Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1Cob/42/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1109235232 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 11. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Haitová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1109235232.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Haitovej a členiek senátu Mgr. Soni Pekarčíkovej a JUDr. Andrey Sedlačkovej, v právnej veci žalobcu: R. F., bytom: D. XXXX/XX, XXX XX A. I., zast. JUDr. Tatiana Jasperová, advokátka, sídlo: Veternicová 11, 841 05 Bratislava, proti žalovanému v I. rade: OTP Banka Slovensko, a.s., sídlo: Štúrova 5, 813 54 Bratislava, IČO: 31 318 916 a žalovanému v II. rade: OTP Faktoring Slovensko s. r. o., sídlo: Špitálska 61, 811 08 Bratislava, IČO: 45 730 008, zast. JUDr. Peter Grom, advokát, sídlo: Cukrová 14, 813 39 Bratislava, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. 25Cb/204/2009-213 zo dňa 20.11.2015 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo dňa 20.11.2015, č. k. 25Cb/204/2009-213 zo dňa 20.11.2015 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol. Žalovanému v I. rade náhradu trov konania nepriznal. Žalobcovi určil povinnosť zaplatiť žalovanému v II. rade náhradu trov konania vo výške 175,02 EUR, a to do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia na účet advokáta JUDr. Petra Groma. 2. V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že žalobou zo dňa 24.9.2009 doručenou súdu prvej inštancie dňa 24.9.2009 sa žalobca domáhal od súdu vydania rozhodnutia, ktorým by súd zrušil rozhodcovský rozsudok Rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie, sp. zn. II/2009-1388/4 zo dňa 4.8.2009. 3. Svoju žalobu odôvodnil žalobca nasledovnými skutočnosťami: rozhodcovský rozsudok Rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie, sp. zn. II/2009-1388/4 zo dňa 4.8.2009 porušil ustanovenie § 40 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej už len „zákon č. 244/2002 Z.z.“) a to zásadu rovnosti, pretože žalobca nebol prizvaný ku rozhodcovskému konaniu a banka pri jeho podpise zneužila jeho právnu nevedomosť, pretože nevedel, čo znamená, že spor bude riešený na rozhodcovskom konaní. Ďalej sa domáhal zrušenia rozsudku podľa ust. § 40 písm. h) zákona č. 244/2002 Z. z., nakoľko podľa jeho názoru je daný dôvod na obnovu konania a to poukazujúc na ust. § 4 odsek 2 písm. g) zákona č. 258/2001 Z. z., pri ktorého plnej akceptácii žalobca nebol povinný uhrádzať žalovanému v I. rade úroky a fakticky je žalovaný v I. rade dlžný jemu. Nevedel, že z odpredaja zálohu nebola uspokojená celá pohľadávka a Kataster nehnuteľností A. I. mu odmietol vydať podklady k tejto skutočnosti. Žalobca ďalej uviedol, že podľa ust. § 52 zákona č. 40/1964 Zb. - Občiansky zákonník (ďalej už len „OZ“) uzatvoril žalobca so žalovaným spotrebiteľskú zmluvu, pričom na uvedenú zmluvu sa vzťahujú primerane ustanovenia OZ o spotrebiteľských zmluvách. Podľa ust. § 53 ods. 4 OZ sa považujú za neprijateľné podmienky podľa písmena f) cit. predpisu „tie, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.“ Podľa ust. § 53 ods. 5 OZ „Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.“ V danom prípade sa jedná o absolútnu neplatnosť, danú zákonom podľa ustanovenia § 39 OZ. Spotrebiteľská zmluva, v ktorej bola uvedená rozhodcovská doložka, je neprijateľná, nakoľko nebola spotrebiteľom osobitne odsúhlasená, dojednaná a spotrebiteľ jej obsahu vôbec nerozumel a núti spotrebiteľa, aby sa neodvolateľne podrobil rozhodnutiu rozhodcovského orgánu, bez reálnej možnosti právnej ochrany svojich práv. Neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto rozhodcovskej doložky odporuje zákonu, ako aj dobrým mravom, preto podľa ust. § 39 OZ sa považujú za absolútne neplatné. V tejto súvislosti tiež žalobca poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove, č.k. 17CoE/99/2010, smernicu Rady EU 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorá bola zapracovaná do Zákona o ochrane spotrebiteľa. Ďalej žalobca poukázal na ustanovenie § 879f OZ, pričom je toho názoru, že aj na uvedený prípad sa vzťahujú zákonom upravené ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách. I naďalej zastáva právny názor, že došlo k zániku pohľadávky jej splnením podľa ust. § 559 OZ, nakoľko žalovaný v I. rade si uspokojil svoju pohľadávku odpredajom predmetu zálohu, ktorým zabezpečoval splnenie svojej pohľadávky. 4. Žalovaný v I. rade vo svojom vyjadrení k žalobe žalobcu uviedol, že nie je možné žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku podanej z dôvodov podľa ust. § 40 zákona č. 244/2002 Z.z. vyhovieť, pretože podaná žaloba nezodpovedá žiadnemu z dôvodov uvedených v tomto ustanovení, námietky žalobcu v žalobe a jej doplnení mali byť riešené v konaní na rozhodcovskom súde, ale žalobca napriek tomu, že mu bola doručená výzva na vyjadrenie k žalobe, na túto výzvu nereagoval, žiadne námietky nepodával a konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku nemá plniť funkciu opätovného prejednania vo veci samej, ale má slúžiť len ako preskúmanie zákonnosti a správnosti vedenia rozhodcovského konania v kontexte § 40 zákona č. 244/2002 Z.z.. Úverová zmluva je štandardný dokument, ktorý bol v čase uzatvárania uzatváraný so všetkými klientmi, ktorí si u žalovaného v I. rade brali hypotekárny úver. Interné procesy žalovaného v I. rade sú také, že zamestnanci majú klientovi vysvetliť prípadné nejasnosti a majú mu dať priestor na to, aby si zmluvu prečítal, aby si prípadné otázky s nimi prešiel, pričom žalobca v rámci výsluchu uviedol, že so zmluvou súhlasil a na znak toho ju podpísal. K namietanej neplatnosti rozhodcovskej doložky je podľa názoru žalovaného v I. rade potrebné uviesť, že zmluva o úvere bola uzatvorená v roku 2004 a písmeno r) § 53 odsek 4 OZ bolo doplnené až s účinnosťou od 1.1.2008. Ak by sa posudzovala rozhodcovská doložka podľa práva, ktoré v čase jej uzatvorenia neplatilo, išlo by podľa názoru žalovaného v I. rade o retroaktivitu. Ďalej uviedol, že po postúpení pohľadávky na žalovaného v II. rade v spore nie je vecne žalovaný v I. rade pasívne vecne legitimovaný. 5. Žalovaný v II. rade sa v rámci svojho vyjadrenia k žalobe v celom rozsahu stotožnil s vyjadrením žalovaného v I. rade. 6. Súd prvej inštancie pripustil vstup ďalšej strany sporu do konania na strane žalovaného ako žalovaného v II. rade a to obchodnej spoločnosti: OTP Faktoring Slovensko, s. r. o., sídlo: Špitálska 61, 811 08 Bratislava, IČO: 45 730 008, uznesením zo dňa 27.1.2015. 7. Na pojednávaniach súd prvej inštancie vykonal dokazovanie výsluchom právnych zástupcov strán sporu, žalobcu, listinnými dôkazmi založenými v spise a to žalobou zo dňa 24.9.2009, rozhodcovským rozsudkom Rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie, sp. zn. II/2009-1388/4 zo dňa 4.8.2009, zmluvou o hypotekárnom úvere č. 012/3003/04HU zo dňa 24.5.2004 spolu so všeobecnými obchodnými podmienkami, vyhlásením úveru za predčasne splatný zo dňa 1.7.2005, Notárskou zápisnicou č. NXX/XXXX, NZ XXXXX/XXXX o priebehu dobrovoľnej dražby zo dňa 18.4.2006, výzvou na plnenie zo dňa 27.1.2009 s doručenkou, zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 12.11.2014 ako i ostatným spisovým materiálom. Žalobca pri výsluchu uviedol, že pokiaľ ide o okolnosti podpisu úverovej zmluvy so žalovaným v I. rade, bola to prvá banka, ktorú požiadal o úver. Úverová zmluva mu bola predložená na podpis, nemal časový limit, v ktorom ju musel podpísať. Nepožiadal o jej vysvetlenie. Pri podpise zmluvy si všimol, že ručí bytom. Ohľadne úveru nepodpisoval žiadne iné zmluvy. Po približne 3 - 4 mesiacoch prestal úver splácať, na to sa dozvedel, že byt bol daný do dražby a jemu boli zobraté kľúče, bolo to približne v marci 2004 a v novembri 2004 mu prišlo oznámenie od žalovaného v I. rade, že suma, za ktorú bol predaný byt, nepostačuje a že mu je dlžný ešte peniaze. Ide o sumu približne 150.000,- Sk. Je to suma, na ktorú bol zaviazaný rozhodcovským rozsudkom. 8. Súd prvej inštancie na podklade vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav: Rozhodcovský rozsudok bol žalobcovi doručený dňa 3.9.2009, z čoho vyplýva, že žalobu na súd prvej inštancie podal včas podľa ust. § 41 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z.. Dňa 24.5.2004 uzavrel žalovaný v I. rade so žalobcom Zmluvu o hypotekárnom úvere č. 012/3003/0411U, na základe ktorej žalovaný v I. rade poskytol v prospech žalobcu hypotekárny úver v sume 16.596,96 EUR (500.000,- Sk) za účelom zmeny dokončenej stavby bytu, ktorý sa žalobca zaviazal splatiť spolu s príslušenstvom a poplatkami podľa zmluvy o úvere. Pohľadávka žalovaného v I. rade podľa zmluvy o úvere bola podľa čl. II. bod 1 zmluvy o úvere zabezpečená zriadením záložného práva na nehnuteľnosti zapísané na a) LV č. XXXX, katastrálne územie: A. I., správa katastra: A. I. - byt vo vlastníctve: R. F., rod. F. v podieli 1/1, vchod XX, 1. p., číslo bytu: XX/XX, v bytovom dome súp. č. XXXX, na parcele č. XXXX/ XXX, spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu 67/10000 a b) na LV č. XXXX, katastrálne územie: A. I., správa katastra: A. I., vo vlastníctve R.O. F., rod. F. v podieli: 67/10000 a to: pozemok - číslo parcely: XXXX/XXX, výmera 854 m2, druh: zastavané plochy a nádvoria, spoluvlastnícky podiel na pozemku 67/10000, pozemok - číslo parcely: XXXX/XXX, výmera 1533 m2, druh: zastavané plochy a nádvoria, spoluvlastnícky podiel na pozemku 67/10000. Nakoľko žalobca nesplácal úver v súlade s uzavretou zmluvou o úvere, žalovaný v I. rade v zmysle čl. IV. bod 13 zmluvy o úvere listom zo dňa 1.7.2005 vyhlásil úver za predčasne splatný a žalobca bol povinný uhradiť záväzok vyplývajúci zo zmluvy o úvere do 10 dní odo dňa doručenia tohto vyhlásenia. Vyhlásenie úveru za predčasne splatný bolo žalobcovi doručené podľa ust. § 83 zákona č. 99/1963 Zb. - Občiansky súdny poriadok dňa 25.7.2005. Dňa 18.04.2006 sa zrealizoval predaj založenej nehnuteľnosti formou dobrovoľnej dražby. Navrhovateľom dražby nebol žalovaný, ale obchodná spoločnosť SOUTHERM, s.r.o., sídlo: Športová 4021/13A, Dunajská Streda, IČO: 34 152 644, správca bytového domu. Výsledkom dražby bolo vydraženie založenej nehnuteľnosti za cenu 22.239,93 EUR (670.000,13 Sk - ako vyplýva z prílohy č. 4 Notárskej zápisnice č. NXX/XXXX NZ XXXXX/XXXX o priebehu dobrovoľnej dražby zo dňa 18.4.2006). Z výťažku z dražby bola žalovanému v I. rade poukázaná suma 18.046,38 EUR (543.665,24 Sk), ktorá bola použitá na čiastočné zníženie pohľadávky žalovaného v I. rade voči žalobcovi vyplývajúcej zo zmluvy o úvere. Výťažok z vyššie uvedenej dražby však nepostačoval na vyrovnanie celého záväzku žalobcu voči žalovanému v I. rade. Z tohto dôvodu žalovaný v I. rade zaslal žalobcovi výzvu na plnenie zo dňa 27.1.2009, ktorú žalobca prevzal 9.2.2009. Z dôvodu neuhradenia zvyšnej časti pohľadávky žalovaného v I. rade s príslušenstvom sa žalovaný v I. rade žalobou zo dňa 20.5.2009 domáhal vydania rozhodcovského rozsudku. Stály rozhodcovský súd Slovenskej bankovej asociácie vydal dňa 4.8.2009 rozhodcovský rozsudok sp. zn. II/2009 - 1388/4, na základe ktorého je žalobca zaviazaný zaplatiť žalovanému v I. rade sumu 4.295,76 EUR, úrok vo výške 7,30% p. a. zo sumy 2.127,68 EUR od 16.4.2009 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 3% p. a. zo sumy 2.127,68 EUR od 16.4.2009 do zaplatenia, ako aj nahradiť trovy rozhodcovského konania v sume 145,60 EUR, to všetko do 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodcovského rozsudku. Rozhodcovský rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 3.9.2009 a vykonateľnosť dňa 6.9.2009. Na základe daného rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu je vedená súdnou exekútorkou S.. E. V., sídlo: Páričkova 18, Bratislava exekúcia pod sp. zn. EX 94/09. 9. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná. Svoje právne posúdenie predmetnej veci odôvodnil v rámci odôvodnenia rozsudku súd prvej inštancie tak, že Rozhodcovský súd neporušil rovnosť účastníkov rozhodcovského konania. Podľa § 26 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z (účinného do 31.12.2014 - teda v čase, keď rozhodoval rozhodcovský súd) rozhodcovský súd nariadi ústne pojednávanie aj na návrh účastníka rozhodcovského konania. V zmysle čl. 17 ods. 1 Rokovacieho poriadku Rozhodcovského súdu, ak sa účastníci nedohodnú na forme rozhodcovského konania, je rozhodcovské konanie písomné. Podľa Rokovacieho poriadku Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie po doručení žaloby rozhodcovskému súdu, tajomník súdu bezodkladne zabezpečí doručenie žaloby ostatným účastníkom rozhodcovského konania (čl. 7 bod 2.). Podľa čl. 10 ods. 1 rokovacieho poriadku žalovaný je povinný doručiť žalobnú odpoveď rozhodcovskému súdu najneskôr do 15 dní od doručenia žaloby žalobcom. Podľa ods. 3 tohto článku v žalobnej odpovedi sa žalovaný vyjadrí ku všetkým skutočnostiam a návrhom uvedeným v žalobe. Podľa ods. 4 tohto článku, ak žalovaný neoznámi svoju žalobnú odpoveď v lehote uvedenej v odseku 1 tohto článku, tak rozhodcovský súd pokračuje v rozhodcovskom konaní bez toho, aby považoval tento nedostatok za uznanie tvrdení žalobcu, pričom prihliadne na dôkazy navrhnuté žalobcom. Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie sp. zn. II/2009-1388/4 zo dňa 4.8.2009 vyplýva, že žalobca sa písomne k žalobnému návrhu žalovaného v I. rade nevyjadril a nároky žalovaného v I. rade ani nijakým iným spôsobom nespochybnil, napriek tomu, že doporučenú zásielku prevzal dňa 7.7.2009. Nepožiadal o ústne konanie. Sám uviedol, že úverovú zmluvu si prečítal a súhlasil s ňou. Nepožiadal pracovníka banky o jej vysvetlenie, hoci mal takúto možnosť. Nikto ho k podpisu nenútil, ani mu nespôsobil časovú tieseň. Žalobca však vo svojom návrhu neuvádza žiadne skutočnosti a dôkazy, ktoré by odôvodňovali zrušenie rozhodcovského rozsudku z dôvodov uvádzaných v § 40 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní. 10. S poukazom na vyššie uvedené bol súd prvej inštancie toho názoru, že žalobca mohol uplatniť všetky svoje námietky už v rozhodcovskom konaní a v danom prípade neexistujú také skutočnosti alebo dôkazy, ktoré žalobca nemohol bez svojej viny použiť v rozhodcovskom konaní a ktoré by mohli pre žalobcu privodiť priaznivejšie rozhodnutie a neexistujú dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať už v rozhodcovskom konaní. Zároveň súd prvej inštancie podotkol, že ak žalobca zastáva názor, že pri predaji založenej nehnuteľnosti formou dobrovoľnej dražby, ktorú realizoval nie žalovaný v I. rade, ale vyššie uvedená spoločnosť SOUTHERM, s.r.o., boli porušené ustanovenia zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dražbách“), mal žalobca požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Avšak v zmysle zákona o dobrovoľných dražbách mu právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniklo, nakoľko si ho neuplatnil do troch mesiacov odo dňa príklepu. Vzhľadom na to, že je vedená súdnou exekútorkou S.. E. V., so sídlom: Páričkova 18, Bratislava exekučné konanie pod sp. zn. EX 94/09, považoval súd prvej inštancie tvrdenie žalobcu, že nemal vedomosť o tom, že by v rámci dražby predmetu zálohu nebola uspokojená celá pohľadávka žalovaného v I. rade za nepravdivé. K doplneniu žaloby žalobcu o tvrdenie, že spotrebiteľská zmluva je neplatná z dôvodu, že dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve je neprijateľnou podmienkou súd prvej inštancie poukázal na to, že podľa ust. § 53 ods. 4 OZ dojednanie rozhodcovskej doložky ako neprijateľná podmienka bolo uvedené s účinnosťou od 1.1.2008, pričom Zmluva o hypotekárnom úvere č. 012/3003/04HU bola uzatvorená dňa 24.5.2004. Podľa názoru súdu prvej inštancie ďalej nebol daný ani dôvod na obnovu konania podľa ust. § 40 písm. h) zákona č. 244/2002 Z. z. a to s poukazom na ust. § 4 ods. 2 písm. g) zákona č. 258/2001 Z. z. - o ochrane spotrebiteľa, pretože podľa ust. § 1 ods. 2 písm. a) cit. zákona sa tento nevzťahuje na zmluvy o poskytnutí úveru na účely nadobudnutia existujúcich, alebo projektovaných nehnuteľností, dodatočné alebo ďalšie stavebné úpravy dokončených stavieb a ich údržbu, teda na takú úverovú zmluvu, ako uzatvoril žalobca. Po postúpení pohľadávky na žalovaného v II. rade navyše žalovaný v I. rade v spore nie je vecne pasívne legitimovaný. V nadväznosti na vyššie citované zákonné ustanovenia a uvedené skutočnosti súd prvej inštancie žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 142 ods. 1 veta prvá zákona č. 99/1963 Zb. - Občiansky súdny poriadok, podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov konania potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Žalovanému v I. rade trovy konania nevznikli, preto mu ich súd prvej inštancie nepriznal. Žalovanému v II. rade súd priznal náhradu trov právneho zastúpenia vyčíslených podaním zo dňa 1.11.2015 podľa vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z., s ktorým sa súd prvej inštancie stotožnil. 11. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a žalobe žalobcu o zrušenie rozhodcovského rozsudku v plnom rozsahu vyhovel. Žalobca si v odvolaní zároveň uplatnil trovy konania s poukazom na § 142 zákona Občiansky súdny poriadok. Žalobca podané odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie podľa jeho názoru nedostatočne zhodnotil skutkový stav veci a vec nesprávne právne posúdil. Podľa názoru žalobcu rozhodcovský rozsudok bol v posudzovanom prípade vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania, nakoľko záložný veriteľ si uplatňoval svoje právo na uspokojenie pohľadávky odpredajom predmetu zálohu, listom zo dňa 1.7.2005 oznámil začatie realizácie záložného práva odpredajom zálohu, ako aj oznámil celý dlh za splatný. Oznámenie o výkone záložného práva podľa ustanovenia § 151l zákona č. 40/1964 Zb. - OZ bolo riadne doručené žalobcovi, s tým, že pohľadávka žalovaného v I. rade bude uspokojená realizáciou záložného práva k predmetu zálohu, tak, ako bolo dohodnuté v úverovej zmluve č. 012/3003/04HU zo dňa 24.5.2004. Súčasne s oznámením v liste zo dňa 1.7.2005 bolo podľa ustanovenia čl. IV bod 13 úverovej zmluvy požadované splatenie celej čiastky úveru a úver bol vyhlásený celý za splatný vo výške: 496.529,61 Sk istina, 24.157,46 Sk úroky, 84,14 Sk úroky z omeškania a 1.000,52 Sk poplatky, teda celkovo vo výške 521.861,73 Sk, pričom splatnosť bola uvedená ku dňu 1.7.2005. Podľa LV č. XXXX a LV č. XXXX vedených v k. ú. A. I. na nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom zálohu, bolo ako prvé v poradí zriadené záložné právo v prospech záložného veriteľa - žalovaného v I. rade, pričom neexistovala žiadna právna prekážka na to, aby žalovaný v I. rade ako záložný veriteľ výkon uvedeného záložného práva v súlade s oznámením o začatí výkonu záložného práva zo dňa 1.7.2005 realizoval a v plnej miere uspokojil svoju pohľadávku. Spoločnosť SOUTHERM s.r.o., ako navrhovateľ dražby začala realizovať záložné právo až dňa 18.4.2006, teda dávno po termíne, kedy začal realizovať záložné právo žalovaný v I. rade, po termíne 1.7.2005. Navyše uvedená spoločnosť SOUTHERM s.r.o. podľa zákona č. 182/1993 Zb., zákona č. 527/2002 Z. z., OZ, ako aj rozsudku Krajského súdu Trnava, č.k. 10Co 67/2011, právoplatného dňa 23.6.2012, nemala oprávnenie zo zákona vykonávať dražby ako navrhovateľ dražby. Podľa ustanovenia § 39 OZ sa jedná o absolútne neplatný právny úkon. Žalobca v tejto súvislosti nesúhlasí s právnym posúdením zo strany súdu prvej inštancie, v zmysle ktorého žalobca mal, v prípade, ak mal za to, že neboli splnené zákonné náležitosti pre výkon dražby, podať návrh na určenie neplatnosti dražby. Podľa názoru žalobcu, pokiaľ žalovaný v I. rade z výťažku z dražby realizovanej navrhovateľom dražby SOUTHERM s.r.o. nemal uspokojenú celú pohľadávku voči žalobcovi, mal žalovaný v I. rade možnosť vymáhať si tento svoj nárok voči SOUTHERM s.r.o. podľa ust. § 33 zákona č. 527/2002 Z. z., žalovaný v I. rade bol však pasívny v uplatňovaní si tohto svojho práva voči SOUTHERM s.r.o., pričom tento nárok si ďalej uplatňuje voči žalobcovi, čo je podľa názoru žalobcu v rozpore so zákonom, ako aj dobrými mravmi. Žalobca v podanom odvolaní tiež uvádza, že došlo k zániku pohľadávky podľa ust. § 559 OZ a nie je možné ju opätovne uplatňovať v rozhodcovskom konaní od žalobcu. 12. V súvislosti so záverom súdu prvej inštancie, že žalobca dobrovoľne podpísal úverovú zmluvu žalobca uvádza, že síce úverovú zmluvu dobrovoľne podpísal, ale nemal vedomosť, že v texte je obsiahnutá rozhodcovská doložka. Žalobca tiež poukázal na znenie ust. § 52, 53 a nasl. OZ, v zmysle ktorého sa rozhodcovská doložka obsiahnutá v spotrebiteľskej zmluve považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku s čím zákon spája neplatnosť takejto doložky, ako aj na ust. § 879f OZ, smernicu Rady EU 93/13/EHS, rozhodnutie Krajského súdu v Prešove č.k. 17CoE/99/2010. Súd prvej inštancie podľa názoru žalobcu v prejednávanej veci nedostatočne aplikoval zásadu oficiality. V súvislosti so skutočnosť, že žalobca sa v stanovenej lehote nevyjadril k žalobnému návrhu v rozhodcovskom konaní, žalobca uviedol, že vo veci bolo zvolené ústne prejednanie veci, pričom si hľadal právneho zástupcu, ktorého však do termínu pojednávania nenašiel, pričom predpokladal, že na ďalšom ústnom pojednávaní sa už bude môcť k záležitosti vyjadrovať jeho právny zástupca. Vo veci sa však rozhodlo bez jeho účasti, ako aj bez účasti jeho právneho zástupcu, takže mu bola postupom rozhodcu odobratá možnosť spravodlivého súdneho prejednania celej veci. Žalobca má len základné školské vzdelanie, pričom z tohto dôvodu nebolo možné, aby sa právne kvalifikovane mohol samostatne obhajovať a písomne vyjadrovať. Žalobca v podanom odvolaní tiež namieta nesprávne posúdenie veci súdom prvej inštancie spočívajúce v tom, že z výťažku dražby predmetu zálohu mala byť v celom rozsahu uspokojená istina pohľadávky žalovaného v I. rade a predmetom konania mohlo byť iba príslušenstvo pohľadávky. Teda čiastka, ktorá je v rozhodcovskom rozsudku uvedená ako istina nie je podľa názoru žalobcu istinou, ale iba príslušenstvom pohľadávky, ku ktorému nie je možné pripočítavať úroky, nakoľko by sa jednalo o úroky z úrokov. Žalobca nemohol vyššie uvedené uplatniť v rozhodcovskom konaní z dôvodu, že sa ústne pojednávanie vôbec nekonalo a nakoľko nemal žiadnu vedomosť o tom, že žalovaný v I. rade nemá v plnom rozsahu uspokojenú svoju pohľadávku a ani nemal žiadnu vedomosť o priebehu dražby. Tieto informácie žiadal žalobca od žalovaného v I. rade prostredníctvom právneho zástupcu. Všetky vyššie uvedené dôvody považoval žalobca zároveň za dôvody pre obnovu konania. 13. Žalovaný v I. rade sa k odvolaniu žalobcu vyjadril písomným vyjadrením zo dňa 8.2.2016 doručeným súdu prvej inštancie dňa 10.2.2016 (č. l. 229), pričom uviedol, že rozsudok súdu prvej inštancie považuje za vecne správny. Súd prvej inštancie podľa jeho názoru na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, dôkazy správne vyhodnotil, vec správne posúdil aj po právnej stránke a napadnuté výroky rozsudku správne a presvedčivo odôvodnil. Z tohto dôvodu žiadal žalovaný v I. rade, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil. 14. Žalovaný v II. rade sa k odvolaniu žalobcu vyjadril písomným vyjadrením zo dňa 18.2.2016 doručeným súdu prvej inštancie dňa 24.2.2016 (č. l. 234). Žalovaný v II. rade má za to, že rozhodcovským rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie sp. zn. II/2009-1388/4 zo dňa 4.8.2009 bolo rozhodnuté v spore, ktorý by strany sporu pred súdom mohli skončiť súdnym zmierom - rozhodlo sa o povinnosti zaplatiť istinu a príslušenstvo úverovej pohľadávky. Rozhodcovským rozsudkom a konaním predchádzajúcim jeho vydaniu nebolo porušené ustanovenie § 1 zákona č. 244/2002 Z.z. ani pokiaľ ide o taxatívny výpočet prípadov, v ktorých pôsobnosť rozhodcovského súdu nie je daná. V čase vydania napadnutého rozhodcovského rozsudku nebolo rozhodovanie v sporoch dodávateľa a spotrebiteľa vyňaté z pôsobnosti rozhodcovských súdov. Poukazovanie na začatie výkonu záložného práva a poukazovanie na vyhlásenie úveru za predčasne splatný zo strany žalobcu považuje žalovaný v II. rade za irelevantnú argumentáciu vo vzťahu k pôsobnosti rozhodcovského súdu. Žiaden predpis neobmedzoval podľa názoru žalovaného v II. rade ako veriteľa vykonávať záložné právo a zároveň uplatňovať pohľadávku súdnou cestou. Predčasná splatnosť úveru takisto nebránila ani výkonu záložného práva, ani uplatňovaniu pohľadávky súdnou cestou, resp. cestou rozhodcovského konania. Bez ohľadu na skutočnosť, či dražobná spoločnosť, konajúca na návrh iného záložného veriteľa vykonala platnú dražbu, vo vzťahu k žalovaným taká skutočnosť ohľadne existencie nároku uplatneného na rozhodcovskom súde nemá relevanciu. Prostredníctvom rozhodcovského konania sa žalovaný v I. rade domáhal iba zaplatenia sumy, ktorá nebola uspokojená pri predaji nehnuteľnosti. Neuspokojená časť pohľadávky nezanikla tým, že došlo k čiastočnému uspokojeniu veriteľa bez ohľadu na platnosť či neplatnosť dražby z ktorej sa veriteľ uspokojoval (a ktorej platnosť žalobca navyše v zákonnej lehote nežaloval). Predajom zálohu na dražbe sa zmenšil majetok žalobcu, nie majetok žalovaného v I. rade, škodu zo zmenšenia majetku si mohol uplatňovať v súlade so zákonom 527/2002 Z. z. žalobca. Zmluva o hypotekárnom úvere bola uzavretá dňa 25.4.2004, teda v čase, kedy ust. § 53 OZ neobsahovalo ustanovenie, ktoré by za neprijateľnú zmluvnú podmienku určovalo rozhodcovskú doložku, takéto ustanovenie bolo do zákona doplnené až s účinnosťou od 1.1.2008. V zmysle ust. § 879j OZ sa právne vzťahy vzniknuté pred 1.1.2008 posudzujú podľa doterajších právnych predpisov. Žalovaný v II. rade mal ďalej za to, že argumenty žalobcu týkajúce sa nesprávnej výšky žalovanej sumy v rozhodcovskom konaní nie sú predmetom posúdenia v tomto súdnom konaní. Žalobca podľa vyjadrenia žalovaného v II. rade nepreukázal, že by v posudzovanom prípade existovali dôvody pre zrušenie rozhodcovského rozsudku, ani ich existenciu nenamietal v konaní pred rozhodcovským súdom v 15 dňovej lehote na to ustanovenej. Na základe týchto skutočností žalovaný v II. rade žiadal, aby odvolací súd odvolanie žalobcu zamietol, napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a žalobcovi uložil, aby žalovanému v II. rade zaplatil náhradu trov odvolacieho konania. 15. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného v II. rade doručenému súdu prvej inštancie dňa 24.2.2016 vyjadril písomným vyjadrením doručeným odvolaciemu súdu dňa 10.10.2016 (č. l. 241). V rámci predmetného podania žalobca opätovne poukazoval na nesprávnu výšku žalovanej pohľadávky priznanej v rámci rozhodcovského rozsudku, resp. posudzovanej v rozhodcovskom konaní, ktoré vydaniu rozhodcovského rozsudku predchádzalo a na tomto základe opätovne žiadal, aby odvolací súd odvolaniu podanému žalobcom v plnom rozsahu vyhovel a rozsudok súdu prvej inštancie zrušil. Zároveň si žalobca uplatnil nárok na trovy konania. 16. Odvolací súd konštatuje, že konanie na súde prvej inštancie sa viedlo a odvolanie žalovaného bolo podané v rámci účinnosti zákonnej úpravy procesného konania podľa zákona č. 99/1963 Zb. - Občiansky súdny poriadok, avšak o odvolaní rozhodoval odvolací súd dňa 23.11.2017, teda po nadobudnutí účinnosti právnej úpravy zákona č. 160/2015 Z. z. - Civilný sporový poriadok (ďalej ako „CSP“) a postupoval tak v súlade s § 470 ods. 1 CSP a § 473 CSP, podľa ktorých sa počnúc účinnosťou CSP ruší úprava Občianskeho súdneho poriadku a aj na konania začaté pred účinnosťou CSP sa počnúc dátumom 1.7.2016 vzťahuje aktuálna procesná úprava CSP. 17. V zmysle ust. § 52 ods. 1OZ, v znení účinnom ku dňu uzavretia úverovej zmluvy, t.j. 24.5.2004, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. 18. V zmysle ust. § OZ, v znení účinnom ku dňu uzavretia úverovej zmluvy, t.j. 24.5.2004, spotrebiteľskou zmluvou je aj zmluva o práve užívať budovu alebo jej časť určenú na bývanie alebo ubytovanie v časových úsekoch uzavretá medzi spotrebiteľom a dodávateľom. 19. Podľa ust. § 497 zákona č. 513/1991 Zb. - Obchodný zákonník, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. 20. V zmysle ust. § 1 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. - o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona SNR č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, v znení účinnom ku dňu uzavretia úverovej zmluvy, t.j. 24.5.2004, tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. 21. Podľa ust. § 1 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. - o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona SNR č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, v znení účinnom ku dňu uzavretia úverovej zmluvy, t.j. 24.5.2004, zákon sa nevzťahuje na zmluvy o poskytnutí úveru na účely nadobudnutia existujúcich alebo projektovaných nehnuteľností, dodatočné alebo ďalšie stavebné úpravy dokončených stavieb a ich údržbu. 22. Podľa ust. § 381 zákona č. 160/2015 Z.z. - Civilný sporový poriadok, odvolací súd nie je viazaný odvolacím návrhom. 23. Odvolací súd po preskúmaní skutkového stavu vyplývajúceho z vykonaných dôkazov a po právnom posúdení daného sporu dospel k záveru, že v posudzovanom prípade súd prvej inštancie vec svojim nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, pričom uvedenú vadu nemožno napraviť v odvolacom konaní. Žalobca ako dlžník a žalovaný v I. rade ako veriteľ uzavreli dňa 24.5.2004 Zmluvu o hypotekárnom úvere č. 012/3003/0411U, na základe ktorej žalovaný v I. rade poskytol žalobcovi hypotekárny úver za účelom zmeny dokončenej stavby bytu. Ust. § 52 ods. 1 OZ, v znení účinnom ku dňu uzavretia úverovej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným v I. rade, obsahoval taxatívny výpočet zmluvných typov, ktoré boli definované ako spotrebiteľské zmluvy a to: kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti OZ a tiež zmluva o práve užívať budovu alebo jej časť určenú na bývanie alebo ubytovanie v časových úsekoch uzavretá medzi spotrebiteľom a dodávateľom. Zmluva o úvere ako zmluvný typ je upravená v ust. §§ 497 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb. - Obchodný zákonník. V zmysle ust. § 1 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. - o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona SNR č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii, v znení účinnom ku dňu uzavretia úverovej zmluvy, t.j. 24.5.2004 je uvedené, že „tento zákon sa nevzťahuje na zmluvy o poskytnutí úveru na účely dodatočných alebo ďalších stavebných úprav dokončených stavieb.“ V posudzovanom prípade sa jednalo o hypotekárny úver poskytnutý žalobcovi žalovaným v I. rade práve na účely zmeny dokončenej stavby bytu, je preto potrebné súhlasiť s názorom súdu prvej inštancie, že na posudzovaný prípad nie je možné aplikovať ust. zákona č. 258/2001 Z.z. účinné v čase uzavretia úverovej zmluvy. V čase uzavretia Zmluvy o hypotekárnom úvere ale bola platná a účinná úprava zákona č. 634/1992 Zb. - o ochrane spotrebiteľa, ktorý komplexne upravoval otázky ochrany spotrebiteľa (podmienky podnikania významné pre ochranu spotrebiteľa, úlohy verejnej správy v oblasti ochrany spotrebiteľa a oprávnenia spotrebiteľov, združení spotrebiteľov alebo iných právnických osôb založených na ochranu spotrebiteľa). Žalobkyňa v zmysle citovanej právnej úpravy má postavenie spotrebiteľa a vzťah, ktorý bol založený úverovou zmluvou má z povahy subjektov, ktoré ho uzatvorili ako aj predmetu zmluvy spotrebiteľský charakter v zmysle z.č. 634/1992 Zb., preto sa na právny vzťah žalobkyne a žalovaného vzťahujú ustanovenia citovaného právneho predpisu. Uvedený právny predpis, predovšetkým ust. § 23a tohto zákona, však súd prvej inštancie na posudzovaný prípad vôbec neaplikoval. 24. Súd ako prvé mal preto skúmať, či žalobca má v konaní postavenie spotrebiteľa. Ochrana spotrebiteľa vychádza zo samotného postavenia jednej zo zmluvných strán uzatvoreného kontraktu. Spotrebiteľ ako účastník zmluvného vzťahu vystupuje v pozícii neskúsenej osoby, ktorá pre svoju vlastnú, užívateľskú potrebu uzatvorila s inou osobou zmluvu na dodanie tovaru alebo poskytnutie služby. Dodávateľ uskutočňuje svoje činnosti s neobmedzeným počtom osôb a výsledkom je zisk vyplývajúci z jeho podnikateľskej resp. obchodnej činnosti. Pretože dodávateľ uzatvára mnoho zmlúv, má aj oveľa viac praktických skúseností ako spotrebiteľ. Naopak spotrebiteľ, ktorý nekoná na profesionálnej úrovni, nemôže mať rovnaké, ba dokonca ani porovnateľné vedomosti o zákonných podmienkach uzatvárania zmlúv. Z toho vyplýva, že osoba dodávateľa je vo zvýhodnenom postavení oproti spotrebiteľovi, a to najmä z pohľadu informovanosti a vyjednávacej sily. Koncepcia zmluvných vzťahov v právnom poriadku Slovenskej republiky sa zakladá na rovnosti práv a povinností subjektov v rámci súkromnoprávnych vzťahov. Aby sa tento predpoklad naplnil, právna úprava túto nerovnováhu vyvažuje dôslednejšou zákonnou ochranou spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany. Slabšie postavenie spotrebiteľa súvisí s ekonomickou podstatou diania na trhoch a deľbou práce v spoločnosti. Spotrebiteľ ako laik nemôže mať také detailné informácie o portofóliu výrobkov a služieb na trhu ako podnikateľ, ktorý ich ponúka v rámci svojej profesionálnej činnosti. Tento nerovnovážny vzťah štát koriguje a korigoval právnymi predpismi na ochranu spotrebiteľa. Uvedená koncepcia spotrebiteľského práva potom zaručuje ochranu práv všetkých osôb, ktoré napĺňajú znaky spotrebiteľa bez ohľadu na ich vek, skúsenosti či vzdelanie. Z toho dôvodu súd ustálil, že žalobca je spotrebiteľom a je potrebné zabezpečiť, aby ako spotrebiteľ bol chránený pri nerovnomernom postavení voči žalovanému. 25. Ďalej odvolací súd dodáva, že rozhodcovská doložka v posudzovanej zmluve o úvere nie je dojednaná individuálne, čo zjavne vyplýva z jej zaradenia ako súčasti formulárovej zmluvy o úvere. Je zrejmé, že veriteľ od počiatku sledoval takýmto koncipovaním rozhodcovskej doložky to, aby v prípade vzniku sporov zo zmluvy boli tieto vždy riešené na súde, ktorý sám vybral, za účelom minimalizácie jeho nákladov a reálneho sťaženia uplatnenia práv spotrebiteľa. Takto koncipovanou rozhodcovskou doložkou teda napriek jej formálnemu zneniu reálne dochádza k narušeniu smernicou sledovanej rovnováhy medzi zmluvnými stranami a to samozrejme v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľovi nie je zo zákona daná možnosť v prípade podania žaloby voči nemu na rozhodcovskom súde (nachádzajúcom sa okrem toho v značnej vzdialenosti od bydliska žalobcu), domáhať sa možnosti uskutočniť konanie na súde v mieste jeho bydliska ako je to prirodzené v občianskom súdnom konaní (civilnom sporovom konaní). Spotrebiteľ sa podpisom zmluvy, obsahom ktorej je aj takáto doložka, reálne vopred vzdáva práva na účinnú procesnú obranu (či už z nevedomosti alebo nemožnosti vplývať na obsah zmluvy), čo je v demokratickom zriadení a v podmienkach právneho štátu neprijateľným javom. Uvedená formulácia len zdanlivo dáva spotrebiteľovi na výber, či chce rozhodcovskú doložku prijať alebo nie. Uvedený spôsob uzatvárania zmlúv je v priamom rozpore s ustanovením § 43c OZ. Možno teda uzavrieť, že predmetná rozhodcovská doložka znemožňuje dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom. V obdobnej veci ÚS SR v rozhodnutí IV.ÚS 55/2011 z 24.2.2011 zaujal stanovisko, že pokiaľ súd vyslovil názor, že rozhodcovská doložka, ktorá znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak dodávateľ pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde, je neprijateľná a prieči sa dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom, resp. že rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle ust. § 52 a nasl. OZ za použitia ich výkladu v súlade so Smernicou Rady 93/13/EHS, tieto závery súdov nemožno považovať za svojvoľný výklad a aplikáciu príslušného ustanovenia ESP a k porušeniu základných práv sťažovateľa nedošlo. Zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dojednaná, v podobe rozhodcovskej doložky, podľa ktorej prípadné budúce spory prejedná rozhodcovský súd, čím v prípade podania žaloby či už spotrebiteľom alebo dodávateľom, núti spotrebiteľa podrobiť sa rozhodcovskému konaniu pred rozhodcom/súdom vybraným dodávateľom a zbavuje ho možnosti riešiť spor pred štátnym súdom, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a je teda neprijateľnou zmluvnou podmienkou, na ktorú musí súd v ktoromkoľvek štádiu konania, z úradnej povinnosti (ex offo) prihliadať, pričom musí zabezpečiť, aby spotrebiteľ takouto neprijateľnou podmienkou nebol viazaný. Z toho dôvodu keďže žalobcovi rozhodcovská doložka v žiadnom prípade neumožňuje prejednanie veci na všeobecnom súdu ide o nerovnováhu v právach a povinnosti zmluvných a to neprospech žalobcu ako spotrebiteľa. Táto skutočnosť robí rozhodcovskú doložku neprijateľnou podmienkou a teda podľa § 54 OZ absolútne neplatnou. Ak nedošlo k platnému uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemôže spor prejednať rozhodcovský súd. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie, či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku. 26. Vzťah medzi účastníkmi vznikol na základe zmluvy o úvere v zmysle § 497 a nasl. ObZ a teda ide o absolútny obchod podľa § 261 ods. 3písm. d) ObZ, pre ktorý je daná pôsobnosť ObZ bez ohľadu na povahu účastníkov. Podľa § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa ObZ, OZ, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Je teda zrejmé, že ustanovenia OZ týkajúce sa spotrebiteľských zmlúv je nevyhnuté použiť aj v prípadoch, ak sa právny vzťah účastníkov konania tak ako je tomu v danom prípade, má spravovať Obchodným zákonníkom. Pri aplikácii rozhodných právnych noriem súd vychádzal z nasledujúcej hierarchie právnych predpisov: ako základný predpis pre riešenie otázok záväzkového práva je potrebné aplikovať v súlade s § 261 ods. 3 písm. d) ObZ, tretiu časť ObZ (tento záver je rozhodujúci pri posudzovaní premlčania, úrokov z omeškania, uznania záväzku a ďalších inštitútov upravených dvojkoľajne v oboch kódexoch a pod.). Občiansky zákonník ako lex generalis v zmysle§ 1 ods. 2 ObZ je potrebné aplikovať na riešenie otázok neupravených v Obchodnom zákonníku, resp. na právne vzťahy súvisiace s ochranou spotrebiteľa. Do tejto kategórie noriem je nutné okrem Občianskeho zákonníka a zaradiť aj zákon o ochrane spotrebiteľa (zákon č. 643/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa). 27. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a s poukazom na vyššie citované ustanovenia možno konštatovať, že súd prvej inštancie aj nesprávne právne posúdil vec tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu. Odvolací súd pritom konštatuje, že za daného stavu nie je možné v rámci odvolacieho konania napraviť skutočnosť, že sa súd prvej inštancie vôbec nezaoberal právnym posúdením či dojednanie predmetnej rozhodcovskej doložky medzi žalobcom a žalovaným v I. rade v rámci Zmluvy o hypotekárnom úvere č. 012/3003/0411U nebolo neplatným právnym úkonom z dôvodu jeho prípadného rozporu s - v tom čase platnými a účinnými - ust. zákona č. 634/1992 Zb. - o ochrane spotrebiteľa. V prípade, ak by súd prvej inštancie zistil rozpor dojednanej rozhodcovskej doložky s ust. zákona č. 634/1992 Zb. - o ochrane spotrebiteľa, táto skutočnosť by nepochybne zakladala dôvod pre zrušenie rozhodcovského rozsudku. 28. So zreteľom na uvedené preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) c) CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP mu vec vrátil na ďalšie konanie s tým, že úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude zaoberať sa aplikáciou na predmetný spor zákonných ustanovení zákona č. 642/1992 Zb. - o ochrane spotrebiteľa a posúdiť, či bolo dojednanie predmetnej rozhodcovskej doložky medzi žalobcom a žalovaným v I. rade v rámci Zmluvy o hypotekárnom úvere č. 012/3003/0411U uzavretej dňa 24.5.2004 platným právnym úkonom. Na základe tohto posúdenia je potom úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní posúdiť, či v posudzovanom prípade boli dané dôvody pre zrušenie rozhodcovského rozsudku v zmysle ust. § 40 zákona č. 244/2002 Z.z. - o rozhodcovskom konaní. 29. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí vo veci v súlade s § 396 ods. 3 CSP. 30. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).