Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Co/761/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1110250084 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1110250084.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členov senátu Mgr. Adely Unčovskej a JUDr. Mariany Harvancovej, v právnej veci žalobcu: U. T., nar. XX.X.XXXX, bytom NeP. K. XXX/XX, B. M. L., zastúpeného: JUDr. Ladislav Ščury, advokát, so sídlom Mierova 1725, Čadca proti žalovanému: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., IČO: 00 151 700, so sídlom Dostojevského rad 4, Bratislava o zaplatenie 9 188,07 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 10.7.2014, č.k. 9C/182/2010-196, jednomyseľne takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e. Žalovanému sa proti žalobcovi p r i z n á v a nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť mu 9 188,07 eur titulom poistného plnenia (vyplatenia denného odškodného vo výške 26,55 eur od 28.7.2009 do 8.7.2010) spolu s úrokom z omeškania od 4.2.2010 do zaplatenia vo výške 9% ročne. Zároveň uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania vo výške 200 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku a na účet Okresného súdu Bratislava I náhradu trov štátu vo výške 759,94 eur. 2. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil § 797 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) a vecne tým, že zo záverov znaleckého dokazovania je zrejmé, že u žalobcu sa nejedná o úraz, ktorý by spadal pod pojem úrazu v zmysle čl. 1 bod 1 Všeobecných poistných podmienok žalovaného, ale ide o výluku z poistenia podľa čl. 1 ods. 5 písm. c) Všeobecných poistných podmienok pre úrazové poistenie, podľa ktorého zhoršenie choroby následkom úrazu nie je zahrnuté do poistnej ochrany, preto nie je možné priznať za liečenie takéhoto následku poistné plnenie vo forme denného odškodného. Ďalej uviedol, že mal preukázané, že poškodenia, pre ktoré bol žalobca liečený v období od 28.7.2009 do 8.7.2010, vznikli na podklade degeneratívnych zmien a nie pri žalobcom udávanom podvrtnutí pri prechádzke v lese. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“) a úspešnému žalovanému priznal náhradu trov konania pozostávajúce zo zloženého preddavku na znalecké dokazovanie vo výške 200 eur. Zároveň zaviazal žalobcu na náhradu trov štátu, ktoré vznikli v súvislosti s vykonaným znaleckým dokazovaním vyplatením znaleckej odmeny súdnemu znalcovi podľa § 148 ods. 1 O.s.p. 3. Proti rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. a), d) a f) O.s.p., t.j. že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietal nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia, keď na str. 3 ods. 6 veta prvá súd prvej inštancie neuviedol konkrétne, podľa ktorého posudku súdneho znalca je taká dlhá doba charakteristická pre chronické ochorenie kolena, ďalej na str. 4 ods. 3 veta prvá neuviedol, na základe akých záverov znaleckého dokazovania je zrejmé, že sa u neho nejedná o úraz (v súdnom spise sa nachádzajú dva znalecké posudky a dve odborné vyjadrenia, pričom súd prvej inštancie sa oprel najmä o odborné vyjadrenia L.. T. P., ktorý je zmluvným lekárom žalovaného). Nepreskúmateľnosť ďalej videl aj v tom, že súd prvej inštancie neodôvodnil vo svojom rozhodnutí všetky podstatné skutočnosti. Najmä nezobral do úvahy, že poistnú zmluvu uzatváral vo vyššom veku a komplexne ho vyšetril lekár poisťovne, ktorý potvrdil, že je zdravý, napriek tomu si súd prvej inštancie nezabezpečil správu o jeho zdravotnom stave. Ďalej sa nezaoberal tým, že z jeho zdravotnej dokumentácie vyplýva, že dňa 28.7.2009 mal úraz, pričom v lekárskej správe zo dňa 6.3.2010 je uvedené „čerstvá trhlina menisku, pacient s léziou med. menisku vľavo, spôsobená úrazom“. Uviedol, že v konaní nebolo preukázané, že sa v rozhodnom období liečil pre chorobné degeneratívne zmeny v ľavom kolennom kĺbe. Poukázal na záver U.. L.. F., K.., podľa ktorého artroskopický nález veľkej trhliny potvrdzuje, že k úrazu menisku došlo, ďalej, že úraz vznikol na chorom kolene. Rovnako poukázal na závery znaleckého posudku L.. Š.A. P., v zmysle ktorého k zisteným poškodeniam mohlo dôjsť iba úrazovým mechanizmom. Upozornil aj na lekársku správu L.. F. K. a odborné vyjadrenie L.. D.Q. B., ktoré majú potvrdzovať vznik poškodenia dôsledkom úrazového mechanizmu. Namietal, že súd prvej inštancie bez akéhokoľvek zdôvodnenia upustil od ďalšieho znaleckého dokazovania. Na základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 4. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu vyjadril písomným podaním doručeným odvolaciemu dňa 5.1.2015, v ktorom uviedol, že v súvislosti s vytýkanou nepreskúmateľnosťou napadnutého rozsudku je zrejmé, že v spore bol ustanovený iba jeden súdny znalec (U.. L.. T. F., K..), pričom považuje za jednoznačné, že pokiaľ sú v rozhodnutí uvedené pojmy „súdny znalec“ alebo „znalecké dokazovanie“, jedná sa práve o súdom ustanoveného znalca. Poukázal na to, že poistná udalosť sa nemusí vždy plne zhodovať s úrazom v bežnom slova zmysle a nie z každého úrazového mechanizmu v zmysle dojednaní poistnej zmluvy musí vždy vzniknúť poisťovateľovi povinnosť plniť, pričom úrazovým poistením sa odškodňuje len vznik vopred dojednaných následkov úrazu a je potrebné skúmať, aké následky úraz spôsobil, nakoľko v poistnej zmluve môže byť upravené, že niektoré následky úrazu sa z poistného krytia vyjmú (prípadne o niektoré sa rozšíri). Podľa jeho názoru nie je argumentácia žalobcu správna, ak vychádza iba z prítomnosti samotného úrazu bez toho, aby sa ďalej skúmalo, aké následky úraz spôsobil. Upozornil na čl. 1 ods. 5 písm. c) Všeobecných poistných podmienok, v zmysle ktorého úrazové poistenie sa nevzťahuje na zhoršenie choroby následkom úrazu. Uviedol, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalobca nebol na začiatku liečby ošetrený a ďalej liečený pre akútny úraz, ale zápalové ochorenie (s poukazom na záznam o prvotnom ošetrení L.. B. zo dňa 28.7.2009, nastavená liečba, opis tejto liečby v Správe ošetrujúceho lekára L.. B. U., opis liečby súdnym znalcom, záznam z vyšetrenia žalobcu zo dňa 16.10.2009). Poukázal na zmenu postoja žalobcu, ku ktorému došlo až po prvotnom zamietavom stanovisku žalovaného. Uviedol, že prítomnosť degeneratívnych zmien na ľavom kolene v čase bezprostredne predchádzajúcom škodovej udalosti vyplýva z viacerých lekárskych vyšetrení a uvedené potvrdil aj súdny znalec. Zastával názor, že ruptúra menisku (zistená až dva mesiace od uvádzanej škodovej udalosti, na MR vyšetrení) je následkom prítomného ochorenia žalobcu a nie priamy dôsledok škodovej udalosti, t.j. tvrdený úraz pôsobiaci v udávanom čase na chorobne zmenené tkanivá v kolennom kĺbe najprv zhoršil ochorenie u žalobcu (vznik zápalu kolenného kĺbu), čo započalo postupný proces poškodenia meniskov, ktoré sa v ďalších mesiacoch zväčšovalo až viedlo k porušeniu kontinuity menisku, zistený pri MR vyšetrení dňa 2.10.2009 a potvrdený pri artroskopickej operácii v marci 2010. Upozornil aj na zdravotný záznam žalobcu zo dňa 6.3.2010, ktorý hovorí o čerstvej trhline menisku, preto podľa jeho názoru nemohlo byť zranenie, ktoré malo vzniknúť viac ako päť mesiacov pred týmto vyšetrením, považované za čerstvé. Uviedol, že vyjadrenia súdom ustanoveného znalca o tom, že k úrazu došlo, je potrebné vykladať v spojitosti s jeho výpoveďou, v rámci ktorej uviedol, že nevie potvrdiť, že k ruptúre menisku došlo práve škodovou udalosťou zo dňa 28.7.2009 a mohlo k nej dôjsť aj v dôsledku bežnej činnosti na kolene oslabenom zápalovým ochorením. Dospel k záveru, že pokiaľ znalec uvádza ruptúru menisku ako priamy dôkaz úrazu, poníma úraz v medicínskom slova zmysle a nie v zmysle dojednaného úrazového poistenia. K namietanému nevykonaniu kontrolného znaleckého dokazovania uviedol, že žalobca po poučení podľa § 120 ods. 4 O.s.p. do zápisnice vyhlásil, že nemá žiadne ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania. Vykonanie dokazovania zabezpečením lekárskej dokumentácie žalobcu z uzatvárania poistnej zmluvy naďalej považoval za irelevantný (zdravotný stav žalobcu spred viac ako ôsmich rokov pred škodovou udalosťou nemá žiadnu dôkaznú hodnotu na posúdenie žalobcových nárokov). Na základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil. 5. Žalobca doplnil odvolanie podaniami doručenými odvolaciemu súdu dňa 8.6.2015 a 1.10.2015, v ktorých uviedol, že žalovaný mu doručil oznámenie o výplate poistného plnenia zo dňa 22.10.2014 z Poistnej zmluvy č. XXXXXXXXX, v ktorom sa konštatuje, že z poistného rizika denné odškodné za dobu nevyhnutného liečenia mu za sedem dní nevyhnutného liečenia následkov úrazu pri dojednanej dennej dávke 4,98 eur vznikol nárok na poistné plnenie vo výške 348,60 eur. Ak teda poisťovňa priznala poistné plnenie následkom úrazu zo dňa 22.9.2013 a v prejednávanej veci sa bráni vyplateniu poistného plnenia, jej vyhodnotenie nepovažoval za správne. K doplneniu odvolania pripojil Oznámenie žalovaného o výplate poistného plnenia zo dňa 22.10.2014. V ďalšom podaní poukázal na to, že jeho tvrdenie o vyšetrení lekárom poisťovne pri vstupe do poistenia (dňa 23.10.2000) bolo pravdivé, o čom svedčí potvrdenie L.. T. B. zo dňa 8.9.2015, ktoré v prílohe podania pripojil. 6. K vyjadreniu žalovaného podal žalobca stanovisko doručené odvolaciemu súdu dňa 25.2.2016, v ktorom uviedol, že žalovaný vo svojom vyjadrení namieta nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia, keď na poslednej strane potvrdil, že v danom konaní bol doložený a akceptovaný aj druhý znalecký posudok znalca L.. P.. Vo vzťahu k vykonaniu dokazovania ohľadom jeho zdravotného stavu bol toho názoru, že súd prvej inštancie sa mal zaoberať informáciami o jeho zdravotnom stave pred uzavretím poistenia a tieto vyhodnotiť, nakoľko ide o relevantné a významné zistenia, ktoré majú preukazovať, že netrpel žiadnou degeneratívnou chorobou, ktorá by vyžadovala pravidelné kontroly a liečbu. Pokiaľ súd prvej inštancie a súdom ustanovený znalec nemal k dispozícii prvú vstupnú prehliadku, mal za to, že prijaté lekárske a právne závery sú predčasné. Uviedol, že napriek degenerácii spôsobenej a súvisiacej s vekom, táto nevylučuje, že v prípade akýchkoľvek komplikácií, akejkoľvek poistnej udalosti sa na túto nebude vzťahovať poistné plnenie pre prípad úrazu. Naďalej zotrval na tvrdení, že k poistnej udalosti, k úrazu, nedošlo vplyvom degenerácie, ale v dôsledku podvrtnutia. 7. Žalovaný v duplike doručenej odvolaciemu súdu dňa 15.8.2017 uviedol, že pre vznik jeho povinnosti ako poisťovateľa vyplatiť poistné plnenie nie je dostatočné, že prebehne úrazový mechanizmus, ale je nevyhnutné, aby nastali aj dojednané následky. Poukázal na to, že strany sporu si v poistnej zmluve dojednali špecifické prípady, pri ktorých i keď nastane udalosť, ktorá by napĺňala podmienky stanovené vo všeobecných poistných podmienkach pre úraz, žalovanému napriek tomu nevznikne povinnosť vyplatiť poistné plnenie (výluka z poistenia), čo je aj prípad, ak úrazom dôjde k zhoršeniu u žalobcu sa už nachádzajúcej sa choroby. Uviedol, že v danej veci nerozporuje, že došlo v presne nezistený deň k prebehnutiu úrazového mechanizmu, ani to, že u žalobcu bola zistená ruptúra menisku ľavého kolenného kĺbu, ale tvrdí, že predmetný úrazový mechanizmus nemal za priamy a bezprostredný následok ruptúru menisku, ale zhoršenie u žalobcu sa nachádzajúceho degeneratívneho ochorenia. Uvedenému záveru podľa jeho názoru svedčia aj výsledky vykonaného dokazovania, najmä prvotný a zvolený spôsob liečby, po ktorom sa dostavila pozitívna reakcia u žalobcu a až následne (o niekoľko mesiacov neskôr) bola zistená ruptúra menisku. V súvislosti so znaleckým dokazovaním konštatoval, že L.. P. nemožno považovať za súdneho znalca a doloženie znaleckého posudku ním vypracovaného nemožno považovať za vykonané znalecké dokazovanie. Vo vzťahu k doplneniu odvolania namietal, že nie sú splnené podmienky ustanovené v § 205a O.s.p., ani podmienky ustanovené v § 366 C.s.p., z toho dôvodu navrhol, aby odvolací súd na neho neprihliadal, s tým, že v súvislosti s predloženým záznamom o zdravotnom stave žalobcu v r. 2000, zapísaným v roku 2015 vyslovil vážne pochybnosti o jeho objektívnosti. Ďalej upozornil na to, že v prípade škodovej udalosti, na ktorú poukázal žalobca, ide o odlišné okolnosti a priebeh, a uplatnenie plnenia z odlišnej poistnej zmluvy. Pripomenul, že v priebehu sporu namietal dĺžku obdobia, za ktorú si žalobca uplatňuje odškodné počas doby nevyhnutného liečenia aj celkovú sumu uplatňovaného nároku. Na základe uvedeného považoval odvolanie žalobcu za nedôvodné. 8. V replike zo dňa 7.9.2017 žalobca zotrval na svojom tvrdení, že v záujme riadneho preskúmania veci bolo potrebné predložiť jeho kompletné prvotné zdravotné vyšetrenie pri vstupe do poistenia. Uviedol, že znalec L.. P. je zapísaný v zozname znalcov, preto jeho znalecký posudok má rovnakú váhu ako posudok L.. F.. Vyjadril podozrenie s manipuláciou veci, keď sa na vyhlásenie rozsudku dostavil pred pojednávaciu miestnosť o 13.50 hod, pričom z dverí pojednávacej miestnosti vyšiel právny zástupca žalovaného, ktorý oznámil, že súd už vyhlásil rozsudok a že žalobca prehral. Spochybnením objektívnosti záznamu v jeho lekárskej dokumentácii žalovaným mal za to, že došlo k spochybneniu celého predmetu konania, z toho dôvodu žiadal vec zrušiť a vrátiť ju na ďalšie konanie. 9. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 a 378 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 385 ods. 1 C.s.p.), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je podané dôvodne. Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 185 C.s.p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti uplatneného nároku na zaplatenie poistného plnenia, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 ods. 1 C.s.p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí náležite a dostatočne odôvodnil (§ 220 ods. 2 C.s.p.). 10. Odvolací súd, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, nezistil v postupe súdu prvej inštancie žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods.2 C.s.p.), pričom v napadnutom rozhodnutí dostatočne zodpovedal na v konaní nastolené otázky majúce pri rozhodovaní o uplatnenom nároku podstatný význam, pričom sa v rozhodnutí vyporiadal i s podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie (§ 387 ods.2,3 C.s.p.). 11. K doplneniu dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie a v záujme dôsledného vyporiadania sa s odvolacími námietkami odvolací súd udáva nasledovné. 12. V prejednávanej veci z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia poistného plnenia na základe poistnej zmluvy uzavretej so žalovaným dňa 10.12.2000 so začiatkom poistenia 11.12.2000, ktorej predmetom bolo okrem iného aj dojednanie denného odškodneného pri úraze vo výške 800 Sk. 13. Odvolací súd ako prvoradé konštatuje, že v prejednávanej veci súd prvej inštancie postupoval v konaní a pri rozhodovaní s použitím ustanovení Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.6.2016. O odvolaní žalobcu rozhodoval odvolací súd po nadobudnutí účinnosti zák.č. 160/2015 Z.z., viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.). 14. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 15. Podľa § 470 ods. 2 C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 16. Podľa § 797 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený). 17. Podľa § 797 ods. 2 Občianskeho zákonníka právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť). 18. Podľa čl. 1 bod 1 Všeobecných poistných podmienok pre úrazové poistenie žalovaného poistnou udalosťou v úrazovom poistení je úraz poisteného. Úrazom sa rozumie neočakávané a náhle pôsobenie vonkajších síl, ktorým bolo poistenému nezávisle na jeho vôli spôsobené telesné poškodenie alebo smrť. Za úraz sa považuje i stav, kedy v dôsledku zvýšenej svalovej sily vyvinutej na končatiny alebo chrbticu dôjde k vyskočeniu kĺbu alebo pretrhnutiu svalov, šliach, väzov alebo puzdier. Poistná ochrana zahŕňa taktiež neočakávané a neprerušované pôsobenie vysokých alebo nízkych vonkajších teplôt, plynov, pár a jedov (s výnimkou jedov mikrobiálnych a látok imunotoxických), ktorým bolo poistenému počas trvania poistenia spôsobené nezávisle na jeho vôli telesné poškodenie alebo smrť. V prípade, že sa telesné poškodenie prejavilo, alebo smrť nastala po skončení poistenia, poistiteľ je povinný plniť vtedy, ak nastal úraz počas trvania poistenia. 19. Podľa čl. 1 bod 5 Všeobecných poistných podmienok pre úrazové poistenie žalovanéhodo poistnej ochrany nie sú zahrnuté: a) vznik a zhoršenie prietrží (hernií), nádorov každého druhu a pôvodu, vznik a zhoršenie aseptických zápalov šľachových pošiev, svalových úponov, mazových vačkov a epikondylitíd, náhle platničkové chrbticové syndrómy, náhle cievne príhody a odchlípenie sietnice, b) infekčné choroby, aj keď boli prenesené zranením (vynímajúc nákazy tetanom, alebo besnotou, viď článok 1 odsek 2 písm. b), choroby a choroby z povolania, c) zhoršenie choroby následkom úrazu, d) samovražda, pokus o ňu a úmyselné sebapoškodenie, e) telesné poškodenie spôsobené dlhodobým preťažením organizmu, f) duševné poruchy a zmeny psychického stavu bez ohľadu na to, čím boli spôsobené. 20. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie postupoval správne, ak skúmal, či sa v prípade žalobcu jedná o úraz, na ktorý sa vzťahuje poistenie s povinnosťou žalovaného uhradiť poistné plnenie ako predpoklad dôvodnosti uplatňovaného nároku. Za situácie, keď nebol sporný vznik, trvanie a platnosť poistného vzťahu medzi sporovými stranami, súd prvej inštancie správne v konaní nariadil znalecké dokazovanie, nakoľko uvedené bolo nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. 21. V súvislosti s vykonaným znaleckým dokazovaním sa odvolací súd stotožnil s postupom a vyhodnotením dokazovania, ktoré vykonal prvoinštančný súd, keď zo znaleckého posudku vypracovaného U.. L.. T. F., K.. vyplýva, že úraz vznikol na chorom kolene, tzn. že v etiopatogenéze ochorenia kolena žalobcu sa podieľal úraz, ďalšie chorobné zmeny metabolické, degeneratívne a zápal. Po následnom vypočutí znalca, ktorý odpovedal na otázky sporových strán, resp. ich zástupcov, nebolo podľa názoru odvolacieho súdu potrebné nariadiť kontrolné znalecké dokazovanie. Súdom ustanovený znalec sa v znaleckom posudku vyjadril k znaleckému posudku predloženému žalobcom (L.. Š.A. P.) ako aj k odbornému vyjadreniu predloženému žalovaným (L.. T. P.), závery ktorých vyhodnotil, pričom odvolací súd dáva do pozornosti, že iba súdom ustanovený znalec vypracoval znalecký posudok na základe otázok, ktoré komplexným spôsobom zohľadňovali všetky okolnosti poškodenia zdravia žalobcu, vychádzajúc zo zdravotnej dokumentácie, ktorá mu bola k dispozícii. Je potrebné upozorniť, že súdom ustanovený znalec nerozporoval skutočnosť, že na ľavom kolene žalobcu došlo k úrazovému mechanizmu, avšak na základe znaleckého skúmania dospel k záveru, že úraz vznikol na chorobne zmenenom kolene. Odvolací súd konštatuje, že k spochybneniu výsledkov znaleckého dokazovania a následnej potrebe vykonania kontrolného znaleckého dokazovania nepostačujú všeobecné nepodložené námietky a ničím neodôvodnená nespokojnosť jednej zo strán so záverom znalca. Podľa názoru odvolacieho súdu musí mať požiadavka hospodárnosti a efektívnosti konania prednosť pred vyhovením každej, naviac ničím neodôvodnenej námietke strany sporu proti výsledkom znaleckého dokazovania, za situácie, keď znalecký posudok nevykazuje znaky neobjektívnosti alebo zjavnej nesprávnosti z hľadiska použitia právnych predpisov a znaleckých metód. Ak teda súd prvej inštancie vyvodil výluku z poistenia v zmysle všeobecných poistných podmienok žalovaného (čl. 1 bod 5 písm. c), ktorá bráni v súdnom spore uloženiu povinnosti žalovanému uhradiť žalobcovi poistné plnenie v súvislosti s predmetnou škodovou udalosťou, postupoval správne. 22. V súvislosti s námietkou nedostatočne zisteného skutkového stavu prvoinštančným súdom v dôsledku nevykonania dôkazu ohľadom zdravotného stavu žalobcu v čase uzatvorenia poistnej zmluvy, odvolací súd upriamuje pozornosť na skutočnosť, že na základe súdom uloženej povinnosti žalovanému na predloženie zdravotnej dokumentácie žalobcu pred uzatvorením poistenia, tento oznámil súdu, že uvedená dokumentácia sa u neho nenachádza, o čom bol informovaný právny zástupca žalobcu (ktorému bolo vyjadrenie doručené krátkou cestou na pojednávaní dňa 19.6.2014). V dôsledku uvedeného, keď žalobca nenavrhol žiadne iné relevantné doplnenie dokazovania, je jeho námietka nedôvodná, pričom s ohľadom na značný časový odstup od uzavretia poistnej zmluvy po vznik škodovej udalosti, nebolo podľa názoru odvolacieho súdu pre riadne zistenie skutkového stavu veci potrebné v tomto smere dokazovanie doplniť. 23. Nemožno prisvedčiť ani argumentácii žalobcu o nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia z dôvodu, že v jeho odôvodnení nie je konkrétne uvádzané, z ktorého znaleckého posudku vychádzal, keď z kontextu odôvodnenia napadnutého rozsudku je jednoznačné, o závery akého znaleckého posudku sa pri rozhodovaní opieral, t.j. o závery znaleckého posudku súdom ustanoveného znalca U.. L.. T. F., K.. 24. V súvislosti s tvrdeniami žalobcu o priebehu pojednávania, na ktorom bol vyhlásený rozsudok, odvolací súd uvádza, že tieto tvrdenia ničím nepreukázal a poukazuje na úradný záznam zákonnej sudkyne, v zmysle ktorého sa po vyhlásení rozsudku dostavil do pojednávacej miestnosti žalobca a jeho právny zástupca, ktorý uviedol, že rozsudok žiada doručiť poštou a na jeho žiadosť bol oboznámený so znením rozsudku vrátane odôvodnenia; z toho dôvodu sa nimi odvolací súd nezaoberal. 25. Vzhľadom k tomu, že zmysle § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie, ktorému v súčasnosti zodpovedá platné a účinné ustanovenie § 365 ods. 3 C.s.p., v zmysle ktorého odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania, odvolací súd sa nezaoberal doplneniami odvolania žalobcu, nakoľko boli podané po uplynutí lehoty na odvolanie. 26. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie (vrátane výroku o trovách konania a výroku o uložení povinnosti žalobcovi zaplatiť na účet súdu prvej inštancie náhradu trov štátu) podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne a právne správny potvrdil. 27. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 378 ods. 1 a § 396 ods. 2 C.s.p., a v konaní plne úspešnému žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktorý vydá súdny úradník. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).