Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Cob/258/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1109249343 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 02. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Kúšová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1109249343.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kúšovej a členiek senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci žalobcu: ENERING s.r.o., Staré Záhrady 2, 821 05 Bratislava, IČO: 35 785 063, zast.: KORABOVA & LOVICH s. r. o., Záborského 42, 831 03 Bratislava, IČO: 50 131 931, proti žalovanému: BYTOVÉ DRUŽSTVO KRÍŽNA, Krížna 12, 811 07 Bratislava, IČO: 31 358 918, zast.: JUDr. Anna Durdíková, advokátka, Cintorínska 2, 931 01 Šamorín, o zaplatenie 15.658,00 eur s príslušenstvom a zmluvnou pokutou a vzájomnom návrhu o zaplatenie 15.657,87 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 31 Cb/73/2010 - 296 zo dňa 21.05.2015 v spojení s opravným uznesením č.k. 31 Cb/73/2010 - 313 zo dňa 25.05.2015, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 31 Cb/73/2010 - 296 zo dňa 21.05.2015 v spojení s opravným uznesením č.k. 31 Cb/73/2010 - 313 zo dňa 25.05.2015 zrušuje a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom, v spojení s opravným uznesením, súd prvej inštancie zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny vo výške 2.878,71 eur žalobcovi, spolu s úrokom z omeškania vo výške 14,50 % ročne zo sumy 15.658 eur od 16.03.2007 do 12.03.2010 zo sumy 12.878.71 eur od 13.03.2010 do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 0,05 % denne zo sumy 12.878.71 eur od 12.12.2010 do zaplatenia, najviac do sumy 10.985,16 eur. Druhým výrokom návrh a vzájomný návrh vo zvyšku zamietol. Zároveň uviedol, že o trovách konania rozhodne samostatným rozhodnutím a žalobcovi uložil povinnosť doplatiť súdny poplatok vo výške 171,50 eur. 2. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou zo dňa 08.12.2009 domáhal vydať rozhodnutia, ktorým by súd žalovaného zaviazal na zaplatenie sumy vo výške 15.658 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 14,75 % ročne zo žalovanej sumy od 16.03.2007 do zaplatenia a náhrady trov konania. Rozšírením žaloby žiadal aj zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 0,05 % denne zo sumy 15.658 eur od 16.03.2007 do zaplatenia, najviac vo výške 10.985,16 eur. 3. Z vykonaného dokazovania mal konajúci súd preukázanú existenciu Zmluvy o dielo uzatvorenú dňa 22.03.2004 medzi žalovaným ako objednávateľom a žalobcom ako zhotoviteľom. Zhotoviteľ sa zaviazal splniť predmet zmluvy špecifikovaný v článku III. zmluvy o dielo v lehotách dohodnutých v článku IV. zmluvy o dielo a žalovaný sa zaviazal za vykonanie diela zaplatiť v dohodnutých splátkach cenu za vykonanie diela. Dňa 29.07.2005 bol medzi zmluvnými stranami uzatvorený dodatok č. 1 k zmluve o dielo, ktorým sa upravili a doplnili články II., III., IV., V a článok VI. zmluvy o dielo. Žalobca v žalobe konštatoval, že časť poslednej splátky vo výške 471.713,-SK (15.658 eur) žalovaný ani napriek výzve žalobcu neuhradil. Žalovaný sa bránil tým, že zmluvné strany si v zmluve o dielo dohodli dobu plnenia vydaním kolaudačného rozhodnutia, uvedením diela do prevádzky a odovzdaním diela do užívania, všetko do 10.10.2004. Uzatvorením dodatku č. 1 bola lehota na plnenie dohodnutá ako „Podanie žiadosti o kolaudačné rozhodnutie s požadovanou dokumentáciou do 03.10.2005“. Žalovaný ďalej uviedol, že v dodatku síce nebolo termínom upravené odovzdanie diela, poukázal však na ustanovenie § 554 ods. 1 Obchodného zákonníka, ktoré uvádza, že zhotoviteľ splní svoju povinnosť vykonať dielo jeho riadnym ukončením a odovzdaním predmetu diela. Túto povinnosť podľa žalovaného si zhotoviteľ splnil až dňa 01.03.2007, kedy došlo k zápisničnému odovzdaniu diela zhotoviteľom a k jeho prevzatiu objednávateľom. Žalovaný poukázal na to, že zmluvnú povinnosť „Podanie žiadosti o kolaudačné rozhodnutie s požadovanou dokumentáciou“ si žalobca splnil až dňa 12.10.2005 a nie v dohodnutý termín 03.10.2005. V nadväznosti na podanú žiadosť bolo uskutočnené miestne zisťovanie, ktoré sa konalo dňa 15.12.2005, kedy bolo zistené, že stavba nebola ukončená v zmysle projektovej dokumentácie a neboli predložené požadované doklady potrebné ku kolaudačnému konaniu, a preto vyzval stavebný úrad stavebníka na predloženie požadovaných dokladov a dňa 19.12.2005 kolaudačné konanie prerušil. Žalovaný ďalej tvrdil, že k doloženiu požadovaných dokumentov zo strany žalobcu došlo až dňa 24.02.2006. Na základe toho stavebný úrad dňa 31.05.2006 vydal rozhodnutie o povolení užívania stavby, ktoré sa stalo právoplatným dňa 22.06.2006. Žalovaný mal za to, že od zmluvne dohodnutého dňa na podanie žiadosti na kolaudačné rozhodnutie, t.j. dňa 03.10.2005 a následne uplynutím 30 - dňovej lehoty vznikol objednávateľovi nárok na uplatnenie zmluvnej pokuty s odvolaním sa na čl. VII., 7.6. Zmluvy o dielo, a to vo výške 5 % z ceny diela, pretože pre omeškanie a vady nemohlo dielo plniť zmluvne dohodnutý účel. Žalovaný si vzájomným návrhom po jeho dodatočnej úprave uplatnil voči žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške 10.985,16 eur, náhradu škody vo výške 4.672,71 eur z úroky z omeškania vo výške 5.039,01 eur (zo sumy 3.998 eur od 21.01.2006 do 19.01.2015), spolu s 14 % úrokom z omeškania zo sumy 3.998 eur od 20.01.2015 do zaplatenia a sumy 849 eur titulom úrokov z omeškania zo sumy 674,71 eur od 26.01.2006 do 19.01.2015 spolu s úrokom z omeškania vo výške 14 % ročne zo sumy 674,71 eur od 20.01.2015 do zaplatenia. 4. Konajúci súd skonštatoval, že v konaní bola spornou otázka odovzdania diela. Žalobca tvrdil, že dielo bolo odovzdané 13.10.2005, kedy došlo k ukončeniu diela. Podľa žalovaného dielo bolo odovzdané až dňa 01.03.2007, o čom bol spísaný protokol o prevzatí a odovzdaní. Súd poukázal na ust. § 261 ods. 1, § 536 ods. 1, § 537 ods. 1 a 2, § 538 a § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka. Tiež uviedol, že podľa Zmluvy o dielo, článok 8, bod 8.8, si zmluvné strany dojednali, že objednávateľ (žalovaný) sa zaväzuje, že úplne dokončené dielo zodpovedajúce predmetu plnenia a podmienkam zmluvy o dielo schopné slúžiť svojmu účelu prevezme zápisom a zaplatí za plnenie dohodnutú cenu. Tvrdenie žalobcu, že realizáciu plynovej kotolne ukončil dňa 13.10.2005, čo je podložené stavebným denníkom, si súd neosvojil, nakoľko vykonaným dokazovaním mal preukázané, že dielo malo vady, čo nebolo medzi stranami sporné. Tiež nemal za preukázané tvrdenie žalobcu, že žalovaný odmietol prevziať dielo, a preto k prevzatiu došlo až 01.03.2007. Ďalej poukázal na rozhodnutie NS SR č.k. 1Mobdo/6/2010 zo dňa 30.06.2011 v ktorom sa uvádza: „ak má dielo vady, hoci aj drobné, ktoré bránia užívaniu diela, nie je riadne ukončené.“ Súd uviedol, že žalovaný listinnými dôkazmi ,,výber zo záznamov z prevádzkového denníka kotolne“ preukázal, veľmi časté výpadky kotolne, čo napokon potvrdili i strany vo svojich vyjadreniach ako aj svedok. Z uvedeného mal konajúci súd za to, že k riadnemu odovzdaniu diela žalobcom došlo dňa 01.03.2007 podľa protokolu o odovzdaní a žalobcovi vzniklo právo na zaplatenie ceny diela v zmysle fa č. 0612009, splatnej dňa 15.06.2007, z ktorej suma 15.658 eur nebola uhradená. 5. Čo sa týka žalobcom uplatnenej zmluvnej pokuty - podaním doručeným súdu dňa 12.12.2014, v tejto súvislosti konajúci súd uviedol, že žalovaný vzniesol námietku premlčania. Súd prvej inštancie mal za to, že vzhľadom na 4 - ročnú premlčaciu lehotu sa nárok žalobcu od 16.03.2007 do 12.12.2010 premlčal, a preto súd žalobcovi priznal zmluvnú pokutu vo výške 0,05 % denne zo sumy 12.878,71 eur od 12.12.2010 do zaplatenia, najviac do sumy 10.985,16 eur. 6. Ďalej konajúci súd posudzoval vzájomný návrh žalovaného, pričom v časti uplatnenej náhrady škody vo výške 4.672,71 eur vzhľadom na žalobcom vznesenú námietku premlčania, dospel k záveru, že nárok je premlčaný. Nárok žalovaného vznikol dňa 24.01.2006 a 28.02.2006 (nasledujúci deň po splatnosti jednotlivých faktúr za spotrebu zemného plynu SPP, a.s.) a žalovaný si ho uplatnil až dňa 12.03.2010, teda po uplynutí 4 - ročnej premlčacej lehoty. Pokiaľ išlo o nárok na zmluvnú pokutu, v tejto časti tiež konajúci súd uviedol, že vzhľadom na vznesenú námietku premlčania mal za to, že nárok je čiastočne premlčaný, a preto žalobcovi priznal zmluvnú pokutu vo výške 0,05 % denne zo sumy 15.658 eur (z poslednej nezaplatenej časti faktúry) za obdobie od 12.03.2006 do 01.03.20007, t.j. vo výške 2.779,29 eur. 7. Konajúci súd uzavrel, že nakoľko sa jedná o vzájomné pohľadávky žalobcu a žalovaného, doručením odporu dňa 12.03.2010 došlo k platnému započítaniu a nárok žalobcu vo výške 2.779,29 eur zanikol. Z vykonaného dokazovania súd nemal preukázané, žiadnym relevantným dôkazom, že by si žalovaný platne uplatnil započítanie voči žalobcovi už skôr. 8. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Uviedol, že z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že k riadnemu odovzdaniu diela žalobcom došlo dňa 01.03.2007, čím došlo k omeškaniu s riadnym ukončením diela oproti dohodnutému termínu ukončenia diela do 30.09.2005 v zmysle čl. IV. dodatku č. 1 k zmluve o dielo. Dňom odovzdania diela 01.03.2007 žalobcovi vzniklo právo na vystavenie konečnej faktúry. Žalovaný uhradil iba sumu 8.201,12 eur, zvyšnú časť 15.658 eur si zadržal a jednostranne započítal svoje pohľadávky písomným úkonom zo dňa 14.03.2007 označeným ako „Vzájomné započítanie pohľadávok“. Voči faktúre žalobcu boli započítané pohľadávky žalovaného z faktúr vystavených pod č. 2706012 vo výške 330.939,- Sk a pod č. 2706013 vo výške 140.774,- Sk, rozdiel 247.067,- Sk bol žalobcovi uhradený. Zmluvnú pokutu si žalovaný uplatnil z ceny diela, nakoľko podľa Zmluvy o dielo došlo k omeškaniu s ukončením a riadnym odovzdaním celého diela. Poukázal na to, že predmetom plnenia podľa Zmluvy o dielo je kolaudácia stavby, uvedenie do prevádzky, úradná skúška a písomné odovzdávanie objednávateľovi. Mal za to, že zmluvná pokuta bola dojednaná ako zabezpečenie záväzku žalobcu - riadneho splnenia diela v dohodnutom rozsahu a vlastnostiach a dohodnutom termíne ukončenia diela. Dielo ako celok napriek čiastkovým úhradám nebolo riadne ukončené napriek skutočnosti, že zhotoviteľ už časť ceny diela dostal zaplatené. 9. Ďalej uviedol, že nakoľko existuje dôkaz o prejave smerujúcom k započítaniu pohľadávky - list zo dňa 14.03.2007, pohľadávky žalovaného zanikli započítaním ku dňu, keď sa vzájomne stretli. Doručenie tohto prejavu je preukázané. Doručením oznámenia žalovaného žalobcovi o jednostrannom započítaní, pohľadávka žalobcu vo výške žalovanej sumy zanikla. Pokiaľ si žalobca uplatnil právo na zmluvnú pokutu podaním zo dňa 12.12.2004 vo výške 0,05 % denne za omeškanie so zaplatením žalovanej sumy, vzhľadom na jednostranný zápočet a zánik jeho pohľadávky vo výške 15.658 eur ku dňu započítania, právo na zmluvnú pokutu podľa názoru žalovaného mohol uplatniť žalobca iba odo dňa podania návrhu dňa 12.12.2014, rovnako nárok na zaplatenie úrokov z omeškania mu mohol vzniknúť až odo dňa podania žaloby z dôvodu, že jeho pohľadávka jednostranným započítaním a doručením prejavu smerujúceho k započítaniu zanikla dňom 16.03.2007. 10. Predmetom posúdenia skutočného nároku žalobcu mala zostať iba suma 4.673 eur, teda či žalovanému vznikla skutočne škoda v tejto výške v príčinnej súvislosti s porušením zmluvnej povinnosti odovzdať dielo riadne a včas. Pokiaľ ide o uplatnený nárok na náhradu škody fa č. 2706013, je nesporné, že refakturácia nákladov za dodávku plynu bola dôvodná, keďže povinnosť žalovaného na úhradu uvedených faktúr vznikla v príčinnej súvislosti so zavineným konaním žalobcu. 11. Na záver skonštatoval, že za účinný prejav započítania je potrebné považovať kompenzačný prejav - doručenie faktúry, v ktorej bola dostatočne konkretizovaná pohľadávka, ktorá sa uplatňuje na započítanie, jej výška, ako aj špecifikácia pohľadávky veriteľa, proti ktorej smeruje. Žalovaný mal za to, že k účinnému prejavu smerujúcemu k započítaniu došlo už doručením faktúr vystavených žalovaným, teda došlo k zániku pohľadávky, a preto vzájomný návrh žalovaného mal byť posúdený v zmysle § 41 ods. 2 O.s.p., aj keď bol nesprávne označený ako vzájomný návrh. Pokiaľ súd považoval práva na zaplatenie zmluvnej pokuty a náhrady škody uplatnené vzájomným návrhom za premlčané a nevysporiadal sa so zánikom vzájomných pohľadávok jednostranným zápočtom, nevysporiadal sa potom ani so žalovanou istinou a úrokmi z omeškania. 12. Vzhľadom na uvedené žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 13. K odvolaniu sa vyjadril žalobca, ktorý v prvom rade uviedol, že žalovaný nikdy nedisponoval pohľadávkami spôsobilými na započítanie, čo je jeden z predpokladov splnenia zákonom stanovených podmienok pre zánik záväzku jednostranným započítaním. Žalovaným uplatňovaný nárok podľa neho nemá žiadny hmotnoprávny základ, nakoľko si uplatňuje náhradu finančných prostriedkov, ktoré vynaložil za plyn, dodaný zo strany SPP, a.s. riadne spotrebovaný v mesiacoch december 2005 a január 2005. Pokiaľ žalovaný v tejto fáze konania tvrdí, že k splneniu jeho záväzkov malo dôjsť údajným jednostranným započítaním pohľadávky, bolo by absolútne nelogické ďalšie konanie žalovaného, ktorý listom zo dňa 25.10.2009 navrhol žalobcovi uzavrieť Dohodu o započítaní pohľadávok. Žalobca mal za to, že súd prvej inštancie postupoval správne, keď prihliadol na dôvodnú námietku premlčania vznesenú žalobcom. Tiež poukázal na to, že žalovaný ani len nepreukázal doručenie predmetného kompenzačného prejavu žalobcovi. Podací lístok nie je dokladom o jeho doručení (Rozsudok NS ČR zo dňa 21.06.2006, sp. zn. 1030/2014). Žalovaný okrem iného predkladá tento a aj ďalšie dôkazy až v rámci odvolacieho konania bez ohľadu na systém neúplnej apelácie tejto fázy civilného procesu. 14. Argumentoval tiež tým, že postup žalovaného pri uplatnení zmluvnej pokuty, keď neustále menil výšku uplatňovaných nárokov, je zmätočný a viedol k neodôvodnenému predlžovaniu konania, pričom výpočet zmluvnej pokuty z ceny diela priamo odporuje dohode žalobcu a žalovaného v čl. 7.6 Zmluvy o dielo. 15. Ďalej poukázal na to, že nie je podľa neho na mieste bez ďalšieho stotožňovať záver konajúceho súdu o momente odovzdania diela 01.03.2007 s údajným nárokom žalovaného na úhradu zmluvnej pokuty vo výške 10.985 eur. Súd prvej inštancie nikdy nepriznal žalovanému nárok na úhradu zmluvnej pokuty vo výške 10.985 eur a ani nevyslovil právny názor o oprávnenosti takéhoto nároku. Súd mu priznal len časť zmluvnej pokuty vo výške 2.779,29 eur, pričom pri špecifikácii jej výšky vychádzal z poslednej nezaplatenej faktúry, t.j. zo sumy 15.658 eur. 16. Vzhľadom na uvedené žalobca žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil a uplatnil si právo na náhradu trov odvolacieho konania. 17. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok - ďalej len CSP) prejednal vec podľa § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, a po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania a vyjadrením žalobcu, odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie je čiastočne dôvodné. 18. Odvolací súd sa vzhľadom na odvolacie dôvody žalovaného v prvom rade zaoberal námietkou jednostranného započítania vzájomných pohľadávok žalobcu a žalovaného a s tým súvisiacim ich zánikom. 19. Podľa § 580 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie. 20. Započítanie je spôsobom zániku navzájom sa kryjúcich pohľadávok veriteľa a dlžníka. Zánik nastáva okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie a boli splnené všetky podmienky na to potrebné. Podmienkou započítania je, že ide o dva záväzky medzi tými istými subjektmi, keď je veriteľ jednej pohľadávky súčasne dlžníkom druhej pohľadávky, a dlžník naopak (vzájomnosť pohľadávok). Plnenie musí byť rovnakého druhu. Započítanie sa najčastejšie uplatní pri peňažných pohľadávkach, ale zákon nevylučuje ani možnosť započítania aj iných vzájomných pohľadávok rovnakého druhu (napr. pri ovocí, obilí rovnakého druhu). Pohľadávky musia byť spôsobilé na započítanie. Započítať nemožno pohľadávky, pri ktorých je to vylúčené zo zákona (§ 581) alebo dohodou účastníkov. K započítaniu nedochádza automaticky, len čo sa pohľadávky stretli. Vyžaduje sa na to právny úkon niektorého z účastníkov záväzkového právneho vzťahu. Musí ísť o prejav adresovaný druhému účastníkovi, z ktorého je zrejmé, ktorá pohľadávka a v akom rozsahu sa uplatňuje na započítanie proti pohľadávke veriteľa. 21. V prvom rade odvolací súd zdôrazňuje, že žalovaný si svojimi podaniami predloženými v konaní na súde prvej inštancie uplatňoval k započítaniu vzájomné pohľadávky, nenamietal, že pohľadávka žalobcu zanikla už skôr v dôsledku jednostranného započítania žalovaného. V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že pokiaľ dlžník uplatňuje k započítaniu vzájomnú pohľadávku vo výške nepresahujúcej pohľadávku veriteľa (žalobcu), posudzuje sa započítanie ako obrana žalovaného. Pokiaľ uplatňuje svoju pohľadávku k započítaniu a žiada, aby mu bolo prisúdené viac, než predstavuje pohľadávka žalobcu, ide v tomto presahujúcom rozsahu o vzájomný návrh. Tak tomu bolo aj v danom prípade. Žalovaný netvrdil, že pohľadávka žalobcu zanikla už skôr započítaním. Až v súdnom konaní si žalovaný uplatnil vzájomným návrhom svoje pohľadávky, pričom z takéhoto postupu nevyplýva, že by pohľadávky, o ktorých sa domnieval, že sú spôsobilé na započítanie, považoval za zaniknuté v dôsledku jednostranného započítania ním vykonaného už pred začatím súdneho konania (listom zo dňa 14.03.2007). Z konania žalovaného jednoznačne vyplýval zámer započítať svoje pohľadávky proti pohľadávkam uplatňovaným žalobcom až v súdnom konaní, a preto je zrejmé, že si nebol vedomý toho, že by malo dôjsť k ich zániku už skôr. 22. Odvolací súd po preskúmaní spisu zistil, že žalovaný na jednom mieste, vo vyjadrení zo dňa 14.10.2013, poukázal na list zo dňa 14.03.2007, ktorým mal oznámiť žalobcovi, že pristupuje k započítaniu zmluvnej pokuty v sume 330.939,- Sk a k uplatneniu refakturácie plynu v sume 140.774,- Sk proti nárokom žalobcu na zaplatenie poslednej faktúry, ďalej však vo vyjadrení nenamietal, že tieto pohľadávky mali zaniknúť, práve naopak hneď vzápätí dodal, že voči uplatnenej faktúre žalobcom na zaplatenie 15.658 eur započítava sumu 10.434,18 eur pozostávajúcu zo zmluvnej pokuty a nároku na náhradu škody. Odvolací súd má za to, takýto postup žalovaného je prinajmenšom zmätočný a argumentácia žalovaného v odvolaní je postavená na iných skutočnostiach, než ktoré boli tvrdené pred súdom prvej inštancie. V odvolaní žalovaný tvrdí, že pohľadávky zanikli, pričom týmto argumentom sa v prvoinštančnom konaní nebránil. Zmätočnosť tiež spôsobuje konanie žalovaného, ktorý najprv tvrdil, že pohľadávky zanikli jednostranným započítaním, no následne žalobcovi navrhol započítanie pohľadávok dohodou (list zo dňa 25.10.2009). 23. Odvolací súd však pristúpil k preskúmaniu listu zo dňa 14.03.2007, ktorý má predstavovať jednostranné započítanie pohľadávok zo strany žalovaného. Je pravdou, že predmetný list obsahuje prejav žalovaného započítať svoje pohľadávky vo výške 330.939,- Sk titulom zmluvnej pokuty a vo výške 140.774,- Sk titulom náhrady škody. Doručenie započítacieho prejavu protistrane však musí byť preukázané. Z obsahu spisu nevyplýva, že by žalovaný predložil v konaní doklad preukazujúci doručenie predmetného listu žalobcovi. Až v odvolacom konaní žalovaný doložil podací lístok, ktorý podľa jeho názoru má túto skutočnosť preukázať. V prvom rade odvolací súd poukazuje na to, že v odvolacom konaní platí systém neúplnej apelácie, ktorý možno charakterizovať tak, že odvolateľ až na zákonom uvedené taxatívne výnimky, nesmie v odvolaní uvádzať nové skutočnosti a dôkazy (tzv. novoty) a že nemožno prihliadať v odvolacom konaní k novým skutočnostiam a dôkazom, ktoré neboli stranami navrhnuté. Strany sporu sú výrazne obmedzené vo svojej možnosti uplatnenia novôt, čo je hlavný rozdiel medzi apeláciou úplnou, súd teda nesmie prihliadať k novým skutočnostiam a novým dôkazom. Systém neúplnej apelácie je logickým dovŕšením prvkov koncentrácie konania na súde prvej inštancie. Vzhľadom na uvedené má odvolací súd za to, že na podací lístok ako dôkazný prostriedok, nemôže v tomto štádiu konania prihliadať. Na dôvažok však odvolací súd považuje za potrebné dodať, že podací lístok nie je spôsobilý preukázať, čo tvorilo obsah zásielky podanej žalovaným na doručovanie, a nie je dôkazom, ktorý by preukazoval, že predmetný započítací prejav bol žalobcovi doručený. Podací lístok o podaní doporučenej zásielky je len dôkazom o tom, že žalovaný žalobcovi zaslal listovú zásielku, ale nepreukazuje obsah tejto listovej zásielky ani jej doručenie. 24. Vzhľadom na vyššie uvedené neobstojí argumentácia odvolateľa, že sa konajúci súd nevysporiadal so zánikom vzájomných pohľadávok jednostranným zápočtom. Preto bol aj na mieste postup konajúceho súdu, ktorý skúmal dôvodnosť žalobcom vznesenej námietky premlčania. 25. Ďalej sa odvolací súd zaoberal námietkou žalovaného, že pri výpočte zmluvnej pokuty vo výške 0,05 % denne za každý deň omeškania treba vychádzať z celkovej ceny diela. 26. Podľa čl. VII bod 7.6 Zmluvy o dielo v prípade nesplnenia dohodnutého termínu ukončenia diela, môže objednávateľ uplatniť zmluvnú pokutu vo výške 0,05 % Sk za každý deň omeškania z nezrealizovanej alebo neukončenej časti diela v zmysle špecifikácie prác až do splnenia dodávky, maximálne do výšky 5 % z ceny diela. 27. Žalovaný si vzájomným návrhom po viacerých jeho doplneniach a úpravách v konečnom dôsledku okrem iných nárokov uplatnil nárok na zmluvnú pokutu vo výške 10.985,16 eur (Vyčíslenie nároku uplatneného protinávrhom žalovaného zo dňa 28.01.2015). V odôvodnení uviedol, že suma zmluvnej pokuty je uplatnená s odvolaním sa na čl. VII bod 7.6 Zmluvy o dielo, pričom si ju uplatňuje z celej ceny diela, ktorá je 6.618.780,- Sk, t.j. 219.703,246 eur, z ktorej 0,05 % predstavuje sumu 109,851 eur denne. Pri omeškaní 516 dní je podľa žalobcu zmluvná pokuta 56.683,11 eur. Keďže podľa Zmluvy o dielo bola maximálna výška zmluvnej pokuty dojednaná ako 5 % z ceny diela, žiadal zmluvnú pokutu vo výške 10.985,16 eur (5 % zo sumy 219.703,246 eur). 28. Konajúci súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že žalovanému vznikol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty v zmysle čl. VII bod 7.6 Zmluvy o dielo, a to v časti, ktorá nebola premlčaná. Žalovanému preto priznal nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty za obdobie od 12.03.2006 do 01.03.2007, a to z poslednej nezaplatenej časti faktúry, t.j. zo sumy 15.658 eur. Konajúci súd však nijakým spôsobom nezdôvodnil, prečo pri výpočte zmluvnej pokuty vychádzal z neuhradenej časti poslednej faktúry, keď žalovaný si zmluvnú pokutu uplatnil z celkovej ceny diela. Súd prvej inštancie poukázal len na znenie Zmluvy o dielo týkajúce sa úpravy zmluvnej pokuty, ale ďalej sa nezaoberal výkladom toho, čo je v danom prípade potrebné považovať za „nezrealizovanú alebo neukončenú časť diela v zmysle špecifikácie prác“. Bez ďalšieho uzavrel, že základom pre výpočet je suma 15.658 eur, teda suma uplatňovaná žalobcom ako neuhradená časť faktúry vystavená ako posledná splátka celkovej ceny diela. 29. Na jednej strane konajúci súd nepovažoval dielo za odovzdané riadne a včas, keď skonštatoval, že ak má dielo vady, hoci aj drobné, ktoré bránia užívaniu diela, nie je riadne ukončené, no na druhej strane zmluvnú pokutu priznal len zo sumy 15.658 eur, čím nepriamo dospel k záveru, že nebola odovzdaná len časť diela zodpovedajúca uvedenej sume, teda nie dielo ako celok. V tejto súvislosti možno konštatovať, že konajúci súd si zrejme osvojil obranu žalobcu, ktorý v konaní tvrdil, že vzhľadom na to, že prvé štyri splátky boli žalovaným uhradené, pri vyčísľovaní zmluvnej pokuty treba vychádzať len z poslednej splátky vo výške 718.780,- Sk, t.j. 23.859,13 eur ako sumy zodpovedajúcej nezrealizovanej časti diela (vyjadrenie zo dňa 06.05.2013, č.l. 74). Konajúci súd však nijakým spôsobom neodôvodnil, prečo práve táto suma má byť základom pre výpočet zmluvnej pokuty, a to ani len odkazom na vyjadrenie žalobcu. Navyše treba poukázať na to, že konajúci súd zmluvnú pokutu počítal zo sumy 15.658 eur, ktorá predstavuje rozdiel medzi výškou poslednej splátky faktúrovanej fa č. 06120009 vo výške 718.780,- Sk (23.859,13 eur) a sumou 247.067,- Sk, ktorú žalovaný uhradil. Teda súd prvej inštancie nevychádzal ani z celej výšky poslednej splátky. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je preto v tejto časti zmätočné a nedostačujúce. 30. To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu, vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Ústavný súd Slovenskej republiky sa tiež vyjadril k povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje rozhodnutie v náleze III. ÚS 119/03-30 a IV. ÚS 115/03. 31. Vzhľadom na to, že od ustálenia výšky zmluvnej pokuty je závislý aj výrok týkajúci sa nároku žalobcu, napadnutý rozsudok odvolací súd podľa § 389 písm. b) CSP zrušil v celom rozsahu a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Úlohou súdu prvej inštancie bude ustáliť základ pre výpočet zmluvnej pokuty uplatňovanej žalovaným, teda to s akou časťou diela sa dostal žalobca do omeškania a riadne odôvodniť výklad ust. čl. VII bod 7.6 Zmluvy o dielo a následne opätovne rozhodnúť aj o výške nároku žalobcu. 32. O náhrade trov konania rozhodne podľa § 396 ods. 3 CSP súd prvej inštancie v novom rozhodnutí podľa výsledku sporu. 33. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).