Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 10Co/176/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111210216 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ayše Pružinec - Erenová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1111210216.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ayše Pružinec Erenovej a členov senátu JUDr. Blanky Malichovej a JUDr. Silvie Walterovej v právnej veci žalobcu: T.. T. Š., G.. XX. XX. XXXX, K. B. F.. Č.. XX, K., zastúpený: JUDr. Dušan Jovankovič, advokát s. r. o., IČO: 47 253 479, Doležalova ul. č. 5, Bratislava, proti žalovanému: B. W. - I. R., T.: XX XXX XXX, O. F.. Č.. X, K., zastúpený: SMOLÁK HLAVATÁ advokátska kancelária s. r. o., IČO: 47 254 432, Laurinská ul. č. 3, Bratislava, o zaplatenie istiny 22.063,69 eur s príslušenstvom a o náhradu škody, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 23. februára 2016, č. k. 21C/48/2011 - 139, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e . Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť mu sumu 22.063,69 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 28. 10. 2008 do zaplatenia titulom bezdôvodného obohatenia, sumu 297,50 eur titulom náhrady škody a odstránenia všetkých vád a nedorobkov diela, keď uznesením zo dňa 05. 06. 2014 konanie v časti uloženia povinnosti žalovanému odstrániť všetky vady a nedorobky diela zastavil z dôvodu čiastočného späťvzatia žaloby žalobcom. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 40a, § 49a, § 451 ods. 1, 2, § 631, § 633 ods. 1, 2, § 774 Občianskeho zákonníka a vecne tým, že žalobca neuniesol v konaní dôkazné bremeno, že medzi ním a žalovaným došlo k uzavretiu zmluvy o dielo, ako aj tým, že v prípade hypotetického bezdôvodného obohatenia by bola námietka premlčania vznesená žalovaným dôvodná. Uviedol, že medzi zákonné náležitosti zmluvy o dielo patrí dohoda objednávateľa a zhotoviteľa o jej podstatných náležitostiach, ktorými sú predmet diela, že dielo bude zhotovené na nebezpečenstvo zhotoviteľa a za odplatu (presná výška ceny diela nemusí byť dohodnutá) s tým, že medzi stranami bol sporný charakter zmluvy, ktorú mali uzavrieť ústne, keď žalovaný tvrdil, že sa so žalobcom dohodol, že mu sprostredkuje ľudí, ktorí vykonajú rekonštrukciu jeho bytu a zo svedeckých výpovedí T.. A. N. A. (osobne bola pri jednaní žalobcu so žalovaným) a T. Š. (informácie má len sprostredkované, osobnú účasť pri jednaní strán sporu nepotvrdil) zistil, že sa strany sporu dohodli, že rekonštrukciu bytu žalovaného zabezpečí žalovaný z čoho je zrejmé, že nemohli uzavrieť zmluvu o dielo, keďže sa nedohodli na tom, že rekonštrukciu bytu vykoná žalovaný, z dôvodu ktorého bola medzi stranami sporu uzavretá sprostredkovateľská zmluva podľa § 774 Občianskeho zákonníka, ktorá je neformálna a podľa ktorej sa sprostredkovateľ zaviaže vyvíjať činnosť, ktorá vedie k tomu, aby záujemca mal možnosť uzavrieť určitú zmluvu s treťou osobou a záujemca sa zaviaže poskytnúť sprostredkovateľovi odmenu, ak k uzavretiu zmluvy s treťou osobou dôjde, keď v posudzovanej veci mal žalovaný podľa dohody so žalobcom zabezpečiť majstra, ktorý mu rekonštrukciu bytu vykoná (V. I.), zaobstarať architektonický návrh s tým, že mu zároveň pomôže pri nákupe materiálu a zriaďovacích predmetov. Uviedol, že tomuto názoru, že medzi stranami sporu došlo k uzavretiu ústnej zmluvy o sprostredkovaní svedčí aj tvrdenie žalovaného, že sa so žalobcom dohodol na odmene za sprostredkovanie vo výške 10 % z ceny rekonštrukcie, ako aj listinné dôkazy, výdavkové pokladničné doklady žalovaného zo dňa 17. 09. 2008 vystavené pre V. I., ktorý prijal za stavebné práce a materiál sumu 700.000,- Sk a zo dňa 20. 12. 2008, rovnako vystavené pre V. I. a prijaté za stavebné práce a materiál v sume 800.000,- Sk, tzn. finančné prostriedky, ktoré žalovaný prevzal ako zálohu od žalobcu. Poukázal na skutočnosť, že podľa výpisu zo živnostenského registra, žalovaný nemal na práce, ktoré si vyžadovala predmetná rekonštrukcia oprávnenie, keď predmetom jeho podnikania, bolo okrem iného sprostredkovanie obchodu a výroby. Uviedol, že svedecké výpovede T.. Q. Š., O.., T.. A. N. A. Q. T. Š. neboli dostatočne presvedčivé a vierohodné (konštatovali, že rekonštrukcia mala trvať tri mesiace, avšak žalobca v žalobe uviedol, že sa dohodol so žalovaným na odovzdaní diela do 28. 10. 2009), keďže potvrdili, že žalobca sa so žalovaným dohodli, že rekonštrukciu zabezpečí (nie, že rekonštrukciu vykoná), pričom išlo o osoby blízke žalobcovi a okrem T.. A. N. A., neboli uvedené osoby osobne prítomné na jednaní. Vo vzťahu k neplatnosti právneho úkonu zo dňa 28. 07. 2007 z dôvodu, že žalobca bol žalovaným uvedený do omylu, že iba on dokáže dielo zhotoviť za najnižšiu cenu súd prvej inštancie konštatoval, že právny úkon sa musí urobiť slobodne a ak je prejavom vôle omyl (konajúca osoba nemá dostatočnú alebo správnu predstavu o dôsledkoch právneho úkonu), takýto úkon má právne následky, pričom zákonodarca pre rovnováhu takéhoto právneho úkonu v omyle vyžaduje predpoklad, že druhý účastník takéhoto právneho úkonu musel omyl vyvolať, minimálne o ňom musel vedieť a ak právny úkon bol urobený v omyle, vyvoláva relatívnu neplatnosť právneho úkonu, pričom dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, že ho žalovaný uviedol do omylu, pretože mal vedomosť, že žalovaný si rekonštrukciu svojho bytu nerealizoval sám, ale že mu ju vykonal V. I. a o prísľube najnižších nákladoch na materiál a prácu nemohlo byť reči, keďže zmluvu o zhotovení rekonštrukcie uzatváral so zhotoviteľom V. I. a žiadna zo svedeckých výpovedí nepotvrdila, že by sa žalobca so žalovaným dohodli na cene diela. Uviedol, že z vykonaného dokazovania a ani žiadnym návrhom na vykonanie dokazovania neboli v konaní preukázané kumulatívne predpoklady, že ak by nebolo omylu, žalobca by so žalovaným žiadny právny úkon neurobil a na strane druhej, že by žalovaný omyl vyvolal, resp. o ňom musel vedieť, keď celé konanie o rekonštrukcii bytu prebiehalo neformálne, bez vopred stanovených pravidiel. K nároku žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia uviedol, že žalovaný odmietol akékoľvek bezdôvodné obohatenie, keď v konaní preukázal účtovnými dokladmi za nákup materiálu a zriaďovacích predmetov a výdavkovými pokladničnými dokladmi zo dňa 17. 09. 2008 a dňa 20. 12. 2008, že finančné prostriedky, ktoré v zmysle listiny „Výdavky - byt“ od žalobcu prevzal vo výške 1.500.000,- Sk, odovzdal zhotoviteľovi V. I. a zvyšok použil na priamy nákup tovaru. Poukázal na skutočnosť, že zákon počíta so štyrmi formami bezdôvodného obohatenia (majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, majetkový prospech získaný plnením z neplatného právneho úkonu, majetkový prospech získaný plnením z právneho úkonu, ktorý dodatočne odpadol a majetkový prospech získaný z nestatočných zdrojov), keď medzi stranami sporu došlo k uzavretiu sprostredkovateľskej zmluvy, ktorá bola uzavretá platne, z dôvodu ktorého k bezdôvodnému obohateniu nemohlo dôjsť. Uviedol, že napriek tomu, že o bezdôvodné obohatenie nejde, zaoberal sa aj vznesenou námietku premlčania a dospel k záveru, že je dôvodná, pretože žalobca o skutočnosti, že rekonštrukcia bytu vykazuje nedorobky, vady a že je predražená, vedel už pri výzve zo dňa 08. 02. 2009, ktorou B.. T. I., ktorého žalobca oslovil v dôsledku poškodenia pri rekonštrukcii bytu, vyzval žalovaného na vyúčtovanie rozsahu prác, keď aj zo svedeckých výpovedí T.. A. N. A. Q. T. Š. zistil, že žalobcu už v priebehu rekonštrukcie upozorňovali na jej nekvalitu a predraženie z čoho vyplýva, že dňom 08. 02. 2011 (pravdepodobne dňa 08. 02. 2009, pozn. odvolacieho súdu) začala plynúť subjektívna dvojročná lehota (§ 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka), ktorá uplynula dňa 08. 02. 2011, avšak žaloba bola podaná na súd prvej inštancie dňa 29. 03. 2011. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil právne ust. § 142 ods. 1 O. s. p. a vecne tým, že žalovanému úspešnému v konaní priznal náhradu trov konania spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia vo výške 5.319,80 eur za 10 úkonov právnej služby á 386,74 eur podľa § 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. a), c), d) vyhlášky č. 655/2004 Z. z., prevzatie a príprava zastúpenia dňa 04. 03. 2014, účasť na pojednávaní dňa 06. 03. 2014 (§ 13a ods. 4 veta druhá vyhlášky č. 655/2004 Z. z.) á 96, 69 eur, účasť na pojednávaní dňa 05. 06. 2014, písomné vyjadrenie k návrhu zo dňa 22. 10. 2014, účasť na pojednávaní dňa 30. 10. 2014, účasť na pojednávaní dňa 09. 04. 2015 (§ 13a ods. 1 písm. d/ vyhlášky č. 655/2004 Z. z., za každé začaté dve hodiny, pojednávanie začalo o 8,45 hod. a skončilo o 11,48 hod.), účasť na pojednávaní dňa 09. 06. 2015 (§ 13a ods. 1 písm. d/ vyhlášky č. 655/2004 Z. z., za každé začaté dve hodiny, pojednávanie začalo o 14,00 hod. a skončilo o 16,09 hod.), písomné vyjadrenie zo dňa 19. 10. 2015, účasť na pojednávaní dňa 19. 11. 2015 a dňa 23. 02. 2016, režijný paušál 5 x 8,04 eur, 4 x 8,39 eur a 1 x 8,58 eur s 20 % DPH eur podľa § 18 ods. 3 vyhlášky č.655/2004 Z. z. 2. Proti tomuto rozsudku v časti výroku, ktorým súd prvej inštancie rozhodol o trovách konania podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a navrhol rozsudok v napadnutej časti zmeniť a žalovanému náhradu trov konania nepriznať. Vytkol súdu prvej inštancie, že neskúmal z úradnej povinnosti, či nie sú dané dôvody na aplikáciu ust. § 150 ods. 1 O. s. p., a umožniť stranám sporu sa k tejto otázke vyjadriť, nakoľko žiadal, aby bola v konaní ako prejudiciálna otázka vyriešená platnosť zmluvy o dielo, keď vo vzťahu so žalovaným bol ako učiteľ a žiak, pričom žalovaný mal vedomosť o jeho osobných a majetkových pomeroch (vedel, že disponuje značnou finančnou hotovosťou) a úmyselne ho uviedol do omylu a nalákal ho uzavrieť s ním zmluvu o dielo. Uviedol, že dňa 28. 07. 2008, ako objednávateľ, uzavrel so žalovaným, ako zhotoviteľom ústnu zmluvu o dielo podľa § 631 Občianskeho zákonníka, pri ktorej iné osoby prítomné neboli, predmetom ktorej bola nadštandardná rekonštrukcia bytu Č.. X Z. K., na B. F.. Č.. XX a žalovaný sa zaviazal dielo zhotoviť a odovzdať do 28. 10. 2009 za primeranú cenu a podľa technických noriem SR, keď žalovaný dielo zhotovoval prostredníctvom tretích osôb, subdodávateľov, práce neboli vykonané kvalitne, ale v rozpore s technickými normami SR a trpeli vadami. Poukázal na skutočnosť, že žalovanému platil preddavky, ktoré mu nevyúčtoval, pričom celkovo zaplatil za dielo sumu 1.770.000,- Sk, t. j. 58.753,23 eur, avšak žalovaný dielo nedokončil v dohodnutej dobe a po vyplatení ostatnej sumy ceny diela s ním prestal komunikovať, byt nemohol obývať a musel sa obrátiť na ďalšie osoby, aby dielo dokončili. Uviedol, že iba z jeho výpovede a žalovaného mohol súd prvej inštancie zistiť, čo bolo obsahom zmluvy o dielo, avšak v priebehu konania ťažko ochorel, z dôvodu ktorého nemohol byť súdom vypočutý, pričom podľa vyjadrenia jeho ošetrujúcej lekárky, O. M.. N. B. zo dňa 24. 10. 2014 v dôsledku závažných psychických zmien, nedokáže pochopiť a vykonávať úradné a právne úkony s tým, že žalovaný v konaní predkladal dôkazy, ktoré považuje za účelové s cieľom podporiť jeho verziu obsahu záväzku (príjmové doklady na vysoké sumy, ktorých príjemcom je mŕtva osoba, zhotoviteľ diela, ako ho označil žalovaný, nepodala daňové priznanie). Namietol, že v dôsledku objektívnej nemožnosti, aby bol vypočutý v konaní, ktorú nezavinil, súd prvej inštancie skonštatoval, že neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že ho žalovaný uviedol do omylu a že so žalovaným uzavrel zmluvu o dielo, ktorej obsah posúdil tak, že uzavreli zmluvu o sprostredkovaní a to napriek skutočnosti, že v konaní boli vypočutí svedkovia, ktorí zhodne uviedli, že išlo o zmluvu o dielo. 3. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že nárok žalobcu na aplikáciu ust. § 150 O. s. p. nie je daný a navrhol rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania spočívajúce v trovách právneho zastúpenia vo výške 239,36 eur. Poukázal na skutočnosť, že povinnosť nahradiť trovy konania sa v sporovom konaní riadi predovšetkým zásadou úspechu v konaní a aplikácia ust. § 150 O. s. p. prichádza do úvahy len v tom prípade, ak sú splnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania a ak súd dospeje k záveru, že existujú dôvody hodné osobitné zreteľa, pre ktoré náhradu trov konania neprizná celkom, alebo sčasti, pričom musí ísť o celkom výnimočný prípad a treba prihliadnuť na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery všetkých strán sporu, ako aj okolnosti, ktoré viedli strany sporu k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní. Uviedol, že nepriznanie náhrady trov konania musí zodpovedať aj zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu a rozhodujúcim kritériom je aj tá skutočnosť, aby sa takéto rozhodnutie nejavilo ako neprimeraná tvrdosť voči strane sporu a aby neodporovalo dobrým mravom. Žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že žalobca v priebehu celého konania nepoukazoval na rozhodujúce skutočnosti hodné osobitného zreteľa, na podklade ktorých odôvodňuje uplatnenie ust. § 150 O. s. p. a na také dôvody nepoukazuje ani vo svojom odvolaní, len konštatuje, že súd prvej inštancie pochybil, keď neskúmal, či neprichádzajú do úvahy dôvody na aplikáciu ust. § 150 O. s. p. Uviedol, že žalobca je výlučným vlastníkom bytu značnej hodnoty a z odôvodnenia jeho odvolania, ako aj súdneho konania vyplýva, že je dostatočne finančne zabezpečený, t. j. jeho majetkové pomery neodôvodňujú nepriznanie náhrady trov konania, pričom nie sú dané ani osobné alebo iné dôvody, ktoré by odôvodňovali nepriznanie náhrady trov konania, nakoľko žalobca, resp. jeho syn nepristúpil na uzavretie mimosúdnej dohody, na základe ktorej by mohol vziať žalobu v celom rozsahu späť a žiadna zo strán sporu by si náhradu trov konania neuplatňovala. Nesúhlasil s tvrdením, že na strane žalobcu sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, pretože nepriznaním náhrady trov konania by sa neúmerne zasiahlo do jeho práv a oprávnených záujmov. Poukázal na skutočnosť, že nakoľko syn žalobcu nepristúpil na mimosúdnu dohodu aj napriek tomu, že žalobca ťažko ochorel, žiadal pokračovať v konaní, pričom choroba žalobcu neobstojí ako argument, pre ktorý by mu nemala byť priznaná náhrada trov konania, keď mu v konaní vznikli oprávnené trovy, ktoré musel nevyhnutne vynaložiť a znášať z dôvodu obrany svojich práv a oprávnených záujmov v konaní s tým, že ak by žalobca súhlasil s mimosúdnou dohodou, trovy konania, ktoré vynaložil, by boli podstatne nižšie, ako v súčasnosti. 4. Odvolací súd preskúmal vec v medziach podaného odvolania podľa § 380 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. (Civilný sporový poriadok, účinný od 01. 07. 2016) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1 C. s. p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu dôvodné nie je. 5. Podľa § 470 ods. 1 C. s. p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 C. s. p., právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 6. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa žalobou podanou na súd prvej inštancie dňa 29. 03. 2011 domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 22.063,69 eur s príslušenstvom titulom bezdôvodného obohatenia, zaplatenia sumy 297,50 eur titulom náhrady škody, odstránenia vád a nedorobkov diela a náhrady trov konania, keď súd prvej inštancie uznesením na pojednávaní dňa 05. 06. 2014 zastavil konanie v časti uplatneného nároku, ktorým žalobca žiadal uložiť žalovanému povinnosť odstrániť vady a nedorobky diela, nakoľko žalobca vzal žalobu čiastočne späť a rozsudkom zo dňa 23. februára 2016, č. k. 21C/48/2011 - 139 žalobu zamietol a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v sume 5.319,80 eur, keď rozsudok vo veci samej (vo výroku, ktorým bola žaloba zamietnutá) nadobudol právoplatnosť dňa 10. 06. 2016. 7. Podľa § 142 ods. 1 O. s. p., účinný do 30. 06. 2016, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. 8. Z citovaného ustanovenia zákona vyplýva zásada zodpovednosti za výsledok sporového konania, pri aplikácii ktorej je treba vychádzať z toho, či žalobe bolo vyhovené, alebo či bola žaloba zamietnutá. Ak bola žaloba zamietnutá, za plne procesne úspešného účastníka konania je treba považovať žalovaného a žalobcovi preto náhrada trov konania podľa § 142 ods. 1 O. s. p. nepatrí a na vec už nie je možné aplikovať iné procesné ustanovenie. 9. Z ust. § 150 ods. 1 O. s. p. vyplýva, že ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť. 10. V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu vo veci. Len výnimočne nemusí súd úspešnému účastníkovi priznať náhradu trov konania, resp. neuložiť povinnosť neúspešnému účastníkovi nahradiť trovy konania úspešnému účastníkovi. Môže tak urobiť podľa § 150 ods. 1 O. s. p. a rozhodnúť, že žiadnemu z účastníkov nepriznáva náhradu trov konania. Ide však o ustanovenie, ktoré z hľadiska náhrady trov konania predstavuje výnimku zo zásady zodpovednosti za výsledok i zo zásady zodpovednosti za zavinenie a náhodu. Je odôvodnené tým, že prísna aplikácia ustanovení o náhrade trov konania by mohla v konkrétnych prípadoch viesť k nežiaducim tvrdostiam. Zákon preto stanovuje všeobecné podmienky, za ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k zmierneniu dôsledkov právnych noriem upravujúcich platenie a náhradu trov konania. Toto zákonné ustanovenie dopadá na toho účastníka, ktorý by inak mal právo na náhradu trov konania. Predpokladom jeho použitia je existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov inak úspešnému účastníkovi. Úvaha súdu, že ide o výnimočný prípad a či sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať preto z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci a rozhodnutie musí byť aj náležite odôvodnené. 11. Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa je významným z hľadiska aplikácie § 150 O. s. p. nielen charakter konania alebo charakter procesnej situácie, ale i okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku na súde, postoj účastníkov v konaní (súd v tomto smere prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť), pričom je potrebné prihliadať k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých účastníkov. Významným z hľadiska aplikácie tohto ustanovenia teda môže byť tiež to, za akých okolností bol nárok uplatnený na súde, aký bol postoj účastníkov k veci, ako pristupovali v priebehu konania k plneniu procesných povinností účastníka občianskeho súdneho konania a pod. Je potrebné vziať do úvahy nielen pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale treba zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia na majetkové pomery oprávneného účastníka. Vo všeobecnosti možno povedať, že vždy treba zvažovať okolnosti konkrétneho prípadu, a to nielen okolnosti spočívajúce vo veci, ale i okolnosti na strane účastníkov, a to nielen toho, v koho prospech má byť toto ustanovenie použité, ale aj na strane toho, komu inak patriaci nárok nie je priznaný, či totiž možno od neho spravodlivo požadovať, aby trovy konania znášal bez nároku na ich náhradu, keď mal v konaní úspech. 12. V posudzovanej veci odvolací súd vyhodnotiac okolnosti, ktoré žalobcu viedli k uplatneniu nároku na súde a postoj strán sporu v konaní, nezistil žiadny dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý by žalovanému (úspešnému v konaní) nemal priznať náhradu trov konania, keďže žalobca odôvodňoval nepriznanie náhrady trov konania žalovanému iba objektívnou nemožnosťou vypočuť ho v konaní pre zdravotné problémy, ktoré preukázal potvrdením zo dňa 24. 10. 2014, z ktorého vyplýva, že je liečený v psychiatrickej ambulancii pre Alzheimerovú chorobu a v dôsledku závažných psychických zmien nedokáže pochopiť a vykonávať úradné a právne úkony, avšak z tohto potvrdenia nie je zrejmé, odkedy sa žalobca lieči na psychiatrii, keď svoju žalobu na súd prvej inštancie podal dňa 29. 03.2011 pričom do doby predloženia uvedeného potvrdenia súdu prvej inštancie (dňa 30. 10. 2014) boli vo veci nariadené pojednávania dňa 06. 03. 2014, na ktoré sa riadne predvolaný žalobca neustanovil bez ospravedlnenia, dňa 05. 06. 2014, ktorého sa nezúčastnil z dôvodu lekárskeho vyšetrenia, a až na pojednávaní dňa 30. 10. 2014 právny zástupca žalobcu oznámil jeho nepriaznivý zdravotný stav, z dôvodu ktorého mu jeho ošetrujúci lekár zakázal účasť na pojednávaní z čoho vyplýva, že žalobca nepreukázal, že už v čase prvého pojednávania vo veci nemohol byť vypočutý v konaní ako strana sporu. 13. Odvolací súd považuje za potrebné poukázať na skutočnosť, že žalobca ani nepreukázal, že na jeho strany existujú dôvody hodné osobitného zreteľa spočívajúce v jeho nepriaznivých majetkových pomeroch, nakoľko je výlučným vlastníkom bytu na B. F. Z. K., v žalobe uviedol, že predal rodinný dom po svojich rodičoch, za ktorý obdržal ako spoluvlastník sumu 2.355.000,- Sk (78.171,67 eur). 14. Z uvedeného vyplýva, že právne pomery žalobcu (majetkové a zdravotné) vylučujú aplikáciu ust. § 150 ods. 1 O. s. p. na rozhodovanie o trovách konania, nakoľko by nebolo možné od žalovaného spravodlivo požadovať, aby trovy konania znášal bez nároku na ich náhradu, hoci bol v spore úspešný s tým, že žalobca, s výnimkou svojho nepriaznivého zdravotného stavu, žiadne iné okolnosti pre prípadný postup súdu podľa § 150 ods. 1 O. s. p. neuviedol a nepreukázal. 15. Súd prvej inštancie preto postupoval správne, keď rozsudkom v jeho napadnutej časti rozhodol o trovách strán sporu podľa zásady úspechu v konaní (§ 142 ods. 1 O. s. p.), keďže v prejednávanej veci nie sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa a aplikáciu ust. § 150 ods. 1 O. s. p. na rozhodnutie o trovách konania. 16. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti podľa § 387 ods. 1, 2 C. s. p. ako vecne správne potvrdil. 17. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 262 ods. 2 C. s. p. tak, že žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške z dôvodu jeho úspechu v odvolacom konaní s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto uznesenia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá C. s. p. v spojení s § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C. s. p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C. s. p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C. s. p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C. s. p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C. s. p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C. s. p.).