Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Cob/241/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1110236567 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 02. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Kúšová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1110236567.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kúšovej a členiek senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci žalobcu: Q.N. K. - F., J.. K. XXX/X, XXXXX W. A., J.: XX XXX XXX, zastúpený: JUDr. Dušan Repák, advokát, Krížna 47, 811 07 Bratislava, proti žalovanému: Allianz - Slovenská poisťovňa a.s., Dostojevského rad 4, 815 74 Bratislava, IČO: 00 151 700, o zaplatenie 12.579,73 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 31 Cb/169/2010 - 262 zo dňa 30.06.2014, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. 31 Cb/169/2010 - 262 zo dňa 30.06.2014 v napadnutej časti p o t v r d z u j e . Žalobca má právo na plnú náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 12.579,73 eur s príslušenstvom, vo zvyšku žalobu zamietol a vo výroku uviedol, že o trovách konania rozhodne osobitným rozhodnutím. 2. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou pôvodne domáhal zaplatenia istiny vo výške 12.579,73 eur s prísl., pričom v priebehu konania žalobu rozšíril tak, že sa domáhal sumy 14.786,45 eur s prísl.. Žalobca svoj nárok odôvodnil tým, že so žalovaným uzatvoril poistnú zmluvu, predmetom ktorej bolo okrem poistenia hnuteľných vecí žalobcu aj poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkovou činnosťou žalobcu. Dňa 13.09.2006 došlo k poistnej udalosti, ku krádeži vlámaním, pričom žalovaný odmietol poskytnúť poistné plnenie s odôvodnením, že žalobca v čase krádeže nemal plne funkčnú elektrickú zabezpečovaciu signalizáciu. Po vykonaní dokazovania mal konajúci súd za preukázané, že v čase poistnej udalosti elektrická zabezpečovacia signalizácia u žalobcu vykazovala známky narušenia objektu, a teda bola funkčná. O skutočnosti, že signál nedošiel na pult centrálnej ochrany (PCO), t.j. na políciu žalobca vedomosť nemal, táto skutočnosť nemôže byť preto na ťarchu žalobcu, nakoľko bol v dobrej viere, že jeho objekt je riadne zabezpečený. Teda žalobca nemal a nemohol mať vedomosť, že jeho zariadenie sa chová neštandardne. Na základe uvedeného konajúci súd dospel k záveru, že žalobca neporušil poistnú zmluvu, elektrické zariadenie namontoval v súlade s poistnou zmluvou, v čase poistnej udalosti bolo funkčné a skutočnosť, prečo nedošlo k prenosu signalizácie na PCO sa už objektívne nedá zistiť. Bol toho názoru, že žalobcovi vznikol nárok na poistné plnenie, pričom pri rozhodovaní zobral do úvahy skutočnosť, že žalobca predával i strelné - lovecké zbrane a venoval ochrane objektu zvýšenú pozornosť. Súd prvej inštancie zamietol návrh v časti, v ktorej si uplatnil DPH a jednoznačne sa stotožnil s právnym názorom žalovaného, že nárok žalobcu je premlčaný. S poukazom na ust. § 151 ods. 1 prvá veta O.s.p. uviedol, že o trovách konania súd rozhodne osobitným rozhodnutím po právoplatnosti predmetného rozhodnutia. 3. Zistený skutkový stav konajúci súd právne posúdil podľa ustanovení § 120 ods. 1 prvá veta, § 125 Občianskeho súdneho poriadku, § 100, § 101, § 104, § 517 ods. 1, 2, § 788 ods. 1, 2, § 823, § 415, § 799 ods. 2 Občianskeho zákonníka. 4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, a to proti výroku, ktorým mu bola uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 12.579,73 eur spolu s 9,5 % úrokom z omeškania od 28.09.2006 do zaplatenia, ktoré odôvodnil v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. d), f) zák. č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov - Občiansky súdny poriadok. Žalovaný mal za to, že súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Uviedol, že v konaní predložil dva posudky vypracované znalcami J.. K.V. P. J.. H.. Poukázal na to, že J.. K. v závere posudku skonštatoval, že elektronické zabezpečovacie zariadenie žalobcu ako celok nebolo v čase vzniku škodovej udalosti funkčné. Namietol tvrdenie súdu, že znalec sa opieral len o výpis prenosu signálu z pultu centrálnej ochrany a že vychádzal len z podkladov predložených znalcovi žalovaným. Z posudku je však zrejmé, že znalec osobne prehliadol zabezpečovacie zariadenie žalobcu a osobne šetril a konzultoval skutočnosti potrebné pre prijatie samotného záveru. K tvrdeniu J.. K., ktorý na pojednávaní pripustil možnosť technickej poruchy na zariadení, ako aj možnosť, že nebol zabezpečený prenos alebo komunikácia na ceste, uviedol, že treba poukázať na to, že znalec výslovne uviedol, že na predmetnú škodovú udalosť si spomína matne a na znalecký posudok si nepamätá, ale zotrval na závere, ktorý v rozsudku prijal. Ďalej zdôraznil závery znaleckého posudku vypracovaného J.. H., z ktorých jednoznačne vyplýva, že zariadenie žalobcu nebolo v čase škodovej udalosti funkčné. 5. Z vykonaného dokazovania podľa názoru žalovaného vyplynulo, že v čase škodovej udalosti nebol na pult centrálnej ochrany prijatý poplachový signál z objektu žalobcu, nebola na pult centrálnej ochrany v čase vzniku škodovej udalosti evidovaná porucha v podobe straty komunikácie pultu centrálnej ochrany s jednotlivými objektmi pripojenými na tento pult, zo zariadenia žalobcu nebola v období od 01.09.2006 do 13.09.2006 do 08:36 hod. vysielaná dátová komunikácia na pult centrálnej ochrany a zo zabezpečovacieho zariadenia sa nedala stiahnuť história udalostí. Ďalej uviedol, že zariadenie žalobcu bezprostredne po vzniku škodovej udalosti vydávalo akustický poplach v objekte žalobcu, nakoľko tento autonómne zaznamenali snímače v objekte, ale poplachový signál na pult centrálnej ochrany nebol vyslaný. Skutočnosť, že signál bol na pult centrálnej ochrany vyslaný, mal preukázať žalobca, nakoľko túto skutočnosť tvrdil v priebehu celého konania. Skutočnosť, že sa akusticky spustil alarm, neosvedčuje funkčnosť zariadenia ako celku - považoval za nesporné, že do objektu žalobcu nezasahovala polícia v čase škodovej udalosti, pretože na pult centrálnej ochrany nebol hlásený poplach o narušení priestorov. Za funkčné zariadenie je možné považovať iba také, ktoré zabezpečuje aj komunikáciu s pultom centrálnej ochrany. Mal za to, že otázka funkčnosti je otázkou výslovne technického charakteru a na jej posúdenie boli nevyhnutné odborné znalosti. Ak mal súd prvej inštancie pochybnosti o záveroch prijatých znalcami v posudku, mal nariadiť ďalšie znalecké dokazovanie. 6. Vzhľadom na uvedené žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne alebo vec zruší a vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 7. K odvolaniu sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že s tvrdeniami žalovaného nie je možné sa stotožniť, nakoľko tieto nekorešpondujú skutkovému stavu, a najmä ide o účelové argumenty žalovaného s úmyslom vyhnúť sa svojej povinnosti zaplatiť žalobcovi škodu, ktorá mu vznikla v dôsledku poistnej udalosti, pre prípad ktorej bol žalobca u žalovaného poistený. Bol toho názoru, že konajúci súd v odôvodnení svojho rozhodnutia správne vyvodil z vykonaného dokazovania záver, že v čase poistnej udalosti elektrická zabezpečovacia signalizácia u žalobcu vykazovala známky narušenia objektu, a teda bola funkčná. O skutočnosti, že signál nedošiel až na pult centralizovanej ochrany, t. j. na políciu, žalobca nemal vedomosť, a táto skutočnosť mu nemôže byť na ťarchu, nakoľko bol v dobrej viere, že jeho objekt bol riadne zabezpečený. Konajúci súd tiež správne konštatoval, že žalobca neporušil poistnú zmluvu, elektrické zariadenie namontoval v súlade s poistnou zmluvou a toto bolo v čase poistnej udalosti funkčné a skutočnosť, prečo nedošlo k prenosu signálu signalizácie na PCO sa už objektívne nedá zistiť. Mal za to, že vykonaným dokazovaním bolo jednoznačne preukázané, tak ako skonštatoval konajúci súd v odôvodnení svojho rozhodnutia, že elektronická zabezpečovacia signalizácia bola v čase vzniku poistnej udalosti plne funkčná, kontrolou a skúškou poplachového systému bolo zistené, že prístroj zaznamenal narušenie objektu, kedy bolo preukázané aj výpoveďami svedkov, že v čase príchodu do objektu poplašné zariadenie vydávalo zvuk poplachu, pričom tento musel byť zastavený až zadaním vstupných údajov vedúceho predajne. Rovnako bolo preukázané, že prístroj vyslal signál na pult centrálnej ochrany. V tejto súvislosti poukázal žalobca na skutočnosť, že časť poplašného zariadenia, tzv. komunikátor, ktorý je zodpovedný za odoslanie signálu na pult centrálnej ochrany, od poistnej udalosti stále používa už takmer sedem (7) rokov, a tento je stále funkčný bez akýchkoľvek porúch. Poukázal na to, že si plnil všetky povinnosti vyplývajúce z poistnej zmluvy, predajňu mal zabezpečenú elektronickou zabezpečovacou signalizáciou, ktorá fungovala bezchybne. Mal uzatvorenú aj Zmluvu o poskytovaní služby ochrany objektu, na základe ktorej mu malo Okresné riaditeľstvo policajného zboru v Považskej Bystrici poskytovať ochranu objektu a majetkových hodnôt v ňom sústredených, kedy v prípade zistenia poruchy na prenosovej ceste signálu, je pult centrálnej ochrany OR PZ Považská Bystrica povinný o tejto skutočnosti informovať. Vzhľadom na skutočnosť, že pult centrálnej ochrany žalobcovi v čase pred poistnou udalosťou nenahlásil poruchu na prenosovej ceste signálu, mal za to, že tento funguje a je stále pod ochranou. 8. Žalobca bol toho názoru, že neobstojí ani námietka žalovaného, že znalec J.. V. K. záver svojho znaleckého posudku nezmenil, kedy z jeho výpovede bolo preukázané, že znalec nevylúčil možnosť, že k chybe mohlo dôjsť aj na PCO, kedy rovnako tento znalec nepotvrdil skutočnosť, že k chybe došlo na strane žalobcu. Práve na základe výpovede znalca J.. V. K., ktorý pripustil, že k chybe mohlo dôjsť aj na PCO, si dal žalovaný vypracovať ďalší znalecký posudok, a to aj napriek skutočnosti, že súd už vypočul v konaní dvoch znalcov, kedy ani jeden z nich nepotvrdil, že k chybe došlo na strane žalobcu, z dôvodu, že prvý znalecký posudok ako aj výpoveď znalca J.. V. K., neboli v prospech žalovaného a nepodarilo sa mu týmito dôkazmi preukázať chybu žalobcu. K námietke žalovaného, že v prípade, ak mal súd prvej inštancie pochybnosti o záveroch prijatých znalcami v posudkoch, ktoré predložil žalovaný, mal nariadiť znalecké dokazovanie, žalobca uviedol, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, ako aj z priebehu dokazovania jednoznačne vyplýva záver, že konajúci súd vypočul v konaní oboch znalcov za účelom objasnenia a vysvetlenia záverov ich znaleckých posudkov a z vykonaného dokazovania mal dostatočne preukázané skutočnosti dôležité pre rozhodnutie vo veci samej, kedy konajúci súd rovnako v odôvodnení svojho rozhodnutia jasne a zreteľne vysvetlil dôvody, pre ktoré nenariadil v konaní ďalšie znalecké dokazovanie, ktoré by bolo pre konanie nadbytočné a nehospodárne. 9. S poukazom na uvedené skutočnosti mal žalobca za preukázané, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a skutkový stav náležité správne právne posúdil, pričom svoje rozhodnutie aj náležité a dostatočne odôvodnil, a preto žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu náhradu trov odvolacieho konania. 10. K vyjadreniu žalobcu k odvolaniu sa vyjadril žalovaný, ktorý sa nestotožnil s tvrdeniami žalobcu a zotrval na dôvodoch uvedených v odvolaní, na ktoré opätovne poukázal. Mal za to, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, napadnuté rozhodnutie nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, a preto navrhol odvolaciemu súdu napadnuté rozhodnutie zmeniť tak, že žalobu v napadnutej časti zamietne, alebo aby vec zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil proti žalobcovi právo na náhradu trov konania. 11. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok - ďalej len „CSP“) prejednal vec podľa § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ustanovením § 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 CSP oznámený na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Bratislave. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie a dôvodmi odvolania žalovaného, vyjadrením žalobcu k odvolaniu, vyjadrením žalovaného k vyjadreniu protistrany odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. 12. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, pretože vykazuje známky vecnej správnosti. V odvolaní žalovaný neargumentuje žiadnymi novými skutočnosťami a dôkazmi v zmysle § 366 CSP, s ktorými by sa súd prvej inštancie riadne v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal a ktoré by mali za následok zmenu konajúcim súdom zisteného stavu alebo jeho právneho hodnotenia. Z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia odvolací súd uvádza nasledovné: 13. Dňa 11.06.2006 uzavrel žalobca so žalovaným Poistnú zmluvu č. XXX-XXXXXXXXX za účelom poistenia hnuteľných vecí, pričom zabezpečenie priestorov v čase dojednania bolo určené ako zabezpečenie elektrickou zabezpečovacou signalizáciou s vývodom signálu na pult centrálnej ochrany (PCO) a bezpečnostná trieda odcudzenia predstavovala stupeň 4. 14. Podľa čl. 6 bod 1. Zmluvných dojednaní, ktoré tvoria súčasť poistnej zmluvy, pre stanovenie výšky poistného plnenia je rozhodujúci stav zabezpečenia miesta poistenia v dobe vzniku poistnej udalosti. 15. Limit plnenia pre bezpečnostnú triedu 4 pre zabezpečenie priestoru elektrickou zabezpečovacou signalizáciou s vývodom ATV bol stanovený vo výške 3.500,- Sk a s vývodom na PCO vo výške 10.000,- Sk. Pre iné druhy zabezpečenia bola stanovená výška limitu plnenia 0,- Sk. To znamená, že v prípade, ak by sa preukázalo, že žalovaný nevybavil priestor zmluvou požadovaným druhom zabezpečenia, nemal by nárok na poistné plnenie. Z vykonaného dokazovania na súde prvej inštancie vyplýva, že žalovaný mal v priestoroch prevádzky elektrickú zabezpečovaciu signalizáciu s vývodom na pult centrálnej ochrany, sporná bola funkčnosť tohto zariadenia, nakoľko v čase vzniku poistnej udalosti, keď došlo ku krádeži vlámaním do priestoru žalobcu, pult centrálnej ochrany nezaregistroval signál o narušení z bezpečnostného zariadenia. Žalovaný argumentoval tým, že zariadenie nebolo funkčné, v dôsledku čoho si žalobca nesplnil svoju povinnosť stanovenú poistnou zmluvou, a preto mu nevyplatil poistné plnenie. Odvolací súd zastáva názor, že pre určenie skutočnosti, či si žalobca túto povinnosť splnil, je potrebné vychádzať z okolností, ktoré žalobcovi umožňovali objektívne rozoznať funkčnosť, resp. nefunkčnosť zariadenia. Ako potvrdil aj znalec J.. T. H., vypočutý v konaní na súde prvej inštancie, potvrdenie, že pult centrálnej ochrany prevzal požiadavku zo zariadenia v priestoroch žalobcu, bolo možné identifikovať pomocou rozsvietenia kontrolnej LED diódy. 16. Skutočnosť, že zariadenie bolo spustené, je preukázaná svedeckými výpoveďami, z ktorých vyplýva, že LED dióda na zabezpečovacom zariadení blikala, a že zariadenie hlasne pípalo, čo nerozporoval ani sám žalovaný. Žalovaný však poukazoval na to, že vydávanie akustického poplachu neznamená, že poplach o narušení bol odoslaný na pult centrálnej ochrany. V konaní tiež nebola sporná skutočnosť, že na pult centrálnej ochrany nebol zaznamenaný signál o narušení objektu. Otázka funkčnosti zabezpečovacieho zariadenia je otázkou technického charakteru, avšak podľa názoru odvolacieho súdu nie je možné s časovým odstupom niekoľkých rokov jednoznačne zistiť, prečo k takejto situácii došlo, a to najmä vzhľadom na to, že predmetné zariadenie už nie je k dispozícii. 17. Podľa názoru odvolacieho súdu je potrebné zohľadniť skutočnosť, že žalobca bol v dobrej viere, že zariadenie vysiela signál na pult centrálnej ochrany a vzhľadom na správanie sa zariadenia, ktoré z vizuálneho hľadiska nevykazovalo známky nefunkčnosti, nemôže byť na ťarchu poisteného, že takýto signál v skutočnosti zaznamenaný na pulte centrálnej ochrany nebol. Žalobca nebol objektívne schopný rozpoznať skutočnosť, že objekt nebol prijatý pod ochranu pultu centrálnej ochrany. Zariadenie sa navonok správalo štandardným spôsobom, keďže LED dióda svietila. Odvolací súd nemal dôvod pochybovať o svedeckej výpovedi W.. Š., ktorý nemal k žalobcovi žiaden blízky, pracovný alebo obdobný vzťah, ktorý by mohol vyvolať pochybnosti o jeho nezaujatosti, a ktorý potvrdil, že bezprostredne po škodovej udalosti svetlo blikalo. Odvolací súd dospel k záveru, že žalobca si splnil povinnosť zabezpečiť objekt elektrickou zabezpečovacou signalizáciou s vývodom signálu na pult centrálnej ochrany a takýto stav zabezpečenia objektu bol aj v dobe vzniku škodovej udalosti. Zabezpečovacie zariadenie vykazovalo známky funkčnosti a v súčasnosti nie je možné objektívne určiť dôvody, pre ktoré nebol prijatý na pulte centrálnej ochrany poplachový signál, preto nemožno jednoznačne uzavrieť, že zabezpečovacie zariadenie nebolo funkčné. 18. Pokiaľ žalovaný poukazuje na znalecký posudok znalca J.. K., treba uviesť, že znalec prijal záver o nefunkčnosti systému najmä s poukazom na to, že na pult centrálnej ochrany nebol prijatý poplachový signál. Na pojednávaní, na ktorom bol vypočutý, však nevylúčil možnosť, že nebol zabezpečený prenos alebo komunikácia na ceste, nakoľko žalobca signál vykazoval, ale na pulte centrálnej ochrany nebol signál prijatý. Hoci znalec J.. H. nepripustil túto možnosť, odvolací súd poukazuje na to, že súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo. Odvolací súd prisvedčil záveru súdu prvej inštancie, že obaja znalci poplašné zariadenie neskúšali, nevykonali skúšku ústredne ani komunikátora, čo podľa názoru odvolacieho súdu nie je postačujúce na prijatie jednoznačného záveru o nefunkčnosti zariadenia v objekte žalobcu. 19. Vzhľadom na vyššie uvedené, odvolací súd rozsudok v odvolaním napadnutej časti podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správny. 20. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. Úspešnému žalobcovi odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania, o ich výške rozhodne súd prvej inštancie. 21. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 22. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 23. Tento rozsudok bol členmi senátu prijatý pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).