Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14Co/343/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111210215 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1111210215.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Javorčíkovej a členiek senátu Mgr. Barbory Bartekovej a JUDr. Dariny Kuchtovej, v spore žalobcu: U. I., bytom Na T. XXX/XX, S., okres U. V., zastúpeného advokátom JUDr. Michalom Ellingerom, so sídlom Wolkrova 41, Bratislava, proti žalovanej: L. republika, v mene ktorej koná Y. vnútra L. republiky, so sídlom T. 2, F., o náhradu škody v sume 1,191.200,- eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 16.03.2016, č. k. 10C/48/2011-391, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo dňa 16.03.2016, č. k. 10C/48/2011-391, p o t v r d z u j e . Žalovanej n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom (v poradí druhým), posúdiac vec podľa § 1, § 2, § 3 ods. 1, 2, § 4 ods. 1 písm. b), § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, zamietol žalobu žalobcu doručený súdu dňa 29.03.2011, ktorou sa domáhal voči žalovanej zaplatenia 1,191.200,- eur s príslušenstvom, titulom nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom policajného orgánu v skrátenom konaní vo veci trestného oznámenia žalobcu zo dňa 02.12.2008. Žalobca výšku uplatneného nároku vyčíslil ako súčet vyčíslenia výšky ušlého zisku v sume 345.600,- eur, ktorý mal získať výkonom prepravnej služby a sumy 500.000,- eur titulom nemajetkovej ujmy v dôsledku poškodenia jeho dobrého mena pred obchodným partnerom, pre ktorého nemohol vykonávať dohodnuté prepravné služby v dôsledku neposkytnutia leasingu na kúpu dvoch kamiónových súprav. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len O.s.p.) tak, že úspešnej žalovanej nepriznal ich náhradu, lebo jej v konaní žiadne trovy nevznikli. 2. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie poukázal na to, že podstatou trestného oznámenia žalobcu bola skutočnosť, že ovplyvňovaním pracovníčky Slovenskej sporiteľne, a.s., pobočka Veľký Krtíš, treťou osobou nebol žalobcovi v mesiaci 9/2008 schválený a poskytnutý leasing na prenájom dvoch kamiónových súprav. Po doplnení trestného oznámenia bolo rozhodnuté dňa 27.01.2009 uznesením tak, že trestné oznámenie poverený príslušník Policajného zboru SR odmietol, nakoľko nebol dôvod na začatie trestného stíhania alebo na postup podľa § 197 ods. 2 Trestného poriadku. Na základe podanej sťažnosti bolo uznesenie prokurátorom Okresnej prokuratúry Veľký Krtíš dňa 05.02.2009 zrušené s tým, že poškodený v sťažnosti uviedol nové skutočnosti, ktoré bolo potrebné preveriť, a po doplnení dokazovania vo veci rozhodnúť. Vo veci bolo doplnené dokazovanie a po preradení povereného príslušníka policajného zboru na iné pracovisko bol vyšetrovací spis pridelený inému príslušníkovi, ktorý dňa 09.03.2009 v zmysle § 199 Trestného poriadku začal trestné stíhanie vo veci prečinov podľa ustanovení § 264 ods. 1, § 373 ods. 1, § 374 ods. 1, a § 375 ods. 1 písm. a) Trestného zákona. Po vykonaní výsluchu svedkov poverený príslušník trestné stíhanie v zmysle § 215 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku zastavil. Podanú sťažnosť žalobcu dňa 26.06.2009 prokurátor zamietol. Dňa 18.09.2009 prokurátor Okresnej prokuratúry Veľký Krtíš vydal záväzný pokyn na opätovné začatie trestného stíhania s tým, že bolo potrebné doplniť dokazovanie pribratím znalca do konania za účelom preverenia elektronickej korešpondencie. Dňa 06.10.2009 bolo opätovne začaté trestné stíhanie a dňa 26.10.2009 poverený príslušník policajného zboru podal podnet na vypracovanie návrhu na zistenie údajov v telekomunikačnej prevádzke. Tento návrh nebol prokurátorom dňa 18.11.2009 akceptovaný, a v tento deň vydal vlastný príkaz na vydanie počítačových údajov a prevádzkových údajov. Tieto údaje boli zaslané na oddelenie skráteného vyšetrovania dňa 18.01.2010. Po vypočutí žalobcu bol vyšetrovateľom dňa 11.03.2010 do konania pribratý znalec, pričom spis a uznesenie sa podarilo znalcovi doručiť až na druhýkrát poštou dňa 18.04.2010. Znalec dňa 24.05.2010 požiadal o doplňujúce údaje k vypracovaniu znaleckého posudku, ktoré mu boli následne doručené. Znalec bol písomne aj telefonicky vyzvaný na vypracovanie a doručenie znaleckého posudku, tento bol vyšetrovateľovi doručený dňa 15.10.2010. Z obsahu uznesenia ČVS:ORP-251/OSV-VK-2010 S-ČVS:ORP-2884/2-OSV-VK-2008 zo dňa 22.10.2010 vyplýva, že poverený príslušník Policajného zboru v zmysle § 215 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku zastavil trestné stíhanie vo veci prečinu ohrozovania obchodného, bankového, poštového, telekomunikačného a daňového tajomstva podľa § 264 ods. 1 Trestného zákona, vo veci prečinu ohovárania podľa § 373 ods. 1 Trestného zákona, vo veci prečinu neoprávneného nakladania s osobnými údajmi podľa § 374 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, a vo veci prečinu poškodzovania cudzích práv podľa § 375 ods. 1 Trestného zákona. Voči tomuto uznesenie podal žalobca sťažnosť dňa 04.11.2010. Prokurátor uznesením č. k. Pv140/09-100 zo dňa 25.11.2010 sťažnosť žalobcu zamietol ako nedôvodnú. 3. Súd prvej inštancie poukázal tiež na to, že už vo veci rozhodol zamietajúcim rozsudkom č. k. 10C/48/2011-225 dňa 19.11.2012, ktorý bol uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 14Co/146/2013-262 zo dňa 17.06.2014 zrušený. Odvolací súd sa stotožnil so závermi súdu prvej inštancie v tom, že v tomto konaní nemôže súd preskúmavať správnosť a úplnosť zistenia skutkového stavu v trestnom konaní a že v rámci žalobcom namietaného postupu orgánov činných v trestnom konaní (ako oneskorené vykonanie dôkazu - znaleckého posudku orgánmi činnými v trestnom konaní, čo malo spôsobiť zmarenie zistenia spáchania trestného činu, a tiež nevykonanie dôkazov navrhnutých žalobcom v trestnom konaní) nemožno ustáliť existenciu nesprávneho úradného postupu. Súdu prvej inštancie však vytkol, že neskúmal, a teda ani nevyhodnocoval, tvrdenia žalobcu ohľadne existencie zbytočných prieťahov v trestnom konaní. Podľa odvolacieho súdu bolo v tomto konaní preukázané, že prokurátori tak okresnej, ako aj krajskej prokuratúry (č. l. 33, 35, 36, 38 spisu) konštatovali pochybenia vyšetrovateľa v podobe neprimeranej dĺžky trestného konania. Odvolací súd preto v otázke existencie prieťahov v konaní prijal záver o ich preukázanej existencii v namietanom trestnom konaní, čím na strane policajta, ako orgánu činného v trestnom konaní, došlo k nesprávnemu úradnému postupu tak, ako to predpokladá zákon č. 514/2003 Z. z.. Úlohou súdu prvej inštancie potom v konaní malo byť nielen ustálenie otázky nesprávneho úradného postupu v časti avizovaných prieťahov v trestnom konaní, ale tiež posúdiť otázku príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou. Vychádzajúc z tvrdení žalobcu, že ním vyčíslená škoda mala vzniknúť v podobe ušlého zisku, nakoľko mu banka neposkytla leasing na kamióny, a v podobe nemajetkovej ujmy, nakoľko stratil vybudované obchodné meno a nemôže ďalej plnohodnotne pokračovať v podnikateľskej činnosti, mal súd prvej inštancie preskúmať existenciu priamej príčinnej súvislosti medzi konaním orgánov činných v trestnom konaní a takto uplatnenou škodou, najmä vzhľadom na okamih vzniku škody a bezprostrednosť ako podstatný znak príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou. 4. Súd prvej inštancie po zrušení rozhodnutia odvolacím súdom doplnil dokazovanie opätovným výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s obsahom originálu vyšetrovacieho spisu Okresného riaditeľstva Policajného zboru vo Veľkom Krtíši, Odboru poriadkovej polície, obvodného oddelenia PZ Veľký Krtíš sp. zn. ORP-251/ OSV-VK-2010, spisu Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 2C 102/2013. Na základe doplneného dokazovania návrh žalobcu opäť zamietol ako nedôvodný. Zdôraznil, že aj keď v trestnom konaní boli konštatované neodôvodnené prieťahy počas vedenia trestného konania prokurátormi v rámci ich inštančného postavenia vo vzťahu k vyšetrovateľom, ktorí trestné konanie viedli, automaticky to neznamená, že konštatované prieťahy v trestnom konaní boli v priamej príčinnej súvislosti so vznikom zodpovednosti štátu za škodu, ako aj so vznikom nároku na priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch. Skutková veta ustanovenia § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. síce konštatuje, že nesprávnym úradným postupom sú aj zbytočné prieťahy, ale na toto ustanovenie nadväzujú ustanovenia zákona č. 514/2003 Z. z. v tom kontexte, že žalobca v civilnom konaní musí byť osobou poškodenou v dôsledku konštatovaných prieťahov v procese činnosti toho ktorého orgánu verejnej moci, a zároveň nepochybne musí byť preukázaný vznik nároku výhradne v príčinnej súvislosti s konštatovanými zbytočnými prieťahmi v postupe orgánu verejnej moci. Povaha nároku musí byť jednoznačne skúmaná z hľadiska príčinného vzťahu, to znamená, či je skutočne priamym dôsledkom vzniku uplatnených nárokov nesprávny úradný postup, spočívajúci v konštatovaných neodôvodnených prieťahoch v úradnom postupe orgánu verejnej moci. Pri osvedčení nároku musia byť jednoznačne preukázané všetky atribúty vzniku zodpovednosti štátu za škodu tak, že musí byť jednoznačne preukázaný nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci, alebo musí byť rozhodnutie pre nezákonnosť zrušené, taktiež musí byť jednoznačne preukázaný vznik škody a nároku na priznanie nemajetkovej ujmy a príčinná súvislosť medzi vznikom škody, ako aj nároku na priznanie nemajetkovej ujmy s nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej moci. 5. Súd konštatoval, že žalobca si uplatňuje 2 samostatné nároky - ušlý zisk vo výške 691.200,- eur a nemajetkovú ujmu vo výške 500.000,- eur. Čo sa týka nároku na náhradu ušlého zisku spočívajúceho v tom, že žalobca nemohol poskytnúť prepravné služby, súd prvej inštancie uviedol, že pokiaľ ku vzniku takejto škody skutočne došlo, je evidentné, že bola spôsobená, ale je v príčinnej súvislosti s inou skutočnosťou, a to neposkytnutím leasingu žalobcovi zo strany banky. Rozhodnutie o poskytnutí leasingu je výhradne vo sfére rozhodovania príslušného bankového subjektu bez ohľadu na to, aký je výsledok trestného konania. Navyše, k odmietnutiu poskytnutia leasingu došlo už pred podaním trestného oznámenia zo strany žalobcu. Chýba tu tak nielen vecná, ale aj časová súvislosť medzi vznikom nároku na strane žalobcu a trestným konaním. Nie sú tak naplnené základné predpoklady pre vznik zodpovednosti štátu na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z., pretože medzi postupom žalovanej a nárokovanou škodou vo forme ušlého zisku absentuje akákoľvek príčinná súvislosť. 6. Čo sa týka nároku na priznanie nemajetkovej ujmy, žalobca ju taktiež viaže na vedenie trestného konania. Uviedol, že si nárok na priznanie nemajetkovej ujmy uplatňuje v dôsledku poškodenia jeho obchodného mena pred maďarským veriteľom, a z tohto dôvodu výšku nemajetkovej ujmy ustálil na sumu 500.000,- eur. Nárok na priznanie nemajetkovej ujmy si však žalobca uplatnil aj na tom základe, že došlo k porušeniu jeho práva na prejednanie veci v primeranej lehote, že došlo k porušeniu zásady rýchlosti a hospodárnosti v trestnom konaní, rovnako došlo k porušeniu práva žalobcu na podnikanie (pričom nie je zrejmé, z čoho žalobca vyvodzuje existenciu takéhoto práva). Okrem toho uviedol, že došlo k ujme na jeho cti, osobnej povesti a ľudskej dôstojnosti, je vystavený dlhodobému stresu a tlaku. Bola mu spôsobená psychická ujma a vznikli mu rodinné problémy. V tomto prípade však ide o nároky, ktoré sú úplne odlišné od nároku na náhradu nemajetkovej ujmy z dôvodu poškodenia obchodného mena ako podnikateľa, čo žalobca uvádzal v začiatkoch súdneho pojednávania. Žalobca nepreukázal príčinnú súvislosť medzi konštatovanými neodôvodnenými prieťahmi v trestnom konaní a vznikom nároku na priznanie nemajetkovej ujmy titulom poškodenia jeho obchodného mena, ani že by došlo k zásahu do jeho osobnostnej sféry a k narušeniu rodinných vzťahov. Z vykonaného dokazovania je nepochybné, že žalobca nemohol vykonávať podnikateľskú činnosť v dôsledku neposkytnutia úveru, a nie v súvislosti s vedením trestného konania, ktoré sám inicioval. 7. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno - nepreukázal príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a nemajetkovej ujmy s konštatovanými neodôvodnenými prieťahmi v trestnom konaní a v predmetnej veci tak nedošlo k súčasnému (kumulatívnemu) splneniu podmienok vzniku zodpovednosti štátu za nesprávny úradný postup. Keďže súd nemal preukázanú príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a konštatovanými neodôvodnenými prieťahmi v trestnom konaní, z dôvodu hospodárnosti konania už neskúmal správnosť výšky uplatneného nároku na náhradu škody a nemajetkovej ujmy. Pretože zo strany orgánov činných v trestnom konaní nedošlo k vydaniu nezákonného rozhodnutia, ani k nesprávnemu úradnému postupu, a ani v príčinnej súvislosti s týmto k vzniku škody a nemajetkovej ujmy, ktoré si žalobca nárokuje, súd prvej inštancie žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol. 8. Rozsudok bol doručený právnemu zástupcovi žalobcu dňa 13.05.2016 a žalovanej dňa 05.05.2016. 9. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote, dňa 30.05.2016, odvolanie žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Žiadal odvolací súd, aby napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie okresnému súdu, alebo aby rozsudok zmenil a sám vo veci rozhodol tak, že žalovanú zaviaže uhradiť žalobcovi sumu vo výške 1,191.200,- eur s prísl., ako aj trovy právneho zastúpenia v celkovej výške 33.749,24 eur. Žalobca v odvolaní namietol, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k neprávnym skutkovým zisteniam, a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia a veci. Súd vykonané dôkazy chybne právne zhodnotil a v dôsledku toho tiež celú vec nesprávne rozhodol. Súd neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnutý dôkaz, a nerešpektoval dôkazy v súdnom spise vedenom na Okresnom súde Veľký Krtíš pod sp. zn. 2C/102/2013. Súd nerešpektoval dôkaz, že v právnej veci ochrany osobnosti vedenej pod sp. zn. 2C/102/2013 sa pani Y. Y. pri výsluchu priznala, že žalobcu v októbri 2008 nevyzývala na žiadne tzv. následné predkladanie účtových dokladov v súvislosti s leasingom na dva kamióny. Súd nerešpektoval ďalší dôkaz, a to, že pán L. V. sa vo výpovedi pred Okresným súdom Veľký Krtíš v konaní o ochranu osobnosti priznal, že on pracoval v leasingovej spoločnosti len do septembra 2008. V žiadnom prípade tak nemohol poveriť s leasingom pani V. U. v októbri 2008. Súd nevykonal ani navrhovaný dôkaz k zisteniu, dokedy pracoval pán L. V. v leasingovej spoločnosti. Žalobca nesúhlasí s názorom súdu, že mailové správy leasingovej spoločnosti boli vymazané po dvoch mesiacoch, ešte pred podaním trestného oznámenia, ani s tým, že je ničím nepodložené tvrdenie žalobcu, že znalec bol do konania pribratý oneskorene. Prokurátor Krajskej prokuratúry Banská Bystrica nariadil dňa 04.09.2009 pribrať do konania znalca, a znalec bol skutočne pribratý až koncom apríla 2010. OČTK vo Veľkom Krtíši trvalo 8 mesiacov priberať znalca, a preto takýto postup nemal oporu v žiadnom zákone. Podľa žalobcu na základe uvedených skutočností je jednoznačne preukázané, že konanie OČTK bolo účelové a protiústavné, nakoľko vyšetrovaním v celom rozsahu bol docielený iný záver vyšetrovania, než ktorý sa mal sledovať. Preto je jednoznačne preukázané, že došlo k poškodeniu cudzích práv a podvodu. OČTK boli povinné túto trestnú činnosť vyšetriť. V tom vidí žalobca nesprávny úradný postup a nezákonné rozhodnutie, s čím sa prvostupňový súd vôbec nezaoberal, a preto je nutné konštatovať v danej veci, že došlo zo strany OČTK k nesprávnemu úradnému postupu a k nezákonnému rozhodnutiu tak, ako to predpokladá zákon č. 514/2003 Z.z.. Nie je možné súhlasiť so stanoviskom súdu, že banka neposkytla žalobcovi leasing, nakoľko banka je banka a leasingová spoločnosť je leasingová spoločnosť, ktorá je úplne iným subjektom. Z návrhu žalobcu je zrejmé, že ním vyčíslená škoda vznikla v podobe ušlého zisku a v podobe nemajetkovej ujmy v súvislosti s nepokynutím leasingu na kamióny. Žalobca splnil všetky kritéria voči leasingovej spoločnosti na získanie dvoch kamiónov v mesiacoch august a september 2008. Navyše stratil vybudované obchodné meno, a tým právo aj na podnikanie u zahraničného partnera, a právo vlastniť majetok. Hrozila mu reálna obava, že bude čeliť medzinárodnej žalobe. Žalobcovi vznikla v súvislosti s článkom 35 ods. 1 a článkom 20 ods. 1 Ústavy SR majetková aj nemajetková ujma, a vzhľadom k tomu si uplatňuje túto majetkovú a nemajetkovú ujmu ako škodu. Je logické, že súd nemôže do vyšetrovania nejako zasahovať, ale posúdiť, či bol postup a rozhodnutie OČTK zákonný alebo nie, však podľa názoru žalobcu súd právomoc má. 10. Odvolanie bolo doručené žalovanej dňa 15.06.2016, ktorá sa k nemu písomne vyjadrila podaním doručeným súdu dňa 24.06.2016. Uviedla, že napadnutý rozsudok považuje za odôvodnený v dostatočnom rozsahu. Súd predmetnú vec správne právne posúdil a aplikoval príslušné právne normy. Žiada preto, aby odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil. Poukázala na to, že žalobca návrhom doručeným súdu dňa 29.03.2011, zmeneným na pojednávaní konanom dňa 25.06.2012, žiadal, aby súd zaviazal žalovanú na náhradu škody v sume 1,191.200,- eur s prísl. z dôvodu nezákonného rozhodnutia a v dôsledku nesprávneho úradného postupu policajného orgánu v skrátenom konaní vo veci trestného oznámenia žalobcu zo dňa 02.12.2008 podľa ust. § 3 ods. 1 písm. a), d) zákona č. 514/2003 Z. z.. Súd prvej inštancie svojím rozsudkom zo dňa 16.03.2016 žalobu žalobcu zamietol. Žalovaná sa s rozsudkom v plnom rozsahu stotožňuje. Námietky žalobcu v odvolaní, ktorými poukázal na nedostatočnú pozornosť meritu návrhu prvostupňovým súdom v dokazovaní a vykonaní dôkazov, sú irelevantné a neodôvodnené. Súd sa v konaní správne vysporiadal so všetkými tvrdeniami účastníkov, pričom vykonal rozsiahle dokazovanie za účelom objasnenia skutkového a právneho stavu v danej veci. V tomto prípade absentuje preukázanie nielen nezákonného rozhodnutia, resp. nesprávneho úradného postupu, ale je spochybnený aj nárok na nemajetkovú ujmu, ale najmä príčinná súvislosť medzi jednotlivými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu. Tento záver považuje žalovaná za správny, súladný s jej právnym názorom, vyhládzajúci zo zisteného skutkového stavu. 11. Vyjadrenie žalovanej bolo doručené zástupcovi žalobcu dňa 13.07.2016. Žalobca na vyjadrenie žalovanej už písomne nereagoval. 12. Vec s opravným prostriedkom žalobcu bola predložená odvolaciemu súdu dňa 23.08.2016. 13. V priebehu odvolacieho konania vstúpil do platnosti nový procesný predpis - zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, účinný od 01.07.2016 (ďalej len CSP). Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 14. Vzhľadom k tomu, že odvolanie bolo podané pred 01.07.2016, t. j. za účinnosti O.s.p., Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) postupoval v zmysle vyššie citovaného ust. § 470 ods. 2 CSP. Viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, po preskúmaní odvolacích námietok žalobcu, dospel k záveru, že nie je dôvod napadnutý rozsudok zmeniť alebo zrušiť, pretože odvolacie námietky o nesprávnych skutkových zisteniach a o nesprávnom právnom posúdení veci sú nedôvodné. Keďže nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, odvolací súd prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a postupom podľa § 219 ods. 3 v spojení s § 378 ods. 1 CSP svoj rozsudok vo veci verejne vyhlásil dňa 21.11.2017. 15. Rozsudok súdu prvej inštancie jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nároku žalobcu na náhradu škody voči štátu a obranou proti takému uplatneniu. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré stručne a jasne objasnilo skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo strán sporu na spravodlivý proces. Súd prvej inštancie sa s námietkami uvedenými v odvolaní vysporiadal už v dôvodoch svojho rozhodnutia, ktoré bolo napadnuté odvolaním. Svojim rozsudkom podal výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti rozhodnutia. Všetky jeho argumenty podporujú príslušný záver o neodôvodnenosti nároku žalobcu pre nepreukázanie zákonných podmienok na úspešné uplatnenie náhrady škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. (nezákonné rozhodnutie/nesprávny úradný postup OČTK, škoda a príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím/nesprávnym úradným postupom a vznikom škody). Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. V hodnotení skutkových zistení pritom neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť. Svoj právny záver súd prvej inštancie aj riadnym spôsobom odôvodnil a v súlade s § 157 ods. 2 O.s.p. (platným do 30.06.2016) podal dostatočne zrozumiteľný výklad opodstatnenosti a zákonnosti výroku rozsudku, ktorým žalobu žalobcu zamietol v celom rozsahu. Aj o náhrade trov konania rozhodol súd aplikujúc správne zákonné ustanovenie (§ 142 ods. 1 O.s.p.) vzhľadom na plný úspech žalovanej v spore. 16. V odvolaní žalobca neargumentuje skutočnosťami, ktoré by mali za následok zmenu súdom prvej inštancie zisteného stavu a jeho právneho posúdenia, alebo ktoré by mu neboli známe. Z konania pred súdom prvej inštancie nevyplýva iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver, a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je vyčerpávajúce, a preto si nežiada ani obšírne doplniť dôvody na zdôraznenie jeho správnosti, nakoľko odvolací súd sa s ním v celom rozsahu stotožňuje (§ 387 ods. 2 CSP), a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dopĺňa už len nasledovné: Odvolací súd, rovnako ako súd prvého stupňa, zdôrazňuje, že na vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom treba splniť predpoklady, ktorými sú v prvom rade nezákonné (protiprávne) rozhodnutie (t.j. rozhodnutie zrušené pre nezákonnosť na to oprávneným orgánom), nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinná súvislosť medzi vznikom škody a nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom. Zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom a nezákonným rozhodnutím je objektívna zodpovednosť štátu (bez ohľadu na zavinenie), ktorej sa nemožno zbaviť. Príčinná súvislosť (kauzálny nexus) je podstatným prvkom zodpovednostnej skutkovej podstaty. O vzťah príčinnej súvislosti ide vtedy, ak protiprávne konanie (delikt, nezákonné rozhodnutie, nesprávny úradný postup) a vznik škody sú v logickom slede a teda ak protiprávne konanie škodcu bolo príčinou a vznik škody následkom tejto príčiny. Vznik príčiny a následku musí byť bezprostredný (priamy). Nestačí iba pravdepodobnosť príčinnej súvislosti, či okolnosti nasvedčujúce jej existencii; príčinnú súvislosť treba vždy preukázať. Rozhodujúca je teda vecná súvislosť príčiny a následku a túto nemožno iba predpokladať. Pojem nezákonnosti nie je v zákone č. 514/2003 Z. z. definovaný. Zákonnosť či nezákonnosť rozhodnutia je vo všeobecnosti otázkou súladu rozhodnutia s objektívnym právom. Teda aj napriek tomu, že zákon č. 514/2003 Z. z. nedefinuje, čo sa považuje za nezákonné rozhodnutie, je možné konštatovať, že pod nezákonným rozhodnutím sa rozumie akékoľvek rozhodnutie orgánu verejnej moci, ktoré je v rozpore s právnym poriadkom Slovenskej republiky alebo záväzkami Slovenskej republiky, vyplývajúcimi z platnej medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republiky viazaná. (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 20.03.2012, sp. zn. 7Cdo 27/2011). Podľa právnej teórie, nesprávnym úradným postupom je akákoľvek činnosť spojená s výkonom právomocí určitého štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel stanovených právnymi predpismi pre konanie štátneho orgánu alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľov tejto činnosti. 18. Súdom prvej inštancie zistený skutkový stav umožňoval jeho právny záver o nepreukázaní existencie nezákonného rozhodnutia a rovnako aj o nepreukázaní existencie nesprávneho úradného postupu ako základného predpokladu zodpovednosti štátu za škodu podľa zákona č. 514/2003 Z. z.. Medzi nejestvujúcim nezákonným rozhodnutím/nesprávnym úradným postupom, a škodou potom logicky nemôže existovať ani príčinná súvislosť. Treba tiež zdôrazniť, že ak neboli zistené podmienky na náhradu škody, nemôže byť vyhovené ani nároku na žiadanú nemajetkovú ujmu s tým súvisiacu. Pretože obsah odvolania žalobcu nebol spôsobilý spochybniť správnosť záverov napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska žalobcom tvrdených odvolacích dôvodov, a súd prvej inštancie rozhodol o nároku žalobcu voči štátu vecne správne, odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil. 19. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Aj keď bola žalovaná v odvolacom konaní úspešná, odvolací súd jej nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pretože jej žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli. 20. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha - dovolací návrh (§ 428 CSP).