Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/381/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1109221525 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1109221525.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej v spore žalobcu: K.. O. N., D. I. R.. X, R., zastúpeného advokátom: Mgr. Jakub Malý, Advokátska kancelária DETVAI LUDIK MALÝ UDVAROS so sídlom v Bratislave, Cukrová 14, proti žalovanému: Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie č.13, Bratislava, o náhradu škody a o náhradu nemajetkovej ujmy, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 13. apríla 2016, č. k. 11C/169/2009-706, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom zamietol súd prvej inštancie žalobu, ktorou sa žalobca domáhal náhrady škody v sume 208.157,27 eur s príslušenstvom a náhrady nemajetkovej ujmy sumu 33.193,92 eur spôsobenej mu nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci a žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Poukázal na to, že žalobca sa v podanej žalobe; doručenej súdu prvej inštancie dňa 12. 06. 2009; domáhal náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu štátu, ktorým bol odsudzujúci rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 3To/ 311/03 zo dňa 27. 04. 2004. Na pojednávaní dňa 04. 10. 2010 žalobca uviedol, že za nezákonné rozhodnutie považuje uznesenie o vznesení obvinenia č. OUV-260/10-NR-2000-Gš zo dňa 19. 03. 2000, a nie odsudzujúci rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 3To/311/03 zo dňa 27. 04. 2004 a v tejto súvislosti poukázal na to, že nezákonnosť uznesenia o vznesení obvinenia vyplýva z oslobodzujúceho rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. 3T/85/00 zo dňa 30. 03. 2006 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 5To/178/06 zo dňa 04. 07. 2006. V prvom rade sa zaoberal žalovaným vznesenou námietkou premlčania, ktorá nebola riešená v uznesení Krajského súdu v Bratislave č.k. 8Co/204/2012-339 zo dňa 22. 10. 2013, ktorým bol zrušený rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 11C/169/2009 - 280 zo dňa 12. 03. 2012. Žalobcom vykonané procesné úkony v priebehu konania vyhodnotil tak, že na pojednávaní dňa 04. 10. 2010 došlo zo strany žalobcu k zmene žaloby, keď žalobca zmenil dôvod (právny titul) žalovania svojho nároku, ktorú zmenu súd pripustil uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 12. 03. 2012. Mal za to, že žalobca si až od 04. 10. 2010 uplatňoval nárok na náhradu škody podľa zákona č. 58/1969 Zb. titulom uznesenia o vznesení obvinenia zo dňa 19. 03. 2000, ktoré považoval za nezákonné rozhodnutie, ktoré bolo zrušené dňom 04. 07. 2006, kedy nadobudol právoplatnosť oslobodzujúci rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. 3T/85/00 zo dňa 30. 03. 2006 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 5To/178/06 zo dňa 04. 07. 2006. Subjektívna premlčacia doba podľa § 22 ods. 1, ods. 3 zákona č. 58/1969 Zb. v trvaní 3 roky a 6 mesiacov tak uplynula dňa 04. 01. 2010, a preto nárok na náhradu škody, ktorá mala byť spôsobená nezákonným uznesením o vznesení obvinenia, uplatnil žalobca na súde po jej márnom uplynutí až dňa 04. 10. 2010. Objektívna premlčacia doba podľa § 22 ods. 2, ods. 3 zákona č. 58/1969 Zb. v trvaní 10 rokov a 6 mesiacov plynula od 19. 03. 2000 do 19. 09. 2009, a teda aj po jej márnom uplynutí žalobca uplatnil svoj nárok na súde titulom nezákonného rozhodnutia o vznesení obvinenia. Z dôvodu žalovaným dôvodne vznesenej námietky premlčania žalobu zamietol. Napokon dodal, že žalobca svoj nárok z dôvodu nezákonného uznesenia o vznesení obvinenia predbežne neprerokoval na Ministerstve spravodlivosti SR v zmysle § 9 zákona č. 58/1969 Zb., a preto nesplnenie tejto hmotnoprávnej podmienky rovnako považoval za dôvod na zamietnutie podanej žaloby. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. 2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca domáhajúc sa jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alternatívne jeho zmeny tak, aby bolo jeho žalobe v celom rozsahu vyhovené, dôvodiac tým, že rozsudok súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam a napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný. Nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie uvedenom v odôvodnení napadnutého rozsudku, že upresnenie skutočnosti, že za nezákonné rozhodnutie považuje uznesenie o vznesení obvinenia zo dňa 19. 03. 2000, je zmenou žalobného návrhu, nakoľko sa jednalo len o špecifikáciu návrhu, ktorou iba doplnil a vysvetlil skutočnosti odôvodňujúce oprávnenosť uplatneného a vymáhaného nároku. Týmto nedošlo k zmene právneho titulu, ktorým je nepochybne povinnosť nahradiť škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu v zmysle zákona č. 58/1969 Zb. a na toto podanie je potrebné hľadieť ako na splnenie dôkaznej povinnosti. Považoval za nesporné, že v žalobnom návrhu bol detailne a jasne popísaný skutkový stav, návrh spĺňal všetky formálne ako aj materiálne náležitosti a bolo z neho zrejmé a nesporné na základe akých skutočností a z akého titulu mu vznikla škoda a z akého titulu sa domáha náhrady nemajetkovej ujmy, ako aj to, že sa domáha náhrady škody spôsobenej rozhodnutím orgánu štátu v zmysle zákona č. 58/1969 Zb. Súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil tým, že upresnenie, resp. špecifikáciu návrhu, považoval za uplatnenie nového nároku, nakoľko nárok, ktorého sa v žalobe domáha, zostal nezmenený, ako aj všetky súvisiace skutočnosti. Za nesprávny považoval záver súdu prvej inštancie o premlčaní uplatňovaného nároku, keď v danom prípade nešlo o zmenu žaloby pokiaľ ju len doplnil o ďalšie skutočnosti odôvodňujúce uplatnený nárok. Zároveň považoval napadnutý rozsudok za nepreskúmateľný, nakoľko bol nedostatočne odôvodnený z hľadiska dôkazov a skutočností, ktoré počas konania predložil. 3. Odvolací súd; s poukazom na § 470 ods. 1, 2 zák. č. 160/2015 Z.z. , Civilný sporový poriadok ( ďalej len "CSP") účinného od 01.07.2016; preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach uplatňovaných odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP) dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 4. V prejednávanej veci súd prvej inštancie riadne vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočne potrebnom pre posúdenie dôvodnosti žalovaným vznesenej námietky premlčania žalobcom uplatňovaného nároku na náhradu škody a nemajetkovej ujmy a zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správne právne závery, keď na vec aplikoval zodpovedajúce ustanovenia zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom (§ 1, § 2, § 4, § 22 ods. 1, ods. 2, ods. 3), ktoré aj správne vyložil a svoje úvahy vedúce k záveru, že nárok žalobcu na náhradu škody a nemajetkovej ujmy, ktorá mu mala byť spôsobená nezákonným uznesením o vznesení obvinenia zn. ČVS: OUV-260/10-NR-2000- Gš zo dňa 19.03.2000, bol na súde uplatnený zmenou žaloby dňa 04.10.2010 po uplynutí trojročnej subjektívnej a desaťročnej objektívnej premlčacej doby, aj riadne odôvodnil, keď svoj myšlienkový postup dôkladne vysvetlil s poukazom na zistené skutočnosti a prijaté právne závery a v potrebnom rozsahu sa vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami, podstatnými pre posúdenie žalovaným vznesenej námietky premlčania. Žalobca nedôvodne vytýka súdu prvej inštancie, že jeho rozhodnutie je nepreskúmateľné z hľadiska ním tvrdených skutočností a dôkazov predložených v konaní, keďže z dôvodu opodstatnene vznesenej námietky premlčania nebol súd prvej inštancie povinný sa s nimi v odôvodnení svojho rozsudku vecne vysporiadať. 5. Žalobca vo svojom odvolaní neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu oproti tomu, ako bol ustálený súdom prvej inštancie, a obsah jeho odvolania; z hľadiska ním uplatňovaných odvolacích dôvodov a ich obsahového vymedzenia; nebol spôsobilý spochybniť ani správnosť právnych záverov súdu prvej inštancie, na ktorých tento založil svoje rozhodnutie. 6. Sporové konanie sa začína na základe žaloby, ktorá je procesným úkonom a obracia sa ňou žalobca na súd, aby o jeho veci autoritatívne rozhodol. Žaloba má okrem všeobecných náležitostí (§ 127 ods. 1 CSP, resp. § 42 ods. 3 O.s.p.) obsahovať aj osobitné náležitosti (§ 132 a nasl. CSP, resp. § 79 ods. 1 O.s.p.). Existencia riadnej žaloby je základnou podmienkou pre začatie sporu, a preto súd v prvom rade musí skúmať, či žaloba spĺňa zákonom stanovené náležitosti. Ak zistí, že žaloba nemá predpísané náležitosti, teda je neúplná, alebo síce má požadované náležitosti, ale tieto, prípadne niektoré z nich, sú uvedené nepresne, neurčito alebo nezrozumiteľne, teda je nesprávna, je povinný vyzvať žalobcu na jej doplnenie alebo opravu (§ 129 CSP, resp. § 43 O.s.p.). 7. Základnou zložkou žaloby je tzv. žalobný nárok, ktorým žalobca stanovuje predmet konania a tým aj rozsah súdnej ochrany; žalobný nárok je vymedzený žalobným petitom a skutkovým odôvodnením žaloby. Posúdenie skutkových okolností podľa určitej právnej normy je povinnosťou súdu (iura novit curia), ktorý skúma, či platné právo umožňuje, aby na základe žalobcom tvrdeného skutkového stavu, mohlo byť nároku ním uplatňovanému vyhovené; žalobca tak nie je povinný uplatnený nárok kvalifikovať po právnej stránke. 8. Podanou žalobou tak žalobca vymedzuje aj rozhodujúce skutočnosti (relevantný skutkový dej), ktoré predstavujú údaje nutné k tomu, aby bolo zrejmé, o čom a na akom podklade má súd rozhodnúť, a preto sa ukladá žalobcovi uviesť v žalobe také skutočnosti, ktorými opíše skutok (skutkový dej), na ktorého základe uplatňuje v žalobnom petite svoj nárok, a to v takom rozsahu a kvalite, ktorá umožňuje jeho jednoznačnú individualizáciu a nezameniteľnosť s iným skutkom. Popisom rozhodujúcich skutočností sa vymedzuje predmet konania po skutkovej stránke. Samotný žalobný petit musí logicky vychádzať z opisu rozhodujúcich skutočností, a v prípade, ak vychádza z iných, v žalobe neuvedených okolností, a kedy preto nemožno dovodiť, na základe čoho má súd o žalobnom návrhu rozhodnúť, je tiež žalobný petit nesprávny, i keď sám osebe je presne, určite a zrozumiteľne formulovaný. Nesprávnym však nie je žalobný petit, ktorému nie je možné vyhovieť, pretože nie je v súlade s hmotným právom alebo ak žalobca uviedol jeho znenie v omyle, napríklad o hmotnoprávnej kvalifikácii uplatneného nároku. 9. Možno preto uzavrieť, že v sporovom konaní stíha žalobcu zodpovednosť za voľbu žaloby, za jej obsah a za formuláciu žalobného petitu, súd je povinný ho len poučiť v intenciách jeho procesných práv a povinností, nemôže však za žalobcu vykonať priamu vecnú formuláciu návrhu výroku rozsudku a vymedziť za neho relevantný skutkový dej, či poučiť ho o vhodnosti voľby tej ktorej žaloby v konkrétnom prípade. 10. V preskúmavanej veci sa žalobca žalobou; podanou na súde prvej inštancie dňa 12.06.2009; domáhal náhrady škody spôsobenej mu rozhodnutím orgánu štátu v zmysle zákona č. 58/1969 Zb. Pod bodom I. žaloby uviedol v rámci skutkového stavu všetky rozhodnutia predchádzajúce jeho oslobodeniu spod obžaloby, pod bodom II. žaloby výslovne uviedol, že svojou žalobou sa domáha náhrady škody spôsobenej mu rozhodnutím orgánu štátu, a to konkrétne rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 27.04.2004 sp.zn. 3To 311/03, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť v mesiaci máj 2004 a ďalej poukázal na to, že svoje právo si uplatňuje v zákonom stanovenej trojročnej premlčacej dobe, ktorá mu začala plynúť odo dňa doručenia rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 5To 178/06 zo dňa 4.júla 2006, ktorým bolo zamietnuté odvolanie voči (oslobodzujúcemu) rozsudku. V bode III. žaloby žalobca vyčíslil uplatňovaný nárok na náhradu škody a nemajetkovej ujmy. Podaná žaloba tak spĺňala všetky zákonom stanovené náležitosti a jednoznačne z nej vyplývalo, že nezákonné rozhodnutie, od ktorého žalobca odvodzuje uplatňovaný nárok na náhradu škody, je rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 27.04.2004 sp.zn. 3To 311/03, ktorým bol odsúdený na trest odňatia slobody jeden rok s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu 18 mesiacov a na trest zákazu činnosti znalca na jeden rok. 11. Písomným podaním zo dňa 20.04.2010 žalovaný vzniesol námietku premlčania s poukazom na to, že žalobca si uplatnil náhradu škody na súde po uplynutí trojročnej premlčacej doby plynúcej od doručenia mu uznesenia Najvyššieho súdu SR zo dňa 11.01.2005 sp.zn. 5Tz 30/2004, ktorým bol zrušený rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 27.04.2004 sp.zn. 3To 311/03, t.j. 03.05.2005, ktorá po predĺžení o 6 mesiacov skončila dňa 03.11.2008. 12. Na pojednávaní dňa 04.10. 2010 žalobca k námietke premlčania vznesenej žalovaným uviedol, že za nezákonné rozhodnutie považuje uznesenie o vznesení obvinenia z 19.03.2000, a preto premlčacia doba začala plynúť od doručenia zrušujúceho rozhodnutia, za ktoré je potrebné považovať; nie rozhodnutie Najvyššieho súdu SR; ale oslobodzujúci rozsudok Okresného súdu v Banskej Bystrici z 30.03.2006 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktorým bolo zamietnuté odvolanie prokurátora. 13. Písomným podaním zo dňa 15.06.2011 žalobca opätovne zdôraznil (bod 1), že na rozdiel od pôvodného znenia návrhu (v ktorom sa ako rozhodnutie, ktorým mu bola spôsobená škoda, a ktoré zakladá zodpovednosť za škodu na strane žalovaného uvádza rozhodnutie zo dňa 27.4.2004 sp.zn. 3To 311/03), rozhodnutím ktorým mu bola spôsobená škoda (nezákonné rozhodnutie) je uznesenie o začatí trestného stíhania, resp. o vznesení obvinenia, označené ČVS: OUV - 260/10-NR-2000-Gš zo dňa 19.03.2000. Za zrušujúce rozhodnutie je preto potrebné považovať rozsudok Okresného súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 3T 85/00 zo dňa 30.03.2006 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 5To 178/06 z 04.07.2006, ktoré mu bolo doručené 31.08.2006, ktorým bol definitívne oslobodený spod obžaloby. Návrh bol preto podľa jeho názoru podaný v rámci trojročnej subjektívnej aj desaťročnej objektívnej premlčacej doby. 14. Z uvedeného vyplýva, že žalobca na pojednávaní dňa 04.10.2010 zmenil skutkový stav, od ktorého pôvodne odvodzoval dôvodnosť svojho žalobného návrhu, keď zmenil svoje pôvodné skutkové tvrdenia do tej miery, že táto zmena sa prejavila v zmene hmotnoprávnych predpokladov pre priznanie žalobou uplatňovaného nároku na náhradu škody a nemajetkovej ujmy. Novo tvrdený skutkový základ žaloby spočívajúci v označení odlišného nezákonného rozhodnutia, ktorým mala byť žalobcovi spôsobená uplatňovaná škoda, totiž predpokladá odlišné posúdenie podmienky uplatnenia nároku v podobe využitia opravných prostriedkov proti nezákonnému rozhodnutiu (sťažnosť proti uzneseniu o vznesení obvinenia v zmysle § 3 zákona č. 58/1969 Zb.), rozdielne bude aj rozhodnutie zrušujúce nezákonné rozhodnutie (týmto bude v zmysle § 4 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb. rozsudok Okresného súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 3T 85/00 zo dňa 30. 03.2006 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 5To 178/06 z 04.07.2006), iným spôsobom budú plynúť aj premlčacie doby, keďže trojročná subjektívna premlčacia doba začne plynúť od doručenia iného zrušujúceho rozhodnutia a objektívna premlčacia doba začne plynúť od doručenia iného nezákonného rozhodnutia (§ 22 ods. 1, 2 zákona č. 58/1969 Zb.); rozdielnym spôsobom sa bude musieť posudzovať aj ďalší hmotnoprávny predpoklad v podobe existencie príčinnej súvislosti medzi žalobcom v žalobe tvrdenou škodou/ujmou a nezákonným rozhodnutím o vznesení obvinenia, ktoré bolo vydané oveľa (o štyri roky) skôr ako pôvodne označené nezákonné rozhodnutie o treste. Vzhľadom na uvedené nemôže obstáť odvolacia námietka žalobcu, že išlo len o upresnenie, vysvetlenie, resp. špecifikáciu žaloby. Odvolací súd sa nestotožnil so žalobcom ani v tom, že z jeho strany došlo len k doplneniu žaloby o ďalšie skutočnosti, ktorými odôvodňoval svoj nárok, keď žalobca si na pôvodnom skutkovom základe svoj nárok na náhradu škody/ ujmy; po vykonanej zmene; už viac neuplatňoval . 15. V danom prípade žalobca na pojednávaní dňa 04.10. 2010 žiadal to isté ako v žalobnom petite (rovnaké plnenie čo do kvality aj rozsahu), ale už na základe iného - zmeneného skutkového stavu (skutkového základu veci), než ktorý uviedol v žalobe, a preto správne tento procesný úkon žalobcu súd prvej inštancie posúdil ako zmenu žaloby podľa § 95 O.s.p., o ktorej bolo; v nadväznosti na písomne uplatnenú zmenu žaloby a čiastočné späťvzatie zo dňa 15.06.2011; rozhodnuté uznesením na najbližšom pojednávaní dňa 12.03.2012. Uvedený záver je plne konformný aj s doterajšou judikatúrou (R 33/2010). 16. S ohľadom na uvedené teda možno zhrnúť, že súd prvej inštancie sa v preskúmavanej veci správne vysporiadal so žalovaným vznesenou námietkou premlčania so zreteľom na zmenu žaloby vykonanú žalobcom na pojednávaní dňa 04.10.2010 a po dôkladnej úvahe vydal svoje rozhodnutie v súlade s platnou právnou úpravou. Súdu prvej inštancie nemožno; vzhľadom na obsah odvolacích dôvodov; vytknúť žiadne pochybenie pri právnom posúdení danej veci, a preto je napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov a ich obsahového vymedzenia, správny. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP). 17. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Žalovanému, ktorý mal v tomto odvolacom konaní úspech, priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov tohto odvolacieho konania v celom rozsahu, ktoré mu vznikli v súvislosti s bránením sa proti uplatňovanému nároku. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP). 18. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0 . Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( § 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) ( § 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( § 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( § 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.1 CSP) . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( § 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( § 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( § 430 CSP).