Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14Co/211/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1109245911 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 08. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1109245911.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Javorčíkovej a členov JUDr. Martina Murgaša a Mgr. Barbory Bartekovej, v právnej veci žalobcov: v 1. rade W.. E. T., nar. X.XX.XXXX, N. XX, J., v 2. rade C.. G. N., nar. X.X.XXXX, T. XX, J., zastúpená: Advokátska kancelária Roštár - Slovák, s.r.o., Révová 7, Bratislava, v 3. rade W.. S. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XX, J., zastúpená žalobkyňou v 1/ rade, proti žalovaným: v 1. rade Hlavné mesto SR Bratislava, Primaciálne námestie č. 1, Bratislava, v 2. rade K. J., nar. XX.X.XXXX, bytom N. XX, J., v 3. rade W.. I.. K. B., G.., G. XX, J., žalovaní v 2/ a 3/ rade zastúpení: JUDr. Vratislav Šteffek, advokát, Obchodná 39, Bratislava, o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, o odvolaní žalobkyne v 1/ rade proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I v Bratislave, č.k. 19C/386/2009-742 zo dňa 13.12.2013, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava I v Bratislave, č.k. 19C/386/2009-742 zo dňa 13.12.2013 p o t v r d z u j e. Žalovaní v 1. až 3. rade majú plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vo výrokom v bode I. zamietol návrh žalobkyne v 1. rade na vydanie predbežného opatrenia doručeného súdu dňa 29.10.2013; výrokom v bode II. konanie voči žalobkyni v 2. rade zastavil; výrokom v bode III. žalobu vo veci samej zamietol a vo výroku v bode IV. uviedol, že o trovách konania rozhodne do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku vo veci samej. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že žalobou podanou na súd dňa 28.9.2009 sa žalobkyne domáhali "zrušenia kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi magistrátom a exposlankyňou W.. K. B., Csc., jej podstrčeným agentom K. Bakalíkom zo dňa XX.X.XXXX, za účelom nezákonného diskriminujúceho odpredaja prístupovej cesty p.č. XXXX/X na N. ul. XX", predmetom ktorej bol prevod pozemku parc.č. XXXX/X. Predmetná zmluva bola účelovo, plánovite a nezákonne pripravená, pretože len čo si Obvodný pozemkový úrad vyžiadal od magistrátu písomné stanovisko k jej žiadosti o reštitúciu za vyvlastnenú časť pozemku p.č. XXXX/X za účelom rozšírenia N. ulice a zároveň o výmenu zreštituovanej časti z jej pozemku p.č. XXXX/X za prístupovú cestu p.č. XXXX/X, čo bolo koncom apríla 2006, hneď na to dal magistrát avízo pani exposlankyni a uskutočnila sa neuveriteľná bleskovka niekoľkých majetkovoprávnych úkonov za účinnej spolupráce exposlankyne, magistrátu, mestského zastupiteľstva a katastra. Došlo tak k odpredaju prístupovej cesty o rozlohe XXXmX, ktorú žalobkyňa v 1. rade ako vlastníčka a užívateľka domu a pozemku parc č. XXXX/X na N. ulici č. XX, nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX Správy katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu, a jej rodina už 66 rokov užíva, legálne k "pozemečku" pána J. p. č. XXXX/X o rozlohe XXXmX. Zo žalobkyne v 1. rade sa stala vyhnankyňa z vlastnej dedovizne, bezdomovkyňa, ktorá stratila prístup do vlastnej garáže a má znemožnené užívanie domu. K odpredaju došlo aj napriek tomu, že prístupové cesty sa nemôžu predávať. Predmetný pozemok mal charakter prístupovej cesty od roku 1952, za a jej užívanie platila žalobkyňa v 1. rade prenájom až do roku 1981, kedy jej úrady oznámili, že prístupové cesty nemôžu byť predmetom prenájmu, a že ju môžu užívať bezplatne. Podľa jej názoru odpredajom prístupovej cesty jej bolo znemožnené užívať nehnuteľnosť v jej vlastníctve, vrátane garáže. Preto sa domáhala vydania rozsudku, ktorým súd určí kúpno-predajnú zmluvu zo dňa 15.08.2006 uzatvorenú medzi K. J. a Hlavným mestom SR Bratislavou v celom rozsahu za neplatnú. Žalobkyni v 1. rade bolo dňa 8.11.2011 ustanovené na jej zastupovanie Centrum právnej pomoci. Podaním doručeným súdu dňa 2.5.2011 právny zástupca žalobkyne v 1. rade rozšíril okruh žalovaných o žalovanú v 3. rade, na ktorú bola prevedená kúpnou zmluvou V-XXXXX/XX zo dňa 20.09.2010 sporná parcela č. XXXX/X. 2. Žalovaný v 1. rade sa k žalobe vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa 6.6.2011. Namietal nedostatok aktívnej legitimácie na strane žalobkýň, pretože nepreukázali, že by im svedčalo také právo, ktoré by obmedzovalo žalovaného v 1. rade v jeho slobodnej dispozícii s vecou. Nebol predložený dôkaz, že predmetný pozemok bol kedykoľvek prístupovou cestou k nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobkýň. Práve naopak, pozemok je na LV vedený ako pozemok, na ktorom sú skaly, rokliny, svahy, výmole, vysoké medze s krovím alebo kamením a iné plochy, ktoré neposkytujú trvalý úžitok. Žalobkyne nepreukázali ani pasívnu vecnú legitimáciu žalovaných. Museli by preukázať akou právnou povinnosťou sú žalovaní voči nim zaviazaní, resp. akú konkrétnu právnu povinnosť, ktorá by mala za následok neplatnosť kúpnej zmluvy, označení žalovaní porušili. Žalovaný v 1. rade navyše namietol aj nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Žalobu preto žiadal zamietnuť. 3. Žalovaný v 2. rade namietol, že stal na základe kúpnych zmlúv z roku 2004 vlastníkom pozemkov parc.č. XXXX/XX a XXXX/X k.ú. Staré mesto. K týmto pozemkom nemal priamy prístup z ulice. S jeho parcelou č. XXXX/X susedí sporná parcela č. XXXX/X, ktorá ústi do N. ulice a nebola minimálne v čase kúpy jeho pozemkov v roku 2004 zjavne nikým využívaná. Pozemok bol zarastený náletovými drevinami a krovím, bol zanedbaný a v tom čase ťažko prístupný. Preto žalovaný v 2. rade požiadal vlastníka pozemku žalovaného v 1. rade v roku 2006 o jeho odpredaj. Pri kúpe mu neboli známe žiadne obmedzenia a spornú parcelu nadobudol v dobrej viere. Na pozemku zabezpečil vybudovanie kanalizačnej prípojky, dal ho niekoľkokrát vykosiť a vyklčovať od náletových drevín. Žalobkyňa v 1. rade nebola v čase kúpy spornej parcely vlastníčkou nehnuteľnosti - rodinného domu súpisné číslo XXXX postaveného na parcele č. XXXX, ani záhrady par.č. XXXX/X priľahlej k rodinnému domu. Žalobkyne v 1. až 3. celkom zjavne dlhú dobu nehnuteľnosti neužívajú, pretože dom aj pozemok boli v čase kúpy spornej parcely v značne schátralom stave a javili známky opustenosti. Z listu vlastníctva č. XXXX zo 16.8.2006 (čl.XXX) jasne vyplýva, že pozemok parc.č. XXXX/X je vedený ako "ostatné plochy" s vyznačeným spôsobom využívania pozemku ako tzv. iné pozemky (odkalisko, skládka odpadu, svahy, rokliny, výmole a iné plochy, ktoré neposkytujú trvalý úžitok - krovie, skaly, štrk, kamene a iné). Tento pozemok nebol nikdy plnohodnotnou prístupovou cestou. Žalobkyňa v 1. rade v konaní navyše nepreukázala, že ku garáži bolo vydané kolaudačné rozhodnutie na jej užívanie. K rodinnému domu a k nemu priľahlému pozemku vedených na LV č. XXXX vo vlastníctve žalobkýň v 2. a 3. rade je priamy prístup z N. ulice v dĺžke XX metrov, čo vyplýva z katastrálnej mapy, ktorý dostatočne zabezpečuje priamy prístup bez akéhokoľvek obmedzenia ku všetkým ich nehnuteľnostiam. Žalobu preto navrhol zamietnuť. 4. Žalovaná v 3. namietla, že žalobkyne v 2. a 3. rade majú prístup na svoj pozemok z N. ulice po celej dĺžke pozemku par.č. XXXX/X prislúchajúcemu k rodinnému domu na N. ulici č. XX. Nájomná zmluva, na ktorú sa žalobkyne v žalobe odvolávajú, potvrdzuje, že parcela XXXX/X bola v čase jej nezákonného prenájmu evidovaná ako záhrada a nie ako prístupová cesta. Predmetom nájmu bola výlučne záhrada a nie prístupová cesta, ako uvádza Centrum právnej pomoci v oprave návrhu. V stanovisku Obvodného národného výboru z 12.10.1981 nie je uvedené, kto je vlastníkom pozemku parc. č. XXXX/X, ani nie je uvedený žiaden iný dokument, z ktorého by sa dalo odvodzovať, že parc. č. XXXX/X by mala byť cesta, ktorú skutočný vlastník nemôže predať. Žalobkyne nepredložili kolaudačné rozhodnutie na garáž s definovaným prístupom z parcely č. XXXX/X. Nebolo žiadnym relevantným dôkazom preukázané, že na parcele č. XXXX/X je alebo minimálne v roku 2006 sa nachádzala stavba - cestné teleso nevyhnutné na určenie pozemku ako prístupová cesta. Žalovaná namietla nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobkýň na určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, pretože nepreukázali dôvody jej neplatnosti. Preto rovnako žiadala žalobu zamietnuť. 5. Žalobkyňa v 2. rade svoju účasť v konaní prostredníctvom právneho zástupcu spochybnila tvrdením, že žalobkyňu v 1. rade nesplnomocnila na svoje zastupovanie vo veci a žiadala, aby súd konanie voči nej zastavil. Súd oprávnenie žalobkyne v 1. rade na zastupovanie žalobkyne v 2. rade mal preukázané originálom splnomocnenia, a tento úkon navrhovateľky v 2. rade posúdil ako späťvzatie žaloby. Podľa § 96 ods. 1 O.s.p. a po súhlase žalovaných konanie voči žalobkyni v 2. rade preto zastavil. 6. Po vykonanom dokazovaní súd poukázal na ustanovenie § 80 písm. c) O.s.p., ktorý ako podmienku pre určovacie žaloby stanovil existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Žalobca má právny záujem na požadovanom určení vtedy, ak by bez tohto určenia bolo ohrozené právo alebo právny vzťah, na ktorom bol zúčastnený alebo ak by sa jeho právne postavenie bez tohto určenia stalo neistým. Určovacie žaloby majú preventívnu funkciu, pretože smerujú k tomu, aby sa k porušeniu práva v budúcnosti predišlo. Nedostatok naliehavého právneho záujmu je dôvodom na zamietnutie žaloby pre nedostatok vecnej opodstatnenosti. Na základe výsledkov dokazovania súd dospel k záveru, že ku dňu vyhlásenia rozsudku neexistoval a nemohol existovať naliehavý právny záujem žalobkýň v 1. a 3. rade na navrhovanom určení. Z LV č. XXXX súd zistil, že ku dňu podania žaloby žalobkyňa v 2. rade vlastnila na základe darovacej zmluvy O pol. V. z.XXX/XX podiel na pozemku parc.č. XXXX/X, XXXX a domu súp. č. XXXX postavenom na pozemku parc. č. XXXX. Žalobkyňa v 3. rade ďalšiu časť označených nehnuteľností na základe darovacej dohody V-XXXX/XX zo dňa 11.07.2006. Nesvedčalo im však žiadne právo vo vzťahu k spornej parcele č. XXXX/X. Ku dňu podania žaloby nemohla mať ani žalobkyňa v 1. rade naliehavý právny záujem na určení neplatnosti kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi žalovanými v 1. a 2. rade, predmetom ktorej bol prevod susedného pozemku parc.č. XXXX/ X. V tomto čase nebola vlastníčkou susednej nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX, a navyše túto dlhodobo ani neužívala, čo vyplynulo aj z výpovede žalobkyne v 3. rade, s ktorou žalobkyňa v 1. rade žije niekoľko rokov v spoločnej domácnosti vzhľadom na jej vek a zdravotný stav. Žalobkyňa v 1. rade nepreukázala ani existenciu iného vecného práva k spornému pozemku parc. č. XXXX/X. Žalobkyne v 2. a 3. rade kúpnou zmluvou zo dňa 27.11.2013, ktorej vklad bol povolený Správou katastra pod V- XXXXX/XX, svoje spoluvlastnícke podiely k pozemku aj rodinnému domu previedli na nového vlastníka - C. M., čo vyplýva z aktuálneho LV č. XXXX zo dňa 13.12.2013. Vykonanie ďalšieho dokazovania súdom tak bolo nadbytočné. Keďže žalobkyne nesplnili základný predpoklad na podanie určovacej žaloby, a to existenciu naliehavého právneho záujmu na navrhovanom určení, súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Rozhodnutie o trovách konania si súd podľa § 151 ods. 3 O.s.p. vyhradil na samostatné uznesenie. 7. Rozsudok v zákonnej lehote napadla odvolaním žalobkyňa v 1. rade podaním doručeným súdu dňa 29.1.2014. Podľa obsahu smerovalo do výroku o zamietnutí žaloby. Rozsudok je podľa nej nespravodlivý. Podľa stavebného zákona z roku 1956 sa prístupové cesty môžu zriaďovať len k domom s garážou. Pozemok žalovaného v 2. rade má výmeru len XXX m2, na ktorom dom stáť nikdy nemôže. Spornou zmluvou im bola zabraná prístupová cesta do domu s garážou na parcele č. XXXX a č. XXXX vo výmere približne XXXX m2 . Nie je pravda, že nemali stavebné povolenie ku garáži. Toto však zmizlo pri fingovanom vlámaní, môže ho však dodať. Garáž postavila v roku 1974 celú murovanú a v roku 1980 požiadala o odkúpenie prístupovej cesty na parc. č. XXXX/X o výmere XXX m2. Na to jej bola doručená odpoveď, že prístupové cesty sa nepredávajú a neprenajímajú. Preto ich môžu používať zadarmo. Súd odmietol vykonať dôkaz svedeckou výpoveďou poslanca za staré mesto Ing. T. G., ktorý poukazoval na účelovosť predaja ako je prístupová cesta pre pozemok žalovaného v 2. rade, ktorý je menší ako táto prístupová cesta. Cesta mala výmeru XXX m2 a jeho pozemok len XXXmX. Na N. ulici XX J. má žalobkyňa od roku 1962 trvalý pobyt, a mieni tam ostať až do smrti. Sudkyňa nebrala vôbec do úvahy, že ich dom postavený na parc. XXXX aj s garážou je orientovaný na prístupovú cestu na spornú parc. č. XXXX/X, a čo sudkyňa zámerne neuviedla je, že ich záhrada na parc. č. XXXX je orientovaná na N. ulicu. To znamená, že cez ňu k domu vedie strmé schodisko so 4 odpočívadlami, ale ani toto sudkyňa nebrala do úvahy. Zo súdneho spisu zmizlo niekoľko dokladov, ktoré tam žalobkyňa vlastnoručne dodala, medzi ktorými mal byť aj list vlastníctva z roku 2005 k jej vlastníctvu na N. ulici, avšak tento si súd vôbec nevšímal. V čase odpredaja spornej prístupovej cesty bola vlastníčkou nehnuteľnosti na N. ulici XX ona. Na N. ulicu sa nasťahovala ešte s rodinou v roku 1960, kedy im nehnuteľnosť predala jej teta, pričom žalovaný v 2. rade získal pozemok až v roku 2006. Napriek tomu mu bola odpredaná 90-ročná prístupová cesta, hoci jeho pozemok nespĺňal zákonné náležitosti na odpredaj prístupovej cesty. Musel by mať najmenej XXXmX. Jej nehnuteľnosti resp. pozemky majú až XXXXmX. K odvolaniu doložila výpis z listu vlastníctva č. XXXX k pozemkom na parc. č. XXXX/X a XXXX k 10.5.2005, z ktorého vyplýva, že vlastníkom týchto nehnuteľností bola žalobkyňa v 1. rade na základe darovacej zmluvy zo 4.4.2005. Ďalej rozhodnutie Národného výboru Hlavného mesta SR z 23.7.1979 o tom, že žalobkyni v 1. rade a jej manželovi boli dané do užívania pozemky na parc. č. XXXX/X. Doložila aj nečitateľnú kópiu katastrálnej mapy z roku 2006, kópiu mapového listu z pozemkovej knihy k 30.4.1981 k spornej parcele, kópiu katastrálnej mapy zo 17.5.2006 pre katastrálne územie Staré mesto zachytávajúce sporné parcely okolo prístupovej cesty na parc. č. XXXX/X, podanie žalobkyne na Mestskú políciu v Bratislave z roku 2011 týkajúce sa sporného predaja, a vyjadrenie poslanca miestneho zastupiteľstva mestskej časti Bratislava Staré mesto Ing. T. G. zo 6.8.2012. 8. K odvolaniu žalobkyne v 1. rade sa vyjadril právny zástupca žalovaných v 2. a 3. rade podaním doručeným súdu dňa 12.3.2014. Argumentácia v odvolaní podľa nich nie je podkladom pre iné rozhodnutie vo veci. Zotrvali na námietke, že žalobkyne v 1. a 3. rade nie sú v tomto konaní aktívne vecne legitimované. Nepreukázali ani naliehavý právny záujem na požadovanom určení a v čase vyhlásenia rozsudku súdu prvej inštancie sa rodinný dom nachádzajúci na N. ulici XX v J. na pozemku parc. č. XXXX/X nachádzal vo vlastníctve tretej osoby. Preto navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a zaviazal žalobkyňu nahradiť im trovy konania. 9. Žalovaný v 1. rade sa k odvolaniu žalobkyne vyjadril podaním doručeným súdu dňa 27.3.2014. Rovnako aj on žiadal napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny. Podľa jeho názoru sa odvolanie opiera len o domnienky žalobkyne v 1. rade, čo je pre zmenu alebo zrušenie rozhodnutia nepostačujúce. Jediným racionálnym argumentom žalobkyne v odvolaní je, že súd nevykonal dôkaz výsluchom poslanca pána Prochádzku. Podľa § 120 OSP boli účastníci povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a súd rozhodne, ktorý z označených dôkazov vykoná. V prejednávanej veci súd vzhľadom na existenciu prekážok, ktoré bránia meritórnemu prejednaniu veci, túto svedeckú výpoveď nepripustil, čo je plne v súlade s hospodárnosťou konania. Predovšetkým vo veci absentovalo preukázanie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Touto otázkou sa žaloba ani len nezaoberala, hoci práve preukázanie naliehavého právneho záujmu bolo podmienkou, bez splnenia ktorej sa súd žalobou akou takou nemôže ani zaoberať. Žalobkyne nepreukázali, že by ich postavenie bolo bez požadovaného určenia neisté a ani ochrany akého práva, ktorého sú preukázateľne nositeľkami, sa dožadujú. Teoreticky, ak by aj súd žalobe vyhovel, pre právne postavenie žalobkýň by táto skutočnosť neznamenala vôbec nič. Kladný rozsudok by neznamenal zmenu údajov na liste vlastníctva, či zmenu vo vlastníckych vzťahoch. K nedostatku aktívnej vecnej legitimácií žalobkýň žalovaný uviedol, že v žalobe nie zdokladované akým konkrétnym subjektívnym právom vo vzťahu k predmetu sporu žalobkyne disponujú. Pozemok parcelného čísla XXXX/X v katastrálnom území Staré mesto bol v čase prevodu na žalovaného v 2. rade vo výlučnom vlastníctve žalovaného v 1. rade, ktorý s ním ako vlastník mohol voľne nakladať. Žalobkyne nepreukázali, že by im svedčalo také právo, ktoré by ho obmedzovalo v jeho slobodnej dispozícií s vecou. Nebol predložený dôkaz, že dotknutý pozemok bol kedykoľvek prístupovou cestou k nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobkýň. Práve naopak, pozemok je na liste vlastníctva vedený ako pozemok, na ktorom sú skaly, rokliny, svahy, výmole, vysoké medze s krovím alebo kamením, a iné plochy, ktoré neposkytujú trvalý úžitok. V súčasnosti žalobkyne nie sú ani vlastníčkami susedného rodinného domu, o ktorom tvrdia, že k nemu prináleží prístupová cesta. Ak by aj hypoteticky išlo o nesprávne rozhodnutie, že podľa stavebného zákona z roku 1956 sa prístupové cesty zriadili len k rodinným domom s garážami, je právne relevantné, že aktívna vecná legitimácia žalobkýň prevodom nehnuteľnosti na inú osobu odpadla. Vo vzťahu k napadnutej zmluve uviedol, že žalobkyne neboli stranami napadnutej zmluvy a takisto žalovaní tak, ako sú označení v žalobe, stranami zmluvy neboli. Petit určovacej žaloby je neurčitý, pretože z neho nie je možné jednoznačne a nezameniteľne vyvodiť, čoho sa žalobkyne domáhajú, a je tak nepreskúmateľný. Takisto nie je zrejmé, čo sa žalobným petitom žalobkyne domáhali vo vzťahu k žalovanej v 3. rade. Navrhol preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v plnom rozsahu ako vecne správny potvrdil. 10. Vyjadrenia žalovaných v 1. až 3. rade súd prvej inštancie doručil na vedomie pôvodnému právnemu zástupcovi žalobkyne v 1. rade - Centru právnej pomoci, ktoré mu bolo doručené dňa 7.4.2014. Podaním doručeným súdu dňa 23.5.201 Centrum právnej pomoci oznámilo, že ku dňu 29.4.2014 bolo ukončené právne zastupovanie žalobkyne v 1. rade na základe rozhodnutia z 19.4.2012, ktorým jej bol odňatý nárok na právnu pomoc z dôvodu, že nespĺňala zákonnú podmienku - stav materiálnej núdze . Toto rozhodnutie sa stalo právoplatné na základe uznesenia Krajského súdu v Bratislave, č.k. 4Sp/74/2012-65 zo dňa 2.4.2014. 11. V priebehu odvolacieho konania vstúpil do platnosti zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, účinný od 1.7.2016, (ďalej len CSP). Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Krajský súd preto prejednal odvolanie žalobkyne v 1. rade ako súd odvolací podľa § 34 CSP, v napadnutom rozsahu podľa § 380 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP. 12. Na základe výsledkov dokazovania na súde prvej inštancie, odôvodnenia napadnutého rozsudku a postupu, ktorý mu predchádzal, dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci ( § 215 ods. 1 CSP), vec správne právne posúdil a svoje rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodnil v súlade ustanovením § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a poukazuje naň podľa § 387 ods. 1,2 CSP. 13. Na zdôraznenie správnosti jeho záverov považuje odvolací súd v kontexte odvolacích námietok žalobcu za potrebné uviesť len nasledovné: Žalobkyňa v 1. rade v odvolaní uplatnila hmotnoprávne odvolacie námietky zamerané na to, či sporná parcela č. XXXX/X bola prístupovou cestou k rodinnému domu s garážou, ktoré v čase uzavretia napadnutej kúpnej zmluvy medzi žalovanými v 1. a 2. rade boli v jej vlastníctve; a či tento predaj bol v súlade so zákonom. Žiadnym spôsobom nereagovala na to, že súd prvej inštancie žalobu nezamietol z hmotnoprávnych dôvodov, ale preto, že žalobkyňa v 1. rade nebola aktívne legitimovaným subjektom na podanie žaloby, pretože ku dňu 28.9.2009 nebola vlastníčkou susediaceho rodinného domu, pozemku a garáže so spornou parcelou; a preto, že nepreukázala k požadovanému určovaciemu petitu ani existenciu naliehavého právneho záujmu. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že od roku 2006 boli vlastníčkami spoluvlastníckych podielov k susediacemu pozemku, rodinnému domu a garáže k spornej parcele žalobkyne v 2. a 3. rade, ktoré svoje spoluvlastnícke podiely odpredali v roku 2013 tretej osobe. K dátumu vyhlásenia napadnutého rozsudku dňa 13.12.2013 už ani jedna zo žalobkýň z tohto dôvodu nemala v spore aktívnu vecnú legitimáciu. Keďže rozsudok napadla odvolaním len žalobkyňa v 3. rade, v odvolacom konaní mohol súd preskúmať len jej aktívnu vecnú legitimáciu. Je nepochybné, že žalobkyňa v 1. rade ju v spore nemala už v čase podanej žaloby v roku 2009. Vo vzťahu k nej tak bolo nadbytočné zaoberať sa ostatnými odvolacími námietkami. 14. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil podľa § 387 ods. 1,2, CSP ako vecne správny. 15. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 2, v spojení s § 262 ods. 1 CSP a úspešnej strane žalovaných v 1. až 3. rade priznal nárok na náhradu trov odvolaieho konania, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 CSP. 16. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody ) a čoho sa dovolateľ domáha - dovolací návrh (§ 428 CSP).