Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14Co/577/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1109226616 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kuchtová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1109226616.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Dariny Kuchtovej a členiek senátu Mgr. Barbory Bartekovej a JUDr. Zuzany Kučerovej, v spore žalobcov: 1. P. O., A.. XX.XX.XXXX a 2. B. O., A.. XX.XX.XXXX, obaja bytom Q. XX, W., zastúpených JUDr. Petrom Vačokom, advokátom, Vazovova 9/A, Bratislava, proti žalovanému: D. W., A.. X.X.XXXX, W. M.Á. X, W., zastúpenému JUDr. Adelou Valockou, advokátkou, Na vŕšku 2, Bratislava, o odstránenie stavby, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 28.05.2013, č.k. 15C/108/2009-181, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo dňa 28.05.2013, č.k. 15C/108/2009-181, p o t v r d z u j e . Žalovaný má voči žalobcom nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcov, aby žalovanému bola uložená povinnosť na vlastné náklady odstrániť časť stavby - novostavby rodinného domu „Q. na X.B., M. J., W.“, vrátane základov, postavenú na parc. č. XXXX/XX - zastávané plochy a nádvoria 193 m2, spôsob využitia pozemku: pozemok, na ktorom je dvor, zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie: X. P., na základe Rozhodnutia Mestskej časti Bratislava - X. P. sp.zn. X.-XXXX/XXXXX/XXXXX- Y.-O., zo dňa 14.09.2007, ktorou neoprávnene zasahuje na pozemok žalobcov, parc. č. XXXX- ostatné plochy, zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie X. P., a odstrániť stavbu - betónový nepriehľadný múr postavený na pozemku, vrátane základov, ktorý je vo vlastníctve žalobcov v pomere 1/2 k celku, parc. č. XXXX/X - zastávané plochy a nádvoria, zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie X.É. P., v časti zasahujúcej do predmetnej parcely č. XXXX/X - zastávané plochy a nádvoria, zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie X. P., do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. 2. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že žalobcovia sú bezpodielovými spoluvlastníkmi pozemku, parc. č. XXXX - ostatné plochy o výmere 272 m2, zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX, v pomere 1/1 a zároveň, spolu so žalovaným, sú podielovými spoluvlastníkmi pozemku, parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 73 m2, zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX. Žalovaný je výlučným vlastníkom pozemku, parc. č. XXXX/X - záhrady o výmere 1235 m2, zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX. Všetky tieto parcely sú v bezprostrednom susedstve. Žalovaný na svojej parc. č. XXXX/X zriadil novostavbu rodinného domu, ktorá v rozsahu 0,547 m od hranice pozemku neoprávnene zasahuje na parc. č. XXXX vo vlastníctve žalobcov. Novostavbou rodinného domu žalovaný neoprávnene zasiahol i na parc. č. XXXX/X, ktorá je v spoluvlastníctve strán, a to v rozsahu 0,322 m od hranice pozemku, ktorá účastníkom slúži ako spoločná príjazdová komunikácia. Žalovaný zásah spôsobil výstavbou betónového múru, ktorý žalovaný medzičasom v časti nad povrchom zeme odstránil, pod povrchom zeme však ostali základy. Tieto základy sa nachádzajú na parc. č. XXXX/X, ktorá je v spoluvlastníctve strán (príjazdová komunikácia), celkovo ide o plochu 4,4 m2. Na parc. č. XXXX, ktorá je len v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobcov, došlo k zásahu na ploche 0,1 m2. Oporný múr nad zemou bol odstránený a pod zemou v hĺbke 20, 40 až 70 cm po celej dĺžke pozemku. Hlbšie základ nemohol byť odstránený pre možnosť zosuvu. Inžinierske siete boli dané do ochranných rúr, prístup k nim je možný, tieto nie sú sieťami žalovaného. Zo znaleckého posudku súd ďalej zistil, že časť oporného múru a jeho základ pod úrovňou terénu je stavbou (časťou stavby) v zmysle stavebných predpisov. Pôvodný múr mal charakter oporného múru, v súčasnosti ostala už iba podzemná časť. V čase realizácie pôvodný oporný múr mal určite opodstatnenie, keď spevňoval svah aj príjazdovú komunikáciu. Svoje opodstatnenie stratil vybudovaním nového múra na pozemku parc. č. XXXX/XX, ktorý prevzal funkciu oporného múru. Odstránenie stavby - podzemnej časti oporného múru, ani nadzemnej časti „múrika“, nie je účelné, nakoľko nijako neobmedzuje využitie pozemku, parc. č. XXXX/X, na určený účel a ani nijakým spôsobom nezlepší v prípade odstránenia jeho využitie. 3. Na základe tohto skutkového stavu súd prvej inštancie konštatoval, že ide o neoprávnenú stavbu zriadenú na cudzom pozemku, ktorá má charakter nehnuteľnosti v zmysle § 119 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Žalovaný na parc. č. XXXX nemá vlastnícky titul a k parc. č. XXXX/X nemal súhlas spoluvlastníkov na výstavbu oporného múru. Zo strany žalovaného tak došlo k porušeniu vlastníckych práv žalobcov, lebo stačí, že k zásahu došlo len v časti pozemku. Konanie o vyporiadanie neoprávnenej stavby na cudzom pozemku je konaním, v ktorom podľa § 135c Občianskeho zákonníka vyplýva určitý spôsob vyporiadania vzťahov medzi účastníkmi, pričom súd nie je viazaný návrhmi účastníkov. Vlastník pozemku má výlučnú aktívnu legitimáciu na podanie žaloby. Stavba nie je súčasťou pozemku (§ 120 ods. 2 Občianskeho zákonníka), postavenie stavby je originálnym spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, takže stavebník neoprávnenej stavby je jej vlastníkom. 4. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie prihliadal na povahu a rozsah hospodárskej straty, ktorá by odstránením stavby vznikla, aký je rozsah zastavaného pozemku, či vlastník stavby vedel, že stavia na cudzom pozemku, resp. či staval v dobrej viere, že mu pozemok patrí a až dodatočne zistil opak, ako i na ďalšie využitie pozemku po odstránení neoprávnenej stavby. Súd dospel k záveru, že odstránenie stavby v časti parc. č. XXXX/X (príjazdová komunikácia) o ploche 4,4 m2 pod povrchom zeme je neúčelné z dôvodu, že stavba pod povrchom zeme spevňuje prístupovú komunikáciu, a zároveň je nehospodárne, keďže stavba pod povrchom zeme po jej odstránení by musela byť nahradená, s poukazom na svah terénu a charakter podložia, iným spevňujúcim materiálom. Odstránenie stavby v časti parc. č. XXXX/ X (príjazdová komunikácia v podielovom spoluvlastníctve strán ) o ploche 0,1 m2 nad povrchom zeme je nehospodárne, nakoľko na existujúcej ploche je toho času už zeleň vysadená a po zmenšení tohto priestoru v šírke 10 cm o dĺžke 14,36 m, realizácia výsadby zelene by bola nereálna, resp. by bola v menšom rozsahu ako je teraz. Odstránenie stavby v časti pozemku parc. č. XXXX (v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobcov) v najväčšej vzdialenosti od hranice pozemku 0,547 m pod povrchom zeme je tiež nehospodárne, keďže stavba pod povrchom zeme po jej odstránení by musela byť nahradená iným spevňujúcim materiálom. V konečnom dôsledku táto časť pozemku je žalobcami využívaná ako dlažobná cesta. Odstránenie stavby tak nemá žiadny praktický význam, nakoľko odstránená stavba „hmota kvalitatívne lepšia“ by sa iba nahradila drveným kamenivom „hmota kvalitatívne horšia“. Podzemná časť nijakým spôsobom neobmedzuje a ani nezhoršuje využitie pozemku, resp. prípadné jej odstránenie nijakým spôsobom nezlepší jeho využitie. 5. Inštitút odstránenia stavby na cudzom pozemku na náklady toho, kto stavbu zriadil, má charakter občianskoprávnej sankcie, ktorú možno použiť v prípade zistenia hrubých porušení práv vlastníka pozemku stavebníkom a zanedbaním povinností neoprávneného stavebníka, všetko za predpokladu, že odstránenie stavby je účelné. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobcovia nepreukázali dôvody, pre ktoré nezakročili proti neoprávnenej stavbe v čase jej realizácie, prečo sa nedomáhali zastavenia stavebných prác, pričom išlo o rozsiahly projekt a zásah do pozemku žalobcov, resp. do už vybudovanej príjazdovej komunikácie. V konaní nebolo preukázané, že by žalovaný vedel, že stavbu realizuje na cudzom pozemku, o čom svedčil aj spor vedený pred Okresným súdom Bratislava I pod sp.zn. 16C/73/2009 o určenie vlastníctva k pozemku. Žalovaný staval na cudzom pozemku v dobrej viere, že mu pozemok patrí, a až dodatočne, geodetickým zameraním, bol zistený opak a vykonal nápravu tým, že už postavený oporný múr nad povrchom zeme zbúral. 6. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd prvej inštancie dospel k záveru, že podmienky na odstránenie stavby nie sú splnené a žalobcovia neprejavili záujem, resp. nedali súhlas na prikázanie stavby vlastníkovi pozemku podľa § 135c ods. 2 Občianskeho zákonníka a žalovaný nepoužil procesnú obranu zriadenia vecného bremena podľa § 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka. Preto súd návrh zamietol so záverom, že žalovaný ako stavebník je naďalej vlastníkom neoprávnenej stavby a nemení sa ani vlastnícky vzťah k pozemkom. 7. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len OSP) a žalovanému, ako strane, ktorá mala vo veci plný úspech, priznal náhradu trov konania vo výške 150,- eur za zložený preddavok na znalecké dokazovanie a vo výške 457,02 eur na trovách právneho zastúpenia. Trovy právneho zastúpenia boli priznané podľa vyhlášky č. 665/2004 Z.z. za deväť úkonov právnej služby, vykonaných advokátkou žalovaného od prevzatia zastúpenia dňa 30.11.2010, až po účasť na pojednávaní dňa 28.05.2013. 8. Proti rozsudku podali v zákonnej lehote, dňa 16.07.2013, odvolanie žalobcovia prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Navrhli, aby odvolací súd zmenil napadnuté rozhodnutie tak, že návrhu v celom rozsahu vyhovie. Pre prípad, že aj odvolací súd bude pokladať odstránenie stavby za neúčelné, navrhli, aby odvolací súd zrušil napadnuté rozhodnutie a vec vrátil na ďalšie konanie za účelom usporiadania pomerov iným spôsobom. Zároveň žalobcovia navrhli, aby súd zaviazal žalovaného k náhrade trov konania žalobcov. 9. Žalobcovia v odvolaní poukázali na to, že predmetom sporu je ochrana vlastníckeho práva k pozemkom, do ktorého bolo zasiahnuté neoprávnenou stavbou. Túto skutočnosť mal súd prvého stupňa za preukázanú. Žalobcovia nesúhlasili s tvrdením súdu, že odstránenie stavby je neúčelné a nehospodárne. Poukázali na to, že súd v tomto konaní nemal sledovať účelnosť a hospodárnosť odstránenia stavby z dôvodov prezentovaných prvostupňovým súdom. Účelnosť odstránenia stavby má byť primárne posudzovaná so zreteľom na možnosť neoprávnenú stavbu odstrániť. Predmetom žaloby podľa § 135c Občianskeho zákonníka je ochrana práv vlastníka pred neoprávneným zásahom. Súd nemá primárne brať zreteľ na účelnosť a hospodárnosť odstránenia stavby z dôvodov na strane stavebníka, ale na odvrátenie neoprávneného zásahu do vlastníckych práv vlastníka pozemku. Účelom konania je ochrana práv vlastníka pozemku, ktorého práva boli porušené. Z vykonaného dokazovania nevyplýva nemožnosť odstránenia neoprávnenej stavby. Súd v napadnutom rozhodnutí nakoniec vyhodnotil stav tak, že je finálne priaznivejší pre žalovaného, navyše zabraňuje využitiu pozemku spôsobom, ktorý si žalobcovia želali. Žalobcovia sa domáhajú len možnosti užívania svojho vlastníckeho práva k pozemku, ktoré je z dôvodov na strane žalovaného znemožnené. Je primárne v dispozícii žalobcov rozhodnúť sa, ako by mal byť ich pozemok využitý. Posudzovanie účelnosti odstránenia patrí primárne do sféry rozhodovania žalobcov. Aplikácia práva súdom prvého stupňa vytvára stav v neprospech vlastníka pozemku. Stačí, aby stavebník uskutočnil stavbu, ktorej odstránenie by bolo neúčelné a nehospodárne z dôvodov na jeho strane, a vlastník pozemku tým v podstate stratí možnosť účinne sa domáhať ochrany svojho vlastníckeho práva. V danom prípade nie je možné ani tvrdiť, že stavbu žalovaný realizoval v dobrej viere, stavba bola realizovaná bez stavebného povolenia. Ak by pred uskutočnením stavby prebehlo konanie o vydanie stavebného povolenia, problém s prekročením hranice pozemkov mohol byť vyriešený. 10. Žalobcovia ďalej uviedli, že súd neaplikoval § 135c ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ mal súd za to, že je neúčelné stavbu odstrániť, môže usporiadať pomery inak. Súd však napadnutým rozsudkom nastolil stav, kedy vlastník pozemkov bez akejkoľvek kompenzácie musí na tomto pozemku znášať neoprávnenú stavbu, hoci má k pozemku naďalej povinnosti, vrátane daňovej. Tieto povinnosti si musia žalobcovi naďalej plniť, avšak úžitok z predmetného pozemku v časti, kde je neoprávnená stavba, má výlučne žalovaný. Takýto stav je nezákonný, a prieči sa účelu § 135c Občianskeho zákonníka. Z uvedeného dôvodu mal súd v tomto konaní vyriešiť predmetný vzťah iným spôsobom. Pokiaľ mal súd za to, že odstránenie stavby je neúčelné, mal v rámci dokazovania nájsť spôsob usporiadania pomerov, ktorý by bol najvhodnejší. 11. Žalobcovia sa v odvolaní nestotožnili ani s povinnosťou zaplatiť žalovanému trovy právneho zastúpenia, pretože na strane poškodených sú oni, nakoľko aj súd konštatoval postavenie neoprávnenej stavby na ich pozemku. S ohľadom na uvedené mal súd prvej inštancie postupovať podľa § 150 OSP a náhradu trov konania žalovanému nepriznať. Žalobcovia neporušili žiadnu svoju povinnosť, v konaní sa len domáhali ochrany vlastníckeho práva, do ktorého bolo zasiahnuté. 12. Odvolanie bolo doručené advokátke žalovaného, ktorá sa k odvolaniu vyjadrila písomne dňa 30.08.2013. Žalovaný vo vyjadrení nesúhlasil s tvrdeniami žalobcov a v celom rozsahu sa stotožnil s odôvodnením rozhodnutia súdu. Uviedol, že nie je pravda, že stavba bola postavená bez stavebného povolenia, so stavbou žalovaný začal na základe stavebného povolenia zo dňa 14.09.2007. Pozemok parc. č. XXXX/X v podielovom spoluvlastníctve žalobcov a žalovaného v podiele 1 má charakter prístupovej cesty, na ktorej sa nachádza zámková dlažba po celej dĺžke a šírke. Preto tvrdenie žalobcov o využití na výsadbu zelene je nereálne a zavádzajúce. Podzemná časť stavby sa nachádza cca 40 cm pod existujúcou zámkovou dlažbou. Nadzemný múrik do tohto pozemku zasahuje 10 cm. Odstránenie podzemnej časti stavby, aj napriek prípadnému neoprávnenému zásahu do spoluvlastníckeho práva, je neúčelné a neprimerané, pretože táto stavba žiadnym spôsobom neznehodnocuje pozemok, neobmedzuje jeho využitie a jej odstránenie jeho kvalitu nijako nezlepší. To isté platí aj pri pozemku parc. č. XXXX v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobcov. Pokiaľ ide o usporiadanie pomerov, podľa § 135 ods. 2 Občianskeho zákonníka súd stavbu prikáže za náhradu do vlastníctva vlastníkovi pozemku, len pokiaľ s tým vlastník pozemku súhlasí. Podľa ods. 3 súd môže pomery usporiadať aj inak. Súdu je daná široká možnosť uváženia, ako vo veci rozhodne, pri zohľadnení kritérií a skutkových okolností, ktoré zistí. Samotné použitie slova „môže“ mu túto možnosť priamo deklaruje. Žalovaný je toho názoru, že súd na základe vykonaného dokazovania vec správne právne posúdil, preto navrhol napadnuté rozhodnutie ako vecne správne v celom rozsahu potvrdiť a zaviazať žalobcov spoločne a nerozdielne na náhradu trov odvolacieho konania. 13. Vyjadrenie žalovaného k odvolaniu doručil odvolací súd právnemu zástupcovi žalobcov elektronicky dňa 24.02.2017. Žalobcovia naň už písomne nereagovali. 14. V priebehu odvolacieho konania vstúpil do platnosti nový procesný predpis - zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, účinný od 01.07.2016 (ďalej len CSP). Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 15. Vzhľadom k tomu, že odvolanie bolo podané pred 01.07.2016, t. j. za účinnosti OSP, Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) postupoval v zmysle vyššie citovaného § 470 ods. 2 CSP. Viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, po preskúmaní odvolacích námietok, dospel k záveru, že nie je dôvod napadnutý rozsudok zmeniť alebo zrušiť, pretože odvolacie námietky o nesprávnych skutkových zisteniach, o nesprávnom právnom posúdení veci a o vadách konania podľa § 221 OSP nemôžu obstáť. Keďže nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, odvolací súd prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a postupom podľa § 219 ods. 3 v spojení s § 378 ods. 1 CSP svoj rozsudok vo veci verejne vyhlásil dňa 12.09.2017. 16. Rozsudok súdu prvej inštancie dáva dostatočne zrozumiteľne odpovede na právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s uplatneným nárokom žalobcov na odstránenie stavby. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav zistený po náležite vykonanom dokazovaní a vysporiadal sa aj so všetkými, pre vec rozhodujúcimi argumentmi žalobcov, pričom sa odvolal na konkrétne právne predpisy, ktoré správne aplikoval na prejednávaný spor. Zo zisteného skutkového stavu teda vyvodil správny právny závery o tom, že odstránenie stavby nie je účelné, že žalobcovia nedali súhlas na prikázanie stavby na ich pozemku do ich vlastníctva, a že nie je potrebné pomery medzi stranami upraviť inak. 17. S poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP sa s odôvodnením napadnutého rozsudku stotožňuje aj odvolací súd. 18. Odvolacie dôvody žalobcov neboli spôsobilé spochybniť správnosť záverov napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, na ktorých založil svoje rozhodnutie. 19. Žalobcovia v odvolaní nesúhlasili so závermi súdu prvej inštancie o neúčelnosti a o nehospodárnosti odstránenia stavby. Podľa nich súd nemal sledovať účelnosť a hospodárnosť odstránenia stavby z dôvodov, že stavba pod zemou by aj tak musela byť po odstránení nahradená a že nad väčšinou povrchu nad neoprávnenou stavbou je už zeleň. Zdôraznili, že účelnosť odstránenia stavby má byť primárne posudzovaná so zreteľom na možnosť neoprávnenú stavbu odstrániť, lebo predmetom žaloby je ochrana ich vlastníckeho práva. S týmto názorom však odvolací súd nesúhlasí. Prijatie argumentácie žalobcov by znamenalo, že súd má rozhodnúť o odstránení každej stavby, ak je možné ju odstrániť. A každú stavbu je možné v zásade odstrániť, lebo je to technicky možné. Práve preto je v § 135c ods. 1 Občianskeho zákonníka daná súdu možnosť, nie povinnosť, rozhodnúť o odstránení stavby. 20. Súd prvej inštancie postupoval pri rozhodnutí v súlade s uvedeným § 135c a správne posudzoval možné spôsoby vysporiadania strán v poradí, ako vyplývajú z tohto ustanovenia Občianskeho zákonníka. 21. Záver súdu prvej inštancie o neúčelnosti a nehospodárnosti odstránenia stavby je aj podľa odvolacieho súdu správny, zákonný a spravodlivý. Správne bol braný zreteľ na to, že rozsah, ktorým stavba zasahuje do pozemku žalobcov, je nepatrný, že ide predovšetkým o stavbu pod zemou, ktorá nemá žiadny negatívny vplyv na užívanie pozemku - príjazdovej cesty, ktorá je v časti navyše spoločná. Náklady na odstránenie stavby by boli zbytočné a neprimerané, najmä vo vzťahu k nepresvedčivému argumentu žalobcov, že chcú na mieste nadzemného múrika vysadiť zeleň. 22. V ustanovení § 135c ods. 2 Občianskeho zákonníka nie je uvedené, aké hľadiská sa majú zohľadňovať pri posudzovaní účelnosti odstránenia stavby, ani že sa majú zohľadniť predovšetkým záujmy vlastníka pozemku. Prichádzajú tak do úvahy rôzne hľadiská, ktoré súd hodnotí podľa konkrétnych okolností. 23. Po prijatí záveru, že odstránenie stavby nie je účelné, má súd vždy rozhodnúť o prikázaní stavby vlastníkovi pozemku za primeranú náhradu. Predpokladom pre takéto rozhodnutie je však výslovný súhlas vlastníka pozemku. Súd nemôže predpokladať, že vlastník pozemku s prikázaním stavby súhlasí. Súhlas vlastníka môže byť vyjadrený priamo v žalobe, príp. aj eventuálnym petitom, môže byť daný ústne na pojednávaní alebo v písomnom podaní adresovanom súdu. Súd ale nemá povinnosť zisťovať od strany, či s prikázaní za náhradu súhlasí. Žalobcovia takýto súhlas nedali, a z toho dôvodu súd prvej inštancie ani nemohol rozhodnúť o takomto spôsobe vysporiadania. 24. Prípadné iné usporiadanie pomerov medzi stranami je podľa ods. 3 dané súdu len ako možnosť. Súd nemal povinnosť rozhodnúť o inom usporiadaní pomerov. Vyplýva to zo zákonnej formulácie „súd môže“, na rozdiel od formulácie v ods. 2 „prikáže ju súd“. Aj túto otázku súd prvej inštancie správne posúdil a vyhodnotil. Ak žalovaný nežiadal zriadenie vecného bremena, tak súd ponechal naďalej stav, že žalovaný zostáva vlastníkom neoprávnenej stavby a nemenia sa vlastnícke vzťahy k pozemkom. Tento stav nie je podľa odvolacieho súdu nezákonný, ani nespravodlivý. Nie je ani zrejmé, v čom by mal byť priaznivejší pre žalovaného. 25. Z konania na súde prvej inštancie nevyplynulo ani to, že by žalovaný pri stavbe presiahol hranice pozemkov úmyselne alebo v dôsledku hrubej nedbalosti. Aj na túto okolnosť správne súd prvej inštancie prihliadol. 26. Pokiaľ ide o trovy konania, aj v tejto časti odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne. Spor medzi stranami nebol v tom, či je stavba oprávnená alebo neoprávnená. Keďže žalobcovia neprejavili súhlas s prikázaním stavby za náhradu, predmetom sporu bolo len to, či má byť stavba odstránená. Z toho hľadiska bol žalovaný v konaní plne úspešný, preto mu súd prvej inštancie správne priznal náhradu účelných trov právneho zastúpenia podľa § 142 ods. 1 OSP. Na výnimočný postup podľa § 150 OSP neexistovali žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa. 27. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil. 28. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 255 ods. 1, 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 29. Vychádzajúc z toho, že žalovaný bol v odvolacom konaní celkovo úspešný, priznal mu odvolací súd nárok voči žalobcom na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. 30. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha - dovolací návrh (§ 428 CSP).