Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14Co/395/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1109226964 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 06. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Barbora Barteková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1109226964.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Javorčíkovej a členiek senátu Mgr. Barbory Bartekovej a JUDr. Dariny Kuchtovej, v spore žalobcu: N. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. 7, H., proti žalovanej: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00 585 441, o zaplatenie 67.693,89 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I v Bratislave zo dňa 10.01.2014, č. k. 19C/219/2009-251, v znení opravného uznesenia zo dňa 02.04.2014, č. k. 19C/219/2009-263, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava I v Bratislave zo dňa 10.01.2014, č. k. 19C/219/2009-251 v znení opravného uznesenia zo dňa 02.04.2014 č. k. 19C 219/2009-263 v celom rozsahu p o t v r d z u j e . Žalovaná nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Posúdiac vec podľa § 39, § 415, § 788 ods. 1, 3 a 4, § 795 ods. 1, § 797 ods. 1, § 799 ods. 1 a 3, § 806, § 809 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), súd prvej inštancie napadnutým rozhodnutím zamietol žalobu žalobcu, a žalovanej náhradu trov konania nepriznal. 2. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že dňa 24.10.2001 došlo medzi žalobcom a žalovanou k uzatvoreniu poistnej zmluvy, predmetom ktorej bolo poistenie rodinného domu a garáže na V. ulici č. X v H. v rozsahu základného poistenia, typ poistenia „A“. Z poistnej zmluvy vyplynulo, že rodinný dom bol skolaudovaný v roku 1947, jeho prístavba v roku 1975. Poistenie bolo dojednané so spoluúčasťou vo výške 2.000,- Sk (66,39 eur) osobitne na rodinný dom a osobitne na garáž, s ročným poistným 981,- Sk (32,56 eur) - rodinný dom a 103,- Sk (3,42 eur) - garáž. Dodatkové ani doplnkové poistenie dojednané nebolo. Poistený žalobca nesúhlasil s indexáciou poistnej sumy u poistených budov a stavieb. Poistenie rodinného domu bolo dojednané na poistnú sumu 2,180.592,- Sk (72.382,39 eur) a garáže na poistnú sumu 162.754,- Sk (5.402,44 eur) s účinnosťou poistenia od 25.10.2001 na dobu neurčitú. Žalobca v poistnej zmluve potvrdil, že poisťované veci sú v nepoškodenom a dobrom technickom stave, že poistné sumy uvedené v poistnej zmluve zodpovedajú hodnote poisťovaných vecí a poisťované budovy sú používané k svojmu účelu. Z obsahu poistnej zmluvy nevyplynul spôsob stanovenia poistnej hodnoty poistených vecí. 3. Dňa 07.07.2006 došlo k poistnej udalosti - k poškodeniu poisteného rodinného domu následkom výbuchu zemného plynu v objekte. Dňa 19.07.2006 bola vykonaná obhliadka škody na majetku poisteného pracovníkmi G., o čom bol spísaný Zápis o obhliadke. V zápise sa konštatovalo, že prišlo k vlámaniu do rodinného domu a k následnému výbuchu, pravdepodobnou príčinou výbuchu je plyn. V dôsledku výbuchu prišlo k zrúteniu steny, povaly, k poškodeniu strechy, obvodového predného múru z ulice, k poškodeniu vnútorných múrov, okien, dverí a celkovej statiky domu. Došlo tiež k poškodeniu zariadenia domu a k poškodeniu - vypáčeniu garáže. V správe sa konštatovala nutnosť doobhliadky pre určenie rozsahu poškodenia a zistenia presnej príčiny vzniku škody. 4. Dňa 23.02.2007 podal žalobca trestné oznámenie na neznámeho páchateľa, ktorý v čase okolo 14,00 hod. dňa 04.07.2006 v Bratislave na V. ul. č. X v rodinnom dome spôsobil únik zemného plynu, čím došlo k výbuchu, čo malo za následok poškodenie rodinného domu. Žalobca vypovedal, že pred výbuchom bol v dome niekedy v máji 2006, ale dovnútra sa nedostal, nakoľko nemohol otvoriť dvere. Následne odcestoval do zahraničia, odkiaľ sa vrátil niekedy v júni 2006. Žalobca ohlásil žalovanej poistnú udalosť dňa 17.07.2006, dňa 24.07.2006 bola vykonaná prvá obhliadka poškodenej nehnuteľnosti. Žalovaná dňa 19.03.2008 poukázala na účet žalobcu sumu vo výške 9.958,18 eur ako primeraný preddavok a opätovne ho požiadala o doloženie dokladov o oprave. 5. Z výsledkov trestného konania mal súd prvej inštancie ustálené, že poistený rodinný dom bol opustený, neobývaný a v zimnom období sa v ňom schádzali bezdomovci. Bezdomovci prenikli do vnútra domu, odcudzili alebo zničili hnuteľné veci a zrejme pri demontáži plynového kotla došlo k dlhodobejšiemu úniku plynu, ktorý bol následne iniciovaný a spôsobil predmetné poškodenie objektu. Výbuch plynu pravdepodobne spôsobili tiež bezdomovci, ktorí odlomili časť plynového potrubia, pričom tento lom nemohol vzniknúť pri výbuchu, ale pred výbuchom. Príčinou výbuchu bola iniciácia výbušnej zmesi zemného plynu so vzduchom od otvoreného ohňa, tlejúceho predmetu, prípadne elektrostatickou energiou na oblečení, k čomu došlo pri manipulácii v dome. V čase výbuchu sa v dome zdržiavali dve osoby - K. Y. a C. W., ktoré následkom výbuchu utrpeli popáleniny, boli hospitalizovaní vo FNsP Ružinov. Ďalej bolo zistené, že na dom je vedené exekučné konanie - exekučné záložné právo v prospech Bratislavských tlačiarní podľa EX 130/01. 6. Znaleckým dokazovaním boli určené náklady na opravu vo výške 603.952,- Sk (20.047,53 eur), a znalec v posudku určil novú cenu poisteného objektu tesne pred poruchou na sumu 2,593.323,- Sk (86.082,55 eur) vrátane DPH, časovú cenu objektu na sumu 1,172.475,- Sk (38.919,04 eur) vrátane DPH. 7. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd prvej inštancie k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná. Súd prvej inštancie konštatoval, že medzi žalobcom a žalovaným vznikol platný poistno-právny vzťah, na základe ktorého došlo k poisteniu rodinného domu a garáže na V. ulici č. X v H. s účinnosťou od 25.10.2001 na dobu neurčitú. Zmluvné dojednania pre poistenie budov a stavieb vo vlastníctve fyzických osôb stanovili výluku z poistenia, ktorá sa vzťahuje na škody vzniknuté na opustených a neobývaných objektoch. Súd prvej inštancie mal za to, že postup žalovanej pri definovaní zmluvných dojednaní bol v súlade s § 788 ods. 4 OZ, pretože v zmluvných dojednaniach došlo k rozšíreniu výluk z poistného plnenia v prípade, ktorý bol určený a predpokladaný v čl. VIII bod 3 VPP pre poistenie majetku. Vykonaným dokazovaním bolo bezpochyby preukázané, že predmetný rodinný dom nebol trvalo obývaný, čo potvrdil aj sám žalobca pri podávaní trestného oznámenia, keď orgánom činným v trestnom konaní uviedol, že v dome bol naposledy v máji 2006, pričom sa nedostal ani dovnútra domu. Hoci žalobca pred súdom trval na tom, že objekt bol v čase vzniku škodovej udalosti obývaný, a k výbuchu došlo počas jeho pobytu v zahraničí, svoje tvrdenie nijakým spôsobom nepreukázal a v tomto smere nenavrhol vykonať ani žiadne ďalšie dokazovanie. 8. Podľa súdu prvej inštancie, žalovaná postupovala v súlade s ustanoveniami OZ a znením poistnej zmluvy, keď odmietla doplatiť plnenie žalobcovi z dôvodu, že popísaná škodová udalosť nie je poistením krytá. 9. Pre úplnosť súd prvej inštancie dodal, že ak by bolo možné prijať právny záver, že výluka z poistenia pre neobývané a opustené objekty nebola platne dojednaná s poukazom na ustanovenie § 39 OZ v spojení s § 788 ods. 4 OZ (predtým § 788 ods. 3 OZ), porušenie zákonných povinností žalobcu vo vzťahu k poistenej veci je takej intenzity, ktorá podstatou mierou prispela k vzniku škodovej udalosti, a preto je namieste krátenie poistného plnenia až do výšky 300.000,- Sk, t. j. nad rámec už plnenej čiastky 9.958,18 eur. Žalobca totižto svojou nečinnosťou a nezáujmom o predmet poistenia prispel v podstatnej miere k vzniku poistnej udalosti. Svojou nečinnosťou porušil ustanovenie § 415 OZ, ukladajúce mu všeobecnú prevenčnú povinnosť spočívajúcu v predchádzaní škodám, čím konal protiprávne. Preto bolo krátenie poistného plnenia do výšky poskytnutého preddavku 300.000,- Sk s odkazom na znenie §§ 799 ods. 3 OZ a 809 ods. 2 OZ, primerané a spravodlivé. 10. V tejto súvislosti súd prvej inštancie ešte uviedol, že predmetom poistenia bola aj garáž, ktorú žalovaná pri výpočte výšky škody nezohľadnila, nakoľko zo správy z obhliadky vyplynulo, že z garáže boli poškodené len dvere, a to ich vypáčením. Žalobca v konaní nepredložil žiadny dôkaz preukazujúci, že škoda na dverách by prevýšila hodnotu dojednanej spoluúčasti 2.000,- Sk (66,39 eur), resp. že vznikla v dôsledku výbuchu plynu. 11. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba bola podaná nedôvodne, a preto ju v celom rozsahu zamietol. O trovách konania rozhodol v súlade s ustanovením § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“). Plne procesne úspešná žalovaná si trovy konania neuplatnila, a preto jej súd prvej inštancie ich náhradu nepriznal. 12. Rozsudok bol doručený žalobcovi dňa 07.03.2014 a žalovanej dňa 14.02.2014 (č.l. 255 spisu). 13. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote, dňa 24.03.2014, odvolanie žalobca (č.l. 256, 267 spisu). Uviedol, že v čase vykonania obhliadky poškodenej nehnuteľnosti bolo žalovanou prostredníctvom INSERVISu Slovakia s.r.o., ktorá vykonala obhliadku, konštatované, že išlo o značné poškodenie, stavba mala narušenú statiku a opraviť sa nedala. Preto žalobcu po rokoch prekvapila správa, že škoda je v tej najnižšej cenovej výmere a že budova sa dá opraviť. Žalobcovi bolo vyčítané „podpoistenie“ nehnuteľností, s čím sa nestotožňuje, keďže v čase uzatvorenia poistnej zmluvy budova nemala väčšiu hodnotu, čo dokazujú aj posudky realitných kancelárií. Preto mal žalobca za to, že žalovaná znížila plnenie bezdôvodne. Pri uzatváraní poistnej zmluvy pracovníčka žalovanej uviedla, že pri poškodení stavby je plná poistná suma, ktorú je poisťovňa povinná vyplatiť, mínus spoluúčasť. Za účelové a neopodstatnené označil žalobca tvrdenie žalovanej o doručení výzvy na predloženie faktúry za opravu zo dňa 26.01.2007. Táto výzva nebola žalobcovi doručená, hoci poisťovňa mala možnosť urobiť tak krátkou cestou pri jeho osobných návštevách na pobočke, čo však neurobila. Žalobca oznámil žalovanej novú adresa na doručovanie, na ktorú však predmetná výzva neprišla. Žalovaná porušila OZ, keď neplnila v lehote 15 dní potom, čo skončila vyšetrovanie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti plniť. Vyšetrenie musí byť vykonané bez zbytočného odkladu, ak ho nemožno skončiť do jedného mesiaca, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok. Žalovaná odmietla plniť v zákonnej lehote a čiastočné plnenie bolo až po termíne, dňa 19.03.2008. Žalovaná oznámila žalobcovi, že zatiaľ môže plniť len 9.958,18 eur, ale uistila ho, že časom vyplatí zostávajúcu poistnú sumu, čo sa však nestalo. V čase poistnej udalosti žalobca predmetné nehnuteľnosti riadne používal, neboli žiadnou opustenou stavbou s rozbitými oknami, či dverami. V čase jeho asi dvojtýždňovej neprítomnosti, dňa 04.07.2006, prišli zlodeji do budovy za účelom obohatiť sa, odniesli mnohé komodity (plynový kotol, práčku, elektrické spotrebiče z kuchyne, PC, nové sedacie súpravy, starožitný nábytok, ...). Žalovaná skonštatovala, že objekt bol neobývaný, aby nemusela plniť. Tvrdil to pracovník žalovanej, ktorý prišiel až mesiac po výbuchu na obhliadku dňa 02.08.2006, čo svedčí o nečinnosti žalovanej a porušení základných povinností. Z dôvodu konfliktu záujmov žalobca od začiatku namietal znalca V.. V., ktorý s poisťovňou dlhodobo spolupracuje. Preto celú tzv. expertnú správu žalobca považuje za účelovú a žiadal súd o ustanovenie nezávislého znalca, ktorý by určil výšku škody a rozsah poškodenia stavby. Súd prvej inštancie žalobcom navrhované dokazovanie nevykonal. Žalobca v priebehu konania uviedol, že nemohol otvoriť hlavnú bránu domu, kde sa často zasekával zámok. Dom ale skontroloval, všetko bolo v poriadku, žiadne „závadové“ osoby v dome nenašiel. Požiadavku žalovanej, že sa mal viac zdržiavať v dome, čím by zabránil vniknutiu zlodejov, považuje žalobca za absurdnú, keďže potom by poistenec nemohol pracovať, športovať, vzdelávať sa. Žalovaná sa zjavne účelovo chcela zbaviť zodpovednosti a odmietla plniť, dala si vypracovať posudok, ktorý nie je hodnoverný už len z toho dôvodu, že je neúplný (poškodená garáž nebola začlenená) a vyčíslenie škody je irelevantné. Znalec nemohol v posudku správne určiť novú cenu poisteného objektu, keďže v jeho správe absentovali náležitosti potrebné pre určenie škody. Žalobca nesúhlasí s konštatovaním súdu, že v danom prípade išlo o opustenú stavbu, keďže je otázne, kedy sa z nehnuteľnosti stáva opustená budova. Podľa žalobcu súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnemu skutkovému zisteniu, a zistený skutkový stav neobstojí, nakoľko sú tu ďalšie skutočnosti a dôkazy, ktoré doteraz neboli vykonané, a to konkrétne už navrhnutí svedkovia z oblasti stavebníctva a statiky. Vzhľadom na tieto skutočnosti navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe v plnom rozsahu vyhovie a zaviaže žalovanú zaplatiť žalobcovi trovy konania. 14. Odvolanie žalobcu bolo doručené žalovanej dňa 30.05.2014 (č.l. 274 spisu). 15. Spis okresného súdu s opravným prostriedkom žalobcu bol predložený odvolaciemu súdu dňa 24.06.2014. 16. V priebehu odvolacieho konania vstúpil do platnosti nový procesný predpis - zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, účinný od 1.7.2016 (ďalej len CSP). Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 17. K odvolaniu sa vyjadrila žalovaná podaním doručeným okresnému súdu dňa 28.07.2014 (č.l. 277 spisu). Uviedla v ňom, že žalobcom uvádzané argumenty boli prejednávané už v priebehu prvoinštančného konania, a so zamietnutím výsluchu svedka N.. V. Q. sa súd prvej inštancie vysporiadal v napadnutom rozsudku. Žalovaná sa nestotožňuje s tvrdením žalobcu o spolupráci žalovanej s V.. I. V.. Jedná sa o nezávislého súdneho znalca, odborníka na statiku. Súdny znalec bol oslovený spoločnosťou INSERVIS Slovakia, a.s., ktorá na podnet žalovanej, a z dôvodu nečinnosti žalobcu predložiť akékoľvek doklady preukazujúce náklady na opravu, stanovila výšku škody na poistenom objekte, poškodenom výbuchom dňa 04.07.2006. Žalobca, na ktorom ležalo dôkazné bremeno, počas súdneho konania nepredložil žiadny relevantný dôkaz, ktorý by osvedčoval, že postup žalovanej nebol legitímny. Zo strany žalobcu neboli predložené žiadne doklady o zrealizovaní opravy poškodeného objektu, aj keď na ten účel bol žalobcovi poskytnutý preddavok vo výške 9.958,18 eur. Žalovaná je presvedčená, že súd prvej inštancie objektívne posúdil uplatnený nárok žalobcu, vykonané dôkazy posúdil samostatne, a aj v ich vzájomnej súvislosti na prejednávaný prípad, na základe čoho následne žalobný návrh zamietol ako nedôvodný. Odvolaciemu súdu preto navrhla, aby napadnutý rozsudok v celom rozsahu potvrdil. Náhradu trov odvolacieho konania si žalovaná neuplatnila. 18. Vyjadrenie žalovanej k odvolaniu bolo opakovane zaslané odvolacím súdom žalobcovi na jeho adresu, na ktorej riadne prevzal rozsudok súdu prvej inštancie, a ktorú aj v odvolaní označil za adresu pre doručovanie. Obe súdne zásielky sa vrátili odvolaciemu súdu ako neprevzaté v odbernej lehote, a preto podľa § 112 CSP sa považujú za doručené dňom vrátenia nedoručenej zásielky súdu, t.j. dňom 24.03.2017 a dňom 25.05.2017 (č.l. 282, 283 spisu). 19. Vzhľadom k tomu, že odvolanie bolo podané pred 01.07.2016, t. j. za účinnosti O.s.p., Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) postupoval v zmysle ust. § 470 ods. 2 CSP. Viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi, po preskúmaní odvolacích námietok žalobcu dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. 20. Vo veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, a preto odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania. Z uvedeného dôvodu žiadosť žalobcu o odročenie pojednávania, doručenú súdu dňa 12.06.2017 (č.l. 286 spisu), považoval odvolací súd za bezpredmetnú, a postupom podľa § 219 ods. 3 v spojení s § 378 ods. 1 CSP svoj rozsudok vo veci verejne vyhlásil dňa 13.06.2017. 21. Žalobca vo svojom odvolaní neuviedol žiadne také vecné a právne dôvody, ktoré by privodili pre neho priaznivé rozhodnutie. Z obsahu spisu nevyplýva a žalobca ani nepreukázal, že by bol dôvodný aspoň jeden odvolací dôvod, ktorými odvolanie odôvodňoval. 22. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie totižto zodpovedajú vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto správnych skutkových zisteniach súdu prvej inštancie sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania. 23. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav zistený z riadne vykonaného dokazovania. Vykonaným dokazovaním dospel k správnym skutkovým zisteniam, ktoré majú oporu v obsahu spisového materiálu. Dokazovanie vo veci vykonal v dostatočnom rozsahu a výsledky vykonaného dokazovania zhodnotil jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach v súlade s ust. § 132 O.s.p. (v znení platnom a účinnom do 30.06.2016). Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. V hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť, ktoré boli pre posúdenie veci a rozhodnutie podstatné. Naopak, súd prvej inštancie ich náležitým spôsobom posúdil v celom súhrne, a aj náležite vyhodnotil. Súd prvej inštancie sa vo svojom rozhodnutí vysporiadal so všetkými pre vec rozhodujúcimi námietkami účastníkov sporu. Vec aj správne právne posúdil, keď na prejednávaný prípad aplikoval príslušné ustanovenia OZ. Svoj právny záver súd prvej inštancie aj riadnym spôsobom vysvetlil, pretože v odôvodnení rozsudku v súlade s § 157 ods. 2 O.s.p. (v znení platnom a účinnom do 30.06.2016) podal dostatočne zrozumiteľný výklad opodstatnenosti a zákonnosti výroku rozsudku, ktorým žalobu žalobcu zamietol. Aj o náhrade trov konania rozhodol súd aplikujúc správne zákonné ustanovenie (§ 142 ods. 1 O.s.p.) vzhľadom na plný úspech žalovanej v spore. 24. Odvolací súd sa preto plne stotožňuje so všetkými zisteniami a závermi uvedenými v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, ktoré viedli súd prvej inštancie k jeho rozhodnutiu vo veci. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je dostatočne vyčerpávajúce, a preto si nežiada ani obšírne doplniť dôvody na zdôraznenie jeho správnosti, nakoľko odvolací súd sa s ním v celom rozsahu stotožňuje (§ 387 ods. 2 CSP). Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia uvádza odvolací súd už len nasledovné: 25. Rovnako ako súd prvej inštancie, aj odvolací súd považuje za podstatné pre posúdenie a rozhodnutie vo veci to, či škodová udalosť, ku ktorej došlo dňa 04.07.2006, je alebo nie je v zmysle poistných podmienok dojednaných medzi žalobcom a žalovanou, krytá poistením. 26. Žalobca pred súdom prvej inštancie tvrdil, že v čase škodovej udalosti poistenú nehnuteľnosť riadne užíval, nešlo o opustenú stavbu, pričom v čase jeho dvojtýždňovej neprítomnosti sa do nej vlámali bezdomovci a došlo k poistnej udalosti. 27. Z vykonaného dokazovania na súde prvej inštancie však jednoznačne vyplýva, že poistený dom žalobcu bol v čase vzniku škodovej udalosti neobývaný, neudržiavaný, opustený, a dokonca sa v ňom dlhodobo schádzali bezdomovci. Vyplýva to najmä z vyšetrovacieho spisu ORPZ v Bratislave III, ČVS ORP-2291/2-OSV-B3-2006 a aj z tvrdenia samotného žalobcu pri podávaní trestného oznámenia (č.l. 5, 8, 9, 11, 45 vyšetrovacieho spisu). Aj z expertnej správy spoločnosti INSERVIS Slovakia s.r.o. zo dňa 19.03.2007 (č.l. 53 spisu) vyplýva, že samotný žalobca uviedol zástupcovi uvedenej spoločnosti, že „objekt bol dlhší čas neobývaný a najskôr bezdomovci prenikli do vnútra, odcudzili alebo zničili hnuteľné veci a pri demontáži plynového kotla asi došlo k dlhodobejšiemu úniku plynu, ktorý bol následne niekým alebo niečím iniciovaný a spôsobil predmetné poškodenie objektu.“ 28. Pretože v zmysle čl. III Zmluvných dojednaní pre poistenie budov a stavieb vo vlastníctve fyzických osôb, sa poistenie nevzťahuje na opustené, neobývané, poškodené a neudržiavané budovy a stavby, a predmetná nehnuteľnosť žalobcu takouto v čase škodovej udalosti preukázateľne bola, súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že škodová udalosť zo dňa 04.07.2006 nie je poistením krytá (na prípad danej škodovej udalosti sa vzťahuje výluka z poistenia žalovanej). Správne preto súd prvej inštancie aj zamietol ako nedôvodný nárok žalobcu na úhradu zvyšnej časti poistnej sumy. 29. Žalobca v konaní navrhoval vykonať dokazovanie výsluchom JUDr. V. Q., ako odborníka na poistné právo, ďalej výsluchom znalca, ktorého si určí sám, ako aj doplniť znalecké dokazovanie za účelom posúdenia správnosti postupu žalovanej pri výpočte výšky škody. Súd prvej inštancie všetky tieto návrhy na vykonanie dokazovania zamietol ako nadbytočné, resp. ako bez právnej relevancie. Aj s týmito dôvodmi sa odvolací súd stotožňuje, lebo nadväzne na záver o výluke z poistenia bolo nepodstatné zaoberať sa ďalej napr. tým, či žalovaná postupovala správne pri výpočte výšky škody. 30. K žiadnemu porušeniu ústavného práva žalobcu na riadne a spravodlivé súdne konanie a rozhodnutie nedošlo. 31. Pretože súd prvej inštancie rozhodol o nároku žalobcu vecne správne, odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil. 32. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 255 ods. 1, 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 33. Aj keď žalovaná bola v odvolacom konaní plne úspešná, odvolací súd jej nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pretože jej žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli. 34. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha - dovolací návrh (§ 428 CSP).