Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/454/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1108240626 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Frimmelová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1108240626.1 Rozhodnutie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a členov senátu JUDr. Valérie Kleinovej a Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej v právnej veci žalobcu: VSD, s.r.o., so sídlom Trebišovská 3, Bratislava, IČO: 35 814 560, zast. BG Partners, s.r.o., so sídlom Zámocká 36, Bratislava, proti žalovanému: L.. M. N., D.. XX.XX.XXXX, N. D.. X. O. XX, Bratislava, o zaplatenie 2.193,88 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 27. marca 2015, č.k. 22C 8/2009-559 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalobu v celom rozsahu z a m i e t a. Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.193,88 eur spolu s úrokom z omeškania zo sumy 1.287,25 eur vo výške 8 % ročne odo dňa 19.07.2006 do 18.07.2007, zo sumy 1.623,55 eur vo výške 8,5 % odo dňa 19.07.2007 do 16.07.2008, zo sumy 1.587,43 eur vo výške 8,5 % ročne odo dňa 17.07.2008 do 06.07.2009, zo sumy 1.654,96 eur vo výške 9 % ročne odo dňa 07.07.2009 do 06.07.2010, zo sumy 1.959,48 eur vo výške 9 % ročne odo dňa 07.072010 do zaplatenia, zo sumy 234,40 eur vo výške 9% ročne odo dňa 16.06.2010 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. O trovách konania rozhodol tak, že o nich rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. 2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 05.12.2008 po pripustení jej zmien domáhal, aby mu žalovaný zaplatil 2.193,88 eur s príslušenstvom titulom nezaplatených príspevkov do fondu prevádzky, opráv a údržby v stanovenej výške. Poukázal na to, že žalobca v žalobe uviedol, že vykonáva správu bytového domu na Ž. Č.. X, X, X v Bratislave (ďalej len „dom“) na základe mandátnej zmluvy zo dňa 01.06.2002 uzavretej so Spoločenstvom Živnodom, členovia ktorého sú mu povinní poukazovať vždy do 15 dňa príslušného mesiaca preddavok na zabezpečenie poskytovaných služieb, odmenu za správu a poplatok do fondu údržby a opráv, a keďže žalovaný si ako vlastník bytu č. XX v bytovom dome na ul. D.. X O. XX a Ž. Č.. X, X, X v Bratislave túto povinnosť neplnil, vznikol mu dlh v žalovanej výške. Skonštatoval, že žalovaný v konaní namietal neexistenciu vymáhanej čiastky, vzniesol námietku premlčania dlhu s odôvodnením, že sú v ňom zahrnuté položky úhrad pred dňom 02.12.2005, tvrdil že čiastky sú len fiktívne, poukázal na to, že k zmluve so Spoločenstvom Živnodom pristúpil až zo zákona s účinnosťou k 01.01.2007, a že sa teda pred týmto dátumom na neho nevzťahujú žiadne zmluvné záväzky. Žalovaný argumentoval tiež tým, že mandátna zmluva uzatvorená medzi žalobcom a Spoločenstvom Živnodom je od počiatku neplatná, ako i tým, že žalobca nie je v konaní aktívne legitimovaný. 3. Súd prvej inštancie mal vykonaným dokazovaním za preukázané, že vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome založili zmluvou o spoločenstve vlastníkov bytov a nebytových priestorov obytného domu na D. X. O. XX, Ž.L. X. Č.. X, X, X v Bratislave zo dňa 01.12.2004 spoločenstvo s názvom Spoločenstvo Živnodom v zmysle § 7 zák. č. 182/1993 Z.z. za účelom správy spoločných častí a zariadení domu, vrátane ich údržby a obnovy. Zmluva bola uzavretá dvojtretinovou väčšinou všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov a dňa 10.01.2005 bola zapísaná do registra vedeného vtedajším Krajským úradom v Bratislave. Skonštatoval, že podľa článku VII. bod 2 tejto zmluvy (zrejme mal na mysli čl. VIII. - pozn. odvolacieho súdu) je vlastník bytu povinný prispievať na náklady spojené s prevádzkou domu, údržbou a opravami spoločných častí a zariadení domu a príslušenstva, vo výške odsúhlasenej orgánmi spoločenstva, vrátane príspevkov do fondu opráv a údržby pôvodne vo výške 5,- Sk/m2/mesiac. Preddavky do fondu prevádzky, opráv a údržby podľa výpočtového listu je vlastník bytu povinný poukazovať mesačne vopred, najneskôr do konca predchádzajúceho mesiaca. Podľa písm. i) cit. bodu zmluvy, spoločenstvo uhradí náklady za poskytnuté služby za neplatičov z fondu prevádzky najviac za tri mesiace, ak zhromaždenie nerozhodne inak. V prípade neuhradenia bude dlžná suma vymáhaná súdnou cestou prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu spoločenstva, po predchádzajúcom písomnom predsúdnom pokuse o zmier. Z mandátnej zmluvy zo dňa 01.06.2002 zistil, že Spoločenstvo Živnodom ako mandant splnomocnilo žalobcu ako mandatára na výkon správy domu na náklady mandanta na základe plnej moci a v rozsahu uvedenom v zmluve. Podľa článku IX bod 3 tejto zmluvy, ak po výzve na zaplatenie pohľadávky vzniknutej titulom nedoplatku na účtovnom konte vlastníka bytu alebo nebytového priestoru nie je pohľadávka uhradená do 21 dní, požiada mandatár teda žalobca predsedu spoločenstva o písomný súhlas na vymáhanie pohľadávky. Uviedol, že svedkyňa F.. I. C., od augusta 2008 predsedníčka Spoločenstva Živnodom, vypovedala, že je v mesačných intervaloch informovaná o neplatičoch, keďže je jej predkladaný zoznam a výpisy z účtu spoločenstva, na ktorý sa poukazujú zálohové predpisy, a že má tiež vedomosť o reklamáciách žalovaného. Potvrdila, že ako predsedníčka spoločenstva udelila žalobcovi súhlas na vymáhanie dlhu voči žalovanému. Svedkyňa Z. V., účtovníčka žalobcu, vo svojej výpovedi uviedla, že nedoplatok žalovaného vznikol tým, že žalovaný už od roku 2002 neuhrádzal príspevky do fondu prevádzky, opráv a údržby. Z výsluchu svedka L.. I. N., technického pracovníka žalobcu, zistil, že mu je známe, že žalovaný dlhodobo neuhrádza príspevky do fondu prevádzky, údržby a opráv. Zo zápisnice zo zhromaždenia vlastníkov zo dňa 02.04.2009 zistil, že vlastníci bytov a nebytových priestorov domu na zhromaždení uznesením schválili výšku príspevku do fondu prevádzky, údržby a opráv od 01.06.2009 v sume 0,20 eur/m2. Zo znaleckého posudku č. 15/2013 znalkyne z odboru ekonómia a manažment, odvetvie účtovníctvo a daňovníctvo, kontroling, L.. O. O.G., ktorého vypracovanie nariadil za účelom odborného posúdenia správnosti výpočtu zálohových platieb a ročného vyúčtovania vykonaného žalobcom, zistil, že rozpočítanie jednotlivých druhov nákladov podľa osobo-mesiacov, plochy či spoluvlastníckeho podielu bolo pre byt žalovaného v správnej výške a v súlade s dlhodobo používaným spôsobom rozpočítania nákladov pre Spoločenstvo Živnodom, a že predpis príspevku do fondu prevádzky, údržby a opráv a odmeny za správu pre byt žalovaného bol stanovený v správnej výške podľa rozhodnutia vlastníkov. Ustálil, že z dokazovania listinnými dôkazmi vyplynulo, že žalobca špecifikoval dlh žalovaného ako nedoplatok vzniknutý nezaplatením za plnenia a preddavky do fondu prevádzky, údržby a opráv z vyúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu za obdobie od 01.01.2006 do 31.12.2009 a mesačných zálohových platieb do 30.06.2010, spolu vo výške 2.193 eur. 4. Vec posúdil právne podľa ust. § 6 ods. 1 a 2, § 7 ods. 1 a 10, § 7a ods. 1 a 3, § 7b ods. 1, 2 a 5, § 10, § 14 ods. 2 a 4 zák. č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Uviedol, že sa najskôr zaoberal žalovaným vznesenou námietkou premlčania splátok splatných od počiatku teda od 14.06.2002 do 15.11.2005, a vyhodnotil ju ako nedôvodnú s poukazom na to, že pri posúdení nároku žalobcu vychádzal výlučne z vyúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu za obdobie od 01.01.2006 až 30.06.2010, z čoho je zrejmé, že žalobca si svoje právo uplatnil počas trojročnej premlčacej doby. Ďalej sa zaoberal otázkou aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v spore, teda či je v zmysle hmotného práva žalobca nositeľom práva uplatneného v spore. V tejto súvislosti uviedol, že žalobca je v zmysle čl. IY bod 3 (zrejme mal na mysli čl. IX. - pozn. odvolacieho súdu) mandátnej zmluvy uzavretej so Spoločenstvom Živnodom splnomocnený na vymáhanie pohľadávok voči vlastníkom bytov a nebytových priestorov, a že z výpovede svedkyne F.. I. C. mal za preukázané, že ako predsedníčka Spoločenstva Živnodom udelila žalobcovi súhlas s vymáhaním pohľadávky voči žalovanému. Pasívnu legitimáciu žalovaného vyhodnotil ako nespornú. Skonštatoval, že v konaní bolo preukázané, že žalovaný neuhrádzal v rozhodnom období preddavky do fondu údržby a opráv, a že jeho reklamácie voči vyúčtovaniam nákladov za služby spojené s užívaním bytu boli riadne vybavené. S poukazom na výsledky vykonaného dokazovania, najmä na závery znaleckého skúmania, ktoré potvrdili správnosť výpočtu zálohových platieb a ročného vyúčtovania vykonaného žalobcom, posúdil obranu žalovaného ako právne bezvýznamnú a nároku žalobcu vyhovel. O úrokoch z omeškania v žalovanej výške rozhodol podľa ust. § 517 ods. 2 Obč. zák. v spojení s § 3 nar. č. 87/1995 Z.z. a rozhodnutie o trovách konania si vyhradil v zmysle § 151 ods. 3 O.s.p. do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. 5. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný včas odvolanie a žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a žalobu v celom rozsahu zamietnuť. V odvolaní zopakoval celú svoju argumentáciu z konania pred súdom prvej inštancie a zotrval na jej správnosti. V tejto súvislosti namietal nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku a jeho odôvodnenia, keď zdôraznil, že v konaní predložil písomné stanoviská a ústne predniesol vyjadrenia, v ktorých namietal celý rad skutočností, napr. neplatnosť mandátnej zmluvy a chýbajúcu aktívnu legitimáciu žalobcu, nesprávne rozúčtovanie nákladov, chyby v znaleckom posudku, premlčanie, s čím sa súd prvej inštancie okrem nedostatočného odôvodnenia časti o premlčaní a opodstatnenosti aktívnej legitimácie žalobcu, vôbec nezaoberal, a jeho rozsudok je jednostranný a tendenčný. Priznanú pohľadávku naviac súd prvej inštancie nepodrobil žiadnej kalkulácii ohľadom opodstatnenosti jednotlivých položiek a správnosti rozúčtovania a len bez ďalšieho konštatoval ich súladnosť s kalkuláciou žalobcu. Súdu prvej inštancie vytkol, že vychádzal z predloženého znaleckého posudku, ktorý on počas sporu dôvodne spochybnil, s čím sa taktiež nevysporiadal. Poukázal na to, že súd prvej inštancie sa nevyporiadal so základnými otázkami, a to, napr. či existuje medzi sporovými stranami hmotnoprávny vzťah, a či bola mandátna zmluva, z ktorej odvodil aktívnu legitimáciu žalobcu, platná. V súvislosti s neplatnosťou mandátnej zmluvy a nedostatkom aktívnej legitimácie žalobcu argumentoval tým, že mandátnou zmluvou odovzdala predsedníčka Spoločenstva Živnodom správu celého objektu žalobcovi, hoci zákon č. 182/1993 Z.z. vylučuje, aby na správu domu existovali obe formy správy, z čoho vyvodil, že mandátna zmluva je od počiatku neplatná a neplatné sú aj všetky úkony žalobcu ako mandatára. Poukázal tiež na to, že on sám nemal so žalobcom žiadny právny vzťah. Ak žalobca svoju aktívnu legitimáciu odvodzoval od čl. X mandátnej zmluvy, mal za to, že práve toto ustanovenie vylučuje jeho aktívnu legitimáciu v spore, keďže podľa tohto článku je žalobca splnomocnený zastupovať spoločenstvo v jeho mene, a nemôže konať vo svojom vlastnom mene. Napokon na vymáhanie pohľadávky podľa uvedeného článku neboli splnené podmienky, keďže žalobca nepredložil do spisu ani písomný súhlas predsedu spoločenstva s jej vymáhaním. Zastával názor, že i keby žalobca takýto súhlas mal, nemohol by vymáhať od neho pohľadávku vo vlastnom mene a na vlastný účet. V ďalšom podrobne rozobral z akých dôvodov považuje samotnú mandátnu zmluvu za neplatnú, keď zdôraznil že pri existencii správy domu zmluvou o spoločenstve je prenesenie celej správy domu na žalobcu ako mandatára v rozpore so zák. č. 182/1993 Z.z. Pre prípad, že by táto jeho zásadná argumentácia nebola uznaná, podrobne zdôvodnil neopodstatnenosť žaloby čo do dôvodu a výšky žalovanej sumy a úrokov, ako i dôvodnosť ním vznesenej námietky premlčania, poukázal na nedostatky napadnutého rozsudku a jeho obranu počas konania pred súdom prvej inštancie, z ktorou sa podľa jeho názoru súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia nezaoberal. Napadnutý rozsudok považoval za nespravodlivý, chybný, a vychádzajúci z nesprávnych skutkových zistení a nesprávneho právneho posúdenia veci. 6. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril. 7. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (ust. § 379 a § 380 C.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok a prejednal odvolanie žalovaného na odvolacom pojednávaní (ust. § 384 ods. 1 a § 385 ods. 1 a 2 C.s.p.) dňa 31.05.2017, ktorého sa zúčastnili obe sporové strany (žalobca v zastúpení právnym zástupcom), ktoré najskôr oboznámil s tým, že mu právny zástupca žalobcu dňa 29.05.2017 doručil návrh na zmenu žalobcu. Po tom, čo právny zástupca žalobcu v súvislosti s týmto návrhom vypovedal, že súhlasom spol. Contesta, s.r.o. so vstupom do konania na miesto žalobcu nedisponuje, uznesením, vyhláseným stranám na pojednávaní návrh žalobcu zo dňa 29.05.2017 na povolenie vstupu spoločnosti Contesta s.r.o. zo sídlom Vyšehradská 4, Bratislava, IČO: 46 106 511, do konania na miesto doterajšieho žalobcu zamietol. Odvolací súd strany vypočul, pričom žalovaný na svojom odvolaní zotrval, a právny zástupca žalobcu uviedol, že sa k odvolaniu nevyjadruje. Zopakoval dokazovanie v zmysle ust. § 204 C.s.p. čítaním resp. oboznámením rozhodujúcich listinných dôkazov, a to najmä mandátnej zmluvy uzavretej dňa 01.06.2002 medzi Spoločenstvom Živnodom ako mandantom a žalobcom ako mandatárom, úradného záznamu z č.l. 564 v spise, spísaného dňa 09.06.2015 vyšším súdnym úradníkom Okresného súdu Bratislava I, podľa ktorého sa v spise splnomocnenie predsedníčkou spoločenstva na podanie žaloby pre právneho zástupcu žalobcu nenachádza. Právny zástupca žalobcu sa vzhľadom na oboznámené dôkazy a skutočnosti vyjadril, že splnomocnením Spoločenstva Živnodom pre žalobcu na podanie žaloby síce nedisponuje, ale netvrdí, že neexistuje. Na otázku odvolacieho súdu, z čoho odvodzuje aktívnu legitimáciu žalobcu v tomto konaní, uviedol, že má za to, že taká plná moc bola udelená, a ak bola udelená, vie ju doložiť. Žalovaný uviedol, že ak sa plná moc deväť rokov neobjavila a ani súd ju v spise nenašiel, tak zrejme nebola udelená. Zotrval na svojich odvolacích námietkach, že mandátna zmluva uzavretá medzi spoločenstvom a žalobcom o výkone správy je absolútne neplatná, a že aj v prípade, ak by platná bola, malo žalovať spoločenstvo zastúpené žalobcom, a nie žalobca vo vlastnom mene. Strany nenavrhli opätovne vykonať žiadne ďalšie listinné dôkazy. Právny zástupca žalobcu právo záverečnej reči nevyužil, a žalovaný žiadal s poukazom na argumenty uvedené počas konania a v odvolaní napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a žalobu zamietnuť. Uviedol tiež, že nepochopil ako vyhodnotil súd prvej inštancie ním vznesenú námietku premlčania, keď ju nepovažoval za dôvodnú napriek tomu, že premlčacia doba je trojročná a žalobca ho žaloval v spoločných sumách aj za obdobie ktoré je premlčané. Poukázal aj na to, že vzhľadom na zmenu právnej úpravy pristúpil k zmluve o spoločenstve až v roku 2007, a preto ho žalobca nemôže žalovať za ním špecifikované nedoplatky, ktoré vznikli pred jeho pristúpením. 8. Odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobu žalobcu zamietol. Po zopakovaní dokazovania v potrebnom rozsahu dospel totiž k záveru, že súd prvej inštancie vyvodil z vykonaného dokazovania nesprávne skutkové, a na ich základe aj nesprávne právne závery. Súd prvej inštancie konštatoval v napadnutom rozsudku aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v spore a žalovaný počas konania ako aj v odvolaní namietal jej nedostatok. Súd prvej inštancie nepovažoval pasívnu legitimáciu žalovaného za spornú. Odvolací súd sa teda v prvom rade zaoberal vecnou legitimáciou sporových strán, nakoľko preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej alebo pasívnej je imanentnou súčasťou každého súdneho konania, a súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu, a aj v prípade, že ju žiadna zo sporových strán nenamieta, pričom dospel v prvom rade k záveru, že žalobca nie je v spore aktívne vecne legitimovaný. 9. Zo žaloby a z predloženého spisu ustálil, že žalobca sa (po pripustení zmien žaloby rozšírením žalovanej sumy) od žalovaného domáhal zaplatenia 2.193,88 eur s príslušenstvom, odôvodňujúc svoj nárok tým, že dňa 01.06.2002 uzatvoril so Spoločenstvom Živnodom mandátnu zmluvu, že podľa čl. V. bod 3 tejto zmluvy sú členovia spoločenstva na zabezpečenie prevádzky, údržby a opráv spoločných častí, zariadení a príslušenstva domu povinní mu do 15-teho dňa v mesiaci poukazovať preddavok na zabezpečenie poskytovaných služieb, odmenu za správu a poplatok do fondu údržby a opráv, že povinnosti z mandátnej zmluvy sa vzťahujú aj na žalovaného ako vlastníka bytu v dome, a že žalovaný si svoje povinnosti vyplývajúce mu z mandátnej zmluvy od počiatku neplní, čím mu vznikol dlh voči žalobcovi v žalovanej výške. Svoju žalobu ohľadom opisu skutočností a odôvodnenia uplatneného nároku počas celého konania nezmenil. Žalobca k žalobe priložil aj mandátnu zmluvu, z ktorej čl. V. bod 3 odvodzoval svoj nárok, zálohový mesačný predpis, ktorý vystavil žalovanému a informácie o predpisoch a platbách žalovaného. Z predloženého spisu odvolací súd zistil, že predmetom dokazovania pred súdom prvej inštancie bola žalobcom tvrdená a žalovaným namietaná výška dlhu žalovaného voči žalobcovi ako správcovi domu. Žalovaný počas konania namietal aj aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v spore. K tejto námietke sa žalobca vyjadril na poslednom pojednávaní, na ktorom bol aj vyhlásený napadnutý rozsudok, a tvrdil, že jeho aktívna legitimácia jednoznačne vyplýva z mandátnej zmluvy, keď poukázal na čl. X, v zmysle ktorého ho spoločenstvo ako právnická osoba splnomocnilo na úkony uvedené v mandátnej zmluve. Vysvetlil, že nie je správcom domu, a že z mandátnej zmluvy je zrejmé, že koná vo svojom mene na účet spoločenstva, keď tento spôsob vyplýva priamo zo zákona z ustanovení o mandátnej zmluve. 10. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobe vyhovel, keď mal aktívnu legitimáciu žalobcu za danú. Ohľadom aktívnej legitimácie uviedol, že žalobca je v zmysle čl. IY bod 3 (zrejme mal na mysli čl. IX - pozn. odvolacieho súdu) mandátnej zmluvy uzavretej so Spoločenstvom Živnodom splnomocnený na vymáhanie pohľadávok voči vlastníkom bytov a nebytových priestorov, a z výpovede svedkyne F.. I. C. mal za preukázané, že mu ako predsedníčka Spoločenstva Živnodom udelila súhlas s vymáhaním pohľadávky voči žalovanému. 11. Odvolací súd dospel po zopakovaní dokazovania k iným záverom ako súd prvej inštancie, keď v prvom rade vyhodnotil, že žalobca nie je nositeľom subjektívneho práva, o ktorom sa v konaní rozhoduje, a že mu neprináleží právo vymáhať od žalovaného zaplatenie žalovanej sumy, z čoho potom vyvodil aj záver o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v spore. Zo žalobcom predloženej mandátnej zmluvy zo dňa 01.06.2002 odvolací súd zistil, že bola uzatvorená podľa ust. § 566 a nasl. Obch. zák. medzi Spoločenstvom Živnodom ako mandantom a žalobcom ako mandatárom, a jej predmetom je výkon správy domu mandatárom na náklady mandanta na základe plnej moci a v rozsahu uvedenom v zmluve. Žalobca žalovaný nárok odôvodnil čl. V. bod 3 mandátnej zmluvy. Odvolací súd zistil, že tento článok upravuje práva a povinnosti mandanta, teda spoločenstva, a v bode 3 ukladá mandantovi povinnosť do 15-teho dňa v mesiaci poukazovať na zabezpečenie prevádzky, údržby a opráv spoločných častí, zariadení a príslušenstva domu preddavok na zabezpečenie poskytovaných služieb, na odmenu za správu a poplatok do fondu údržby a opráv. V konaní pred súdom prvej inštancie žalobca ohľadom svojej aktívnej legitimácie argumentoval poukazom na čl. X mandátnej zmluvy. Odvolací súd konštatuje, že tento článok je označený „Plná moc“, a mandant v ňom splnomocňuje mandatára na dohodnuté právne úkony, ktoré vykoná v jeho mene v súvislosti so zabezpečením povinností vyplývajúcich z výkonu správy v zmysle zmluvy. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku uviedol, že žalobca je v zmysle čl. IX bod 3 mandátnej zmluvy splnomocnený na vymáhanie pohľadávok voči vlastníkom bytov, a že mal výpoveďou predsedníčky spoločenstva preukázané, že žalobcovi udelila súhlas s vymáhaním pohľadávky voči žalovanému. Odvolací súd sa oboznámil s čl. IX označeným „Vymáhanie pohľadávok“ a zistil, že body 1 a 2 upravujú postup mandatára pri zasielaní upomienok vlastníkom bytov v prípade, že majú nedoplatky vo výške trojmesačného zálohového predpisu. Bod 3 stanovuje, že ak nebude pohľadávka ani po doporučenej výzve do 21 dní uhradená, požiada mandatár predsedu spoločenstva o písomný súhlas na vymáhanie pohľadávky. Ak potom žalobca (resp. aj súd prvej inštancie) odvodzoval svoju aktívnu legitimáciu v tomto spore od uvedenej mandátnej zmluvy, odvolací súd sa s jeho argumentáciou nestotožnil. 12. Podľa ust. § 566 ods. 1 Obch. zák. účinného v čase uzatvorenia zmluvy sa mandátnou zmluvou mandatár zaväzuje, že pre mandanta na jeho účet zariadi za odplatu určitú obchodnú záležitosť uskutočnením právnych úkonov v mene mandanta alebo uskutočnením inej činnosti a mandant sa zaväzuje zaplatiť mu za to odplatu. 13. Podľa ust. § 568 ods. 3 a 4 Obch. zák. účinného v čase uzatvorenia zmluvy, ak zariadenie záležitosti vyžaduje uskutočnenie právnych úkonov v mene mandanta, je mandant povinný vystaviť včas mandatárovi písomne potrebné plnomocenstvo. Ak plnomocenstvo nie je obsiahnuté v zmluve, nenahrádza ho prevzatie zmluvného záväzku mandatárom konať v mene mandanta, a to ani v prípade, že osoba, s ktorou mandatár rokuje, o tomto záväzku vie. 14. Z citovaných ustanovení Obchodného zákonníka, ktorými sa riadi vzťah mandanta a mandatára z mandátnej zmluvy, je zrejmé, že mandatár sa mandátnou zmluvou zaväzuje za odplatu zariadiť alebo vykonať pre mandanta v zmluve dohodnuté záležitosti, a to v mene mandanta a na jeho účet. V posudzovanej veci to znamená, že žalobca sa mandátnou zmluvou zaviazal vykonávať pre Spoločenstvo Živnodom zmluvne dohodnuté záležitosti súvisiace so správou domu v mene spoločenstva a na jeho účet, a preto je vylúčené, aby sa voči tretím osobám domáhal akéhokoľvek plnenia na základe predmetnej mandátnej zmluvy vo svojom mene a na svoj účet. Ak sa napriek tomuto jednoznačnému záveru, ktorý má oporu v zákone a v uzatvorenej mandátnej zmluve, žalobca vo svojom mene od žalovaného domáhal zaplatenia žalovanej sumy s poukazom na mandátnu zmluvu, ktorú uzatvoril so spoločenstvom, je bez akýchkoľvek pochybností odôvodnený záver, že na uplatnenie takéhoto nároku žalobou na súde nebol oprávnený, a že mu uplatnené právo nepatrí. Na tomto závere nič nemení ani argumentácia súdu prvej inštancie v napadnutom rozsudku o udelení súhlasu predsedníčkou spoločenstva žalobcovi na vymáhanie pohľadávky voči žalovanému, a argumentácia právneho zástupcu žalobcu na odvolacom pojednávaní o možnom udelení splnomocnenia Spoločenstvom Živnodom pre žalobcu na podanie žaloby. Odvolací súd v prvom rade poukazuje na to, že písomný súhlas predsedu spoločenstva s vymáhaním pohľadávky pre žalobcu podľa čl. IX bod 3 a ani splnomocnenie od Spoločenstva Živnodom pre žalobcu na podanie žaloby neboli v konaní preukázané, preto takáto argumentácia nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Naviac, i keby súhlas a splnomocnenie preukázané boli, nemohol by sa žalobca domáhať žalovaného nároku vo vlastnom mene, ale len v mene mandanta, teda spoločenstva. 15. Keďže už nedostatok aktívnej vecnej legitimácie je vždy dôvodom na zamietnutie žaloby, nie je žalobe vyhovujúce rozhodnutie súdu prvej inštancie správne. 16. Nad rámec vyššie uvedeného považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že odôvodnenie žalovaného nároku žalobcom v žalobe (s poukazom na čl. V. bod 3 mandátnej zmluvy), teda že žalovaný si svoje povinnosti vyplývajúce mu z mandátnej zmluvy od počiatku neplní, čím mu voči žalobcovi vznikol dlh, nemôže obstáť, nakoľko žalovaný nie je účastníkom mandátnej zmluvy, a preto z nej voči žalobcovi ani žiadne vynútiteľné povinnosti nemá. Odvolací súd dospel v tejto súvislosti k záveru, že medzi žalobcom a žalovaným neexistuje na základe mandátnej zmluvy žiadny právny vzťah, a žalovaný teda nie je pasívne vecne legitimovaný v spore, nakoľko voči žalobcovi nie je nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva. 17. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 388 C.s.p. zmenil a žalobu žalobcu zamietol. 18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 396 ods. 1 a 2 C.s.p. Žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech, priznal proti neúspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v celom rozsahu. 19. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).