Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/342/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1110219564 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Frimmelová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1110219564.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a členov senátu JUDr. Valérie Kleinovej a Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej v právnej veci žalobcu: Lawyer Partners a.s., IČO: 35 944 471, so sídlom Prievozská 37, Bratislava, proti žalovanej: Ľ.X. V., D.. XX.XX.XXXX, N. Z. XA, XXXX N., Š., o zaplatenie 1,32 eur, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 8. júna 2017, č.k. 50C 531/2015-58, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 1,32 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku a žalobcovi priznal náhradu trov konania. 2. V odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na to, že žalobca sa od žalovanej žalobou, doručenou súdu dňa 24.07.2006, domáhal zaplatenia 1,32 eur z dôvodu neuhradenia koncesionárskeho poplatku za mesiac máj 2004. Skonštatoval, že dňa 05.10.2015 doručil žalovanej žalobu s výzvou na vyjadrenie sa k nej, avšak žalovaná ostala nečinná. Postupujúc podľa ust. § 297b v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p. vec prejednal a rozhodol bez nariadenia pojednávania verejným vyhlásením rozsudku. Uviedol, že pri rozhodovaní vychádzal z listinných dôkazov predložených žalobcom. Z realizačnej zmluvy č. 1 k rámcovej zmluve o postúpení pohľadávok uzatvorenej dňa 15.07.2005 medzi Slovenským rozhlasom ako postupcom a žalobcom ako postupníkom zistil, že jej predmetom bolo odplatné postúpenie pohľadávok z koncesionárskych poplatkov, ktoré mal postupca voči fyzickým a právnickým osobám podľa databázy ku dňu 20.09.2005. Skonštatoval, že postupované pohľadávky boli špecifikované identifikáciou dlžníkov (meno a priezvisko, bydlisko), číslom SIPO a výškou pohľadávky, počtom rozhlasových prijímačov, dĺžkou omeškania, a boli odovzdané postupníkovi protokolom o odovzdaní hmotného nosiča informácií so zoznamom postúpených pohľadávok za obdobie od 15.01.2002 do 30.06.2005. Postúpená bola aj pohľadávka voči žalovanej pod VS: XXXXXXXXXX v sume 40,- Sk. Ďalej uviedol, že postúpenie pohľadávky oznámil postupca žalovanej listom zo dňa 20.10.2005. Z výpisu nedoplatkov žalovanej zistil, že žalovaná nezaplatila koncesionársky poplatok vo výške 40,- Sk za mesiac máj 2004 a tento dlh je predmetom žaloby žalobcu. Vec posúdil právne podľa ust. § 3 ods. 1, 3, 6, 8 písm. a) a 9 a § 4a ods. 1, § 8 ods. 1 až 3 Zák. č. 212/1995 Z.z. o koncesionárskych poplatkoch účinného od 01.08.2003 a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Vyhodnotil, že žalovaná neuhradila za mesiac máj 2004 ako vlastníčka rozhlasového prijímača koncesionársky poplatok, ktorý bola v zmysle zákona povinná platiť vo výške 40,- Sk mesačne, a žalobca ako postupník podal žalobu oprávnene. Z týchto dôvodov žalovanú zaviazal na zaplatenie žalovanej istiny predstavujúcej neuhradený poplatok za vyššie špecifikované obdobie. O trovách konania rozhodol podľa § 257 ods. 2 C.s.p. a § 255 ods. 1 C.s.p. a žalobcovi, ktorý mal v konaní plný úspech priznal ich náhradu v celom rozsahu s tým, že o výške trov konania rozhodne samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. 3. Proti tomuto rozsudku podala žalovaná včas odvolanie a žiadala napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a žalobu zamietnuť a priznať jej náhradu trov konania. Namietala porušenie jej práva na spravodlivé konanie, keď zdôraznila, že o súdnom konaní nemala žiadnu vedomosť, a že žaloba jej nebola doručená napriek tomu, že sa dňa 04.01.2013 riadne odhlásila z trvalého pobytu na Slovensku a uviedla svoju novú trvalú adresu vo Š., ktorá je teda známa a zaevidovaná v príslušnom registri. Súd prvej inštancie ju však s vedením súdneho sporu neoboznámil a nedoručil jej žiadne listinné dôkazy, čím nedodržal procesný postup a znemožnil jej v konaní akokoľvek argumentovať, a porušil tiež jej právo na rovnosť strán. Keďže jej súd prvej inštancie okrem rozsudku žiadne listiny nedoručil, nebolo jej umožnené preštudovať žalobu a žalobcom predložené dôkazy, a preto jej bolo aj znemožnené podať riadne odvolanie proti rozsudku vo veci samej spôsobom opierajúcim sa o konkrétnu argumentáciu a dôkazy. Poukázala tiež na to, že nakoľko jej nebolo umožnené oboznámiť sa s dôkazmi predloženými žalobcom, nemôže sa k nim ani vyjadriť. Záverom uviedla, že z uvedených dôvodov považuje aj rozhodnutie o trovách konania za nespravodlivé. K odvolaniu pripojila potvrdenie o pobyte, z ktorého vyplýva, že je od 04.01.2013 prihlásená na trvalý pobyt vo Š., v obci N., Z. XA. 4. Žalobca sa k odvolaniu žalovanej nevyjadril. 5. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (ust. § 379 a § 380 C.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je dôvodné, a že napadnutý rozsudok je potrebné zrušiť, a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, keď prihliadol v zmysle ust. § 380 ods. 2 C.s.p. na procesné vady v postupe súdu prvej inštancie, ktoré mali za následok odňatie možnosti žalovanej konať pred súdom. Podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom. 6. Podľa ust. § 470 ods. 1 a 2 veta prvá C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 7. Žalovaná v odvolaní namietala nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie, ktorým jej bolo znemožnené uplatňovanie jej zákonných práv, a ktorého následkom bolo porušenie jej práva na spravodlivý proces. V zmysle prechodného ustanovenia § 470 C.s.p., podľa ktorého právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované, a s prihliadnutím na skutočnosť, že časť procesného postupu súdu prvej inštancie spadá pod režim procesných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.06.2016, posudzoval odvolací súd konanie, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozsudku jednak podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.06.2016 ako aj Civilného sporového poriadku účinného od 01.07.2016. Vzhľadom na odvolacie námietky žalovanej preskúmal, či konanie, na základe ktorého bolo napadnuté rozhodnutie vydané, spĺňalo zákonné procesné predpoklady ustanovené Občianskym súdnym poriadkom a Civilným sporovým poriadkom. 8. Podľa ust. § 114 ods. 2 veta prvá O.s.p. účinného do 30.06.2016, v rámci prípravy pojednávania súd doručí návrh na začatie konania (žalobu) odporcovi (žalovanému) spolu s rovnopisom a prílohami návrhu do vlastných rúk a poučí účastníkov podľa § 120 ods. 4 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1963/99/20160614>. 9. Podľa ust. § 167 ods. 1 C.s.p. účinného od 01.07.2016, ak súd neodmietol žalobu podľa § 129 alebo nerozhodol o zastavení konania, doručí žalobu spolu s prílohami žalovanému do vlastných rúk. 10. Podľa ust. § 167 ods. 2 C.s.p. účinného od 01.07.2016, spolu s doručením žaloby súd žalovaného vyzve, aby sa v lehote určenej súdom k žalobe písomne vyjadril, a ak uplatnený nárok v celom rozsahu neuzná, uviedol vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva, a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. 11. Podľa ust. § 167 ods. 3 C.s.p. účinného od 01.07.2016, ak žalovaný uplatnený nárok v celom rozsahu neuzná alebo súd neurobí iné vhodné opatrenia, súd doručí vyjadrenie žalovaného žalobcovi do vlastných rúk a umožní mu vyjadriť sa v lehote určenej súdom. Žalobca uvedie ďalšie skutočnosti a označí dôkazy na preukázanie svojich tvrdení; na neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy súd nemusí prihliadnuť. Súd poučí žalobcu o následkoch sudcovskej koncentrácie konania. 12. Podľa ust. § 167 ods. 4 C.s.p. účinného od 01.07.2016, ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, doručí vyjadrenie žalobcu podľa odseku 3 žalovanému do vlastných rúk a umožní mu, aby sa k nemu vyjadril v lehote určenej súdom. Žalovaný uvedie ďalšie skutočnosti a označí dôkazy na svoju obranu; na neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy súd nemusí prihliadnuť. Súd poučí žalovaného o následkoch sudcovskej koncentrácie konania. 13. Podľa ust. § 177 ods. 2 písm. a) C.s.p. účinného od 01.07.2016, pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2 000 eur. 14. Z predloženého spisu odvolací súd zistil, že žalobca doručil dňa 26.07.2006 na súd žalobu, ktorou sa od žalovanej domáhal zaplatenia 40,- Sk, teda 1,32 eur. Súd prvej inštancie vydal dňa 24.01.2014 platobný rozkaz, ktorý žalovanej doručoval na adresu M. Z. X, XXX XX N., pričom zásielka sa mu vrátila s poznámkou „adresát je neznámy“. Z dôvodu, že ho nebolo možné doručiť do vlastných rúk žalovanej, platobný rozkaz zrušil uznesením zo dňa 20.07.2015. Následne doručoval žalovanej žalobu s výzvou na vyjadrenie sa a s poučením (aj podľa § 120 ods. 4 O.s.p.) na adresu B. X, XXX XX N., z ktorej sa mu zásielka vrátila dňa 27.10.2015 s poznámkou „neprevzatá v odbernej lehote“. Súd prvej inštancie na to v januári 2016 vykonal lustráciu v Registri obyvateľov, z ktorej vyplýva, že žalovaná bola prihlásená na trvalý pobyt na adrese B. X, N. od 29.12.2004, a že trvalý pobyt na tejto adrese ukončila dňa 04.01.2013, a že od 04.01.2013 má trvalý pobyt na adrese Z. XA, N., Š.. Vo februári 2016 oznámilo Obvodné oddelenie policajného zboru Bratislava Petržalka-sever súdu prvej inštancie, že príslušníci polície vykonali na B. X S. N. šetrenie ohľadne pobytu žalovanej, ktoré bolo negatívne, a zároveň oznámili, že žalovaná má podľa lustrácie v REGOB od 04.01.2013 trvalý pobyt na adrese Z. XA, N., Š.. Rovnako, aj Mestská časť Bratislava - Petržalka súdu prvej inštancie na jeho žiadosť v júni 2016 oznámila, že žalovaná má od 04.01.2013 trvalý pobyt na adrese Z. XA, N., Š.. 15. Napriek vyššie uvedeným zisteniam súd prvej inštancie žalobu s prílohami žalovanej riadne do vlastných rúk nedoručil a dňa 26.05.2017 vyvesil na úradnej tabuli súdu oznam o tom, že dňa 08.06.2017 o 14:30 h bude v prejednávanej veci s poukazom na ust. § 219 ods. 3 a § 177 ods. 2 písm. a) C.s.p. verejne vyhlásený rozsudok. Dňa 08.06.2017 vyhlásil súd prvej inštancie rozsudok v znení uvedenom vyššie (bod 1. a 2. tohto uznesenia), v ktorom nepochopiteľne konštatoval, že žalovanej doručil dňa 05.10.2015 žalobu s výzvou na vyjadrenie sa k nej, a že žalovaná zostala v konaní po celý čas nečinná. Ako dospel k dátumu doručenia 05.10.2017 súd prvej inštancie nevysvetlil. Prečo vôbec považoval žalobu za doručenú, hoci ju žalovanej (neúspešne) doručoval na adresu, na ktorej v čase jej doručovania už viac ako dva a pol roka nemala nahlásený trvalý pobyt, a to za stavu, keď aktuálny trvalý pobyt žalovanej bol súdu prvej inštancie známy, keďže bol riadne v Registri obyvateľov zaznamenaný, zostalo taktiež nevysvetlené. 16. Vzhľadom na zistenia zo spisu odvolací súd konštatuje, že niet vôbec žiadnych pochybností o tom, že žalovaná nemala o súdnom konaní žiadnu vedomosť, čo napokon tvrdila aj v odvolaní, v ktorom namietala práve nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie, ktorý jej nedoručil žalobu a neoboznámil ju s vedením súdneho konania. S poukazom na znenie vyššie uvedených zákonných ustanovení účinných do 30.06.2016 a od 01.07.2016 odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie zaťažil konanie procesnou vadou, ktorú nie je možné v odvolacom konaní odstrániť. Ako nesprávny vyhodnotil postup súdu prvej inštancie, ktorý rozhodol o žalobe žalobcu vyhlásením rozsudku bez nariadenia pojednávania za stavu, keď žalovanej nedoručil do vlastných rúk ani len žalobu s prílohami. Žalovaná teda o spore vôbec nevedela, a nemala možnosť oboznámiť sa so žalobou a reagovať na ňu, ani predložiť alebo označiť skutočnosti a dôkazy za účelom preukázania svojich tvrdení v súdnom konaní (o ktorom ani nemala vedomosť). Naviac, ani na vyhlásenie rozsudku bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 177 ods. 2 písm. a) C.s.p. účinného od 01.07.2016 neboli splnené podmienky, nakoľko v zmysle tohto vyššie citovaného ustanovenia nie je potrebné pojednávanie nariaďovať, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2 000 eur. Z akého dôvodu súd prvej inštancie vyhodnotil, že skutkové tvrdenia strán nie sú sporné, odvolací súd ani zo spisu ani z odôvodnenia rozsudku nezistil, zastáva však názor, že takýto záver súdu prvého stupňa nemá v predloženom súdnom spise a listinných dôkazoch oporu, keďže, ako už bolo uvedené vyššie, žalovanej nedoručil žalobu a jej postoj k žalovanému nároku vôbec nezisťoval. 17. Odvolací súd potom dospel k záveru, že žalovanej boli v konaní pred súdom prvej inštancie upreté všetky jej procesné práva, ktoré jej ako strane sporu podľa Občianskeho súdneho poriadku ako aj Civilného sporového poriadku patrili. V tejto súvislosti považuje odvolací súd za potrebné zdôrazniť, že ak súd nenariaďuje o žalobe pojednávanie, neznamená to, že nie je povinný doručiť žalovanej žalobu do vlastných rúk, a že žalovaná nemá právo dozvedieť sa o spore, vyjadriť sa k žalobe a predložiť dôkazy na svoju obranu. Naviac, i keď súd nenariaďoval pojednávanie, ust. § 177 C.s.p. predpokladá, že skutkový stav potrebný pre rozhodnutie v spore je zrejmý z obsahu listinných dôkazov, priložených žalobcom k žalobe, a žalovanou k vyjadreniu k žalobe (resp. následných replík a doložených dôkazov), keďže v danom prípade ani žiadne iné dôkazy neprichádzajú do úvahy, a súd žiadne ďalšie dokazovanie nevykonáva. V posudzovanej veci však súd prvej inštancie konal len so žalobcom a rozhodol výlučne na základe ním predložených dôkazov, ku ktorým žalovaná ani nemala možnosť zaujať stanovisko. 18. Odvolací súd dospel s poukazom na vyššie uvedené zistenia k záveru, že súd prvej inštancie týmto nesprávnym procesným postupom, keď o žalobe žalobcu rozhodol, hoci žalovaná nemala o spore žiadnu vedomosť, znemožnil žalovanej uplatnenie jej patriacich procesných práv, a arbitrárnosťou svojho procesného postupu jej odňal možnosť konať pred súdom, čím porušil jej právo na spravodlivý súdny proces. Toto procesné pochybenie súdu prvej inštancie nie je možné v odvolacom konaní napraviť, nakoľko odvolací súd nemôže suplovať konanie pred súdom prvej inštancie a doručovať žalobu (a následne hodnotiť argumentáciu a prípadné dôkazy predložené žalovanou) po prvýkrát v odvolacom konaní, pretože takýmto postupom by porušil zásadu dvojinštančnosti. 19. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p. v spojení s § 391 ods. 1 C.s.p. zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, v ktorom bude postupovať procesne správne a po prejednaní veci opätovne o žalobe žalobcu rozhodne. 20. Záverom považuje za potrebné poukázať na nesprávnosť konania súdu prvej inštancie, ktorý verejne vyhlásil rozsudok v časti o trovách konania v znení „Žalobcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.“, čo vyplýva zo zápisnice o verejnom vyhlásení rozsudku zo dňa 08.06.2017, keďže takto je v nej tento výrok zaznamenaný. Následne nevedno kto v tejto zápisnici perom preškrtol v slove „nepriznáva“ predponu „ne“ a zmenil tým znenie vyhláseného výroku na „priznáva“, a takýto výrok pojal súd prvej inštancie aj do napadnutého rozsudku. Takýto postup je však neprípustný, pretože vyhláseným rozsudkom je súd viazaný. 21. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods.1 C.s.p.). 22. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).