Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Co/298/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1110231352 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Chalupka ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1110231352.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Chalupku a členov senátu JUDr. Juraja Považana a JUDr. Janky Richterovej v právnej veci žalobcu: Lawyer Partners, a.s., so sídlom Prievozská 37, Bratislava, IČO: 35 944 471, v zast.: Fridrich Paľko, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom: Grösslingová 4, Bratislava, proti žalovanému: Slovenská republika, konajúca prostredníctvom Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom: Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I, č.k. 8C/125/2010-396 zo dňa 27.10.2016, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalovanému sa p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu žalobcu zamietol. Žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal. 2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil podľa § 9 ods. 1, § 17 ods. 1, § 19 ods. 1, 3 zákona č. 514/2003 Z.z., § 185 ods. 1 C.s.p. a vecne tým, že žalobca v žalobe uviedol, že v súlade so svojím podnikateľským zámerom uzatvoril dňa 15. 07. 2005 so Slovenským rozhlasom rámcovú zmluvu o postúpení pohľadávok, ktorej predmetom bolo postúpenie pohľadávok, spočívajúcich v neuhradení koncesionárskych poplatkov. Vzhľadom na veľký počet dlžníkov a teda veľký počet žalôb, ktoré bolo potrebné vyhotoviť, sa žalobca rozhodol urobiť svoje podania elektronickými prostriedkami s využitím počítačového systému, teda spracovať žalobné návrhy a umiestnil ich na DVD nosiče, ktoré spolu s vysvetľujúcim sprievodným listom zaslal na miestne a vecne príslušné okresné súdy. Napriek tomu, že vyhotovené žaloby boli bez formálnych vád a zvolený spôsob podania bol realizovaný v súlade so zákonom, niektoré okresné súdy ich odmietli prijať a vrátili ich žalobcovi. 3. Žalobca dňa 08.09.2011 založil do súdneho spisu znalecký posudok, ktorý argumentuje nemožnosťou vyhotovenia kópií DVD nosičov, na ktorých boli podania žalobcu zachytené, vzhľadom na technické naprogramovanie aplikácie zaručeného elektronického podpisu. 4. Žalobca podaním doručeným dňa 08.09.2011, reagujúc na vyjadrenie žalovaného, argumentoval, že rozhodnutie medzinárodného súdneho orgánu (ESĽP) nezakladá takú prekážku, ktorá by bránila tunajšiemu súdu rozhodovať, jednak vzhľadom na charakter súdu a jednak vzhľadom na povahu rozhodnutia, ktoré, ako uvádza žalovaný, nie je priamo vykonateľné, neobsahuje doložku vykonateľnosti a nie je exekučným titulom vo vnútroštátnej právnej sfére. Žalobca taktiež reagoval na pochybnosť žalovaného, pokiaľ ide o kauzálny nexus, pričom na ňom naďalej trvá. Žalobca zdôrazňuje fakt, že možnosť elektronického podania bola zo strany štátu akceptovaná až po viac ako 2 rokoch od podania uskutočneného žalobcom. 5. Žalobca požiadal súd o vylúčenie verejnosti z pojednávania na celú dĺžku konania, poukazujúc na ustanovenia o obchodnom tajomstve, mlčanlivosť a duševné vlastníctvo. 6. Dňa 10.01.2012 bol súdu prvej inštancie doručený návrh žalovaného na zloženie preddavku na trovy konania vo výške vypočítanej podľa ust. § 141a ods. 2 OSP z celkovej hodnoty sporu, ako ju vyčíslil žalobca, na sumu 53.136.184,59 eur. Súd následne vyzval žalobcu na dokladovanie majetkových pomerov žalobcu v tejto súvislosti, na čo žalobca dôvodil, že v konaní neboli a ani nebudú vykonávané také dôkazy, ktoré by vyvolali potrebu zloženia preddavku. Navyše, takýto návrh žalovaného žalobca považoval za účelové obmedzovanie práva žalobcu na prístup k súdu a na súdnu ochranu. Súd uznesením (č. l. 224) zo dňa 16.05.2012 uložil žalobcovi povinnosť zložiť preddavok na trovy konania vo výške 2.656.809,23 eur. Zároveň súd návrh žalobcu na zmenu petitu tak, ako ho predniesol žalobca, nepripustil, a to z dôvodu, že výsledky doterajšieho konania by nemohli byť podkladom pre ďalšie konanie. Voči tomuto uzneseniu sa odvolal žalobca z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolal sa voči obidvom výrokom uznesenia. Dňa 01.06.2012 bolo súdu doručené nové podanie - "spresnenie žalobného petitu", kde žiadal o odstránenie chyby v písaní, ktorej sa dopustil pri navrhovaní zmeny petitu žaloby, ktorý súd uznesením nepripustil. Následne bol spis zaslaný prípisom dňa 22.06.2012 na Krajský súd vo veci odvolania sa žalobcu. Krajský súd v Bratislave odvolanie odmietol uznesením č. k. 3Co 281/2012-240 zo dňa 28.09.2012, právoplatného dňa 28.11.2012. Uznesenie súdu č.l. 224 nadobudlo právoplatnosť dňa 25.05.2012, avšak žalobca si v stanovenej lehote povinnosť nesplnil. Na základe podnetu žalobcu si Krajská prokuratúra v Bratislave vyžiadala potrebné podklady na prešetrenie. Žalobca do spisu tiež ďalej doložil odpoveď Generálnej prokuratúry SR na podanie právneho zástupcu žalobcu vo veci preddavku na trovy konania. 7. Dňa 11.02.2013 podal žalobca súdu návrh na pristúpenie účastníka do konania, a to spoločnosť Lawyers Group s.r.o., IČO: 46 524 185, so sídlom Prievozská 37, 821 09 Bratislava, vzhľadom na postúpenie pohľadávok uplatňovaných v tomto konaní, a to v časti nároku na náhradu majetkovej ujmy, pričom si žalobca stále ponechal pohľadávku, ktorej obsahom je nárok na náhradu nemajetkovej ujmy. Dňa 25.04.2013 vydal súd uznesenie č.l. 252, ktorým konanie v časti o trovách konania zastavil. Voči uzneseniu podal odvolanie žalobca a spoločnosť Lawyers Group s.r.o., IČO: 46 524 185, so sídlom Prievozská 37, 821 09 Bratislava, ako žalobca 2/, doručené tunajšiemu súdu dňa 28.05.2013, dôvodiace, že rozhodnutie súdu I. stupňa je založené na nesprávnom posúdení veci. Dňa 06.06.2013 bolo doručené vyjadrenie žalovaného k odvolaniu. Dňa 23.08.2013 bol spis predložený Krajskému súdu v Bratislave, ktorý uznesením č. k. 5Co/497/2013-268 zo dňa 30.09.2013 potvrdil napadnuté uznesenie prvostupňového súdu. Dňa 23.12.2013 podal žalobca dovolanie voči uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. 5Co/497/2013-268 zo dňa 30.09.2013, s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č. k. 6Cdo 355/2012, ktorá mala byť podľa žalobcu skutkovo a právne zhodná s týmto konaním. K dovolaniu zaslal vyjadrenie žalovaný dňa 21.01.2014. Spis bol na rozhodnutie o dovolaní predložený dňa 19.02.2014 Najvyššiemu súdu SR. 8. Uznesením zo dňa 12.11.2014 Najvyšší súd SR rozhodol o dovolaní tak, že uznesenie KS BA č. k. 5Co/497/2013-268 zo dňa 30.09.2013 a uznesenie prvostupňového súdu č.l.252 zo dňa 25.04.2013 zrušuje a vec vrátil súdu na ďalšie konanie. 9. Uznesením č.l. 312 zo dňa 12.01.2016 súd prvej inštancie v ďalšom konaní pripustil zmenu petitu, tak, ako to žiadal žalobca, a síce, že žalovaný je 1/ zodpovedný za škodu, ktorá vznikla žalobcovi nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Nové Zámky pre neprijatie návrhov spoločnosti dňa 19.10.2006, 2/ zodpovedný za škodu, ktorá vznikla nezákonným rozhodnutím Ústavného súdu SR spis. zn. III. ÚS 131/07, 3/ povinný zaplatiť žalobcovi 78.629,61 eur, 4/ povinný zaplatiť nemajetkovú ujmu v sume 792.660,- eur a nahradiť žalobcovi trovy konania. 10. V ďalšom strany podali návrhy na doplnenie dokazovania a predložili uvedené dôkazy. Na ústnom pojednávaní dňa 27.09.2016 súd prvej inštancie uznesením vyhlásil dokazovanie za skončené. 11. Súd prvej inštancie po vykonaní dokazovania výsluchom procesných strán a oboznámením sa s obsahom listinných dôkazných prostriedkov zistil tento stav veci: 12. Predmetom konania je posúdenie dôvodnosti nároku na náhradu škody, ktorá mala žalobcovi vzniknúť z dôvodu nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Nové Zámky neprijatím elektronického podania žalobcu na DVD nosiči, podpísaného zaručeným elektronickým podpisom. Obsahom toho elektronického podania bolo celkom 1201 návrhov na začatie konania vo veci neuhradených koncesionárskych poplatkov. Nesprávny úradný postup mal spočívať v tom, že predmetné elektronické podanie nebolo riadne zaevidované ako návrh na začatie konania, v rozpore s v tom čase aktuálnym znením § 42 ods. 1 zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len ,,O.s.p."). 13. Z vykonaného dokazovania bolo skutkovo bolo nesporné, že DVD nosič, obsahujúci podania zo dňa 19. 10. 2006 bol žalobcovi Okresným súdom Nové Zámky obratom listom ako neprijatý vrátený z dôvodu, že predmetné podanie okresný súd nepovažuje za podanie v zmysle § 42 ods. 1 O. s. p. 14. Ústavný súd SR rozsudkom sp. zn. III. ÚS 131/07 zo dňa 15. 05. 2007 rozhodol, sťažnosť žalobcu bola nedôvodná. 15. Súd ako predbežnú otázku riešil dôvodnosť žalovaným vznesenej námietky premlčania. Tu súd dospel k záveru, že k premlčaniu nároku na náhradu uplatnenej škody v zmysle § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 nedošlo, nakoľko pre uplatnenie nároku na náhradu škody bol rozhodný samotný charakter nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Nové Zámky. Nesprávny úradný postup okresného súdu spočíval v jeho nečinnosti, keď elektronické podania, ktoré mal zaevidovať ku dňu 19.10.2006 nebol technicky schopný zaevidovať. Žalobca podal osobne dňa 02.12.2009 do podateľne Ministerstva spravodlivosti SR podanie postupom podľa § 15 zákona č. 514/2003 Z. z. na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Počas plynutia 6 mesačnej lehoty v zmysle uvedeného ustanovenia premlčacia doba neplynie. Súd sa stotožnil s tvrdeniami žalobcu, uvedenými v podaní zo dňa 05.09.2011, doručenom súdu dňa 08.09.2011, v časti argumentácie o plynutí premlčacích dôb, a preto má súd za to, že žalobca si nárok uplatnil návrhom na začatie konania, doručeným tunajšiemu súdu dňa 14. 07. 2010, teda včas. 16. Zodpovednosť spôsobená nesprávnym úradným postupom podľa zákona č. 514/2003 Z. z. je jednou z foriem zodpovednosti štátu bez ohľadu na zavinenie a štát zodpovedá za škodu za súčasného splnenia troch podmienok: a/ existencia nesprávneho úradného postupu, b/ vznik škody ako majetkovej ujmy, resp. nemajetkovej ujmy, c/ príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou. 17. S poukazom na rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu zo dňa 16.06.2009, ktorý konštatoval porušenie základného práva žalobcu podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Nové Zámky, ako aj z vyjadrenia žalovaného zo dňa 15.06.2011, doručeného súdu dňa 16.06.2011, v časti potvrdenia nepripravenosti súdov v danom čase na podanie elektronickým médiom so zaručeným elektronickým podpisom, čoho následkom bolo neprijatie podaní žalobcu z 19. 10. 2006, mal súd nesprávny úradný postup Okresného súdu Nové Zámky za preukázaný. 18. Ďalším vykonávaným dokazovaním sa súd sústredil na to, či v príčinnej súvislosti s vyššie označeným nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Nové Zámky vznikla žalobcovi uplatnená majetková a nemajetková ujma, keďže rozhodovanie o náhrade škody, spôsobenej nesprávnym úradným postupom je závislé na úvahe o príčinnej súvislosti medzi takýmto postupom a vzniknutou škodou. 19. Žalobca uviedol, že majetková škoda, ktorej vlastníkom sa na základe zmluvy o postúpení pohľadávky tvorí: súčet istín, ktoré boli uvedené v žalobných návrhoch, poplatky z omeškania, ktoré by si mohol uplatniť voči dlžníkom, v celkovej hodnote 49.770.796,99 eur a sumy 995,85 eur ako objektívneho hodnotenia úročenia finančného kapitálu, v dôsledku porušenia práva na prístup k nestrannému a nezávislému súdu, ako aj ušlý zisk vo výške 2.488.539,8 eur. Z úradnej činnosti súdu je v tejto súvislosti známe, že mnoho z podaných návrhov bolo odmietnutých, mnohé návrhy boli zastavené pre späťvzatie, alebo pre neodstrániteľnú prekážku konania, nakoľko označenie žalovaných bolo bez diakritiky, mnoho návrhov boli zamietnutých pre nedostatok vecnej legitimácie, či už aktívnej alebo pasívnej. Majetkovú škodu nie je možné založiť na ničím nepodložených domnienkach a hypotézach, preto súd považoval uplatnenú škodu za dôkazne žalobcom nepreukázanú. Pri takto definovanej škode nemôže ísť o skutočnú škodu, chápanú ako zmenšenie majetku poškodeného a ani o tzv. inú škodu, t.j. ušlý zisk. Preto absentuje jasná príčinná súvislosť medzi uplatnenou škodu a nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Nové Zámky. K uplatnenej škode spočívajúcej z poplatkov z omeškania, zmysle zákona č. 212/1995 Z. z., ale v dôsledku zmeny legislatívy si ich už nemohol súdnou cestou uplatniť súd konštatuje, že zákon č. 96/2006 Z. z., ktorým bol novelizovaný § 9 zákona č. 212/1995 Z. z. o koncesionárskych poplatkov a ktorým bol inštitút poplatkov z omeškania nahradený inštitútom klasických úrokov z omeškania a ktorým bol v § 10b daný tzv. generálny pardon" bol prijatý Národnou radou SR dňa 02. 02. 2006 s tým, že účinnosť nadobudol dňom jeho vyhlásenia, teda v období niekoľko mesiacov pred podaním elektronického návrhu na Okresný súd Nové Zámky dňa 19. 10. 2006. Preto uplatnená škoda nie je v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Nové Zámky, ale v súvislosti so zmenou legislatívy. Preto aj v tejto časti žaloby absentuje príčinná súvislosť medzi uplatnenou škodu a nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Nové Zámky. 20. Pokiaľ ide sumu nákladov, spojených s uplatnením istiny, t.j. 83.191,95 eur, pričom na vnútroštátnej úrovni ide o sumu 78.296,62 eur a 4.562,34 eur v súvislosti s konaním pred ESĽP, súd konštatuje, že uvedená suma je zjavne neprimeraná k výške uplatnenej istiny. Ak žalobca túto sumu advokátovi, ako aj v súvislosti s prípravou a realizáciou konania pred ESĽP uhradil, predstavuje to len ním dobrovoľne prijaté podnikateľské riziko. Takto uplatnená škoda je z pohľadu prejednávanej veci nepodložená, bez akéhokoľvek súvisu s nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Nové Zámky. Ako je súdu známe, položka na uplatnenie si práv na ESĽP predstavuje sumu za všetky uplatnené nároky, nielen v tomto konaní, preto súd nemá za preukázané odôvodnenie tejto sumy žalobcom v celej výške. 21. Žalobca 1./ si uplatnil aj nárok na nemajetkovú ujmu vo výške 792.660,- eur v zmysle § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. Túto sumu žalobca určil ako súčin sumy 660,- Eur za každý jednotlivý právny prípad, obsiahnutý na odmietnutom DVD nosiči x 1201 prípadov. V súvislosti s uplatnenou nemajetkovou ujmou však žalobca neprodukoval žiadny dôkaz, preukazujúci oprávnenosť uplatneného nároku. Tento nárok žalobca odôvodnil len veľmi všeobecne tým, že bolo ťažké počúvať vyjadrenia klientov, ktorí im povedali, že ich IT riešenie nie je možné aplikovať v súdnom systéme SR, čo je však bez právnej relevancie. Žalobcom tvrdené poškodenie dobrého mena nebolo v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom okresného súdu, ale so samotným vymáhaním postúpených pohľadávok na zaplatenie koncesionárskych poplatkov. Súd mal za to, že vzhľadom na zistený vyššie popísaný skutkový a právny stav veci v prejednávanej veci, je konštatovanie porušenia práva dostatočným zadosťučinením pre žalobcu. 22. Súd prvej inštancie na základe uvedeného dospel k záveru o neopodstatnenosti uplatnených nárokov na náhradu tak majetkovej škody, ako aj nemajetkovej ujmy, keď súdu po vyhodnotení dôkazov absentovalo preukázanie ich vzniku a príčinnej súvislosti medzi špecifikovaným nesprávnym úradným postupom okresného súdu a uplatnenou škodu, čo bolo dôvodom na zamietnutie žaloby v celom jej rozsahu. 23. Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy nie je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania. Podstatou je, aby postup súdu bol v súlade so zákonom, aby bol ústavne akceptovateľný a aby jeho rozhodnutie bolo možné kvalifikovať ako zákonné, preskúmateľné a bez znakov arbitrárnosti. V opačnom prípade nemá ústavný súd dôvod zasahovať do postupu a rozhodnutí súdov, a tak vyslovovať porušenie základných práv (obdobne napr. I. ÚS 50/04, III. ÚS 162/05). 24. Z ust. § 185 ods. 1 Civilného sporového poriadku vyplýva, že súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Pritom je viazaný najmä tým, že nevykonanie dôkazov súvisí s tým, že nemajú význam (najmä podstatný) pre vec samú, príp. že už doposiaľ vykonané dôkazy umožňujú náležité zistenie skutkového stavu. Nevykonanie dôkazov navrhnutých stranou nie je postupom, ktorým súd odníma procesnej strane možnosť konať pred súdom (pozri uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 26. marca 1992 sp. zn. 4 Cdo 6/1992, uverejnené v Zbierke rozhodnutí a stanovísk Slovenskej republiky, ročník 1993, zošit č. 3 - 4, str. 127, pod por. č. 37/1993). 25. Z hľadiska časovej hospodárnosti, súd v rámci písomného vyhotovenia rozsudku neuviedol ďalšie písomné a ústne vyjadrenia strán, ktoré tvoria obsah súdneho spisu, nakoľko ich uvedenie a právne vyhodnotenie by bolo vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti nadbytočné, neefektívne a v rámci odôvodnenia tohto rozsudku aj nepodstatné. Nie je úlohou súdu v odôvodnení uviesť všetky dôkazné prostriedky, ktoré boli v súdnom spore vykonané, ale iba tie, ktoré sú najpodstatnejšie, z ktorých súd vychádzal pri rozhodovaní o opodstatnenosti žaloby a to tak, aby odôvodnenie súdu bolo presvedčivé a preskúmateľné (§ 220 ods. 2 CSP). 26. Vzhľadom na to, že žalovaný bol v celom rozsahu úspešný, vznikol mu nárok na priznanie náhrady trov konania voči neúspešnému žalobcovi. Nakoľko si žalovaný náhradu trov konania neuplatnil, súd mu nárok na náhradu trov konania nepriznal. 27. Proti predmetnému rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca, ktorý žiada odvolací súd, aby napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Svoje odvolanie žalobca odôvodnil podľa § 365 ods. 1 písm. d/, b/, e/, f/ a h/ C.s.p. Žalobca v rámci svojho odvolania má za to, že majetkovú škodu nevyčíslil len všeobecne, uvedením len sumy. Materiálnu škodu v podanej žalobe podrobne rozčlenil podľa jednotlivých zložiek a to na istinu koncesionárskych poplatkov (nárokov uplatnených neprijatými návrhmi), poplatky z omeškania z nezaplatených koncesionárskych poplatkov, trovy právneho zastúpeniam t.j. náklady spojené s uplatnením pohľadávok atď. a podrobne zdôvodnil existenciu nároku ako aj ich výšku. Žalobca zároveň súdu predložil dátový nosič, ktorý obsahoval komplexnú identifikáciu pohľadávok žalobcu. Žalobca upozorňuje na to, že dátový nosič je dôkazom, ktorý potvrdzuje výšku uplatňovanej materiálnej škody a legitimizuje žalobcom vznesené nároky. Ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku, prvostupňový súd sa s obsahom predloženého dátového nosiča neoboznámil, teda nevykonal navrhované dokazovanie. Na základe aj tohto nevykonaného dokazovania následne súd dospel k záveru. že žalobca nepreukázal vznik škody. V súvislosti s nepreukázaním vzniku škody žalobca poukazuje na to, že mu bola postupom súdu odňatá možnosť konať pred súdom a tým aj možnosť predložiť návrhy na doplnenie dokazovania, keď súd vo veci pojednával, napriek tomu, že tu bol dôležitý dôvod na odročenie pojednávania. Žalobca poukazuje na § 101 ods. 2 OZ a uvádza, že premlčanie pohľadávok, ktoré nadobudol postúpením a ktorých úhradu uplatnil pred všeobecným súdom je legálne možné a skutočne aj nastalo a to uplynutím času. Žalobca tvrdí, že súd nesprávnym úradným postupom objektívne zabránil vykonanie práva žalobcu. K polemike žalovaného o dni doručenia návrhu a okamihu podania považuje žalobca za potrebné uviesť, že deň doručenia návrhu nemožno stotožňovať s okamihom podania, pričom V danom prípade žiaden z doručovaných návrhov nebol prijatým podaním, pretože súd neuskutočnil procedúru prijatia návrhu v zmysle platnej procesnej úpravy. Návrhy neboli spracované aplikáciou a vo vzťahu k nim neboli spracované potvrdenia o prijatí podania. Veciam neboli pridelené spisové značky. Nedošlo teda podľa žalobcu k okamihu podania návrhov na súd s platným právnym účinkom začatia občianskeho súdneho konania. Žalobca ďalej poukazuje na § 5b zákona č. 250/2007 Z.z.,§ 52 Občianskeho zákonníka, § 5 zákona č. 619/2003 Z.z. V súvislosti s premlčaním práva na náhradu škody žalobca uvádza, že súd sa mylne stotožnil s nesprávnou argumentáciou žalovaného a začiatok lehoty začal počítať odo dňa 13.11.2006. žalobca tvrdí, že žalovaný mylne vykladá skutkové okolnosti, pričom návrhy boli podané dňa 19.10.2006. Žalobca tvrdí, že právo na náhradu škody nebolo doposiaľ premlčané a žaloba bola podaná súdu pred uplynutím lehoty ust. v § 19 ods. 1 ZoZŠ. Žalobca má za to, že Okresný súd Nové Zámky neprijatím návrhov, ktorými sa uplatnili práva na úhradu koncesionárskych poplatkov, došlo k pretrhnutiu postupu, ktorý je nevyhnutný pre vznik oprávnenia na ďalšie vymáhanie poplatkov z omeškania. K námietke res iudicata žalobca dodáva, že nenastali také skutočnosti, ktoré by bránili súdu priznať nárok na náhradu nemajetkovej ujmy. Primerané finančné zadosťučinenie, o ktorom fakultatívne rozhoduje Ústavný súd SR na návrh sťažovateľa podľa č. 127 ods. 3 Ústavy SR nemožno podľa žalobcu stotožniť s odškodným ako úhradou nemajetkovej ujmy podľa ust. § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. 28. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý žiada odvolací súd, aby napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. Žalovaný tvrdí, že žalobca nerozoznáva medzi tým, čo je jeho pohľadávka voči koncesionárom a medzi tým, čo predstavuje škodu, za ktorú by mal niesť zodpovednosť žalovaný v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. Žalovaný má za to, že vznik škody ako aj jej výšku žalobca nepreukázal, keď pri určení jej výšky vychádzal z domnienky resp. hypotézy 100% úspešnosti vo všetkých konaniach a to nielen vo vzťahu k rozhodovaniu súdu ale aj vo vzťahu k následnej vymožiteľnosti pohľadávok od koncesionárov. Žalovaný poukazuje na to, že okresný súd bol vo vzťahu k podaniam žalobcu zo dňa 19.10.2006 viazaný rozhodnutím ESĽP. Žalovaný poukazuje na obsah zápisnice z pojednávania dňa 27.09.2016, z ktorého jednoznačne vyplýva, že boli splnené podmienky pre uskutočnenie pojednávania, žalobca mal možnosť predložiť návrhy na doplnenie dokazovania, pričom zotrval len na jedinom návrhu (znalecký posudok o ktorom súd rozhodol tak, že ho nevykoná). Na odročenie pojednávania tak nebol podľa žalovaného dôvod. žalovaný má za to, že žalobca v konaní nepreukázal existenciu ani jednej právoplatne nepriznanej pohľadávky od koncesionára z dôvodu vznesenej námietky premlčania. Žalovaná k navrhovanému znaleckému dokazovaniu uvádza, že jej nie je známy dôvod, prečo žalobca tento návrh vo svojom odvolaní uvádza, nakoľko jeho vykonanie navrhol už v konaní pred súdom prvej inštancie a súd ho vyhodnotil ako nadbytočný. V súvislosti s určením výšky nemajetkovej ujmy v peniazoch žalovaná poukazuje na ust. § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z., ktorý vymenúva podmienky na jej určenie. Žalovaný poukazuje na to, že žalobca inicioval voči žalovanému na totožnom skutkovom a právnom základe 40 súdnych konaní. 29. K vyjadreniu žalovaného zaslal repliku žalobca, ktorý uvádza, že zotrváva v celom rozsahu na podanom odvolaní a všetkých v ňom uvedených argumentoch. 30. K replike žalobcu sa žalovaný nevyjadril. 31. Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok platného a účinného od 1.7.2016 (ďalej len „C.s.p“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 32. Odvolací súd, viazaný rozsahom (§ 379 C.s.p.) a odvolacími dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 C.s.p.), preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je opodstatnené. 33. Súd prvej inštancie vo veci samej riadne zistil skutkový stav veci, vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 185 ods. 1, 2, 3 C.s.p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti návrhu, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 C.s.p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite, jasne a výstižne odôvodnil (§ 220 ods. 1, 2 C.s.p.). 34. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, obmedzil odvolací súd odôvodnenie potvrdzujúceho rozhodnutia na konštatovanie správnosti dôvodov uvedených súdom prvej inštancie v zmysle ust. § 387 ods. 2 C.s.p. 35. Pre doplnenie odvolací súd uvádza, že sa plne stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie. 36. Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny potvrdil. 37. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 255 ods. 1 C. s. p. V odvolacom konaní súd vzhľadom na to, že potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie úspešnému žalovanému náhradu trov odvolacieho konania priznáva v rozsahu 100%,. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 C.s.p.). 38. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p., § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 C.s.p. ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 C.s.p. ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta C.s.p. ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods.2 C.s.p. ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p. ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa( § 429 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( § 431 ods.1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods.2 C.s.p. ).