanou na totožný okresný súd vedenou pod sp. zn. 10C/223/2009. Na základe tejto skutočnosti súd prvej inštancie žalobný návrh v tejto zmenenej (rozšírenej) časti z dôvodu litispendencie (skôr začatého súdneho konania) zastavil. Na zdôraznenie správnosti odvolací súd uvádza, že v zmysle ust. § 212 ods. 3 OSP (právny predpis platný do 30. 06. 2016) na vady konania pred súdom 1. stupňa prihliadal odvolací súd, len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Odvolací súd môže v zásade prihliadať iba na dôvody vymedzené v podanom odvolaní, ktoré boli vymedzené v odvolacej lehote. Súd musí z úradnej povinnosti prihliadať na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok z porovnania dikcie CSP (§ 380 ods. 2 CSP a ust. § 212 ods. 3 OSP, na vady konania pred súdom 1. stupňa prihliada odvolací súd, len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie veci) vyplýva, že povinnosť úradného prieskumu odvolacieho súdu nad rámec dôvodov vymedzených v odvolaní podľa CSP je zúžená len na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok. V odvolacom konaní však žalobca namietal, že súd 1. inštancie žalobcu nevypočul k zmenenému návrhu zo dňa 02. 03. 2010. Podľa § 103 OSP procesný predpis splatný do 30. 06. 2016, kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania). Zákon vo vyššie citovanom ustanovení upravoval procesné povinnosti súdu skúmať podmienky konania a procesný postup súdu, pričom procesné podmienky rozdelil do štyroch základných skupín (procesné podmienky na strane súdu, procesné podmienky na strane účastníkov, vecné procesné podmienky, negatívne procesné podmienky). Medzi negatívne procesné podmienky je zaradená prekážka rozhodnutej veci a prekážka litispendencie. Kým prekážka rozhodnutej veci je neodstrániteľným nedostatkom procesnej podmienky konania a vždy vedie k zastaveniu konania, prekážka skôr začatého konania (litispendencie) vyjadruje procesnú situáciu, že o tom spore medzi tými istými stranami prebieha na súde iné konanie. Prekážka skôr začatého konania predstavuje vo vzťahu k neskôr začatému konaniu neodstrániteľný nedostatok procesnej podmienky a vedie vždy k zastaveniu konania. Keďže ide o negatívnu procesnú podmienku nebolo potrebné, aby súd 1. inštancie v tejto časti žaloby vypočul strany sporu (v čase prejednávania účastníkov konania, keďže súd 1. inštancie bol povinný prihliadať na splnenie týchto procesných podmienok v zásade v ktoromkoľvek štádiu súdneho konania. Týmto postupom súdu 1. inštancie nedošlo k zneužitiu a pošliapaniu ľudských práv a základných slobôd žalobcu. Navyše z obsahu spisu odvolací súd má za preukázané, že súd 1. inštancie vyzval žalobcu písomne podaním zo dňa 18. 01. 2013 s tým, aby súdu 1. inštancie oznámil, či trvá na druhom petite žaloby s poukazom na konanie vedené na súde 1. inštancie pod sp. zn. 10C/223/2009, kde žalobca bol účastníkom konania spolu s bratom I.. Túto výzvu žalobca prevzal dňa 11. 02. 2013 (čl. XXX,XXX spisu). Na túto výzvu žiadnym spôsobom nereagoval, dokiaľ žalobca namieta procesný postup súdu 1. inštancie, že tento mu ku dňu podania odvolania nedoručil vyjadrenie žalovaného k zmenenému návrhu, z obsahu spisu nevyplýva, že by sa žalovaný k zmenenému návrhu žalobcu písomne vyjadril. 17. K odvolacej námietke žalobcu, že rozhodnutie súdu 1. inštancie je arbitrárne a nepresvedčivo odôvodnené v zmysle § 157 ods. 2 OSP. Odvolací súd má za to, že súd 1. inštancie svoje rozhodnutie dostatočne odôvodnil. V zmysle článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom, zriadeným zákonom. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, návrhmi a hodnotením dôkazov. Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi. Súd 1. inštancie v odôvodnení rozsudku uviedol, čoho sa žalobca domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril žalovaný. Jasne a výstižne vysvetlil akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy, prečo nevypočul v tomto konaní navrhnutého svedka S.. I., prečo súd 1. inštancie vychádzal len z písomného podania súdneho exekútora zo dňa 25. 11. 2009, a prečo na základe v takomto rozsahu vykonaných dôkazov vo veci rozhodol. Rozhodnutie súdu 1. stupňa odvolací súd považuje za dostatočne odôvodnené a presvedčivé. Odvolací súd zdôrazňuje, že rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre zákonného rozhodnutia a účastníkovi konania musí dať odpoveď na zásadné otázky a námietky, ktoré spochybňujú závery namietaného rozhodnutia v závažných a samostatné rozhodnutie ovplyvňujúcich súvislostiach. Odvolací súd dospel k záveru, že namietaným rozhodnutím nebolo porušené právo žalobcu na spravodlivý proces, ktorý zahrňuje jej právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutie, keď súd 1. inštancie svoje rozhodnutie riadne odôvodnil v súlade s ust. § 157 ods. 2 OSP, vyhodnotil dôkazy v zmysle ust. § 132 OSP (právny predpis platný do 30. 06. 2016), a preto námietku žalovaného odvolací súd v tomto smere považuje za nedôvodnú. 18. Pokiaľ žalobca v odvolaní namietal nedostatočné zistenie skutkového stavu veci a nesprávne právne posúdenie súdom 1. inštancie, žalobca v odvolaní sa k týmto skutočnostiam písomne bližšie nevyjadril ani nepoukázal na skutočnosti, ktoré by preukazovali výšku vzniknutej škody, príčinnú súvislosť medzi vydanými nezákonnými rozhodnutiami súdneho exekútora, a označených súdov a žalobcom tvrdenou škodou. Preto odvolací súd takto uvedené odvolacie námietky považoval za nedôvodné a napadnutý rozsudok súdu 1. inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil. 19. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP avšak náhradu žalovanej nepriznal, nakoľko jej žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli. 20. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( dovolacie dôvody ) a čoho sa dovolateľ domáha - dovolací návrh (§ 428 CSP).