Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Cob/233/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1109220152 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Kúšová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1109220152.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kúšovej a členiek JUDr. Tatiany Pastierikovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci žalobcu: Angel production s.r.o., Bárdošova 6, 831 06 Bratislava, IČO: 35 944 617, právne zast.: Mgr. Marek Turoček, advokát, Lazaretská 2313/3A (predtým Račianska 66), 811 08 Bratislava, proti žalovanému: Magic Seven Slovakia, spol. s.r.o., Šoltésovej 12, 811 08 Bratislava, IČO: 35 765 623, právne zast.: ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA DVORECKÝ & PARTNERI s.r.o. (predtým ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA DVORECKÝ & BOHUNICKÝ s.r.o.), Grösslingova 50, 811 09 Bratislava, IČO: 35 967 421, o zaplatenie 16.970,59 EUR s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. 25Cb/131/2009-118 zo dňa 11.03.2015, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. 25Cb/131/2009- 118 zo dňa 11.03.2015 p o t v r d z u j e . Žalovaný má právo na plnú náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania vo výške 2.682,33 EUR, a to do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia na účet ADVOKÁTSKEJ KANCELÁRIE DVORECKÝ & BOHUNICKÝ s.r.o., Bratislava. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 02.06.2009 domáhal od žalovaného zaplatenia sumy vo výške 29.678,35 EUR s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že pre žalovaného vykonal riadne a včas na základe objednávky žalovaného služby: rekvizitná výprava, práce rekvizitárov pre film Lietajúci Cyprián. Na základe vykonaných služieb vystavil žalovanému faktúru č. 16-0111/2008 na sumu 684.094,20 Sk (22.707,76 EUR), splatnú dňa 15.11.2008, faktúru č. 7-0404/2009 na sumu 16.970,59 EUR a faktúru č. 9-0404/2009 na sumu 16.172,10 EUR, splatnú dňa 22.04.2009. Žalovaný žalobcovi do podania žaloby na súd uhradil len časť faktúry č. 16-0111/2208, a to dňa 16.01.2009 sumu 7.000,- EUR, dňa 31.03.2009 sumu vo výške 5.000,- EUR a dňa 11.05.2009 faktúru č. 9-0404/2009. Zostávajúcu časť faktúry č. 16-0111/2008 a faktúru č. 7-0404/2009 neuhradil. 2. Súd prvej inštancie posudzoval zistený skutkový stav podľa ust. § 1 ods. 1, 2, § 261 ods. 1, § 536 a § 546 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. - Obchodný zákonník (ďalej len „ObZ“). 3. Po vykonanom dokazovaní a zhodnotení výsledkov dokazovania dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť. Uviedol, že žalobca sa po čiastočnom späťvzatí žaloby a po zmene petitu domáhal zaplatenia sumy vo výške 16.970,59 EUR s príslušenstvom titulom nezaplatenej faktúry č. 7-0404/2009 vystavenej za rekvizitnú výpravu pre film Lietajúci Cyprián za obdobie február - apríl 2009 - 2. splátka. Konajúci súd však nemal za preukázané, že žalovaný si fakturované práce od žalobcu skutočne objednal a že žalobca pre žalovaného tieto práce skutočne vykonal, nakoľko zo strany žalobcu nebola predložená objednávka, dodací list, ani iný listinný dôkaz, ktorý by uvedené skutočnosti preukazoval. Naopak, žalovaný oprávnenosť faktúry rozporoval s tým, že práce uplatnené žalobcom žalovanému v skutočnosti dodal p. Z.. Uvedené mal súd za preukázané z predloženej objednávky žalovaného č. 11022009 zo dňa 11.02.2009, v zmysle ktorej si žalovaný od Branislava Petráša B.P.O. objednáva práce na filme Lietajúci Cyprián v štvrtej etape nakrúcania v období február až marec 2009 a rovnako z faktúry č. 02/2009 vystavenej p. Petrášom za prípravné práce Zima 2009 na projekte Lietajúci Cyprián v sume 8.000,- EUR. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca na preukázanie svojich tvrdení nepredložil súdu relevantné dôkazy, ktoré by bez pochybností osvedčovali jeho nárok na zaplatenie sumy vo výške 16.970,59 EUR s príslušenstvom, dospel konajúci súd k záveru, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno, a preto žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“). 4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca z dôvodu, že v konaní došlo k vadám v zmysle § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p., nakoľko mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, keďže nebol predvolaný na pojednávanie dňa 11.03.2015. Uviedol, že aj napriek ustanoveniu § 48a O.s.p., je potrebné skonštatovať, že k zmätočnému konaniu došlo na strane právneho zástupcu, ktorý prevzal právne zastúpenie a spolu s ním aj celú spisovú dokumentáciu od JUDr. Jána Chmela, a to potvrdzujúcim listom zo dňa 17.02.2014, pričom odovzdávajúci (JUDr. Ján Chmelo) a preberajúca (Mgr. Michaela Belanová v zast. Prosman a Pavlovič advokátska kancelária, s.r.o.) sa ústne dohodli, že preberajúci právny zástupca oznámi súdu odvolanie splnomocnenia predchádzajúcemu právnemu zástupcovi a súčasne oznámi prevzatie právneho zastúpenia. Vzhľadom na to, že preberajúci právny zástupca (Prosman a Pavlovič advokátska kancelária, s.r.o.) tak neurobil, pričom dňa 10.03.2014 už odovzdal kompletnú spisovú dokumentáciu konateľovi žalobcu - Františkovi Turňovi, ktorý v ten istý deň splnomocnil advokátsku kanceláriu Mgr. Mareka Turočeka na zastupovanie v predmetnej právnej veci, do súdneho spisu nebolo založené odvolanie splnomocnenia JUDr. Jánovi Chmelovi, ani prevzatie právneho zastúpenia zo strany Prosman a Pavlovič advokátska kancelária, s.r.o.. Napriek uvedenému, vyslovil žalobca presvedčenie, že súd mohol a mal v zmysle § 103 O.s.p. skúmať, osobitne v rámci prípravy pojednávania, ktoré sa uskutočnilo dňa 14.03.2014, či má žalobca ustanoveného jedného alebo viacerých právnych zástupcov, ako aj ktorému z viacerých ustanovených právnych zástupcov majú byť doručované písomnosti. 5. Druhým dôvodom, pre ktorý považoval žalobca konanie, ktoré predchádzalo vyneseniu napadnutého rozsudku za zmätočné, je odňatie možnosti žalobcu konať pred súdom v dôsledku porušenia princípu kontradiktórnosti a rovnosti zbraní, ku ktorému došlo zo strany súdu tým, že na pojednávaní dňa 11.03.2015 pripustil predloženie úplne nových, z hľadiska obsahu prekvapivých dôkazov (t. j. že dodávky prác, ktorých zaplatenia sa žalobca domáha, si v skutočnosti žalovaný objednal u tretej osoby - Mgr. Branislava Petráša - B.P.O., ktorej ich aj na základe vystavenej faktúry údajne zaplatil), o ktoré sa vzhľadom na odôvodnenie napadnutého rozsudku pri meritórnom posúdení prejednávanej veci aj podstatným spôsobom oprel. S predloženými dôkazmi sa pritom žalobca nemal možnosť oboznámiť, ani sa k nim akýmkoľvek spôsobom vyjadriť. V tejto súvislosti poukázal na ustálenú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, nálezy Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 499/2012-47 zo dňa 10.07.2013, sp. zn. III. ÚS 454/2011-55 zo dňa 13.12.2011 a sp. zn. I. ÚS 695/2013-48 zo dňa 04.06.2014. Na základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie. 6. K odvolaniu sa vyjadril žalovaný, ktorý tvrdenie žalobcu, že nebol predvolaný na pojednávanie dňa 11.03.2015, považoval za nepravdivé, nakoľko z doručenky nachádzajúcej sa v súdnom spise je nesporné, že predvolanie bolo žalobcovi, resp. jeho právnemu zástupcovi, riadne doručené. Pokiaľ sa žalobca odvoláva na skutočnosť, že v dotknutom čase došlo k zmene právneho zástupcu žalobcu, poukázal na to, že je výlučne vecou sporovej strany, aby súdu oznámila zmenu právneho zástupcu. Zdôraznil, že pochybenie, ktoré žalobca namieta, bolo spôsobené výhradne jeho konaním (konaním jeho právneho zástupcu). S poukazom na ust. § 41 ods. 3 O.s.p. uviedol, že je nepochybné, že napriek novo udelenému splnomocneniu žalobcom, je takýto hmotnoprávny úkon voči súdu a ostatným účastníkom konania účinný až momentom, kedy súdu a týmto účastníkom konania dôjde. Skutočnosť, že novozvolený právny zástupca žalobcu novo udelené plnomocenstvo súdu neoznámil, znamená, že súd koná v súlade s jemu známymi skutočnosťami, a teda s pôvodným právnym zástupcom. 7. Argumentáciu žalobcu, podľa ktorej súd nedostatočne skúmal, či má žalobca ustanoveného jedného alebo viacerých právnych zástupcov, považoval za výklad ad absurdum, nakoľko by tak ustanovenie § 103 O.s.p. ukladalo súdu povinnosť pred každým procesným úkonom súdu najprv vyzývať všetkých účastníkov konania, aby uviedli všetkých svojich právnych zástupcov. Taký výklad odporuje zásade rýchlosti a hospodárnosti konania. 8. Ďalej poukázal na to, že žalobca za odvolací dôvod považuje zjavné pochybenie právnych zástupcov žalobcu, ktorí neoznámili včas súdu zmenu právneho zástupcu. Zdôraznil, že v prejednávanej veci je však nepochybné, že k opomenutiu konania došlo zo strany právneho zástupcu žalobcu, nie je preto možné prisvedčiť názoru, že súd by svojim postupom žalobcovi odňal možnosť konať pred súdom, nakoľko mu ani nebolo známe, že žalobca si zvolil nového právneho zástupcu. S poukazom na ust. § 48a O.s.p. mal za to, že súd správne doručil predvolanie tomu právnemu zástupcovi, ktorého v tom čase žalobca určil na doručovanie písomností. 9. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca bol na pojednávanie riadne predvolaný, nepožiadal o odročenie pojednávania, ani svoju neúčasť nijakým spôsobom neospravedlnil a vzhľadom k tomu, že k neúčasti na pojednávaní došlo výlučne zavinením žalobcu ako účastníka konania, nie je vôbec možné usudzovať o porušení rovnosti zbraní, a preto žalobca nepovažoval za účelné vyjadrovať sa k druhému dôvodu odvolania. 10. Záverom žalovaný považoval za nevyhnutné pripomenúť, že napriek tomu, že žalobca bol v čase podania odvolania oboznámený s listinnými dôkazmi vykonanými na pojednávaní dňa 11.03.2015, v odvolaní nijakým spôsobom nespochybnil rozhodnutie súdu v merite veci, ktorým súd posúdil návrh žalobcu ako nedôvodný. Mal za to, že namietaný postup súdu v konaní bol v súlade s procesnoprávnymi ustanoveniami a nie je možné usudzovať o porušení rovnosti zbraní, zásady kontradiktórnosti, či odňatí možnosti konať pred súdom, a preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil a priznal mu náhradu trov konania. 11. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací, prejednal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej iba „CSP“) bez nariadenia pojednávania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol oznámený na úradnej tabuli súdu a webovej stránke súdu v súlade s § 219 ods. 3 CSP. Po preskúmaní obsahu spisu, oboznámení sa s dôvodmi odvolania žalobcu, vyjadrením žalovaného, odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne. 12. Podľa § 387 ods. 2 a 3 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní. 13. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, pretože z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia odvolací súd uvádza nasledovné: 14. Podľa § 41 ods. 3 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (O.s.p.), v znení platnom a účinnom v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, hmotnoprávny úkon účastníka urobený voči súdu je účinný aj voči ostatným účastníkom, avšak len od okamihu, keď sa o ňom v konaní dozvedeli. 15. Podľa § 48a O.s.p., ak má účastník viacerých advokátov, doručí sa písomnosť tomu z nich, ktorého určí účastník na doručovanie písomností. Ak účastník výslovne neurčí žiadneho z advokátov, doručuje sa ktorémukoľvek z nich. 16. Podľa § 101 ods. 2 O.s.p., súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie, ani nepožiada z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy. 17. Úlohou odvolacieho súdu, vzhľadom na námietky odvolateľa, bolo v prvom rade posúdiť, či žalobcovi bola odňatá možnosť konať pred súdom, vzhľadom na jeho námietku, že nebol predvolaný na pojednávanie konané dňa 11.03.2015. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie na pojednávanie nariadené na termín 11.03.2015 predvolal zástupcu žalobcu JUDr. Jána Chmela, ktorý žalobcu zastupoval na základe splnomocnenia zo dňa 24.05.2013. Je síce pravdou, že do spisu bolo na pojednávaní konanom dňa 14.03.2014 založené aj splnomocnenie zo dňa 10.03.2014, ktorým žalobca splnomocnil na zastupovanie v predmetnej veci advokáta Mgr. Mareka Turočeka. Napriek tomu, že Mgr. Marek Turoček bol prítomný na pojednávaní, neoznámil súdu, ani nepredložil žiaden dôkaz preukazujúci ukončenie právneho zastúpenia JUDr. Jána Chmela. Samotný žalobca v odvolaní priznal, že k zmätočnému konaniu došlo na strane jeho právneho zástupcu. Odvolací súd poukazuje na ust. § 41 ods. 3 O.s.p., z ktorého je zrejmé, že hmotnoprávny úkon účastníka voči súdu a ostatným účastníkom konania je účinný až okamihom, keď sa o ňom v konaní dozvedeli. Skutočnosť, že novozvolený právny zástupca žalobcu novo udelené plnomocenstvo súdu neoznámil, znamená, že súd prvej inštancie konal v súlade s jemu známymi skutočnosťami, a teda konal s pôvodným právnym zástupcom, ktorému predvolanie na pojednávanie riadne doručil. Súd prvej inštancie tak postupoval správne, keď predvolania na pojednávanie doručoval JUDr. Jánovi Chmelovi ako právnemu zástupcovi žalobcu, ktorého splnomocnenie bolo súčasťou súdneho spisu, pričom v spise sa nenachádzal žiaden doklad o jeho odvolaní. Nakoľko právny zástupca žalobcu bol riadne predvolaný na pojednávanie konané dňa 14.03.2014, čo mal odvolací súd za preukázané z doručenky, z obsahu ktorej je zrejmé, že predvolanie prevzal dňa 19.02.2014, nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania, konajúci súd v súlade s ustanovením § 101 ods. 2 O.s.p. prejednal vec a rozhodol v jeho neprítomnosti. Odvolací súd súhlasí s názorom žalovaného, že neúčasť na pojednávaní si spôsobil samotný žalobca, neobstojí preto názor žalobcu, že súd mu svojim postupom odňal možnosť konať pred súdom, nakoľko konajúcemu súdu nebolo známe, že žalobca si zvolil nového právneho zástupcu. 18. V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že pokiaľ sa žalobca odvoláva na ust. § 48a O.s.p., konajúci súd správne doručil predvolanie tomu právnemu zástupcovi, ktorého v tom čase žalobca určil na doručovanie písomností. Uvedené mal odvolací súd za preukázané z obsahu splnomocnenia zo dňa 24.05.2013, ktorým žalobca splnomocnil JUDr. Jána Chmela ku všetkým úkonom, vrátane prijímania doručovaných písomností. V splnomocnení zo dňa 10.03.2014 udelenom Mgr. Marekovi Turočkovi, žalobca výslovne neuviedol, že ho splnomocňuje na prijímanie písomností. Odvolací súd poukazuje v tejto súvislosti na ustanovenie § 24 O.s.p., ktoré umožňovalo účastníkovi zvoliť si na zastupovanie v konaní aj viacerých advokátov súčasne. V nadväznosti na to bolo potrebné upraviť spôsob, ako sa majú doručovať viacerým advokátom súdne písomnosti tak, aby boli doručené účinne. V tomto smere zákonodarca zvolil praktické obmedzenie spočívajúce v tom, že hoci má účastník viacerých advokátov, stačí na účinné doručenie písomnosti týkajúcej sa účastníka konania iba doručenie jednému z jeho advokátov, ktorého sám účastník určí na doručovanie písomností. Až keď účastník neurčil žiadneho z advokátov, mohol súd účinne doručiť písomnosť ktorémukoľvek z jeho advokátom. 19. Argumentáciu žalobcu, podľa ktorej súd „nedostatočne skúmal, či má žalobca ustanoveného jedného alebo viacerých právnych zástupcov“, pričom túto povinnosť súdu oprel o ust. § 103 O.s.p., odvolací súd považuje v súlade s názorom žalovaného za nedôvodnú, uvedené ustanovenie žiadnu takú povinnosť súdu neukladá. Odvolací súd dodáva, že súd prvej inštancie, ako je zrejmé z jeho postupu počas konania, v zmysle cit. ust. zákona prihliadal na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže vo veci konať. 20. Odvolací súd ďalej podrobil preskúmaniu druhý odvolací dôvod, pre ktorý považoval žalobca konanie, ktoré predchádzalo vyneseniu napadnutého rozsudku, za zmätočné. Namietol odňatie možnosti konať pred súdom v dôsledku porušenia princípu kontradiktórnosti a rovnosti zbraní, ku ktorému došlo zo strany súdu tým, že pripustil na pojednávaní dňa 11.03.2015 predloženie úplne nových, z hľadiska obsahu prekvapivých dôkazov predložených žalovaným, s ktorými sa žalobca nemal možnosť oboznámiť, ani sa k nim akýmkoľvek spôsobom vyjadriť. 21. Právo na rovnosť v konaní je v zmysle judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva a rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky súčasťou práva na spravodlivý súdny proces a prejavuje sa vytváraním rovnakých procesných podmienok a rovnakého procesného postavenia subjektov, o ktorých právach a povinnostiach rozhoduje občianskoprávny súd. Rovnosť účastníkov v občianskom súdnom konaní bližšie charakterizuje § 18 ods. 1 O.s.p., ktorý bol platný a účinný v čase konania prebiehajúceho na súde prvej inštancie, podľa ktorého účastníci majú v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie a súd je povinný zabezpečiť im rovnaké možnosti na uplatnenie ich práv. Táto zásada sa premietala aj v ďalších ustanoveniach Občianskeho súdneho poriadku. Odvolací súd mal na základe uvedených skutočností za to, že namietaný postup súdu prvej inštancie v konaní bol v súlade s vtedy platnými procesnoprávnymi ustanoveniami a nie je možné usudzovať o porušení rovnosti zbraní, zásady kontradiktórnosti, či odňatí možnosti konať pred súdom. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na ust. § 101 ods. 2 O.s.p., v zmysle ktorého súd prvej inštancie vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu, ktorý bol riadne predvolaný, na pojednávanie sa nedostavil, ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie. Ako vyplýva z obsahu zápisnice z pojednávania, súd oboznámil dôkazy založené v spise na č. l. 4 - 99, ako aj dôkazy, ktoré právny zástupca žalovaného založil na pojednávaní do spisu, ďalej poučil prítomného právneho zástupcu podľa ustanovenia § 120 ods. 4 O.s.p, vyhlásil dokazovanie za skončené a následne vyhlásil rozsudok. Odvolací súd zdôrazňuje, že súd prvej inštancie postupoval v súlade s platnou procesnou úpravou. 22. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správny. 23. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. Úspešnému žalovanému odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania, o ich výške rozhodne súd prvej inštancie. 24. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 25. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. 26. Tento rozsudok bol členmi senátu prijatý pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).