Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Cob/11/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1108241376 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 01. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Zelenák ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1108241376.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a JUDr. Miroslavy Janečkovej, v právnej veci žalobcu Železnice Slovenskej republiky, Bratislava, Klemensova č. 8, Bratislava, IČO 31 364 501, proti žalovanému SUPRAVIA s.r.o., Zámocká 12, Bratislava, IČO 35 713 046, práv. zast. advokátkou, JUDr. Janou Valachovou, M. Rázusa 49, Lučenec, o zaplatenie 6.334,20 EUR s prísl. a o odvolaní žalobcu a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č.k. 34Cb/371/2008-187 zo dňa 6.11.2015 jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č.k. 34Cb/371/2008-187 zo dňa 6.11.2015 v časti istiny p o t v r d z u j e, v časti príslušenstva a zamietajúcej časti m e n í tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania 9% p.a. zo sumy 6.334,20 EUR od 27.1.2010 do zaplatenia a vo zvyšku žalobu z a m i e t a. V súvisiacom výroku o náhrade trov konania m e n í tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 6.334,20 EUR a úroky z omeškania vo výške 9,05 % ročne zo sumy 6.334,20 EUR od 27.11.2014 do zaplatenia a trovy konania vo výške zaplateného súdneho poplatku vo výške 934,- EUR, vo zvyšku súd žalobu zamietol. 2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že konaní nebolo sporné, že žalovaný sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil. V konaní bola sporná výška bezdôvodného obohatenia žalovaného na úkor žalobcu, ktorá bola stanovená vo výške obvyklého nájmu v danom čase t.j. za roky 2006 - 2007 a v danej lokalite t.j. v meste Lučenec. Súd prvej inštancie pri stanovení výšky obvyklej ceny nájmu za užívanie pozemkov na podnikateľské účely v rokoch 2006 a 2007 v lokalite železničnej stanice v Lučenci, vychádzal z vyjadrenia mesta Lučenec zo dňa 6.10.2014, ktoré vychádzalo z ceny nájmov určených v zásadách hospodárenia s majetkom mesta Lučenec spracovaných v zmysle platnej legislatívy a určených cien na základe znaleckých posudkov, z ktorého vyplýva, že ak by mesto Lučenec uzatváralo zmluvu na prenájom pozemku v danej lokalite a v danom čase, požadovalo by nájomné pri dobe nájmu do 5 rokov - 3,88 €/m2/rok, pri dobe nájmu do 10 rokov - 2,09 €/m2/rok a pri dobe nájmu do 15 rokov - 1,49 €/m2/rok, a ďalej z vyjadrenia realitnej kancelárie LX reality, s.r.o. zo dňa 30.10.2014, ktorá stanovila priemernú cenu na prenájom pozemku okolo 100 Sk/3,31€/m2/rok. Súd prvej inštancie pri určení výšky bezdôvodného obohatenia žalovaného na úkor žalobcu za užívanie pozemku vo vlastníctve žalobcu o výmere 1.173 m2, evidovanom na liste vlastníctva č. 6729, v katastrálnom území Lučenec vychádzal z priemeru vyššie uvedených zistených cien obvyklého nájmu za m2 pozemku za daný rok, a ktorá bola určená vo výške 2,70 EUR. Výška bezdôvodného obohatenia žalovaného bola vypočítaná vynásobením užívanej plochy pozemku o výmere 1,173 m2 za dva 2 roky a bola stanovená v sume 6.334,20 EUR. 3. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že sa zaoberal vznesenou námietkou premlčania žalovaným na pojednávaní dňa 27.11.2014, voči uplatnenému nároku žalobcom za mesiace január až október 2006 s tým, že v danom prípade sa aplikuje na premlčanie bezdôvodného obohatenia dvojročná premlčacia lehota podľa Občianskeho zákonníka a nie štvorročná premlčacia lehota Obchodným zákonníkom, nakoľko sa medzi účastníkmi jedná o občianskoprávny vzťah. Súd dospel k záveru, že na daný prípad sa vzťahuje právna úprava premlčania podľa Obchodného zákonníka, nakoľko sa jedná o obchodnoprávny vzťah medzi účastníkmi, ktorí sú obaja podnikateľmi a právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorý si uplatňuje žalobca voči žalovanému vzniklo v súvislosti s podnikateľskou činnosťou oboch strán. Z tohto dôvodu začiatok a trvanie premlčacej doby na uplatnenie nárokov z bezdôvodného obohatenia sa riadi ustanoveniami §§ 391 - 401 Obchodného zákonníka t.z., že toto právo sa premlčuje v štvorročnej premlčacej dobe a začiatok premlčacej doby sa riadi ustanovením § 391 Obchodného zákonníka. Žalobca si voči žalovanému uplatnil bezdôvodné obohatenie žalobou, ktorú podal na poštovú prepravu dňa 10.12.2008 a štvorročná premlčacia doba začala plynúť od 10.12.2004. Žalobca si teda mohol na súde uplatniť voči žalovanému svoj nárok (istinu) - bezdôvodné obohatenie - od 10.12.2004. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca si svoje právo na vydanie bezdôvodného obohatenia uplatnil v zákonnej štvorročnej lehote včas a tento jeho nárok nie je premlčaný. 4. Žalobca na pojednávaní dňa 27.11.2014 zobral návrh v časti istiny vo výške 9.204,39 EUR späť a zároveň žalobu voči žalovanému rozšíril aj o úrok z omeškania, ktorý si uplatnil vo výške 13 % ročne zo sumy 6.334,20 EUR od 1.1.2006 do zaplatenia. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca si úrok z omeškania uplatnil po uplynutí štvorročnej premlčacej lehoty, ktorej začiatok začal plynúť od 10.12.2008 a koniec tejto lehoty uplynul dňa 10.12.2012. Súd preto priznal žalobcovi zákonný úrok z omeškania vo výške 9,05 % ročne odo dňa pripustenia súdom zmeny petitu žaloby t.j. od 27.11.2015 do zaplatenia a v časti uplatnených úrokov z omeškania od 1.1.2006 do 26.11.2015 zamietol. Podľa § 3 ods. 1, nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. (v znení účinnom do 31.1.2013) výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Sadzba EÚCB bola v čase omeškania 1,05%, preto súd prvej inštancie priznal úroky žalobcovi vo výške 9,05%. 5. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle ust. § 142 ods.1, veta prvá O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov konania potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Na základe uvedeného žalobcovi, ktorý mal plný úspech vo veci priznal trovy konania z titulu zaplateného súdneho poplatku. 6. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia, ktoré vidí v tom, že súd nesprávne stanovil výšku úrokov z omeškania vo výške 9,05% a tiež nesprávne posúdil námietku premlčania vznesenú žalovaným vo vzťahu k rozšírenému nároku žalobcu na úroky z omeškania a to tým, že nesprávne posúdil začiatok plynutia premlčacej doby a jej plynutie ako také, v dôsledku čoho priznal žalobcovi úroky z omeškania len od pripustenia zmeny petitu žalobného návrhu t.j. od 27.11.2014. Podľa názoru žalobcu bolo potrebné na omeškania žalovaného, ako aj určenie výšky úrokov z omeškania uplatniť § 369 Obch. zák., keďže právny vzťah medzi účastníkmi je obchodnoprávny, a preto nie je dôvod v otázke úrokov aplikovať Občiansky zákonník. Ďalej poukázal na to, že z odôvodnenia rozhodnutia nie je zrejmé aké úvahy viedli súd k stanoveniu začiatku a konca premlčacej doby. Je toho názoru, že súd nevzal do úvahy skutočnosť, že premlčanie práva na úrok z omeškania sa posudzuje za každý jeden deň omeškania samostatne. 7. Žalobca si žalobou uplatnil nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ako následok užívania pozemku žalobcu zo strany žalovaného bez právneho dôvodu, a to za obdobie rokov 2006 a 2007. Bezdôvodné obohatenia vznikalo do roku 2003 a žalobca si rok 2003 uplatnil na súde v inom konaní, ktoré je právoplatne skončené a nebolo sporné, že bezdôvodné obohatenie naozaj vzniklo a žalovaný nikdy jeho vznik a trvanie nenamietal. Sporná bola len výška vzniknutého bezdôvodného obohatenia. Právo žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia vzniká postupne za každý deň, preto ak v prvý deň rozhodného obdobia (1.1.2006) žalovaný bezdôvodné obohatenie nevydal, dostal sa na druhý deň (2.1.2006) do omeškania s jeho vydaním. V danom prípade začne premlčacia doba práva na úrok z omeškania za nevydanie bezdôvodného obohatenia za prvý uplatnený deň (1.1.2006) plynúť 2.1.2006 a uplynie dňa 2.1.2010. Rovnakým spôsobom sa postupne premlčujú ďalšie dni, v ktorých si žalobca úrok z omeškania v štvorročnej zákonnej dobe neuplatnil. Na základe uvedeného žiadal zmeniť napadnutý rozsudok tak, že súd uloží žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania vo výške 13% ročne zo sumy 6.334,20 EUR od 27.11.2010 do zaplatenia. 8. Proti rozsudku podal odvolanie aj žalovaný, ktorý navrhol napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, príp. zmeniť a zároveň si uplatnil trovy prvostupňového i odvolacieho konania. Uviedol, že súd priznal žalobcovi zaplatenie istiny, čo odôvodnil tým, že mal vo veci plný úspech. Žalovaný poukázal na to, že žalobca sa pôvodne domáhal zaplatenia sumy 15.574,59 EUR, ktorá bola v priebehu konania čiastočným späťvzatím návrhu žalobcom bez zavinenia žalovaného ustálená na sumu 6.334,20 EUR. Súd prvej inštancie sa ďalej nevysporiadal s dôkazmi predloženými žalovaným, znaleckými posudkami, nevykonal navrhnutý dôkaz, a to vypracovanie dodatku k znaleckému posudku č. 91/2008 z 12.8.2008. Ďalej poukázal na to, že súd sa uspokojil s aritmetickým priemerom cien obvyklého nájmu za m2 tak, ako to vyčíslil žalobca podľa stanoviska realitných kancelárii a mesta Lučenec a ani sa nevysporiadal s návrhom žalovaného na vyriešenie prejudiciálnej otázky v spore. Taktiež tvrdí, že pokiaľ v rámci analógie práva uplatňuje súd v konaní pojem „obvyklá cena nájmu za užívanie pozemkov“, tak táto problematika spadá pod ustanovenia Občianskeho zákonníka a na ako takú je potom nutné aprobovať ustanovenia o premlčaní práva v zmysle Obč. zák. a nie obchodného práva. 9. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, podľa ktorého sa v danom prípade jedná o užívanie pozemku, ktorý je v správe žalobcu, a teda občianskoprávny inštitút, ktorý možno s použitím „analogia legis“ a ust. § 853 ods. 1, Obč. zák. subsumovať pod ustanovenia §§ 663 - 675 Obč. zák. Z uvedeného dôvodu sa nejedná o záväzkový vzťah podľa obchodného práva. 10. Žalobca sa písomne vyjadril k odvolaniu žalovaného s tým, že záväzok z titulu bezdôvodného obohatenia, ak ide o vzťah medzi podnikateľmi a vznikol v súvislosti s ich podnikateľskou činnosťou, je obchodnoprávnym vzťahom, a to aj napriek tomu, že sa naň v dôsledku absencie právnej úpravy v Obch. zák. bude aplikovať právna úprava Obč. zák. Pre úpravu tohto vzťahu je rozhodujúce ust. § 1 a § 261 Obch. zák. Uviedol, že žalobca má za to, že po pripočítaní 10% v mysle zákona je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania v celkovej výške 13% ročne po pripočítaní 3% podľa základnej úrokovej sadzby NBS. Žalobca zároveň považuje nároky žalovaného na náhradu trov konania za nedôvodné, nakoľko žalobca mal vo veci plný úspech. 11. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1, bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219 ods. 3 C.s.p. oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 11.1.2017. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalobcu, žalovaného, ako aj ich vyjadreniami, odvolací súd dospel k záveru, že odvolania sú v časti dôvodné. 12. Odvolací súd konštatuje, že konanie na súde prvej inštancie sa viedlo a odvolanie žalobcu i žalovaného bolo podané v rámci účinnosti zákonnej úpravy procesného konania podľa Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb., avšak o odvolaní rozhodoval odvolací súd po nadobudnutí účinnosti právnej úpravy Civilného sporového poriadku č. 160/2015 Z. z. a postupoval tak v súlade s § 470 ods. 1, C.s.p. a § 473 C.s.p., podľa ktorých sa počnúc účinnosťou C.s.p. ruší úprava Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. a aj na konania začaté pred účinnosťou C.s.p. sa počnúc dátumom 1.7.2016 vzťahuje aktuálna procesná úprava C.s.p. Podľa § 387 ods. 1, C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 387 ods. 2, C.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 13. Odvolací súd po preskúmaní veci zistil, že odvolanie žalovaného v časti týkajúcej sa priznaného bezdôvodného obohatenia v sume 6.334,20EUR nie je dôvodné. Závery súdu prvej inštancie, ktorý svoje rozhodnutie dôsledne a detailne odôvodnil v súlade so zisteným skutkovým stavom a vec i správne právne posúdil. Súd prvej inštancie správne posúdil priemernú výšku nájomného v danej lokalite a za obdobný druh nehnuteľností. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil so záverom súdu prvej inštancie ako aj s odôvodnením napadnutého rozsudku v časti vyčíslenia prípadného nájmu za dané obdobie. Na doplnenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza že je potrebné prisvedčiť tvrdeniu žalobcu v tom, že predmetný vzťah medzi stranami je potrebné posúdiť v súlade s § 261 ods. 1, Obch. zák. pretože sa jedná o vzťah medzi podnikateľmi a vyplývajúci z ich podnikateľskej činnosti. Obchodný zákonník neupravuje osobitne bezdôvodné obohatenie a nároky z neho plynúce a preto v súlade s §1 ods. 2, Obch. zák. sa tieto nároky posudzujú v súlade s príslušnými ustanoveniami § 451 a násl. Obč. zák.. 14. Podľa § 388 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie. 15. V časti priznaného príslušenstva dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalovaného je čiastočne dôvodné. Vzhľadom na tú skutočnosť, že vzťah medzi stranami je potrebné posúdiť podľa ust. Obch. zák., vzťahuje sa aj na bezdôvodné obohatenie všeobecná premlčacia lehota - 4 roky. Žalobca si v konaní uplatnil úroky z omeškania prvý krát dňa 26.11.2014. Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania odvolací súd ustálil, že nárok na uplatnené príslušenstvo je premlčaný pred dňom 26.11.2010 a od 27.11.2010 je nárok na zaplatenie príslušenstva uplatnený dôvodne v súlade s § 269 ods. 1, Obch. zák.. Čo sa týka výšky príslušenstva dospel odvolací súd k názoru, že v súlade s § 3 ods. 1, nar. vlády č. 87/1995 Z.z. bola v čase omeškania ( 27.11.2010 ) stanovená úroková sadzba vo výške 9% p.a.. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok v časti uplatneného príslušenstva v súlade s § 388 C.s.p. zmenil tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Podľa ust. § 255 ods. 1, C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 16. Vzhľadom na tú skutočnosť, že žalobou bola pôvodne uplatnená suma 15.574,59EUR a po čiastočnom spätvzatí žaloby, ktoré žalovaný nezapríčinil, bola žalobcovi priznaná suma 6.334,20EUR dospel odvolací súd k záveru, že pomer úspechu strán v konaní je pomerne rovnaký. V súlade s § 388 C.s.p. zmenil napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti náhrady trov konania a podľa § 255 ods. 1, C.s.p. tak, že nepriznal žiadnej zo strán právo na náhradu trov konania, vzhľadom na pomerný úspech v konaní. 17. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1, C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1, a § 255 ods. 2, C.s.p., nakoľko strany boli v odvolacom konaní čiastočne úspešné. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).