Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3CoKR/67/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111202847 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 03. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beata Trandžíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1111202847.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beaty Trandžíkovej a členov senátu JUDr. Borisa Tótha a JUDr. Paulíny Pacherovej, v právnej veci žalobcu: SLOVENSKÁ KNIŽNÁ SPOLOČNOSŤ, s.r.o., Klincová 35, 821 08 Bratislava, IČO: 31 369 944, zast.: JUDr. Július Jánošík, advokát, Klincová 37, 821 08 Bratislava, proti žalovanému: JUDr. Karol Kovár, Vajnorská 8/A, 831 04 Bratislava, správca konkurznej podstaty úpadcu D.. L. V., C.., X. XX, XXX XX D. X. L., zast.: Advokátska kancelária Kovár a partneri, s.r.o., Vajnorská 8/A, 831 04 Bratislava, IČO: 35 789 697, v konaní o vylúčenie vyrovnacieho podielu zo súpisu všeobecnej podstaty úpadcu, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I č.k. 1Cbi/6/2011-132 zo dňa 15.08.2016, takto r o z h o d o l : Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Bratislava I č.k. 1Cbi/6/2011-132 zo dňa 15.08.2016 potvrdzuje. Žalovanému proti žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava I v právnej veci žalobcu: SLOVENSKÁ KNIŽNÁ SPOLOČNOSŤ, s.r.o., Klincová 35, 821 08 Bratislava, IČO: 31 369 944, zast.: JUDr. Július Jánošík, advokát, Klincová 37, 821 08 Bratislava, proti žalovanému: JUDr. Karol Kovár, Vajnorská 8/A, 831 04 Bratislava, správca konkurznej podstaty úpadcu: D.. L. V., C.., X. XX, XXX XX D. X. L., zast.: Advokátska kancelária Kovár a partneri, s.r.o., Vajnorská 8/A, 831 04 Bratislava, IČO: 35 789 697, o vylúčenie vyrovnacieho podielu zo súpisu všeobecnej podstaty úpadcu rozhodol tak, že konanie z dôvodu späťvzatia žaloby zastavil a žalobcu zaviazal na náhradu trov konania vo výške 549,26 Eur. 2. Žalobou sa žalobca vo veci samej domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd rozhodol o vylúčení vyrovnacieho podielu úpadcu voči žalobcovi sumy 22.500,- Eur zo súpisu všeobecnej podstaty úpadcu D.. L. V., C.. v malom konkurze sp. zn. 3K/42/2010 a ktorým by súd zaviazal žalovaného na úhradu trov konania žalobcovi. Dňa 03.05.2016 bolo súdu doručené späťvzatie žaloby žalobcom v celom rozsahu. Dňa 13.06.2016 bol súdu prvej inštancie doručený súhlas žalovaného so späťvzatím žaloby, ako aj vyčíslenie trov konania, na základe čoho podľa § 145 ods. 1 CSP súd prvej inštancie konanie zastavil a rozhodol o náhrade trov konania tak, že na ťarchu žalobcu priznal náhradu trov konania v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z. Spolu trovy právneho zastúpenia žalovaného vyčíslil s 20 % DPH vo výške 549,26 Eur. 3. Súd priznal náhradu trov konania tak, že základnú sadzbu tarifnej odmeny určil na 1/13 výpočtového základu v zmysle § 11 ods. 1 písm. a/ vyhl. č. 655/2004 Z.z., nakoľko predmetom sporu bola žaloba o vylúčenie vyrovnacieho podielu zo súpisu všeobecnej podstaty úpadcu, a teda nebolo možné predmet sporu vyčísliť. 4. Voči vydanému uzneseniu podal odvolanie žalobca, čo do druhého výroku, ktorým súd prvej inštancie rozhodol o povinnosti uhradiť žalovanému náhradu trov konania a namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, ako aj rozhodnutie prvoinštančného súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP). V odvolaní žalobca uvádzal, že Okresný súd Bratislava I uznesením z 19.08.2010 (sp. zn. 3K/42/2010) vyhlásil malý konkurz na majetok úpadcu: D.. L. V., C.., X. XX, XXX XX D. X. L. (ďalej len „úpadca“) a uznesením zo 16.11.2010 do funkcie správcu ustanovil JUDr. Karola Kovára, sídlom Vajnorská 8/A, 831 04 Bratislava. Úpadca bol spoločníkom žalobcu od vzniku spoločnosti obchodného mena ELITA s.r.o. - od 15.04.1994 (dňa 11.02.1998 zmenila obchodné meno na SLOVENSKÁ KNIŽNÁ SPOLOČNOSŤ, s.r.o.) až do 19.08.2010 - do dňa vyhlásenia malého konkurzu na majetok úpadcu. 5. Žalovaný dňa 31.12.2010 v Obchodnom vestníku zverejnil Súpis konkurznej podstaty úpadcu - v malom konkurze sp. zn. 3K/42/2010, so zápisom: Iná majetková hodnota a Popis: vyrovnací podiel úpadcu v spoločnosti SLOVENSKÁ KNIŽNÁ SPOLOČNOSŤ, s.r.o., IČO: 31 369 944, Klincová 35, 821 08 Bratislava a Register: Súpisová hodnota majetku 22.560,- Eur (sporný súpis vyrovnacieho podielu úpadcu u žalobcu bez poznámky). Žalobca v odvolaní uvádzal, že dňa 31.01.2011 podal vylučovaciu žalobu z dôvodu, že SKP úpadcu: a) nesplnil povinnosť mu danú ust. § 53 zák. č. 7/2005 Z.z. (ďalej len „ZKR“) a nevyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo manželov L. a A. V. (ďalej len „BSM“), b) pri určení výšky „vyrovnacieho podielu“ porušil postup predpísaný Stanovami žalobcu a ust. § 62 ods. 1 v spojení s ust. § 150 ods. 2 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len „ObZ“). Dňa 24.05.2011 žalovaný v Obchodnom vestníku č. 99B/2011 pod položkou č. K005992 zverejnil „Vylúčenie súpisovej položky majetku zo súpisu“ sumy 22.560,- Eur (679.642,56 Sk) na „vyrovnávacom podiele“. Žalobca v odvolaní ďalej poukazoval na skutočnosť, že žalovaný počas rokov 2010 až 2017 (do podania odvolania) nevysporiadal BSM manželov L. a A. V., ani neurobil žiadny úkon ukončujúci vymáhanie sumy 22.560,- Eur z titulu „vyrovnacieho podielu“ podľa ust. § 148 zák. č. 513/1991 Zb., ktorú proti žalobcovi uplatnil dňa 13.12.2010 listinou s názvom: „Prihlásenie pohľadávok v zmysle § 147 ods. 1 druhá veta zák. č. 513/1991 Zb. v platnom znení.“ 6. V závere podaného odvolania uvádzal, že po bezvýsledných pokusoch žalobcu o likvidáciu skutkového a právneho stavu (súdom zamietnutá zmena žalobného petitu), žalobca dňa 06.05.2016 vylučujúcu žalobu z 31.01.2011 v celom rozsahu zobral späť. Odvolateľ v odvolaní poukazoval na potrebu zachovania právnej istoty v rozhodovaní súdmi prvej inštancie ako aj poukazoval na Stanovy spoločnosti a § 150 ods. 2 Obch. zák. Žalobca poukazoval opakovane na výšku vyrovnávacieho podielu ku dňu 19.08.2010 s tým, že ku dňu vyhlásenia malého konkurzu na majetok úpadcu mal úpadca majetkový podiel 0,32 % na základnom imaní a rozsah nároku úpadcu na vyrovnací podiel mal byť stanovený vo výške vyrovnacieho podielu určenej na základe riadnej individuálnej účtovnej závierky za účtovné obdobie predchádzajúce účtovnému obdobiu, v ktorom zaniká účasť spoločníka v spoločnosti, ak spoločenská zmluva neurčuje niečo iné. Žalovaný cit. právnu úpravu ignoroval a výšku vyrovnacieho podielu žalobcu stanovil využitím výpočtu vyhotoveného úpadcom v rozsahu 22.560,- Eur. V ďalšom v širokom rozsahu popisne rozoberal dôvody vylučovacej žaloby, ako aj citoval ust. § 78 ods. 3 ZKR, ako aj ust. § 53 ZKR, ktoré podľa tvrdení žalobcu žalovaný ignoroval. Žalobca uvádzal, že vylučovaciu žalobu podľa ust. § 78 ZKR žalobca podal oprávnene a dôvodne, žalobca - potom, ako žalovaný vylúčil „vyrovnávací podiel úpadcu u žalobcu“ v rozsahu 22.560,- Eur a prvoinštančný súd zamietol zmenu žalobného petitu, žalobu zobral späť. 7. Žalobca právny názor súdu prvej inštancie, ktorým vyložil možnosť aplikácie ust. § 256 ods. 1 CSP - uloženie platobnej povinnosti na trovách konania žalobcovi v prospech žalovaného, považoval za nesprávny s tým, že pri rozhodovaní o zavinení zastavenia konania je nevyhnutné posudzovať správanie sa oboch účastníkov - dôvodnosti podania žaloby žalobcom a či späťvzatie žaloby bolo, alebo nebolo, vyvolané správaním sa a úkonmi žalovaného (zaplatením žalobou vymáhanej čiastky a pod.) a že ak žalobca zoberie žalobu späť pre správanie sa žalovaného - jeho splnenie žalobou vymáhanej povinnosti a pod. bez rozhodnutia súdu, tak späťvzatie žaloby a zastavenie konania zavinil žalovaný a ten je povinný nahradiť trovy konania žalobcovi. Mal za to, že v prejednávanej veci žalobca vylučovaciu žalobu podal dôvodne - potom, ako žalovaný zverejnil súpis konkurznej podstaty úpadcu a žalobca žalobou navrhol vylúčiť zo súpisu položku „vyrovnavací podiel výšky 22.560,- Eur“, ako aj žalovaný vlastným úkonom zo súpisu konkurznej podstaty úpadcu vylúčil položku „vyrovnavací podiel výšky 22.560,- Eur“. Vydané rozhodnutie žiadal zmeniť a trovy konania priznať žalobcovi, príp. zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie. 8. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 23.09.2016, ktorý uviedol, že nesúhlasí s tvrdením žalobcu ohľadne zavinenia na strane žalovaného z dôvodu, že ako vyplýva zo súdneho spisu vedeného v predmetnom súdnom konaní pod sp. zn. 1Cbi/6/2011, žalovaný podaním zo dňa 10.11.2011 pod označením „Návrh na zastavenie konania“, doručeným konajúcemu osobne do podateľne dňa 14.11.2011, navrhol, aby predmetné súdne konanie zastavil z dôvodu vylúčenia vyrovnacieho podielu zo súpisu všeobecnej podstaty úpadcu, ktorá skutočnosť bola zverejnená v OV SR č. 99B/2011 zo dňa 24.05.2011. Ďalej v oznámení - návrhu na zastavenie konania žalovaný uviedol, že navrhol nepriznať žiadnej zo strán sporu nárok na náhradu trov konania. Žalovaný iba splnil to, čoho sa žalobca v žalobe o vylúčenie vyrovnacieho podielu domáhal, žalobca sa však s týmto neuspokojil, predmetné súdne konanie predlžoval svojimi ďalšími nadbytočnými podaniami a úkonmi, ako napr. zmena žalobného petitu zo dňa 19.02.2015, návrh na vstup vedľajšieho účastníka do konania na strane žalovaného zo dňa 18.04.2011, doručený žalovanému až na pojednávaní dňa 08.06.2015. Žalobca týmto svojim konaním spôsobil navyšovanie trov predmetného súdneho konania. Na základe uvedeného mal za to, že žalovaný navrhol konajúcemu súdu zastaviť súdne konanie v krátkom čase po iniciovaní tohto konania zo strany žalobcu bez nároku na náhradu trov konania. Žalobca svojimi úkonmi a podaniami, na ktoré musel žalovaný reagovať, spôsoboval nárast trov konania na strane žalovaného. Vydané rozhodnutie súdu prvej inštancie považoval za vecne správne. 9. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zákona NR SR č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok - ďalej len „CSP“), prejednal vec v rozsahu predpokladanom v § 379 CSP bez nariadenia pojednávania, v súlade s ustanovením § 385 CSP oboznámil sa s procesným postupom súdu prvého stupňa, ako aj s dôvodmi uvedenými v odvolaní žalobcu a dospel k záveru, že vydané rozhodnutie je vecne správne. 10. Krajský súd v Bratislave sa plne stotožnil so skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie. Je nesporné, že žalobca podal dňa 31.01.2011 žalobu o vylúčenie vyrovnacieho podielu úpadcu voči SLOVENSKÁ KNIŽNÁ SPOLOČNOSŤ, s.r.o. v hodnote 22.500,- Eur zo súpisu všeobecnej podstaty úpadcu: D.. L. V., C.. Následne žalovaný v tomto konaní sp. zn. 1Cbi/6/2011 podaním zo dňa 10.11.2011 (č.l. 30) spisu inicioval zastavenie konania vo veci vedenej pod sp. zn. 1Cbi/6/2011 z dôvodu, že žalovaný po preskúmaní dôvodnosti zápisu do všeobecnej podstaty úpadcu: D.. L. V., C.. tento vyrovnací podiel z majetku úpadcu vylúčil. Žalobca napriek uvedenému trval na žalobnom návrhu a až následne, po realizovaní rôznych procesných podaní dňa 02.05.2016, doručené súdu prvej inštancie dňa 03.05.2016, podal návrh na späťvzatie žaloby zo dňa 31.01.2011 s oznámením, že okrem uplatneného nároku v tomto konaní žalobca vymáha tento nárok od žalovaného, vrátane ďalších peňažných nárokov. 11. Podľa § 73 ods. 1 zák. č. 7/2005 Z.z. v platnom znení, zisťovanie majetku podliehajúceho konkurzu zabezpečuje správca počas celého konkurzu, správca pritom vychádza najmä zo zoznamu majetku predloženého úpadcom, z vyjadrení úpadcu, iných osôb a vlastných šetrení vykonaných za súčinnosti osôb a orgánov, ktoré sú povinné mu poskytovať súčinnosť. Zákon ukladá rôzne povinnosti správcovi s cieľom zistiť majetok úpadcu. Správca je povinný počas celého konkurzu zisťovať majetok, ktorý podlieha konkurzu. Podľa § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov podľa jej pomeru úspechu vo veci. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. 12. V tomto prípade odvolací súd zaoberajúc sa a preskúmaním odvolacích dôvodov, čo do druhého výroku vydaného rozhodnutia vo veci uloženia povinnosti nahradiť žalovanému trovy konania (výšku trov žalobca nenamietal), mal za to, že zapísaním vyrovnacieho podielu a následným vyvolaním žaloby o vylúčenie z majetku úpadcu, žalovaný bezdôvodne nezavinil zastavenie konania vedeného pod sp. zn. 1Cbi/6/2011. Správca podstaty v konkurznom konaní v rámci zákonných ustanovení zák. č. 7/2005 Z.z. v platnom znení má povinnosť s odbornou starostlivosťou a počas celého konkurzného konania na základe jemu známych a poskytnutých dokladov zabezpečovať a vysporiadať pohľadávky veriteľov prihlásených pohľadávok pri speňažovaní majetku z konkurznej podstaty. Je nesporné, že po oznámení žalovaného zo dňa 10.11.2011 doručené súdu prvej inštancie dňa 14.11.2011 žalobca opakovane podával súdu prvej inštancie procesné návrhy, o ktorých súd prvej inštancie rozhodol. Až následne, po uplynutí cca 5 rokov, žalobca podaním zo dňa 03.05.2016 doručil súdu prvej inštancie späťvzatie žaloby, o ktorom súd prvej inštancie rozhodol. Odvolací súd dáva do pozornosti, že žiadne zákonné ustanovenie zák. č. 7/2005 nebráni správcovi (aj keď sám je advokátom) postup podľa § 89 ods. 1 CSP . Taktiež je potrebné uviesť, že žalovaný v krátkej dobe po podaní žaloby oznámil po preskúmaní dôvodnosti vylúčenia vyrovnacieho podielu zo všeobecnej podstaty úpadcu uvedenú skutočnosť, na základe čoho záver súdu prvej inštancie ohľadne priznania náhrady trov konania podľa § 256 ods. 1 CSP na ťarchu žalobcu považoval odvolací súd za vecne správny. 13. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 14. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. Úspešnému žalovanému odvolací súd nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko nárok na ich náhradu si neuplatnil a žiadne trovy mu ani nevznikli. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť v podpísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447 písm. d/, e/ CSP).