Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Co/270/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1110247418 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Chalupka ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1110247418.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Chalupku a členov senátu JUDr. Juraja Považana a JUDr. Janky Richterovej v právnej veci žalobkyne: U. D., B.. XX.XX.XXXX, X. V. XX, X., v zast.: Cipciar & partners, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Haburská 49/F, Bratislava, proti žalovanému: UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., so sídlom Želetavská č. 1525/1, Praha 4 - Michle, IČO: 649 48 242 vo veci organizačnej zložky UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., pobočka zahraničnej banky, so sídlom Šancová 1/A, Bratislava, IČO: 47 251 336, o zaplatenie 2.400,- eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I, č.k. 24C/165/2010-211, z 13.01.2014, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, v spojení s opravnými uzneseniami č.k. 24C/165/2010-240 zo dňa 07.10.2014 a č.k. 24C/165/2010-244 zo dňa 27.10.2014 p o t v r d z u j e. Žalobkyni sa p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanej zaplatiť žalobkyni sumu 2 400,- eur s 9,00 % úrokom z omeškania od 16.05.2009 až do zaplatenia a náhradu trov konania vo výške 444,- eur a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 913,28 eura, na účet právneho zástupcu žalobkyne: Cipciar & partners, s. r. o., všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť náhradu trov konania štátu vo výške 166,31 eura na účet Okresného súdu Bratislava I, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil podľa § 420 ods. 1, § 415 ods. 1, § 517 ods. 2 Občiansky zákonník, § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. a vecne tým, že žalobkyňa (ďalej aj ako „navrhovateľka“) návrhom na začatie konania doručeným súdu prvej inštancie dňa 06.12.2010, upresneným v priebehu konania sa voči žalovanému (ďalej aj ako „odporcovi“) domáhala zaplatenia 2400,- eura s 9,00 % úrokom z omeškania od 16.05.2009 do zaplatenia. 2. Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, vyjadrením povereného zástupcu odporcu, výsluchom svedkýň: N.. Z. V. Y., C. Č.Q., oboznámením sa s listinnými dôkazmi: zápisnica o trestnom oznámení, zápisnica o výsluchu navrhovateľky ako poškodenej, výpis z účtu navrhovateľky, sťažnosť navrhovateľky zo dňa 15.05.2009, vyjadrenie odporcu k sťažnosti, mailová komunikácia odporcu (Z. Y.), uznesenie o prerušení trestného stíhania zo dňa 10.06.2009, doklad o výbere zo dňa 12. 05. 2009, vyšetrovací spis OR PZ v U. č. ORP - XXXX/X-C.-X.-XXXX, znalecký posudok č. XX/XXXX vypracovaný znalkyňou Mgr. Eva Forgácsová a ostatný spisový materiál obsiahnutý v spise a zistil nasledovný skutkový stav veci: 3. Navrhovateľka vo svojej výpovedi uviedla, že bola doma, keď jej asi o 17.30 hod. telefonoval manžel s tým, či vyberala peniaze z účtu, pretože cez SMS -systém zaregistroval výber z účtu. Pozrela si kabelku a zistila, že nemá doklady, chýbal jej občiansky preukaz vodičský a zdravotný preukaz, zdravotná karta detí a asi aj platobná karta a kartička banky. Doklady mala ešte poobede, keď bola dcéru vyzdvihnúť v škôlke, cestou domov sa zastavili ešte na zmrzlinu. Na druhý deň išla do pobočky odporcu v H. H. J. S. na W.B. ulici a taktiež na políciu zahlásiť odcudzenie dokladov. Vyšetrovanie políciou bolo ukončené z dôvodu, že páchateľ je neznámy. 4. Odporca v priebehu konania uviedol, že celá udalosť výberu hotovosti bola zachytená kamerovým systémom odporcu, s ktorým sa dňa 13.05.2009 oboznámili zamestnanci odporcu. Podľa záznamu osoba, ktorá uskutočnila predmetný výber hotovosti, sa preukázala občianskym preukazom a dispozičnou kartou účtu, správala sa veľmi suverénne, pokojne, nepozerala sa na pracovníka, a jej podoba na navrhovateľku bola vysoká. Pani bola v sprievode nejakého pána, ktorý stál za ňou a stále sa prechádzal. Tento popis udalosti poslala riaditeľka pobočky odporcu v H. L.. N.. Z. Y. emailom dňa 13.05.2009 o 16:44 hod. zodpovednej pracovníčke centrály odporcu. Poukázal na to, že informáciu o tom, že výber hotovosti z účtu navrhovateľky zrealizovala iná osoba ako navrhovateľka, má odporca len zo sťažnosti navrhovateľky a z ďalšej následnej komunikácie s navrhovateľkou. 5. Preto skutočnosť, že výber zrealizovala iná osoba ako navrhovateľka nie je právoplatne preukázaná a teda ani vznik škody na strane navrhovateľky. Uviedol, že v žiadnej zákonnej úprave nie je výslovne uvedený postup pri overovaní totožnosti osôb a aké konkrétne úkony má overujúci vykonať, aby vykonal dostatočnú vizuálnu identifikáciu osoby. Zamestnankyňa odporcu pri overovaní totožnosti domnelej klientky porovnala údaje z občianskeho preukazu s údajmi v informačnom systéme, ktoré boli totožné. Osoba, ktorá sa preukázala občianskym preukazom klientky, bola v súlade s občianskym preukazom ženského pohlavia a v zmysle predložených dôkazov vzhľad tejto osoby zodpovedal vzhľadu klientky. Ani pri vynaložení najvyššej starostlivosti nemohla pracovníčka odporcu v čase výberu hotovosti vedieť, že nejde o skutočnú klientku a rovnako nemohla vedieť, že predložený občiansky preukaz bol odcudzený, pretože hlásenie o odcudzení dokladov vykonala navrhovateľka až po uskutočnení výberu hotovosti. Odporca bol toho názoru, že vizuálna identifikácia osoby, ako aj overenie totožnosti osoby bolo vykonané dostatočne, v súlade s platnou právnou úpravou a zamestnankyňa odporcu nemohla zistiť, že o výber peňažných prostriedkov z bankového účtu navrhovateľky žiada osoba, ktorá nie je klientom odporcu. 6. Svedkyňa C. Č., zamestnaná u odporcu ako L. vo výpovedi uviedla, že tento prípad si trochu pamätá, pretože bol k nahliadnutiu kamerový záznam a v práci sa o ňom hovorilo, pretože vyberajúca osoba bola typovo podobná s osobou v občianskom preukaze, mladšia žena s bledými vlasmi. Išlo o výber hotovosti 2.400,- eur, klientka pristúpila do pokladne, vypísala výberový lístok, tento priamo pred ňou vlastnoručným podpisom podpísala, preukázala sa občianskym preukazom a kartičkou, kde je uvedené číslo klienta. Typovo sa podobala na osobu v občianskom preukaze, nemala dôvod nevyplatiť peniaze. Klientka vedela koľko si chce vybrať, nevybrala celú sumu, pretože na účte zostalo asi 300,- eur. Totožnosť klienta overuje na základe občianskeho preukazu a vlastnoručného podpisu klienta, ktorý porovná s podpisovým vzorom, ktorý je uložený v počítači. V prípade, že vyberajúca osoba nie je podobná s osobou v občianskom preukaze odmietne poskytnúť finančné prostriedky, alebo aj v prípade predloženia cestovného pasu. Svedkyňa N.. Z. V. Y., G. L.W. odporcu P. H., vo výpovedi uviedla, že dňa 12.05.2009 došlo na pobočke k výberu, pričom tento výber bol zrealizovaný na základe výdavkového lístku. Overovanie klienta prebehlo štandardným spôsobom. Na druhý deň sa dozvedela, že výber asi zrealizovala iná osoba, nie majiteľ účtu a vzhľadom na to vzniknutú situáciu začala riešiť. Dostala sťažnosť majiteľa účtu s tým, že podá trestné oznámenie, pričom mu bolo oznámené, že nech tak urobí, zo strany banky bude poskytnutá súčinnosť, kamerový záznam a pod. Vec sa chvíľu riešila, ale k úplnému záveru nedošlo, vec má stále vedenú ako otvorenú. Oboznámila sa aj s kamerovým záznamom, na ktorom bolo vidieť osobu ženského pohlavia, so svetlými vlasmi, ktorá pristúpila s vypísaným výberovým lístkom, pracovníčke predložila doklad totožnosti, bol to starý typ a ešte bankovú kartičku. Výberový lístok bol vypísaný, kolegyňa tento prevzala ako aj doklad totožnosti. Kolegyňa štandardným spôsobom postupovala pri overovaní totožnosti. Vyberajúca osoba sedela oproti pokladníčke. Táto osoba bola pokojná, pôsobila bez problémov, pri pohľade na kamerový záznam nevidela žiadne varovné signály, z ktorých by bolo možné vyvodzovať podozrenie, osoba vystupovala suverénne, vedela akú sumu ide vyberať. Ďalej uviedla, že vyberajúca osoba už mala vypísaný výberový lístok, bol vypísaný na mieste, ktoré sa nachádza mimo pokladne a tento potom predložila pokladníčke, ktorá ho následne skontrolovala. Ohľadne štandardného postupu pokladníka pri overovaní totožnosti osoby uviedla, že podľa platných interných predpisov banky identifikácia klienta je podľa platných dokladov totožnosti, pokladník overí údaje v bankovom systéme s následne aj podpis skontroluje, ktorý je uvedený na výberovom lístku s tým, ktorý má ako vzorový v systéme. Keď nemá pochybnosti, tak sa výber zrealizuje, v prípade akýchkoľvek pochybností pokladník má ešte otázky na dotyčnú osobu, bližšie údaje napr. ako dlho je klientom banky a pod. Pokladníčka p. Č. dodržala tento postup, na kamerovom zázname bolo vidno, že overovala údaje občianskeho preukazu s údajmi v bankovom systéme a tiež bol skontrolovaný aj podpis so vzorovým podpisom. Je presvedčená, že p. Č. postupovala správne pri identifikácii vyberajúcej osoby. 7. Z dokladu o výbere v hotovosti UniCredit Bank Slovakia, a. s. zo dňa 12.05.2009 je zrejmé, že v tento deň bol z účtu s názvom: D. U., číslo účtu: XXXXXXXXXX realizovaný výber v hotovosti v sume 2.400,- eur. Znalkyňa Mgr. Eva Forgácsová, z odboru písmoznalectvo v znaleckom posudku Č..XX/XXXX zo dňa 05.10.2012 uviedla, že nie je možné potvrdiť pravosť sporného podpisu, ktorý sa nachádza na písomnosti Doklad o výbere v hotovosti UniCredit Bank Slovakia, a. s. zo dňa 12.05.2009, a to na základe rozdielnych znakov, ktoré zistila porovnaním sporného podpisu s predloženými porovnávacími materiálmi navrhovateľky a preto je možné konštatovať, že sporný podpis nie je pravým podpisom navrhovateľky. 8. Znalkyňa porovnaním sporného podpisu s predloženými porovnávacími materiálmi navrhovateľky v jednotlivých rovinách skúmania zistila niektoré podobné až zhodné znaky, ale predovšetkým hodnotné rozdielne znaky (najmä v detailoch tvarovania jednotlivých písmen, resp. písmových tvarov). Zistené podobné až zhodné znaky sporných a porovnávacích písmen je možné vysvetliť kurzívnym tvarom písmen, ktorých podobné, zhodné tvary sa môžu vyskytovať v písme viacerých pisateľov súčasne. Sporný, ako aj porovnávacie podpisy navrhovateľky sú vyhotovené kurzívnym písmom - vizuálne sú veľmi podobné a preto stanovenie záveru písmoznaleckého skúmania vyžadovalo dôkladnú analýzu sporného podpisu, ako aj porovnávacích materiálov. To znamená, že v tomto konkrétnom prípade nie je možné očakávať od osoby bez znalostí písmoznalectva, aby zistila, či sporný podpis je pravým, resp. nie je pravým podpisom pisateľky. 9. N.. Z.H. Y. e-mailom zo dňa 13. 05.2009 adresovanom Y. O. popísala priebeh výberu hotovosti dňa 12.05.2009 cca o 17:40 hod. ako uviedla klientkou p. U. D. (resp. teda osobou, ktorá sa za ňu vydávala), že „kamerový systém si prešla niekoľkokrát a vyzerá to tak, že to nebola“ skutočná „p. D., ale podoba tam bola vysoká“. 10. Z vyšetrovacieho spisu Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Senci Č.: C. - XXXX/X-C.-X.- XXXX súd mal preukázané, že trestné stíhanie za úmyselný prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 Trestného zákona, ktorého sa dopustil doposiaľ nezistený páchateľ tým, že v X. na doposiaľ nezistenom mieste dňa 12.05.2009, v čase po 16.00 hod. odcudzil z dámskej kabelky dámsku peňaženku spolu s hotovosťou cca 53,- eur a osobnými dokladmi, pričom v čase pred 18.00 hod., dňa 12.05. 2009, pri priehradke pobočky odporcu nachádzajúcej sa v C. H. X., z bežného účtu evidovaného na meno U. D., vybral v hotovosti sumu vo výške 2.400,- eur, čím poškodenej t. j. navrhovateľke spôsobil škodu vo výške 2.453,- eur, bolo uznesením dňa 10.06.2009 prerušené, lebo sa nepodarilo zistiť skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie voči určitej osobe. 11. V predmetnej veci bolo nesporné, že z účtu navrhovateľky vedenom u odporcu bol dňa 12.05.2009 zrealizovaný výber v hotovosti vo výške 2.400,- eur. Odporca v priebehu konania tvrdil, že navrhovateľka nedostatočne preukázala zrealizovanie výberu predmetnej sumy cudzou osobou. Znaleckým posudkom č. XX/XXXX vypracovaným Mgr. Evou Forgácsovou bolo jednoznačne preukázané, že navrhovateľka nie je pisateľkou podpisu na doklade o výbere v hotovosti UniCredit Bank Slovakia, a. s. zo dňa 12.05.2009, znalkyňa konštatovala že sporný podpis a porovnávacie podpisy navrhovateľky vykazujú síce niektoré podobné až zhodné znaky, ale najmä hodnotové rozdielne znaky v tvarovaní jednotlivých písmen a detailov. Znalkyňa v závere znaleckého posudku konštatovala, že sporný podpis nie je pravým podpisom navrhovateľky. 12. Tvrdenie navrhovateľky, že peňažné prostriedky z jej účtu vybrala tretia osoba, podporuje aj vyjadrenie riaditeľky pobočky odporcu N.. Z. Y. (e-mail zo dňa 13.05. 2009), „kamerový systém som si prešla niekoľkokrát, a vyzerá to tak, že to nebola skutočná p. D.“. V súvislosti s tým je potrebné uviesť, že ak bolo možné vyjadriť pochybnosť o totožnosti osoby navrhovateľky na základe záznamu z kamery, tak pri bezprostrednom kontakte s touto osobou muselo byť pokladníčke odporcu viac ako zrejmé, že sa nejedná o navrhovateľku. V priebehu dokazovania, pri výsluchu zamestnankýň odporcu, sa vyskytli v ich svedeckých výpovediach rozpory, keď svedkyňa vykonávajúca činnosť pokladníka vo výpovedi uviedla, že doklad o výbere v hotovosti klientka - výberový lístok podpisovala priamo pred ňou, pričom riaditeľka pobočky, ktorá mala možnosť vidieť kamerový záznam z tohto výberu uviedla, že klientka už pristúpila k pokladni s vypísaným výberovým lístkom, ktorý vypísala mimo pokladníčky, na stolíku. 13. Súd vzhľadom na uvedené skutočnosti konštatoval, že pri výbere peňažných prostriedkov z účtu navrhovateľky došlo k pochybeniu zamestnanca odporcu, ktorý vykonal bankovú operáciu bez riadneho zistenia totožnosti osoby žiadajúcej o vykonanie bankovej operácie. Pokladník odporcu pochybil tým, že osobu, ktorá sa vydávala za navrhovateľku nedostatočne vizuálne identifikoval podľa predložených dokladov totožnosti a taktiež tým, že považoval totožnosť za preukázanú podpisom klienta, keď porovnal podpisový vzor navrhovateľky s podpisom osoby žiadajúcej o výber hotovosti a tento podpis považoval bez akýchkoľvek pochybností za pravý podpis klienta. 14. Odporca, ktorý spravuje značné majetkové hodnoty, je povinný pristupovať pri realizácii bankových operácií tohto typu s viac ako štandardnou mierou starostlivosti a v žiadnom prípade sa nemôže ani pri najmenších pochybnostiach o totožnosti osoby brániť a zbavovať zodpovednosti tým, že podoba osoby sa uplynutím času mení a porovnanie podoby s fotkou na doklade totožnosti je subjektívne a závisí od individuálnych schopností pokladníka. 15. Odporca ako peňažný ústav musí mať vlastnú koncepciu spôsobu ochrany jemu zverených peňažných prostriedkov pred takýmto spôsobom zneužitia, a to ako vo vzťahu ku klientom, tak aj vo vzťahu k vlastným zamestnancom, ktorí pri výkone pracovných povinností musia konať s vysokou mierou opatrnosti a odbornej starostlivosti. 16. Odporca sa dopustil porušenia právnej povinnosti tým, že osobu, ktorá sa vydávala za navrhovateľku nedostatočne vizuálne identifikoval podľa predloženého dokladu totožnosti a taktiež tým, že považoval totožnosť za preukázanú podpisom klienta, keď porovnal podpisový vzor navrhovateľky s podpisom osoby žiadajúcej o výber hotovosti a tento podpis považoval bez akýchkoľvek pochybností za pravý podpis klienta, v dôsledku ktorého konania vydal z účtu navrhovateľky finančné prostriedky vo výške 2.400,- eur neoprávnenej osobe. Na strane navrhovateľky tým dňa 12.05.2009 došlo k zmenšeniu majetku vo výške 2.400,- eur, teda ku škode, ktorá jej vznikla v príčinnej súvislosti s porušením právnej povinnosti odporcu. Súd vzhľadom na uvedené skutočnosti návrhu ako dôvodnému vyhovel a odporcu zaviazal na zaplatenie uplatnenej škody vrátane príslušenstva. 17. Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 18. Odporca tým, že navrhovateľke uplatnenú náhradu škody nezaplatil riadne a včas, teda dňa 15.05.2009, kedy bol odporca na základe sťažnosti navrhovateľky vyzvaný na plnenie, dostal sa dňom 16.05.2009 do omeškania a je povinný popri istine platiť aj úrok z omeškania. 19. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť náhradu trov konania štátu vo výške 166,31 eur. 20. Proti predmetnému rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný, ktorý žiada odvolací súd, aby napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že žalobu zamietne a žalovanému prizná nárok na náhradu trov konania. Svoje odvolanie žalovaný odôvodnil podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. Žalovaný uvádza, že okrem zákonnej úpravy § 89 ods. 2 zákona č. 483/2001 Z.z., súdu preukázal, že mal vypracované prísnejšie interné postupy a nad rámec vtedy platných ust. zákona o bankách zaviedol popri overení totožnosti dokladom totožnosti aj povinnosť overiť podpis každého klienta, ktorý realizuje výber hotovosti z účtu porovnaním s podpisovým vzorom. Žalovaný má za to, že v konaní preukázal, že jeho zamestnankyňa overila totožnosť klienta dostatočne a v súlade s § 89 ods. 2 zákona o bankách a v súlade s internými predpismi. Žalovaný poukazuje na to, že pokladníčka p. Č.Q. porovnávala pri bezprostrednom kontakte konkrétnu pre ňu neznámu osobu s fotkou v OP, ale G. L.W. N.. Y. na rozdiel od pokladníčky túto osobu porovnávala s kamerovým záznamom po tom, čo ju skutočná p. D. navštívila. V tejto súvislosti žalovaný taktiež uvádza, že G. L.Č. N.. Y. v predmetnom emaile uvádza, že podoba medzi p. D. a neznámou osobou (páchateľkou) bola vysoká. Podľa žalovaného je z vykonaných dôkazov jednoznačné, že osoba vyberajúca hotovosť z účtu žalobkyne bola výrazne podobná až zameniteľná so žalobkyňou a vizuálna identifikácia tejto osoby bola vykonaná dostatočne. Žalovaný ďalej namieta, že súd nevzal do úvahy časť znaleckého posudku č. XX/XXXX, kde sa uvádza, že „sporný, ako aj porovnávacie podpisy p. D. sú vyhotovené kurzívnym písmom a vizuálne sú si veľmi podobné“. Vzhľadom na to podľa žalovaného nie je možné očakávať od osoby neznalej písmoznalectvu, aby zistila či sporný podpis je pravým, resp. nie je pravým podpisom pisateľky. Žalovaný namieta, že v napadnutom rozsudku súd síce uviedol, že žalovaný porušil svoju povinnosť, ale neuviedol akú právnu povinnosť žalovaný porušil. 21. K odvolaniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa, ktorá žiada odvolací súd, aby napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil a zaviazal žalovaného povinnosťou náhrady trov odvolacieho konania. Žalobkyňa uvádza, že vykonaným dokazovaním bolo jednoznačne preukázané, že žalobkyňa nie je pisateľkou podpisu na Doklade o výbere v hotovosti UniCredit Bank Slovakia a.s. Vzhľadom na uvedené je evidentné, že pri výbere peňažných prostriedkov z účtu žalobkyne pochybil zamestnanec žalovaného, pretože vykonal bankovú operáciu. Žalobkyňa má za to, že žalovaný sa nemôže zbaviť zodpovednosti za zistenie totožnosti klienta bez akýchkoľvek pochybností tvrdením, že podoba osoby sa plynutím času mení a porovnanie podoby s fotkou na doklade totožnosti je subjektívne a závisí od individuálnych schopností pokladníka. Žalobkyňa poukazuje na rozhodnutie NS SR z 25.09.2003, sp. zn. Obdo V 59/2001. V tejto súvislosti žalobkyňa má za to, že banka, ktorá spravuje značné majetkové hodnoty je povinná pristupovať k overovaniu totožnosti osôb požadujúcich disponovanie s týmito hodnotami s viac ako štandardnou mierou starostlivosti. Žalobkyňa poukazuje na rozpor vo výpovediach zamestnancov banky, kde pokladníčka vo výpovedi hovorí o tom, že klientka podpísala výberový lístok priamo pred ňou a riaditeľka pobočky uvádza, že klientka už k pokladni pristúpila s vypísaným výberovým lístkom. 22. K vyjadreniu žalobkyne, zaslal repliku žalovaný. Žalovaný uvádza, že v znaleckom posudku sa len konštatuje, že sa nejedná o pravý podpis žalobkyne. Žalovaný uvádza, že pri zisťovaní totožnosti žalobkyne si splnil svoju povinnosť ust. v § 89 ods. 2 zákona č. 483/2001 Z.z. 23. Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok platného a účinného od 01.07.2016 (ďalej len „C.s.p“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 24. Odvolací súd, viazaný rozsahom (§ 379 C.s.p.) a odvolacími dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 C.s.p.), preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je opodstatnené. 25. Súd prvej inštancie vo veci samej riadne zistil skutkový stav veci, vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 185 ods. 1, 2, 3 C.s.p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti návrhu, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 C.s.p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite, jasne a výstižne odôvodnil (§ 220 ods. 1, 2 C.s.p.). 26. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, obmedzil odvolací súd odôvodnenie potvrdzujúceho rozhodnutia na konštatovanie správnosti dôvodov uvedených súdom prvej inštancie v zmysle ust. § 387 ods. 2 C.s.p. 27. Pre doplnenie odvolací súd uvádza, že sa plne stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie. 28. Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny potvrdil. 29. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p., v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. V odvolacom konaní súd vzhľadom na to, že potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie úspešnej žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania priznáva v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 C.s.p.). 30. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p., § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).