Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Cob/189/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1109222413 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 02. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Ondrišová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1109222413.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a JUDr. Miroslavy Janečkovej, v právnej veci žalobcu BOMAR s.r.o., Těžební 1236/1, Brno, Česká republika, IČO: 489 08 827, práv. zast. Advokátska kancelária Patajová Pataj s.r.o., J. Chalupku 8, Banská Bystrica, proti žalovanému MIKRON SLOVAKIA s.r.o., Svetlá 8, Bratislava, IČO: 34 120 297, práv. zast. Advokátska kancelária Timoranská & Štofková s.r.o., Podzámska 32, Nové Zámky, o ochranu práv majiteľa ochrannej známky a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č.k. 31CbPv/2/2009-200 zo dňa 10.12.2015 jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č.k. 31CbPv/2/2009-200 zo dňa 10.12.2015 p o t v r d z u j e . Žalobcovi priznáva plnú náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi primerané zadosťučinenie vo výške 8.000,- EUR, nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 33,- EUR a k rukám právneho zástupcu žalobcu trovy právneho zastúpenia vo výške 1.423,74 EUR. Žalovanému uložil povinnosť nahradiť štátu trovy vo výške 811,50 EUR do troch dní od právoplatnosti rozsudku. 2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že žalobca je majiteľom kombinovanej medzinárodnej ochrannej známky BOMAR, číslo zápisu MOZ 755201 a patrí mu výlučné právo označovať touto ochrannou známkou svoje výrobky, ako aj používať ju vo vzťahu k svojej podnikateľskej činnosti. Toto právo žalobcovi patrí od 20.11.2000 a v súlade s účinkami, ktoré zákon zápisu medzinárodnej ochrannej známky do príslušného registra priznáva, má tento zápis tie isté účinky, ako zápis ochrannej známky Úradom priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky. V konaní bola spornou otázka, či sa v období od 29.10.2003, kedy žalovaný nadobudol práva k doméne bomar.sk, do 27.10.2009, kedy sa táto internetová doména opäť stala voľnou, žalovaný dopustil nekalosúťažného konania tým, že uvedenú doménu využíval pri výkone svojej podnikateľskej činnosti. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že ich spolupráca začala koncom roka 2003, teda v čase, kedy žalovaný nadobudol práva k internetovej doméne bomar.sk a trvala až do konca roka 2006. Samotný žalobca uviedol, že žalovaný bol pre neho kľúčovým obchodným partnerom. Z dokazovania vyplynulo, že žalovaný zaregistroval a používal internetovú doménu bomar.sk, bez toho aby mal skorší súhlas na použitie ochrannej známky od žalobcu ako majiteľa medzinárodnej ochrannej známky BOMAR, pričom síce tvrdil, že následne od pána Juhása dostal výslovný súhlas na používanie domény, avšak tento jeho tvrdenia poprel. Navyše ako vyplynulo z dokazovania, pán Juhás ani nebol oprávnený na udelenie takéhoto súhlasu. Súd prvej inštancie mal za to, že žalovaný v období medzi rokom 2003 až koncom roka 2006 ponúkal cez internet prostredníctvom domény bomar.sk výrobky žalobcu s jeho vedomím. Zákon presne nevymedzuje žiadnu formu, akou má byť súhlas s používaním ochrannej známky od oprávnenej osoby udelený, preto súd ustálil, že v uvedenom období mal žalovaný vzhľadom na správanie sa žalobcu vo vzájomných obchodných vzťahoch konkludentný súhlas s využívaním spornej domény pri svojej podnikateľskej činnosti. S poukazom na uvedené skutočnosti, v období intenzívnej obchodnej spolupráce medzi účastníkmi konania súd prvej inštancie nekalosúťažné konanie žalovaného nezistil. 3. V odôvodnení súd prvej inštancie poukázal na to, že k ukončeniu spolupráce žalobcu a žalovaného došlo na konci roka 2006. Žalovaný po ukončení spolupráce naďalej predmetnú internetovú doménu využíval na svoju prezentáciu a po zadaní adresy www.bomar.sk <http://www.bomar.sk> boli návštevníci presmerovaný na stránky žalovaného www.mikron.sk <http://www.mikron.sk>, kde žalovaný ponúkal konkurenčné výrobky. Uvedenú skutočnosť potvrdil štatutár žalovaného, keď uviedol, že keď si klient klikne na bomar.sk s očakávaním, že tam budú výrobky bomar, objaví sa stránka mikron.sk, na ktorej sú ponúkané produkty taiwanskej výroby, ktoré sú konkurenčnými výrobkami bomar, avšak keď si niekto chce kúpiť výrobky bomar, tak si ich nájde. Súd prvej inštancie nemal pochybnosť, že žalobca aj žalovaný sú konkurentmi na relevantnom trhu, čím je naplnený prvý pojmový znak nekalej súťaže. Druhým pojmovým znakom je, že takéto konanie je v rozpore s dobrými mravmi. V konaní mal súd preukázané, že žalovaný po ukončení spolupráce so žalobcom sa správal spôsobom, ktorý podľa práva nemôže požívať ochranu. Rovnako ako žalobca konkludentne súhlasil s využívaním ochrannej známky počas určitého časového obdobia, tak na druhej strane spôsobom, ktorý nepripúšťa iný výklad, vyjadril svoje negatívne stanovisko k ďalšiemu využívaniu ochrannej známky cez doménu bomar.sk zo strany žalovaného. Ukončením spolupráce sa ďalšie využívanie domény stalo protiprávnym a ako také zasahovalo do výlučných práv patriacich žalobcovi. Presmerovaním domény bomar.sk na doménu žalovaného, kde tento ponúka konkurenčné výrobky k výrobkom žalobcu je konaním, ktoré je spôsobilé žalobcovi ako súťažiteľovi privodiť ujmu. V neposlednom rade súd poukázal na skutočnosť, že žalovaný niekoľko rokov intenzívne spolupracoval so žalobcom, čím sa do povedomia príslušného okruhu zákazníkov zapísal ako jeho obchodný partner a po ukončení vzájomnej spolupráce mohli zákazníci nadobudnúť dojem, že spolupráca medzi nim prebieha aj naďalej, prípadne, že žalobca zmenil portfólio svojich výrobkov. Nekalosúťažné konanie je ohrozovacím deliktom, preto na vyvodenie zodpovednosti za takéto konanie sa nevyžaduje, aby súťažiteľovi, či spotrebiteľovi ujma skutočne vznikla, stačí, keď takýto zásah do práv iba hrozí. Súd prvej inštancie mal preukázané, že konanie žalovaného napĺňa aj tretí pojmový znak generálnej klauzuly nekalej súťaže a to, že jeho konanie bolo spôsobilé privodiť žalobcovi ako súťažiteľovi ujmu. 4. Súd prvej inštancie v konaní nezistil nekalosúťažné konanie žalovaného spočívajúce v klamlivom označení tovaru alebo služieb podľa § 46 ods. 1, Obch. zák. a vyvolania nebezpečenstva zámeny podľa § 47 písm. b) Obch. zák. Žalovaný spolu s konkurenčnými výrobkami naďalej ponúka aj výrobky značky BOMAR, avšak tieto nakupuje od spoločnosti DIRNI s.r.o., Hlohovec a nie od žalobcu. Takéto konanie nie je v rozpore s pravidlami súťaže. Na druhej strane žalovaný pri svojej podnikateľskej činnosti využil povesť podniku a výrobkov žalobcu, tým, že po dlhoročnej spolupráci so žalobcom zákazníkov, ktorý mali záujem o výrobky značky BOMAR cez internetovú doménu presmeroval na svoje stránky, kde propagoval svoju podnikateľskú činnosť. Úmysel získať z takéhoto konania pre výsledky svojho podnikania prospech nie je sporný, keďže na svojich stránkach žalovaný propagoval výrobky, ktoré sú konkurenčnými výrobkami k produktom žalobcu. Súd prvej inštancie mal za to, že žalovaný naplnil znaky skutkovej podstaty parazitovania na povesti podľa § 48 Obch. zák. Súd mal za to, že zistený skutkový stav dostatočne odôvodňoval záver, že žalobcovi vznikol nárok požadovať primerané zadosťučinenie v peniazoch. Žalovaný sa bezpochyby dopustil konania, ktoré je v rozpore s pravidlami súťaže a takéto konanie bolo spôsobilé, aby ním žalovaný získal majetkový prospech, ktorý by inak nedosiahol. Navyše registráciou domény v znení zhodnom so slovnou ochrannou známkou žalobcu tento diskvalifikoval žalobcu z využívania práv prislúchajúcich k ochrannej známke, ako aj možnosti propagovať svoju podnikateľskú činnosť pod označením, ktoré mu po práve patrí. Finančná kompenzácia nemajetkovej ujmy je dôvodná aj vzhľadom na dĺžku časového obdobia, v ktorom k nekalosúťažnému konaniu žalovaného dochádzalo. Primerané zadosťučinenie v nepeňažnej forme by na nápravu ujmy spôsobenej konaním odporcu bezpochyby nepostačovalo. Pri stanovovaní výšky primeraného zadosťučinenia súd prvej inštancie prihliadol na rozsah predchádzajúcej obchodnej spolupráce žalobcu a žalovaného, dĺžku trvania protiprávneho stavu, ako aj závažnosť porušenia pravidiel súťaže zo strany žalovaného. S poukazom na uvedené kritériá mal súd prvej inštancie za to, že nárok na primerané finančné zadosťučinenie v sume 8.000,- EUR je oprávnený. Žalovaný v konaní namietal premlčanie nároku na primerané zadosťučinenie, pričom súd prvej inštancie ustálil, že k ukončeniu spolupráce došlo dňa 22.11.2006, čo je dátum vystavenia posledných faktúr medzi žalobcom a žalovaným v rámci ich vzájomnej podnikateľskej činnosti, čo vyplýva z účtovných záznamov, pričom po tomto dátume sa správanie žalovaného stalo nekalosúťažným a žalobcovi vznikol nárok požadovať primerané zadosťučinenie. Nakoľko žaloba bola na súd doručená dňa 18.06.2009, teda v rámci štvorročnej premlčacej lehoty, nárok žalobcu na primerané finančné zadosťučinenie premlčaný nie je. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 142 ods. 1, § 148 ods. 1, a § 149 ods. 1, O.s.p. 5. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý uviedol, že bezodkladne po tom, čo obdržal od žalobcu výzvu na upustenie od používania domény túto previedol na subjekt určený žalobcom, urobil tak hneď potom, čo žalobca nesporne prejavil svoj nesúhlas s používaním domény. Žalobca vyjadril nezákonnosť zásahu do jeho práv od počiatku, teda od 29.10.2003, tak ako to vyplýva z jeho žaloby. Nárok si teda uplatnil po uplynutí premlčacej doby. Taktiež súd nezdôvodnil, z akého dôvodu má byť práve žalovaná suma primeraná vzhľadom na konkrétne skutkové okolnosti. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno pokiaľ ide o preukázanie nároku na primerané zadosťučinenie, ktoré neprináleží automaticky pri každom zásahu do práv majiteľa ochrannej známky, ale len pri takom, kde následky zásahu nebolo možné odstrániť inak. Z uvedeného žiadal návrh žalobcu zamietnuť. 6. K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca, podľa ktorého si žalovaný bez jeho súhlasu zaregistroval doménu, ktorá je súčasne zhodná s obchodným menom žalobcu, v bližšie neurčenom čase po skončení vzájomnej spolupráce účastníkov konania presmeroval doménu bomar.sk na doménu mikron.sk, prostredníctvom ktorej žalovaný ponúkal bližšie neurčenému okruhu tretích osôb výrobky, ktoré boli v priamom konkurenčnom vzťahu k výrobkom žalobcu a žalovaný napriek písomným upozorneniam ne jeho konanie ponúkol žalobcovi prevod spornej domény bomar.sk za odplatu (v mailovej komunikácii požadoval odplatu 5 000,00 EUR). Taktiež nekalosúťažného konania, voči ktorému žaloba smerovala sa žalovaný začal dopúšťať až v čase po ukončení ich vzájomnej spolupráce koncom roka 2006, z tohto dôvodu nemôže byť nárok premlčaný. 7. Dňa 14.10.2016 žalovaný doplnil svoje odvolanie s odkazom na § 366 písm. d) C.s.p. Poukázal na to, že Finančná správa SR udelila pokuty trom registrátorom domén za registráciu domén pre zákazníkov, ktoré smerovali na stránky s hazardom bez slovenskej licencie. Pre Finančnú správu SR bolo v týchto veciach rozhodujúce, kto je reálnym držiteľom a registrátorom domén a aký obsah umožňuje prostredníctvom týchto šíriť. 8. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1, bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219 ods. 3, C.s.p. oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 7.2.2017. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalovaného, ako aj s vyjadrením žalobcu, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť. 9. Odvolací súd konštatuje, že konanie na súde prvej inštancie sa viedlo a odvolanie žalovaného bolo podané v rámci účinnosti zákonnej úpravy procesného konania podľa Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb., avšak o odvolaní rozhodoval odvolací súd po nadobudnutí účinnosti právnej úpravy Civilného sporového poriadku č. 160/2015 Z.z. a postupoval tak v súlade s § 470 ods. 1, C.s.p. a § 473 C.s.p., podľa ktorých sa počnúc účinnosťou C.s.p. ruší úprava Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. a aj na konania začaté pred účinnosťou C.s.p. sa počnúc dátumom 1.7.2016 vzťahuje aktuálna procesná úprava C.s.p. 10. Podľa § 387 ods. 2, C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 11. Odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku a reflektujúc dôvody odvolania uvádza na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil skutkový stav a vec správne právne posúdil. Odvolací súd uvádza, že žalovaný v odvolaní neuvádzal žiadne také vecné a právne relevantné dôvody, ktoré by privodili pre neho priaznivé rozhodnutie; neboli naplnené nim uvádzané odvolacie dôvody. Súd prvej inštancie vykonal dostatočné dokazovanie, z neho vyvodil správne skutkové zistenia a rovnako správne vec právne posúdil. Vzhľadom na konštatovanie vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia, ktorým súd vyhovel žalobe a stotožnenie sa s dôvodmi uvedenými v písomnom vyhotovení rozsudku, odvolací súd odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku. V napadnutom rozsudku súd prvej inštancie poskytol odpoveď na všetky kľúčové otázky sporovej právnej veci, pričom nie je potrebné, aby odvolací súd v odôvodnení svojho rozsudku zopakoval tie závery rozsudku súdu prvej inštancie, s ktorými sa stotožňuje. Odvolací súd považuje priznanú kompenzáciu nemajetkovej ujmy za primeranú, vzhľadom na rozsah a dĺžku nekalosúťažného konania žalovaného. 12. Odvolací súd sa s odkazom na ust. § 366 písm. d) C.s.p. zaoberal novotami, ktoré v rámci prostriedkov procesnej obrany žalovaný ako odvolateľ uplatnil, avšak odvolací súd sa s odkazom žalovaného na portál Finančnej správy SR ohľadom pokuty registrátorom domén za registráciu domén pre zákazníkov, ktoré smerovali na stránky s hazardom bez slovenskej licencie nezaoberal, nakoľko to s prejednávanou vecou nesúvisí. 13. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1, C.s.p. potvrdil. 14. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1, v spojení s ust. § 255 ods. 1, C.s.p. Úspešnému žalobcovi odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania, o ich výške rozhodne súd prvej inštancie. 15. Podľa § 262 ods. 1, C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 ods. 2, C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).