Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/435/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1110219980 Dátum vydania rozhodnutia: 01. 03. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1110219980.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a sudcov JUDr. Branislava Krála a JUDr. Zuzany Kučerovej v právnej veci žalobcu: V.. J.. Q. B., A. R. L.. Č.. X, R. proti žalovanej: Slovenská republika, zast. Ministerstvom vnútra SR, Pribinova ul. č. 2, Bratislava, o 8.375 eur s prísl., na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I z 18. apríla 2016, č. k. 16C/81/2010- 424, takto r o z h o d o l : Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e . Žalovanej sa nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca proti žalovanej domáhal náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch z titulu náhrady škody v zmysle zák. č. 514/2003 Z.z. spôsobenej nesprávnym úradným postupom vyšetrovateľa PZ. Žalovanej súd prvej inštancie nepriznal právo na náhradu trov konania. 2. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že Okresný úrad vyšetrovania PZ Bratislava I uznesením z XX.XX.XXXX, Č.. Č.:Y.-XXX/XXXX začal trestné stíhanie W. W. pre trestný čin ublíženia na zdraví, ktorého sa W. W. dopustil tak, že dňa XX.XX.XXXX fyzicky napadol žalobcu a spôsobil mu zranenia - pomliaždenie mäkkých tkanív tváre v oblasti očnice vľavo a krvnú podliatinu horného a dolného viečka a okolia ľavého oka, ktoré si vyžiadali liečenie a práceneschopnosť od XX.XX.XXXX F. XX.XX.XXXX. Okresný súd Bratislava IV trestným rozkazom zo 16.08.2011, č. k. 2T/46/2010- 1520 uznal W. W. vinným, okrem iného i zo spáchania vyššie spomenutého trestného činu ublíženia na zdraví a uložil mu podmienečný trest odňatia slobody, pričom žalobcu odkázal s nárokom na náhradu škody na občianskoprávne konanie. Žalobca tvrdil, že zo strany polície došlo k prieťahom v trestnom konaní a tým k nesprávnemu úradnému postupu a vzhľadom na to sa domáhal náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch v zmysle § 17 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z. Keďže žalobca sa domáhal náhrady nemajetkovej ujmy spôsobenej mu nekonaním vyšetrovateľov v období trestného konania od 01.07.2004 do 02.02.2010, súd prvej inštancie z obsahu vyšetrovacieho spisu Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave IV, odboru kriminálnej polície č. Y.-XXX/OEK-A.-XXXX zisťoval postup orgánov činných v trestnom konaní v tomto období. Súd prvej inštancie na str. 10 až 17 odôvodnenia napadnutého rozsudku podrobne popísal postup orgánov činných v trestnom konaní a ich jednotlivé úkony v uvedenom období. Ďalej súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že Generálna prokuratúra SR listom z XX.XX.XXXX, B.. D.. U. B. X/XX-X na základe žiadosti žalobcu o predbežné prerokovanie nároku na náhrady škody podľa zák. č. 514/2003 Z.z., v ktorej žalobca namietal prieťahy a nečinnosť prokurátora a vyšetrovateľa v trestnej veci vedenej pôvodne na Okresnej prokuratúre Bratislava I pod sp. zn. XPv XXX/XX a v tom čase na Okresnej prokuratúre Bratislava IV pod sp. zn. XPv XXXX/ XXXX a žiada o vyplatenie náhrady nemajetkovej ujmy, oznámila žalobcovi, že z dôvodu, že zo strany prokuratúry nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu, žiadosť na náhradu škody považuje za nedôvodnú a žiadosť odmieta. Generálna prokuratúru SR v tomto liste tiež uviedla, že trestná vec obvineného W. W. pre trestný čin ublíženia na zdraví, ktorej sa žiadosť žalobcu týkala, bola vedené pôvodne na OÚV PZ Bratislava I pod sp. zn. Y. XXX/XX a bola uznesením vyšetrovateľa PZ OÚV PZ Bratislava IV sp. zn. Y. XXX/X, D. XX.XX.XXXX spojená k trestnej veci obvinených W., Q. P. V. W. pre trestný čin poškodzovania veriteľa spolupáchateľstvom a trestný čin marenia konkurzného alebo vyrovnacieho konania spolupáchateľstvom vedenej na OÚV PZ Bratislava IV pod vyššie uvedených číslom. Následne uznesením vyšetrovateľa PZ z 25.04.2001 bol všetkým trom obvineným rozšírené obvinenie pre pokračovací trestný čin sprenevery a uznesením zo 16.05.2005 bolo obvinenému Q. W. rozšírené obvinenie pre trestný čin poškodzovania veriteľa. V liste je uvedené, že je zrejmé, že ide o rozsiahlu trestnú vec, vyžadujúci si dôkazne i časovo náročné vyšetrovanie, ktoré bolo v nej i vykonané. V stanovisku bolo uvedené, že z obsahu spisového materiálu je zrejmé, že vyšetrovanie v predmetnej veci neprebiehalo plynule a toto v rôznych časových úsekoch vykazovalo prieťahy. Zo spisu nie je zrejmé, aké úkony vykonal vyšetrovateľ PZ v obdobiach november 2001 - marec 2002, august 2003 - január 2004, september 2005 - február 2006, november 2006 - apríl 2007, september 2008 - august 2009. Zo spisu vyplýva, že prieťahy v konaní v niektorých časových úsekoch vznikli z dôvodov vyhýbania sa obvinených vyšetrovacím úkonom, ako aj z dôvodu nespolupráce poškodených (napr. poškodeného V.. F. A.), z neznámeho pobytu poškodených, prieťahov znalcov pri vypracovaní znaleckých posudkov (posudky J.. F. P. V.. V.), pri rozhodovaní súdu o sťažnosti poškodeného V.. F. A.. V spise sa podľa Generálnej prokuratúry SR nachádza množstvo rôznych dokladov, pri ktorých nie je možné zistiť, kedy boli zabezpečené do spisu. Na základe žiadosti žalobcu o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody podľa zák. č. 514/2003 Z.z. Ministerstvo vnútra SR podaním z 24.03.2010 žalobcovi oznámilo, že ním uplatnený nárok na predbežné prerokovanie nároku podľa § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. považuje za nedôvodný. Ministerstvo vnútra SR v oznámení uviedlo, že v dobe od 07.05.2002 do 08.01.2010 vykonávali v predmetnej trestnej veci vyšetrovanie štyria vyšetrovatelia. Vo veci bolo vykonávaných cca 100 výsluchov svedkov, poškodených a obvinených, v procesnom postavení obvinených boli tri osoby, spáchaných skutkov bolo šesť, pričom dokazovanie trestnej činnosti bolo obzvlášť rozsiahle. V prípade žalobcovej jednoduchšej trestnej veci, kde bol jediným obvineným W. W., keďže došlo k jej spojeniu s trestnými vecami vyššie uvedených obvinených a na dokazovanie náročnejšími vecami, muselo byť toto jednoduchšie trestné konanie žalobcu ukončené spoločne so všetkými vyššie uvedenými trestnými vecami. Konanie bolo tiež predlžované tiež opakovaným bezdôvodným sťažnosťami V.. A.. 3. Žalovaná v priebehu konania namietala, že obdobie, kedy došlo podľa žalobcu k prieťahom (01.07.2004 - 02.02.2010), nebolo zo strany dozorujúcej či Generálnej prokuratúry SR konštatované. Podľa žalovanej ak žalobca opiera svoj nárok o odôvodnenie listu Generálnej prokuratúry SR č. U. B. X/XX-X, D. XX.XX.XXXX, v tomto liste sa nepoukazuje na obdobie prieťahov ako celku od 01.07.2004 do 02.02.2010, ale na rôzne úseky obdobia a to od novembra 2001 a podľa žalovanej ide o účelové zdôvodnenie obdobia zo strany žalobcu s cieľom vyhnúť sa aplikácií zák. č. 58/1969 Zb., ktorý neumožňuje priznanie nemajetkovej ujmy. Pre žalovanú sú preto relevantné obdobia vymedzené v písomnosti Generálnej prokuratúry SR č. U. B.. X/XX-X, D. F.P. XX.XX.XXXX. K obdobiu od septembra 2005 do februára 2006 žalovaná uviedla, že listom z 26.08.2005, ktorý bol doručený Okresnej prokuratúre Bratislava IV dňa 02.09.2005, podal poškodený V.. F. A. podľa § 47 Tr. poriadku žiadosť o bezodkladné zaistenie nároku poškodeného. Listom zo 06.02.2006, ktorý bol doručený Okresnej prokuratúre Bratislava IV dňa 10.02.2006, podal poškodený V.. F. A. opakovanú žiadosť o bezodkladné zaistenie nároku poškodeného podľa § 47 Tr. poriadku. O žiadosti poškodeného V.. F. A. rozhodla Okresná prokuratúra Bratislava IV uznesením č. k.: XPv XXX/XX-XXX, D. XX.XX.XXXX a to tak, že návrh poškodeného V.. F. A. na zaistenie nároku poškodeného zamietla. Keďže obe vyššie žiadosti boli doručené Okresnej prokuratúre Bratislava IV, o ktorých aj následne Okresná prokuratúra Bratislava IV rozhodla, žalovaná má za to, že na to, aby bolo možné o žiadosti poškodeného V.. F. A. rozhodnúť, bolo potrebné za týmto účelom predložiť Okresnej prokuratúre príslušný vyšetrovací spis. Po podaní sťažnosti poškodeným V.. F. A. Okresný súd Bratislava IV uznesením č. k. 1Nt/22/2006-15, z 22.07.2007 rozhodol tak, že uznesenie prokurátorky Okresnej prokuratúry Bratislava IV č. k. XPv XXX/XX-XXX, D. XX.XX.XXXX zrušil a uložil Okresnej prokuratúre Bratislava IV, aby vo veci znovu konala a rozhodla. S poukazom na vyššie uvedené je žalovaná toho názoru, že príslušný vyšetrovací spis sa v období od septembra 2005 do februára 2006 nachádzal na Okresnej prokuratúre Bratislava IV za účelom rozhodnutia o žiadosti poškodeného V.. F. A. na zaistenie nároku poškodeného. K obdobiu od novembra 2006 do apríla 2007 žalovaná uviedla, že z uznesenia Okresnej prokuratúry Bratislava IV č. k. XPv XXX/XX-XXX, D. XX.XX.XXXX vyplýva, že poškodený V.. F. A. podal dňa 10.02.2006 na Okresnú prokuratúru Bratislava IV podnet, ktorý prokurátorka okrem iného posúdila ako návrh na zaistenie nároku poškodeného na náhradu škody a tento návrh uznesením sp. zn. 1Pv 448/02, z 13.02.2006 zamietla ako nedôvodný. Toto uznesenie na základe sťažnosti V.. F. A. zrušil Okresný súd Bratislava IV uznesením sp. zn. 1Nt 22/2006-15, z 22.06.2007, pričom bolo prokurátorke uložené, aby vo veci znovu konala a rozhodla. Okresný súd Bratislava IV súčasne nariadil, aby v ďalšom konaní Okresná prokuratúra Bratislava IV doložila do spisu chýbajúci dôkazný materiál uvedený v predmetnom rozhodnutí. Súčasne Okresný súd Bratislava IV nariadil orgánom činným v trestnom konaní vysporiadať sa s disproporciou vo výške škody uplatnenej v podnete V.. F. A. z 10.02.2006 a výške škody uvedenej v uznesení o vznesení obvinenia. Vo veci sa postupovalo v súlade s vyššie uvedenými pokynmi Okresného súdu Bratislava IV. Keďže vykonaným dokazovaním nebol zistený žiadny majetok obvineného, ktorý by bolo možné zaistiť pre účely uspokojenia nároku poškodeného V.. F. A. na náhradu škody spôsobenej trestným činom, prokurátorka Okresnej prokuratúry Bratislava IV rozhodla o zamietnutí návrhu poškodeného uznesením sp. zn. 1Pv 448/02, zo 06.12.2007. Predmetné uznesenie podľa § 194 ods. 1 písm. b/ Tr. poriadku na základe sťažnosti poškodeného V.. F. A. zrušil Okresný súd Bratislava IV uznesením sp. zn. OTp 54/2008, zo 07.05.2008. Na základe uvedeného rozhodnutia Okresného súdu Bratislava IV bolo vykonané operatívne šetrenie predmetnej prevádzky, šetrenie Daňového úradu Bratislava III atď., ale ani po doplnení šetrenia po majetku obvineného v intenciách rozhodnutia Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. OTp 54/08, zo 07.05.2008 nebol zistený taký majetok, ktorý by bolo možné zaistiť pre účely uspokojenia nároku poškodeného V.. F. A. na náhradu škody. S poukazom na vyššie uvedené prokurátorka Okresnej prokuratúry Bratislava IV uznesením č. k. 1 Pv 488/02-393, z 28.08.2008 zamietla návrh poškodeného V.. F. A. na zaistenie nároku poškodeného v predmetnej trestnej veci. Z toho podľa žalovanej vyplýva, že príslušný vyšetrovací spis sa v období od februára 2006 (t. j. od podania žiadosti poškodeného V.. F. A. Okresnej prokuratúre Bratislava IV) do augusta 2008 pohyboval medzi príslušnou okresnou prokuratúrou, ktorá vo veci žiadosti poškodeného V.. F. A. rozhodovala a Okresným súdom Bratislava IV, ktorý rozhodoval o sťažnosti poškodeného V.. F. A. voči rozhodnutiu prokurátorky Okresnej prokuratúry Bratislava IV o jeho žiadosti. Keďže Okresný súd Bratislava IV na základe sťažnosti poškodeného V.. F. A. zrušil uznesenie prokurátorky Okresnej prokuratúry Bratislava IV s pokynom vykonať súdom uložené úkony a následne vo veci znova rozhodnúť, je logické, že vyšetrovací spis bol z Okresného súdu Bratislava IV vrátený Okresnej prokuratúre Bratislava IV, ktorá vo veci konala, a následne dňa 28.08.2008 rozhodla. Skutočnosť, že vyšetrovací spis sa nachádzal na príslušnej prokuratúre, ktorá ho po podaní sťažnosti V.. F. A. zaslala na príslušný súd, vyplýva aj z obsahu uznesenia Okresného súdu Bratislava IV č. k. 1Nt/22/2006-15, z 22.06.2007. K obdobiu od septembra 2008 do augusta 2009 žalovaná uviedla, že proti uzneseniu prokurátorky Okresnej prokuratúry Bratislava IV č. k. XPv XXX/XX-XXX, D. XX.XX.XXXX podal poškodený V.. F. A. sťažnosť. Okresný súd Bratislava IV jeho sťažnosť uznesením č. k. OTp 224/2008, z 19.01.2009 zamietla. Dňa 21.01.2009 bol zaslaný vyšetrovací spis na previerku Okresnej prokuratúre Bratislava IV so správou, že v predmetnej trestnej veci boli splnené všetky doterajšie pokyny prokurátora. Dňa 25.06.2009 bol vyšetrovateľovi PZ vrátený spis po previerke z Okresnej prokuratúry Bratislava IV. To znamená, že v období od januára 2009 do júna 2009 sa vyšetrovací spis nachádzal na previerke na dozorujúcej prokuratúre. V mesiacoch júl až august 2009 bola vykonávaná aktualizácia všetkých posudkov a lustrácií na obvinených (ako napr. evidencia väzňov, evidencia priestupkov, register trestov, register obyvateľov, evidencia vedených trestných konaní, zabezpečenie príslušných rozhodnutí súdov na základe registra trestov a pod.). Dňa 30.09.2009 bol celý spisový materiál pred preštudovaním spisu a podaním návrhu na podanie obžaloby zaslaný na previerku Okresnej prokuratúre Bratislava IV. Dňa 11.11.2009 bol vyšetrovateľovi Policajného zboru vrátený spis po previerke z Okresnej prokuratúry Bratislava IV, na základe čoho vo veci vykonával ďalšie úkony. Vo veci v období od februára 2006 do januára 2009 konala na základe podnetu poškodeného V.. F. A. (podnet zo dňa 26.08.2005, opakovaný podnet zo 06.02.2006) príslušná okresná prokuratúra (uznesenie z 13.02.2006), na základe sťažnosti poškodeného V.. F. A. príslušný okresný súd (uznesenie z 22.06.2007), znova príslušná okresná prokuratúra (resp. vyšetrovateľ Policajného zboru podľa pokynov prokurátora) v intenciách rozhodnutia príslušného okresného súdu (uznesenie zo 06.12.2007), na základe sťažnosti poškodeného V.. F. A. znova konal príslušný okresný súd (uznesenie zo 07.05.2008), znova príslušná okresná prokuratúra (uznesenie z 28.08.2008) a na základe sťažnosti poškodeného V.. F. A. znova príslušný okresný súd (uznesenie z 19.01.2009). Z priebehu vyššie uvedených udalostí teda nemožno podľa žalovanej konštatovať zbytočné prieťahy v konaní zo strany vyšetrovateľa PZ. Od 08.01.2010 vyšetrovateľ už nedisponoval vyšetrovacím spisom, pretože tento bol spolu s návrhom na podanie obžaloby odovzdaný dozorujúcej prokuratúre. To preukazuje aj písomnosť vyšetrovateľa OR PZ v Bratislave IV z 08.01.2010 z obsahu ktorej vyplýva, že tak originál, ako aj rovnopis vyšetrovacieho spisu bol spolu s návrhom na podanie obžaloby zaslaný Okresnej prokuratúre Bratislava IV. Preto obdobie od 08.01.2010 do 02.02.2010 vo vzťahu k zodpovednosti Ministerstva vnútra SR ako orgánu konajúceho v mene štátu žalobca uplatnil bezdôvodne. 4. Z tohto skutkového stavu súd prvej inštancie vyvodil záver, že žaloba nie je dôvodná. Súd prvej inštancie poukázal na to, že pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu vyšetrovateľa PZ spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní, môže s poukazom na § 9 ods. 3 zák. č. 514/2003 Z.z. vychádzať len z výsledkov vybavenia žiadosti o preskúmanie postupu vyšetrovateľa PZ. Žalobca listom z 02.02.2010 požiadal Generálnu prokuratúru SR o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody v súvislosti s konaním prokurátora, ktorý zodpovedá za nečinnosť vyšetrovateľa v konaní vedenom na ÚJaKP PZ Bratislava I č. k. Č.:Y.-XXX/ XXXX smerujúcom proti obv. W. W. titulom ublíženia na zdraví. Generálna prokuratúra SR listom z XX.XX.XXXX, B.. D.. U. B. X/XX-X žalobcovi oznámila, že z dôvodu, že zo strany prokuratúry nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu, žiadosť na náhradu škody považuje v plnom rozsahu za nedôvodnú a odmieta ju. Zároveň uviedla, že trestná vec obvineného W. W.C. pre trestný čin ublíženia na zdraví , ktorej sa žiadosť žalobcu týkala, bola uznesením vyšetrovateľa PZ OÚV PZ Bratislava IV sp. zn. Y. XXX/X, D. XX.XX.XXXX spojená k trestnej veci obvinených W., Q. P. V. W. pre trestný čin poškodzovania veriteľa spolupáchateľstvom a trestný čin marenia konkurzného alebo vyrovnacieho konania spolupáchateľstvom. Uznesením vyšetrovateľa PZ z 25.04.2001 bolo všetkým trom obvineným rozšírené obvinenie pre pokračovací trestný čin sprenevery a uznesením zo 16.05.2005 bolo obvinenému Q. W. rozšírené obvinenie pre trestný čin poškodzovania veriteľa. V stanovisku bolo uvedené, že ide o rozsiahlu trestnú vec vyžadujúci si dôkazne i časovo náročné vyšetrovanie a z obsahu spisového materiálu je zrejmé, že vyšetrovanie v predmetnej veci neprebiehalo plynule a toto v rôznych časových úsekoch vykazovalo prieťahy a nebolo zrejmé aké úkony vykonal vyšetrovateľ PZ v obdobiach november 2001 - marec 2002, august 2003 - január 2004, september 2005 - február 2006, november 2006 - apríl 2007, september 2008 - august 2009. Generálna prokuratúra SR konštatovala, že zo strany dozorujúcich prokurátorov boli jednotlivým realizujúcim vyšetrovateľom PZ vytýkané prieťahy v danej veci v rôznych časových obdobiach a tieto prieťahy vznikli z dôvodov vyhýbania sa obvinených vyšetrovacím úkonom, ako aj z dôvodu nespolupráce niektorých poškodených, z neznámeho pobytu poškodených, z prieťahov znalcov pri vypracovaní znaleckých posudkov, pri rozhodovaní súdu o sťažnosti poškodeného V.. F. A.. Z listu Generálnej prokuratúry SR sp. zn. J. X. XXX/XX-X, D. XX.XX.XXXX ako odpovede na podnet žalobcu z 15.03.2010 vo veci vybavenia jeho sťažností na prieťahy v konaní a odstránení prieťahov v konaní, vyplýva, že Generálna prokuratúra SR sa stotožňuje s tvrdením žalobcu, že v konaní došlo zo strany vyšetrujúcich orgánov PZ k neprimeraným a subjektívnym prieťahom. Generálna prokuratúra SR podaním č. J. X. XXXX/XX - XX, D. XX.XX.XXXX vrátila vyšetrovací spis OR PZ BA I sp. zn. XXXX/X-Y. A.-XXXX Krajskej prokuratúre v Bratislave s podnetom V.. A. doručeným Okresnej prokuratúre Bratislava I dňa 13.09.2004, ktorý bol sťažnosťou proti uzneseniu PO OR PZ Bratislava I . Generálna prokuratúra SR vyhodnotila podnet poškodeného V.. A. vo veci trestného stíhania Q. W. pre trestný čin poškodzovania veriteľa ako dôvodný a uložila zabezpečiť odstúpenie vyšetrovacieho spisu OR PZ BA I sp. zn. Y. XXXX/X-Y. - A.-XXXX na príslušnú OR PZ BA IV za účelom spoločného konania vo veci podľa § 160 a 163 Tr. poriadku a uložila vec sledovať a o prijatých opatreniach podávať správu. 5. Z týchto skutočností podľa názoru súdu prvej inštancie vyplýva, že sa nemožno stotožniť s tvrdením žalovanej, že dozorujúca prokuratúra nekonštatovala výslovne prieťahy v trestnom konaní. Z obsahu vyšetrovacieho spisu totiž vyplýva, že na základe podnetu poškodených v danom trestnom konaní bolo uložené trestnú vec príslušnou dozorujúcou prokuratúrou sledovať a o prijatých opatreniach podávať správu a navyše Generálna prokuratúra SR v upovedomení z 22.01.2007 adresovanom jednému z poškodených v konaní konštatovala ním namietané prieťahy v predsúdnom konaní za dôvodné a spôsobené nečinnosťou policajta. Samotná žalovaná vo vyjadrení z 23.04.2013 uviedla, že v trestnom konaní boli spôsobené prieťahy pri vypracovávaní znaleckého posudku ohľadom zisťovania a ohodnocovania majetku obvinených osôb a že trestné konanie bolo predlžované opakovanými neodôvodnenými sťažnosťami poškodených a že k predlžovaniu veci prispelo aj vylúčenie prvej dozorujúcej prokurátorky. Bolo teda podľa súdu prvej inštancie preukázané, že v trestnom konaní v štádiu vyšetrovania vedenom na Okresnom riaditeľstve PZ v Bratislave IV odborom kriminálnej polície pod č. Y.-XXX/OEK-A.-XXXX došlo k nesprávnemu úradnému postupu vyšetrovateľov PZ spočívajúcemu v nečinnosti pri výkone verejnej moci a v zbytočných prieťahoch. Napriek tomu však podľa súdu prvej inštancie žalobe nemožno vyhovieť. Vznik a existenciu nemajetkovej ujmy, náhrady, ktorej sa žalobca v konaní domáhal, treba preukázať. Žalobca však v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno, keď v priebehu konania nepreukázal, že mu nemajetková ujma vznikla a že vznikla práve v dôsledku nesprávneho úradného postupu vyšetrovateľov PZ. Právne relevantná je len taká nemajetková ujma, ktorej vznik je v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom. Žalobca však v priebehu konania nepreukázal, že by mu v dôsledku ním vytýkaného nesprávneho úradného postupu bola spôsobená nemajetková ujma. Zo žiadnych jeho tvrdení nemožno vyvodiť, že v dôsledku ním vytýkaného nesprávneho úradného postupu došlo k závažným negatívnym následkom v jeho sfére a teda že by mu vznikol nárok na nemajetkovú ujmu. Bolo povinnosťou žalobcu, ktorého v tomto ohľade v konaní zaťažovalo dôkazné bremeno, preukázať vznik nároku na náhradu nemajetkovej ujmy, t. j. preukázať, že nesprávnym úradným postupom vyšetrovateľov PZ bol závažným spôsobom ovplyvnený jeho súkromný a pracovný život alebo spoločenské uplatnenie a preukázať závažnosť vzniknutej ujmy a závažnosť okolností, za ktorých došlo k porušeniu jeho práv ako poškodeného v trestnom konaní. Žalobca však nemajetkovú ujmu neodôvodnil, neuviedol skutočnosti na preukázanie, že by ním vytýkaným nesprávnym úradným postupom zo strany vyšetrovateľov PZ došlo ku konkrétnym negatívnym následkom, v dôsledku ktorých by mu bola spôsobená nemajetková ujma. V tejto súvislosti súd prvej inštancie poukázal na to, že samotné konštatovanie žalobcu, že nečinnosťou vyšetrovateľov PZ došlo k zmareniu jeho základného práva odopretím spravodlivosti, k vyvolaniu stavu právnej a vnútornej osobnej neistoty z dôvodu nedôsledného zachovávania práv poškodeného a teda k zmareniu § 2 ods. 4 Tr. poriadku, nezakladá bez uvedenia konkrétneho následku spôsobeného nesprávnym úradným postupom vyšetrovateľov vznik nemajetkovej ujmy na strane žalobcu. Žalobcove tvrdenia o význame a dôležitosti trestnej veci pre neho, keďže zo strany obvinených došlo k zásahom do jeho integrity a o trvaní následkov ublíženia na zdraví u žalobcu, podľa súdu prvej inštancie nie sú právne relevantné vo vzťahu k preukázaniu nároku žalobcu na náhradu nemajetkovej ujmy. Súd prvej inštancie poukázal na § 9 ods. 4 zák. č. 514/2003 Z.z., ktorý deklaruje príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej moci a spôsobenou škodou a nie následkom vzniknutým v súvislosti s konaním tretích osôb, v tomto prípade trestnou činnosťou už odsúdenej osoby. Navyše žalobca nepreukázal svoje tvrdenie, že musel čakať 10 rokov, aby mohol podať žalobu na náhradu škody, ktorá mu vznikla nevyplatením mzdy, keďže v dôsledku ublíženia na zdraví nemohol pracovať. Podľa znaleckého posudku znalca V.. V. R. Č.. XXX/XX, D. XX.XX.XXXX sa totiž zranenie žalobcu z XX.XX.XXXX, zhojilo bez trvalých následkov a nemalo vplyv na jeho pracovnú schopnosť. Vzhľadom na tieto skutočnosti súd prvej inštancie zaujal stanovisko, že pre žalobcu je samotné konštatovanie porušenia jeho práva dostatočným zadosťučinením v zmysle § 17 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z., keďže bol preukázaný nesprávny úradný postup vyšetrovateľov PZ v trestnej veci, v ktorej mal postavenie poškodeného. Konštatovanie porušenia práva žalobcu, teda konštatovanie prieťahov v konaní zo strany vyšetrovateľov PZ v predmetnej trestnej veci je pre žalobcu dostatočným zadosťučinením už aj s prihliadnutím na to, že žalobcom deklarovaná neistota, pokiaľ ide o spravodlivé potrestanie osoby, ktorá mu ublížila na zdraví, bola odstránená odsúdením páchateľa trestného činu trestným rozkazom Okresným súdom Bratislava IV zo 16.08.2011. Žalobca žiadnu inú konkrétnu ujmu, ktorá by mu mala byť spôsobená tým, že k odsúdeniu páchateľa daného trestného činu došlo až po desiatich rokoch od vznesenia obvinenia, neopísal, nekonkretizoval a teda ani nepreukázal. S poukazom na tieto závery súd prvej inštancie žalobu zamietol a o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. 6. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Namietol, že napadnutý rozsudok je arbitrárny a nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov. Ďalej vytkol súdu prvej inštancie, že vo veci pojednával dňa 18.04.2016 napriek tomu, že neúčasť na tomto pojednávaní riadne a včas ospravedlnil a požiadal o jeho odročenie. 7. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil. 8. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. 9. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, na jeho základe zistil správne skutkový stav veci a napadnutý rozsudok aj veľmi podrobne odôvodnil. Odvolací súd je toho názoru, že odôvodnenie napadnutého rozsudku je plne v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p., pretože obsahuje všetky náležitosti uvedené v tomto zákonnom ustanovení. Nie je preto dôvodná odvolacia námietka žalobcu, že napadnutý rozsudok je arbitrárny a nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov. 10. Zo spisu vyplýva, že predvolanie na pojednávanie stanovené na termín 18.04.2016, 8.30 hod. bolo žalobcovi doručené dňa 29.03.2016 (viď doručenka na č. l. 391). Dňa 17.04.2016 odoslal žalobca elektronickou poštou súdu prvej inštancie ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní zo zdravotných dôvodov, keďže v čase pojednávania sa podrobuje liečbe chrbtice. Pripojil rozpis procedúr, z ktorého vyplýva, že dňa 18.04.2016 po 8.30 hod. má absolvovať liečbu označenú ako „LTV S*, skupina LTV chrbtice 515*, 10x“ a lekárske potvrdenie V.. F. Š. D. XX.XX.XXXX (ambulancia H. W.. V.. H.). Súčasne žalobca z tohto dôvodu požiadal o odročenie pojednávania. Súd prvej inštancie dňa 18.04.2016 pojednával v neprítomnosti žalobcu a na tomto pojednávaní oboznámil obsah spisu a vyhlásil napadnutý rozsudok. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie k neúčasti žalobcu na pojednávaní dňa 18.04.2016 uviedol doslova nasledovné: „Súd podľa § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku konal a rozhodol vo veci na pojednávaní konanom dňa 18.04.2016 v neprítomnosti navrhovateľa, keď navrhovateľ sa opakovane na nariadené pojednávanie vo veci neustanovil, doručenie predvolania na nariadené pojednávanie vo veci mal riadne a včas vykázané dňom 04.03.2016, svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil podaním doručeným súdu elektronicky dňa 18.04.2016 z dôvodu prebiehajúcej rehabilitácie chrbtice a tým pretrvávajúcich bolestí a požiadal o odročenie pojednávania, ale vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že jeho zdravotný stav neumožňuje účasť na pojednávaní podľa § 119 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku nepredložil. Súd mal za to, že navrhovateľ mal vzhľadom na ním uvedený dôvod, pre ktorý žiadal o odročenie pojednávania, dostatok času na to, aby si zabezpečil svoje záležitosti tak, aby sa pojednávania mohol zúčastniť a na viac navrhovateľ v prejednávanej veci o odročenie nariadených pojednávaní žiadal opakovane (pojednávanie dňa 02.03.2015, 06.07.2015, 19.10.2015, 14.01.2016). Podľa názoru súdu v danom prípade súd neodňal navrhovateľovi možnosť konať pred súdom, pretože odňatím možnosti konať pred súdom je potrebné považovať taký postup súdu, ktorý znemožnil účastníkovi konania realizáciu procesných práv a právom chránených záujmov (napríklad právo zúčastniť sa na pojednávaní, robiť prednesy, navrhovať dôkazy, vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom, navrhovať súdu ďalší procesný postup a pod.). K odňatiu možnosti konať pred súdom dôjde len vtedy, ak pochybenie nastalo výlučne na strane súdu a účastník bol pripravený prijímať rozhodnutia súdu, bol pripravený rešpektovať pokyny súdu. V prípade, že účastník sám svojím konaním, o čo ide v prejednávanej veci, znemožní súdu možnosť a zároveň aj zákonnú povinnosť postupovať podľa Občianskeho súdneho poriadku, nemožno hovoriť o pochybení súdu, o odňatí možnosti účastníkovi konať pred súdom (3Cdo/72/2004, 5Cdo/88/2004, 2Cdo/110/2004, 3Cdo/181/2008, 6Cdo/70/2010 ).“ Odvolací súd je toho názoru, že súd prvej inštancie nepochybil, keď dňa 18.04.2016 pojednával v neprítomnosti žalobcu. Podľa potvrdenia V.. F. Š. (č. l. 412) sa žalobca dozvedel o tom, že dňa 18.04.2016 o 8.30 hod. má absolvovať rehabilitáciu chrbtice, už dňa 11.04.2016. Podľa § 119 ods. 2 prvá veta O.s.p. bol žalobca povinný oznámiť súdu prvej inštancie dôvod na odročenie pojednávania bez zbytočného odkladu. To však žalobca neurobil, pretože o odročenie pojednávania požiadal až dňa 17.04.2016. Okrem toho, žiadosť žalobcu o odročenie pojednávania neobsahuje vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že jeho zdravotný stav neumožňuje účasť na pojednávaní, pričom za takého vyjadrenie sa považuje vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že žalobca nie je schopný bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu zúčastniť sa pojednávania (§ 119 ods. 3 O.s.p.). Rozpis rehabilitačných procedúr a potvrdenie V.. F. Š., že žalobcov stav je stabilizovaný a že musí podstúpiť rehabilitáciu, nemožno považovať za vyjadrenie ošetrujúceho lekára, ktoré by bolo v súlade s § 119 ods. 3 O.s.p. 11. K veci samej odvolací súd uvádza, že sa plne stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že v konaní síce bol preukázaný nesprávny úradný postup orgánov činných v trestnom konaní v trestnej veci, v ktorej mal žalobca postavenie poškodeného (prieťahy v konaní), ale žalobcovi napriek tomu nárok na náhradu nemajetkovej ujmy nevznikol. V tomto ohľade odvolací súd poukazuje na dôvody napadnutého rozsudku a dodáva, že žalobca - ktorého zaťažovalo dôkazné bremeno - v konaní ani netvrdil a preto logicky ani nepreukázal, že by mu v dôsledku nesprávneho úradného postupu orgánov činných v trestnom konaní vznikla tak závažná ujma, že iba samotné konštatovanie porušenia práva by nebolo dostatočným zadosťučinením (§ 17 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z.). To, že predmetné trestné konanie trvalo po dlhú dobu (skoro 10 rokov) ešte samo osebe neznamená, že by žalobcovi akosi automaticky vznikol nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Existencia tohto nároku by musela byť v konaní preukázaná mimo akúkoľvek pochybnosť. Žalobca dôkazné bremeno neuniesol. 12. Z toho vyplýva, že napadnutý rozsudok je vecne správny a preto ho odvolací súd potvrdil podľa § 387 ods. 1 C.s.p. 13. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, v spojení s § 396 ods.1 C.s.p. a úspešnej žalovanej nárok náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože jej v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli. 14. Toto rozhodnutie prijal odvolací súd pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne / dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).