Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1Cob/76/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111209787 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 11. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Pekarčíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1111209787.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Soni Pekarčíkovej a členiek senátu JUDr. Andrey Haitovej a JUDr. Andrey Sedlačkovej v právnej veci žalobcu: LUKOVAK s.r.o., Potočná 775/11, Bernolákovo, IČO: 35 883 570, zast. JUDr. Arpád Katona, advokát, Senecká 23, Veľký Biel proti žalovanému: UBC Slovakia, spol. s r.o., Kukuričná 17, Bratislava, IČO: 31 391 869, zast. Mgr. Peter Rea, advokát, Dvojkrížna 2, Bratislava, o zaplatenie 2.445,66 eur s príslušenstvom a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 27Cb/100/2011-76 zo dňa 6.11.2015 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č.k. 27Cb/100/2011-76 zo dňa 6.11.2015 p o t v r d z u j e . Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému vo výške 100%. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 2.445,66 eur s 9% úrokom z omeškania ročne od 12.12.2009 do zaplatenia a súčasne ho zaviazal i na náhradu trov konania. V odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že žalobca sa žalobou zo dňa 21.3.2011 doručenou súdu 25.3.2011 domáhal, aby súd vydal rozhodnutie, na základe ktorého zaviaže žalovaného na zaplatenie sumy 2.445,66 eur s 8% úrokom z omeškania ročne od 12.12.2009 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobca svoj nárok odôvodnil tým, že žalovaný si dňa 16.11.2009 objednal u žalobcu vykonanie zemných prác - opravu havarijného stavu kanalizácie na C. F.. č. XX v Bratislave. Za vykonané práce žalobca faktúrou č. 37/2009 zo dňa 27.11.2009 účtoval sumu 2.445,66 eur. Faktúru osobne prevzal konateľ spoločnosti dňa 27.11.2009 s tým, že faktúra je splatná najneskôr dňa 11.12.2009. Žalovaný v lehote splatnosti faktúru neuhradil, preto ho žalobca prostredníctvom právneho zástupcu vyzval listom zo dňa 14.5.2010 na zaplatenie. Žalovaný na výzvu reagoval listom zo dňa 21.5.2010 s tým, že dlžnú faktúru chcel uhradiť, avšak tak neurobil preto, že údajne došlo k poškodeniu jeho motorových vozidiel v dôsledku prepadnutia asfaltového povrchu po realizácii opráv kanalizácie po výkopových prácach na čo zaslal i písomnú reklamáciu a tvrdil, že bude požadovať preplatenie opráv. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu na námietky reagoval listom zo dňa 1.6.2010 a žiadal žalovaného faktúru uhradiť. Žalovaný reagoval listom zo dňa 14.6.2010 a tvrdil právnemu zástupcovi žalobcu, že sa so žalobcom dohodol, že faktúru zaplatí neskôr. Termín kedy ju zaplatí neuviedol a žiadne rokovania so žalobcom neinicioval. 2. Po vykonanom dokazovaní súd dňa 10.5.2012 vydal rozsudok, na základe ktorého vyhovel žalobe v celom rozsahu a zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 2.445,66 eur s 9% úrokom z omeškania ročne od 12.12.2009 do zaplatenia a náhradu trov konania určenú v uvedenom rozsudku. 3. Voči rozsudku podal v zákonnej lehote právny zástupca žalovaného odvolanie. 4. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu a vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že súd prvého stupňa sa nedostatočným spôsobom vysporiadal s obranou žalovaného keď iba skonštatoval, že pohľadávka, ktorú žalovaný započítaval v rámci prvostupňového konania, sa nekryje s pohľadávkou žalobcu. Taktiež nepostačuje odôvodnenie súdu prvého stupňa, ktorým stroho skonštatoval, že žalobca neporušil žiadnu povinnosť zo záväzkového vzťahu k vzniku škody, keď sa dostatočným spôsobom nevysporiadal s námietkami žalovaného, ktoré vzniesol v priebehu prvoinštančného konania, najmä v súvislosti s vadami, ktoré vytýkal žalovaný žalobcovi. Úlohou súdu prvej inštancie bude doplniť dokazovanie a zistiť, kedy malo dôjsť k poškodeniu predmetných vozidiel a zistiť či k poškodeniu vozidiel došlo v priamej príčinnej súvislosti s prípadnou existenciou vady a aj s existenciou porušenia povinnosti žalobcu, ktorý mal povinnosť vykonať dielo riadne a následne bolo potrebné v prípade, že súd prvej inštancie ustáli, že k vzniku škody došlo, potrebné doplniť dokazovanie aj čo sa týka výšky škody napr. bude potrebné zisťovať, či vozidlá boli poistené, či bola nahlásená poistná udalosť, prípadne či bolo v danej veci poskytnuté poistné plnenie a pod. a následne bude potrebné opätovne vo veci rozhodnúť. Súd prvej inštancie bol povinný sa vysporiadať s námietkami žalovaného a skúmať predpoklady podmienok na náhradu škody podľa § 373 Obch. zák. z titulu porušenia záväzkového vzťahu, to znamená či žalobca porušil zmluvnú povinnosť, či došlo k vzniku škody (zisťovať jej rozsah) a či vzniknutá škoda je dôsledkom zavineného protiprávneho konania žalobcu a či existuje príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním žalobcu a vznikom škody. Ohľadne namietaného započítania, z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že žalovaný si uplatňuje pohľadávku na započítanie len do výšky uplatneného nároku zo strany žalobcu a preto bolo potrebné túto obranu žalovaného opätovne vyhodnotiť, tak ako bolo i vyššie uvedené a vo veci rozhodnúť, keď z hľadiska odôvodnenia napadnutého rozhodnutia v časti, v ktorej sa súd prvej inštancie vysporiadaval s otázkou obrany žalovaného, rozhodnutie je nedostatočne odôvodnené a preto z pohľadu odvolacieho súdu nepreskúmateľné. 5. Po doručení uznesenia Krajského súdu č.k. 1Cob/ 377/2012, po nadobudnutí právoplatnosti dňa 30.7.2014, prvoinštančný súd v danej právnej veci vytýčil pojednávania na termín 6.7.2015, 24.8.2015, 6.11.2015, na ktorých sa zúčastnil právny zástupca žalobcu, žalobca, právny zástupca žalovaného. Žalovaný sa na pojednávanie nedostavil, napriek tomu, že mu bolo predvolanie vykázané ako doručené 3.9.2015, právny zástupca žalovaného uviedol, že konateľovi žalovaného oznámil potrebu účasti na pojednávaní napriek tomu, sa pojednávania nezúčastnil, svoju neúčasť neospravedlnil ani nežiadal o odročenie pojednávania. 6. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov a oboznámením sa s listinnými dokladmi takto: 7. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že trvá na podanej žalobe pričom sa odkazuje na už podané vyjadrenie. Namietal, že by medzi stranami sporu prebehli rokovania ako tvrdil žalovaný, taktiež uviedol, že o vadách sa dozvedel až z listu žalovaného, čo bolo reakcia na urgenciu nezaplatenej sumy žalobcovi. Má za to, že žalovaný nešpecifikoval ani nepreukázal vytýkané vady. Trval na to, že žalobca odstraňoval havarijný stav, žiadny protokol o odovzdaní diela podpísaný nebol, ani neboli poskytnuté žiadne záruky za dielo. 8. Právny zástupca žalovaného uviedol, že sa pridržiava svojich vyjadrení tak ako sú založené v súdnom spise vrátane obsahu odvolania. V konkrétnostiach odkazoval na konateľa žalovaného, ktorý k veci má viac informácií. Trval na tom, že boli splnené formálne náležitosti započítania. Žiadal o vypočutie konateľa, ale s poukazom na hospodárnosť a efektívnosť konania toto ponechal na zvážení súdu. 9. Vykonaným dokazovaním zistil súd nasledujúci skutkový stav. 10. Písomnou objednávkou zo dňa 16.11.2009 žalovaný objednal u žalobcu zemné práce - opravu havarijného stavu kanalizácie na Kukuričnej ul. č. 17. 11. Faktúrou č. 37/2009 zo dňa 27.11.2009 splatnou dňa 11.12.2009 vyúčtoval žalobca žalovanému cenu za opravu kanalizácie na C. F.. č. XX v sume 2.445,66 eur, prevzatie faktúry dňa 27.11.2009 potvrdil svojou pečiatkou a podpisom žalovaný. 12. Písomným podaním zo dňa 21.5.2010 („Odpoveď na výzvu o zaplatenie Fa č. 37/2009 za vykonané práce na oprave kanalizácie na C. XX v Bratislave") žalovaný na základe listu žalobcu zo dňa 14.5.2010 mu oznámil, že dlžnú faktúru chcel uhradiť, avšak medzičasom došlo k vážnemu poškodeniu jeho motorového vozidla Porsche 911 a taktiež Škody Octavie, ktorú vlastní firma, ktorá je u neho v prenájme a to v dôsledku náhleho prepadnutia asfaltového povrchu chodníka, ktorý pokladala spol. LUKOVAK po realizovaní opráv kanalizácie po výkopových prácach. Telefonicky aj písomne informoval spoločnosť LUKOVAK s.r.o., taktiež zaslal písomnú reklamáciu, ktorú v prílohe priložil. Žalovaný ďalej uviedol, že autá sú momentálne v oprave. Po vystavení faktúr za ich opravu ich doručí žalobcovi, od ktorého bude požadovať preplatenie opráv. 13. Písomným podaním zo dňa 29.4.2010 („Reklamácia") žalovaný reklamoval u žalobcu ním vykonané zemné práce - opravu havarijného stavu kanalizácie na C. F.. č. XX v Bratislave na základe objednávky zo dňa 16.11.2009. Cesta nad kanalizáciou sa v krátkom čase prepadla. Pri prejazde ňou sa vážne poškodilo firemné motorové vozidlo Porsche 911 a taktiež vozidlo Škoda Octavia, patriace spoločnosti EUROVELA Consulting, s.r.o., ktorá je v prenájme. 14. Súd prejednal vec v rozsahu predložených listinných dôkazov účastníkmi a nimi tvrdených rozhodujúcich skutočností počas konania, z ktorých žalobca vyvodzoval opodstatnenosť žalobného návrhu. 15. V danom konaní nebolo sporné, že k vykonaniu a odovzdaniu diela na základe písomnej objednávky zo dňa 16.11.2009 zo strany žalobcu pre žalovaného došlo. Dielo bolo špecifikované ako zemné práce - oprava havarijného stavu kanalizácie na C. ul. č. XX. Nebolo sporné, že za vykonanú činnosť bola vystavená faktúra zo strany žalobcu na sumu 2.445,66 eur splatná 11.12.2009. Spornosť nastala ohľadne započítania pohľadávky žalovaného voči žalobcovi, ktoré učinil žalovaný s dôvodu vzniku škody v priamej súvislosti s vadami vykonaného diela ako zaplatená náhrada za opravu vozidiel, ktoré sa mali poškodiť pre vady vozovky, ktorú opravoval žalobca (ďalej aj ako „pohľadávka žalovaného"). K započítaniu malo dôjsť jednostranným započítaním pohľadávky žalovaného voči pohľadávke žalobcu vo výške 2.445,66 eur z titulu nezaplatenia odmeny za vykonané dielo v sume 2.445,66 eur. 16. Súd dospel k záveru, že žalovaný v konaní nepreukázal právny základ započítania svojej pohľadávky voči žalobcovi, nakoľko jednostranný započítací úkon, ktorý učinil v rámci vyjadrenia sa k veci, doručený súdu 23.5.2011, nebol vykonaný v súlade s ust. § 358 a nasl. Obchodného zákonníka, pretože v danom prípade sa nejednalo o vzájomné pohľadávky spôsobilé na započítanie. Právny základ započítania (kompenzácie) upravuje Občiansky zákonník v ust. § 580 a nasl. a Obchodný zákonník v ust. § 358 a nasl., Podľa ustanovenia § 358 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej aj ako „ObZ") lex specialis) „Na započítanie sú spôsobilé pohľadávky, ktoré možno uplatniť na súde. Započítaniu však nebráni, ak je pohľadávka premlčaná, ale premlčanie nastalo až po dobe, keď sa pohľadávky stali spôsobilými na započítanie. „Podľa ustanovenia § 580 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej aj ako „OZ")(lex generalis)" Ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie." Z uvedeného vyplýva, že ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu a navzájom sa kryjú, tieto pohľadávky zaniknú započítaním, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie. Základným predpokladom započítania teda sú - vzájomnosť pohľadávok, rovnaký druh plnenia, spôsobilosť na započítanie a právny úkon smerujúci k započítaniu. Vzájomnosť pohľadávok je daná, ak ide o dva záväzky medzi tými istými subjektmi. Za úkon smerujúci k započítaniu je potrebné považovať jednoznačný prejav vôle započítať vlastnú pohľadávku s pohľadávkou dlžníka. Takýto prejav je možné urobiť aj v rámci súdneho konania ako obranu proti žalobe, pričom súhlas druhého účastníka so započítaním nie je potrebný, takže k započítaniu dôjde pri splnení zákonných podmienok, aj proti vôli druhého účastníka (R: 6 Obo 127/2008). 17. Podmienkou platnosti započítacieho prejavu jednostranného zápočtu je, že musí byť z neho zrejmé ktorá pohľadávka alebo viaceré pohľadávky sa uplatňuje na započítanie, v akej výške, proti ktorej pohľadávke veriteľa, musí z neho vyplývať vôľa účastníka započítať pohľadávku a musí sa urobiť po tom, čo sa pohľadávky stretnú. Žalovaný súdu nepredložil relevantné dôkazy o vzniku jeho pohľadávky voči žalobcovi v čase ich započítania a ich oprávnenosti a zároveň ani žiaden dôkaz, ktorým by poprel uplatnený nárok žalobcu voči nemu, súd z tohto dôvodu započítanie týchto pohľadávok účastníkov konania nevzal do úvahy. Súd má za to, že k platnému započítaniu je v prvom rade potrebné mať osvedčenie existencie pohľadávky. Práve táto skutočnosť súdu preukázaná zo strany žalovaného nebola. Teda je nad rámec skúmania súdom ostatné náležitosti (formálne) smerujúce k započítaniu ak primárna prvotná podmienka existencie pohľadávky splnená nebola. Právny úkon započítania bol vykonaný doručením vyjadrenia právneho zástupcu žalovaného súdu konajúcemu v tejto právnej veci dňom doručenia 27.5.2011, priamo žalobcovi započítanie pohľadávok nebolo oznámené, čo však by nebolo považované za neúčinný právny úkon aj s ohľadom na vyššie citovaný judikát. Z formálneho hľadiska súd takýto úkon by považoval za platný a účinný prejav vôle žalovaného, avšak vzhľadom na nepreukázanie existencie / právneho základu uvedenej pohľadávky k započítaniu súd neprihliada. 18. Na základe uvedeného žalovaný výšku a existenciu uplatneného nároku žalobcu na zaplatenie ceny za dielo nerozporoval, dokonca z listinných dôkazov vyplynulo, že ju chcel uhradiť - list z 21.5.2010, čím potvrdil, že si oproti existujúcej pohľadávke žalobcu započítal svoj nárok jednostranným úkonom zo dňa 23.5.2011, čím de facto pohľadávku žalobcu uznal. 19. Súd sa snažil vykonať dôkaz vypočutím konateľa žalovaného, avšak tento sa pojednávania nezúčastnili, napriek skutočnosti, že vedel resp. mal vedieť o konaní na I. stupni následne konaní odvolacom, napriek tomu, že mal v konaní právneho zástupcu, ktorý sa k skutočnostiam namietaných žalovaným nevedel vyjadriť ako aj s ohľadom na skutočnosť, že právo na súdnu ochranu podľa ustanovenia čl. 46 ods.1 zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky "Každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky., čl. 48 ods. 2 "Každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom." prislúcha tak žalovanému ako aj žalobcovi, súd posúdil konanie žalovaného ako účelové vedúce k zdržiavaniu konania v neprospech žalobcu. Žalobca sa domáhal rozhodnutia v danej právnej veci, namietal konanie žalovaného. 20. Súd dospel k záveru, že žalovaný dôkazné bremeno svojich tvrdení neuniesol ani neprejavil snahu o takéto preukázanie. Paradoxne nevyužil ani činnosť svojho právneho zástupcu, aby uvedené dôkazy - vysvetlenia predložil súdu. Týmto konaním znemožňoval resp. obmedzoval výkon činnosti advokáta podľa ustanovenia § 18 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii. 21. Súd má za to, že v danom záväzkovom vzťahu Zmluvy o dielo, keďže neboli dohodnuté osobitné zmluvné dojednania, súd aplikuje zákonné ustanovenia, v zmysle ktorých je na strane žalovaného ako objednávateľa diela splniť povinnosti ohľadne reklamácie / notifikácie vád diela. Uvedené kvalifikované oznámenie vád diela nebolo preukázané. Následne z uvedeného odvodený zodpovednostný vzťah medzi žalobcom ako zhotoviteľ a žalovaným ako objednávateľom taktiež nebol preukázaný, teda žalovaný nepreukázal, napriek tomu, že uvedený argument používal počas celého súdneho konania, ani sčasti priamu súvislosť medzi vznikom škody a porušením povinností zo strany žalobcu ako zhotoviteľa diela, ktoré malo vykazovať vady. 22. Súd prvej inštancie poukázal po vykonaní dokazovania na ust. § 536 ods. 1, 2, 3 Obchodného zákonníka, § 546 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 428 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, na ust. § 436 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 563 Obchodného zákonníka, § 365 Obchodného zákonníka, § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/95 Z.z. a dospel k záveru, že vo vzťahu žalobcu a žalovaného pokiaľ ide o protiprávnosť konania žalobcu - žalobca neporušil žiadnu povinnosť zo záväzkového vzťahu v zmysle § 373 vo vzťahu k vzniku škody a teda aj pokiaľ ide o príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a činnosťou žalobcu. Keďže uvedené preukázané nebolo, súd má za to, že neunesením dôkazného bremena tvrdení žalovaného je spravodlivé nárok na zaplatenie ceny za dielo priznať žalobcovi. Žalovaný si uplatnil u žalobcu náhradu škody z vád diela, ktorá mala vzniknúť jemu a ďalšej právnickej osobe poškodením ich motorových vozidiel v dôsledku vád povrchu vozovky, ktorú opravoval žalobcu. Predložením dvoch faktúr zo servisov opätovne bez preukázania súvislosti s porušením povinnosti žalobcu ohľadne vykonania diela, súd nemohol zaviazať žalobcu na náhradu škody. 23. V konaní bolo preukázané a nesporné, že medzi účastníkmi bola platne a účinne uzavretá zmluva o dielo s predmetom plnenia - zemné práce - oprava havarijného stavu kanalizácie na C. F.. č. XX, zhotoviteľ (žalobca) splnil svoju povinnosť vykonať dielo jeho riadnym ukončením a odovzdaním predmetu diela objednávateľovi (žalovanému), ktorý prevzal faktúru s vyúčtovanou cenou diela. Faktúru žalovaný žalobcovi nevrátil ani nereklamoval. Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení bol právny nárok žalobcu na zaplatenie ceny diela preukázaný, námietku započítania zo strany žalovaného súd vzhľadom na hore uvedené dokazovanie neakceptoval, nakoľko nie sú naplnené pojmové znaky náhrady škody vo vzťahu žalobcu a žalovaného pokiaľ ide o protiprávnosť konania žalobcu - žalobca neporušil žiadnu povinnosť zo záväzkového vzťahu v zmysle § 373 vo vzťahu k vzniku škody a teda aj pokiaľ ide o príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a činnosťou žalobcu. Súd na základe uvedeného, dospel k záveru, že podaná žaloba bola podaná dôvodne, a preto zaviazal žalovaného uhradiť žalobcovi žalovanú istinu. Súd zaviazal žalovaného uhradiť žalobcovi aj úroky z omeškania, nakoľko si žalovaný svoju povinnosť zaplatiť uvedenú sumu riadne a včas nesplnil, dostal sa do omeškania ako dlžník s platením svojho peňažného záväzku. Okrem zaplatenia ceny diela si žalobca v konaní uplatnil aj úroky z omeškania za oneskorenú úhradu faktúry. 24. Sadzba hlavných refinančných operácií, ktorá sa považuje za základnú úrokovú sadzbu ECB podľa § 17 ods. 1 Zákona o zavedení meny EURo v Slovenskej republike (č. 659/2007 Z.z.) bola v rozhodnom čase (12.12.2009) vo výške 1,00 % ročne. 25. Na základe vyššie uvedených skutočností a zákonných ustanovení, nakoľko žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou predmetnej faktúry a základná úroková sadzba ECB bola 1%, súd zaviazal ďalej žalovaného na zaplatenie žalobcom uplatnených úrokov z omeškania tak, ako sú špecifikované vo výroku rozsudku. 26. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované ustanovenia právnych predpisov súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku. 27. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP. 28. Proti uvedenému rozsudku sa v zákonom stanovenej lehote odvolal žalovaný, ktorý v odvolaní uviedol, že po ukončení zemných prác došlo zo strany žalovaného k reklamácii týchto prác, teda k tomu, že žalovaný v zmysle ust. 562 Obchodného zákonníka oznámil žalobcovi, že dielo má vady a tieto vady spôsobili žalovanému vznik škody. Prvoinštančný súd v rozsudku nesprávne vyhodnotil skutočnosti týkajúce sa existencie vád diela, resp. procesu oznámenia ich existencie žalobcovi, keď žalovaný preukázal, že túto skutočnosť oznámil listom žalobcovi, tento však neposkytol pri preukazovaní existencie vád žalovanému súčinnosť a nezúčastnil sa osobného stretnutia, na ktorom by mu žalovaný preukázal existenciu vád priamo na mieste vykonania diela. Žalovaný nesúhlasí s názorom prvoinštančného súdu, že nepredložil relevantné dôkazy o vzniku jeho pohľadávky voči žalobcovi, keď podľa jeho názoru takýmito dôkazmi boli listinné dôkazy o výške škody a tiež výroky žalobcu v jeho písomných podaniach, ktoré predkladal počas doterajšieho konania. Žalobca podľa jeho názoru žiadnym spôsobom nepreukázal nepravdivosť týchto dôkazov, že žalovanému predmetná škoda nevznikla. Nesprávne postupoval súd prvej inštancie podľa názoru žalovaného aj v ďalších úvahách, keď neskúmal ďalšie náležitosti započítania. Podľa názoru žalovaného prvoinštančný súd nevykonal všetky navrhované dôkazy, ktoré by preukázali opodstatnenosť konania žalovaného a na základe takto nedostatočne zisteného skutkového stavu následne nesprávne rozhodol. Z týchto dôvodov navrhuje rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a žalobu v celom rozsahu zamietnuť. 29. K odvolaniu žalovaného sa písomne dňa 22.1.2016 vyjadril žalobca, ktorý vo vyjadrení uviedol, že právny zástupca žalovaného sa zúčastnil na všetkých doterajších pojednávaniach, na rozdiel od majiteľa firmy UBC Slovakia, spol. s r.o., ktorý je súčasne jediným majiteľom i konateľom tejto spoločnosti, ako však sám uviedol ku skutočnostiam namietaným žalovaným sa nevie vyjadriť. Konateľ spoločnosti sa na žiadne predvolanie súdu nedostavil, ani sa nijak neospravedlnil a to aj napriek tomu, že ako vyplynulo z uznesenia Krajského súdu Bratislava č.k. 1Cob/377/2012-58 zo dňa 30.4.2014 jasne vyplynulo, že je potrebné vykonať dôkazy, ktoré je možné zabezpečiť iba žalovanou stranou. Listinné dôkazy faktúra č. 201000154, ktorej odberateľom bola firma ESES Company, a.s., Bajkalská 4, Bratislava a nie UBC Slovakia, spol. s r.o. a druhá faktúra NMO13-72993, kde už je pochybnosť v tom, že príjem zákazky je zo dňa 25.5.2011, znejúca na kúpu zadného disku - žiadna oprava, pričom na tejto faktúre nie je ŠPZ vozidla, typ, model, dátum predaja, číslo karosérie, čo samo vzbudzuje pochybnosť týchto relevantných „dôkazov“. Žalobca uvádza, že nie je mu jasné, prečo majiteľ, konateľ spoločnosti odmieta tieto skutočnosti vysvetliť. Podľa čoho teda mal prvoinštančný súd rozhodnúť, keď žalovaný dôkazné bremeno neuniesol. Dokonca v liste zo dňa 29.4.2010 žalovaný uviedol, že vozidlo Octavia patrila spoločnosti EUROVELA Consulting, s.r.o. V odvolaní žalovaného nie je uvedená žiadna nová skutočnosť, ktorá by odôvodňovala v tomto konaní pokračovať. Z týchto dôvodov navrhuje odvolaciemu súdu rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. 30. Odvolací súd konštatuje, že konanie na súde prvej inštancie sa viedlo a odvolanie žalovaného bolo podané v rámci účinnosti zákonnej úpravy procesného konania podľa Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb., avšak o odvolaní rozhodol odvolací súd dňa 16.11.2017, teda po nadobudnutí účinnosti právnej úpravy Civilného sporového poriadku č. 160/2015 Z. z. (ďalej ako „CSP“) a postupoval tak v súlade s § 470 ods. 1 CSP a § 473 CSP, podľa ktorých sa počnúc účinnosťou CSP ruší úprava Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. a aj na konania začaté pred účinnosťou CSP sa počnúc dátumom 1.7.2016 vzťahuje aktuálna procesná úprava CSP. 31. Odvolací súd prejednal vec podľa § 379 - 380 CSP a dospel k záveru, že rozsudok je vecne správny, keď súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav, správne vyhodnotil vykonané dôkazy a vec posúdil správne aj po právnej stránke. 32. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 33. Odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré považuje za vecne správne a v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP. 34. V danom prípade je potrebné zdôrazniť, že žalovaný v podanom odvolaní neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti, ku ktorým by bolo možné sa zo strany odvolacieho súdu vyjadriť. Všetky namietané skutočnosti v podanom odvolaní, ktoré žalovaný len označil (pričom bližšie neuviedol svoje námietky), veľmi podrobne a dostatočne odôvodnil súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí. Pokiaľ žalovaný neuviedol, v čom vidí nesprávnosť záverov súdu prvej inštancie z pohľadu prieskumu odvolacieho súdu nie je možné sa k týmto odvolacím námietkam vyjadriť a to najmä z dôvodu, že odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie ako i s odôvodnením rozhodnutia, na ktoré tak ako už bolo i vyššie uvedené v celom rozsahu poukazuje. Žalovaný mal možnosť dostaviť sa na pojednávanie, čo nespravil ani sa kvalifikovane neospravedlnil a nežiadal pojednávanie odročiť. Súd v súlade s úpravou § 101 ods. 2 vtedy platného O.s.p. konal v jeho neprítomnosti. Žalovaný sa tak sám pripravil o možnosť ústne sa k veci vyjadriť ako i k jednotlivým dôkazom predloženým zo strany žalobcu. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno k ním tvrdeným skutočnostiam, naopak žalobca preukázal opodstatnenosť svojej pohľadávky a preto vyhodnotil súd prvej inštancie a následne i odvolací súd námietky žalovaného ako účelové a bez právneho významu. 35. Odvolací súd konštatuje, že rozsudok súdu prvej inštancie bolo potrebné podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdiť ako vecne správny. 36. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Žalobca bol v odvolacom konaní úspešný v rozsahu 100% a ako strane spore úspešnej v plnom rozsahu patrí náhrada trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške trov konania bude rozhodnuté v súlade s § 262 ods. 1 a 2 CSP samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej súdom prvej inštancie. 37. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).